PROGRAM VÝUČBY PREDMETU ANORGANICKÁ CHÉMIA I

Transkript

1 PROGRAM VÝUČBY PREDMETU ANORGANICKÁ CHÉMIA I (Chémia, medicínska chémia a chemické materiály denné štúdium, 3 / 2) Garant predmetu: Prof. Ing. Peter Segľa, DrSc. 1 HARMONOGRAM ZIMNÉHO SEMESTRA 2016 / 2017 Výučba , , (štvrtok) Jesenné pázdniny (pondelok), (piatok) Zimné prázdniny Skúškové obdobie (piatok), Dňa (utorok) a (štvrtok) je štátny sviatok. 2 HARMONOGRAM VÝUČBY A PRIEBEŽNÝCH KONTROL Týždeň Prednášky Cvičenia Vymedzenie základných pojmov. Chemické látky a sústavy. Chemické reakcie. Množstvo chemickej látky a zloženie sústav. Roztoky. Elektrónový obal atómu, elektrónové konfigurácie atómov a iónov, periodický systém prvkov. Kovalentná väzba. Teória MO. Elektronegativita. Tvary molekúl a ich názvy. Metóda valenčných väzieb. Iónová a kovová väzba. Iónové kryštálové štruktúry. Medzimolekulové interakcie. Tvorba anorganických zlúčenín. Samovoľnosť dejov. Bilancia energie. Chemická rovnováha. Aktivačná energia anorganických reakcií. Acidobázické reakcie. Brønstedova a Lewisova teória kyselín a zásad. Protolytické reakcie. Komplexotvorné reakcie. Pearsonova teória mäkkých a tvrdých kyselín a zásad. Zrážacie reakcie. Oxidácia a redukcia. Štandardné elektródové potenciály. Diagramy potenciálov. Elektrolýza. Periodické trendy vo vlastnostiach prvkov a zlúčenín. Vzácne plyny. Vodík. Kyslík a síra. Selén, telúr a polónium. Konzultácie.. Konzultácie. Organizácia skúškového obdobia. Chemické vzorce. Oxidačné číslo. Názvoslovie anorganických zlúčenín I. Názvoslovie anorganických zlúčenín II. Chemické reakcie. Množstvo chemickej látky a zloženie sústav. Roztoky. Elektrónové konfigurácie atómov a iónov, periodický systém prvkov, atómové vlastnosti. Kovalentná väzba. Teória MO. Tvar častíc. Hybridizácia. Medzimolekulové interakcie. Tvorba anorganických zlúčenín. Samovoľnosť dejov. Rozpúšťanie. Chemická rovnováha. Protolytické reakcie. Lewisova teória kyselín a zásad. Komplexotvorné reakcie. Zrážacie reakcie. Oxidácia a redukcia. Štandardné elektródové potenciály. Frostove diagramy. Periodické trendy vo vlastnostiach prvkov a zlúčenín. Vzácne plyny. Vzácne plyny. Vodík. Kyslík a síra. Selén, telúr a polónium. Priebežná kontrola a Test S1 10 bodov 30 minút Test S2 30 bodov 60 minút a Priebežné skúškové písomný test S1 a S2 sa píšu centrálne v čase, ktorý bude upresnený neskôr. 1

2 3 ČASOVÝ ROZVRH A OSNOVA PREDNÁŠOK (Rozsah: 14 týždňov, 3 hodiny týždenne, spolu 42 hodín) Týždeň Prednášky Vymedzenie základných pojmov. Chemické látky a sústavy. Chemické reakcie. Množstvo chemickej látky a zloženie sústav. Roztoky. Vymedzenie základných pojmov: častice hmoty, elektrón, protón, neutrón, atómové jadro, atóm, ión, molekula, molekulový ión, makromolekula, biomolekula. Chemické látky a sústavy: Prvok, zlúčenina, čistá látka. Homogénna a heterogénna sústava. Skupenský stav. Plyn, kvapalina, tuhá látka. Molekulové a iónové zlúčeniny. Chemické vzorce: Stechiometrický vzorec, molekulový vzorec, funkčný vzorec, štruktúrny vzorec a elektrónový štruktúrny vzorec. Chemické reakcie: Klasifikácia chemických reakcií, zápis chemických reakcií, určovanie stechiometrických koeficientov v chemickej rovnici. Množstvo chemickej látky a zloženie sústav. Roztoky: Látkové množstvo, mólová hmotnosť, hmotnostný zlomok a koncentrácia látkového množstva. Elektrónový obal atómu. Elektrónové konfigurácie atómov prvkov a iónov. Periodický systém prvkov. Elektrónový obal atómu: Atómové orbitály. Kvantové čísla a vzťahy medzi nimi. Pravidlá tvorby elektrónovej konfigurácie atómov a ich iónov.. Elektrónové konfigurácie atómov prvkov a iónov: Multiplicita a magnetické vlastnosti. Periodický systém prvkov: Periodický zákon a periodický systém prvkov (PSP). Klasifikácia prvkov podľa elektrónovej konfigurácie. Stabilita prvkov a ich izotopov. Klasifikácia prvkov. Periodické atómové vlastnosti: Efektívny náboj jadra, atómový polomer, iónový polomer, ionizačná energia, elektrónová afinita. Kovalentná väzba. Teória MO. Elektronegativita. Konštrukcia a klasifikácia molekulových orbitálov. Elektrónová konfigurácia homojadrových dvojjadrových častíc. Väzbová energia. Väzbový poriadok a dĺžka väzby. Elektrónová konfigurácia heterojadrových dvojatómových častíc. Hodnoty elektronegativít. Dipólový moment polárnych dvojatómových molekúl. Oktetové pravidlo. Pravidlá pre písanie elektrónových štruktúrnych vzorcov. Formálny náboj. Donorovo-akceptorová (koordinačná) kovalentná väzba. Rezonančné štruktúry, čiastočný väzbový poriadok. Tvary molekúl a ich názvy. Metóda valenčných väzieb Iónová väzba. Iónové kryštálové štruktúry. Medzimolekulové interakcie. Tvary častíc a ich názvy (VSEPR). Metóda valenčných väzieb: Hybridizácia atómových orbitálov. Dipólový moment a štruktúra molekúl. Medzimolekulové interakcie: Vodíková väzba a medzimolekulové interakcie. Iónová väzba: Iónový model a veľkosť iónov trendy iónových polomerov a trendy teplôt topenia. Polarizovateľnosť a kovalencia Fajansove pravidlá. Väzbový trojuholníkový diagram prvkov a zlúčenín. Kovalentný charakter iónovej väzby. Iónové kryštálové štruktúry. Tvorba anorganických zlúčenín. Samovoľnosť dejov. Bilancia energie. Chemická rovnováha. Aktivačná energia anorganických reakcií. Tvorba anorganických zlúčenín, samovoľnosť dejov rozsah reakcie, reakčná Gibbsova energia. Štandardná tvorná entalpia, mriežková energia. Zákony termochémie. Bilancia energie rozpúšťanie, rozpúšťacie veličiny (entalpia, entropia), rozpustnosť. Chemická rovnováha rovnovážna konštanta (K c, K a, K p). Vplyv teploty a tlaku na chemickú rovnováhu. Van t Hoffov vzťah. Smer priebehu chemickej reakcie (reakčný kvocient). Aktivačná energia anorganických reakcií kinetika, katalyzovaná a nekatalyzovaná reakcia. Aktivačná energia, Arrheniov vzťah. 2

3 Acidobázické reakcie. Brønstedova a Lewisova teória kyselín a zásad. Protolytické reakcie. Komplexotvorné reakcie. Pearsonova teória mäkkých a tvrdých kyselín a zásad. Zrážacie reakcie. Rozpúšťadla. Definície kyselín a zásad. Amfiprotné a amfotérne látky. Protolytické reakcie (autoprotolýza, neutralizácia, ph, ionizácia kyselín a zásad, hydrolýza). ph roztokov silných kyselín, zásad a hydrolyzujúcich soli. Lewisova teória kyselín a zásad. Komplexotvorné rovnováhy. Pearsonova teória mäkkých a tvrdých kyselín a zásad (HSAB). Zrážacie reakcie. Rovnováhy málo rozpustných elektrolytov súčin rozpustnosti. Vplyv spoločného iónu na rozpustnosť, vplyv hydrolytických a komplexotvorných reakcií na rozpustnosť). Poznámka: Skrátený týždeň neučí sa v pondelok a utorok Test S1 (10 bodov, 30 minút, píše sa centrálne) obsahuje názvy, vzorce, elektrónové vzorce a tvary anorganických častíc s výnimkou koordinačných a organokovových zlúčenín. Oxidácia a redukcia. Štandardné elektródové potenciály. Diagramy potenciálov. Elektrolýza. Redoxné reakcie. Reakcie kovov s vodou, v roztokoch oxidujúcich a neoxidujúcich kyselín a hydroxidov. Zápis redoxnej reakcie pomocou polreakcií. Štandardné elektródové potenciály E a vzťahy medzi E, G a K. Nernstova-Petersova rovnica. Latimerove a Frostove diagramy. Faradayove zákony a elektrolýza. Periodické trendy vo vlastnostiach prvkov a zlúčenín. Fyzikálne a chemické vlastnosti neprechodných prvkov a ich zlúčenín trendy v skupinách a periódach. Trendy v acidobázických vlastnostiach oxidov 2. a 3. periódy (s maximálnym počtom atómov kyslíka), oxidov 15. skupiny (s maximálnym počtom atómov kyslíka), molekulových hydridy 2. a 3. periódy. Rozdiely vo vlastnostiach prvkov 2. periódy v porovnaní s prvkami ostatných periód. Aktuálna téma: Chémia ako veda 21. storočia? Poznámka: Skrátený týždeň neučí sa v štvrtok a piatok Vzácne plyny. Vodík. Vzácne plyny vlastnosti atómov vzácnych plynov. Vzácne plyny ako jednoduché látky. Jedinečné vlastnosti hélia. Výskyt, výroba a použitie vzácnych plynov. Zlúčeniny vzácnych plynov fluoridy a oxidy xenónu. Vodík: Umiestnenie vodíka v periodickej tabuľke, spôsob väzby, výskyt vodíka. Izotopy vodíka. Vlastnosti a laboratórna príprava vodíka. Výroba a použitie vodíka. Hydridy molekulové (kovalentné) hydridy, iónové hydridy a kovové hydridy. Voda a vodíková väzba. Hydráty (klatráty) vzácnych plynov, metánu a oxidu uhličitého. Biologické aspekty vodíkovej väzby. Aktuálna téma: Energetické zdroje budúcnosti založené na báze vodíka ( hydrogen economy ). Test S2 (30 bodov, 60 minút, píše sa centrálne) obsahuje učivo zo všeobecnej anorganickej chémie prebraté v týždni na prednáškach a cvičeniach. Halogény: Vlastnosti atómov halogénov. Trendy v skupine. Vlastnosti halogénov ako jednoduchých látok, výskyt výroba a použitie halogénov. Reakcie halogénov. Halogenidy. Klasifikácia halogenidov. Stabilita halogenidov v závislosti od oxidačného stavu menej elektronegatívneho prvku. Príprava halogenidov. Kyanidový anión ako pseudohalogenidový anión. Vzájomné zlúčeniny halogénov. Halogenovodíky a ich kyseliny. Príprava a vlastnosti halogenovodíkov. Kyselina fluorovodíková. Kyselina chlorovodíková. Oxokyseliny halogénov. Oxokyseliny a oxoanióny chlóru. Aktuálne témy: Fluoridácia vody. Chloristan amónny ako raketové palivo. Kyslík a síra. Selén, telúr a polónium. Trendy v skupine. Protiklady v chémii kyslíka a síry. Kyslík. Väzby v kovalentných zlúčeninách kyslíka. Trendy vo vlastnostiach oxidov. Ternárne kovové oxidy. Hydridy 16. skupiny. Voda. Peroxid vodíka. Hydroxidy. Hydroxylový radikál. Úvod do chémie síry. Síra. Sulfán. Sulfidy. Spájanie alebo oligomerizácia anorganických molekúl. Konzultácie. Konzultácie. Organizácia skúškového obdobia. 3

4 Literatúra 1. Segľa P., Jorík J., Švorec J., Tatarko M.: Anorganická chémia II, FCHPT STU, Šima, J., Koman M., Kotočová A., Segľa P., Tatarko M., Valigura D.: Anorganická chémia, FCHPT STU, Kohout J., Melník M.: Anorganická chémia I., CHTF STU, Rayner-Canham G., Overton T.: Descriptive Inorganic Chemistry, 5th edition, W.H. Freeman and Company, New York, Zikmund M.: Ako tvoriť názvy v anorganickej chémii, Slovenské pedagogické nakladateľstvo, Bratislava Ondrejovič G., Boča R., Jóna E., Langfelderová H., Valigura D.: Anorganická chémia II, Vydavateľstvo STU, Bratislava Odporúčaná literatúra 7. Brown T., LeMay E. Jr., Bursten B., Murphy C., Woodward P., Stoltzfus M.: Chemistry the central science, Pearson, Education, Inc., 13th, Housecroft E. C., Sharpe A.G.: Anorganická chemie, VŠCHT Praha, Shriver D., Weller M., Overton T., Rourke J., Armstrong F.: Inorganic Chemistry, Oxford University Press, 6th, Valigura D. a kol.: Chemické tabuľky, FCHPT STU, Sirota A., Adamkovič E.: Názvoslovie anorganických látok, MC Bratislava, Mašlejová A. a kol.: Výpočty v anorganickej chémii, CHTF STU, Bratislava, Langfelderová H. a kol.: Anorganická chémia Príklady a úlohy, ALFA, Greenwood N. N., Earnshaw A.: Chemie prvku I, II, Informatorium, Praha 1993; Chemistry of the Elements. Pergamon Press, Heslop R. B., Jones K.: Anorganická chemie. Průvodce pro pokročilé studium, (Inorganic Chemistry. A Guide to Advanced Study). SNTL, Praha Go J., Kohout J., Serátor M., Šramko T., Zikmund M.: Všeobecná a anorganická chémia, Alfa, Bratislava Cotton F. A., Wilkinson G.: Anorganická chemie. Souborné zpracování pro pokročilé, (Advanced Inorganic Chemistry). Academia, Praha Ferenčík M., Škárka B., Novák M., Turecký L.: Biochémia, Slovak Academic Press, Bratislava Melicherčík M., Melicherčiková D.: Bioanorganická chémia, Príroda ČASOVÝ ROZVRH A OSNOVA CVIČENÍ (Rozsah: 14 týždňov, 2 hodiny týždenne, spolu 28 hodín) Týždeň Cvičenia Chemické vzorce. Oxidačné číslo. Názvoslovie anorganických zlúčenín I. Chemické vzorce: Stechiometrický vzorec, molekulový vzorec, funkčný vzorec, štruktúrny vzorec a elektrónový štruktúrny vzorec. Oxidačné číslo: Význam, určovanie a použitie. Názvoslovie anorganických zlúčenín: Prvky (názvy a značky prvkov). Anióny (názvy jednoatómových a polyatómových aniónov toho istého prvku. Hydridoanióny, viacprvkové anióny pseudobinárnych zlúčenín). Katióny (názvy jednoatómových a polyatómových katiónov toho istého prvku, hydridokatióny. Katiónové alebo neutrálne atómové skupiny. Binárne a pseudobinárne zlúčeniny. Ternárne a kvarterné zlúčeniny, nevalenčné zlúčeniny. Hydridy, halogenovodíky a pseudohalogenovodíky. Názvoslovie anorganických zlúčenín II. Chemické reakcie. Množstvo chemickej látky a zloženie sústav. Roztoky. Názvoslovie anorganických zlúčenín: Oxokyseliny, viacjadrové oxokyseliny, peroxykyseliny, soli, zmiešané soli a hydrogensoli, hydráty. Chemické reakcie: Klasifikácia chemických reakcií, zápis chemických reakcií, určovanie stechiometrických koeficientov v chemickej rovnici. Množstvo chemickej látky a zloženie sústav. Roztoky: Látkové množstvo, mólová hmotnosť, hmotnostný zlomok a koncentrácia látkového množstva. Elektrónové konfigurácie atómov prvkov a iónov. Periodický systém prvkov. Atómové vlastnosti. Elektrónové konfigurácie atómov prvkov a iónov: Multiplicita a magnetické vlastnosti. Elektrónové konfigurácie atómov prvkov jednotlivých skupín: Možné oxidačné čísla. Klasifikácia prvkov podľa elektrónovej konfigurácie. Periodické vlastnosti: Efektívny náboj jadra, atómový polomer, iónový polomer, ionizačná energia, elektrónová afinita. Kovalentná väzba. Teória MO. Konštrukcia a klasifikácia molekulových orbitálov. Elektrónová konfigurácia homojadrových dvojjadrových častíc. Elektrónová konfigurácia heterojadrových dvojatómových častíc. 4

5 Pravidlá pre písanie elektrónových štruktúrnych vzorcov. Formálny náboj. Donorovo-akceptorová (koordinačná) kovalentná väzba. Rezonančné štruktúry, čiastočný väzbový poriadok. Tvar častíc. Hybridizácia. Medzimolekulové interakcie. Tvar častíc (spojiť s dipólovým momentom molekuly, polaritou väzby a polaritou molekuly), Hybridizácia atómových orbitálov. Medzimolekulové interakcie. Tvorba anorganických zlúčenín. Samovoľnosť dejov. Rozpúšťanie. Štandardná tvorná entalpia. Zákony termochémie. Zmena entropie, Samovoľnosť dejov reakčná Gibbsova energia. Iónové zlúčeniny rozpúšťanie, rozpúšťacie veličiny (entalpia, entropia), rozpustnosť. Poznámka: Skrátený týždeň neučí sa v pondelok a utorok Chemická rovnováha. Protolytické reakcie. Lewisova teória kyselín a zásad. Komplexotvorné reakcie. Chemická rovnováha rovnovážna konštanta (K c, K a, K p). Vplyv teploty a tlaku na chemickú rovnováhu. Smer priebehu chemickej reakcie (reakčný kvocient). Protolytické reakcie (autoprotolýza, neutralizácia, ph, ionizácia kyselín a zásad, hydrolýza). ph roztokov silných kyselín, zásad a hydrolyzujúcich soli. Lewisova teória kyselín a zásad. Komplexotvorné rovnováhy. Zrážacie reakcie. Oxidácia a redukcia. Štandardné elektródové potenciály. Frostove diagramy. Zrážacie reakcie. Rovnováhy málo rozpustných elektrolytov súčin rozpustnosti. Vplyv spoločného iónu na rozpustnosť, vplyv hydrolytických a komplexotvorných reakcií na rozpustnosť. Redoxné reakcie. Reakcie kovov s vodou, v roztokoch oxidujúcich a neoxidujúcich kyselín a hydroxidov. Zápis redoxnej reakcie pomocou polreakcií. Štandardné elektródové potenciály E a vzťahy medzi E, G a K. Nernstova-Petersova rovnica. Frostove diagramy. Poznámka: Skrátený týždeň neučí sa v štvrtok a piatok Periodické trendy vo vlastnostiach prvkov a zlúčenín. Zhrnutie poznatkov o periodických vlastnostiach neprechodných prvkov a ich zlúčenín, trendy v skupinách, trendy v periódach, diagonálna podobnosť, efekt inertného elektrónového páru. Acidobázické vlastnosti oxidov a hydridov. Vzácné plyny. Vodík. Zhrnutie poznatkov o vzácnych plynoch a ich zlúčeninách. Tvar a názvy častíc 18. skupiny. Vzácne plyny. Fluoridy a oxidy vzácnych plynov. Schéma rovníc reakcií xenónu a jeho zlúčenín. Zhrnutie poznatkov o vodíku a jeho zlúčeninách, umiestnenie vodíka v periodickej tabuľke, výskyt vodíka, izotopy vodíka, vlastnosti a laboratórna príprava vodíka, výroba a použitie vodíka. Hydridy, voda a vodíková väzba. Schéma rovníc reakcií vodíka a jeho zlúčenín. Zhrnutie poznatkov o halogénov a ich zlúčeninách, tvar a názvy častíc 17. skupiny halogény ako oxidovadlá, halogenovodíky a vodné roztoky ich kyselín, hydrolýza molekulových halogenidov, oxokyseliny halogénov a ich soli. Schémy rovníc reakcií fluóru, chlóru a jódu ako aj ich zlúčenín. Kyslík a síra. Zhrnutie poznatkov o prvkoch a zlúčeninách 16. skupiny, tvar a názvy častíc 16. skupiny. Dikyslík, ozón, peroxid vodíka a peroxodisíran sodný ako oxidovadlá. Laboratórne a priemyselné spôsoby prípravy kyslíka, peroxidu vodíka, sulfánu a oxidu siričitého, termodynamické a kinetické aspekty. Redukčné vlastnosti sulfánu a oxidu siričitého. Oxidy síry, výroba kyseliny sírovej. Protolytické a acidobázické vlastnosti, kondenzačné reakcie. Praktické aplikácie reakcií tiosíranu sodného. Schémy rovníc reakcií kyslíka a síry ako aj ich zlúčenín. 5

6 Literatúra 1. Segľa P., Jorík J., Švorec J., Tatarko M.: Anorganická chémia II, FCHPT STU, Šima J., Koman M., Kotočová A., Segľa P., Tatarko M., Valigura, D.: Anorganická chémia, FCHPT STU, Kohout J., Melník M.: Anorganická chémia I, CHTF STU, Rayner-Canham G., Overton T.: Descriptive Inorganic Chemistry, 5th edition, W.H. Freeman and Company, New York, Ondrejovič G., Boča R., Jóna E., Langfelderová H., Valigura D.: Anorganická chémia II, Vydavateľstvo STU, Bratislava Zikmund M.: Ako tvoriť názvy v anorganickej chémii, Slovenské pedagogické nakladateľstvo, Bratislava Galamboš M., Tatiersky J., Krivosudský L., Rosskopfová O., Levická J.: Názvoslovie anorganických látok, Univerzita Komenského v Bratislave, Bratislava PREDNÁŠKY a) Účasť na prednáškach je nevyhnutným predpokladom uspešného zvládnutia cvičení, skuškových testov S1, S2 a S3, ako aj ústnej časti skúšky z Anorganickej chémie I. 6 CVIČENIA a) Účasť na cvičeniach je nevyhnutným predpokladom uspešného zvládnutia skuškových testov S1, S2 a S3, ako aj ústnej časti skúšky z Anorganickej chémie I. b) Študent sa zúčastňuje výučby v tej študijnej skupine, kde je zaradený. V prípade absencie môže študent absolvovať cvičenie v ktorejkoľvek študijnej skupine so súhlasom jej učiteľa. c) Predmetom cvičenia je konzultácia tém preberaných na prednáškách a riešenie otázok, ktoré sa nachádzajú v kap. 4 tohto programu. Na cvičenie sa študenti pripravujú vopred, najlepšie po predchádzajúcej účasti na príslušnej prednáške. Využívajú pritom literatúru, ktorá je uvedená na konci kap. 3 a 4. d) Odporúča sa, aby učiteľ cvičenia vlastnými krátkymi testami priebežne kontroloval vedomosti študentov. e) O účasti študentov na cvičení si učiteľ vedie evidenciu. 7 SKÚŠKY a) Skúška sa skladá z písomnej a ústnej časti a prebieha v dvoch dňoch. Písomnú časť skúšky tvoria testy S1, S2 a S3. Po napísaní testov S1 (10 bodov, 30 minút) a S2 (30 bodov, 60 minút) bude 30-munútová prestávka, po ktorej sa bude písať test S3 (40 bodov, 70 minút) a písomná príprava na ústnu časť skúšky (20 bodov, 30 minút), ktorá pozostáva z dvoch otázok. Jedna otázka je zo všeobecnej anorganickej chémie (10 bodov) a druhá otázka je zo systematickej anorganickej chémie (10 bodov). b) Vyhodnotenie skúškových testov S1, S2, S3 a písomnej prípravy na ústnu časť skúšky, ako aj samotná ústna časť skúšky, prebiehajú na nasledujúci deň. c) Za distribúciu testov na písomnú a ústnu časť skúšky zodpovedá Celkové hodnotenie a časový harmonogram skúšky úvádza nasledujúca tabuľka: Priebežné štúdium výsledky skuškových testov S1 a S2 Písomná časť skúšky výsledky skúškového testu S3 Písomná príprava na ústnu časť skúšky Ústna časť skúšky Celkový počet bodov 40 bodov, najmenej 22 bodov, 90 minút 40 bodov, najmenej 22 bodov, 70 minút 20 bodov, najmenej 12 bodov, 30 minút 100 bodov najmenej 56 bodov prvý deň, prednášková miestnosť prvý deň, prednášková miestnosť prvý deň, prednášková miestnosť druhý deň, Oddelenie anorganickej chémie Ak študent na skúške získa z testov S1 a S2 sumárne najmenej 22 bodov, avšak z testu S3 získa menej ako 22 bodov, musí na ďalšom termíne skúšky písať už len test S3. Ak študent na skúške získa z testov S1 a S2 sumárne najmenej 22 bodov, rovnako aj z testu S3 najmenej 22 bodov, avšak z písomnej prípravy na ústnú časť skúšky získa menej ako 12 bodov, musí na ďalšom termíne skúšky písať test S3. 6

7 7.1 Priebežné skúškové testy S1 a S2 Počas semestra má študent možnosť písať skúškové testy S1 (10 bodov, 30 minút) a S2 (30 bodov, 60 minút). Ak študent z týchto dvoch testov získa sumárne najmenej 22 bodov, nemusí (ale môže) tieto testy absolvovať v terminoch skúšky. Test S1 (7. týždeň) a test S2 (10. týždeň) sa píšu a opravujú centrálne, v čase, ktorý bude upresnený v dostatočnom predstihu. Na oprave týchto testov sa zúčastnia prednášajúci a učitelia cvičení. Test S1 Test S2 Príprava testu Oponentúra testu Ing. I. Šalitroš, PhD. Doc. Ing. J. Moncoľ, PhD. 7.2 Skúškový test S3 Skúškový test S3 (50 bodov, 60 minút) obsahuje učivo zo systematickej anorganickej chémie prebraté v týždni na prednáškach a cvičeniach. Test S3 sa píše len v termínoch skúšky. Test S3 Príprava testu Oponentúra testu Doc. Ing. J. Moncoľ, PhD. Ing. I. Šalitroš, PhD. 7.3 Písomná príprava na ústnú časť skúšky (súčasť skúškového testu S3) Súčasťou skúškového testu S3 je aj písomná príprava na ústnu časť skúšky, ktorá pozostáva z dvoch otázok. Jedna otázka je zo všeobecnej anorganickej chémie (10 bodov) a druhá otázka je zo systematickej anorganickej chémie (10 bodov). Za prípravu otázok na skúšku zo všeobecnej a anorganickej chémie sú zodpovední nasledujúci učitelia. Otázky na skúšku z Anorganickej chémie I Príprava otázok na skúšku Oponentúra otázok na skúšku Doc. Ing. J. Moncoľ, PhD. Ing. I. Šalitroš, PhD. 7.4 Klasifikačná stupnica Študent sa hodnotí známkou podľa klasifikačnej stupnice STU. Známka Číselná hodnota Definícia Úspešnosť / % A 1,0 výborne: vynikajúce výsledky len s min. chybami B 1,5 veľmi dobre: nadpriemerné výsledky s menšími chybami C 2,0 dobre: vcelku dobre, priemerné výsledky D 2,5 uspokojivo: dobre výsledky, ale vyskytujú sa významne chyby E 3,0 dostatočné: výsledky vyhovujú minimálnym kritériám FX 4,0 nedostatočné: absolvovanie predmetu si vyžaduje vynaložiť ešte značné úsilie a množstvo práce zo strany študenta INFORMÁCIE, ORGANIZAČNÉ POKYNY A ODPORÚČANIA PRE ŠTUDENTOV 8.1 Informácie pre študentov a) Program výučby je študentom k dispozícii v akademickom informačnom systéme. b) Aktuálne informácie počas semestra a skúšobného obdobia zverejňuje garant predmetu prostredníctvom akademického informačného systému. c) Na skúšky konané v skúšobnom období sa študenti prihlasujú cez akademický informačný systém. Konkrétne informácie (miestnosť, čas, atď.) sa zverejnia dodatočne prostredníctvom akademického informačného systému. 7