UČEBNÉ OSNOVY ISCED 2 Vzdelávacia oblasť Názov predmetu Ročník Časový rozsah výučby Človek a spoločnosť Geografia ôsmy 2hod týž/66 hod ročne 1. Charakteristika učebného predmetu Učebný predmet geografia rozvíja u žiakov poznanie jedinečnosti planéty Zem. Od toho sa odvíja obsah predmetu. Žiaci pochopia význam poznania zákonitostí Zeme. Uvedomia si, že dokonalé pochopenie princípov existencie Zeme im pomôže ju využívať a chrániť. Kompetencie, ktoré žiaci prehlbujú štúdiom geografie, umožňujú im spoznávať krajinu, zákonitosti jej usporiadania, možnosti optimálneho využitia a ochrany krajiny človekom. Obsah geografie sa sústreďuje aj na väzby prírody a ľudskej spoločnosti. Vzhľadom na nárast problémov, vyplývajúcich z aktivít človeka a ich dopadu na prírodné prostredie i na spoločnosť, žiaci získajú aj skúsenosti ako reagovať na zmeny v priestore, pochopiť ich a v budúcnosti riešiť. Základnou geografickou kompetenciou je práca s mapou. Vedieť pracovať s mapou, čítať ju, analyzovať obsah mapy a interpretovať ho, orientovať sa podľa mapy, vedieť zhotoviť jednoduchý náčrt okolia a i. Túto základnú kompetenciu podporujú i záujmy žiakov, nielen o svoje okolie, ich možnosť cestovať, pracovať s internetom a i. Spoznávanie Zeme je základnou podmienkou jej ochrany. Každé miesto na Zemi je iné, líši sa podnebím, rastlinstvom, živočíšstvom, obyvateľmi a ich výtvormi. Obyvateľstvo v rôznych častiach sveta sa líši nielen jazykom ale aj svojou kultúrou či spôsobom života. Poznanie týchto charakteristík a ich pochopenie vedie k porozumeniu predovšetkým vzájomných väzieb v krajine. Posúdiť postavenie Slovenska v porovnaní s ostanými štátmi, ako ďalej zmeniť súčasný stav a pričiniť sa o rozvoj Slovenska a jeho regiónov tiež patria do geografického poznávania. Námety, čo môže každý žiak urobiť pre svoje mesto, svoj región, sú súčasťou praktického geografického výstupu potrebného pre bežný život. 2. Ciele predmetu Geografia rozvíja súbor cieľov, ktoré majú prevažne priestorový a integrujúci charakter. Považuje sa za ne súbor vedomostí, zručností a schopností, ktoré vie žiak správne skombinovať a tak porozumieť, interpretovať a prakticky využívať danosti krajiny. Výchova a vzdelávanie v predmete geografia smeruje k vytváraniu cieľov tým, že žiakov vedie k: orientácii v čase a priestore používaniu a interpretácii máp rôznych druhov (automapy, mapy na internete, turistické mapy, tematické mapy a i.) porozumeniu informáciám o krajine ako časti Zeme (aj Zeme ako celku), ich praktickému využitiu v bežnom živote a schopnosti vyhľadať a použiť ich pre
praktické potreby (textové a dátové zdroje v tlačenej či digitálnej podobe). Získané poznatky systemizovať do oblastí fyzickej a humánnej geografie. Poznatky fyzickej geografie sú u oblasti prírodných charakteristík Zeme. Získané informácie využije žiak pri správnom pochopení vzniku a vývoji hlavných povrchových tvarov, pri porovnávaní a využívaní nerovností zemského povrchu napríklad i turistike, ale aj pri rozhodovaní umiestňovaní aktivít v rozvoji regiónov dopravných sietí, prípadne ťažbe nerastných surovín poznaniu vplyvov a účinkov vnútorných a vonkajších síl, ktoré pôsobia na povrch Zeme a umožnia ľuďom chrániť sa pred živelnými pohromami. To isté platí aj pri poznaní zákonitostí počasia v rôznych podnebných oblastiach 3 sveta. V oblasti humánnej geografie sa vyučovanie zameriava na človeka na Zemi, na premeny, ktorými ovplyvnil krajinu porozumeniu premenám v krajine, ktoré podmieňuje človek (vrátane kultúrnych aspektov) zhodnoteniu perspektívy rozvoja pre budúcnosť (vývoj počtu obyvateľstva, rozvoja sídel, hospodárstva a i.) porozumenie a rozvíjanie čítania a interpretácie obrázkov, fotografií, grafov, tabuliek, prierezov, schém a diagramov ako základných vyjadrovacích prostriedkov geografie rozvíjaniu podnikateľských zručností spracúvaním projektov, ako sú napr. modelové cestovné kancelárie, projekty na inventarizáciu predpokladov rozvoja regiónov a pod. poznaniu rôznych kultúr na celom svete pri zachovaní vlastnej identity, prejavovaniu záujmu o spôsob života ľudí v rôznych častiach sveta poznaniu ľudovej kultúry a kultúrnych tradícií. Kultúrne pamiatky sú súčasťou obsahu regionálnej geografie. využitiu schopností a zručností pri oddychových aktivitách (cestovaní, rekreácii a i.). rozvíjaniu schopnosti objavovať a snahy vysvetľovať všímaniu si priestoru, v ktorom žijeme a jeho zmeny. 3. Kľúčové kompetencie 1. Komunikácia v materinskom jazyku je schopnosť vyjadrovať a tlmočiť koncepty, myšlienky, pocity, fakty a názory ústnou a písomnou formou (počúvanie, hovorenie, čítanie a písanie) a z jazykového hľadiska interaktívne reagovať primeraným a kreatívnym spôsobom v rôznych spoločenských a kultúrnych súvislostiach; vo vzdelávaní a odbornej príprave, v práci, doma a vo voľnom čase. 2. Komunikácia v cudzích jazykoch zahŕňa hlavné rozmery komunikácie v materinskom jazyku: je založená na schopnosti porozumieť, vyjadrovať a tlmočiť koncepty, myšlienky, pocity, fakty a názory ústnou a písomnou formou (počúvanie, hovorenie, čítanie a písanie) v primeranej škále spoločenských a kultúrnych súvislostí (vo vzdelávaní a odbornej príprave, práci, doma a vo voľnom čase) podľa želaní a potrieb jednotlivca. Komunikácia v cudzích jazykoch si takisto vyžaduje zručnosti ako sprostredkovanie a medzikultúrne porozumenie.
3. Matematická kompetencia a základné kompetencie v oblasti vedy a techniky Matematická kompetencia je schopnosť rozvíjať a používať matematické myslenie na riešenie rôznych problémov v každodenných situáciách. Vychádzajúc z dobrých numerických znalostí sa dôraz kladie na postup a aktivitu, ako aj na vedomosti. Matematická kompetencia zahŕňa na rôznych stupňoch schopnosť a ochotu používať matematické modely myslenia (logické a priestorové myslenie) a prezentácie (vzorce, modely, diagramy, grafy, tabuľky). 4. Digitálna kompetencia zahŕňa sebaisté a kritické používanie technológie informačnej spoločnosti (TIS) na pracovné účely, vo voľnom čase a na komunikáciu. Je založená na základných zručnostiach v IKT: používanie počítača na získavanie, posudzovanie, ukladanie, tvorbu, prezentáciu a výmenu informácií a na komunikáciu a účasť v spolupracujúcich sieťach prostredníctvom internetu. 5. Naučiť sa učiť je schopnosť pokračovať a zotrvať v učení sa, organizovať vlastné učenie sa, aj pomocou efektívneho manažmentu času a informácií, a to individuálne alebo v skupinách. Táto kompetencia zahŕňa uvedomenie si procesu učenia sa a potrieb jednotlivca, určenie dostupných príležitostí a schopnosť prekonať prekážky na účel úspešného vzdelávania sa. Táto kompetencia znamená získavať, spracovávať a prispôsobovať nové vedomosti a zručnosti, ako aj hľadať a využívať poradenstvo. Naučiť sa učiť podnecuje učiacich sa, aby stavali na predchádzajúcom vzdelaní a životných skúsenostiach, aby mohli používať a uplatňovať vedomosti a zručnosti v rozličných súvislostiach: doma, v práci, pri vzdelávaní sa a odbornej príprave. Motivácia a sebadôvera sú pri tejto kompetencii jednotlivca rozhodujúce. 6. Spoločenské a občianske kompetencie kompetencie zahŕňajú individuálne, medziľudské a medzikultúrne kompetencie a pokrývajú všetky formy správania, ktoré jednotlivec využíva na efektívnu a konštruktívnu účasť na spoločenskom a pracovnom živote, a to najmä v čoraz rozmanitejších spoločnostiach, a v potrebných prípadoch na riešenie konfliktov. 7. Iniciatívnosť a podnikavosť vzťahuje sa na schopnosť jednotlivca zmeniť myšlienky na skutky. Zahŕňa kreativitu, inovácie a prijímanie rizika, ako aj schopnosť plánovať a riadiť projekty so zámerom dosiahnuť ciele. Toto podporuje jednotlivcov nielen v ich každodennom živote doma a v spoločnosti, ale aj na pracovisku, aby si boli vedomí kontextu svojej práce, a aby mohli využiť príležitosti, a je to základom pre špecifickejšie zručnosti a vedomosti, ktoré potrebujú tí, ktorí zakladajú podnik zameraný na spoločenskú alebo obchodnú činnosť alebo naň prispievajú. Tieto by mali zahŕňať zmysel pre etické hodnoty a presadzovanie dobrého riadenia. 8. Kultúrne povedomie a vyjadrovanie uvedomovanie si dôležitosti kreatívneho vyjadrovania myšlienok, skúseností a emócií prostredníctvom rôznych médií vrátane hudby, scénických umení, literatúry a výtvarných umení.
4. Tematický celok Mapa a glóbus Rozvíjajúce ciele -určiť polohu ľubovoľného miesta pomocou súradníc -vypočítať vzdialenosť medzi dvoma bodmi na mape Obsahový štandard Téma Opakovanie a utvrdzovani e učiva o zemských pologuliach, rovnobežkách, poludníkoch, určovanie geografickej polohy Mapa, číselná mierka. Výkonný štandard -určiť na nástennej mape svetové strany -vysvetliť pojmy rovník, rovnobežka, poludník -vysvetliť pojem zem.šírka a dĺžka, z mapy určiť polohu bodov pomocou zem.súradníc -podľa mierky mapy vypočítať vzdialenosť ľubovoľných dvoch miest na mape Prierezové témy, medzipredmetov é vzťahy Matematika Uhol a jeho veľkosť 6.ročník Matematika Priama úmera, mierka mapy 7.ročník Európa náš svetadiel -oboznámiť žiaka s polohou svetadielu, jeho horizontálnu a vertikálnu členitosť, -vymenovať a určiť vybrané povrchové celky -charakterizovať Základné informácie o regióne v kontexte planéty Zem Povrch -určiť na mape polohu Európy geografickými súradnicami (vzhľadom za základné rovnobežky a poludníky) -určiť rozdiel medzi ostrovom, polostrovom. -ukázať na mape ostrovy, polostrovy, moria, zálivy, prielivy, prieplavy. -vysvetliť rozdiel medzi prielivom a prieplavom Škandinávsky polostrov, Pyrenejský polostrov, Apeninský polostrov, Jutský polostrov, Balkánsky polostrov, Britské ostrovy, Island, Sicília, Korzika, Sardínia, Kréta, Stredozemné more, Severné more, Čierne more, Baltské more, Lamanšský prieliv, Gibraltársky prieliv, Atlantický oceán. -odlíšiť nížiny a vysočiny -určiť na mape vybraté povrchové celky. Opísať ich polohu. Orientovať sa bez Stavba Zeme Pohyby zem. kôry Geolog.procesy a ich zdroje Magm. a sop.činnosť Zemetrasenia Horizontálna činnosť a poruchy zem.kôry Biológia 8.ročník
prírodné pomery svetadielu, -porovnať podnebie v jednotlivých častiach Európy Podnebie klimatické diagramy z rôznych častí Európy problémov na mape. -poznať názvy najvyšších vrchov pohorí, vedieť ich porovnať podľa výšky. -Alpy, Pyreneje, Karpaty, Apeniny, Škandinávske vrchy, nížiny a kotliny Panónska panva, Alpy, Pyreneje, Karpaty, Škandinávske vrchy, Ural, Mont Blanc, Etna, Vezuv, Východoeurópska nížina.. -určiť a ukázať na mape rozloženie podnebných pásiem Európy podľa geografickej šírky. -porovnať pôsobenie, ako ovplyvňuje geografická šírka, vzdialenosť od oceána, nadmorská výška, -porovnať nadmorskú výšku snežnej čiary na rôznych miestach na svete. Zdôvodniť rozdiely. Etická výchova Poznanie a pozitívne hodnotenie druhých 5.ročník Kognitívna a emocionálna empatia, pochopenie druhých Vžitie sa do pozície druhých 6.ročník Objavenie vlastnej identity a jedinečnosti 7.ročník -určiť na mape úmoria riek -ukázať na mape Dunaj, Volgu, Labe, Pád Temžu, Ladožské jazero, Väner, Vätter, Balaton Vodstvo v Európe, hlavné európske rozvodie, rieky, jazerá, vodné nádrže -určiť na mape toky riek, polohu jazier, a vodopádov. -vysvetliť vznik morských prúdov a ich vplyv na podnebie priľahlých pevnín. -opísať svetadiel podľa rozmiestnenia obyv., Obyvateľstvo Európy, náboženstvá - charakterizovať rozmiestnenie obyvateľstva -porovnať Európy časti -porovnať obyv podľa kultúry, spôsobu života a náboženstva -určiť oblasti husto osídlené a riedko osídlené a uviesť -určiť polohu ľubovoľných miest podľa mapy - geografickými súradnicami. -otázka populácie, starnutia Matematika Uhol a jeho veľkosť
prisťahovalectvo) Európska únia 6.ročník Environment álne súvislosti spestrené zaujímavosťa mi o regióne -vedieť stručne charakterizovať hospodárstvo jednotlivých oblastí -vedieť spracovať informácie z rôznych zdrojov a vytvoriť prezentáciu Štáty podľa regiónov Európy a ich veľké mestá Hospodárstvo Európy (stručne) Cestovanie po prírodných krásach stredomorská oblasť, alpská oblasť, škandinávska oblasť, stredná Európa, významné mestá Exhaláty, smog, ekologizácia priemyselnej výroby Vplyv dopravy na životné prostredie Prírodné a kultúrne zaujímavosti Tradície demokracie Projekty -na politickej mape určiť polohu vybraných štátov a ich hlavných miest -ukázať na mape hospodársky najvyspelejšie regióny Európy -ukázať na mape a charakterizovať známe strediská cestovného ruchu Jadran, Alpy, Škandinávske pohorie, Praha, Paríž, Londýn, Viedeň, Berlín - porozprávať o ekologických problémoch -vytvoriť projekty vybraných oblastí Etická výchova Etické aspekty ochrany prírody 5.ročník Voľnočasové aktivity 5. Metódy a formy práce Pri vyučovaní sa budú využívať nasledujúce metódy a formy vyučovania: 1.metódy: práca s glóbusom a tematickými mapami, odbornou literatúrou, encyklopédiami, využívanie IKT, riadený rozhovor, výklad, DVD a CD nosiče, riešenie úloh,
2. postupy: rozprávanie, porovnávanie, tvorba projektov, riešenie problémov 3.formy práce: diskusia, analýza ukážok a údajov, prezentácia projektov, frontálna výučba, frontálna a individuálna práca žiakov 6. Materiálno výučbové prostriedky Pri vyučovaní sa použijú nasledovné materiálno výučbové prostriedky: 1. materiálne prostriedky - učebnice, zošity, atlasy, glóbus nástenné mapy, tabuľa, Výkresy 2. didaktická technika počítač, dataprojektor, interaktívna tabuľa 7. Učebné zdroje Pri výučbe sa bude čerpať z nasledovných zdrojov: 1. učebnica Zemepis pre 8.Ročník základných škôl 2. odborná literatúra časopisy Geo, Ľudia a Zem, Plus 7 dní, Školský atlas sveta VKÚ Harmanec 3. ďalšie zdroje internet, aplikácie Google Earth, Editor máp 2, Stellarium 8. Hodnotenie predmetu 1. Písomné práce Po jednotlivých tematických celkoch žiaci napíšu písomnú prácu v trvaní cca 30 min. Počet písomných prác za kvalifikačné obdobie je závislý od počtu tematických celkov. Termíny písomných prác vyučujúci žiakom vopred oznámi. Otázky budú mať bodové hodnoty, výsledky sa budú hodnotiť podľa počtu získaných bodov. Za správne odpovede známkou. Známka je stanovená podľa nasledovnej stupnice : 1... 100% - 90 % 2... 75 % 3... 50 % 4... - 25 % 5... 0 % 2.Ústne odpovede Ústne odpovede z jednotlivých prebratých tém žiak by mal mať minimálne jednu ústnu odpoveď za jeden polrok. Termíny ústnych odpovedí vyučujúci vopred neoznamuje. Žiak bude hodnotený známkou 1 až 5 podľa presnosti, istoty vo vybranej téme, úrovne zvládnutia učiva a stupňa samostatnosti pri formulovaní odpovede. Žiaci 5. Ročníka sú ústnou formou hodnotení až v druhom polroku. 3. Práca s mapou Žiak preukáže svoje zručnosti pri orientácii a práci s mapou, atlasom aspoň raz za
jeden polrok. Hodnotení bude známkou 1 až 5. Termín preskúšania vyučujúci neoznamuje vopred. 4. Projektové práce Žiak vypracuje projekt na tému vopred zadanú vyučujúcim. Projekt je niekedy možné vypracovať aj vo dvojici alebo v skupine. Táto možnosť je vopred daná. Žiak bude hodnotený známkou 1 až 5 podľa obsahovej a prezentačnej úrovne projektu. 5. Zošit Ku koncu polroku (žiak je oboznámený s termínom) je hodnotený žiakov zošit. Hodnotená je celková úprava zošita ( požívanie podložky, okraje v zošite), kontroluje sa úplnosť poznámok jednotlivých učív a úplnosť zadávaných domácich úloh ( zväčša ilustrácie). 6. Celkové hodnotenie Výsledné hodnotenie bude súhrnom vyššie uvedených kritérií. Výsledná známka nebude získaná aritmetickým priemerom priebežných známok. Odrazí sa v nej aj aktívna práca žiaka na hodinách, systematickosť učenia sa a účasť na geografickej olympiáde. Vypracovala: Mgr. Žugecová Alena