ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Transkript

1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/5/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014: ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov JUDr. Milana Segeča a JUDr. Ján Škvarku v právnej veci žalobcu: PROFINEX dealing, s.r.o., so sídlom Horná 41, Banská Bystrica, IČO: , zast. SKLEGAL, s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 10, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č /1/516287/2013/5172 zo dňa 11. novembra 2013, takto r o z h o d o l : I/ Krajský súd rozhodnutie žalovaného č /1/516287/2013/5172 zo dňa 11. novembra 2013 z r u š u j e podľa 250j ods. 2 písm. d/ a e/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. II/ Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania na účet právneho zástupcu žalobcu v sume 635,54 Eur, z čoho predstavujú trovy právneho zastúpenia sumu 565,54 Eur a náhrada za zaplatený súdny poplatok 70,- Eur, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Daňový úrad Banská Bystrica rozhodnutím č /5/ /2013 zo dňa podľa 4c ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty určil žiadateľovi o registráciu pre daň z pridanej hodnoty - spoločnosti PROFINEX dealing, s.r.o. (žalobcovi) zábezpeku na daň z pridanej hodnoty vo výške Eur na obdobie 12 mesiacov a zároveň žiadateľovi uložil povinnosť zložiť zábezpeku na daň na účet Daňového úradu Banská Bystrica, alebo bankovou zárukou poskytnutou bankou bez výhrad do 20 dní od doručenia predmetného rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že žiadateľovi o registráciu pre DPH podľa 4 ods. 1 až ods. 4 zákona o DPH vzniká povinnosť zložiť zábezpeku, ak je naplnená jedna z podmienok uvedených v 4c ods. 1 písm. a/ až d/ zákona o DPH. Rozhodnutie odôvodňoval poukazom na ustanovenie 4c ods. 2 zákona o DPH. Konštatoval, že na základe zistenia, že konateľ žiadateľa o registráciu je konateľom právnickej osoby Senec Warehouse Park, s.r.o., ktorá má nedoplatok na dani z pridanej hodnoty 1000 Eur a viac, ktorý ku dňu podania žiadosti o registráciu nebol zaplatený, a ktorý vznikol v období, v ktorom konateľ je konateľom tejto právnickej osoby, preto daňový úrad určil v zmysle 4c ods. 1 písm. c/ bod 1 zákona o DPH žiadateľovi povinnosť zložiť zábezpeku na daň z pridanej hodnoty vo výške určenej vo výroku rozhodnutia. Konštatoval, že pri určení výšky zábezpeky prihliadal na riziko vzniku nedoplatku na dani z pridanej hodnoty zdaniteľnej osoby. Žalovaný rozhodnutím č /1/516287/2013/5172 zo dňa , konajúci ako odvolací orgán, rozhodnutie daňového úradu potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia reagoval na odvolacie námietky uvedené v odvolaní podanom žalobcom dňa Podľa žalovaného v prípade žiadosti žalobcu o registráciu pre daň, ktorá bola podaná dňa na Daňovom úrade Banská Bystrica, správca

2 dane postupoval v súlade s ustanoveniami zákona o DPH platnými s účinnosťou od (poukázal na 4c ods. 1 písm. c/ bod 1 a 4c ods. 2). Konštatoval, že daňový subjekt podal žiadosť o registráciu pre daň dňa Správca dane preveril pravdivosť údajov uvedených v žiadosti a v podkladoch priložených k žiadosti a dospel k záveru, že daňový subjekt preukázal zámer vykonávať podnikateľskú činnosť v uvedenom zameraní, a to kúpa a predaj nehnuteľností a dosiahol v relevantnom období obrat podľa 4 ods. 9 zákona o DPH. Vychádzal zo zistení, že O.. X. D. bol konateľom spoločnosti Senec Warehouse Park, s.r.o., ktorá má nedoplatky na dani vo výške 2595,30 eur, ktoré vznikli v období, v ktorom fyzická osoba bola konateľom (od ), a ktoré ku dňu podania žiadosti o registráciu neboli zaplatené, ale odpísané dňa K predloženiu uznesenia Okresného súdu Bratislava I zo dňa , v ktorom súd rozhodol o výmaze z obchodného registra osoby X. D. z obchodnej spoločnosti Senec Warehouse Park, s.r.o. ku dňu , odvolací orgán uviedol, že túto skutočnosť považuje len za deklaratívnu informáciu. Pri určovaní rizikovosti bola zohľadnená skutočnosť, že O.. X. D. pôsobil v obchodnej spoločnosti, v ktorej nedoplatok na dani vznikol a nebol do dňa podania žiadosti zaplatený, ale bol správcom dane odpísaný. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného. Žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie správcu dane a vec vrátiť na ďalšie konanie, a to z dôvodu 250j ods. 2 písm. c/ a písm. d/ O.s.p.. V žalobe namietal najmä tieto skutočnosti: 1. Rozhodnutie žalovaného, ako aj predchádzajúce rozhodnutie daňového úradu, sú v rozpore s ustanoveniami 63 ods. 2, 63 ods. 5, 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a ustanovením 4c ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, nakoľko ich odôvodnenia neobsahujú zákonom požadované náležitosti a z toho dôvodu sú nepreskúmateľné. Zároveň daňové orgány neúplne zistili skutkový stav a z toho dôvodu nesprávne aplikovali na daný skutkový stav právne normy. 2. Žalobca si je vedomý, že z formálneho hľadiska spĺňa podmienky pre vznik povinnosti zložiť zábezpeku na daň podľa 4c ods. 1 písm. c/ bod 1 zákona o DPH, nakoľko O.. X. D., ako konateľ žiadateľa o registráciu, bol konateľom spoločnosti Senec Warehouse Park, s.r.o., ktorá má nedoplatok na DPH 1000 eur a viac, pričom tento nebol zaplatený ku dňu podania žiadosti žalobcu o registráciu, avšak výška tejto zábezpeky stanovená daňovým úradom a následne potvrdená žalovaným, je zjavne neprimeraná a nebola stanovená tak, ako to vyžaduje 4c ods. 2 zákona o DPH, s prihliadnutím na riziko vzniku nedoplatky na dani zdaniteľnej osoby. Nie je zrejmá správna úvaha pri určovaní výšky pokuty, pričom z rozhodnutí vôbec nevyplýva, aké kritériá rizikovosti zohľadnil správny orgán. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S/259/2013 a rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 24S/13/ Daňové orgány sa nevysporiadali so skutkovými tvrdeniami žalobcu ohľadom objasnenia okolností pôsobenia JUDr. X. D., ako konateľa spoločnosti Senec Warehouse Park, s.r.o.. Nezohľadnené bolo najmä to, že: - spoločnosť Senec Warehouse Park, s.r.o. nebola schopná plniť svoje záväzky z dôvodu zmeny situácie na trhu vyvolané celosvetovou finančnou krízou a s tým spojeného rozhodnutia jej majoritného spoločníka, amerického investičného fondu FORTRESS, nepokračovať vo svojom projekte, vrátane akýchkoľvek aktivít v regióne strednej Európy; - O.. X. D. vykonával funkciu konateľa ako jeden z troch konateľov, konajúcich vždy spoločne, pričom urobil maximum pre to, aby spoločnosť ostala zachovaná a fungujúca, pričom záväzok spoločnosti voči daňovému úradu vo forme nedoplatku na DPH, nemal možnosť nijako ovplyvniť; - O.. X. D. odstúpil z funkcie konateľa spoločnosti Senec Warehouse Park, s.r.o. ešte v čase pred vznikom nedoplatku tejto spoločnosti na DPH a keďže zotrvávajúci konatelia si nesplnili svoju povinnosť podať návrh na výmaz jeho osoby z obchodného registra, následne bol v súdnom konaní o dosiahnutie zhody zapísaných údajov v obchodnom registri Okresným súdom Bratislava I ako konateľ tejto spoločnosti z obchodného registra vymazaný;

3 - všetky ostatné daňové subjekty, v ktorých je O.. X. D. konateľom, spoločníkom, si plnia všetky svoje daňové povinnosti riadne a včas, a to od počiatku svojho vzniku; - predmetný nedoplatok na DPH vo výške 2595,30 eur spoločnosti Senec Warehouse Park, s.r.o. nevznikol pri výkone podnikateľskej činnosti, ale ako následok núteného predaja majetku tejto spoločnosti na dražbe v rámci exekučného konania vedeného na jej majetok pred začatím konkurzného konania. 4. Uložená zábezpeka je neprimerane vysoká, nezodpovedá pomerom žalobcu, ktorý je projektovou spoločnosťou, a ktorá po zrealizovaní svojho podnikateľského projektu síce dosiahla obrat, po prekročení ktorého bola povinná požiadať o registráciu na daň z pridanej hodnoty, avšak momentálne sa opäť nachádza výlučne v štádiu prípravných prác svojho nového podnikateľského zámeru, ktoré budú trvať niekoľko rokov, a preto v najbližšom roku (t.j. počas trvania zábezpeky) nie sú očakávané žiadne uskutočnenia zdaniteľných obchodov, z ktorých by spoločnosť bola povinná odviesť DPH na výstupe. 5. Z dôvodovej správy k novele zákona o DPH, zavádzajúcej povinnosť zloženia zábezpeky vyplýva, že zámerom úpravy bolo prijať legislatívne opatrenia, ktoré efektívne potlačia možnosti podvodných aktivít a zabránia ich ďalšiemu rozširovaniu, a ktoré súčasne nebudú predstavovať administratívne prekážky rozvoja podnikateľských aktivít legálne podnikajúcich subjektov. Nie je odôvodnené riziko vzniku nedoplatku na dani u žalobcu tak, aby zábezpeka bola stanovená v určenej výške. Takáto neprimeraná výška zábezpeky predstavuje prekážku výkonu ďalšej podnikateľskej činnosti žalobcu, a preto napádané rozhodnutie správneho orgánu ukracuje žalobcu na jeho právach. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zdôraznil, že rozhodnutia daňových orgánov považuje za nepreskúmateľné, keďže v nich absentuje správna úvaha, podľa akých kritérií sa postupovalo pri posudzovaní rizikovosti žalobcu a na akú skutočnosť bolo prihliadnuté pri určení výšky zábezpeky. Žalovaný síce v písomnom stanovisku vymenoval kritériá rizikovosti, ktoré ale neboli uvedené v odôvodnení rozhodnutí, preto žalobca nemal možnosť na ne ani procesne reagovať v konaní. Tvrdil, že ak ku dňu podania žiadosti nedoplatok už neexistoval v dôsledku jeho zániku odpísaním, nebolo možné určiť žalobcovi povinnosť zložiť zábezpeku, pretože nebola splnená jedna zo zákonných podmienok pre takýto postup. Vytýkal daňovým orgánom, že sa nezaoberali dôvodmi vzniku nedoplatku, jeho príčinami a tiež pomermi v oboch obchodných spoločnostiach. Uviedol, že žalobcovi vzniká škoda v podobe nákladov tým, že musel zložiť zábezpeku, pričom táto zábezpeka je preukázateľne prekážkou v jeho podnikateľskej činnosti. Zábezpeka bola zaplatená v lehote uloženej daňovým úradom, pričom žalobca si musel na ňu peniaze zabezpečiť z externých zdrojov, s čím mu vznikajú náklady na platenie úrokov. Žalovaný v písomnom stanovisku k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Trval na tom, že v danom prípade sú splnené podmienky vyplývajúce zo znenia 4c ods. 1 písm. c/ bod 1 zákona o DPH, a preto žalobcovi bola oprávnene uložená zábezpeka na daň. JUDr. X. D. bol konateľom spoločnosti Senec Warehouse Park, s.r.o., ktorá mala nedoplatky na DPH vo výške 2595,30 Eur, ktorý vznikol v období, keď fyzická osoba bola konateľom spoločnosti (od dňa ), a ktoré ku dňu podania žiadosti o registráciu na daň neboli zaplatené, ale boli odpísané dňa Nedoplatok spoločnosti Senec Warehouse Park, s.r.o. vznikol dňa Žalovaný nesúhlasil s konštatovaním, že sa daňové orgány nevysporiadali s objasnením skutkových okolností pôsobenia O.. X. D., ako konateľa spoločnosti Senec Warehouse Park, s.r.o. a uviedol, že skutočnosť, že O.. X. Kvasnička dodatočne predložil uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa , ktorý ho vymazal z Obchodného registra SR, nemalo podstatný vplyv na uloženie zábezpeky na daň, ani na jej výšku. Správca dane považuje žalobcu za rizikový subjekt, a to vzhľadom na rizikové faktory, ktoré aj boli zohľadnené pri určení výšky zábezpeky. Rizikovosť je z dôvodu, že prepojený daňový subjekt podáva nepravidelné daňové priznania na DPH alebo na daň z príjmov právnických a fyzických osôb; prepojený daňový subjekt má povinnosť podávať účtovné výkazy a tieto nepodáva; na prepojený daňový subjekt bol vyhlásený konkurz; fyzická osoba, štatutár alebo spoločník je personálne alebo majetkovo prepojený na daňové subjekty so zrušenou registráciou na DPH z úradnej moci a spoločník alebo štatutár je v nespolupracujúcej spoločnosti. Podľa žalovaného, žalovaný v prípade potvrdenia rozhodnutia daňového úradu o určení zábezpeky, postupoval správne a neexistuje taká vada v konaní žalovaného, ktorá by mala za následok zrušenie uvedeného rozhodnutia daňového úradu, ako aj rozhodnutia žalovaného.

4 Daňové orgány plne rešpektovali platné daňové normy, a preto považuje vydané rozhodnutia za zákonné, ktorými žalobcu neukrátili na jeho právach. Zástupca žalovaného na pojednávaní navrhoval žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, pretože napadnuté rozhodnutia daňových orgánov boli vydané v súlade s daňovým poriadkom, ako aj v súlade so zákonom o DPH. Rizikovosť bola posudzovaná podľa kritérií detailu archivovaného subjektu, v ktorom sú vymenované jednotlivé atribúry, ktoré boli zohľadňované, čo je súčasťou administratívneho spisu. Samotné vyhodnotenie kritérií vykonáva pracovník daňového úradu, ktorý má ďalších poradcov. Výška zábezpeky u jednotlivých žiadateľov o registráciu je stanovená úvahou, pričom rozhodujúcim je to, aby zábezpeka bola uložená v medziach zákona, čo splnené bolo. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd konajúci podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p., preskúmal rozhodnutie a postup správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, pričom dospel k záveru, že v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia ( 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p.; 250i ods. 3 O.s.p.) a zároveň rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov ( 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p.; 250 ods. 3 O.s.p. - rozsahom a dôvodmi žaloby nie je súd viazaný). Z administratívneho spisu, ako aj podaní a vyjadrení účastníkov konania vyplýva, že žalobca dňa podal na Daňový úrad Banská Bystrica žiadosť o registráciu platiteľa DPH, keď povinnosť registrovať sa mu vznikla vzhľadom na dosiahnutý obrat. Zo zápisnice o miestnom zisťovaní č /5/ /2013/KosA zo dňa vyplýva, že miestne zisťovanie bolo zamerané na preverenie registrácie pre DPH na základe žiadosti podanej dňa Na základe výsledkov vykonaného miestneho zisťovania podali kontrolóri dňa vyjadrenie k žiadosti o registráciu pre daň z pridanej hodnoty. Vo vyjadrení boli konštatované zistené skutočnosti, že žalobca vykonáva podnikateľskú činnosť kúpa a predaj nehnuteľností, pričom na základe dokladov predložených daňovým subjektom, celkové výnosy z predaja nehnuteľností za obdobie od do boli zaúčtované vo výške Eur, čím bol dosiahnutý obrat na povinnú registráciu za platiteľa DPH podľa 4 ods. 9 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH. Daňový úrad Banská Bystrica doručil žalobcovi úradný záznam č /5/ /2013 zo dňa , spísaný podľa 67 ods. 7 daňového poriadku, o vydaní osvedčenia o registrácii pre daň z pridanej hodnoty, z ktorého vyplýva, že žiadateľovi bolo pridelené identifikačné číslo pre daň z pridanej hodnoty s tým, že zdaniteľná osoba sa stala platiteľom dane dňa Z uznesenie Okresného súdu Bratislava I (zažurnalizovaného v administratívnom spise) č.k. 33Exre/218/2013, Sro 42993/B zo dňa (právoplatné dňa ) vyplýva, že súd rozhodol pri obchodnej spoločnosti Senec Warehouse Park, s.r.o., zapísanej v odd. Sro vo vložke č /B tak, že vymazáva z obchodného registra štatutárny orgán: konatelia: X. D., D. XXX/XX, I., deň zániku funkcie: Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že konateľ O.. X. D. sa vzdal funkcie konateľa , čo bolo zobrané na vedomie S poukazom na 66 ods. 2 obchodného zákonníka je vzdanie sa funkcie účinné od , t.j. od prvého dňa nasledujúce ho uplynutí trojmesačnej lehoty. Súčasťou administratívneho spisu je výpis zostavy - detail archivovaného subjektu na daňový subjekt - žalobcu s dátumom , obsahom ktorého je prehľad rizikových faktorov, jednotlivých posudzovaných atribútov a pri nich uvedenie obchodných spoločností, ktoré sú prepojené na daňový subjekt PROFINEX dealing, s.r.o. s uvedením DIČ a IČO, ako aj ich počet. Medzi účastníkmi konania nebolo spornou skutočnosťou, že konateľom prepojenej obchodnej spoločnosti žalobcu Senec Warehouse Park, s.r.o. bol v období od do O.. X. D.. Nedoplatok na DPH vznikol v spoločnosti Senec Warehouse Park, s.r.o. dňa Predmetný dlh bol odpísaný , a to ex offo, vzhľadom na priebeh reštrukturalizačného konania, ako

5 to vyplynulo z výpovede zástupcu žalovaného na pojednávaní. Žalobca podal žiadosť o registráciu dňa , t.j. po odpísaní nedoplatku na dani prepojenej spoločnosti. Z vyjadrení účastníkov na pojednávaní vyplynulo, že keby aj bol žalobca mal záujem vyrovnať dlh prepojenej spoločnosti pri podaní žiadosti o registráciu, toto by už nebolo možné, keďže dlh bol odpísaný. Podľa 4c ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z.; zdaniteľná osoba, ktorá podala žiadosť o registráciu pre daň podľa 4 ods. 1 až 4, je povinná zložiť zábezpeku na daň zložením peňažných prostriedkov na účet daňového úradu alebo bankovou zárukou poskytnutou bankou bez výhrad na obdobie 12 mesiacov v prospech daňového úradu vo výške požadovanej zábezpeky (ďalej len "zábezpeka na daň"), ak a) je fyzickou osobou, ktorá je alebo bola konateľom alebo spoločníkom právnickej osoby, 1. ktorá má alebo mala ku dňu zániku nedoplatky na dani eur a viac, ktoré vznikli v období, v ktorom táto fyzická osoba bola konateľom alebo spoločníkom tejto právnickej osoby a ktoré ku dňu podania žiadosti o registráciu pre daň neboli zaplatené, 2. ktorej bola zrušená registrácia pre daň podľa 81 ods. 4 písm. b) druhého bodu, a skutočnosti, ktoré sú dôvodom na zrušenie registrácie pre daň, nastali v období, v ktorom táto fyzická osoba bola konateľom alebo spoločníkom tejto právnickej osoby, b) konateľ alebo spoločník tejto zdaniteľnej osoby je fyzická osoba, ktorá má nedoplatky na dani eur a viac, ktoré ku dňu podania žiadosti o registráciu pre daň neboli zaplatené, alebo ktorej bola zrušená registrácia pre daň podľa 81 ods. 4 písm. b) druhého bodu, c) konateľ alebo spoločník tejto zdaniteľnej osoby je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je alebo bola konateľom alebo spoločníkom inej právnickej osoby, 1. ktorá má alebo mala ku dňu zániku nedoplatky na dani eur a viac, ktoré vznikli v období, v ktorom táto fyzická osoba alebo právnická osoba bola jej konateľom alebo spoločníkom, a ktoré ku dňu podania žiadosti o registráciu pre daň neboli zaplatené, 2. ktorej bola zrušená registrácia pre daň podľa 81 ods. 4 písm. b) druhého bodu, a skutočnosti, ktoré sú dôvodom na zrušenie registrácie pre daň, nastali v období, v ktorom táto fyzická osoba alebo právnická osoba bola jej konateľom alebo spoločníkom, d) táto zdaniteľná osoba neuskutočňuje v čase podania žiadosti o registráciu pre daň dodanie tovarov alebo služieb, ale vykonáva len prípravnú činnosť na podnikanie. Podľa 4c ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z.; žiadateľovi o registráciu uvedenému v odseku 1 určí daňový úrad rozhodnutím výšku zábezpeky na daň, ktorá je najmenej eur a najviac eur. Pri určení výšky zábezpeky na daň prihliadne daňový úrad na riziko vzniku nedoplatku na dani zdaniteľnej osoby. Žiadateľ o registráciu je povinný zložiť zábezpeku na daň do 20 dní od doručenia rozhodnutia o zložení zábezpeky na daň. Podľa 4c ods. 3 zákona č. 222/2004 Z.z.; proti rozhodnutiu o zložení zábezpeky na daň žiadateľ o registráciu môže podať odvolanie do ôsmich dní od doručenia rozhodnutia o zložení zábezpeky na daň. Odvolanie proti rozhodnutiu o zložení zábezpeky na daň nemá odkladný účinok. Podľa 4c ods. 4 zákona č. 222/2004 Z.z.; ak žiadateľ o registráciu uvedený v odseku 1 písm. a) až c), ktorý podal žiadosť o registráciu pre daň podľa 4 ods. 1 až 3, v lehote podľa odseku 2 zábezpeku na daň nezloží alebo zloží zábezpeku v nižšej čiastke, na vymáhanie zábezpeky sa použijú ustanovenia osobitného predpisu. Podľa 4c ods. 6 prvá veta zákona č. 222/2004 Z.z.; zábezpeka na daň sa použije na úhradu nedoplatku na dani, ktorý vznikol po zaregistrovaní zdaniteľnej osoby za platiteľa.

6 Podľa 4c ods. 7 prvá veta zákona č. 222/2004 Z.z.; ak zábezpeka na daň alebo jej časť nebola použitá na úhradu nedoplatku na dani do 12 mesiacov odo dňa zloženia zábezpeky, daňový úrad peňažnú zábezpeku alebo jej časť zloženú peňažnými prostriedkami na účet daňového úradu vráti do 30 dní odo dňa, kedy uplynulo 12 mesiacov odo dňa zloženia zábezpeky na daň. Podľa 4c ods. 8 zákona č. 222/2004 Z.z.; zo zloženej zábezpeky na daň platiteľ nemá nárok na úroky. Z dôvodovej správy k novele zákona o dani z pridanej hodnoty, ktorá zaviedla s účinnosťou od 01. októbra 2012 povinnosť zloženia zábezpeky na daň pred registráciou rizikových subjektov za platiteľov dane, vyplýva, že zámerom novely bolo prijať legislatívne opatrenia, ktoré efektívne potlačia možnosti podvodných aktivít a zabránia ich ďalšiemu rozširovaniu, a ktoré súčasne nebudú predstavovať administratívne prekážky rozvoja podnikateľských aktivít legálne podnikajúcich subjektov. Novela bola zakomponovaná do zákona o DPH na základe článku 273 Smernice Rady 2006/112/ES z o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty. Povinnosť zložiť zábezpeku formou peňažných prostriedkov na účet správcu dane alebo bankovou zárukou sa vzťahuje na osoby, ktoré požiadali jednak o dobrovoľnú registráciu na DPH ( 4 ods. 4 zákona o DPH) a taktiež sa vzťahuje aj na fyzické a právnické osoby, ktoré sú povinné požiadať o registráciu podľa 4 ods. 1 až 3 zákona o DPH z dôvodu dosiahnutia obratu a zároveň sú splnené zákonné predpoklady na zloženie finančnej zábezpeky. Preskúmaním veci súd zistil, že v postupe daňových orgánov sa vyskytla taká vada, ktorá mohla spôsobiť nezákonnosť rozhodnutia, spočívajúca v tom, že odvolací orgán nevenoval dostatočnú pozornosť včasnosti podania odvolania proti rozhodnutiu daňového úradu o uložení daňovej zábezpeky, napriek tomu považujúc odvolanie za podané včas, pristúpil k odvolaciemu konaniu, v ktorom vydal druhostupňové rozhodnutie, ktorým potvrdil rozhodnutie daňového úradu, hoci podľa názoru súdu mal zamietnuť odvolanie ako neprípustné, podané po uplynutí zákonom určenej odvolacej lehoty. Podľa 31 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. - daňový poriadok; písomnosti, ktoré sú určené do vlastných rúk právnickej osobe, je oprávnená prijímať osoba, ktorá je oprávnená konať v mene právnickej osoby, alebo osoba, ktorá je ňou poverená na prijímanie takýchto písomností. Ak nebola v mieste doručenia osoba oprávnená prijímať písomnosti zastihnutá, upovedomí ju doručovateľ vhodným spôsobom, že písomnosť príde doručiť znovu v určený deň a hodinu. Ak bude nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží doručovateľ písomnosť na pošte a právnickú osobu o tom vhodným spôsobom vyrozumie. Ak si nevyzdvihne právnická osoba písomnosť do 15 dní od jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa právnická osoba o uložení nedozvedela. Podľa 63 ods. 9 zákona č. 563/2009 Z.z.; doručené rozhodnutie, proti ktorému nemožno podať odvolanie, je právoplatné. Podľa 72 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z.; proti rozhodnutiu možno podať odvolanie, ak tento zákon neustanovuje inak alebo ak sa účastník konania odvolania nevzdal písomne alebo ústne do zápisnice. Podľa 72 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z.; odvolanie možno podať do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje, ak tento zákon neustanovuje inak; najneskôr do uplynutia tejto lehoty možno podané odvolanie zmeniť alebo doplniť. Podľa 72 ods. 7 zákona č. 563/2009 Z.z.; včas podané odvolanie má odkladný účinok, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa 72 ods. 8 zákona č. 563/2009 Z.z.; odvolanie je neprípustné, ak

7 a) je podané po určenej lehote, b) nie je podané oprávnenou osobou, c) smeruje len proti odôvodneniu rozhodnutia. Podľa 74 ods. 8 zákona č. 563/2009 Z.z.; odvolací orgán odvolanie zamietne, ak a) je neprípustné, b) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nemožno podať odvolanie. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že zásielka, ktorou bolo doručované prvostupňové rozhodnutie, bola uložená na pošte dňa , a to po predchádzajúcom neúspešnom opakovanom doručení dňa Ak si nevyzdvihne právnická osoba písomnosť do 15 dní od jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa právnická osoba o uložení nedozvedela ( 31 ods. 3 posledná veta daňového poriadku). K uvedenému je nutné poznamenať, že na pošte sa označuje možnosť prevzatia zásielky 18 dní, avšak z hľadiska správy daní je rozhodujúca lehota 15 dní. Ak daňový subjekt neprevezme zásielku v 15-dňovej lehote, znáša následky. Nasledujúcim dňom (16.-tym) začína plynúť pre daňový subjekt lehota, ktorá vyplýva z obsahu písomnosti, v danom prípade 8-dňová odvolacia lehota v zmysle 4c ods. 3 zákona o DPH. Odvolacia lehota v predmetnej veci začala plynúť a posledným dňom lehoty bol deň , pripadajúci na stredu. Niet pochýb o tom, že odvolanie bolo podané dňa , t.j. po uplynutí odvolacej lehoty. Z uvedeného dôvodu, podľa názoru súdu, mal žalovaný postupom podľa 74 ods. 8 písm. a/ daňového poriadku odvolanie ako neprípustné zamietnuť, keďže vec bola odvolaciemu orgánu predložená a o oneskorene podanom odvolaní nerozhodol prvostupňový orgán ( 73 ods. 4 písm. a/ daňového poriadku). Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného nevyplýva úvaha, prečo žalovaný vyhodnotil podané odvolanie ako včas podané, prečo nevychádzal z údajov na doručenke pri doručovaní prvostupňového rozhodnutia, eventuálne, či tieto údaje považoval z nejakého dôvodu za spochybnené a v dôsledku toho lehotu za zachovanú ( 27 ods. 6 daňového poriadku). To, že odvolanie v zmysle 4c ods. 3 zákona o DPH nemá v predmetnej veci odkladný účinok, neznamená, že by sa nemalo prihliadať na včasnosť jeho podania a v prípade zistenia zmeškania lehoty, ho zamietnuť. Z dôvodu vyššie uvedeného pochybenia žalovaného súd zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie, t.j. do štádia odvolacieho konania, v ktorom žalovaný opätovne posúdi včasnosť podaného odvolania a v prípade nepreukázania iných skutočností, ako vyplývajú z obsahu administratívneho spisu, žalovaný odvolanie zamietne ako neprípustné podľa 74 ods. 8 písm. a/ v spojení s 72 ods. 8 písm. a/ daňového poriadku. Podľa 245 ods. 2 O.s.p.; pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. Pre prípad, pokiaľ by žalovaný otázku včasnosti podania odvolania vyhodnotil odlišne od stanoviska súdu, a to v dôsledku nových skutočností, resp. preukázania nepravdivosti (nesprávnosti) údajov na doručenke, ktoré sa považujú za pravdivé, pokiaľ nie je preukázaný opak, žalovaný o odvolaní opätovne meritórne rozhodne, pričom vydá rozhodnutie, ktoré bude spĺňať náležitosti jeho preskúmateľnosti, teda v odôvodnení uvedie najmä správnu úvahu pri zistení rizikovosti žalobcu a konkrétne vyhodnotenie kritérií rizikovosti relevantných pre určenú výšku zábezpeky. Trvať na odôvodnení správnej úvahy aj v prípade, keď výška zábezpeky je určená v zákonom stanovených medziach, je potrebné z dôvodu vylúčenia svojvôle správnych orgánov pri rozhodovaní, aj z hľadiska porovnávania s obdobnými vecami u iných subjektov. Súd je oprávnený posudzovať, či správny orgán nevybočil z hľadísk zákona (neposudzuje len to, či výška zábezpeky je určená v medziach zákona); zákon o DPH v ustanovení 4c

8 ods. 2 vymedzuje hľadiská tak, že ukladá daňovým úradom prihliadať na riziko vzniku nedoplatku na dani zdaniteľnej osoby. Aby súd mal možnosť zaujať stanovisko, či nedošlo k vybočeniu z hľadísk zákona, musí správny orgán odôvodniť ako vyhodnotil zákonné hľadiská, t.j. v danom prípade ako prihliadol na riziko vzniku nedoplatku. To, na aké kritériá bolo prihliadnuté, ktoré boli rozhodujúce pre určenie výšky zábezpeky, musí vyplývať už z odôvodnenia rozhodnutia a nemôže tento nedostatok nahradiť odkaz na inú listinu, resp. údaje v evidencii finančnej správy ohľadom daňového subjektu, či dodatočné vyjadrenie k žalobe, pretože toto nenahrádza samotné rozhodnutie, ktoré samo ako také musí byť preskúmateľné. Z vyššie uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Žalobcovi, ktorý v konaní mal úspech, súd priznal náhradu trov konania podľa 250k ods. 1 O.s.p., ktoré pozostávajú z náhrady trov právneho zastúpenia a náhrady za zaplatený súdny poplatok. Trovy právneho zastúpenia súd priznal, vychádzajúc z vyhlášky č. 655/2004 Z.z., zohľadniac účelnosť vynaložených trov, ako aj rozsah rozsah uplatneného nároku advokátom. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je v zmysle 11 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v sume 134,- Eur vychádzajúc z výšky výpočtového základu 804,- eur. Súd vyčíslil nárok na trovy právneho zastúpenia za jednotlivé úkony právnej služby a na hotové výdavky a náhrady nasledovne: 1. prevzatie a príprava zastúpenia ( 13a ods. 1 písm. a/ cit.vyhl.)...134,- Eur režijný paušál ( 16 ods. 3 cit.vyhl.)...8,04 Eur spolu...142,04 Eur 2. podanie žaloby na súd ( 13a ods. 1 písm. c/ cit.vyhl.)...134,- Eur režijný paušál...8,04 Eur spolu...142,04 Eur 3. účasť na pojednávaní ( 13a ods. 1 písm. d/ cit.vyhl.)...134,- Eur režijný paušál...8,04 Eur spolu...142,04 Eur 4. náhrada za stratu času stráveného cestou z Bratislavy do Banskej Bystrice a späť na pojednávanie ( 17 ods. 1 cit.vyhl.)...8x13,4 Eur...107,20 Eur 5. náhrada cestovného za cestu z Bratislavy do Banskej Bystrice a späť km, spotreba pohonných látok 5,7 l/100 km, cena pohonných látok 1,337 Eur/1 ( 15 písm. a/, 16 ods. 4 cit.vyhl., 7 ods. 2 a ods. 4 zákona č. 283/2002 Z.z., Opatrenie č. 632/2008 Z.z.) - základná náhrada x 0, ,59 Eur - náhrada za spotrebované PL... 1,337 x 424 x 0, ,31 Eur spolu náhrada cestovného...109,90 Eur Nárok odmeny a náhrad spolu...643,22 Eur. Keďže o náhrade trov konania súd rozhoduje na návrh (súd nejde nad návrh), súd priznal trovy právneho zastúpenia vo výške požadovanej advokátom, t.j. v sume 565,54 Eur, hoci by mu nárok prislúchal vo vyššej sume. Zároveň súd priznal náhradu za zaplatený súdny poplatok vo výške 70,- Eur. Spolu súd priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 635,54 Eur, na zaplatenie ktorých zaviazal žalovaného, ktorý ich zaplatí advokátovi v zmysle 149 ods. 1 O.s.p., 151 ods. 8 O.s.p..

9 Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne, t.j. pomerom hlasov 3:0 ( 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch, v znení účinnom od ). Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne, t.j. pomerom hlasov 3:0 ( 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch, v znení účinnom od ). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( 42 ods. 3 O.s.p.)uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.