VÚB: Aktualizovaný pohľad na slovenské fiškálne údaje

Transkript

1 Slovinsko štvrtok, 12.júna 2014 Korporátna stratégia a ekonomické analýzy Zdenko Štefanides Hlavný ekonóm Andrej Arady Makroekonóm V roku 2013 sa deficit slovenských verejných financií znížil o 1,7% HDP, čím klesol pod 3% HDP bude vyradené z procedúry nadmerného deficitu Pokles deficitu však bol ťahaný škrtmi vo verejných investíciách, odčerpaním peňazí zo súkromného penzijného systému a zvýšením daní......čo zaťažilo podnikateľské prostredie Slovenský štátny dlh medzitým prekročil rozpočtovanú úroveň 55,4% HDP, čo spustilo ďalšie opatrenia vyplývajúce z národnej legislatívy dlhovej brzdy V roku 2013 klesol deficit verejných financií viac než bolo plánované... V roku 2013 dosiahol slovenský fiškálny deficit 2,77% HDP, čím poklesol z úrovne 4,5% HDP v roku 2012 a aj pod rozpočtovanú úroveň 2,94% HDP. Medziročný pokles deficitu o 1,7 percentuálneho bodu z HDP bol štvrtý najvýraznejší spomedzi európskych krajín, čím sa deficit slovenských verejných financií dostal pod priemer EU 3,3% HDP. Vďaka skresaniu deficitu pod 3% HDP spolu s vyhliadkami jeho stabilizácie v nasledujúcich dvoch rokoch odporučila Európska komisia vyradenie Slovenska z EDP (procedúra nadmerného deficitu), čím predišlo potenciálnym sankciám vo výške 0,2% HDP (resp. 150mil. eur). Graf: Bilancia verejných financií v 2012 a 2013 (% z HDP) 2,0-2,0-4,0-6,0-8, , , ,0 Zdroj: Eurostat, VUB Prehľad krajín v procedúre nadmerného deficitu Krajina Aktuálna lehota na nápravu Chorvátsko návrh k vyňatiu* 2015 Slovinsko UK 2016 Zdroj: Európska komisia Pozn.: * k 2. júnu 1

2 Slovinsko poklesol aj primárny a štrukturálny deficit... Po očistení o jednorazové faktory a výkyvy ekonomického cyklu Rada pre rozpočtovú zodpovednosť odhadla pokles štrukturálneho deficitu z 4,9% HDP v 2012 na 3% v Ministerstvo financií podľa ich odhadov udáva pokles dokonca na 1,9% HDP. V každom prípade, takzvaný primárny deficit celkový deficit očistený o úrokové platby medziročne výrazne klesol, a to o 1,9 percentuálneho bodu z HDP. Na úrovni 0,8% HDP je však slovenský primárny deficit stále nad priemerom EU-28 (0,5% HDP) a v pomere k veľkosti ekonomiky je ôsmym najväčším v Európe. Graf: Primárna bilancia verejných financií v 2013, % z HDP Graf: Primárna bilancia,, % z HDP 3,0 1,0-1,0-3,0-5,0-1,0-2,0-1,1-1,7-0,4-0,9-0,8-7,0-9,0-11,0-3,0-4,0-3,2-2,7-13,0-5,0-6,0-7,0-6,6-6,2...avšak predovšetkým vďaka škrtom vo verejných investíciách Zatiaľ čo titulkovo sa tento pokles javí chvályhodne, detailný pohľad na konsolidáciu už nie je taký pozitívny. Deficit poklesol oproti rozpočtu predovšetkým v dôsledku: 1) nízkeho využitia EÚ fondov a s tým súvisiacim spolufinancovaním. Využitých bolo menej ako 60% prostriedkov plánovaných v rozpočte, čím sa dosiahla dodatočná úspora zhruba 400mil. eur a 2) vďaka rozpusteniu rezervy, ktorá bola v rozpočte vytvorená na príjmy v súvislosti s odčerpaním prostriedkov zo súkromného dôchodkového piliera, čím sa dosiahla dodatočná úspora ďalších 229mil. eur. Škrty v investíciách a oslabenie súkromného piliera dôchodkového systému neveštia pre budúci rast nič dobré. Zvyšné úspory vo výške takmer 191mil. eur možno priradiť predovšetkým nižším úrokovým výdavkom a úsporám vo VÚC a verejných vysokých školách. Politika zvyšovania daní nepriniesla očakávaný nárast príjmov V porovnaní s rozpočtom boli daňové príjmy nižšie o 137mil. eur, nedaňové príjmy boli nižšie o 368mil. a neoprávnené čerpanie EÚ fondov zvýšilo náklady o 125mil. Zvýšením dane z príjmu právnických osôb z 19% na 23% neprinieslo v roku 2013 očakávaný nárast príjmov. Oproti rozpočtu boli totižto nižšie o 230mil. Tento pokles bol čiastočne kompenzovaný vyššími príjmami z DPH, ktoré zrejme tiež sčasti vďačia len prísnejším daňovým kontrolám čo vedie k oneskoreniu pri vratkách DPH. Ako naznačuje graf na druhej strane, toto zlepšenie sa môže ukázať len ako dočasné. Navyše viac ako jedna tretinu z poklesu verejného deficitu oproti rozpočtu možno prisúdiť iba metodickej zmene dodatočným zaradením štátom vlastnených Železníc Slovenskej republiky (ŽSR) do verejného sektora ktoré priniesli do finálneho výsledku kladný zostatok vo výške 57,2mil (čo zodpovedá takmer 0,1% HDP). 2

3 Graf: Dynamika príjmov z DPH (% r/r, 3-mesačný kĺzavý priemer, mesačná báza) Hlavné zmeny oproti rozpočtu v roku 2013 EUR mil. Úspory z nižšieho čerpania EÚ fondov a súvisiaceho spolufinancovania Rozpustenie rezervy vytvorenej na potenciálny prepad príjmov spojených s odčerpaním prostriedkov zo súkromného dôchodkového piliera Úspory z poklesu úrokových nákladov 80.2 Úspory z lepšieho hospodárenia VÚC 42.2 Úspory z lepšieho hospodárenia verejných vysokých škôl 49.2 Ostatné úspory 19.2 Zaradenie ŽSR vo verejného sektora 57.2 Prepad daňových príjmov Prepad nedaňových príjmov z toho výpadok príjmov z digitálnej dividendy Korekcie k EÚ fondom Zdroj: RRZ, MinFin, VUB Slovenský dlh v roku 2013 ďalej rástol... V roku 2013 narástol slovenský dlh na 55,4% HDP z predošlých 52,7% HDP v roku 2012, čo bolo o 0,5 percentuálneho bodu HDP viac ako bolo rozpočtované. Celková výška dlhu však stále zotrvala komfortne pod európskym priemerom aj pod maastrichtskými 60%. Na jednej strane sa tak súčasná výška dlhu javí v európskom kontexte malá, na druhej strane je však tempo rastu slovenského verejného dlhu v ostatných rokoch doslova alarmujúce, i keď sa jeho tempo v roku 2013 oproti predošlému roku výrazne spomalilo. Oproti roku 2008 sa verejný dlh v pomere k HDP zdvojnásobil. Faktom je, že nárast slovenského dlhu v tomto období prekonalo len,,,, a Slovinsko, čo sú všetko krajiny, ktoré už medzičasom utrpeli zo straty dôvery investorov. Vďaka stále nízkej úrovni verejného zadlženia sa však naopak doposiaľ tešilo poklesu úrokových sadzieb na verejnom dlhu a vysokému záujmu zo strany investorov. 3

4 Luxmb. Rumusko Slovinsko Slovinsko Francúzsko Graf: Hrubý verejný dlh v krajinách EÚ, % z HDP Graf: Hrubý verejný dlh v krajinách EÚ, % z vládnych príjmov % 350% 300% 250% 200% 150% 100% 50% 0%...a prekonal ďalšiu hranicu vyplývajúcu z národnej legislatívy dlhovej brzdy Tým, že dlh prekročil 55% HDP, je Ministerstvo financií povinné v aktuálnom roku 2014 viazať 3% rozpočtovaným výdavkov a vláda musí v rozpočte na rok 2015 zmraziť výdavky. Keďže dlh v roku 2013 skončil v roku 2013 pol percentuálneho bodu z HDP nad rozpočtom, tak aby sa dosiahla jeho stabilizácia v roku 2014 pod ďalšou hranicou 57% HDP, oproti ostatnému návrhu rozpočtu na roky budú potrebné dodatočné opatrenia. Graf: Konsolidovaný verejný dlh SR skutočnosť a oficiálny odhad, % HDP Zdroj: Eurostat, MinFin, VÚB 4

5 Box: Stručný prehľad dlhovej brzdy V reakcii na rýchlo rastúci verejný dlh v roku 2011, schválilo ústavný zákon o fiškálnej zodpovednosti, ktorý určuje rad sankcií akonáhle dlh prekročí stanovené limity. Nasledovné limity (ako podiel z HDP) sú účinné do konca roku 2017: Nad úrovňou 50% je Ministerstvo financií povinné predložiť Národnej rade písomné vysvetlenie nárastu výšky dlhu vrátane návrhu opatrení na jeho zníženie. V ÚČINNOSTI Na úrovňou 53% budú navyše k predošlým opatreniam zmrazené platy členov vlády. V ÚČINNOSTI Nad úrovňou 55% má Ministerstvo financií dodatočnú povinnosť celkové výdavky štátneho rozpočtu (znížené o transfery vo verejnej správe, náklady na správu štátneho dlhu a transfery do EÚ a výdavky súvisiace na likvidáciu škôd spôsobených živelnými pohromami), ktoré má vláda k dispozícii na prerozdelenie v danom roku znížiť o 3% oproti pôvodne schválenej výške výdavkov v zákone o štátnom rozpočte. Navyše vláda musí v návrhu rozpočtu na ďalšie obdobie zmraziť výdavky. V ÚČINNOSTI Nad úrovňou 57% musí vláda dodatočne k predošlým opatreniam navyše predložiť len vyrovnaný, alebo prebytkový rozpočet. Po prekročení 60% musí vláda dodatočne k predošlým opatreniam podstúpiť v parlamente hlasovanie o vyslovení dôvery. Po roku 2017 budú vyššie uvedené hranice počas nasledovného desaťročia znižované každý rok o jeden percentuálny bod. To znamená, že v roku 2028 sa prvé opatrenia začnú aplikovať už pri hranici dlhu 40% HDP namiesto súčasných 50%. Existujú však aj určité okolnosti za ktorých sa povinnosť uplatňovať vyššie spomínané opatrenia dočasne nevzťahuje (napríklad v čase bankovej krízy alebo prírodnej katastrofy alebo po dobu dvoch rokov od vymenovania novej vlády). Tento materiál je pripravovaný: Odbor Korporátna stratégia a ekonomické analýzy, VÚB banka Hlavný ekonóm Makroekonóm Zdenko Štefanides zstefanides@vub.sk Andrej Arady aarady@vub.sk Predaj, riaditeľ Predaj Martin Varga Lenka Cyprichová Lukáš Žitný Gabriela Gabarová Zuzana Šikulová Tento materiál bol pripravený VÚB bankou. Informácie a názory boli získané zo zdrojov, ktoré boli považované za spoľahlivé, avšak VUB banka neposkytuje záruku za ich úplnosť a správnosť. Táto správa bola pripravená len na informačné účely a nie je určená ako ponuka alebo solicitácia na predaj alebo kúpu ktoréhokoľvek finančného produktu. Tento dokument môže byť reprodukovaný alebo publikovaný len s menomvúb banka. Nemal by byť pokladaný za náhradu za vlastný úsudok. VÚB banka alebo ktorákoľvek iná osoba spojená s ňou môže využiť akýkoľvek materiál a/alebo informácie, na ktorých je tento materiál založený bez predošlého zverejnenia rovnakých materiálov a informácii pre klientov. VÚB banka a/alebo osoby s ňou spojené môžu mať z času na čas dlhé alebo krátke pozície vo vyššie zmienených finančných produktoch. 5