II. Príroda a spoločnosť (ISCED 1)

Transkript

1 ŠVP ŠkVP ŠVP ŠkVP ŠVP ŠkVP ŠVP ŠkVP Spolu Spolu Spolu Spolu II. Príroda a spoločnosť (ISCED 1) Vzdelávacia oblasť je zameraná na spoznávanie prostredia, ktoré žiaka obklopuje. Žiak pri poznávaní využíva minulé vedomosti a skúsenosti, pričom je vedený k vytváraniu súvislostí medzi tým, čo už pozná a tým, čo práve skúma, o čom sa učí. Cieľom vzdelávacej oblasti je komplexný rozvoj všeobecnej gramotnosti tak, aby žiak nadobudol ucelenú, jednoduchú predstavu o fungovaní základných prírodných a spoločenských javov. Aby nadobudol rešpekt k prírode, spoločnosti a k sebe samému ako významnej zložke tohto prostredia a zároveň, aby iniciatívne pokračoval v rozširovaní vlastného poznania. Vzdelávaciu oblasť Príroda a spoločnosť tvoria vyučovacie predmety: Prírodoveda Vlastiveda Učebný plán pre Školský vzdelávací program v ročníku Počet hodín Počet hodín Počet hodín Počet hodín Vzdelávacia oblasť Predmety 1. ročník 2. ročník 3. ročník 4. ročník Príroda a spoločnosť Prírodoveda 0,5 1, Vlastiveda II / 1

2 PRÍRODOVEDA Názov predmetu Časový rozsah výučby/ ročník Stupeň vzdelania Forma štúdia Vyučovací jazyk Prírodoveda Školský vzdelávací program Enviráčik Základná škola, Lehota ročník 2. ročník 3. ročník 4. ročník 2 hod./týždeň 66 hod./rok ISCED 1 denná slovenský 1 hod./týždeň 33 hod./rok 2 hod./týždeň 66 hod./rok 1 hod./týždeň 33 hod./rok CHARAKTERISTIKA PREDMETU Predmet Prírodoveda predstavuje úvod do systematizácie a objektivizácie spontánne nadobudnutých prírodovedných poznatkov dieťaťa. Predmet integruje viaceré prírodovedné oblasti ako je biológia, fyzika, chémia a zdravoveda. Oblasti sú integrované predovšetkým preto, lebo cieľom predmetu nie je rozvíjanie obsahu samostatných vedných disciplín, ale postupné oboznamovanie sa s prírodnými javmi a zákonitosťami tak, aby sa u dieťaťa zároveň s prírodovedným poznaním rozvíjala aj procesuálna stránka samotného poznávacieho procesu. Vyučovanie je postavené na pozorovacích a výskumných aktivitách, ktorých cieľom je riešenie čiastkových problémov, pričom východiskom k stanovovaniu vyučovacích problémov sú aktuálne detské vedomosti, ich minulá skúsenosť a úroveň ich kognitívnych schopností. Samotné edukačné činnosti sú zamerané na iniciáciu skúmania javov a udalostí, ktoré sú spojené s bezprostredným životným prostredím dieťaťa a s dieťaťom samým. Prostredníctvom experimentálne zameraného vyučovania si deti rozvíjajú pozitívny vzťah k prírode, ale aj k samotnej vede. CIELE Hlavným cieľom predmetu je rozvíjať poznanie dieťaťa v oblasti spoznávania prírodného prostredia a javov s ním súvisiacich tak, aby bolo samostatne schopné orientovať sa v informáciách a vedieť ich spracovávať objektívne do takej miery, do akej mu to povoľuje jeho kognitívna úroveň. Cieľ je možné bližšie špecifikovať; prírodoveda má deti viesť k: II / 2

3 spoznávaniu životného prostredia, k pozorovaniu zmien, ktoré sa v ňom dejú, k vnímaniu pozorovaných javov ako častí komplexného celku prírody. rozvoju schopnosti získavať informácie o prírode pozorovaním, skúmaním a hľadaním v rôznych informačných zdrojoch. rozvoju schopnosti pozorovať s porozumením prostredníctvom využívania všetkých zmyslov a jednoduchých nástrojov, interpretovať získané informácie objektívne. opisovaniu, porovnávaniu a klasifikácii informácií získaných pozorovaním. rozvoju schopnosti realizovať jednoduché prírodovedné experimenty. nazeraniu na problémy a ich riešenia z rôznych uhlov pohľadu. tvorbe a modifikácii pojmov a predstáv, ktoré opisujú a vysvetľujú základné prírodné javy a existencie. uvedomeniu si potreby prírodu chrániť a k aktívnemu zapojeniu sa do efektívnejšieho využívania látok, ktoré príroda ľuďom poskytuje. poznaniu fungovania ľudského tela, k rešpektovaniu vlastného zdravia a k jeho aktívnej ochrane prostredníctvom zdravého životného štýlu. II / 3

4 VZDELÁVACIE STRATÉGIE kompetencie predmetové žiak bude schopn ý žiak sa naučí rozvíjať poznanie dieťaťa v oblasti spoznávania prírodného prostredia a javov s ním súvisiacich tvoriť a modifikovať pojmy a predstavy, ktoré opisujú a vysvetľujú základné prírodné javy a existencie vnímať spojitosť jeho prírodovedných poznatkov a vedy ako takej rozvoju schopnosti realizovať jednoduché prírodovedné experimenty vedomostiam o vzťahoch živej a neživej prírody (s čím neskôr súvisí chápanie ekologických a environmentálnych problémov) modifikovať obsahy vybraných pojmov, ktoré majú v bežnom živote nevedecký obsah kompetencie k celoživotnému učeniu sa žiak sa naučí chápať význam vedy pre každodenný život objektívne posudzovať pozitívne a negatívne vplyvy vedy a jej produktov na prírodu a celkové životné prostredie spoznávať životné prostredie, pozorovať zmeny, ktoré sa v ňom dejú vnímať pozorované javy ako časti komplexného celku prírody kompetencie sociálne komunikačné žiak sa naučí opisovať, porovnávať a klasifikovať informácie získané pozorovaním vyjadrovať svoje predstavy o javoch slovom a obrazom základom vedeckej terminológie a vie ju odlíšiť od bežnej, nevedeckej komunikácie vybrané vedecké pojmy, na ktorých je možné rozvíjať prírodovedné schopnosti kompetencie uplatňovať základ matematického myslenia že každá skutočnosť je vysvetliteľná žiak sa meniť svoje predstavy o skutočnosti, ak je ovplyvňované logickou argumentáciou naučí postupne základným logickým operáciám kompetencie v oblasti informačných a komunikačných technológií žiak sa naučí samostatne sa orientovať v informáciách a vedieť ich spracovávať objektívne do takej miery, do akej mu to povoľuje jeho kognitívna úroveň využívať IKT pri vyhľadávaní, spracovávaní a kritickom posudzovaní informácií rozvoju schopnosti získavať informácie o prírode pozorovaním, skúmaním a hľadaním v rôznych informačných zdrojoch využívať IKT pri vzdelávaní kompetencie riešiť problémy žiak sa naučí uplatňovať metódy založené na analyticko-kritickom a tvorivom myslení nazeraniu na problémy a ich riešenie z rôznych uhlov pohľadu formulovať argumenty a dôkazy na obhájenie svojich názorov rozvíjať schopnosť argumentácie s využívaním kauzality kompetencie občianske žiak sa naučí potrebe prírodu chrániť a aktívne sa zapojiť do efektívnejšieho využívania látok, ktoré príroda ľuďom poskytuje citlivo pristupovať k živej prírode II / 4

5 kompetencie sociálne a personálne žiak sa naučí zákonitostiam fungovania ľudského tela rešpektovať vlastné zdravie aktívne ochraňovať zdravie prostredníctvom zdravého životného štýlu kompetencie pracovné žiak sa naučí aktívne manipulovať s materiálmi, s ktorými sa deti bežne stretávajú zdieľať svoje predstavy s vrstovníkmi v pracovnej skupine rozvíjať schopnosti pozorovať s porozumením prostredníctvom využívania všetkých zmyslov a jednoduchých nástrojov, interpretovať získané informácie objektívne II / 5

6 OBSAH VYUČOVANIA Prírodoveda v 1. ročníku Tematický celok Čas 8 h Ročné obdobia Jar, leto, jeseň, zima,... Vysvetliť rozdiely medzi jarnou, letnou, jesennou a zimnou prírodou. Zmeny v prírode počas ročných období Počasie, nižšia, vyššia teplota,... Vedieť vysvetliť, čo sú štyri ročné obdobia. Prejavy veku rastlín Letokruhy, strom, kmeň,... Poznať podľa zmien rastlín ich vek. Meranie času pomocou pravidelne sa opakujúcich javov Presýpacie hodiny, slnečné hodiny Kalendár, rok, mesiace v roku Týždeň Pracovné dni a dni oddychu Východ, západ slnka,... Minulosť, súčasnosť, tieň, slnečné lúče,... Kalendár, rok, mesiac,... Týždeň, pracovný deň, deň oddychu,... Vedieť merať čas podľa pravidelne opakujúcich sa javov, ktoré sú pozorovateľné. Poznať princíp presýpacích hodín. Poznať princíp slnečných hodín. Poznať význam kalendára. Vedieť vymenovať mesiace v roku. Vedieť vymenovať dni v týždni. Vedieť rozlíšiť pracovné dni a dni oddychu. Meranie času hodinami Hodiny, čas,... Vedieť určiť celú hodinu. Ľudské telo 6 h Zloženie ľudského tela Hlava, krk, trup, horné a dolné končatiny,... Potrava ako zdroj energie Potrava, zdravé, nezdravé potraviny,... Vedieť pomenovať hlavné časti ľudského tela. Vedieť ako sa správne stravovať. SJL, MAT, VYV OSR, MUV, MEV, REV SJL, MAT, TEV II / 6

7 Vitamíny Vitamíny, výživa,... Vedieť vysvetliť potrebu vitamínov pre človeka. OŽZ, OSR, TPPZ Jedy a drogy Projekt: Zdravá výživa Alkohol, fajčenie, škodlivé látky,... Celozrnné, mliečne výrobky,... Uvedomiť si škodlivosť drog a návykových látok pre organizmus. Vedieť sa správne stravovať. Živočíchy 8 h Zvieratá a ich mláďatá Dospelé zviera, mláďa,... Vedieť pomenovať mláďatá dospelých jedincov. VYV, Rozmnožovanie cicavcov Cicavec, materské mlieko,... Vedieť uviesť príklady cicavcov a spôsob ich života. Vtáky Vták, vrabec, drozd, lastovička, sokol, labuť,... Opísať skupinu vtákov a vie vymenovať piatich zástupcov. Rozmnožovanie vtákov Liahnutie, vajce,... Vedieť uviesť príklady vtákov a spôsob ich života. Dĺžka života, rast a vývin mláďat Rôzne spôsoby zabezpečovania potravy Plazy Živočíšne spoločenstvá Rast, vývin, mláďa,... Potrava, mäso, rastliny,... Užovka, vretenica, jašterica,... Spoločenstvo, svorka, stádo, kŕdeľ,... Hmota 5 h Skupenstvá hmoty Pevné, kvapalné, plynné skupenstvo,... Vedieť, že živočíchy sa dožívajú rôzneho veku v závislosti od druhu. Vedieť, že každý živočích si zabezpečuje iné potraviny. Opísať skupinu plazov a vedieť vymenovať troch zástupcov, vizuálne rozpoznať. Vysvetliť význam zhlukovania živočíchov do skupín. Na základe zmyslových vnemov určiť rôzne druhy hmoty. Živá a neživá príroda Živá, neživá príroda,... Vysvetliť rozdiel medzi živou a neživou prírodou. SJL, MAT MEV, ENV, REV, OŽZ SJL, MAT, HUV II / 7

8 Vietor, vzduch Vlastnosti látok,.. Vysvetliť vlastnosti skupenstva látok. Druhy materiálov Drevo, textil, železo,... Rozpoznávať rôzne materiály. Projekt: Skupenstvá hmoty Rastliny 8 h Rastliny a podmienky pre ich život Materiály,... Skala, voda, pôda, svetlo, teplo, živiny, vzduch,... Vedieť rozdeliť materiály do skupín. Vedieť identifikovať základné prejavy živých rastlín. ENV, TPPZ Základná stavba rastlinného tela Rastliny a ich plody Projekt: Klíčenie semien Koreň, stonka, list, kvet,... Plod, strom, krík, ovocie, zelenina, zrelosť, nezrelosť,... Klíčenie, teplo, voda, vzduch, skleník, pôda,... Poznať a vymenovať základnú stavbu rastlinného tela. Poznať zrelé a nezrelé plody a vysvetliť ich zrelosť na príkladoch. Vedieť zasadiť semeno. SJL, HUV, VYV ENV, TPPZ, OŽZ Semená a rozmnožovanie rastlín Semeno, sadenie, sejba, rozmnožovanie,.. Opísať pri pozorovaní ako klíči semeno. Voda 11 h Voda a rastliny Voda, životné prostredie,... Chápať význam vody v prírode. Zdroje vody Prameň, potok, rieka, jazero, rybník, priehrada, pleso, more,... Vedieť vymenovať rôzne zdroje vody. Tečúca a stojatá voda Tečúca, stojatá voda,... Vedieť vysvetliť, že stojatá voda nemá prítok ani odtok. Voda a človek Životné potreby,.. Chápať význam vody pre človeka. SJL, HUV, VYV ENV, TPPZ, OŽZ II / 8

9 Úprava vody pitná voda Znečistenie vody rozpustnými, nerozpustnými látkami a mikroorganizmami Dôsledky znečistenia rôznych vodných zdrojov Projekt: Čistá a znečistená príroda Význam vody v pôde Význam vody vo vzduchu Teplo a teplota 8 h Slnko zdroj tepla a svetla Pitná voda, znečistená voda,... Rozpustné, nerozpustné látky, mikroorganizmy,... Vodný zdroj, znečistenie,... Odpadky, škodlivé látky,... Zavlažovanie, polievanie, dážď, sneh,... Vyparovanie, para,... Vedieť používať pojem pitná voda. Vedieť opísať vlastnosti čistej vody. Uvedomiť si význam pitnej vody pre človeka. Vedieť rozpoznať čistú a znečistenú prírodu. Vedieť vysvetliť význam prítomnosti vody v pôde. Vedieť vysvetliť význam prítomnosti vody vo vzduchu. Kolobeh vody v prírode Dážď, sneh, ľad, oblaky,... Vedieť jednoducho vysvetliť kolobeh vody v prírode. Tepelný, svetelný zdroj, slnko,... Vedieť, že zdrojom tepla a svetla je slnko. Poznať iné zdroje tepla. Požiarna bezpečnosť Horľavé látky, hasiči,... Rozlišovať horľavé látky. Uvedomiť si nebezpečenstvo ohňa a vedieť predchádzať vzniku požiarov. Teplo a teplota Chlad, teplo,... Odhadnúť hmatom chladné a teplé predmety. Druhy teplomerov Lekársky, vonkajší, meteorologický, izbový teplomer,... Rozpoznať rôzne druhy teplomerov. SJL, MAT ENV, OŽZ II / 9

10 Zmeny teploty ľudského tela znižovanie teploty Zmeny teploty ľudského tela zvyšovanie teploty Choroba, horúčka, zvýšená teplota,... Šport, pohyb, obliekanie,... Polia a lúky 12 h Lúka a lúčny porast Lúka, burina, tráva,... Rozlíšiť lúku a pole. Lúčne rastliny Lúčne živočíchy Poľné rastliny Nevädza, púpava, sedmokráska,... Motýľ, mravec, jašterica, kobylka,... Vlčí mak, obilie, jačmeň, slnečnica,... Vedieť predchádzať chorobe. Poznať spôsoby znižovania teploty ľudského tela. Poznať význam pohybu a športu pre človeka. Poznať spôsoby zvyšovania teploty ľudského tela. Vedieť vymenovať známe rastliny na lúkach. Vedieť vymenovať a poznať lúčne živočíchy. Poznať najznámejšie poľné rastliny. Poľné živočíchy Hraboš, myš, zajac,... Vedieť vymenovať a poznať poľné živočíchy. Liečivé rastliny Púpava, skorocel, žihľava, materina dúška,... Vedieť vymenovať niektoré druhy liečivých rastlín. SJL, HUV, VYV, MAT ENV, OSR, REV, OŽZ II / 10

11 Prírodoveda v 2. ročníku Tematický celok Rastliny 2 h Rastliny ako živé organizmy Rastlina, živý organizmus,... Vymenovať, kde všade rastú rastliny, uviesť, že rastliny rastú aj vo vode, na skalách, vo veľmi chladných oblastiach, tiež vo veľmi teplých oblastiach, v močariskách, ale aj na iných rastlinách. SJL, VYV ENV, OŽZ, OSR Základná stavba rastlinného tela Základné podmienky pre rast rastliny Podmienky klíčenia semien Stavba rastliny, koreň, stonka, list, kvet, plod,... Rast, svetlo, teplo, voda, vzduch, pôda,... Klíčenie, teplo, voda, vzduch,... Vedieť, že rastliny sú si podobné základnou stavbou: koreň, stonka, listy, kvety, plody. Vedieť uvedené časti rastliny na príklade určitého rastlinného druhu identifikovať a uvedomiť si, že môžu mať rôzne tvary, veľkosti a farby. Vedieť, že rastliny sa vzájomne na seba podobajú okrem základnej stavby aj základnými charakteristikami spôsobu života. Vedieť, že rastliny potrebujú pre svoj život svetlo, teplo, vodu, vzduch a živiny. Ak nie je niektorá z uvedených podmienok poskytnutá, tak rastlina neprosperuje, nerastie, prípadne vädne až usychá. Vedieť, že zrelým semenám je potrebné poskytnúť dostatok vhodných podmienok na to, aby vyklíčili. Vlastnou výskumnou činnosťou s pomocou učiteľa zistiť, že semeno nepotrebuje na vyklíčenie svetlo, určite potrebuje teplo, vodu a vzduch. Čas 3 h Ročné obdobia Ročné obdobia, jar, leto, jeseň, zima, zmeny v prírode počas ročných II / 11 Vedieť vysvetliť rozdiely medzi jarnou, letnou, jesennou a zimnou prírodou, pričom sa pokúšať o objasnenie toho, čo ovplyvňuje pozorované zmeny v SJL, VYV, MAT

12 období,... prírode. Uvedomiť si najmä to, že deň je v zime kratší ako v lete a teplota prostredia aj preto zostáva v zime na nižších teplotách (slnko kratšie hreje). Vysvetliť, čo sú štyri ročné obdobia a vedieť, že tvoria jeden rok. ENV, OSR, MEV, OŽZ Meranie času pomocou pravidelne sa opakujúcich javov Čas, plynutie času, udalosť, deň, východ slnka, meradlo, hodiny, presýpacie hodiny, slnečné hodiny,... Uvedomiť si, že ročné obdobia sú dané a sú charakterizované špecifickými zmenami v prírode. Vedieť, že čas plynie neustále a že je ho možné merať pomocou udalostí, ktoré sa neustále opakujú, sú pozorovateľné. Vysvetliť, že deň je časový úsek od východu slnka do nového východu slnka. Vedieť, že takýchto dní prejde v roku 365. Uvedomiť si, že ak chceme merať časový úsek kratší ako je jeden deň, napríklad jedna vyučovacia hodina, potrebujeme iné meradlo, napríklad v súčasnosti používané hodiny alebo v minulosti používané presýpacie hodiny alebo slnečné hodiny. Presýpacie hodiny Presýpacie hodiny,... Vedieť vysvetliť, ako fungujú presýpacie hodiny a skúmať, od čoho závisí rýchlosť presýpania presýpacích hodín. Cielene skúmať to, či po presypaní polovice množstva piesku prešla polovica celkového času presýpania hodín a snažiť sa o vysvetlenie. II / 12

13 Kalendár Kalendár, rok, mesiace roka, týždeň, deň pracovné dni a dni oddychu, zajtra, pozajtra, včera, predvčerom,... Vedieť, že rok (365 dní) je rozdelený do dvanástich mesiacov a vedieť ich vymenovať. Vedieť, že dni v každom mesiaci sú očíslované a dátum v roku (napríklad narodenín) je určený dvoma údajmi číslom v mesiaci a mesiacom v roku. Informácie uvádzať príkladmi, pričom vysvetľovať, že napríklad piaty marec je piatym dňom v marci. Vedieť, že dni sú usporiadané (okrem mesiacov) aj do týždňov, pričom týždeň má sedem dní. Jednotlivé dni v týždni vedieť pomenovať. Okrem toho vedieť, že prvých päť dní je pracovných a sobota a nedeľa sú dni oddychu. Orientovať sa v kalendári tak, že vedieť, aký deň v týždni je a aký je mesiac, vedieť povedať, aký bude deň zajtra, pozajtra, aký bol včera, predvčerom. Meranie času hodinami Objektívny a subjektívny čas Hodina, minúta, ručičkové hodiny, digitálne hodiny, veľká, malá ručička, ciferník,... Meranie času, presný čas,... Poznať celé hodiny a identifikovať ich na analógových a neskôr aj na digitálnych hodinách. Vedieť vysvetliť, že jedna celá hodina prejde vtedy, keď sa veľká ručička jeden krát pretočí okolo ciferníka. Vedieť, že jeden celý deň prejde vtedy, keď prejde celý ciferník malá ručička dva krát, deň má 24 hodín. Uvedomiť si, že kalendáre a hodiny používame preto, aby sme mohli čas merať presne. II / 13

14 Uvedomiť si, že niekedy sa zdá, že čas ide veľmi pomaly a inokedy rýchlo. Vedieť, že je potrebné mať hodiny nastavené presne a vedieť, kde sa môže presný čas dozvedieť (televízia, rozhlas, internet, hodiny riadené satelitom). Živočíchy 5 h Mláďatá rôznych druhov živočíchov Živočíchy, mláďa, dospelý jedinec, zvieracia rodinka,... Vedieť, že živočíchy aj človek sa postupne menia rastú, vyvíjajú sa, dospievajú, starnú. Vedieť, že mláďatá rôznych druhov živočíchov sa nemusia vždy podobať na dospelé jedince a vysvetliť tento proces na príklade motýľa a žaby. SJL, ETV, VYV ENV, Vedieť, že niektoré živočíchy a tak aj človek, sa od narodenia podobajú na svojich rodičov a uviesť príklady (kôň a žriebä, pes a šteňa). OŽZ, OSR, FNG Rôzne spôsoby zabezpečovania potravy Bylinožravce, mäsožravce, všežravce, získavanie potravy,... Vedieť, že živočíchy sa vzájomne od seba odlišujú aj spôsobom získavania potravy. Vedieť, že niektoré sa živia rastlinami, niektoré lovia iné živočíchy a poznávať aj také, ktoré sa živia odumretými rastlinami, či živočíchmi. Uviesť príklady zo života. Spôsob pohybu živočíchov Pohyb, končatiny, krídla,... Vedieť, že živočíchy sa vzájomne od seba odlišujú aj tým, ako sa pohybujú - veľmi rýchlo, pomaly. Význam pohybu živočíchov Kategorizovať podľa toho, čím sa pohybujú napríklad podľa časti tela, ktorou sa pohybujú (krídla, plutvy, končatiny a pod.), podľa počtu končatín (napríklad rak (8+2), pavúk (8), mravec (6), pes (4), II / 14

15 sliepka (2)), ktorými sa pohybujú, podľa spôsobu pohybu (skákanie, bežanie, plazenie a pod.). Rôzne podmienky pre život živočíchov Suchozemské živočíchy Podmienky pre život, prostredie, súš, voda, vzduch Suchozemský živočích, súš, vonkajšie znaky, Vedieť, že živočíchy sa odlišujú aj tým, v akom prostredí žijú a že tomuto prostrediu sú prispôsobené. Vedieť vymenovať príklady živočíchov, ktoré žijú v rôznych prostrediach, napríklad: na súši (zajac), v pôde (dážďovka), vo vzduchu (sokol), vo vode (kapor); vo veľmi chladných podmienkach (mrož), v tropických púšťach (škorpión). Vedieť, že na súši žije najväčšie množstvo živočíchov. Vedieť, že dýchajú vzduch a živia sa potravou, ktorá je dostupná na súši, niekedy vo vode. Na príklade mačky vedieť vysvetliť prispôsobenie životu na súši, opísať jej vonkajšie znaky. Vedieť, že živočíchy, ktoré je možné vidieť vo vzduchu žijú na súši a pre svoj život potrebujú dýchať vzduch. Vedieť, že vo vzduchu hľadajú potravu alebo sa ním rýchlo premiestňujú. Vodné živočíchy Vodný živočích,.. Vedieť, že okrem živočíchov, ktoré žijú na súši a dýchajú vzduch poznáme aj také, ktoré žijú vo vode. Obojživelníky Obojživelník,... Vedieť vysvetliť, že obojživelník je živočích, ktorý určitý čas svojho života žije pod vodou a v dospelosti žije na súši. Včely ako spoločenský hmyz Včela, včelia matka, robotnica, trúd,... Vedieť opísať spôsob života včiel, rozmnožovací cyklus, spôsob získavania potravy a orientáciu v II / 15

16 priestore. Pri vysvetľovaní používať informácie o organizačnej štruktúre včelej rodiny rozpoznávať matku, trúda a robotnicu. Voda 6 h Zmena skupenstva vody z kvapalného na pevné Mrznutie vody Voda, kvapalina, vyparovanie, vodná para, ochladzovanie, ľad,... Vedieť, že rastliny a živočíchy potrebujú pre svoj život kvapalnú vodu. Vedieť, že pri zahrievaní sa voda vyparuje a stáva sa z nej vodná para, ktorú nie je vidieť a pri ochladzovaní sa z vody stáva ľad. vymenovať, kde všade sa nachádza kvapalná voda a čím sa odlišuje od ľadu. ETV, SJL, VYV OSR, ENV Zmena skupenstva vody z kvapalného na plynné Vyparovanie vody Vyparovanie, zahrievanie, plynná látka,... Vedieť, že voda sa vyparuje zahrievaním, ale vedieť aj to, že voda sa vyparí aj bez zahrievania, voda sa vyparuje neustále. Vznik snehu, námrazy, cencúľov Sneh, námraza, cencúľ, srieň, ľad, ľadovec,... Vysvetliť ako a kde vzniká ľad a vedieť, že zamrznutá voda môže mať rôznu podobu (ľadové kocky, zamrznuté jazero, cencúle, sneh, námraza na oknách, srieň, ľad v mrazničke, ľadovce na horách, na oceáne). Zdroje vody Úprava vody pitná voda Zdroj vody, pitná voda, prameň, potok, rieka, jazero, rybník, priehrada, pleso, more,... Vymenovať rôzne zdroje vody: prameň, potok, rieka, jazero, rybník, priehrada, pleso, more a vie opísať rozdiel v kvalite vody v týchto zdrojoch. Diskutovať o tom, ako sú jednotlivé zdroje vody poprepájané. Vedieť, že človek potrebuje pre svoj život vodu, ktorá II / 16

17 musí byť čistá, hovorím pitná. Význam vody vo vzduchu Kolobeh vody v prírode, vyparená voda,... Vedieť, že vo vzduchu sa nachádza vyparená voda, ktorá sa tam dostáva napríklad aj dýchaním. Kolobeh vody v prírode Vedieť jednoducho vysvetliť kolobeh vody v prírode (z vyparenej vody vznikajú oblaky, z ktorých voda potom prší späť na zem). Pitný režim Pitný režim, tekutiny,... Vedieť, že človek musí denne vypiť určité množstvo vody a vysvetliť, aké tekutiny sú pre doplnenie zásob vody najvhodnejšie. Tečúca a stojatá voda Tečúca, stojatá voda, sladká, slaná voda,... Vysvetliť rozdiel medzi tečúcou a stojatou vodou. Vysvetliť putovanie vody od prameňa až po more. Vymenovať niekoľko špecifických zástupcov rýb žijúcich v stojatých vodách: kapor, šťuka, úhor, sumec. Vedieť, že živočíchy žijúce v mori by v sladkých vodách neprežili a naopak. Vedieť, že v moriach žije mnoho živočíchov, ktoré sú podobné tým, ktoré žijú v sladkých vodách, ale žijú tam aj druhy, ktoré v sladkých vodách nežijú; porovnáva najmä ryby. Vymenovať a vizuálne rozpoznať niekoľko typických zástupcov morských živočíchov (žralok, treska, losos, raja, morský koník, medúza, sépia, koraly) Hmota 3 h Živé organizmy a neživá príroda Živé a neživé prírodniny, príjem potravy a vody, Jednoducho vysvetliť rozdiel medzi živými a neživými prírodnými objektmi. VYV, SJL II / 17

18 vylučovanie, rast, pohyb, rozmnožovanie,... Vedieť vymenovať niektoré zo základných životných prejavov organizmov ako je príjem potravy a vody, vylučovanie nestrávených zvyškov, rast, pohyb, rozmnožovanie. ENV, OŽZ, OSR Plynné, kvapalné a pevné skupenstvo hmoty Hmota, plynné, kvapalné a pevné skupenstvo hmoty,... Vedieť, že fyzický svet je tvorený rôznymi hmotami, pričom tie môžu byť v plynnom, kvapalnom a pevnom skupenstve. Vedieť jednoducho vysvetliť, aké vlastnosti má pevné skupenstvo (je možné ho chytiť do ruky, má stály tvar, pričom tvar je možné meniť opracovávaním, pôsobením rôznych síl) a uviesť príklady látok, ktoré sú pevného skupenstva. Vedieť jednoducho vysvetliť, aké vlastnosti má kvapalné skupenstvo (nie je možné ho chytiť do prstov, nemá stály tvar, prispôsobuje svoj tvar tvaru nádoby, v ktorej sa nachádza) a vie uviesť príklady látok, ktoré sú kvapalného skupenstva. Vedieť, že hmota v plynnom skupenstve je často neviditeľná, aj keď poznáme aj plynné látky, ktoré sú farebné alebo voňavé a tak ich môžeme vnímať zmyslami. Vedieť uviesť príklad plynnej látky vodnú paru a vzduch. Vlastnosti látok a zmeny vlastností látok Vlastnosti látok - priesvitné, priehľadné, tvrdé, mäkké, ohybné Vedieť vymenovať niektoré základné vlastnosti materiálov (priesvitné, priehľadné, tvrdé, mäkké, ohybné a pod.) a predmety podľa týchto vlastností II / 18

19 a pod., kritérium triedenia,... triediť, pričom si stanovuje kritériá triedenia. Svetlo ako príklad nehmotnej reálie Zdroje svetla Svetlo, nehmotná skutočnosť, zdroj svetla, hviezda, žiarovka, oheň,... Vedieť, že okrem hmoty poznáme aj iné nehmotné skutočnosti, medzi ktoré patrí napríklad svetlo (t.j. vedieť, že svetlo nie je hmota). Vedieť, že hlavným zdrojom svetla je slnko, ale medzi zdroje patria napríklad aj hviezdy, žiarovky či oheň. Plynné, kvapalné a pevné látky 2 h Vzduch ako plynná látka Vietor Plynná látka, vzduch, vietor,... Vedieť, že vzduch je hmota, ktorá vypĺňa priestor podobne ako kvapalné a pevné látky. Osvojiť si pojem plynná látka Uvedomiť si, že vietor je pohybujúci sa vzduch. SJL, VYV ENV, FNG Kvapalné látky Kvapalná látka, benzín, ocot, alpa,... Vymenovať kvapalné látky, ktoré pozná zo skúseností (napríklad voda, benzín, ocot, alpa, mlieko, med,...). Pevné látky Pôda, rozdrobovanie, kameň,... Uviesť pôdu ako príklad pevnej látky. Vysvetliť, že pevné látky sa dajú rozdrobiť na menšie časti, niektoré jednoduchšie a iné ťažšie, rozdrobovaním sa však nestávajú tekutými. Vedieť vysvetliť, že dlhodobým rozdrobovaním kameňov, z ktorých sú pohoria vzniká pôda. Rastliny polí a lúk 5 h Rôznorodosť lúčneho porastu Lúčny porast,... Vnímať lúku ako priestor, na ktorom rastie množstvo rôznorodých rastlín a žije tu veľké množstvo rôznorodých živočíchov. SJL, VYV, IFV ENV, OŽZ, OSR Typické druhy lúčnych rastlín Lúčne rastliny,... Uvedomiť si rôznorodosť porastu na lúke. II / 19

20 Typické druhy živočíchov Lúčne živočíchy,.. Uvedomovať si, že na lúke žijú rôznorodé živočíchy. Typické druhy živočíchov žijúcich na poliach Najvýznamnejšie poľné plodiny a ich využitie Liečivé rastliny Pole, poľný živočích,... Poľné plodiny, pole, lúka, medza, monokultúra, obilniny,... Liečivá rastlina, zranenie, ochorenie,... Vedieť vymenovať zástupcov živočíchov, ktoré žijú na poliach (zajac poľný, králik poľný, sokol sťahovavý, hraboš poľný, škrečok poľný), vedieť ich opísať a vedieť povedať, čím sa živia. Vedieť, že polia vznikli z lúk, pričom pôvodné rastliny boli vytlačené na medze. Vysvetliť, aké pozitíva má pestovanie monokultúry. Poznať plodiny, ktoré sa na poliach pestujú najčastejšie (kukurica, repka olejná, slnečnica, cukrová repa, obilie), vedieť ich opísať a vymenovať využitia danej rastliny. O obilninách vedieť, že poznáme rôzne druhy, napríklad pšenicu, raž, jačmeň a ovos a vedieť, aké rôzne použitie majú dané obilniny. Vedieť vysvetliť význam liečivých rastlín pre človeka. Zdôrazniť to, že rastliny obsahujú látky, ktoré pomáhajú liečiť zranenia a ochorenia. Vedieť, že rôzne rastliny majú rôzny účinok, používajú sa na rôzne účely. Rozpoznávať najčastejšie požívané liečivé byliny a pomenovávať ich rodovými menami: repík lekársky, lipa malolistá, materina dúška, ruža šípová a skorocel kopijovitý. II / 20

21 Teplo a teplota 3 h Tepelné zdroje Tepelný zdroj, teplota, elektrické zariadenie, sopka, láva, termálny vodný prameň, gejzír,... Vedieť, že človek potrebuje mať optimálnu teplotu, aby prežil a preto pri nižších teplotách vyžíva rôzne zdroje tepla. Vedieť, že teplo je možné vyrobiť rôznymi elektrickými zariadeniami (žiarovka, žehlička, rôzne tepelné vyhrievače). V súvislosti s týmto poznatkom si uvedomuje, že rôzne elektrické zariadenia sa pri práci zahrievajú (počítač, CD prehrávač, mobilný telefón, mixér a pod.). Vedieť, že na zemi existujú sopky, ktoré chrlia lávu a tá je tiež zdrojom tepla. Vedieť, že toto teplo pochádza zvnútra zeme, podobne ako teplo z termálnych vodných prameňov a gejzírov. VYV OSR, ENV Vznik tepla v organizme Zahriatie, únik tepla,... Vedieť, že človek sa môže zahriať aj teplým oblečením alebo prikrývkou, pričom vníma seba ako zdroj tepla a oblečenie ako prekážku v úniku tepla. Teplomer Zmeny teploty ľudského tela Lekársky teplomer, teplomer na meranie teploty vody, meteorologický teplomer, teplota,. Teplota ľudského tela, choroba, zvýšená teplota, znižovanie teploty,... II / 21 Vedieť, že ľudské telo má stálu teplotu, ktorá sa meria lekárskym teplomerom. Pozorovaním zistiť rozdiel medzi lekárskym teplomerom, teplomerom na meranie teploty vody a vonkajším, meteorologickým teplomerom. Vedieť, že niektoré choroby sa prejavujú tým, že sa zvýši telesná teplota. Vedieť, že zvýšená teplota je obranný mechanizmus človeka, ktorým bojuje proti ochoreniu.

22 Vedieť, že veľmi vysoká teplota je pre človeka nebezpečná a je potrebné ju znížiť. Vysvetliť, ako je možné znížiť vysokú teplotu pri ochorení (ochladenie vodou, zábaly, tabletky). Vedieť, akú vysokú teplotu považujeme za zvýšenú a je prejavom ochorenia organizmu. Vedieť, že človek, ktorému je zima (čo je prejavom toho, že si nedokáže udržať stálu teplotu tela) sa môže zahriať napríklad pohybom. Vedieť, že telo je možné zahriať aj tým, že ho prikryjeme, oblečieme a tento poznatok vysvetliť tým, že ľudské telo produkuje teplo a prikrývkou a oblečením zabraňujeme úniku tepla do prostredia. Vedieť, že telo je možné zahriať aj trením, čo vie demonštrovať šúchaním dlaní a meraním teploty v dlani pred a po vzájomnom šúchaní dlaní. Ľudské telo 3 h Potrava s rôznym obsahom výživných látok Obezita Potravina, potrava, výživná látka, živina, tuk, obezita,... Vedieť jednoducho vysvetliť, prečo musí človek jesť a čo obsahuje potrava, ako a kde sa v organizme spracováva a na čo sa v organizme využíva. Vedieť, že rôzne druhy potravín sa vzájomne odlišujú nielen chuťou, tvarom a svojím pôvodom, ale aj obsahom živín SJL, IFV, VYV OŽZ, OSR, Vysvetliť, že pri konzumácii veľkého množstva potravy, resp. pri konzumácii potravy s veľkým množstvom energie sa táto ukladá v podobe tuku do ENV II / 22

23 Vitamíny Význam zdravej stravy pre vývin človeka Ľudské zmyslové orgány Vitamíny, zdravý život, cukor,... Zdravá strava, pohyb,... Zmyslové orgány, zrak, sluch, chuť, čuch, koža,... Vlastnosti látok 1 h Teplo a chlad Teplo, chlad, zadržiavanie tepla, chladu, únik tepla, prienik tepla,... ľudského organizmu ako zásoba energie; človek priberá na váhe. Vedieť, že potrava obsahuje vitamíny a uvedomuje si, že vitamíny sú pre zdravý život dôležité. Vedieť, že vitamíny sa označujú veľkými tlačenými písmenami A, B, C, D, E. Vedieť, že niektoré potraviny vitamíny vôbec neobsahujú, ale obsahujú veľa tukov a cukrov. Uvedomiť si, že neustálou konzumáciou tohto typu potravín sa môže znížiť množstvo vitamínov v tele, čo spôsobí ochorenie organizmu. Vedieť, na čo potrebuje človek vyváženú stravu a vyvážený dostatočný pohyb. Vedieť, že kontakt s prostredím nám poskytujú najmä zmyslové orgány. Vysvetliť, na čo človeku slúži zrak. Vysvetliť, ako funguje ucho ako zmyslový orgán sluchu. Jednoducho vysvetliť, ako fungujú chuť a čuch a aký majú význam pri spoznávaní prostredia. Vysvetliť funkciu kože pre ľudský organizmus. Vedieť, že niektoré látky zadržiavajú teplo a uvedomiť si, že tieto materiály používame ako pri udržiavaní tepla, tak aj chladu (vysvetľuje jav tým, že materiál v jednom prípade zabraňuje úniku tepla z predmetu a v druhom prípade zabraňuje prieniku tepla k predmetu). VYV, SJL ENV, OŽZ II / 23

24 Prírodoveda v 3. ročníku Tematický celok Plynné, kvapalné a pevné látky 8 h Vzduch ako plynná látka Hmota, plynná, kvapalná a pevná látka,... Vedieť, že vzduch je hmota, ktorá vypĺňa priestor podobne ako kvapalné a pevné látky. Osvojiť si pojem plynná látka a vedieť vlastnosti plynnej látky porovnať s vlastnosťami pevných a kvapalných látok. Vietor ako pohybujúci sa vzduch Vznik pohybu vzduchu Teplý vzduch, studený vzduch,.. Uvedomovať si, že vzduch môže byť pokojný ako voda v pohári, ale keď sa pohybuje je ním možné hýbať vecami, podobne ako vodou, ktorá prúdi z hadice. Uvedomovať si, že vietor je pohybujúci sa vzduch. Vedieť vysvetliť, že čím je pohyb vzduchu rýchlejší, dokáže hýbať s väčšími predmetmi, pri vysvetľovaní používať dôkazy z vlastnej skúsenosti. Pokúšať sa o vysvetlenie toho, prečo sa hýbe záclona nad radiátorom a dávať si vedomosti do súvislosti s fungovaním teplovzdušného balóna. VLA, TEV ENV, OŽZ Jednoduchými overovacími pokusmi zisťovať, že teplý vzduch stúpa hore a vzniká tým prúd vzduchu podobný vetru. Zdroje znečistenia vzduchu Dôsledky znečistenia vzduchu Zdroj, znečistenie vzduchu... Vedieť, že vzduch môže obsahovať rôzne súčasti, ktoré sú tak drobné, že sa udržia vo vzduchu a nie sú v ňom viditeľné. Niektoré z týchto súčastí nie sú nebezpečné a neznamenajú znečistenie, iné sú pomerne nebezpečné. VLA, VYV ENV, OŽZ II / 24

25 Rozdiel medzi pevnými a kvapalnými látkami Pevné skupenstvo, kvapalné skupenstvo,... Detailným pozorovaním a skúmaním vedieť zistiť, aký je rozdiel medzi tekutými a sypkými látkami, čím špecifikuje rozdiely v pevnom a kvapalnom skupenstve na úrovni vlastných schopností. Tečúca a stojatá voda Znečistenie vody Dôsledky znečistenia rôznych vodných zdrojov Tečúca voda, stojatá voda, vodný zdroj, prítok, odtok,... Osvojiť si pojem stojatá voda, vysvetliť, že ide o vodu, ktorá nemá prítok a odtok, ide o vodu, ktorá neprúdi, ktorej nepribúda a neubúda prítokom a odtokom. Vedieť opísať vlastnosti čistej vody. Vedieť, že niektoré látky, ktoré vodu znečisťujú je vo vode vidieť a niektoré viditeľné nie sú. VYV OŽZ, ENV Uvedomovať si, že znečistenie, ktoré nie je možné zistiť žiadnym zo zmyslov je nebezpečné, voda môže obsahovať zárodky ochorení, preto je dobré piť vodu z overených zdrojov. Uvedomovať si význam pitnej vody pre človeka. Pôda Vznik pôdy Vlastnosti pôdy Znečistenie pôdy a jeho dôsledky Nelegálna skládka, toxický odpad,... Uviesť pôdu ako príklad pevnej látky. Vedieť vysvetliť, že pevné látky sa dajú rozdrobiť na menšie časti, niektoré jednoduchšie a iné ťažšie, rozdrobovaním sa však nestávajú tekutými. Vedieť vysvetliť, že dlhodobým rozdrobovaním kameňov, z ktorých sú pohoria vzniká pôda. Vedieť skúmať vlastnosti pôdy, zisťovať rozdiely vo farbe, vo veľkosti čiastočiek a skúmať ako rôzne pôdy prepúšťajú vodu. VLA OŽZ, ENV Vedieť, že aj pôda môže byť znečistená a ako toto II / 25

26 Meranie objemu a hmotnosti látok Meranie objemu látok odmerným valcom Meranie hmotnosti látok rovnoramennými váhami Objem, odmerný valec. Hmotnosť, váha,... znečistenie môže vzniknúť (napríklad nelegálnymi skládkami, vylievaním toxických látok do prírody). Vedieť vysvetliť, že z pôdy sa môžu škodlivé látky dostať do spodných vôd a z tadiaľ do prameňov. Vedieť diskutovať o možnostiach merania množstva látok rôzneho skupenstva. Oboznamovať sa s pojmami hmotnosti a objemu. Vedieť merať objem látok odmerným valcom. Chápať, ako fungujú rovnoramenné váhy. Skúmať meranie hmotnosti rôznych pevných a kvapalných látok (pomerným meraním), zisťovať, že nie vždy sú väčšie predmety aj ťažšie. Čas 3 h Kyvadlo Kyvadlo, kmitanie,... Cielene skúmať, akým spôsobom funguje kyvadlo. Na základe riadeného skúmania zisťovať, od čoho závisí rýchlosť kmitania kyvadla. Presýpacie hodiny Slnečné hodiny Presýpacie hodiny, slnečné hodiny. Vedieť vysvetliť, ako je možné kyvadlo skonštruovať a vie o jeho fungovaní plynulo rozprávať. Vedieť vysvetliť, ako fungujú presýpacie hodiny a vedieť skúmať, od čoho závisí rýchlosť presýpania presýpacích hodín. Skúmať slnečné hodiny dlhodobým pozorovaním a vytvárať záver, v ktorom sa snaží o vlastné vysvetlenie fungovania slnečných hodín. Osvojiť si vedomosť, že slnko sa počas dňa zdanlivo MAT DOV, FNG MAT OŽZ, MUV MAT OSR MAT, ANJ REV, MEV II / 26

27 Meranie času hodinami Hodina, minúta, sekunda Teplo a teplota 3 h Teplo a teplota Teplomer Teplota varu vody Teplota mrznutia vody Lekársky teplomer Teplomer na meranie teploty vody Meteorologický teplomer Ozubené kolesá, digitálne hodiny,... Teplo, teplota, teplomer, bod varu, bod mrazu,... Meteorologický,... II / 27 pohybuje po oblohe oblúkom vždy tým istým smerom (od východu na západ). Poznať celé hodiny a identifikovať ich na analógových a neskôr aj na digitálnych hodinách. Veľmi jednoducho vedieť vysvetliť, ako fungujú mechanické hodiny (pomocou pružiny a ozubených kolies, ktoré sa otáčajú v pravidelných intervaloch a hýbu ručičkami) a porovnať tento princíp s tým, ako fungujú presýpacie a slnečné hodiny. Vedieť vysvetliť, že hmotu je možné meniť nielen pôsobením tepla, ale aj rôznych látok. Na príklade šumivej tablety vedieť vysvetliť, že z pevnej látky sa pri ponorení do vody uvoľňujú bubliny plynná látka. Podobným spôsobom vedieť vysvetliť reakciu vápenca (ulity zo slimáka) s octom alebo odstránenie vodného kameňa z nádoby pomocou octu. Uvedomovať si, že pri horení sa látky menia, vedieť opísať zmenu vlastností látky pred horením a po horení (na príklade papiera alebo dreva). Vedieť pozorovaním zistiť rozdiel medzi lekárskym teplomerom, teplomerom na meranie teploty vody a vonkajším, meteorologickým teplomerom. Vysvetliť, prečo sa teplota vriacej vody nedá merať lekárskym alebo meteorologickým teplomerom, a MAT, ANJ OSR TEV OŽZ, DOV VLA ENV, OŽZ

28 prečo sa nedá teplota ľudského tela merať meteorologickým...teplomerom alebo teplomerom na meranie teploty vody. Tepelné zdroje Vznik tepla v organizme Tepelný zdroj, nafta, benzín, sopka, gejzír,... Vedieť, že človek potrebuje mať optimálnu teplotu, aby prežil a preto pri nižších teplotách využíva rôzne zdroje tepla. Vedieť, že teplo je produkované horením rôznych horľavých látok, niektoré z nich vedieť vymenovať (drevo, papier, olej, benzín, nafta a pod.). Vedieť, že teplo je možné vyrobiť rôznymi elektrickými zariadeniami (žiarovka, žehlička, rôzne tepelné vyhrievače). V súvislosti s týmto poznatkom si uvedomiť, že rôzne elektrické zariadenia sa pri práci zahrievajú (počítač, CD prehrávač, mobilný telefón, mixér a pod.) VLA, VYV DOV, ENV, FNG Tiež vedieť, že na zemi existujú sopky, ktoré chrlia lávu a tá je tiež zdrojom tepla. Vedieť, že toto teplo pochádza zvnútra zeme, podobne ako teplo z termálnych vodných prameňov a gejzírov. Horenie Horľavé látky Požiarna bezpečnosť Horľavá látky, požiarna bezpečnosť,... Vedieť, že niektoré látky sú horľavé a iné nie. Vedieť, akým spôsobom je možné látky zapáliť a vedieť aj to, že látky na horenie potrebujú vzduch. Uvedomiť si nebezpečenstvo ohňa a vedieť sa bezpečne správať, aby predchádzal vzniku požiaru. VYV, VLA ENV, OŽZ II / 28

29 Hmota 5 h Živé organizmy a neživá príroda Plynné, kvapalné a pevné skupenstvo hmoty Zmena skupenstva vplyvom tepla Zmena látok pôsobením iných látok chemická zmena Plynné, kvapalné a pevné skupenstvo hmoty,... Zmena skupenstva, chemická zmena,... II / 29 Vedieť, čo má v prípade požiaru robiť. Uvedomovať si, že tak ako sa vzájomne od seba odlišujú rôzne rastlinné a živočíšne druhy, tak sa od seba odlišujú aj rôzne materiály. Jednou z vlastností je skupenstvo. Vedieť, že fyzický svet je tvorený rôznymi hmotami, pričom tie môžu byť v plynnom, kvapalnom a pevnom skupenstve. Vedieť, že hmota sa mení vplyvom tepla pričom mení skupenstvá. Vedieť vysvetliť, že zvyšovaním teploty sa pevné skupenstvo mení na kvapalné, čomu hovoríme topenie. Uvedený jav vysvetľovať na príklade roztápania kocky ľadu a dávať jav do súvislosti s bežnou skúsenosťou topenie čokolády v dlani, roztápanie tuku na panvici, roztápanie sviečky pri horení. Vedieť vysvetliť, že hmotu je možné meniť nielen pôsobením tepla, ale aj rôznych látok. Na príklade šumivej tablety vie vysvetliť, že z pevnej látky sa pri ponorení do vody uvoľňujú bubliny plynná látka. Podobným spôsobom vedieť vysvetliť reakciu vápenca (ulity zo slimáka) s octom alebo odstránenie vodného kameňa z nádoby pomocou octu. Uvedomiť si, že pri horení sa látky menia, vedieť VYV ENV, OŽZ VYV ENV, OŽZ

30 Vlastnosti látok 1 h Tepelný izolant Vodivosť tepla rôznymi látkami Tepelná izolácia budov Tepelná izolácia zdrojov tepla Sily 5 h Elektrická energia Elektrický prúd Elektricky vodivé a nevodivé materiály Význam elektrickej energie Trenie Časticové zloženie látok Tepelný izolant, vodivosť, tepelná izolácia,... Vodič, izolant, spínač,... Trenie,... opísať zmenu vlastností látky pred horením a po horení (na príklade papiera alebo dreva). Vedieť, čo to znamená, že látka je tepelný izolant (tepelný izolant chápať ako látku, ktorá zabraňuje úniku tepla). Vedieť vytvoriť vlastný výskumný postup na zisťovanie toho, ktoré látky sú lepšími a ktoré horšími tepelnými izolátormi. Vedieť vysvetliť, aký význam má izolácia domu a to prostredníctvom porovnávania vonkajšej a vnútornej teploty. Uvedomovať si, že prikrývka ľudské telo nezahrieva, len zabraňuje úniku tepla, ktoré si ľudské telo vyrába. Vedieť, že elektrická energia sa vyrába v elektrárňach a vie opísať spôsob, ako sa rozvádza do domácností. Vedieť vysvetliť význam elektrickej energie pre súčasného človeka a vie zhodnotiť, aké dôsledky by mal náhly výpad elektrickej energie. Vedieť, že niektoré látky vedú elektrický prúd a niektoré nevedú. Vedieť zostrojiť jednoduchý elektrický obvod (plochá batéria, vodiče a žiarovka). Vedieť vysvetliť, čo je to trenie a kde všade sa trenie využíva. VLA, IFV ENV, FNG IFV ENV, OŽZ TEV II / 30

31 Zvyšovanie a znižovanie trenia Jednoduché stroje 1 h Ozubené súkolesie ako jednoduchý mechanizmus Využitie ozubených kolies v bežnom živote Vesmír 2 h Rotácia Zeme okolo vlastnej osi striedanie dňa a noci Slnečná sústava Vesmírne telesá Ozubené súkolesie,... Vesmír, vesmírne telesá, slnečná sústava,... Vedieť skúmať trenie dvoch materiálov a zisťovať, ktoré materiály zvyšujú a ktoré znižujú trenie. Pomocou ozubených súkolesí vedieť meniť smer pohybu predmetov a tiež rýchlosť pohybu predmetov. Samostatne skúmať v domácnosti sa vyskytujúce predmety, ktoré ozubené kolesá využívajú a opisovať spôsob, akým sú kolesá v predmete využívané. Funkciu ozubeného súkolesia vysvetľovať na bicyklových prevodoch. Vedieť vymenovať predmety, kde sa ozubené kolesá využívajú (bicykel, hodinky, ručný mixér, ručná vŕtačka, vodný a veterný mlyn) a vedieť vysvetliť, ako sa tam princíp ozubených kolies využíva. Samostatne vyhľadávať informácie o využití ozubených kolies v praxi. Vedieť, že zemeguľa rotuje okolo vlastnej osi, čo spôsobuje striedanie dňa a noci. Vedieť, že Zem sa otočí okolo vlastnej osi za 24 hodín. Vedieť vysvetliť, prečo je cez deň svetlo a v noci tma a ako tento jav súvisí s tým, že cez deň nie je na oblohe vidieť Vedieť, že Slnečná sústava má osem planét, ktoré obiehajú okolo Slnka v rôznej vzdialenosti. Vedieť planéty vymenovať. DOV VYV DOV, OŽZ VYV ENV, OŽZ II / 31

32 Ľudské telo 13 h Kostra opora pre svaly Význam pohybu pre zdravie človeka Svaly pohybová sústava Správna životospráva pre zdravú opornú sústavu Liečenie zlomenín kostí Vývin svalstva cvičením Kostra, opora,... Pohybová sústava, svaly,... Vedieť, že pohyb je jeden zo základných životných prejavov organizmov. Dostatok pohybuje je predpokladom zdravia. Vedieť, že pohyb zabezpečujú svaly, ktoré sú upnuté na oporu kostru. Vedieť vysvetliť, že človek má veľké množstvo menších kostí preto, aby bol ohybnejší. Vymenovať najzákladnejšie kosti v ľudskom tele. Uvedomovať si, že svaly potrebujeme na veľmi rôzne pohyby. Vedieť uviesť niekoľko príkladov rôznych pohybov tie, ktoré ovládame vôľou (chôdza, úsmev, hryzenie, žmurkanie, hovorenie), aj tie, ktoré vôľou nie sú ovládané (napríklad pohyb srdca, pohyb čriev). Vedieť, že kosti sú oporou pre svaly a sú rozmiestnené po celom tele. Vedieť, že kosti obsahujú veľa vápnika, ktorý potrebuje človek prijímať v potrave, aby mal kosti dostatočne pevné. Vedieť, že kosti sa môžu pri neopatrnom páde zlomiť, ale vedia sa aj späť zrásť, pri zrastaní však kosť nemôže byť namáhaná, aby nevznikol krivý zrast. Vedieť, že svalovú sústavu je možné rozvíjať a to pravidelným cvičením a správnou stravou. TEV, VYV OŽZ, MUV TEV, VYV OŽZ, DOV II / 32

33 Funkcia reflexu Význam reflexu pre život človeka Nervová sústava a mozog Reflex, mozog, nervová sústava. Vedieť vysvetliť, že informácie z jednotlivých zmyslových orgánov sa pomocou nervovej sústavy dostávajú do mozgu, kde sú spoznávané, porovnávané, spracované, zapamätané. Vedieť vysvetliť, ako funguje reflex a aký má pre človeka význam. ETV, NAV OŽZ Vedieť opísať, ako vyzerá nervová sústava človeka a akú funkciu má mozog. Srdce a jeho funkcia v tele človeka Funkcia a zloženie krvi Červené krvinky, biele krvinky, krvné doštičky, krvný obeh, cievy, tepny, žily, srdcový tep, krvný tlak. Vedieť, že srdce je tvorené svalom, je duté a má funkciu pumpy na krv. Vedieť, kde sa srdce v tele nachádza, aké je veľké a aký má tvar. Vedieť, že všetky látky potrebné pre ľudský organizmus sú po tele rozvádzané krvou. ETV, VYV Vedieť opísať základné zložky krvi a význam jednotlivých zložiek červené krvinky, biele krvinky a krvné doštičky. OŽZ Vedieť vysvetliť, že krv prúdi po tele v cievach, vedieť cievny systém schematicky zaznačiť. Vedieť, že srdcová činnosť sa prejavuje na tele merateľnými javmi napríklad tepom a tlakom krvi. Ľudské zmyslové orgány Reakcia človeka na podnety z prostredia Zmyslové orgány,... Vedieť, že kontakt s prostredím nám poskytujú najmä zmyslové orgány. Vedieť vysvetliť, ako vplýva na človeka strata TEV, HUV, VYV II / 33

34 niektorého zo zmyslov, vysvetliť, ako je potrebné sa o jednotlivé zmyslové orgány starať, aby si zachovávali funkčnosť. OŽZ Porovnávať ľudské zmyslové orgány (ich kvalitu) so zmyslovými orgánmi rôznych druhov živočíchov a uvedomovať si, že jednotlivé zmysly sú vyvinuté vzhľadom na spôsob života daného druhu. Zrak, zrakový orgán oko Funkcia zrakového orgánu Starostlivosť o zrak Sluch, sluchový orgán ucho Funkcia sluchového orgánu Zrak, funkcia, sluch, ušnice, krátkozrakosť, ďalekozrakosť,... Vedieť vysvetliť, na čo človeku slúži zrak. Jednoducho vysvetliť funkciu zrakového orgánu a skúmať prečo má človek dve oči (zisťovať funkciu odhadovania vzdialenosti). Uvedomovať si, že bez svetla človek nemôže nič vidieť a čím je svetlo slabšie, tým viac sa oči namáhajú. Poznať pojmy krátkozrakosť a ďalekozrakosť a vedieť ich vysvetliť ako poruchy funkcie zraku (vrodené alebo získané nesprávnymi životnými návykmi). HUV, VYV OŽZ, MEV, DOV Vedieť vysvetliť, ako funguje ucho ako zmyslový orgán sluchu. Chuťové a čuchové orgány Funkcia chuti a čuchu Význam chuti a čuchu pre Hmat Chuť, čuch, hmat,... Vedieť jednoducho vysvetliť, ako fungujú chuť a čuch a aký majú význam pri spoznávaní prostredia. Na základe vlastného skúmania zistiť rozloženie analyzátorov chutí na jazyku a overuje si poznatky získané vlastným skúmaním v sekundárnych zdrojoch. Vedieť vysvetliť nebezpečenstvo spojené so stratou ETV ENV, OŽZ II / 34

35 Význam hmatu pre človeka Funkcie kože Citlivosť pokožky Živočíchy 7 h Životné prejavy organizmov Podobnosti a rozdiely v živočíšnej ríši Základ systematiky stavovcov: obojživelníky, plazy, ryby, vtáky, cicavce Koža, citlivosť, pigment,... Stavovce, plazy, cicavce,... chuti a čuchu. Vedieť, že pomocou hmatu zisťujeme rôzne vlastnosti prostredia kvalitu materiálov, ale aj teplotu materiálov a prostredia. Vedieť vysvetliť funkciu kože pre ľudský organizmus. Medzi rôznymi funkciami spomínať aj zmyslovú funkciu. Vedieť skúmať citlivosť pokožky na rôznych miestach na tele a pokúša sa o vysvetlenie zistených rozdielov. Vedieť vysvetliť, čím sa živočíchy a rastliny vzájomne podobajú a čím sa vzájomne odlišujú. Vedieť, že živočíchy, ktoré sa vzájomne na seba viac podobajú (tvarom tela, spôsobom života) patria do tej istej skupiny živočíchov napríklad obojživelníky, plazy, ryby, vtáky, cicavce. Vedieť opísať skupinu plazov a vymenovať troch zástupcov (užovka, vretenica, jašterica). Vedieť opísať skupinu vtákov a vymenovať piatich zástupcov (napríklad: vrabec, drozd, lastovička, sokol, labuť). Vedieť, že niektoré živočíchy žijú v skupinách a vedieť jednoducho vysvetliť význam tohto zhlukovania, napríklad na svorke vlkov, stáda koní a kŕdli lastovičiek. VLA, VYV MUV VLA, SJL, ETV OŽZ, ENV II / 35

36 Plazy Chladnokrvný živočích Vtáky Voda 3 h Vodné živočíchy Tečúca voda, stojatá voda, zdroj vody,... II / 36 Vedieť opísať skupinu plazov a vie vymenovať troch zástupcov (užovka, vretenica, jašterica), ktorí do danej skupiny patria. Živočíchy vie vizuálne rozpoznať. Chápať a vedieť jednoducho vysvetliť, čo to znamená, že plazy sú chladnokrvné (vysvetľovať, že plazy sú v chlade strnulé, lebo si nevedia vytvoriť vlastné teplo tak, ako to dokáže človek). Dávať informácie do súvislosti s tým, kde je možné plazy najčastejšie nájsť (na skalách, múroch, chodníkoch, kde sa vyhrievajú). Vedieť opísať skupinu vtákov a vie vymenovať piatich zástupcov (napríklad: vrabec, drozd, lastovička, sokol, labuť). Vedieť opísať spôsob života daných živočíchov, uvedomovať si, že sa vzájomne odlišujú napríklad spôsobom získavania potravy (dravé a nedravé vtáky). Zároveň vedieť, že všetky vtáky kladú vajcia a vie opísať, ako sa vtáky o vajcia a neskôr o mláďatá starajú. Vedieť, že rôzne druhy vtákov hniezdia na rôznych miestach a je ich možné rozpoznať aj podľa typu hniezda a podľa tvaru, veľkosti. Vedieť, že voda je priestor pre život rôznych druhov živočíchov. VLA, SJL, ETV OŽZ, ENV VLA, SJL, ETV OŽZ, ENV

37 Spôsob života vybraných zástupcov živočíchov žijúcich v tečúcich vodách Potok, pstruh, škľabka, rak, krivák, pijavica,... Cieleným pozorovaním zisťovať, aké rôzne vodné živočíchy je možné nájsť v potoku, pričom využíva poznatky o tom, kde v potoku sa môžu živočíchy skrývať. Spôsob života vybraných zástupcov živočíchov žijúcich v stojatých vodách Vedieť vymenovať niekoľko typických zástupcov vodných živočíchov typických pre slovenské potoky: pstruh, škľabka, rak, krivák, pijavica a opísať ich spôsob života v potoku. Uvedených zástupcov vizuálne rozpoznať a pomenovať rodovým menom. Vedieť vymenovať niekoľko špecifických zástupcov rýb žijúcich v stojatých vodách: kapor, šťuka, úhor, sumec. VLA, TEV ENV, OŽZ Opísať ich spôsob života a vzájomne ich porovnať. Detailným pozorovaním rôznych druhov rýb vedieť zhodnotiť, ktoré znaky sú pre ryby spoločné a čím sa vzájomne odlišujú. Spôsob života vybraných zástupcov živočíchov žijúcich v mori More, žralok, treska, losos, raja, morský koník, medúza, sépia, koraly,... Vedieť, že živočíchy žijúce v mori by v sladkých vodách neprežili a naopak. Vedieť, že v moriach žije mnoho živočíchov, ktoré sú podobné tým, ktoré žijú v sladkých vodách, ale žijú tam aj druhy, ktoré v sladkých vodách nežijú; porovnávať najmä ryby. Vymenovať a vizuálne rozpoznať niekoľko typických zástupcov morských živočíchov (žralok, treska, losos, ETV, VYV MUV, ENV, FNG II / 37