PREJAVY HYPERAKTIVITY U NADANÝCH DETÍ JOLANA LAZNIBATOVÁ JANA JURÁŠKOVÁ

195 Psychológia a patopsychológia dieťaťa, 40, 2005, č. 3, s.195 212. PREJAVY HYPERAKTIVITY U NADANÝCH DETÍ JOLANA LAZNIBATOVÁ JANA JURÁŠKOVÁ Škola pre mimoriadne nadané deti a gymnázium, Bratislava MANIFESTATIONS OF HYPERACTIVITY IN GIFTED CHILDREN Abstract: On the sample of 36 boys and 15 girls pupils of 1 st degree of the School for Exceptionally Gifted Children and Grammar School in Bratislava, the study found the occurrence of hyperactivity, i.e. manifestations of hyperkinetic syndrome. The control group consisted of pupils of 1 st 4 th grades of regular elementary school (47 were boys and 40 girls). The research results showed the higher occurrence of manifestations of hyperactivity in intellectually gifted children than in children from the control group. While gifted boys manifested significantly higher occurrence of hyperactivity than gifted girls, there are no differences in the control group between boys and girls. Further, gifted pupils have different combinations of spontaneous manifestations of hyperactivity than children from the control group. Therefore, some modifications are necessary in education of gifted children. Simultaneously, additional more complex corrections and therapeutic interventions are necessary, as these could help solve gifted pupils problem with this specific behavior disorder. Key words: gifted children, attention deficit disorders, hyperactivity, hyperkinetic syndrome, ADHD Nadané deti prichádzajú do školy už ako čítajúce, píšuce a počítajúce, s mnohými vedomosťami, ktoré nie sú typické pre deti ich veku. Nadanie je však komplexný fenomén a netýka sa len výkonových charakteristík jedinca. Niektoré špecifické prejavy nadania uvádzajú vo svojich prácach viacerí autori. Sú to napríklad vysoká úroveň fyzickej energie, živosť, vitalita (Torrance, Caropreso, 2002), vysoká úroveň fyzickej a verbálnej aktivity (Porter, 1999), hyperaktivita a extrémna senzitivita k podnetom z okolitého prostredia (Baum, Olenchak, Owen, 1998), vysoká psychická dráždivosť Prišlo 29.12.2003. J.L., ŠpMNDaG, Teplická 12, 831 02 Bratislava, e-mail: smnd@smnd.sk

196 HYPERAKTIVITA nadaných detí, ktorá je predpokladom na výnimočné výkony (Dabrowski, Piechovski, 1977) a iní. Mohlo by sa zdať, že takéto deti budú bezproblémovo prosperovať v škole. U mnohých nadaných sa však manifestujú aj také prejavy správania, ktoré ich následne zaraďujú medzi problémových žiakov. Je to spôsobené aj tým, že nadanie býva prekryté špecifickými osobnostnými znakmi a črtami, ktoré môžu vystupovať ako dominantné. Nadané deti bývajú bežne označované ako živé, vitálne, aktívne. Problém začína vtedy, ak prirodzená, spontánna aktivita prerastá do hyperaktivity, resp. objavujú sa až príznaky ADHD. PROBLEMATIKA HYPERAKTIVITY A ADHD Syndróm ADHD (Attention Deficit Hyperactivity Disorder) je definovaný ako porucha pozornosti spojená s hyperaktivitou. Syndróm ADD Attention Deficit Disorder znamená, že ide len o poruchu pozornosti. Obidva termíny sa často používajú ako synonymá na označenie poruchy správania. Rozdiel medzi nimi spočíva v tom, že kým jedinci postihnutí ADHD majú problémy so sústredením, bývajú impulzívni a hyperaktívni, tí ktorí trpia syndrómom ADD nebývajú hyperaktívni, ale majú problémy spojené s impulzivitou a nedostatočným sústredením sa. Charakteristické pre nich však je to, že v obidvoch prípadoch sa príznaky vyskytujú v miere, ktorá je vo vzťahu k veku a intelektovým schopnostiam jedinca abnormálna (Munden, Arcelsus, 2002). Tieto poruchy s uvedenými skupinami príznakov bývajú často v lekárskej praxi označované ako hyperkinetická porucha hyperkinéza. Odborníci všeobecne udávajú, že ADHD je porucha, v pozadí ktorej je biologická príčina. Skúma sa, resp. je známa už 100 rokov. Prvýkrát bola opísaná začiatkom 20. storočia v roku 1902 ako abnormálny psychický stav (tamtiež). V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch 20. storočia prebehol intenzívny vedecký výskum zameraný najmä na explicitné diagnostické kritériá. Následkom toho sa ADHD stala najopisovanejšou a najcitovanejšou detskou poruchou v príručke Index Medicus (počet bibliografických odkazov na články v lekárskych časopisoch). Väčšinou je považovaná za neurologicky podmienený stav, súvisiaci zvlášť s chemickým a anatomickým zložením mozgu. Ako uvádzajú vo svojej práci A. Munden a J. Arcelsus (2002), kým v r. 1980 je známa ešte len ako ADD, od r. 1994 je už klasifikovaná ako ADHD s 3 základnými znakmi: porucha pozornosti, hyperaktivita, impulzivita alebo ich kombinácie. Podľa Diagnostického a štatistického manuálu APA (DSM-IV-TR) je ADHD diagnostikovaná vtedy, ak dieťa: prejavuje symptomatické správanie, ktoré je v nesúlade s jeho úrovňou vývinu, prejavuje aspoň šesť symptónov sústavne minimálne 6 mesiacov, má symptómy ešte pred siedmym rokom (veku) života, je postihnuté symptómami vo viac ako jednom prostredí napríklad v škole i doma.

NADANÝCH DETÍ 197 HYPERAKTIVITA Z HĽADISKA VÝVINU JEDINCA Mnohé malé deti sú hyperaktívne, majú prudké a rýchle reakcie, čo je spôsobené dozrievaním CNS. Hovoríme o tzv. flexibilite a plasticite nervovej sústavy. Úroveň pohybovej aktivity rastie u všetkých detí približne do 3 rokov života. Po tomto vekovom období sa začína pohybová aktivita znižovať. A. Munden a J. Arcelsus (2002) uvádzajú zistenú skutočnosť, že deti s ADHD boli veľmi aktívne už počas tehotenstva pred narodením. Na základe anamnestických údajov a pozorovaní sa potvrdzuje, že sú to často problémové deti, ktoré veľa plačú a zle spávajú. Je ťažké ich rozveseliť a navyše nemajú rady telesný kontakt. Počas predškolského obdobia dieťa s prejavmi ADHD nemusí mať závažnejšie problémy, pretože jeho zvýšená aktivita sa považuje za normálny prejav detského veku. Problémy ale okamžite vystupujú ako závažné vo chvíli, keď dieťa nastúpi do školy, kde sa od neho vyžaduje, aby sedelo ticho, aby sa zapojilo do rôznych činností a aby ich aj dokončilo. Tu sa začínajú deti s ADHD líšiť od ostatných detí. Podľa Diagnostického a štatistického manuálu mentálnych porúch APA DSM- -IV-TR (1994) sú prejavy ADHD nasledovné: pohrávanie sa s rukami alebo nohami, vrtenie sa na stoličke, neschopnosť obsedieť, ľahká vyrušiteľnosť externými podnetmi, problémy pri skupinových činnostiach a hrách, neschopnosť dieťaťa vyčkať, kým príde na rad, impulzívne vykrikovanie odpovede bez rozmyslu, problémy vnímať a sledovať inštrukcie, ťažkosti v udržaní pozornosti, prebiehanie z ešte nedokončenej činnosti do ďalšej, problémy hrať sa ticho, pokojne, nadmerné rozprávanie, prerušovanie ostatných v hrách a činnostiach, zdanlivá nepozornosť, nepočúvanie, keď k nim niekto hovorí, strácanie vecí, zábudlivosť, zúčastňovanie sa na nebezpečných aktivitách bez uvedomenia si možných dôsledkov. Výskumné štúdie z tejto problematiky opakovane potvrdzujú, že príznaky ADHD sú relatívne stabilné aj z hľadiska času a zostávajú v priebehu týždňov, mesiacov, rokov nezmenené a ich výskyt je rovnaký v rôznych etnikách a kultúrach (Webb, Latimer, 1993; Barkley, 1996 ). Dôležité je ale zistenie, že asi u polovice detí s ADHD sa tieto symptómy stratia pri dosiahnutí dospelosti. Celkove sa výskyt ADHD a to v celosvetovom meradle odhaduje na 1 až 5 percent obyvateľstva. Podľa zistení R. Taylora et al. (1991) trpí závažnejšou formou ADHD 1,7 percenta anglickej populácie.

198 HYPERAKTIVITA Niektorí odborníci udávajú, že približne 3 až 7 percent (a najnovšie práce 2 až 18 percent) detskej školskej populácie trpí poruchou ADHD, v dospelosti pretrvávajú prejavy hyperaktívneho správania, resp. hyperkinetický syndróm asi u 4 percent jedincov (Barkley, 1998). Predstavuje to asi 60 percent jedincov s touto poruchou, u ktorých kontinuálne pokračujú symptómy do dospelého veku (Barkley, 1995; Šuba, 2003). NADANÍ JEDINCI A HYPERAKTIVITA Nadanie je asynchrónny vývin, v ktorom sa predčasne rozvinuté kognitívne schopnosti veľkej intenzity kombinujú a vytvárajú vnútorné skúsenosti a vedomie, ktoré je kvalitatívne odlišné od normy. Táto asynchrónnosť vzrastá s vyššou intelektuálnou kapacitou. Jedinečnosť nadaných ich robí obzvlášť zraniteľnými a vyžaduje modifikácie v rodičovskom prístupe, vzdelaní a poradenstve s cieľom ich optimálneho rozvíjania (Morelock, 1992; Unpublished..., 1991). Medzi základné znaky nadaných detí patrí to, že sa už od narodenia vyznačujú špecifickým akcelerovaným vývinom: väčšinou skôr sedia, stoja, skôr začínajú chodiť, skôr rozprávať, sú zvedavé a typické je pre ne objavovanie, experimentovanie a túžba poznávať nové. Tieto deti chcú všetko vedieť, sú neunaviteľné v činnostiach, ktoré ich zaujímajú, a potrebujú menej spánku než všetci ostatní členovia rodiny. Sú to prirodzené prejavy primárnej aktivity až hyperaktivity nadaných detí už od narodenia, pričom sú skôr hodnotené ako pozitívne. Paralelne popri tom zisťujeme aj ďalšie vývinové charakteristiky nadaných detí, a to: akcelerovaný vývin (zrýchlený vývin v intelektovej oblasti), skokovitosť vývinu (obdobie prudkých zmien strieda obdobie mierne, oddychové), disproporcie vo vývine (diferencie medzi intelektovým a fyzickým vývinom, medzi intelektovým a emocionálno-sociálnym vývinom a medzi intelektovým a osobnostným vývinom) (Laznibatová, 2003b). V rámci osobnostného vývinu sú pozorovateľné také znaky ako perfekcionizmus, supersenzitívnosť, precitlivelosť, problémy v sociálnych vzťahoch a ťažšia prispôsobivosť. Ako sme už spomenuli, jedným z častých prejavov, resp. pretrvávajúcich prejavov nadaných je hyperaktivita. Táto sa môže u nadaných detí prejavovať vo verbálnej alebo motorickej oblasti, alebo i v oboch zároveň. Viacerí autori zaoberajúci sa problematikou hyperaktivity, resp. syndrómom ADHD (napr. Baum, Olenchak, Owen, 1998; Porter, 1999; Leroux, Levitt-Perlman, 2000) upozorňujú na to, že existuje vysoká podobnosť medzi prejavmi syndrómu ADHD a nadania. Väčšinu prejavov ADHD (poruchy pozornosti a najmä hyperaktivitu) je možné pozorovať bežne aj u nadaných. Nadané deti so syndrómom ADHD sú akademicky podvýkonové a majú problémy so sociálnymi vzťahmi. Tieto problémy začínajú pri začatí školskej dochádzky, lebo dovtedy sú kompenzované ich (nadpriemernými) intelektovými schopnosťami a prob-

NADANÝCH DETÍ 199 lémy vystúpia do popredia vždy v situáciách, kde sa vyžaduje sebakontrola. Podľa R. A. Barkleya (1996) je ADHD, resp. hyperkinetická porucha charakterizovaná skorým začiatkom v prvých piatich rokoch života a kombináciou aktívneho a zle ovládaného správania. Prejavy hyperkinézy sa objavujú vo všetkých situáciách, sú trvalé a je pre ne charakteristické chýbanie vytrvalosti, sklon meniť činnosť bez dokončenia, zlá organizácia práce, zle regulovaná a nadmerná činnosť, nedbanlivosť a impulzivita. Na základe našich poznatkov a skúseností z praktickej práce s nadanými deťmi v škole možno hyperaktivitu nadaných detí rozdeliť takto: Hyperaktivita primárna vrodená je spontánna, súvisí s činnosťou CNS, funkciami a vybavením nadaného dieťaťa. Nadané dieťa je stále čulé, aktívne, je stále v pohybe, je zvedavé, objavujúce, zároveň potrebuje stále nové podnety, stimulujúce prostredie a neustály prísun nových informácií. Túto hyperaktivitu možno vo všeobecnosti považovať za pozitívnu. Hyperaktivita sekundárna získaná je taká, ktorá sa začína objavovať najmä v škole a vzniká vtedy, ak sa nadané dieťa v škole nudí, ak nemá dostatok zaujímavých podnetov, ak má problémy s komunikáciou a sociálnymi vzťahmi v triede, ak sa s nadaným dieťaťom nepracuje tak, že sú nasýtené, resp. uspokojené jeho špecifické výchovno-vzdelávacie potreby či už doma, ale najmä v škole. Prejavuje sa neustálou impulzivitou, vyrušovaním. Hyperaktivita sa stáva problémom, ak takéto dieťa ruší ostatných, alebo ak má samo zníženú koncentráciu pozornosti a následne aj výkonnosť v škole. Takúto hyperaktivitu možno považovať za problémovú, negatívnu (Laznibatová, 2003a). Niekedy sa prejavy hyperaktivity spájajú so šaškovaním, upútavaním pozornosti, rôznymi poznámkami, pripomienkami, prekrúcaním významov slov, chytaním za slovíčka a podobne, čo môže mať nakoniec za následok celkové rozbitie hodiny. Hyperaktivitu nadaných detí v škole však možno podľa našich skúseností (Laznibatová, 2003a) rozlišovať aj na ďalších dvoch úrovniach. Sú to: Hyperaktivita konštruktívna nadané deti potrebujú stále niečo robiť, len čo skončia jednu úlohu, už potrebujú ďalšiu, čím náročnejšie úlohy dostávajú, tým sú spokojnejšie a vydržia nad nimi dlho pracovať, samy sa zamestnávajú, spontánne vyhľadávajú činnosti, žiadajú si úlohy navyše, majú záujem len o robenie ťažkých, náročných úloh na hodine, sú neochotné robiť ľahké úlohy ako ostatné deti, neustále si vymýšľajú aktivity navyše (robenie a predaj časopisov, vypisovanie súťaží, zbieranie rozmanitých predmetov a ich výmeny). Hyperaktivita nekonštuktívna až deštruktívna dieťa je stále v pohybe, vykrikuje, má prejavy impulzívneho správania, je nepokojné a vyrušuje počas vyučovania. Charakteristické znaky sú:

200 HYPERAKTIVITA manipulácia rukami, predmetmi, svojvoľný spontánny pohyb po celej triede i mimo triedy, kolísanie sa na stoličkách, obracanie sa dozadu, do boku, slabá sústredenosť, nekoncentrovanosť na plnenie úloh v škole, neúmyselné ubližovanie iným, kopanie, škrabanie, sácanie. Hyperaktivita sa môže u nadaných detí prejavovať v dvoch základných oblastiach, a to vo verbálnej oblasti, v motorickej oblasti, alebo i v oboch zároveň. Motorická forma hyperaktivity sa prejavuje nepokojným sedením, neustálymi rytmickými pohybmi, hraním sa s predmetmi, svojvoľným pohybom po triede. Pri verbálnej forme ide najčastejšie o vykrikovanie, skákanie do reči, prerušovanie iných, pričom nadané deti nemajú dostatok trpezlivosti čakať, kým niekto iný príde na rad, príde na riešenie úlohy, alebo kým nájde odpoveď. Toto sa najmä u mladších žiakov prejavuje tým, že napríklad na matematike vykrikujú výsledky a riešenie úloh, čo narušuje prácu ostatných detí (ostatné deti nemajú motiváciu riešiť úlohu, keď vedia konečný výsledok, nevidia dôvod ďalej pracovať a snažiť sa). Výrazne sa to prejavuje aj pri čítaní v prvej, druhej až tretej triede: ak deti čítajú text za sebou a niektorý spolužiak číta pomaly nedokážu ho rýchlo čítajúce hyperaktívne deti sledovať takým pomalým tempom, pretože ony už majú celý text článku prečítaný (Jurášková, 2003). Pri práci s nadanými deťmi jednoznačne platí zásada, že tieto deti treba primerane zaťažiť zaujímavými úlohami. Potom keďže sú zamestnané nevyrušujú. Na zaujímavé úlohy sa dokážu dobre koncentrovať. Paradoxne sa u nich môže vyskytovať chybovosť pri práci, a to z dôvodu nedostatočnej pozornosti pri príliš jednoduchých úlohách, resp. pri podceňovaní veľmi ľahkých úloh (Freeman, 1998). Nie vždy má nadané dieťa problémy v sústredení sa na vyučovaní. Práve naopak, mnohí nadaní dokážu robiť viac vecí súčasne: sú schopní písať si alebo niečo kresliť a zároveň sa okamžite orientovať v texte (podľa počutia), ktorý číta zvyšok triedy, a hneď naň nadviazať. Hyperaktivita nadaných detí môže ale súvisieť aj s únikom z nudy na vyučovaní, keď sa nedeje nič zaujímavé. Tieto deti si pri nedostatku stimulácie vytvárajú podnety samy, a to nielen hraním sa, ale aj testovaním pravidiel správania v škole. Jednoznačne to však spôsobuje mnoho problémových situácií pre žiaka samotného, kolektív triedy i učiteľa. CIEĽ A HYPOTÉZY VÝSKUMU Vychádzame zo skutočnosti, že aj v súčasnosti vieme málo o vývine nadaných detí v porovnaní s bežnou populáciou a vieme veľmi málo o individuálnych odlišnostiach jednotlivých detí v rámci populácie nadaných (Laznibatová, 2003b). Mnohé názory nielen laikov, ale i odborníkov o nadaní sa dnes pohybujú buď v úrovni podce-

NADANÝCH DETÍ 201 ňovania, alebo v istej mytologizovanej hladine. Všeobecne treba zdôrazniť, že vývin nadaných detí neprebieha vždy ukážkovo ideálne a optimálne, ale že sú tu prítomné špecifické faktory, zvláštnosti a charakteristiky, ktoré nadanie a jeho realizáciu skôr komplikujú ako podporujú. Jedným z takýchto faktorov je i výskyt hyperaktivity nadaných detí, ktorá môže dosiahnuť stupeň označovaný ako hyperkinetický syndróm. V roku 1993 boli otvorené prvé experimentálne triedy pre intelektovo nadané deti podľa Projektu alternatívnej starostlivosti o nadané deti (Laznibatová, 1993). V roku 1998 bola zriadená samostatná Škola pre mimoriadne nadané deti v Bratislave. Dnes pracujú podľa tohto modelu triedy pre nadané deti v dvadsiatich štyroch základných školách na Slovensku. Všade tu sa výučba nadaných detí realizuje tak, že sa zohľadňuje pracovné tempo jednotlivých žiakov podľa individuálnej úrovne a ich aktuálnej výkonnosti. Zároveň sa rešpektujú ich vývinové a osobnostné zvláštnosti. Prakticky vo všetkých triedach pre nadané deti evidujeme pomer 70 percent chlapcov a 30 percent dievčat. Mnohé z týchto detí najmä chlapci sú hyperaktívne, čo spôsobuje špecifické problémy pri vyučovaní v škole. Keďže počet detí s prejavmi hyperaktivity akoby narastal, pokúsili sme sa zmapovať spontánne prejavy hyperaktivity nadaných detí a ich výskyt v triedach pre nadané deti. Zároveň sme chceli porovnať prejavy hyperaktivity nadaných detí s prejavmi žiakov bežnej školy. Vzhľadom na to sme si v rámci výskumu stanovili tieto hypotézy: 1. Nadané deti vykazujú viac prejavov hyperaktivity ako deti bežnej populácie; 2. V skupine nadaných detí existujú rozdiely vo výskyte prejavov hyperaktivity u chlapcov a u dievčat. Tieto rozdiely sa odlišujú od rozdielov v bežných triedach; 3. Existuje vzťah medzi vyšším počtom manifestovaných spontánnych prejavov hyperkativity nadaných detí a úrovňou ich intelektových schopností. METÓDY VÝSKUMU Vo výskume sme sa zamerali na zmapovanie rôznych prejavov hyperaktivity nadaných žiakov na vyučovaní a zároveň aj ich porovnanie s výskytom prejavov hyperaktivity u žiakov bežnej populácie. V predvýskume sme zaznamenali niekoľko opakovane sa manifestujúcich prejavov, ktoré sme rozdelili na motorické a verbálne prejavy (tab. 1). Keďže nebolo možné určiť počet prejavov, ktorý by sme už mohli pokladať za prejav hyperaktivity, zvolili sme si tzv. nulovú toleranciu. Zaznamenávali sme každý prejav žiakov, ktorý sa odchyľoval od pokojného sedenia a tichého sledovania diania na hodine, resp. riešenia učiteľom zadaných úloh na vyučovacej hodine. Ukázalo sa, že všetky prejavy žiakov v triede nebolo možné považovať za prejavy hyperaktivity. Medzi prejavy hyperaktivity sme zaradili všetky tie, ktoré s riadeným vyučovaním priamo nesúviseli, teda všetky vedľajšie motorické a verbálne aktivity

202 HYPERAKTIVITA Kategórie pozorovaných prejavov hyperaktivity A. prejavy motorického nepokoja B. rušivé verbálne prejavy AA. nepokojné sedenie AB. pohyb po triede AC. rytmické pohyby AA1. vstávanie (na zem alebo na stoličku) AA2. kľak na stoličke (pričom stehná nie sú v horizontálnej polohe) AA3. otáčanie sa (do triedy, k spolužiakom okrem situácií, keď žiak sleduje učiteľa alebo odpoveď spolužiaka) AA4. hojdanie sa na stoličke AA5. ležanie na lavici (položenie hlavy na lavicu, ležanie časťou tela na lavici) AB1. za istým účelom (požičanie pomôcok, strúhanie ceruzky a pod.) AB2. bez zrejmého účelu (žiak prejde okolo lavice, po triede bez toho, aby sa kontaktoval s okolím alebo vykonal nejakú činnosť súvisiacu s vyučovaním) AC1. hlavou AC2. hornými končatinami AC3. dolnými končatinami AC4. celým trupom AD. manipulácia (hranie sa s predmetmi, zväčša s ceruzkou, zošitom, vlastnými rukami) BA. vykrikovanie T a b u ľ k a 1 BA1. adekvátne (vykrikovanie odpovedí bez predchádzajúcej učiteľovej výzvy, vykrikovanie k veci ) BA2. neadekvátne (vykrikovanie rôznych poznámok, ktoré priamo nesúvisia s učebnou činnosťou, vykrikovanie od veci ) BA3. neartikulované zvuky BB. nežiaduca komunikácia medzi žiakmi (tzv. bavenie sa, vzájomné vyrušovanie) detí na vyučovaní. Ich výskyt sme po predvýskume rozdelili kvôli prehľadnosti do kategórií, ktoré uvádzame v tabuľke 1. Nosnou metódou tejto fázy výskumu bolo zámerné štruktúrované pozorovanie, pri ktorom sme do pozorovacieho hárku zaznamenávali početnosť jednotlivých vyskytujúcich sa spontánnych prejavov hyperaktivity pre každého žiaka zvlášť. Pozorovanie sme uskutočňovali v čase dopoludňajšieho vyučovania tak, aby boli rovnomerne zastúpené jednotlivé vyučovacie predmety. Deti z výskumnej vzorky sme pozorovali 32 vyučovacích hodín, deti z kontrolnej skupiny 30 vyučovacích hodín.

NADANÝCH DETÍ 203 T a b u ľ k a 2 Priemerné dosiahnuté hodnoty hyperaktívnych prejavov vo výskumnej a kontrolnej skupine na jednu vyučovaciu hodinu nadaní kontrolní Skupina chlapci N=36 dievčatá N=15 chlapci N=47 dievčatá N=40 Pozorované prejavy AA1 AA2 AA3 AA4 AA5 AB1 AB2 AC1 AC2 AC3 AC4 AD BA1 BA2 BA3 BB AM 0,73 1,15 0,37 0,86 0,54 0,66 0,14 0,03 0,20 1,22 0,20 0,89 0,62 1,40 0,28 0,30 SD 0,74 1,25 0,58 1,41 0,65 0,74 0,26 0,08 0,34 1,57 0,32 0,69 0,96 2,29 0,47 0,52 AM 0,39 0,74 0,54 0,46 0,72 0,55 0,05 0,02 0,15 0,50 0,00 0,68 0,51 0,71 0,17 0,16 SD 0,33 0,97 0,73 0,61 0,56 0,54 0,09 0,06 0,16 0,53 0,00 0,58 0,71 1,26 0,19 0,32 AM 0,21 0,14 0,35 0,32 0,13 0,33 0,04 0,01 0,03 0,12 0,04 0,55 0,09 0,03 0,03 0,22 SD 0,45 0,28 0,72 1,02 0,25 0,66 0,16 0,05 0,09 0,36 0,15 1,20 0,36 0,13 0,13 0,77 AM 0,57 0,29 0,59 0,69 0,10 0,29 0,01 0,01 0,03 0,37 0,07 0,49 0,07 0,01 0,01 0,30 SD 1,02 0,38 0,92 1,13 0,20 0,29 0,03 0,05 0,07 0,54 0,15 0,49 0,17 0,04 0,03 0,28 Vysvetlivky: Kategórie hyperkatívnych prejavov sú uvedené v tabuľke 1. Na zistenie úrovne rozumových schopností (keďže sme predpokladali vzťah medzi výskytom hyperaktivity a úrovňou intelektových schopností) sme v oboch skupinách aplikovali test PDW. VÝSKUMNÁ VZORKA Vzhľadom na údaje o vysokom výskyte hyperaktivity v detskom veku (Taylor et al., 1991; Porter, 1999; Munden, Arcelcsus, 2002; Šuba, 2003) sme sa zamerali na najnižšie vekové kategórie žiakov. Experimentálnou skupinou boli žiaci prvého až štvrtého ročníka Školy pre mimoriadne nadané deti a gymnázia na Teplickej 7 v Bratislave (ďalej len ŠpMNDaG). Celkove išlo o 51 detí, z toho 36 chlapcov a 15 dievčat. Kontrolnú vzorku tvorilo 87 žiakov prvého až štvrtého ročníka bežných tried ZŠ A. Dubčeka v Bratislave. Súbor tvorilo 47 chlapcov a 40 dievčat. Nerovnomernosť počtov detí je spôsobená odlišnými počtami žiakov v triedach experimenálnej a kontrolnej skupiny, ktoré boli do výskumu zaradené. VÝSLEDKY VÝSKUMU Základné údaje z výskumného pozorovania spontánnych prejavov hyperaktivity, t.j. priemerné zistené hodnoty v experimentálnej i kontrolnej skupine sú uvedené v tabuľke 2. Uvádzame tu priemerný počet hyperkinetických prejavov za 1 vyučova-

204 HYPERAKTIVITA T a b u ľ k a 3 Rozdiely v jednotlivých prejavoch hyperaktivity medzi nadanými deťmi a kontrolnou skupinou Skupina Pozorované prejavy AA1 AA2 AA3 AA4 AA5 AB1 AB2 AC1 AC2 AC3 AC4 AD BA1 BA2 BA3 BB Nadaní N=51 AM 0,85 1,38 0,54 1,01 0,74 0,83 0,15 0,03 0,25 1,38 0,20 1,10 0,78 1,63 0,33 0,35 SD 0,70 1,23 0,62 1,27 0,59 0,70 0,23 0,07 0,30 1,45 0,29 0,70 0,90 2,11 0,42 0,48 Kontrola AM 0,48 0,28 0,62 0,64 0,18 0,46 0,04 0,02 0,04 0,30 0,07 0,78 0,13 0,03 0,03 0,36 N=87 SD 0,76 0,33 0,82 1,07 0,24 0,54 0,12 0,05 0,08 0,45 0,15 0,97 0,29 0,10 0,10 0,60 t-test 2,83 ** 6,29 *** 0,68 1,81 6,19 *** 3,24 ** 3,14 ** 1,44 4,81 *** 5,18 *** 2,93 ** 2,23 * 5,04 *** 5,35 *** 5,14 *** 0,09 Vysvetlivky: Kategórie hyperkatívnych prejavov sú uvedené v tabuľke 1. * p 0,05 * * p 0,01 * * * p 0,001 Platí aj pre nasledujúce tabuľky. ciu hodinu, pričom počet celkove pozorovaných vyučovacích hodín nebol u každého žiaka rovnaký (choroba, neprítomnosť v škole, atď). Diferencie vo výskyte prejavov hyperaktivity medzi skupinou nadaných detí a kontrolnou skupinou uvádzame v tabuľke 3. Z tejto tabuľky je vidieť zreteľnejšie rozdiely medzi oboma skupinami, pričom hodnoty významnosti t-testov pre jednotlivé sledované prejavy naznačujú, kde sa získali najvýraznejšie diferencie. Prakticky vo všetkých skúmaných kategóriách sme zistili štatisticky vysoko významné rozdiely vo výskyte prejavov hyperaktívneho správania medzi deťmi nadanými a deťmi z kontrolnej skupiny. Len v štyroch skúmaných prejavoch, a to: otáčanie sa, hojdanie sa na stoličke, rytmické pohyby hlavou a vyrušovanie sme evidovali prakticky rovnaké hodnoty pre obidve skupiny. Znamená to, že drobné formy hyperaktivity na vyučovacích hodinách sú bežné u detí v alternatívnej i klasickej škole. Rozdiely medzi oboma sledovanými skupinami sme prehľadne zobrazili na obrázku 1. Po rozdelení prejavov hyperaktívneho správania na verbálnu a motorickú hyperaktivitu sme zisťovali rozdiely vo výskyte rušivých hyperaktívnych prejavov na vyučovaní v oboch skupinách detí. Rozdiely medzi nadanými deťmi a deťmi bežnej populácie sú štatisticky vysoko významné vo všetkých troch prípadoch, a to vo verbálnej, motorickej i celkovej hyperaktivite, ako to dokumentuje tabuľka 4.

NADANÝCH DETÍ 205 1.2 1 0.8 0.6 0.4 0.2 0 Aa1 Aa2 Aa3 Aa4 Aa5 Ab1 Ab2 Ac1 Ac2 Ac3 Ac4 Ad Ba1 Ba2 Ba3 Bb Kategórie spontánnych prejavov nadaní kontrolná skupina Obr. 1 Porovnanie jednotlivých prejavov hyperaktivity (mediány výskytu na dieťa za vyučovaciu hodinu) v celej skupine nadaných detí a kontrolnej skupine Vysvetlivky označení kategórií obsahuje tabuľka 1 platí aj pre obr. 2 a 3. T a b u ľ k a 4 Porovnanie verbálnej, motorickej a celkovej hyperaktivity u nadaných detí a kontrolnej skupiny Skupina verbálne prejavy motorické prejavy všetky prejavy spolu Nadaní AM 3,10 8,46 11,56 N=51 SD 3,05 4,08 6,52 Kontrola AM 0,55 3,91 4,46 N=87 SD 0,57 2,23 2,42 t-test 5,69 *** 7,67 *** 8,11 *** Výrazné rozdiely vo výskyte spontánnych hyperaktívnych prejavov medzi nadanými deťmi zo ŠpMNDaG a deťmi kontrolnej skupiny z bežnej základnej školy sú spôsobené pravdepodobne i rozdielnymi prístupmi k žiakom v bežnej škole a k deťom v ŠpMNDaG s alternatívnym spôsobom vyučovania. Znížený výskyt hyperaktívnych

206 HYPERAKTIVITA Rozdiely v hyperaktivite medzi chlapcami a dievčatami oboch skupín T a b u ľ k a 5 Nadaní žiaci Kontrolná skupina Prejavy chlapci dievčatá chlapci dievčatá hyperaktivity t-test t-test AM SD AM SD AM SD AM SD verbálne 2,83 3,89 1,54 2,06 2,19 ** 0,68 0,40 0,40 2,15 0,25 motorické 7,52 3,28 4,80 1,79 4,85 *** 4,18 0,68 3,50 0,36 1,20 spolu 10,35 6,17 6,34 3,62 4,36 *** 4,86 2,49 3,90 2,24 1,64 prejavov detí v bežných triedach je spôsobený aj zavedeným školským poriadkom a vyžadovaním dodržiavania pravidiel disciplíny na vyučovaní v tradičných školách. Čo sa týka skupiny nadaných detí, možno povedať, že škola, do ktorej chodia, je do istej miery uspôsobená na spontánne prejavy rôznych aktivít detí a pri tolerantnejšom prístupe sa zohľadňujú do určitej miery aj prejavy detí hyperaktívnych, resp. detí až s poruchami správania. Možno predpokladať, že uvedené zistenia ovplyvňuje i to, že v triedach pre nadané deti vládne iná pracovná atmosféra a spontánne reakcie, verbalizácie jednotlivých krokov pri riešení úloh, kladenie otázok učiteľovi, či neustále komentovanie a vyjadrovanie vlastného názoru sú súčasťou demokratického, tolerantnejšieho a kreatívnejšieho prístupu v ŠpMNDaG oproti bežným triedam. V ďalšom skúmaní hyperaktívneho správania sme zisťovali diferencie medzi chlapcami a dievčatami v oboch skupinách. Výsledky dokumentuje tabuľka 5, kde sú uvedené rozdiely vo výskyte hyperaktívneho správania chlapcov a dievčat osobitne v experimentálnej skupine nadaných detí a v kontrolnej skupine. Z tabuľky 5 je zrejmé, že hyperaktivita sa v podstatne vyššej miere vyskytuje u chlapcov, a to špeciálne u chlapcov nadaných. V tejto skupine sme zaznamenali najvyššie priemerné hodnoty vo všetkých kategóriách hyperaktívneho správania. Ukázalo sa, že v skupine nadaných detí sú rozdiely medzi chlapcami a dievčatami štatisticky vysoko významné, oproti tomu v kontrolnej skupine sú intersexuálne rozdiely minimálne. Rozdiely vo výskyte všetkých sledovaných hyperaktívnych prejavov medzi nadanými chlapcami a nadanými dievčatami sú znázornené na obrázku 2 a rozdiely medzi chlapcami a dievčatami v kontrolnej skupine sú na obrázku 3. Zaujímavé je, že priemerný výskyt hyperaktívnych prejavov je u nadaných dievčat vyšší ako u chlapcov aj dievčat z kontrolnej skupiny, čo možno vyčítať aj z tabuľky 2. Vzhľadom na to, že sme zisťovali výskyt hyperaktívneho syndrómu u nadaných detí, zaujímal nás výskyt hyperaktívnych prejavov nadaných detí aj vo vzťahu k úrovni

NADANÝCH DETÍ 207 2 1.8 1.6 1.4 1.2 1 0.8 0.6 0.4 0.2 0 Aa1 Aa2 Aa3 Aa4 Aa5 Ab1 Ab2 Ac1 Ac2 Ac3 Ac4 Ad Ba1 Ba2 Ba3 Bb Kategórie spontánnych prejavov nadaní kontrolná skupina Obr. 2 Porovnanie jednotlivých prejavov hyperaktivity (mediány výskytu na dieťa za vyučovaciu hodinu) v skupinách nadaných a kontrolných chlapcov 0.8 0.7 0.6 0.5 0.4 0.3 0.2 0.1 0 Aa1 Aa2 Aa3 Aa4 Aa5 Ab1 Ab2 Ac1 Ac2 Ac3 Ac4 Ad Ba1 Ba2 Ba3 Bb Kategórie spontánnych prejavov nadaní kontrolná skupina Obr. 3 Porovnanie jednotlivých prejavov hyperaktivity (mediány výskytu na dieťa za vyučovaciu hodinu) v skupinách nadaných a kontrolných dievčat

208 HYPERAKTIVITA IQ 170 160 150 140 Zhluk 1 2 3 130 120 0 5 10 15 20 25 30 Priemer všetkých prejavov hyperaktivity na jednu hodinu u jednotlivých detí Vysvetlivky: 1. zhluk nižšie IQ, nízka hyperaktivita 2. zhluk vysoké IQ, nízka hyperaktivita 3. zhluk rôzne IQ, vyššia hyperaktivita Obr. 4 Výsledky zhlukovej analýzy pre prejavy hyperaktivity a výšku IQ v skupine nadaných detí ich intelektových schopností, vyjadrenej IQ. Je treba uviesť, že kým v kontrolnej skupine bola celková priemerná hodnota IQ získaná pomocou vyšetrenia testom PDW 116, v skupine nadaných detí bolo celkové priemerné IQ 144. Vzhľadom na predmet výskumu sme analýzu robili len v skupine nadaných detí, kde sme predpokladali pozitívny vzťah medzi výškou IQ a výskytom hyperaktívnych prejavov. Hodnota Pearsonovho korelačného koeficientu, ktorý sme porovnávaním oboch premenných získali, bola veľmi nízka a nesignifikantná (r = 0,14). Preto sme urobili detailnejšiu analýzu pomocou zhlukovej analýzy, ktorá nám pomohla nazrieť hlbšie do štruktúry experimentálnej skupiny z hľadiska týchto dvoch premenných. Chceli sme overiť predpoklad, či zvyšujúca sa úroveň IQ sa prejavuje aj výskytom zvýšenej hyperaktivity nadaných detí. Získané výsledky ukazuje obrázok 4. Na základe Wardovej metódy (s euklidovskými vzdialenosťami) sa vytvorili tri výrazne odčlenené zhluky. V prvom zhluku sa nachádzajú subjekty s nízkym počtom manifestovaných prejavov hyperaktivity