Analýza slovenského obchodu s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami
|
|
- Karolína Černá
- před 7 lety
- Počet zobrazení:
Transkript
1 Analýza slovenského obchodu s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami
2 Obsah : strana 1. Zhodnotenie vývoja obchodu Slovenskej republiky s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami a ich vývozu v rokoch 2003 aţ Percentuálny podiel vývozu poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov do krajín Európskej únie a do tretích krajín Analýza obchodu s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami v roku Postavenie a podiel zahraničného obchodu s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami na celkovom zahraničnom obchode Slovenskej republiky v roku Teritoriálna štruktúra zahraničného obchodu s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami v roku Komoditná štruktúra zahraničného obchodu s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami v roku Tendencie a trendy zahraničného obchodu Slovenskej republiky s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami v roku Postavenie odborov potravinárskeho priemyslu v zahraničnom obchode Úvod Mliekarenský priemysel Mäsový priemysel Hydinársky priemysel Mlynský priemysel Cukrovarnícky priemysel Pekársky, cukrovinkársky a cestovinársky priemysel Tukový priemysel Priemysel výroby nealkoholických nápojov Vinársky priemysel Pivovarnícky a sladovnícky priemysel Liehovarnícky priemysel Konzervárenský priemysel Silné a slabé stránky moţností exportu slovenských Potravinárskychvýrobkov Uplatnenia sa trhoch tretích krajín podľa zoskupení v rokoch 2010 aţ Prílohy... 32
3 Zoznam pouţitých skratiek : EÚ HS ŠÚ SR CEFTA EZVO SNŠ NAFTA Európska únia Harmonizovaný systém kombinovanej nomenklatúry Spoločného colného sadzobníka Štatistický úrad Slovenskej republiky Stredoeurópska dohoda o voľnom obchode Európske zdruţenie voľného obchodu (EFTA EUROPEAN FREE TRADE ASSOCIATION) Spoločenstvo nezávislých štátov Severoamerická dohoda o voľnom obchode (NORTH AMERICAN FREE TRADE AGREEMENT) Členské krajiny : USA, Kanada, Mexiko MERCOSUR MERCADO COMÚN DEL SUR (zo španielčiny Spoločný juţný trh) Členské krajiny : Argentína, Brazília, Paraguaj, Uruguaj, Venezuela, Bolívia Asociované krajiny : Čile, Kolumbia, Ekvádor, Peru ASEAN ACP ASSOCIATION OF SOUTHEAST ASIAN NATIONS (Zdruţenie štátov juhovýchodnej Ázie : Brunej, Indonézia, Filipíny, Malajzia, Singapur, Thajsko, Mjanmarsko, Kambodţa, Laos a Vietnam) AFRICAN, CARIBBEAN, AND PACIFIC GROUP OF STATES (AKT skupina afrických (48), karibských (16) a tichomorských (15) krajín EUROMED EURO-MEDITERRANEAN PARTNERSHIP Členské krajiny : Alţírsko, Egypt, Izrael, Jordánsko, Libanon, Maroko, Palestína, Tunisko, Turecko a Sýria) GCC GULF COOPERATION COUNCIL (Zdruţenie krajín v blízkosti Perzského zálivu) Členské krajiny : Bahrajn, Katar, Kuvajt, Omán, Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty
4 1. Zhodnotenie vývoja obchodu Slovenskej republiky s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami a ich vývozu v rokoch 2003 aţ 2013 Predmetom tejto časti materiálu je prehľad o trende celkového poľnohospodárskeho a potravinárskeho zahraničného obchodu Slovenskej republiky dva roky pred vstupom a po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie a vymedzenie jeho podielu pripadajúceho na obchod s tretími krajinami. Do prehľadu boli zahrnuté výrobky, kapitol kombinovanej nomenklatúry harmonizovaného Colného sadzobníka (ďalej len colný sadzobník ). Všetky údaje o celkovom obchode Slovenskej republiky s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami boli čerpané z colnej štatistiky Štatistického úradu Slovenskej republiky (ďalej len ŠÚ SR ) pričom boli pouţité aj vlastné prepočty. Na prepočty v období do prijatia spoločnej meny Eur bol pouţitý konverzný kurz 1 Eur = 30,1260 Sk. Prehľad vývoja obchodu s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami Slovenskej republiky od roku 2003 aţ do roku 2013 uvádzame v tabuľke č. 1. Tabuľka č. 1 (v mil. Eur) vývoz 843, , , , , , , , , , ,7 dovoz 1 341, , , , , , , , , , ,1 saldo - 497,9-521,2-665,7-495,2-694,4-871,7-849,4-957,9-804,5-370,7-633,5 obrat 2 185, , , , , , , , , , ,8 ; vlastné prepočty V tabuľke č. 2 uvádzame prehľad o zmenách v obchode s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami, ktoré nastali po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie. Tabuľka č. 2 (v mil. Eur) 2003 I.-IV V.-XII vývoz 177,5 64,2 356, , , , , , , , , ,1 dovoz 453,7 166,2 444, , , , , , , , , ,8 saldo -276,2-102,0-88,5-512,8-387,7-490,1-670,5-682,1-769,6-629,2-219,5-415,7 obrat 631,1 230,4 801, , , , , , , , , ,9 ; vlastné prepočty Poznámka : rok 2003 a obdobie január aţ apríl 2004 = obchod s EÚ 15, obdobie máj aţ december 2004, roky 2005 a 2006 = obchod s EÚ 25, roky 2007 aţ 2012 = obchod s EÚ 27, rok 2013 = obchod s EÚ 28 (Chorvátsko od ) V nasledujúcich 4 grafoch uvádzame prehľad o percentuálnom podiele vývozu poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov do krajín Európskej únie a do tretích krajín podľa roku a počtu členských krajín EÚ. Pri zostavovaní grafov sme vychádzali z údajov Štatistického úradu SR a vlastných prepočtov.
5 2. Percentuálny podiel vývozu poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov do krajín Európskej únie a do tretích krajín Graf č. 1 rok 2003 Graf č. 2 rok ,5 % 21,0 % 89,5 % 79,0 % EÚ 15 tretie krajiny EÚ 25 tretie krajiny 4,0 % 3,4 % 96,0 % 96,6 % EÚ 27 tretie krajiny EÚ 28 tretie krajiny Graf č. 3 rok 2012 Graf č. 4 rok 2013 Z uvedených grafov jasná zmena teritoriálnej orientácie vývozu slovenských poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov na krajiny Európskej únie. Kým v roku 2003, teda rok pred vstupom do EÚ bol podiel tretích krajín 79,0 %, tak v roku 2013 to uţ bolo len 3,4 %. Táto zmena vyplýva zo skutočnosti, ţe pred vstupom do EÚ bol vývoz (ale aj celý obchod s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami) orientovaný predovšetkým na krajiny bývalého zoskupenia CEFTA, ktoré tak isto ako naša republika vstúpili do EÚ 1. mája
6 3. Analýza obchodu s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami v roku 2013 Vývoz poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov kapitoly 1 24 colného sadzobníka dosiahol hodnotu 3 262,7 mil. Eur pri medziročnom poklese o 9,2 %. Dovoz poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov kapitoly 1 24 colného sadzobníka dosiahol hodnotu 3 896,1 mil. Eur pri medziročnom poklese o 1,7 %. Saldo zahraničného obchodu s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami kapitoly 1 24 harmonizovaného systému dosiahlo colného sadzobníka v roku 2013 hodnotu 633,4 mil. Eur pri medziročnom náraste oproti roku 2012 o 262,7 mil. Eur, t. j. 70,9 %. Zahraničný obchod Slovenskej republiky s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami z hľadiska obratu v roku 2013 klesol oproti roku 2012 o 398,3 mil. Eur (o 5,3 %). Na tomto trende sa podieľal vývoz, ktorý klesol o 330,5 mil. Eur (o 9,2 %) a dovoz, ktorý takisto klesol o 67,8 mil. Eur (o 1,7 %). Z uvedených údajov vyplýva, ţe medziročne klesol rýchlejšie vývoz pred dovozom o 7,5 p. b. Vývoj zahraničného obchodu s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami za rok 2013 v porovnaní s rokom 2012 uvádzame v tabuľke č. 3. Tabuľka č. 3 (v mil. Eur) Rozdiel Index Dovoz 3 896, ,9 67,8 1,7 % Vývoz 3 262, ,2 330,5 9,2 % Saldo 633,4 370,7 262,7 70,9 % Obrat 7 158, ,1 398,3 5,3 % Z hľadiska obchodnej bilancie je moţné konštatovať, ţe oproti rovnakému obdobiu roku 2012 sa záporná bilancia prehĺbila o 70,9 % na hodnotu 633,4 mil. Eur. V prílohe č. 1 uvádzame prehľad o celkovom dovoze a celkovom vývoze poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov kapitol 1 24 colného sadzobníka za roky 2013 a Postavenie a podiel zahraničného obchodu s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami na celkovom zahraničnom obchode Slovenskej republiky v roku 2013 Hodnota celkového zahraničného obchodu Slovenskej republiky v roku 2013 dosiahla výšku ,5 mil. Eur. Hodnota celkovo vyvezeného tovaru zo Slovenskej republiky dosiahla výšku ,1 mil. Eur. V porovnaní s rovnakým obdobím roku 2012 sa celkový vývoz zvýšil o 3,6 %. Do Slovenskej republiky sa celkovo v roku 2013 doviezol tovar v hodnote ,4 mil. Eur pri medziročnom náraste o 2,5 %. V tabuľke č. 4 uvádzame podiel zahraničného obchodu s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami na celkovom zahraničnom obchode Slovenskej republiky v roku
7 Tabuľka č. 4 (v mil. Eur) rok 2013 Dovoz Vývoz Saldo Obrat Celkový obchod SR , , , ,5 z toho poľnohospodárstvo a potravinárstvo 3 896, ,7 633, ,8 podiel poľnohospodárstva a potravinárstva 6,5 % 5,1 % x 5,8 % 3.2. Teritoriálna štruktúra zahraničného obchodu s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami v roku 2013 V roku 2013 bol zahraničný obchod Slovenskej republiky s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami orientovaný prevaţne na krajiny Európskej únie. Podiel vývozu na celkovom vývoze poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov predstavoval 96,6 % a podiel dovozu 91,5 %. Podrobnejší prehľad o podiele krajín Európskej únie a tretích krajín na celkovom zahraničnom obchode s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami v roku 2012 uvádzame v tabuľke č. 5. Tabuľka č. 5 (v mil. EUR) vývoz dovoz saldo obrat Celkový obchod 3 262, ,1-633, ,8 Obchod s EÚ , ,8-415, ,9 z toho : obchod s EÚ , ,2-283, ,4 Obchod s tretími krajinami (bez EÚ 28) 111,6 329,4-217,8 441,0 Podiel EÚ 28 96,6 % 91,5 % 65,6 % 93,8 % Podiel tretích krajín (bez EÚ 28) 3,4 % 8,5 % 34,4 % 6,2 % Medzi najväčších obchodných partnerov vo vzájomnom obchode s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami z hľadiska obratu za rok 2013 patria Česká republika, Maďarská republika, Poľská republika, Nemecká spolková republika a Rakúsko. Prehľad o obchode s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami Slovenskej republiky za rok 2013 s krajinami EÚ a tretími krajinami uvádzame v prílohe č. 2 v členení na kapitoly Spoločného colného sadzobníka v tis. Eur a v prílohe č. 3 podrobnú teritoriálnu štruktúru obchodu Slovenskej republiky s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami v roku Z hľadiska vývozov rezort pôdohospodárstva hodnotovo najväčšie vývozy zaznamenal do Maďarska, Českej republiky, Poľska, Rakúska, Nemecka a Talianska. Najvyššie dovozy poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov smerovali z Českej republiky, Maďarska, Poľska, Nemecka, Rakúska, Holandska, Talianska a Španielska. Najvyššiu zápornú bilanciu spomedzi krajín EÚ za rok 2013 v obchode s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami bola zaznamenaná s Nemeckom, Českou republikou a Poľskou republikou. Najvyššiu aktívnu bilanciu s Maďarskom a Rakúskom. 4
8 Čo sa týka zahraničného obchodu s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami z hľadiska obratu medzi najväčších partnerov Slovenskej republiky z tretích krajín v roku 2013 patrili Turecko, Chorvátsko, Švajčiarsko, Ruská federácia, USA, Čína, Brazília, Srbsko, Ukrajina, Vietnam Ghana, Argentína, Pobreţie Slonoviny, Ekvádor, Thajsko, Kamerun, Bielorusko, Juţná Afrika, Čile, Kanada, Bosna a Hercegovina a India. Hodnota obratu s týmito krajinami dosiahla 441,0 mil. Eur. Z väčšiny týchto krajín sa dováţali prevaţne tzv. nenahraditeľné komodity (hlavne poľnohospodárske suroviny, ktoré sa na Slovensku nedajú dopestovať) Komoditná štruktúra zahraničného obchodu s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami v roku 2013 Najvyššiu hodnotu vývozu za sledované obdobie tradične dosiahli semená slnečnice a repky, mlieko a smotana nezahustené a nesladené, kukurica, repný cukor, ďalej slad, ţivé ošípané a pšenica a súraţ. Vyššie hodnoty vývozov zaznamenali aj výrobky tovarových skupín čokoláda, syry a tvaroh a pekársky tovar. Pri týchto tovarových skupinách bol však zaznamenaný za sledované obdobie vyšší dovoz, prevyšujúci ich vývoz. V dovoze najvyššiu hodnotu dosiahli výrobky tovarových skupín bravčové a hydinové mäso, káva, sladené nealkoholické nápoje a uţ vyššie spomínané výrobky tovarových skupín ako sú čokoláda, syry a tvaroh a pekársky tovar. V prílohe č. 4 uvádzame Prehľad o celkovom obchode Slovenskej republiky s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami za rok 2013 v porovnaní s rokom 2012 v tis. Eur podľa kapitol Spoločného colného sadzobníka Prehľad o najvýznamnejších vývozných komoditách v roku 2013 v objemovom vyjadrení uvádzame v prílohe č. 5. Dovoz tzv. nahraditeľných komodít za rok 2013 dosiahol hodnotu 3 69,7 mil. Eur, čo oproti roku 2012 predstavuje pokles o 72,4 mil. Eur. V obchode so spracovanými poľnohospodárskymi výrobkami (výrobky s vyššou pridanou hodnotou) Slovenská republika za rok 2013 dosiahla zápornú obchodnú bilanciu v hodnote 354,6mil. Eur. Vývoz týchto výrobkov za rok 2013 dosiahol hodnotu 679,7 mil. Eur a dovoz 1 034,4 mil. Eur. V prílohe č. 6 uvádzame prehľad o obchode so spracovanými poľnohospodárskymi výrobkami za rok 2013 a rok Tendencie a trendy zahraničného obchodu Slovenskej republiky s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami v roku 2013 V roku 2013 sa v zahraničnom obchode Slovenskej republiky s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami nepodarilo diverzifikovať teritoriálnu orientáciu proexportnej politiky a stále pretrvávala orientácia celého obchodu, teda aj exportu na trhy krajín Európskej únie. Vo vývoze prevládali výrobky z niţšou pridanou hodnotou, na rozdiel od dovozov, kde prevládali výrobky z vyššou pridanou hodnotou. Riziko tohto trendu môţe pokračovať aj v nasledujúcich rokoch, čo sa môţe nepriaznivo odzrkadliť na negatívnom vývoji salda obchodnej bilancie. Slovenská republika za rok 2013 dosiahla v obchode so spracovanými poľnohospodárskymi výrobkami zápornú obchodnú bilanciu v hodnote 354,6 mil. EUR. Vývoz týchto výrobkov za rok 2013 dosiahol hodnotu 679,7 mil. EUR a dovoz 1 034,4 mil. EUR. Dovoz tzv. nahraditeľných komodít za rok 2013 dosiahol hodnotu 3 069,7 mil. EUR, čo oproti roku 2012 predstavuje pokles o 72,4 mil. EUR, čo môţeme hodnotiť ako pozitívnu tendenciu vo vývoji obchodu s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami v roku
9 Diverzifikácia obchodných aktivít by sa mala zamerať predovšetkým na krajiny mimoriadneho významu (krajiny EÚ a krajiny Európskeho zdruţenia voľného obchodu, EZVO), na krajiny s vysokým potenciálom rastu vývozu (Ruská federácia, Ukrajina, Bielorusko, Kazachstan, krajiny balkánskeho polostrova, zvlášť Srbsko, Bosna a Hercegovina a Macedónsko), krajiny východnej a juhovýchodnej Ázie, zvlášť Čína, Juţná Kórea a India a na ostatné krajiny s rastovým potenciálom vývozu v nadväznosti na obchodnú politiku EÚ a postupnú liberalizáciu obchodu vyspelé ekonomiky ako USA, Japonsko, Kanada a Austrália, ostatné krajiny Spoločenstva nezávislých štátov, krajiny Latinskej Ameriky, najmä MERCOSUR a Chile, krajiny Perzského zálivu, krajiny severnej Afriky a JAR. Tieto teritóriá by mohli pre najbliţšie obdobie tvoriť základ pre smerovanie podpory teritoriálnej diverzifikácie obchodnej politiky. V nasledujúcej tabuľke č. 6 uvádzame prehľad o podiele jednotlivých zoskupení krajín na celkovom vývoze poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov v roku 2013 v hodnotovom vyjadrení. Tabuľka č. 6 tis. Eur Podiel v % celkový vývoz ,05 100,00 z toho : EÚ ,69 96,58 SNŠ (vrátane Gruzínska a Turkménska) ,75 1,83 EZVO (EFTA) ,17 0,47 Balkánsky polostrov ,35 0,47 EUROMED 6 396,32 0,20 NAFTA 5 601,54 0,17 Čína, India, Japonsko, Juţná Kórea 1 534,96 0,05 GCC 1 409,64 0,04 Austrália a Nový Zéland 1 083,96 0,03 ACP 934,52 0,03 ASEAN 763,79 0,02 MERCOSUR 119,65 0,00 Ostatné 3 422,74 0,10 V rámci konkurencieschopnosti výrobkov tohto sektoru je potrebné hodnotiť vplyvy liberalizácie svetového obchodu v rámci WTO, ktorá môţe spôsobiť zvýšenie dovozov z tzv. tretích krajín na spoločný trh EÚ, a tým aj na trh Slovenska a na druhej strane zníţenie vývozov do týchto krajín spôsobené predpokladaným odbúraním vývozných náhrad. Ďalej pôjde o vplyv vstupu nových krajín do EÚ, ktoré svojim produkčným potenciálom pôdy, reštrukturalizáciou poľnohospodárstva a potravinárstva môţu ovplyvniť postavenia Slovenska vo vývoze (zniţovanie), resp. v dovoze (zvyšovanie) ako aj o vplyvy zmien podnikateľskej stratégie zahraničných nadnárodných spoločností, pôsobiacich v slovenskom potravinárskom priemysle, ktorá môţe viesť, resp. vedie k zmene orientácie týchto spoločností z exportu na import. 6
10 4. Postavenie odborov potravinárskeho priemyslu v zahraničnom obchode 4.1. Úvod Slovenská republika je malou a otvorenou ekonomikou. Z toho vyplýva, ţe zahraničný obchod a tovarová výmena má zásadný vplyv na jej fungovanie, či uţ ide o zabezpečenie a našu závislosť na surovinových zdrojoch na jednej strane, ako aj o zabezpečenie odbytu našich výrobkov. Z uvedeného dôvodu nemalý význam z hľadiska odbytu slovenských poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov zohráva aj podpora exportu. Slovenská republika ako členská krajina Európskej únie môţe na podporu exportu do tretích krajín vyuţívať všetky nástroje, ktoré jej plynú z členstva. Hlavným a rozhodujúcim nástrojom proexportnej politiky sú vývozné náhrady, ktorých výrobková štruktúra a finančný limit sú dané listinami záväzkov vo Svetovej obchodnej organizácii (WTO) a od roku 2000 platia doteraz záväzky ešte z Uruguajského kola GATT, ktoré boli prijaté pri podpise Dohody o zaloţení WTO z roku 1994 a platnej od roku Podľa Ministerskej deklarácie WTO z decembra 2005 by sa však mali všetky podpory vývozu, teda aj vývozné náhrady odstrániť do roku 2013, čo bolo vzhľadom na výsledky v technických rokovaniach WTO absolútne nereálne. Potravinársky priemysel pred vstupom do EÚ prešiel dlhým obdobím príprav, ktoré sprevádzali vysoké investície do fixného kapitálu, s cieľom zvýšiť efektívnosť výroby, zmodernizovať technologické zariadenia, splniť hygienické a kvalitatívne štandardy EÚ a obstáť v obchodnej výmene potravinárskeho tovaru. Ekonomiku potravinárskeho priemyslu v období členstva v EÚ najviac ovplyvnili zmeny súvisiace s plnou liberalizáciu obchodu, zvýšeným nárastom vnútro odvetvového obchodu spojeného s novými dovozmi konkurenčných potravinárskych výrobkov, prijatie SPP, rast cien energií a zmeny v daňovom systéme. Bezbariérový prístup na zahraničné trhy otvoril našim výrobcom nové príleţitosti. Predpokladom zvyšovania vývozu potravinárskych výrobkov je ich konkurenčná schopnosť, ku ktorej patria uplatňovanie tak Spoločnej poľnohospodárskej politiky, ako aj Spoločnej obchodnej politiky, ktoré zabezpečujú v budúcnosti rovnaké pravidlá pre členské krajiny v oblasti podpornej politiky a ďalšia liberalizácia medzinárodného obchodu v rámci WTO, ktorá zabezpečuje väčšiu otvorenosť a zjednodušenie podmienok obchodu na iných trhoch ako aj určenie teritoriálnych priorít. Členstvo Slovenskej republiky vo WTO a EÚ poskytuje slovenským firmám niekoľko nástrojov podpory exportu. Tieto nástroje nie sú navonok viditeľné, ale majú nepopierateľný vplyv na pohyb tovarov a sluţieb v rámci i mimo EÚ a podstatne uľahčujú slovenským vývozcom prienik na náročné, dynamicky sa rozvíjajúce tretie trhy, ktoré by mali byť centrom ich záujmu, pokiaľ má diverzifikácia vývozu nabrať aj reálny rozmer. Potenciálnym rizikom obchodnej politiky je veľmi vysoká orientácia zahraničného obchodu na krajiny EÚ. Výrazná závislosť obchodnej politiky od vývoja ekonomického prostredia v krajinách EÚ vytvára predpoklady pre moţné negatívne dosahy na obchodnú bilanciu. Ďalším rizikom výlučnej orientácie na trhy členských krajín EÚ je ich dostatočná saturácia rozsiahlym sortimentom potravín a zároveň nie je jednoduché vyrovnať sa na tomto bezbariérovom trhu s konkurenciou ostatných členských krajín. Vychádzajúc z tejto skutočnosti sa musí okrem prioritnej orientácie na trh EÚ podporovať tieţ diverzifikáciu obchodných aktivít aj do ďalších krajín. Slabou stránkou diverzifikácie obchodných aktivít aj do ďalších krajín a konkurenčnej schopnosti na trhoch týchto tretích krajín je prekonávanie prekáţok, vyplývajúcich z geografických vzdialeností. 7
11 V komoditnej skladbe obchodu by sa mala podporu sústrediť na proexportne orientované výrobky, predovšetkým výrobky s vyššou pridanou hodnotou a na výrobky v minulosti tradične vyváţané, ktoré však stratili odbytový trh v zahraničí, ale svoj exportný potenciál majú aj v budúcnosti. Potravinársky priemysel je málo špecializovaný a v niektorých výrobných odboroch neprebehla ešte celkom reštrukturalizácia. Priemysel je kapacitne predimenzovaný a kapacity sú vyuţívané nedostatočne. Pri hlavných výrobkoch sa vyuţíva menej ako 60 % výrobných kapacít. Najváţnejším dôvodom ich nevyuţívania, zastaralosť výrobných kapacít s vysokou spotrebou energie a bez výraznejších inovácií. Podniky potravinárskeho priemyslu sú schopné investícií iba za podpory vonkajších zdrojov (štrukturálne fondy). Najviac finančných prostriedkov v rámci Programu rozvoja vidieka vyčerpal sektor obilnín, výrobkov mlynského priemyslu, olejnín a strukovín, relatívne vyššie sumy finančných prostriedkov boli vyčerpané na ovocie a zeleninu a spracovanie hrozna a výrobu vína. Relatívne nízke finančné prostriedky boli čerpané do mliekarenského a hydinárskeho priemyslu, hoci patria k rozhodujúcim výrobným odvetviam potravinárskeho priemyslu. Postavenie odborov potravinárskeho priemyslu v zahraničnom obchode (vývoze) Vychádzajúc zo súčasných kvalitatívnych parametrov a postavenia jednotlivých sektorov, je moţné ich z pohľadu konkurenčnej schopnosti na zahraničných trhoch rozdeliť do troch skupín konkurencieschopné, perspektívne a zaostávajúce. V tabuľke č. 7 uvádzame prehľad o troch skupinách potravinárskych odborov z hľadiska ich konkurencieschopnosti. Tabuľka č. 7 sektory konkurencieschopné mliekarenský priemysel pivovarnícko-sladovnícky priemysel škrobárenský priemysel liehovarnícky priemysel mlynský priemysel sektory perspektívne nápojový priemysel pekárenský priemysel cestovinársky priemysel hydinársky priemysel vinársky priemysel sektory zaostávajúce mäsový priemysel cukrovinkársky priemysel mraziarenský priemysel konzervárenský priemysel produkcia ovocia a zeleniny mierneho pásma 4.2. Mliekarenský priemysel Mliekarenský priemysel patrí medzi rozhodujúce výrobné odvetvia potravinárskeho priemyslu. Podieľa sa na celkovej výrobe a trţbách potravinárskeho priemyslu viac ako 18 %. Výroba a trţby mliekarenského priemyslu sú dlhodobo relatívne stabilné. Hlavným problémom v tomto odvetví je výška nákupnej ceny surového kravského mlieka na svetovom a európskom trhu, ktorá v posledných rokoch zaznamenala výrazné výkyvy. Na uvedenú situáciu tieţ vplýva dovoz mliečnych výrobkov zo zahraničia, pretoţe väčšina slovenských spotrebiteľov preferuje lacnejšie výrobky z dovozu. Slovensko je tradičným exportérom mliečnych výrobkov. Odstránenie obchodných bariér po vstupe SR do EÚ aj napriek krátkej trvanlivosti surového kravského mlieka umoţnilo jeho producentom, hlavne v prihraničných oblastiach západného a juţného Slovenska, vyuţívať lepšie obchodné podmienky spracovateľov mimo územia republiky. Takýto stav jednak odčerpáva surovinu do zahraničia, čo spôsobuje zniţovanie vyuţiteľnosti domácich výrobných kapacít a zároveň vyvoláva silnejúci konkurenčný tlak na domáce mliekarne. 8
12 V tejto súvislosti je nutné poznamenať, ţe nomenklatúra colného sadzobníka nám neumoţňuje presne rozlíšiť, či ide o surové kravské mlieko expedované priamo z fariem, alebo o čiastočne spracované mlieko (napríklad, odtučnené) v domácich mliekarniach a následne expedované zahraničnému spracovateľovi v cisternách. Okrem toho komoditná skupina HS 0401 obsahuje aj balené tekuté mlieka a smotany. V tabuľke č. 8 uvádzame prehľad o vývoze výrobkov tovarových skupín podľa colného sadzobníka mlieko a mliečne výrobky v rokoch 2010 aţ Tabuľka č. 8 v tis. Eur Tovarová skupina Mlieko a smotana, nezahustené a nesladené , , , ,60 Mlieko a smotana, zahustené a sladené , , , ,66 Jogurty, kyslomliečne výrobky , , , ,95 Srvátka, tieţ zahustená alebo sladená 4 650, , , ,67 Maslo a mliečne nátierky 5 166, , , ,32 Syry a tvaroh , , , ,27 SPOLU , , , ,47 Po tekutom mlieku najväčší objem z celkovej hodnoty vývozu mliekarenského priemyslu tvoria syry a tvarohy, ktorých podiel v roku 2013 na celkovom vývoze výrobkov tovarových skupín podľa colného sadzobníka mlieko a mliečne výrobky dosiahol 34,7 %. Export slovenských syrov je orientovaný hlavne na trh EÚ 28. Treba však na druhej strane konštatovať, ţe syry sú dominantné aj pri dovoze. Úplné odstránenie obchodných bariér po vstupe SR do EÚ umoţnilo ľahšie etablovanie sa zahraničných druhov syra na slovenskom trhu, čo viedlo k tomu, ţe na rozdiel od predchádzajúcich rokov, na Slovensku od roku 2009 začal prevládať dovoz syrov a tvarohov nad ich vývozom, čím sme sa zaradili medzi čistých dovozcov sledovanej komoditnej skupiny. Takisto je to aj pri výrobkoch tovarovej skupiny 0403 jogurty a kyslomliečne výrobky, pri ktorých nám síce stúpol vývoz v roku 2013 oproti roku 2010, ale aj pri týchto výrobkov zaznamenávame prevládanie dovozu nad vývozom. Ďalším dôleţitým vývozným tovarom je sušené mlieko. Ide o spracované mlieko a smotanu vo forme prášku, čo umoţňuje ich dlhodobé skladovanie a tieţ hospodárny prevoz na väčšie vzdialenosti. Z toho dôvodu bola značná časť nášho exportu orientovaná na tretie krajiny. Výrazný pokles výroby sušeného mlieka na Slovensku od roku 2010 znamenal zmenu obchodnej bilancie na zápornú, ale svoj exportný potenciál má aj v budúcnosti. Slovenská produkcia mlieka a mliečnych výrobkov pokrýva ročnú spotrebu v priemere na 76,9 % a po zohľadnení vývozu na 34%. V nosných výrobkoch mliekarenského priemyslu je sebestačná, avšak absentuje sortiment výrobkov s vyššou pridanou hodnotou, ktorých spotreba je v súčasnosti krytá dovozom. Ide najmä o širší sortiment skupiny syrov a tieţ smotanových a tvarohových výrobkov. Z hľadiska moţnosti zvyšovania konkurencieschopnosti a tým aj vývozu mlieka a mliečnych výrobkov v budúcom období je potrebné zamerať sa na modernizáciu kapacít na spracovanie mlieka, hlavne tých, ktoré spracovávajú rozhodujúce mnoţstvá vyrobeného surového kravského mlieka, ďalej na podporu investícií do spracovania výrobkov s vysokou pridanou hodnotou, na zníţenie energetickej náročnosti spracovania mlieka (napríklad vyššie spomínaného sušeného mlieka). 9
13 Vývoz mlieka a mliečnych výrobkov v rokoch 2012 a 2013 Doterajší vývoz výrobkov tovarovej skupiny 0401 Mlieko a smotana, nezahustené a nesladené sa zameriaval na krajiny EÚ, vývoz smeroval predovšetkým do Maďarska, Talianska a Českej republiky. V tovarovej skupine 0402 Mlieko a smotana, zahustené a sladené takisto vývoz smeroval do krajín EÚ, v tovarovej skupine 0403 Jogurty, kyslomliečne výrobky najväčšími odberateľmi boli Španielsko, Francúzsko a Česká republika, v tovarovej skupine 0404 Srvátka najväčšími odberateľmi boli Česká republika, Bulharsko a Taliansko, v tovarovej skupine 0405 Maslo a mliečne nátierky Česká republika, Maďarsko a Rumunsko a v tovarovej skupine 0406 Syry a tvaroh hlavnými odberateľmi boli Česká republika, Veľká Británia, Maďarsko, Nemecko, Belgicko a Taliansko Mäsový priemysel Na situáciu v mäsovom priemysle vplýva hlavne tlak zahraničnej konkurencie, resp. obchodných reťazcov, ktorý vyústil do masívneho dovozu mäsa a mäsových výrobkov v niţších cenových reláciách (hlavne bravčového mäsa a výrobkov z neho). Nezanedbateľnou bola aj nutnosť reštrukturalizačných opatrení, ktoré mali za následok zmeny vlastníckych vzťahov v mäsovom priemysle. V zahraničnom obchode SR s výrobkami mäsového priemyslu náš vstup do Európskej únie priniesol značné oţivenie. Aj napriek zvýšeniu vývozu, úplné odstránenie obchodných bariér v rámci vnútorného trhu EÚ, ako aj zmena distribučných tokov, malo na druhej strane za následok prudké zvýšenie hodnoty dovozov. Pokiaľ porovnáme celkové saldo zahraničného obchodu so ţivými zvieratami a spracovanými produktmi mäsového priemyslu môţeme konštatovať, ţe Slovenská republika je čistým vývozcom ţivých zvierat a čistým dovozcom spracovaných mäsových výrobkov s vyšším podielom pridanej hodnoty. Vývoj zahraničného obchodu s jednotlivými rozhodujúcimi výrobkami mäsového priemyslu je značne diferencovaný a vo vysokej miere ovplyvňuje bilanciu mäsových výrobkov. Dovoz mäsových výrobkov z bravčového mäsa predstavuje dvojnásobnú hodnotu vývozu slovenských výrobkov, čo predstavuje nepriaznivý vplyv na vnútorný trh a konkurencieschopnosť našich výrobcov oproti zahraničným výrobcom. V tabuľke č. 9 uvádzame prehľad o vývoze výrobkov tovarových skupín podľa colného sadzobníka 0102 ţivý hovädzí dobytok, 0103 ţivé ošípané, 0201, 0202 hovädzie a teľacie mäso, 0203 bravčové mäso, 1601 párky, salámy a podobné výrobky z mäsa a mäsových drobov a vybrané druhy tovarovej skupiny 1602 výrobky z hovädzieho a bravčového mäsa v rokoch 2010 aţ Tabuľka č. 9 v tis. Eur Tovarová skupina Ţivý hovädzí dobytok , , , ,23 Ţivé ošípané , , , ,58 Hovädzie mäso , , , ,05 Bravčové mäso , , , ,08 Výrobky z hovädzieho a bravčového mäsa , , , ,95 SPOLU , , , ,89 10
14 Vývoj obchodu s hovädzím mäsom sa postupne zhoršuje, vývozy klesajú a na druhej strane dovozy vzrastajú. Adekvátne uvedeným skutočnostiam sa menilo aj saldo obchodnej bilancie. K hlavným príčinám tejto situácie patrí pokles domáceho dopytu po hovädzom mäse (jeho substitúcia hydinovým a bravčovým mäsom v niţších cenových reláciách) a nízka výkonnosť slovenského mäsového priemyslu z dôvodu silnej konkurencie na zahraničných trhoch. Na druhej strane sa na náš trh začalo dováţať i cenovo výrazne drahšie, avšak vysokokvalitného hovädzie mäso z Latinskej Ameriky hlavne pre potreby špičkových reštauračných zariadení. Negatívne môţeme hodnotiť fakt, ţe náš export hovädziny nie je orientovaný na mäso, ale na ţivé zvieratá. Slovenská republika je čistým exportérom ţivého hovädzieho dobytka. Slovenská republika je dlhodobo čistým importérom bravčového mäsa. Pre uspokojenie domácej spotreby dlhodobo dováţame bravčovinu hlavne z krajín EÚ. Moţno konštatovať, ţe vstup SR do EÚ mal najväčší vplyv práve na sektor bravčového mäsa. Domácich producentov postupne vytláča dovoz lacnejšieho, avšak nie vţdy rovnako kvalitného mäsa. Konkurenčný tlak sa prejavuje v nízkych nákupných cenách jatočných ošípaných, ktoré sú hlboko pod úrovňou priemerných výrobných nákladoch, čím sa len prehlbujú hospodárske straty ich chovateľov. Domáci podnikatelia z uvedenej nepriaznivej situácie hľadajú východisko vo vývoze ţivých zvierat (hodnota ich exportu sa v roku 2013 oproti roku 2010 z ,14 tis. Eur zvýšila na ,58 tis. Eur. Ide hlavne o výkrmové ošípané (s hmotnosťou nad 50 kg), ktoré sa k nám čiastočne vracajú vo forme mäsa a mäsových výrobkov. Výrazne väčší vplyv na celkový agropotravinársky obchod SR majú mäsové výrobky, konkrétne údeniny (párky, salámy) a mäsové konzervy. Otvorenie trhu únie ako aj silnejúci vplyv obchodných reťazcov umoţnil našim výrobcom etablovať sa s pre nás typickými a kvalitnými výrobkami (spišské párky, suché salámy, údené mäsové výrobky) aj na trhoch rozvinutých členských krajín EÚ. Na druhej strane je sortiment údenín na domácom trhu obohatený aj o ich dovoz, dôsledkom čoho sa záporné saldo s týmito výrobkami prehĺbilo. Podobná situácia je aj v obchode s mäsovými konzervami. Z vyššie uvedenej tabuľky jasne vyplýva, ţe od roku 2010 sa zvyšoval vývoz ţivého hovädzieho dobytka (aj keď v roku 2013 oproti roku 2012 mierne klesol) a ţivých ošípaných, ktorého stúpajúci trend je vidieť v kaţdom roku. Naopak, vývoz hovädzieho a bravčového mäsa ako aj výrobkov z nich má vysoko klesajúcu tendenciu. Vo všeobecnosti však môţeme konštatovať, ţe vývoz výrobkov vyššie uvedených tovarových skupín klesol v roku 2013 oproti roku 2010 o 19,3 %. Z uvedeného vyplýva, ţe Slovenská republika nie je v nosných výrobkoch mäsopriemyslu sebestačná, značná časť je v súčasnosti krytá dovozom. Ide najmä o výsekové mäso a mäsové výrobky s vyššou pridanou hodnotou. Z hľadiska moţnosti zvyšovania konkurencieschopnosti a tým aj vývozu mäsa a mäsových výrobkov v budúcom období je potrebné zamerať sa na posilnenie a modernizáciu prednostne tých spracovateľských prevádzok, ktoré spracovávajú rozhodujúce mnoţstvá vyrobeného mäsa a mäsových výrobkov a potenciálne sú schopné spracovať kaţdú zvýšenú produkciu jatočných zvierat, na podporu investícií do výroby výrobkov s vysokou pridanou hodnotou. Vývoz ţivých zvierat a hovädzieho a bravčového mäsa v rokoch 2012 a 2013 Ţivý hovädzí dobytok sa v uvedených dvoch rokoch vyváţal predovšetkým do Rakúska, Turecka, Maďarska, Talianska, Chorvátska, Holandska a Poľska. Kým však vývozy do Maďarska, Rakúska, Talianska a Poľska medziročne vzrástli, tak do Turecka, Holandska ako aj do Chorvátska medziročne výrazne poklesli. 11
15 4.4. Hydinársky priemysel Základnou surovinou pre hydinársky priemysel je ţivá hydina, ktorej hodnota vývozu sa v období rokov zvýšila skoro dvojnásobne. Predmetný priemysel spracováva aj vtáčie vajcia v škrupine, s ktorými (podobne ako so ţivou hydinou) dlhodobo dosahujeme kladnú obchodnú bilanciu. V tejto súvislosti je nutné pripomenúť, ţe súčasťou obchodu so ţivou hydinou sú aj jednodňová hydina (s hmotnosťou do 185 g) a iná mladučká hydina pre pouţitie v prvovýrobe, a to na výkrm alebo ako plemenný materiál. Podobne pri obchodovaní s vajcami nejde len o konzumné, ale aj násadové vajcia smerujúce do primárneho sektora. V tabuľke č. 10 uvádzame prehľad o vývoze výrobkov tovarových skupín podľa colného sadzobníka 0105 ţivá hydina, 0207 hydinové mäso, 0407 slepačie vajcia a vybrané druhy tovarovej skupiny 1602 výrobky z hydinového mäsa v rokoch 2010 aţ Tabuľka č. 10 v tis. Eur Tovarová skupina Ţivá hydina , , , ,83 Hydinové mäso , , , ,65 Slepačie vajcia , , , ,79 Výrobky z hydinového mäsa 3 538, , , ,83 SPOLU , , , ,10 Na celkovom zahraničnom obchode hydinárskeho priemyslu sa najviac podieľa hydinové mäso. Obchod a teda aj vývoz hydinových drobov a obchod so spracovanými vajcami je z uvedeného hľadiska zanedbateľný. Zahraničný obchod SR s hydinovým mäsom sa vzhľadom na stravovacie návyky obyvateľstva v prevaţnej miere orientuje na kurence. Napriek veľkým prepravným vzdialenostiam, uţ pred začiatkom sledovaného obdobia domácich producentov ohrozoval import kuracieho mäsa z Číny a juhovýchodnej Ázie, čo trvalo aţ do vypuknutia vtáčej chrípky. Uvoľnenú pozíciu na svetovom trhu s lacnejším mäsom vyuţila Brazília, ktorá expandovala aj na trh EÚ. Z okolitých krajín majú najvyššiu nadprodukciu hydinového mäsa Poľsko a Maďarsko, pričom jej značná časť smeruje k slovenským spotrebiteľom. V tejto súvislosti je nutné poznamenať, ţe prostredníctvom ambulantných predajov, resp. predajov pri cestách sa na náš trh dostávalo mnoţstvo neoznačeného a neskontrolovaného hydinového mäsa. Vzhľadom na pretlak dovezeného hydinového mäsa v maloobchodných reťazcoch, slovenskí výrobcovia hľadajú moţnosti uplatnenia sa na zahraničných trhoch. Nepriaznivým je fakt, ţe v sledovanom období sa zvyšoval hmotnostný podiel ţivej hydiny na celkovom vývoze hydiny a hydinového mäsa na úkor vývozu mäsa a produktov z hydiny, ktoré disponujú vyššou pridanou hodnotou. 12
16 Vývoz ţivej hydiny a hydinového mäsa v rokoch 2012 a 2013 Vývoz ţivej hydiny v rokoch 2012 a 2013 smeroval predovšetkým do Poľska, Českej republiky a Maďarska. V roku 2013 však vývozy do Českej republiky a do Maďarska poklesli. Na druhej strane do Poľska vývozy stúpli a prekvapivo boli zaznamenané vývozy na Ukrajinu. Vo vývoze hydinového mäsa najväčšími odberateľmi boli Česká republika, Maďarsko a Rakúsko. V roku 2013 stúpol vývoz hydinového mäsa jedine do Maďarska a do Českej republiky a Rakúska klesol. Celkove klesol aj celkový vývoz hydinového mäsa. Pri slepačích vajciach hodnotovo najvyšší vývoz smeroval do Českej republiky, Maďarska, Talianska a Ruskej federácie. V roku 2013 však celkový vývoz slepačích vajec poklesol Mlynský priemysel Nadprodukcia obilnín, ktoré sú hlavnou surovinou pre výrobu mlynských výrobkov, umoţňuje ich vývoz do zahraničia. V zahraničnom obchode s obilninami dlhodobo Slovenská republiky dosahuje kladné saldo obchodnej bilancie, čoho dôvodom je aj vyššia dynamika rastu vývozu ako dovozu. Čo sa týka jednotlivých komodít, kladné saldo obchodnej bilancie sa dosahuje pri pšenici, kukurici a jačmeni. Tieto plodiny patria k našim proexportným komoditám, ktorých hodnota vývozu v roku 2013 činila pri pšenici 138,6 mil. Eur, pri kukurici 99,7 mil. EUR a pri jačmeni 11,6 mil. Eur. V tejto súvislosti je nutné poznamenať, ţe obilniny sú vstupnými surovinami aj do sladovníckeho, škrobárenského a liehovarníckeho priemyslu. Rozvoj výroby biopalív v rámci EÚ v uplynulom období zvyšoval dopyt po pšenici a kukurici nielen zo strany domácich novovybudovaných výrobných prevádzok na výrobu bioetanolu, ale aj zo strany zahraničných liehovarov. Slovenský mlynský priemysel sa prevaţne koncentruje na zabezpečenie domácej spotreby a následne pre svoju nadprodukciu hľadá umiestnenie na zahraničných trhoch. Svedčia o tom aj niţšie hodnoty celkového vývozu produktov mlynského priemyslu v porovnaní s väčšinou potravinárskych odborov. V uplynulom období musel čeliť zahraničnej konkurencii, ktorá s výdatnou pomocou cenovej politiky obchodných reťazcov etablovala svoje výrobky na našom trhu. Ide hlavne o múky z Maďarska a Česka. V tomto období mlynský priemysel dosahoval prevaţne kladnú hodnotu obchodnej bilancie. Hlavným výrobným zameraním mlynského priemyslu je spracovanie obilných zŕn a výroba múk. Obchod s pšeničnou múkou je najintenzívnejší. Dostatočná ponuka slovenskej potravinárskej pšenice umoţnila nárast exportu pšeničnej múky zo 24,4 mil. Eur v roku 2010 na 34,6 mil. Eur v roku Konkurenčný tlak zo zahraničia je však veľmi silný, nakoľko hodnota dovozu pšeničnej múky niekoľkonásobne narástla. Pozitívnym je fakt, ţe so sledovanou komoditou dosahujeme dlhodobo kladné saldo obchodnej bilancie. Na druhej strane s ostatnými výrobkami mlynského priemyslu prevaţuje negatívna obchodná bilancia. V tabuľke č. 11 uvádzame prehľad o vývoze výrobkov tovarových skupín podľa colného sadzobníka obilniny (okrem 1106 ryţa) a výrobky mlynského priemyslu za roky 2010 aţ
17 Tabuľka č. 11 v tis. Eur Tovarová skupina Pšenica a súraţ , , , ,49 Raţ 2 717, , , ,71 Jačmeň , , , ,02 Ovos 296,30 498,42 604,61 254,89 Kukurica , , , ,48 Zrná ciroku 0,00 0,00 116,43 77,84 Pohánka, proso a ostatné obilie 1 804, , , ,67 Obilie spolu , , , ,09 Pšeničná múka, múka zo súraţe , , , ,63 Múky z obilnín iných ako z pšenice a zo súraţe 1 933, , ,33 735,40 Krúpy, krupica a pelety z obilnín 2 620,30 880, , ,18 Obilné zrná inak spracované 6 918, , , ,69 Mlynárske výrobky spolu , , , ,89 Otruby, vedľajšie mlynárske výrobky 6 775, , , ,75 Poznámka : do prehľadu nie sú zahrnuté výrobky tovarových skupín 1105 a Ide o múky, krupicu, resp. prášky zo zemiakov a sušených strukovín. Doplnkovými výrobkami mlynského priemyslu zameranými hlavne na racionálnu výţivu obyvateľstva sú spracované obilné zrná (klíčky a pod.) a prípravky získané napučaním a praţením obilia (napr. műsli). Vedľajším produktom pri výrobe mlynských výrobkov sú otruby, ktoré sa vyuţívajú na kŕmenie hospodárskych zvierat. Redukcia počtu hospodárskych zvierat v Slovenskej republike umoţnila nevyuţitú časť otrúb umiestňovať na zahraničných trhoch. Hodnota ich vývozu činí pribliţne jednu sedminu z celkovej hodnoty vývozu mlynského priemyslu. V zahraničnom obchode s otrubami sme počas celého deväťročného obdobia dosahovali kladnú obchodnú bilanciu. Vývoz výrobkov mlynského priemyslu v rokoch 2012 a 2013 Múky z pšenice alebo zo súraţe sa v rokoch 2012 a 2013 najviac vyváţali do Maďarska, Českej republiky a Rakúska. V roku 2013 však zaznamenávame pokles ich celkových vývozov, do Českej republiky sa vývoz čiastočne zvýšil. Pri múkach z obilnín iných ako z pšenice alebo zo súraţe boli zaznamenané čiastočné vývozy do Českej republiky a do Maďarska, ale takisto ako pri múkach z pšenice a súraţe, celkový vývoz v roku klesol. Výrobky tejto tovarovej skupiny colného sadzobníka nepatria medzi vývozné poloţky Slovenskej republiky. Krúpy, krupica a pelety z obilnín takisto nepatria medzi vývozné poloţky Slovenskej republiky, čiastočný vývoz sa realizoval do Českej republiky a do Poľska. Obilné zrná inak spracované takisto nepatria medzi vývozné poloţky Slovenskej republiky, čiastočný vývoz sa realizoval do Talianska, Českej republiky a do Maďarska. Hodnotovo najvyššie vývozy otrúb, a ďalších vedľajších mlynárskych výrobkov v uvedených rokoch smerovali do Talianska, Poľska a do Maďarska. 14
18 4.6. Cukrovarnícky priemysel V súvislosti so vstupom do EÚ a uvedenými politickými opatreniami nastali výrazné zmeny v zahraničnom obchode s výrobkami cukrovarníckeho priemyslu, kde bezkonkurenčne dominuje obchod s repným cukrom, ktorý sa na celkovom vývoze (ale aj na dovoze) v roku 2013 podieľal 99 %-tmi. V tabuľke č. 12 uvádzame prehľad o vývozoch výrobkov cukrovarníckeho priemyslu v rokoch 2010 aţ Tabuľka č. 12 v tis. Eur Tovarová skupina Trstinový alebo repný cukor , , , ,15 Ostatné cukry , , , ,20 Melasy 2 094, , , ,70 Repné rezky 133,08 34,29 17,14 163,95 Z vyššie uvedenej tabuľky vyplýva, ţe vývozy repného cukru v roku 2013 oproti roku 2010 vzrástol o 25,4 %, vývozy výrobkov tovarovej skupiny ostatné cukry (chemická čistá laktóza, maltóza, glukóza a fruktóza, cukrové sirupy) o 72,2 %, vývozy melasy o 71,7 % a vývozy repných rezkov o 23,2 %. V súvislosti s vývozmi cukru v roku 2012 je potrebné zdôrazniť, ţe zo štatistických údajov o vývoze a dovoze cukru došlo k podozreniam, ţe došlo k tzv. podvodným obchodom, pri ktorých mohlo dôjsť k daňovým únikom na dani z pridanej hodnoty. Podľa štatistických údajov bolo zo Slovenskej republiky vyvezené niekoľkonásobne vyššie mnoţstvo cukru ako je výrobný potenciál slovenského cukrovarníckeho priemyslu. Na základe toho naše ministerstvo poţiadalo Štatistický úrad SR o preverenie údajov. Podľa vyjadrenia Štatistického úradu SR, nie je exekutívnym orgánom a nemá moţnosť kontrolovať správnosť vykázaných údajov u spravodajských jednotiek). Preto sa naše ministerstvo prostredníctvom Ministerstva financií SR obrátilo na Finančné riaditeľstvo SR o vykonanie daňových kontrol u daňových subjektov, u ktorých je podozrenie na pochybné obchody s cukrom. V nasledujúcich obdobiach je potrebné zvýšiť a sprísniť daňové kontroly, aby sa zamedzilo prípadným ďalším obdobným obchodom. Vývoz výrobkov cukrovarníckeho priemyslu v rokoch 2012 a 2013 Hodnotovo najvyššie vývozy cukru sa v rokoch 2012 a 2013 realizovalo do Maďarska, Českej republiky, Poľska a do Rakúska. Pri ostatných cukroch išlo vývozy prevaţne do Poľska a Českej republiky. Melasy sa prevaţne vyváţali do Maďarska a Českej republiky a repné rezky len v nepatrnom hodnotovom vyjadrení do Maďarska Pekárenský, cukrovinkársky a cestovinársky priemysel Tieto odbory potravinárskeho priemyslu patria k priemyslom druhotného spracovania. Ich surovinovú základňu tvoria produkty potravinárskych odborov spracovávajúcich komodity z poľnohospodárskej prvovýroby (napr. mlynský, tukový, cukrovarnícky, mliekarenský, konzervárenský, škrobárenský). Podrobné údaje o vývoze výrobkov tovarovej skupiny 1704 Cukrovinky (vrátane bielej čokolády), neobsahujúce kakao a tovarových tried colného sadzobníka 18 Kakao a prípravky z kakaa a 19 Prípravky z obilnín, múky, škrobu alebo mlieka; cukrárske výrobky za roky 2010 aţ 2013 uvádzame v tabuľke č
19 Tabuľka č. 13 v tis. Eur Tovarová skupina Cukrovinky bez kakaa vrátane bielej čokolády , , , ,25 Kakaové škrupinky, kakaové odpady 0,00 0,00 2,59 19,31 Kakaová hmota, tieţ odtučnená 0,00 0, , ,26 Kakaový prášok bez cukru a sladidiel 545, , ,07 341,80 Čokoláda a čokoládové výrobky , , , ,22 Sladový výťaţok, prípravky z múky, krupice, škrobu , , , ,42 Cestoviny, tieţ varené alebo plnené 4 808, , , ,71 Výrobky z obilnín, získané napučaním, praţením , , , ,76 Pekárske výrobky , , , ,55 Ako vyplýva z vyššie uvedenej tabuľky, tak najvýznamnejšími vývoznými výrobkami týchto troch odborov potravinárskeho priemyslu sú výrobky tovarových skupín čokoláda a čokoládové výrobky, pekárske výrobky a nečokoládové cukrovinky. Medzinárodný obchod s výrobkami týchto troch odborov potravinárskeho priemyslu aj napriek oţiveniu ich celkového vývozu, prispieva k rastu absolútnej hodnoty celkového záporného salda obchodnej bilancie SR s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami. Z hľadiska moţnosti zvyšovania konkurencieschopnosti a tým aj vývozu výrobkov týchto odborov potravinárskeho priemyslu a v budúcom období je potrebné zamerať sa na investície do prevádzok s cieľom zvýšenia konkurencieschopnosti, zásadnej modernizácie výroby, zvýšenia kapacity týchto výrobkov, na zvýšenie produktivity práce a zníţenie energetickej náročnosti na jednotku produkcie. Vývoz výrobkov mlynského priemyslu v rokoch 2012 a 2013 Najvýraznejšie vývozy nečokoládových cukroviniek v rokoch 2012 a 2013 sme zaznamenali do Fínska, Českej republiky, Švédska, Maďarska a Talianska. Z tretích krajín najvýznamnejším odberateľom bolo Nórsko. V tejto tovarovej skupine môţeme konštatovať nárast vývozov v roku 2013 oproti roku Pri výrobkoch tovarovej skupiny čokoláda a čokoládové výrobky sme najvýznamnejšie vývozy zaznamenali do Českej republiky, Maďarska, Poľska, Nemecka, Francúzska a Veľkej Británie. Z tretích krajín, kam predovšetkým smeroval vývoz týchto výrobkov to bolo Turecko a USA. Aj pri tejto tovarovej skupine sme vo vývozoch v roku 2013 zaznamenali mierne zvýšenie. Ide však tieţ z jedných tovarových skupín, kde dovoz prevláda nad vývozom. Takisto ako v tovarovej skupine čokoláda a čokoládové výrobky, tak aj pri pekárskych výrobkov prevláda dovoz nad vývozom. Najväčšími odberateľmi týchto výrobkov v rokoch 2012 a 2013 boli Česká republika, Poľsko a Maďarsko. Z tretích krajín sa hodnotovo najvyššie vývozy realizovali do Švajčiarska. 16
20 4.8. Tukový priemysel Kompletná analýza obchodu s olejninami a výrobkami z nich by bola značne zloţitá vzhľadom na veľké mnoţstvo disponibilných poloţiek v colnom sadzobníku. Mnohé z nich patria k nenahraditeľným komoditám, ktoré v slovenských prírodných podmienkach nie je moţné dopestovať (napr. arašidy, olivy, sója, palma a pod., ako aj výrobky z nich). Pre uspokojenie domáceho dopytu je ich preto Slovenská republika nútená dováţať. V tabuľke č. 14 uvádzame prehľad o vývozoch niektorých surovín a výrobkov tukového priemyslu v rokoch 2010 aţ Tabuľka č. 14 v tis. Eur Tovarová skupina Semená repky , , , ,52 Semená slnečnice , , , ,60 Olej slnečnicový , , , ,66 Olej repkový , , , ,43 Margaríny 238,61 416, ,27 955,35 Pokrutiny zo slnečnicového oleja 2 004, , ,82 823,35 Pokrutiny z repkového oleja 3 780, , , ,04 Napriek tomu, ţe tukový priemysel disponuje nadštandardnou surovinovou základňou z domácej proveniencie, v sledovanom období sa na Slovensku zníţil objem spracovaných olejnatých semien (repky a slnečnice) pribliţne o 95%. Tieto sa v prevaţnej miere spracovávajú v zahraničí a k nám sa dováţajú surové oleje na ďalšie spracovanie, príp. balenie do spotrebiteľských balení. Zmeny však nastali aj pri výrobe jedlých olejov a tukov, ktorých produkcia sa v naturálnom vyjadrení zníţila pribliţne o polovicu. V roku 2012 ukončil najväčší spracovateľ svoju činnosť v oblasti spracovania olejnatých semien. Tento fakt, ako aj ceny vstupných a výstupných komodít, ktoré sa odvíjajú od cien na svetových komoditných burzách, vývoz olejnatých semien do zahraničia (Poľsko, Maďarsko, Rakúsko), špekulatívne vývozy a dovozy hotových výrobkov do a zo zahraničia (obdobná situácia ako pri cukre) v neposlednom rade aj úroda veľmi výrazne ovplyvnil situáciu v tomto odvetví. Vedľajším produktom pri výrobe olejov sú pokrutiny po extrakcii rastlinných olejov (repkového a slnečnicového), ktoré sa vyuţívajú ako súčasť krmív pre hospodárske zvieratá. V zahraničnom obchode s pokrutinami sme počas celého sledovaného obdobia dosahovali kladné saldo obchodnej bilancie, ktorého hodnota bola v jednotlivých rokoch variabilná. Uvedený typ pokrutín sa v praxi často nahrádza pokrutinami po extrakcii sójového oleja, ktoré majú vyššiu energetickú hodnotu, čo umoţňuje dosahovať vyššie kilogramové prírastky hospodárskych zvierat pri niţšej spotrebe krmív. Pokrutiny po extrakcii sójového oleja však výrazne negatívne ovplyvňujú našu celkovú obchodnú bilanciu. 17
Zahraničný obchod Slovenskej republiky v roku 2004.
Zahraničný obchod Slovenskej republiky v roku 2004. Hrubý domáci produkt medziročne vzrástol o 5,9 % a dosiahol úroveň 826,5 mld. Sk v bežných cenách. Počet nezamestnaných poklesol o 4,3 %, miera nezamestnanosti
VícePokračovanie prílohy č. 2 HS Popis tovarovej skupiny Vývoz HS Popis tovarovej skupiny Dovoz SNŠ Celkový vývoz ,2 SNŠ Celkový dovoz 9 611,5 v
Prehľad o hodnotovo najvyšších vývozoch a dovozoch poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov za I. polrok 2016 podľa zoskupení krajín v tis. Eur Príloha č. 2 EÚ 28 Celkový vývoz 1 238 620,6 EÚ 28 Celkový
Více(v mld. EUR) Export Import Saldo. Teritoriálna štruktúra zahraničného obchodu SR
Vývoj zahraničného obchodu v roku 2006 Vývoj zahraničného obchodu v roku 2006 Zo Slovenskej republiky sa v roku 2006 vyviezol tovar v celkovej hodnote 33,3 mld. EUR. V porovnaní s rokom 2005 sa vývoz zvýšil
VíceVývoj cien energií vo vybraných krajinách V4
Vývoj cien energií vo vybraných krajinách V4 Ceny energií majú v krajinách V4 stále výrazný proinflačný vplyv. Je to výsledok významných váh energií a ich podielu na celkovom spotrebnom koši v kombinácii
VíceSituácia v chove kôz v niektorých štátoch EÚ a vo svete. E. Gyarmathy M. Gálisová A. Čopík
Situácia v chove kôz v niektorých štátoch EÚ a vo svete. E. Gyarmathy M. Gálisová A. Čopík V niektorých štátoch EÚ chov kôz zaujíma významné postavenie v rámci živočíšnej výroby. Medzi takéto štáty patrí
VíceROZHODOVANIE O VÝBERE TRHU
ROZHODOVANIE O VÝBERE TRHU (Prípadová štúdia č. ). CIEĽ: Mojim cieľom v tejto prípadovej štúdii je vybrať najatraktívnejšie zahraničné trhy, a to na základe činiteľov, ktoré sú pre firmu ID relevantné..
VíceSpotreba tepla a náklady na ústredné kúrenie (ÚK) a ohrev teplej úžitkovej vody (TÚV) v kwh a finančnom vyjadrení za posledných päť rokov ( )
Spotreba tepla a náklady na ústredné kúrenie (ÚK) a ohrev teplej úžitkovej vody (TÚV) v kwh a finančnom vyjadrení za posledných päť rokov ( ) Vývoj spotreby tepla na ÚK v kwh: V roku pre potreby ústredného
VícePríjem v zahraničí. povinnosť podať daňové priznanie
Príjem v zahraničí povinnosť podať daňové priznanie KEDY SA MUSÍ PODAŤ DAŇOVÉ PRIZNANIE? Podľa 32 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov, občan, ktorý je daňový rezident Slovenskej republiky a mal príjmy
VícePríloha k opatreniu zo 14. decembra 201 č /2011. Časť A
Príloha k opatreniu zo 14. decembra 201 č. 283.767/2011 Časť A Objektivizované platové koeficienty pre základnú stupnicu platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme (príloha č. 1 k
VíceAnalytické vyhodnotenie výsledkov a tendencií zahraničného obchodu Slovenskej republiky za rok 2014
MINISTERSTVO HOSPODÁRSTVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY Číslo: 16608/2015-1000-20295 Materiál na rokovanie Rady vlády SR na podporu exportu a investícií Analytické vyhodnotenie výsledkov a tendencií zahraničného
VíceRozsah akreditácie. Certifikačná schéma
Strana 1/6 Rozsah akreditácie Názov akreditovaného subjektu: Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky Certifikačný orgán pre poľnohospodárske a potravinárske výrobky Botanická 17, 824
VícePríloha k opatreniu z 15. decembra 2009 č /2009
Príloha k opatreniu z 15. decembra 2009 č. 283.302/2009 Časť A Objektivizované platové koeficienty pre základnú stupnicu platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme (príloha č. 1 k
VícePlatné a účinné medzinárodné zmluvy podľa 2 písm. x) zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov
Platné a účinné medzinárodné zmluvy podľa 2 písm. x) zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov Platí od 01.01.2015 Ministerstvo financií Slovenskej republiky podľa 2 písm. x) zákona č. 595/2003
VíceAnalýza bola zostavená v rámci projektu INEKO s názvom Monitoring obsahovej reformy školstva, ktorý finančne podporila Nadácia Tatra banky.
Prehľad ukazovateľov o financovaní školstva Peter Goliaš, INEKO 10. februára 2011 Táto analýza ponúka medzinárodné porovnanie vybraných ukazovateľov o financovaní vzdelávania vo vybraných štátoch OECD.
VícePostavenie malých a stredných podnikov v zahraničnom obchode SR v roku 2011
Postavenie malých a stredných podnikov v zahraničnom obchode SR v roku 2011 Bratislava, jún 2013 Obsah 1. Metodické poznámky... 4 2. Úvod... 5 3. Vývoj zahraničného obchodu Slovenska v roku 2011... 6 4.
VíceHODNOTENIE ZÁŤAŽE OBYVATEĽSTVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY DUSIČNANMI
Priemyselná toxikológia 06, Piešťany, 23. - 25. V. 2006 HODNOTENIE ZÁŤAŽE OBYVATEĽSTVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY DUSIČNANMI NO 3 Šalgovičová Danka Výskumný ústav potravinársky, Bratislava Úvod Dusičnany patria
VícePríloha č. 1 SVETOVÉ POĽNOHOSPODÁRSTVO A POĽNOHOSPODÁRSTVO KRAJÍN EÚ
Príloha č. 1 SVETOVÉ POĽNOHOSPODÁRSTVO A POĽNOHOSPODÁRSTVO KRAJÍN EÚ 1. Svetové poľnohospodárstvo Hrubý domáci produkt (HDP) svetového poľnohospodárstva, podieľajúci sa na svetovom HDP, má za ostatné roky
VíceAnalýzy agrárního zahraničního obchodu ČR roku 2018
Analýzy agrárního zahraničního obchodu ČR roku 2018 výsledky AZO ČR za 1. pololetí roku 2018: stručný komentář na web MZe + tabulky TÚ 58 (4224) Výstup č. 3 a) Odpovědný řešitel: Spoluřešitelé: Ing. Josefina
VíceSladovnícky priemysel na Slovensku súčasný stav a perspektíva
SLOVENSKÉ ZDRUŽENIE VÝROBCOV PIVA A SLADU Sladovnícky priemysel na Slovensku súčasný stav a perspektíva Mgr. Júlia Hurná, PhD. prezidentka Nitra/Košice, 3.-4. december 2013 SLOVENSKÉ ZDRUŽENIE VÝROBCOV
VíceObrázok 1. Porovnanie počtu hlásení v systéme RAPEX v jednotlivých rokoch
Príloha č. 3 Výsledky RAPEX RAPEX (Rýchly informačný systém Spoločenstva, Community Rapid Information System) zabezpečuje výmenu informácií o nebezpečných výrobkoch nepotravinového charakteru medzi Európskou
VíceAnalýzy agrárního zahraničního obchodu ČR roku 2017
Analýzy agrárního zahraničního obchodu ČR roku 2017 výsledky AZO ČR za leden až září 2017: stručný komentář na web MZe + tabulky TÚ 72 (4224) Výstup č. 4 Odpovědný řešitel: Spoluřešitelé: Ing. Karina Pohlová
VíceOrná pôda v mil. ha. Poľn. pôda/ celková pôda v %
Príloha č. 1 SVETOVÉ POĽNOHOSPODÁRSTVO A POĽNOHOSPODÁRSTVO KRAJÍN EÚ 1. Svetové poľnohospodárstvo Podiel HDP svetového poľnohospodárstva na svetovom HDP má klesajúcu tendenciu, napriek tomu má toto odvetvie
VíceDistribútori a dopravcovia. Maloobchod
Vyhodnotenie úradnej kontroly potravín rastlinného a živočíšneho pôvodu za rok 2017 Príloha 1 Primárni výrobcovia Rastlinné Živočíšne Výrobcovia a baliarne Rastlinné Živočíšne Veľkoobchodné sklady Distribútori
VíceOCHRANA INOVÁCIÍ PROSTREDNÍCTVOM OBCHODNÝCH TAJOMSTIEV A PATENTOV: DETERMINANTY PRE FIRMY EURÓPSKEJ ÚNIE ZHRNUTIE
OCHRANA INOVÁCIÍ PROSTREDNÍCTVOM OBCHODNÝCH TAJOMSTIEV A PATENTOV: DETERMINANTY PRE FIRMY EURÓPSKEJ ÚNIE ZHRNUTIE júl 2017 OCHRANA INOVÁCIÍ PROSTREDNÍCTVOM OBCHODNÝCH TAJOMSTIEV A PATENTOV: DETERMINANTY
VícePríloha č.1 Vyhodnotenie úradnej kontroly potravín rastlinného a živočíšneho pôvodu za rok 2016
Príloha č.1 Vyhodnotenie úradnej kontroly potravín rastlinného a živočíšneho pôvodu za rok 2016 Primárni výrobcovia Výrobcovia a baliarne Distribútori a dopravcovia Maloobchod Výrobcovia predávajúci hlavne
Víceso zreteľom na nariadenie Rady (EHS) č. 2777/75 z 29. októbra 1975 o spoločnej organizácii
NARIADENIE KOMISIE (ES) č. 1043/2001 z 30. mája 2001, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 1431/94, (ES) č. 1474/95, (ES) č. 1866/95, (ES) č. 1251/96, (ES) č. 2497/96, (ES) č. 1899/97, (ES) č.
VíceVýzva na predloženie ponuky. V súlade s 9 ods.9 zákona o verejnom obstarávaní
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov/ ďalej len ZVO / Dodávka mäsových výrobkov rok 2016 dodávateľa mäsových výrobkov v nasledovnej štruktúre a množstve: Bravčové mäso čerstvé CPV
VíceVývoj priemerných indexov HICP potravín celkom podľa klasifikácie COICOP v krajinách EÚ 28 za január až november 2016
tabuľka č. 1 Európska únia 28 99,98 100,09 100,23 100,44 100,61 100,36 100,29 100,22 99,82 99,91 100,35 Euro zóna 19 100,24 100,26 100,53 100,76 101,00 100,82 100,84 100,81 100,40 100,44 100,87 Belgicko
VíceVstup nových krajín Bulharska a Rumunska do Európskej únie
Vstup nových krajín Bulharska a Rumunska do Európskej únie Predpokladaný vstup Bulharska a Rumunska do EÚ Európska komisia vníma ekonomický vývoj Rumunska a Bulharska pomerne kladne a ak sa štatút trhovej
VíceUplatnění českých potravin na trzích EU a třetích zemí. (návrh proexportních opatření, včetně teritorií)
Uplatnění českých potravin na trzích EU a třetích zemí. (návrh proexportních opatření, včetně teritorií) Výběr vhodných destinací pro uplatnění české potravinové produkce na trzích EU a třetích zemí. Úvod
VíceŠtatistické ukazovatele za rok 2017
Štatistické ukazovatele za rok 2017 Celkovo za 2017 Počet návštevníkov Počet Priemerný (%) Nárast/pokles počtu návštevníkov 2017/ 2016 (%) Nárast/pokles počtu 2017/ 2016 Slovenská republika 419 692 1 198
VíceÚstav zemědělské ekonomiky a informací. Analýza agrárního zahraničního obchodu ČR v letech 2008 a 2009
Ústav zemědělské ekonomiky a informací Analýza agrárního zahraničního obchodu ČR v letech 2008 a 2009 Zpracovala: Ing. Karina Pohlová Předání dat z ČSÚ do databáze MZe: 8. 2. 2010 Předání výsledků agrárního
VíceVýzva na predloženie ponuky. V súlade s 9 ods.9 zákona o verejnom obstarávaní
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov/ ďalej len ZVO / Dodávka mäsových výrobkov rok 2015 dodávateľa mäsových výrobkov v nasledovnej štruktúre a množstve: Bravčové mäso čerstvé CPV
VíceAnalýzy agrárního zahraničního obchodu ČR roku 2016
Analýzy agrárního zahraničního obchodu ČR roku 2016 výsledky AZO ČR za 1. čtvrtletí roku 2016: stručný čtvrtletní komentář na web MZe + tabulky TÚ 59 Výstup č. 2 Odpovědný řešitel: Ing. Karina Pohlová
VíceŠTATISTIKA CESTOVNÉHO RUCHU V KRAJINÁCH VYŠEHRADSKEJ ŠTVORKY
ŠTATISTIKA CESTOVNÉHO RUCHU V KRAJINÁCH VYŠEHRADSKEJ ŠTVORKY Ján Kozoň, Ján Cuper Košice, 23. 25. jún 2016 18. Slovenská štatistická konferencia ZAMERANIE PREZENTÁCIE Prínos a podpora cestovného ruchu
VícePriemyselná výroba v roku 2011 a pozícia tlače a reprodukcie záznamových médií v priemyselnej výrobe
Priemyselná výroba v roku 2011 a pozícia tlače a reprodukcie záznamových médií v priemyselnej výrobe Medziročný vývoj základných ukazovateľov Zamestnanosť - priemyselná výroba +4,4% - tlač a reprodukcia
VícePrieskum trhu- výzva na ponuku
Prieskum trhu- výzva na ponuku Dodávka mrazená ryba, mrazená zelenina Mrazená hydina Mrazené rybie filé ostatné rybie mäso Mrazená zelenina CPV 151 120 00-6 /680kg CPV 152 200 00-6 /380kg CPV 15331170-9
VíceAnalýzy agrárního zahraničního obchodu ČR roku 2018
Analýzy agrárního zahraničního obchodu ČR roku 2018 výsledky AZO ČR za 1. čtvrtletí roku 2018: stručný čtvrtletní komentář na web MZe + tabulky TÚ 58 (4224) Výstup č. 2 Odpovědný řešitel: Spoluřešitelé:
VíceAnalýzy agrárního zahraničního obchodu ČR roku 2017
Analýzy agrárního zahraničního obchodu ČR roku 2017 výsledky AZO ČR za 1. čtvrtletí roku 2017: stručný čtvrtletní komentář na web MZe + tabulky TÚ 72 (4224) Výstup č. 2 Odpovědný řešitel: Ing. Karina Pohlová
VíceKrajina Menový kód Mena Základné sadzby stravného Afganistan EUR euro 32 Albánsko EUR euro 33 Alžírsko USD americký dolár 42 Andorra EUR euro 42
Afganistan EUR euro 32 Albánsko EUR euro 33 Alžírsko USD americký dolár 42 Andorra EUR euro 42 Angola EUR euro 40 Antigua a Barbuda USD americký dolár 52 Argentína EUR euro 37 Arménsko EUR euro 27 Austrália
VíceAnalýza agrárního zahraničního obchodu ČR v letech 2009 a 2010
Ústav zemědělské ekonomiky a informací Analýza agrárního zahraničního obchodu ČR v letech 2009 a 2010 Zpracovaly: Ing. Karina Pohlová Ing. Karla Trdlicová, CSc. Předání dat z ČSÚ do databáze MZe: 9. 2.
VíceŠtatistické ukazovatele za kvartál 2017
Štatistické ukazovatele za 1.-3. kvartál 2017 Súhrnné štatistiky Celkovo za 1.-3.Q 2017 Priemerný počet (%) nárast/pokles počtu 1.-3.Q 2017/ 1.- 3.Q 2016 (%) nárast/pokles počtu 1.-3.Q 2017/ 1.- 3.Q 2016
Více3.3. Krajiny Balkánskeho polostrova
3.3. Krajiny Balkánskeho polostrova S krajinami balkánskeho polostrova (Chorvátsko, Srbsko, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Kosovo a Albánsko) si Slovenská republika dlhodobo udržiava aktívne saldo v
Více1 ODPORÚČANIA V OBLASTI ZLEPŠENIA CEZHRANIČNEJ SPOLUPRÁCE MSP V SMER
1 ODPORÚČANIA V OBLASTI ZLEPŠENIA CEZHRANIČNEJ SPOLUPRÁCE MSP V SMER Na začiatok uveď, čo vyplynulo z analýzy. Z analýzy podnikateľského prostredia slovenskej časti Malokarpatského euroregiónu nám vyplynulo
VíceErasmus+ Výzva Denisa Filkornová Bratislava,
Erasmus+ Výzva 2015 Denisa Filkornová Bratislava, 3. 12. 2014 Program Erasmus+ Program EÚ, ktorý podporuje vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport (vysokoškolské vzdelávanie, školské vzdelávanie,
VíceValné zhromaždenie 22.apríla Piešťany. Hodnotenie súčasnej ekonomickej situácie v poľnohospodárstve a jej vplyv na výrobu kŕmnych zmesí
Valné zhromaždenie 22.apríla 2010 - Piešťany Hodnotenie súčasnej ekonomickej situácie v poľnohospodárstve a jej vplyv na výrobu kŕmnych zmesí Ing. Marian Uhrík Zväz výrobcov krmív, skladovateľov a obchodných
VíceA. VÝCHODISKÁ SPRACOVANIA STANOVISKA :
S T A N O V I S K O hlavného kontrolóra obce k návrhu rozpočtu Obce Staškovce na rok 2014, viacročného rozpočtu na roky 2015 2016 a k návrhu Programového rozpočtu. V zmysle 18f ods. 1 písm. c) zákona č.
VíceObdobie výrobnej orientácie - D>P, snaha výrobcov vyrobiť čo najviac, lebo všetko sa predalo Potreby zákazníka boli druhoradé Toto obdobie začalo
MAR filozofiu používali ľudia už dávno bez toho, aby svoje konanie odôvodňovali učením o marketingu Prakticky išlo o živelné úsilie minimalizovať riziko pri podnikaní a maximalizovať zisk z predaja vyrobenej
VíceŽ i a d o s ť o registráciu Prehlásenia výrobcu o zložení (receptúry)
Ž i a d o s ť o registráciu Prehlásenia výrobcu o zložení (receptúry) Obchodné meno, adresa a telefón výrobcu, prevádzkarne: Obchodné meno, adresa a telefón žiadateľa o náhradu (vývozcu): Registračné číslo
VícePlatné a účinné medzinárodné zmluvy a sadzba dane. pre účely aplikácie zvýhodnenej sadzby dane
Platí od 01.01.2017 Platné a účinné medzinárodné zmluvy a sadzba pre účely aplikácie zvýhodnenej sadzby Ministerstvo financií Slovenskej republiky podľa 2 písm. x) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov
VíceStrednodobá predikcia P2Q-2018
Strednodobá predikcia PQ-18 Zhrnutie Ekonomika v 1. štvrťroku - silný investičný dopyt, stabilný rast spotreby podporený trhom práce, slabší zahraničný dopyt, rozširovanie produkčných kapacít v automobilovom
VíceZákladná škola s materskou školou HRADNÁ 342,
Základná škola s materskou školou HRADNÁ 342, LIPTOVSKÝ HRÁDOK INTERNÁ SMERNICA pre obstarávanie potravín [Vnútorný organizačný predpis č. 04/2016] Platnosť predpisu od 18.04.2016 Predkladá PaedDr. Marián
VíceZavedenie URA v Slovenskej republike
Zavedenie URA v Slovenskej republike Dana Palacková Katedra poisťovníctva Ekonomická univerzita v Bratislave Stupne ekonomickej integrácie Zóna voľného obchodu Colná únia Spoločný trh Hospodárska a menová
VíceZverejnenie prvých výsledkov
Zverejnenie prvých výsledkov 3. 12. 213 medzinárodná štúdia OECD zameraná na hodnotenie výsledkov vzdelávania 15-ročných žiakov čitateľská gramotnosť matematická gramotnosť prírodovedná gramotnosť definované
VícePrognóza vývoja ekonomiky SR v roku 2018 z pohľadu NBS
Prognóza vývoja ekonomiky SR v roku 218 z pohľadu NBS 21. ročník ekonomickej konferencie SOPK Slovenská obchodná a priemyselná komora Očakávaný vývoj slovenskej ekonomiky v roku 218 Hotel Crowne Plaza,
VíceMedzinárodné poľnohospodárske normy EHK/OSN. Požiadavky na kvalitu
Medzinárodné poľnohospodárske normy EHK/OSN Požiadavky na kvalitu Obchodné normy kvality pre čerstvé ovocie a zeleninu Medzinárodné organizácie, tvoriace normy EHK/OSN čerstvé ovocie a zelenina, suché
VíceNiektoré aspekty verejných výdavkov v SR.
Niektoré aspekty verejných výdavkov v SR. prof. Ing. Viktória Bobáková, CSc. Katedra ekonomiky a riadenia verejnej správy Fakulta verejnej správy UPJŠ Obsah 1. Úvod 2. Fiškálna politika a hospodárska recesia
VíceHlavný kontrolór Obce Teplička nad Váhom Ing. Eva Milová. Stanovisko
Hlavný kontrolór Obce Teplička nad Váhom Ing. Eva Milová Stanovisko hlavného kontrolóra obce Teplička nad Váhom k návrhu rozpočtu obce Teplička nad Váhom na rok 2015 a k návrhu programového rozpočtu obce
VíceŠtipendiá a granty. Akademické mobility, NŠP, CEEPUS
Štipendiá a granty Akademické mobility, NŠP, CEEPUS Bratislava 2. 10. 2013 Michal Fedák SAIA, n. o. (Slovenská akademická informačná agentúra) mimovládna nezisková organizácia, ktorá od roku 1990 svojimi
VíceVÝVOJ, ROZMIESTNENIE A POHYB OBYVATEĽSTVA
VÝVOJ, ROZMIESTNENIE A POHYB OBYVATEĽSTVA Počet obyvateľov Zeme r. 2014 7,2 mld. r. 1999 6 mld., 2012 7 mld. Doteraz žilo na Zemi asi 80 mld.ľudí Zmeny počtu obyvateľstva do r. 5000 p.n.l. nízky nárast
VíceProgram ovocie a zelenina do škôl Školské ovocie
Program ovocie a zelenina do škôl Školské ovocie Cieľom predkladanej správy je opísať výsledky monitorovania údajov o spotrebe ovocia a zeleniny u detí, žiakov a rodičov (ďalej len monitorovanie) v Slovenskej
VíceÚstav zemědělské ekonomiky a informací. Analýzy agrárního zahraničního obchodu ČR v letech 2007 a 2008
Ústav zemědělské ekonomiky a informací Analýzy agrárního zahraničního obchodu ČR v letech 2007 a 2008 Zpracovala: Ing. Karina Pohlová Předání databáze z MZe ČR do ÚZEI: 5.2. 2009 Předání výsledků agrárního
VíceAktuálne informácie o mobilitných štipendiách a grantoch. Piešťany Michal Fedák, SAIA, n. o.,
Aktuálne informácie o mobilitných štipendiách a grantoch Piešťany 1. 6. 2017 Michal Fedák, SAIA, n. o., www.saia.sk Čo robíme v SAIA? Poskytujeme informácie a poradenstvo o štúdiu a výskumných pobytoch
VíceMLIEKO Situačná a výhľadová správa k
Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky Ročník XX, č. 1, apríl 2012 ISSN 1338-4848 MLIEKO Situačná a výhľadová správa
VíceUSA země exportních příležitostí
USA země exportních příležitostí Praha, 24. 5. 2017 Ing. Petr Ježek ředitel odboru zahraničně obchodní spolupráce MZe Agrární zahraniční obchod ČR - USA Obchodní operace 2014 2015 2016 Vývoz z ČR do USA
VíceS T A N O V I S K O hlavného kontrolóra obce k návrhu rozpočtu Obce Staškovce na rok 2016, viacročného rozpočtu na roky
S T A N O V I S K O hlavného kontrolóra obce k návrhu rozpočtu Obce Staškovce na rok 2016, viacročného rozpočtu na roky 2017 2018. V zmysle 18f ods. 1 písm. c) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení
Více4.vydanie Barometer rodinných podnikov v Európe. September 2015
4.vydanie Barometer rodinných podnikov v Európe September 2015 Hlavné zistenia Rodinné firmy v Európe sa stále stretávajú s výzvami, ale vďaka ich schopnosti prispôsobiť sa zmenám na trhu, vnímajú svoju
VíceAktualizácia strednodobej predikcie P4Q Odbor ekonomických a menových analýz
Aktualizácia strednodobej predikcie P4Q-2014 Odbor ekonomických a menových analýz Zhrnutie Výrazná zmena technických predpokladov (slabšia ropa a silnejší zahraničný dopyt) sa premietli do revízie HDP
VíceČtvrtletní přehled za červenec až září a celkový vývoj za tři čtvrtletí roku 2013
Čtvrtletní přehled za červenec až září a celkový vývoj za tři čtvrtletí roku Zahraniční obchod České republiky Podle předběžných údajů Českého statistického úřadu dosáhl ve třetím čtvrtletí roku obrat
VíceProdukcia odpadov v SR a v Žilinskom kraji a jeho zloženie
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE Strojnícka fakulta Katedra energetickej techniky Produkcia odpadov v SR a v Žilinskom kraji a jeho zloženie Ing. Martin Vantúch, PhD. Odborný seminár: 17.09.2014 Žilina PRODUKCIA
VíceVýzva. na predloženie cenovej ponuky zákazka s nízkou hodnotou postup VO ( 117 zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní)
Výzva na predloženie cenovej ponuky zákazka s nízkou hodnotou postup VO ( 117 zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní) 1. Identifikácia verejného obstarávateľa: Školská jedáleň materskej školy,
VíceIntrastat SK NASTAVENIE PROGRAMU PRE POTREBY INTRASTAT-SK
Intrastat SK INTRASTAT-SK predstavuje štatistické zisťovanie, ktoré umožňuje zbierať, spracúvať a poskytovať údaje o obchodovaní s tovarom Slovenskej republiky s jednotlivými členskými štátmi EÚ. Povinnosť
VíceErasmus+ Medzinárodná mobilita 2015/16. Eva Bikárová Bratislava,
Erasmus+ Medzinárodná mobilita 2015/16 Eva Bikárová Bratislava, 28.1.2015 Medzinárodná mobilita - mobilita medzi krajinami programu a partnerskými krajinami Kvalitatívny rámec: ECHE, medziinštitucionálna
VíceTelesný vývoj detí a mládeže v SR Výsledky VII. celoštátneho prieskumu v roku 2011
Telesný vývoj detí a mládeže v SR Výsledky VII. celoštátneho prieskumu v roku 2011 Základným znakom každého živého organizmu je jeho telesný rast a vývin. Telesný rast je definovaný ako rast organizmu
VíceCENY DO VRECKA - DOMÁCNOSTI. keď sa nás spýtajú na ceny pre rok 2019
CENY DO VRECKA - DOMÁCNOSTI keď sa nás spýtajú na ceny pre rok 2019 3 HLAVNÉ ZLOŽKY KONCOVEJ CENY ELEKTRINY DPH (49%) TPS (45%) NJF (6%) 45% Dane a poplatky Koncové ceny elektriny pre domácnosti vzrastú
VíceZÁKLADNÁ ŠTRUKTÚRA OPERAČNÉHO PROGRAMU VÝSKUM A INOVÁCIE, PRINCÍPY A ZMENY OPROTI PROGRAMOVÉMU OBDOBIU
1 Z Á K L A D N Á Š T R U K T Ú R A O P E R A Č N É H O P R O G R A M U V Ý S K U M A I N O V Á C I E, P R I N C Í P Y A Z M E N Y O P R O T I P R O G R A M O V É M U O B D O B I U 2 0 0 7 2013 K O N F
Vícesituácia trhu práce slovenska, porovnanie so zahraničím
Aktívna politika trh práce, konferencia Bratislava 30. október 2006 organizátor: Inštitút zamestnanosti situácia trhu práce slovenska, porovnanie so zahraničím dáta sú čerpané z výberového zisťovania pracovných
VícePrečo by mala informatizácia hrať kľúčovú úlohu v rokoch Juraj Sabaka
Prečo by mala informatizácia hrať kľúčovú úlohu v rokoch 2014-2020 Juraj Sabaka IKT sektor v EÚ Význam» podľa Európskej komisie má IKT sektor polovičný podiel na hospodárskom raste EÚ za posledných 15
VíceVýsledky agrárního zahraničního obchodu ČR v lednu až březnu 2005 a 2006
Výzkumný ústav zemědělské ekonomiky Výsledky agrárního zahraničního obchodu ČR v lednu až březnu 2005 a 2006 Zpracovali: Ing. Karina Pohlová Bc. Tomáš Zdražílek Předání databáze z MZe ČR do VÚZE: 13. 5.
VíceZákladné ukazovatele vývoja národného hospodárstva
Základné ukazovatele vývoja národného hospodárstva Národné hospodárstvo (NH) komplex jednotlivých oblastí ekonomických činností v danej krajine tvoria ho všetky subjekty trhu všetkých odvetví a sfér hospodárskeho
Více3.1. Krajiny Európskeho združenia voľného obchodu EZVO
3.1. Krajiny Európskeho združenia voľného obchodu EZVO Obchodné vzťahy medzi EÚ a krajinami Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO, angl. EFTA European Free Trade Agreement; (Švajčiarska konfederácia,
VíceOPATRENIE Ministerstva financií Slovenskej republiky. z 12. decembra 2011,
Čiastka 142 Zbierka zákonov č. 472/2011 Strana 3881 472 OPATRENIE Ministerstva financií Slovenskej republiky z 12. decembra 2011, ktorým sa ustanovujú na rok 2012 základné v eurách alebo v cudzej mene
VíceOPATRENIE Ministerstva financií Slovenskej republiky. z 12. decembra 2012,
Strana 2714 Zbierka zákonov č. 401/2012 Čiastka 99 401 OPATRENIE Ministerstva financií Slovenskej republiky z 12. decembra 2012, ktorým sa ustanovujú základné sadzby v eurách alebo v cudzej mene pri zahraničných
VíceMezinárodní ekonomická integrace BS. VŠFS kombinované studium Konzultace 1 pokračování 8. 12. 2007
Mezinárodní ekonomická integrace BS VŠFS kombinované studium Konzultace 1 pokračování 8. 12. 2007 1 Osnova 1. Další vybraná seskupení 1.1 Amerika 1.2 Asie 2. Integrační seskupení na území východní Evropy
VíceAnalýza dopravnej situácie v SR
Analýza dopravnej situácie v SR Príloha č. 4 Nehodovosť Dopravná nehodovosť na pozemných komunikáciách predstavuje dôležitý ukazovateľ úrovne cestných podmienok (stavebno-technického stavu) a premávkových
VíceKomoditní karta Květen 2013 MLÉKO a mlékárenské výrobky
průměrné stavy dojnic v ks (propočet z krmných dnů) roční užitkovost dojnic v l/ks Komoditní karta Květen 2013 MLÉKO a mlékárenské výrobky Vývoj v zemědělství, bilance mléka Ukazatel/rok 2003 2007 2008
VíceKOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV. Návrh NARIADENIE RADY, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 974/98, pokiaľ ide o zavedenie eura na Cypre
KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV Brusel, 16.5.2007 KOM(2007) 257 v konečnom znení 2007/0091 (CNB) Návrh NARIADENIE RADY, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 974/98, pokiaľ ide o zavedenie eura
VíceOsoba podľa 8 zákona finančné limity, pravidlá a postupy platné od
A. Právny rámec Osoba podľa 8 zákona finančné limity, pravidlá a postupy platné od 18. 4. 2016 Podľa 8 ods. 1 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
VíceKonkurenčná schopnosť SR v cestovnom ruchu. Róbert Kičina, výkonný riaditeľ PAS
Konkurenčná schopnosť SR v cestovnom ruchu Róbert Kičina, výkonný riaditeľ PAS Bratislava 31. januára 2014 Medzinárodná porovnávacia štúdia WEF Hlavný výstup TTCR: Index konkurencieschopnosti cestovného
VíceAKTUÁLNY STAV A VÝVOJ ROZVOJA OZE NA SLOVENSKU
AKTUÁLNY STAV A VÝVOJ ROZVOJA OZE NA SLOVENSKU Názov konferencie: Spoločná energetická politika EÚ a energetická bezpečnosť Slovenska Autor: Alojz Bernát, Peter Bobuľa, AVEOZ Prednášajúci: Peter Bobuľa,
VíceZÁKON. z ktorým sa dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov
ZÁKON z... 2010 ktorým sa dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone: Čl. I Zákon č. 222/2004 Z.
VíceOtevíráme nové trhy a služby pro exportéry
Otevíráme nové trhy a služby pro exportéry EXPORTNÍ STRATEGIE ČESKÉ REPUBLIKY PRO OBDOBÍ 2012-2020 Petr Nečas Martin Kuba RNDr. Petr Nečas předseda vlády Čeho chceme tedy strategií dosáhnout? Udržení tempa
VíceECB-PUBLIC ROZHODNUTIE EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY (EÚ) 2018/[XX*] z 19. apríla 2018 (ECB/2018/12)
SK ECB-PUBLIC ROZHODNUTIE EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY (EÚ) 2018/[XX*] z 19. apríla 2018 o celkovej výške ročných poplatkov za dohľad za rok 2018 (ECB/2018/12) RADA GUVERNÉROV EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY,
VíceVýsledky agrárního zahraničního obchodu ČR v lednu až září 2012
Výsledky agrárního zahraničního obchodu ČR v lednu až září 2012 TÚ 14 (4224) Výstup č. 4 Odpovědný řešitel: Spoluřešitelé: Ing. Karina Pohlová Ing. Karla Trdlicová CSc. Praha, listopad 2012 Metodické poznámky
VíceMěsíční přehled č. 01/02
Měsíční přehled č. 01/02 Zahraniční obchod České republiky Podle předběžných údajů Českého statistického úřadu dosáhl v lednu 2002 obrat zahraničního obchodu v běžných cenách 202,5 mld.kč, čímž klesl v
VíceINFORMACE Z MONITORINGU TRŽNÍ PRODUKCE MLÉKA
INFORMACE Z MONITORINGU TRŽNÍ PRODUKCE MLÉKA V Praze dne 30. srpna 2019 Situace v ČR V rámci sledování tržní produkce syrového kravského mléka (dále jen mléko ) v ČR bylo za období od 1. 7. 2019 do 31.
VíceÚRAD PRÁCE, SOCIÁLNYCH VECÍ A RODINY BANSKÁ ŠTIAVNICA ODDELENIE INFORMATIKY A ŠTATISTIKY A. T. Sytnianskeho 1180, Banská Štiavnica
ÚRAD PRÁCE, SOCIÁLNYCH VECÍ A RODINY BANSKÁ ŠTIAVNICA ODDELENIE INFORMATIKY A ŠTATISTIKY A. T. Sytnianskeho 1180, 969 58 Banská Štiavnica Informácia o vývoji nezamestnanosti na území okresu a mesta Žiar
VíceAnalýzy agrárního zahraničního obchodu ČR roku 2016
Analýzy agrárního zahraničního obchodu ČR roku 2016 výsledky AZO ČR za leden až září 2016: stručný čtvrtletní komentář na web MZe + tabulky TÚ 59 (4224) Výstup č. 4 Odpovědný řešitel: Spoluřešitelé: Ing.
VíceNárodná stratégia Slovenskej republiky pre program podpory spotreby ovocia a zeleniny u detí a žiakov v školách Školské ovocie
Národná stratégia Slovenskej republiky pre program podpory spotreby ovocia a zeleniny u detí a žiakov v školách Školské ovocie 20. júl 2009 OBSAH ÚVOD... 4 1. CHARAKTERISTIKA, CIELE... 4 2. ZOZNAM SPÔSOBILÝCH
VíceINFORMACE Z MONITORINGU TRŽNÍ PRODUKCE MLÉKA
INFORMACE Z MONITORINGU TRŽNÍ PRODUKCE MLÉKA V Praze dne 31. července 2019 Situace v ČR V rámci sledování tržní produkce syrového kravského mléka (dále jen mléko ) v ČR bylo za období od 1. 6. 2019 do
Více