Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 5Co/276/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4110223314 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula ECLI: ECLI:SK:KSNR:2011:4110223314.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Kataríny Marčekovej a JUDr. Borisa Minksa v právnej veci navrhovateľa: M. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom S., K. XX, proti odporcovi: Allianz-Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom v Bratislave, Dostojevského rad 4, IČO: 00 151 700, o zaplatenie 311,68 eura s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 27. mája 2011 č. k. 17C/275/2010-82, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že návrh navrhovateľa sa z a m i e t a. Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov konania v sume 18,50 eura v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 311,68 eura spolu s úrokom z omeškania 9 % od 10. 06. 2010 do zaplatenia a trovy konania. Návrh odôvodnil tým, že dňa 22. 06. 2009 navrhovateľovi ako vodičovi motorového vozidla VW CADDY pickup, EVČ: PK 353BX z protiidúceho vozidla zn. IVECO, EVČ: BA 903IL skočil kameň na jeho čelné sklo, čím ho zároveň poškodil. Navrhovateľ nahlásil škodovú udalosť odporcovi a uhradil výmenu poškodeného čelného skla za 311,68 eura, pričom odporca mu oznámil, že poistnú udalosť nie je možné z povinného zmluvného poistenia uhradiť, preto sa zaplatenia tejto sumy domáha podaným návrhom. Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 311,68 eura spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne počnúc od 10. 06. 2010 až do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania vo výške 262,77 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu navrhovateľa. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, 5 ods. 1 písm. h), 4 ods. 4 a 15 ods. 1 Zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších predpisov a považoval za preukázané a svedeckými výpoveďami aj za potvrdené, že škoda, ktorá vznikla navrhovateľovi je v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou, nakoľko účastníci konania a to navrhovateľ a vodič, ktorý spôsobil škodu preukázal, že k tejto škode vzniklo už tým, že si medzi sebou vymenili základné údaje, ktoré sú potrebné na uplatnenie si škody, len neuviedli skutočný čas vzniku, teda neuviedli čas, kedy k tejto škode došlo, avšak neupresnenie kedy ku škode došlo, pričom uviedli, že ku škode došlo okolo 11:30 hod. a z tachografového krúžku bolo zistené že, motorové vozidlo v tom čase stálo, nemožno vychádzať, že vodič auta IVECO nemohol spôsobiť škodu. Vznik škody bol jednoznačne preukázaný a chybné uvedenie času vzniku škody nemôže mať za následok zbavenia sa odporcu povinnosti plnenia v zmysle Zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších právnych predpisov. Súd považoval návrh navrhovateľa za dôvodne podaný, navrhovateľovi vzniklo právo na uplatnenie si škody,
ktorá mu vznikla a v súvislosti s tým aj právo na plnenie zo strany odporcu, preto zaviazal odporcu podľa 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka zaplatiť aj úroky z omeškania vo výške 8 % ročne a to počnúc od 10. 06. 2010 až do zaplatenia. O trovách konania súd rozhodol podľa 142 ods. 1 OSP a v konaní úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 18,50 eura a trov právneho zastúpenia vo výške 244,27 eura. Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ včas odvolanie, odôvodniac ho tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Z výpovedí svedkov bolo jednoznačne preukázané len to, že navrhovateľ zastavil vodiča vozidla, ktorým mala byť škoda spôsobená, pričom čas, kedy sa tak stalo si ani navrhovateľ, ani svedkovia F. a H. presne nepamätali a že si medzi sebou vymenili údaje. Ďalej bolo preukázané, že vodič F. poškodenie čelného skla nevidel. Súd ignoroval jediný objektívny dôkaz - záznam z tachografového kotúča z vozidla, ktorým mala byť škoda spôsobená. Podľa záznamu z tachografu v čase udávanom navrhovateľom vozidlo stálo, čo súd vôbec nevzal do úvahy. Škoda tohto typu vzniká na konkrétnom mieste a v konkrétnom čase a navrhovateľ si v poisťovni uplatnil nárok na náhradu škody, ktorá mu mala vzniknúť dňa 22. 06. 2009 o 11:33 hod, čo potvrdil aj poistený na oznámení o poistnej udalosti, keď uviedol čas vzniku cca 11:30 hod. Vznik tejto škody však bez akýchkoľvek pochybností nepreukázal podľa nášho názoru nielen poisťovni, ale ani v tomto súdnom konaní, pričom dôkazná povinnosť je jednoznačne na strane navrhovateľa. Pre to, aby navrhovateľovi vznikol priamy nárok voči odporcovi musí byť preukázané, že v tomto prípade došlo ku škode, za ktorú objektívne zodpovedá poistený prevádzkovateľ v zmysle 427 Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania však vyplýva, že chýba základný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu a to príčinná súvislosť medzi konaním škodcu a vznikom škody, keďže vozidlo v čase, kedy malo škodu spôsobiť stálo. Z uvedených dôvodov podľa neho súd nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy a následne vec nesprávne právne posúdil. Výhrady mal aj v časti priznania úrokov z omeškania. Z uvedených dôvodov navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a návrh navrhovateľa zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania a odvolacieho konania. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedol, že odvolanie je nedôvodné a vyznieva z neho snaha odporcu o zamedzenie založenia nejakého precedentného rozhodnutia, spočívajúcom na úradnej dodatočnej korekcii výpovedí účastníkov o okolnostiach vzniku škody. Odporca poukazuje na to, že svedok F. rozbité čelné sklo u navrhovateľa ani nevidel. K tomu je podstatná výpoveď navrhovateľa, ktorý ho na to vyzýval, ale samotný svedok nemal záujem vystúpiť z auta z dôvodu veľkej premávky. Bez povšimnutia nemôže ostať i navrhovateľom predložená faktúra za opravu čelného skla, ktorej výmena nasledovala po vzniku poistnej udalosti, ako i skutočnosť, že nebol preukázaný žiadny vzťah medzi navrhovateľom a svedkom F., svedkom H. a odporca to ani netvrdil. Z uvedených dôvodov navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a navrhovateľovi priznať náhradu trov odvolacieho konania za vyjadrenie k odvolaniu v sume 32,31 eura. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa 212 ods. 1 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné, keď súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, avšak vec nesprávne právne posúdil, teda neboli splnené podmienky na potvrdenie, ani zrušenie a vrátenie napadnutého rozsudku, preto toto rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa 220 OSP zmenil. Z obsahu spisu a výsledkov vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa vyplýva, že navrhovateľ u odporcu dňa 27. 06. 2009 nahlásil poistnú udalosť, ku ktorej malo dôjsť dňa 22. 06. 2009 o 11:33 hod s motorovým vozidlom VW CADDY pickup EVČ PK 353 BX a to tak, že počas jazdy mu z proti idúceho IVECA EČV BA 903/IL skočil kameň na čelné sklo, pričom škoda na motorovom vozidle bola spôsobená spoločnosťou Doprastav a.s. Zvolen a vodičom v čase poistnej udalosti bol A. F.. Navrhovateľ si dal motorové vozidlo opraviť, za čo mu bola firmou EUROP-AUTOSKLO Pezinok, s.r.o. vyúčtovaná suma 311,68 eura. Po predložení faktúry odporcovi odporca navrhovateľovi oznámil, že keďže poistenie zodpovednosti sa nevzťahuje na škodu, ktorej vznik nie je v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou, uplatnený nárok na náhradu škody nie je možné uhradiť z povinného zmluvného poistenia. H. škody sa preto domáhal v tomto konaní. Podľa 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
Podľa 789 ods. 2 Občianskeho zákonníka osobitný predpis môže ustanoviť fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu (povinné zmluvné poistenie). Podľa 1 ods. 1 Zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov tento zákon upravuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len poistenie zodpovednosti ) a zriadenie Slovenskej kancelárie poisťovateľov (ďalej len kancelária ). Podľa 4 ods. 1 citovaného zákona poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Podľa 4 ods. 2 písm. b) citovaného zákona poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. Podľa 4 ods. 4 citovaného zákona poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa 5 ods. 1 písm. h) citovaného zákona ak poistná zmluva neustanovuje inak, poisťovateľ nenahradí z poisteného škodu, ak ide o zodpovednosť za škodu, ktorej vznik nie je v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou. Podľa 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Podľa 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Účelom ustanovenia 415 Občianskeho zákonníka je zabrániť spoločensky nežiaducim javom, akými sú vznik škody na zdraví, majetku, prírode a životnom prostredí. Toto ustanovenie sa vzťahuje na všetkých účastníkov občianskoprávnych vzťahov a pokiaľ si niektorý účastník neplní svoju všeobecnú prevenčnú povinnosť, neplní si právnu povinnosť a teda koná protiprávne. Zodpovedá preto za škodu, vzniknutú v príčinnej súvislosti s týmto opomenutím. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle ustanovenia 420 Občianskeho zákonníka je porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Porušenie právnej povinnosti pritom spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom, škoda je ujma v majetkovej sfére poškodeného, ktorá je vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom a príčinná súvislosť, ako jedna zo zákonných požiadaviek vzniku zodpovednosti za škodu znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku. Zavinenie je psychický vzťah škodcu k protiprávnemu úkonu a ku škode. Zavinenie ako jeden zo základných znakov všeobecnej zodpovednosti občana za škodu sa predpokladá. Občan teda musí v takom prípade preukázať, že škodu nezavinil. Skutočnou škodou treba rozumieť majetkovú ujmu, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou. Ak je poškodený vlastníkom veci, jeho majetkový stav zahŕňa hodnotu veci a v dôsledku jej straty či zničenia dochádza k zmenšeniu jeho majetkového stavu o hodnotu tejto veci v dobe pred tým, než k strate alebo poškodeniu došlo. Ide v podstate o rozdiel v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením škody a po spôsobení škody na majetku. Z dokazovania, vykonaného súdom prvého stupňa vyplýva, že na motorovom vozidle navrhovateľa vznikla škoda, ku ktorej malo dôjsť odfrknutím kameňa protiidúcim motorovým vozidlo IVECO EČV BA 903/IL, vlastníkom ktorého je spoločnosť Doprastav a.s. Zvolen a vodičom ktorého bol v čase poistnej udalosti A. Lelovský. N. škody navrhovateľ opísal tak, že jeho motorové vozidlo a motorové vozidlo IVECO EČV BA 903/IL išli oproti sebe a ako čas poistnej udalosti sám v hlásení o škodovej udalosti uviedol deň 22. 06. 2009 o 11:33 hod. Z tachografického krúžku motorového vozidla IVECO EČV BA
903/IL, ktorým mala byť škoda na motorovom vozidle navrhovateľa spôsobená pritom vyplýva, že toto motorové vozidlo v tento deň jazdilo do 10:50 hod a potom až od 13:45 hod, teda v čase vzniku poistnej udalosti stálo. Z toho potom vyplýva, že tak, ako vznik poistnej udalosti opísal navrhovateľ nemohlo dôjsť k poškodeniu jeho motorového vozidla motorovým vozidlom IVECO EČV BA 903/IL, vlastníkom ktorého je spoločnosť Doprastav a.s. Zvolen, pretože ak sa v čase vzniku nepohybovalo, nemohlo ísť oproti motorovému vozidlu navrhovateľa a spôsobiť mu škodu. Účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu ( 101 ods. 1 OSP). V zmysle zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnou poistení je poisťovňa povinná uhradiť skutočnú škodu spočívajúcu v prevádzke poisteného motorového vozidla ak sú preukázané nároky na náhradu škody, t. j. také, u ktorých je zrejmé, že nastali tak, ako je uvedené v hlásení o poistnej udalosti, čo sa však v predmetnej veci nestalo. Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci ( 120 ods. 1 OSP). Za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd ( 125 OSP). Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (132 OSP). V danej veci súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, avšak ním vykonané dôkazy nesprávne vyhodnotil, keď sa dostatočne nevyporiadal s dôkaznou silou tachografického krúžku motorového vozidla, ktorým mala byť navrhovateľovi škoda spôsobená. Súd prvého stupňa vychádzal z výpovede navrhovateľa a svedkov, pričom svedok A. F., vodič motorového vozidla, ktorým mala byť škoda spôsobená, poškodenie motorového vozidla navrhovateľa nevidel, teda objektívne vznik škody nepotvrdil a vychádzal len z toho, čo mu uviedol navrhovateľ. Svedok P.. H., ktorý poistnú udalosť odporcovi nahlasoval tiež nebol pri vzniku škody a vychádzal len z údajov, ktoré mu nahlásil A. Lelovský. Z uvedeného potom vyplýva, že jediný doposiaľ nikým nespochybňovaný dôkaz, akým tachografický krúžok od motorového vozidla IVECO EČV BA 903IL je, nemožno bez povšimnutia opomenúť a vyhodnotiť tak, že účastníkmi poistnej udalosti nesprávne uvedenie času vzniku škody nemôže mať za následok zbavenia sa odporcu povinnosti plnenia. Navrhovateľ v hlásení o poistnej udalosti opísal priebeh vzniku poistnej udalosti a aj čas vzniku poistnej udalosti o 11:33 hod, pričom z vykonaného dokazovania vyplýva, že v tomto čase toto motorové vozidlo stálo a spôsobom, aký opísal navrhovateľ teda nemohlo spôsobiť škodu. Vzhľadom k uvedenému, čas, ako významnú právnu skutočnosť pre posúdenie danej veci nemožno ignorovať a nebrať do úvahy, preto odvolací súd, na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, že v danej veci nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom škody na motorovom vozidle navrhovateľa a konaním A., ako vodiča motorového vozidla IVECO EČV BA 903 IL, patriacemu spoločnosti Doprastav, a.s., za ktorého by odporca pri splnení všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu bol povinný škodu navrhovateľovi uhradiť. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa 220 OSP zmenil a návrh navrhovateľa zamietol. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa 224 ods. 1 a 142 ods. 1 OSP a odporcovi, ktorý mal v odvolacom konaní úspech odvolací súd priznal náhradu trov konania v sume 18,50 eura, pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku za odvolanie. Aj keď odporca žiadal priznať trovy konania 2 x 19 eur, odvolací súd zo spisu zistil, že odporca v konaní zaplatil len 1 x súdny poplatok v sume 18,50 eura, preto mu priznal trovy konania len v tejto sume. Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.