ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Transkript

1 Súd: Okresný súd Žilina Spisová značka: 14C/217/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kozáčik ECLI: ECLI:SK:OSZA:2012: ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci navrhovateľa: Q. K., nar. XX.X.XXXX, bytom A. A. XXXX/XX, D., právne zastúpený JUDr. Ladislavom Potockým, advokátom, so sídlom Mydlárska ul. 19, Žilina, proti odporcovi: BOSTA s.r.o., IČO: , so sídlom Nám. padlých hrdinov 7, Ivanka pri Dunaji, právne zastúpený BARRISTER, s.r.o., so sídlom Vlárska 32, Bratislava, o určenie povinnosti prideľovať prácu, takto r o z h o d o l : Súd návrh na určenie povinnosti odporcu prideľovať navrhovateľovi prácu vodiča podľa podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve zo dňa zamieta. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 4.032,27 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O náhrade trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. o d ô v o d n e n i e : Navrhovateľ sa návrhom zo dňa domáhal voči odporcovi uloženia povinnosti, prideľovať navrhovateľovi prácu vodiča podľa podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve. Podaním zo dňa rozšíril návrh o zaplatenie 4.032,27 eur z titulu vyplatenia mzdy za obdobie od do Návrh odôvodnil tým, že pracovný pomer medzi navrhovateľom a odporcom vznikol na základe pracovnej zmluvy z s nástupom do práce dňa Pre odporcu vykonával prácu vodiča a vozil tovar zo Žiliny do Bratislavy a späť. Posledná súprava s ktorou jazdil bola značne poruchová. Dňa mu telefonicky oznámil p. Vallo, zamestnanec odporcu, aby večer nenastupoval do práce. Dňa bol vyzvaný, aby odovzdal vozidlo a viac mu odporca neprideľuje prácu čím porušuje ust. 47 ods. 1 písm. a/ Zákonníka práce. Doposiaľ medzi účastníkmi nedošlo k rozviazaniu pracovného pomeru. Následne z dôvodu, že nebola mu vyplatená mzda, uplatnil jej náhradu. Odporca vo vyjadrení k návrhu uviedol, že medzi účastníkmi došlo ku skončeniu pracovného pomeru dohodou dňa medzi navrhovateľom ako zamestnancom a odporcom ako zamestnávateľom zastúpeným iným zamestnancom. V ten istý deň bola vyhotovená aj písomná dohoda o ukončení pracovného pomeru v dvoch vyhotoveniach, ktoré boli podpísané odporcom a zaslané navrhovateľovi na podpis, pričom navrhovateľ mu jedno vyhotovenie nevrátil. Absencia písomnej dohody však nespôsobuje jej neplatnosť. Navrhovateľ mu po neoznámil, že trvá na ďalšom zamestnávaní a neplatnosť pracovného pomeru neuplatnil v dvojmesačnej lehote podľa 77 Zákonníka práce.

2 Vo veci súd nariadil pojednávanie. Na pojednávaní navrhovateľ zotrval na podanom návrhu. Navyše uviedol, že 15. alebo 17. mája 2010 okolo obeda mu telefonoval p. M., ktorého nepoznal. Povedal mu, aby vypratal celé auto, kľúče nechal na batérii a dokonca mesiaca má dovolenku. Keď sa ho pýtal prečo, tak mu neodpovedal. Volal aj s pani S. zamestnankyňou odporcu, pýtal sa jej len prečo si musí brať dovolenku, o ukončení pracovného pomeru dohodou sa nebavili, že by došlo k ukončeniu pracovného pomeru. Odporca uviedol, že navrhovateľ nastúpil na riadnu dovolenku dňa , aby vyčerpal dovolenku za predchádzajúci rok, ktorú ukončil dňa Dňa určite neodovzdával telefón, tento odovzdal dňa Dňa volal navrhovateľovi p. M. a vykonal sním rozhodol na základe u zo spoločnosti Schenker, pobočka Žilina od pani A., že nie sú spokojní s ich službami, pre osobu navrhovateľa ako šoféra. Od zastupoval navrhovateľa záskokár, p. V., ktorý si prevzal vozidlo 10.5., pri nástupe navrhovateľa na dovolenku. O odovzdaní vozidla a jazdách svedčia aj stazky. Dňa rozviazanie pracovného pomeru riešila s navrhovateľom pani S. a dohodla sa sním, že dočerpá dovolenku do a odovzdá zostávajúce veci a týmto sa skončí jeho pracovný pomer. K dohode o ukončení pracovného pomeru došlo preto, že navrhovateľ nebol ochotný prejsť na inú prácu v Bratislave alebo v Senci po sťažnosti fi. Schenker. Písomný návrh dohody posielali internou poštou po šoférovi, ktorý ju nechal na mieste, kde si ju podľa dohody odporca preberal. Po tom ako personalistka zistila, že nemá späť doručený rovnopis dohody o ukončení pracovného pomeru, poslala znova internou poštou ďalší návrh. V konaní súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedkov a oboznámením listinných dôkazov a zistil nasledovný skutkový stav: Svedkyňa V. S. uviedla, že u odporcu je zamestnaná vo funkcii mzdárky a personalistky. Komunikovala s navrhovateľom ohľadom ukončenia pracovného pomeru. Odporca od 10.5 do čerpal riadnu dovolenku. Dňa jej oznámil, že chce ukončiť pracovný pomer dohodou. Pýtala sa ho ako to chce ukončiť, či hneď alebo k 31.5., on povedal, že sa ozve, pretože sa chcel poradiť s manželkou. Na to jej povedal, že si chce vyčerpať dovolenku a k chce ukončiť pracovný pomer. Vystavila mu ukončenie pracovného pomeru dohodou a poslala ho internou poštou tak, ako to bolo zvykom v spoločnosti odporcu. Interná pošta fungovala na doručovaní jednotlivými šoférmi odporcu buď priamo adresátovi alebo uložením na určitom mieste. Tak boli doručované aj výplaty, dovolenkové lístky a pod.. Každý vodič mal svoj obal. Navrhovateľ mal schránku umiestnenú v pobočke spoločnosti Schenker v Žiline. S odporcom už od nekomunikovala. Brala to tak, že je všetko vybavené, až keď pri výplatnom termíne 15.6., keď pomáhala novej kolegyni zistila, že nemá podpísané okamžité skončenie pracovného pomeru. Preto ho vyhotovila opätovne a znova zaslala navrhovateľovi. Svedok, T. M., uviedol, že pracoval a pracuje u odporcu ako dispečer a má na starosti vozidlá. S navrhovateľom bol telefonicky v dennom styku. Dňa oznámil mu, že zákazník, pre ktorého danú linku jazdia nie je spokojný s jeho službami, resp. správaním a žiadal, aby ho vymenili nejakým iným vodičom. Navrhovateľovi bola ponúknutá náhradná práca v Bratislave alebo v Senci, avšak túto odmietol. Povedal mu, že ak odmietne prácu, bude sním ukončený pracovný pomer. Navrhovateľ uviedol, že ponúkanú prácu neakceptuje a či si zoberie dovolenku, alebo bude ďalej pokračovať, že sa dohodne s kolegyňou. Ukončenie pracovného pomeru sním riešila kolegyňa, p. S.. Súd z pracovnej zmluvy uzavretej dňa medzi odporcom na navrhovateľom zistil, že navrhovateľ mal na základe pracovnej zmluvy nastúpiť do práce od na výkon práce vodič. Súd ďalej zo mzdového listu a z výplatnej pásky navrhovateľa za mesiac 01/2010 zistil, že zdaniteľný základ odporcu predstavuje 431,52 eur, cena práce 583,07 eur, čistá mzda bola vo výške 366,57 eur. Podľa mzdového listu v mesiacoch 01-05/2010 navrhovateľov úväzok bol vo výške 40 hodín týždenne, dovolenkový priemer 01 až 03/2010 bol určený v rozsahu 2,4731 eur, za mesiace v rozsahu 2,5232, pričom v mesiaci január odpracoval 21 dní, február 20 dní, marec 23 dní, apríl 22 dní, máj 21 dní, hrubá mzda

3 bola január 431,52 eur, február 422,56, marec 434,58, apríl 432,10, máj 425,71, a čistá mzda január 366,57, február 360,25, marec 368,79, apríl 367,02, máj 362,55 eur. Podľa 142 ods. 1 Zákonníka práce, ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre prechodný nedostatok spôsobený poruchou na strojovom zariadení, v dodávke surovín alebo pohonnej sily, chybnými pracovnými podkladmi alebo inými podobnými prevádzkovými príčinami (prestoj) a nebol po dohode preradený na inú prácu, patrí mu náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Podľa 142 ods. 2 Zákonníka práce, ak zamestnanec nemohol vykonávať prácu pre nepriaznivé poveternostné vplyvy, poskytne mu zamestnávateľ náhradu mzdy najmenej 50% jeho priemerného zárobku. Podľa 142 ods. 3 Zákonníka práce, ak nemohol zamestnanec vykonávať prácu pre iné prekážky na strane zamestnávateľa, ako sú uvedené v odsekoch 1 a 2, zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Podľa 134 ods. 1 Zákonníka práce priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len "priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Podľa 134 ods. 2 Zákonníka práce rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa 134 ods. 3 Zákonníka práce ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 22 dní alebo 170 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok. Pravdepodobný zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol. Podľa 134 ods. 4 Zákonníka práce priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor. V konaní sa navrhovateľ výslovne domáhal určenia, že odporca je mu povinný prideľovať prácu vodiča podľa podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve zo dňa Na návrhu a jeho vymedzení v tejto časti zotrval aj po dopyte súdu, či sa domáha uloženia povinnosti odporcovi, aby mu prideľoval prácu podľa pracovnej zmluvy alebo určenia skutočnosti, že pracovný pomer trvá. Aj keď podľa 47 ods. 1 písm. a/ Zákonníka práce odo dňa, keď vznikol pracovný pomer, je zamestnávateľ povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu, utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou, povinnosť prideľovať prácu podľa pracovnej zmluvy sa viaže na vymedzenie druhu práce v pracovnej zmluve. S poukazom na ust. 136 až 145 Zákonníka práce a existenciu prekážok v práci v spojení s poskytovaním náhrady mzdy zamestnancovi pri prekážkach v práci zavinených zamestnávateľom, nemožno nútiť zamestnávateľa, aby prideľoval zamestnancovi prácu, ak nežiada alebo nechce, aby zamestnanec prácu vykonával, nemá pre zamestnanca prácu, jestvujú iné prekážky pre ktoré mu nemôže alebo nechce prideľovať prácu a pod.. Neprideľovanie práce je sankcionované povinnosťou zamestnávateľa poskytovať zamestnancovi náhradu mzdy. Preto súd nemôže uložiť zamestnávateľovi povinnosť, aby prideľoval zamestnancovi prácu. Povinnosť zamestnávateľovi prideľovať prácu podľa pracovnej zmluvy možno uložiť len vtedy, ak nedôvodne preradil zamestnanca na iné pracovné miesto, žiada aby

4 zamestnanec vykonával iný druh práce ako bol dohodnutý v pracovnej zmluve a ak pre nariadenie inej práce nie sú splnené zákonné predpoklady a pod.. Nakoľko zákonník práce neumožňuje donútiť zamestnávateľa, aby prideľoval zamestnancovi prácu, súd žalobu v tejto časti zamietol. Súd sa ďalej zaoberal existenciou pracovného pomeru. Všeobecne možno dať odporcovi za pravdu, že pre platné ukončenie pracovného pomeru dohodou postačuje aj dohoda o ukončení pracovného pomeru v ústnej forme (z dôvodu absencie doložky o neplatnosti úkonu pre nedodržanie formy právneho úkonu podľa 17 ods. 2 ZP), avšak je potrebné preukázať existenciu dohody o ukončení pracovného pomeru, čo bez jej písomnej formy alebo potvrdenia o obsahu dohody je sťažené. Súd v konaní nemal preukázané uzavretie dohody o ukončení pracovného pomeru medzi navrhovateľom a odporcom. Svedkyňa V. S. uviedla, že sa s odporcom dohodli na ukončení pracovného pomeru dohodou k , avšak jej tvrdenia nepotvrdzovali či už priamo alebo nepriamo iné dôkazy. Navrhovateľ, ktorý mal byť účastníkom dohody, tieto skutočnosti takisto nepotvrdil. Zákonník prác predpisuje pre dohodu o ukončení pracovného pomeru písomnú formu. Samotná skutočnosť, že nedodržanie formy nie je sankcionované neplatnosťou úkonu však neznamená, že je možné písomnosť úkonu obchádzať. Absencia neplatnosti úkonu slúži skôr pre zachovanie istoty účastníkov dohody, aby v prípade vôle náhodná absencia formy nemala za následok skutočnosť, že ich dohoda na ukončení pracovného pomeru bude neplatná a pracovný pomer bude proti ich vôli trvať. V prípade sporu, či došlo alebo nedošlo k uzavretiu dohody, absencia písomnosti svedčí skôr v prospech neuzavretia úkonu. O tom, že nedošlo k dohode účastníkov svedčí aj skutočnosť, že síce svedkyňa tvrdila, že došlo k dohode, avšak písomnú dohodu zasielala na podpis navrhovateľovi. Teda nie je vylúčené, že komunikácia mohla smerovať len k formulácii obsahu návrhu, ktorý však nebol navrhovateľom prijatý. Nakoľko súd nemal jednoznačne preukázanú skutočnosť, že medzi účastníkmi, teda odporcom ako zamestnávateľom a navrhovateľom ako zamestnancom došlo k uzavretiu dohody o ukončení pracovného pomeru s dohodou o všetkých podstatných skutočnostiach a nemal preukázaný ani iný dôvod ukončenia pracovného pomeru, prejudiciálne rozhodol, že pracovný pomer medzi navrhovateľom a odporcom trvá. Navrhovateľ si uplatnil nárok na náhradu mzdy za mesiace 06/2010 až 04/2011, teda za 11 mesiacov, spolu v sume 4.032,27 eur. Fond pracovného času vrátane platených sviatkov predstavoval v mesiaci 06/10 pri 22 prac. dňoch 176 pracovných hodín, v mesiaci 07/10 pri 21 prac. dňoch + 1 sviatok 176 pracovných hodín, v mesiaci 08/10 pri 22 prac. dňoch 176 pracovných hodín, v mesiaci 09/10 pri 20 prac. dňoch + 2 dni sviatok 176 pracovných hodín, v mesiaci 10/10 pri 21 prac. dňoch 168 pracovných hodín, v mesiaci 11/10 pri 20 prac. dňoch + 2 dni sviatok 176 pracovných hodín, v mesiaci 12/10 pri 22 prac. dňoch + 1 dni sviatok 184 pracovných hodín, v mesiaci 01/11 pri 20 prac. dňoch + 1 dni sviatok 168 pracovných hodín, v mesiaci 02/11 pri 20 prac. dňoch 160 pracovných hodín, v mesiaci 03/11 pri 23 prac. dňoch 184 pracovných hodín, v mesiaci 04/11 pri 19 prac. dňoch + 2 dni sviatok 168 pracovných hodín. Náhradu mzdy za mesiac jún 2006 súd určil podľa údajov mzdového listu navrhovateľa vedeného odporcom vo výške 2,5232 eur/hod podľa ust. 134 ods. 1 a 2 Zákonníka práce. Náhradu mzdy za mesiace 07/2010 až 09/2010 súd určil zo zárobku navrhovateľa za mesiace 04/2010 a 05/2010 za 208 odpracovaných hodín v sume 514,65 eur, z čoho na 1 odpracovanú hodinu pripadá 2,4743 eur.

5 Náhradu mzdy za obdobie 10/2010 až 04/2011 súd určil ako pravdepodobný zárobok podľa ust. 134 ods. 4 ZP ako pravdepodobný zárobok, ktorý by navrhovateľ pravdepodobne dosiahol u odporcu z dohodnutej tarifnej mesačnej mzdy vo výške 431,5209 eur (13.000,- Sk) podľa dohody v pracovnej zmluve z Súd zistil, že nárok navrhovateľa na náhradu mzdy je nasledovný: 06/ ,0832 eur, 07/ ,4768 eur, 08/ ,4768 eur, 09/ ,4768 eur, 10/2010 až 04/ ,5209 eur, spolu vo výške 4771,1599 eur. Súd zistil, že odporca si uplatnil nárok v nižšom rozsahu. Dané konanie patrí medzi návrhové konania bez toho, aby z hmotnoprávneho predpisu vyplýval určitý spôsob vyrovnania. Súd je preto viazaný uplatneným rozsahom bez možnosti prekročiť uplatnený rozsah ( 153 ods. 2 O.s.p.). Preto súd návrhu navrhovateľa, ktorým sa domáhal voči odporcovi náhrady mzdy za mesiace jún 2010 až apríl 2011 vyhovel a zaviazal odporcu na zaplatenie náhrady mzdy za dané obdobie v uplatnenom rozsahu 4.032,27 eur. O náhrade trov konania súd rozhodne v súlade s ust. 151 ods. 3 O.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ustanovenia 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

6 c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy. Podľa ustanovenia 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Podľa ustanovenia 205a ods. 2 OSP, ustanovenie 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa 120 ods. 2. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).