Obsah 1. Úvd Základné pjmy pre účely dane z príjmv Daň z príjmu fyzických sôb... 4 Predmet dane z príjmu FO... 4 Príjmy ktré sú slbden

Transkript

1 Fakulta elektrtechniky a infrmatiky Slvenská technická univerzita v Bratislave Daňvá sústava Daň z príjmu fyzických a právnických sôb Mirslav Vařák 2006/2007 myrec@ynet.sk - 1 -

2 Obsah 1. Úvd Základné pjmy pre účely dane z príjmv Daň z príjmu fyzických sôb... 4 Predmet dane z príjmu FO... 4 Príjmy ktré sú slbdené d dane... 4 Príjmy z závislej činnsti... 5 Príjmy z pdnikania, z inej samstatnej zárbkvej činnsti a z prenájmu... 5 Príjmy z kapitálvéh majetku... 6 Ostatné príjmy... 6 Základ dane z príjmu FO Daň z príjmu právnických sôb... 8 Subjekt dane z príjmv PO... 8 Predmet dane z príjmv PO Splčné ustanvenia výpčtu základu dane... 9 SADZBA DANE... 9 ZÁKLAD DANE... 9 ÚPRAVA VÝSLEDKU HOSPODÁRENIA PRIPOČÍTATEĽNÉ POLOŽKY ODPOČÍTATEĽNÉ POLOŽKY ODPOČET DAŇOVEJ STRATY Vyberanie a platenie dane...12 DAŇ Z PRÍJMU FYZICKEJ OSOBY DAŇ Z PRÍJMU PRÁVNICKEJ OSOBY ZDANITEĽNÁ MZDA DAŇOVÝ BONUS MINIMÁLNA MZDA ŽIVOTNÉ MINIMUM NEZDANITEĽNÁ ČASŤ ZÁKLADU DANE NA DAŇOVNÍKA Príklad Príklad Pužité zdrje a literatúra

3 1. Úvd V súčasnsti platnú sústavu dane z príjmv právnických a fyzických sôb upravuje zákn 595/2003 Z.z. dplnený viaceré nvelizácie. Tent zákn definuje základné náležitsti týkajúce sa dane z príjmv, spôsb platby a vyberania daní. 2. Základné pjmy pre účely dane z príjmv Daň - pvinná, záknm určená, spravidla sa pakujúca platba, ktrú dvádzajú daňvníci štátu v určenej výške a v stanvených lehtách. Príjem - peňažné plnenie a nepeňažné plnenie dsiahnuté aj zámenu, cenené cenami bežne pužívanými v mieste a v čase plnenia aleb sptreby, a t pdľa druhu, kvality, prípadne miery ptrebenia predmetnéh plnenia, ak t zákn neustanvuje inak. Daňvý subjekt - zahŕňa v sebe dva pjmy, ktré môžu aleb nemusia vystupvať v frme jednej sby: Daňvník fyzická aleb právnická sba, ktrej príjmy, majetk aleb činnsti pdliehajú dani. Platiteľ dane fyzická aleb právnická sba, ktrá má pvinnsť daň vypčítať a dviesť správcvi dane. Rzlišujeme dva druhy daňvníkv: Daňvník s nebmedzenu daňvu pvinnsťu - fyzická sba, ktrá má na území Slvenskej republiky trvalý pbyt aleb sa tu bvykle zdržiava. Fyzická sba sa bvykle zdržiava na území Slvenskej republiky, ak na území Slvenskej republiky nemá trvalý pbyt, ale sa tu zdržiava aspň 183 dní v príslušnm kalendárnm rku, a t súvislé aleb v niekľkých bdbiach. D tht bdbia sa zapčítava každý, aj začatý deň pbytu. - právnická sba, ktrá má na území Slvenskej republiky sídl aleb miest skutčnéh vedenia. Miestm skutčnéh vedenia je miest, kde sa prijímajú riadiace a bchdné rzhdnutia štatutárnych rgánv a dzrných rgánv právnickej sby, aj ak adresa tht miesta nie je zapísaná v bchdnm registri. Daňvník s bmedzenu daňvu pvinnsťu - fyzická sba neuvedená ak daňvníkm s nebmedzenu daňvu pvinnsťu - fyzická sba uvedená ak daňvníkm s nebmedzenu daňvu pvinnsťu ktrá sa na území Slvenskej republiky bvykle zdržiava len na účely štúdia aleb liečenia aleb ktrá hranice d Slvenskej republiky prekračuje denne aleb v dhdnutých časvých bdbiach len na účely výknu závislej činnsti, ktrej zdrj je na území Slvenskej republiky - právnická sba neuvedená ak daňvníkm s nebmedzenu daňvu pvinnsťu Daňvý bjekt predstavuje predmet dane. Predmetm dane môže byť príjem z činnsti daňvníka aleb príjem z nakladania z jeh majetkm. Zdaniteľný príjem - príjem, ktrý je predmetm dane a nie je slbdený d dane pdľa zákna ani medzinárdnej zmluvy. Daňvý výdavk - výdavk (náklad) na dsiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmv preukázateľne vynalžený daňvníkm, zaúčtvaný v účtvníctve daňvníka - 3 -

4 aleb zaevidvaný v evidencii daňvníka pdľa 6 ds. 11, ak tent zákn neustanvuje inak. Základ dane - rzdiel, ktrý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňvé výdavky. Základm dane môže byť: Zisk zdaniteľné príjmy prevyšujú vynalžené daňvé výdavky. Strata napak, vynalžené daňvé výdavky prevyšujú zdaniteľné príjmy. Daňvá strata - rzdiel, ktrý daňvé výdavky prevyšujú zdaniteľné príjmy pri rešpektvaní vecnej a časvej súvislsti zdaniteľných príjmv a daňvých výdavkv v príslušnm zdaňvacm bdbí, zdaňvacím bdbím kalendárny rk, ak t zákn neustanvuje inak. 3. Daň z príjmu fyzických sôb Predmet dane z príjmu FO Predmet dane z príjmv FO predstavuje viacer typv činnstí rzdelených d nasledujúcich kategórií: - príjmy z závislej činnsti - príjmy z pdnikania, z inej samstatnej zárbkvej činnsti a z prenájmu - príjmy z kapitálvéh majetku - statné príjmy. Z pjmu predmet dane sú vyňaté nasledujúce plžky: - príjem získaný darvaním aleb dedením nehnuteľnsti, bytu aleb hnuteľnej veci, práva aleb inej majetkvej hdnty, krem príjmu z nich plynúceh, - úver a pôžička, - pdiel na zisku (dividenda) bchdnej splčnsti aleb družstva určenéh na rzdelenia sbám, ktré sa pdieľajú na ich základnm imaní aleb členm štatutárneh a dzrnéh rgánu tejt bchdnej splčnsti aleb družstva, aj keď sú zamestnancami tejt bchdnej splčnsti aleb družstva, vyrvnací pdiel, pdiel na likvidačnm zstatku, pdiel vyplácaný tichému splčníkvi.. - DPH uplatnená na výstupe u platiteľv dane Príjmy ktré sú slbdené d dane Od dane sú slbdené nasledujúce príjmy ( 9): z predaja nehnuteľnstí príjmy z predaja nehnuteľnstí sú slbdené v závislsti d viacerých kritérií, medzi ktré mžn zaradiť t, aký druh nehnuteľnsti ide, dba trvaléh pbytu, spôsb nadbudnutia nehnuteľnsti, či nehnuteľnsť bla zahrnutá v bchdnm majetku daňvníka, účel využívania; napr. príjem za predaj nehnuteľnsti môže byť slbdený už p dvch rkch trvaléh pbytu, základnu pdmienku je, že ide predaj bytu aleb bytnéh dmu s najviac dvma bytmi a skutčnsť, že predávajúci má v ňm trvalý pbyt najmenej pčas dvch rkv bezprstredne pred predajm. Ak sa predáva nehnuteľnsť, ktrá bla zaradená v bchdnm majetku, príjem z predaja môže byť slbdený len v prípade, ak dba medzi nadbudnutím a predajm presahuje päť rkv; príjem z predaja hnuteľnéh majetku príjem za predaj hnuteľnej veci, ktrá nebla zahrnutá d bchdnéh majetku daňvníka, je slbdený d dane; dávky, pdpry a služby z verejnéh a individuálneh zdravtnéh pistenia, sciálneh pistenia, nemcenskéh zabezpečenia a úrazvéh zabezpečenia, dôchdky z starbnéh dôchdkvéh sprenia; plnenia pskytvané zbrjenými silami vjakm základnej, prípravnej, zdknaľvacej služby; - 4 -

5 Príjmy z závislej činnsti Pdľa zákna 595/2003 Z.z. rzlišujeme tri typy príjmv z závislej činnsti: - príjmy pdliehajúce dani z príjmv - príjmy z súčasnéh aleb z predchádzajúceh pracvnprávneh vzťahu, službnéh pmeru, štátnzamestnaneckéh pmeru, členskéh pmeru príjmy za prácu členv družstiev, splčníkv a knateľv splčnstí s ručením bmedzeným a kmandistv kmanditných splčnstí platy a funkčné príplatky ústavných činiteľv dmeny za výkn funkcie v štátnych rgánch dmeny za výkn funkcie v rgánch územnej samsprávy dmeny bvinených v väzbe príjmy z prstriedkv sciálneh fndu bslužné (tzv. sprepitné ) vrátené pistné v prípade pskytnutia mtrvéh vzidla zamestnancvi, 1% z bst. ceny vzidla v každm kalendárnm mesiaci. hdnta zamestn. pcie pskytnutá zamestnancvi na nákup akcie cena, resp. výhra prijatá zamestnancm (aj manželku aleb vyživ. dieťaťm) v súťaži vyhlásenej zamestnávateľm. - príjmy, ktré nie sú predmetm dane z príjmv náhrada cestvnéh nepeňažné plnenie v výške hdnty pskytvaných sbných chranných pracvných prstriedkv, zálha prijatá ak preddavk d zamestnávateľa hdnta rekndičných pbytv a pbytv preventívnej zdravtnej starstlivsti náhrada za pužitie vlastnéh náradia - príjmy slbdené d dane suma vynalžená na dškľvania zamestnanca hdnta stravy pskytvanej zamestnancvi hdnta nealkhlických nápjv pskytvaných zamestnancvi na pracvisku pskytnutie rekreačnéh zariadenia pistné na verejné zdravtné, sciálne pistenie a sc. zabezpečenie, príspevky na starbné dôchdkvé sprenie náhrada a príplatk pri dčasnej prac. neschpnsti náhrada za stratu na zárbku pri vzniku prac. úrazu aleb pri chrbe z pvlania pdiel na zisku, vyplatený O.S. aleb družstvm zamestnancvi bez účasti na základnm imaní rzdiel medzi vyššu trhvu cenu zamestnanecké pcie a cenu garantvanu pciu, zaplatenu zamestnancm v deň nákupu akcie. Základm dane (čiastkvým základm dane) sú zdaniteľné príjmy z závislej činnsti znížené pistné a príspevky, ktré je pvinný platiť zamestnanec. Príjmy z pdnikania, z inej samstatnej zárbkvej činnsti a z prenájmu Príjmy uvedené v 6 Zákna dani z príjmv rzdeľujeme v závislsti d spôsbu ich dsahvania a charakteru vyknávanej činnsti na: - Príjmy z pdnikania príjmy z pľnhspdárskej výrby, lesnéh a vdnéh hspdárstva, príjmy z živnsti, príjmy z pdnikania vyknávanéh pdľa sbitných predpisv, príjmy splčníkv verejnej bchdnej splčnsti a kmplementárv kmanditnej splčnsti, - Príjmy z inej SZČ príjmy z pužitia aleb z pskytnutia práv z priemyselnéh aleb inéh duševnéh vlastníctva, - 5 -

6 príjmy z činnstí, ktré nie sú živnsťu ani pdnikaním príjmy znalcv a tlmčníkv za činnsť vyknávanú na základe zákna č. 382/2004 Zb. znalcch, tlmčníkch a prekladateľch. príjmy z činnstí sprstredkvávateľv pdľa sbitných predpisv. - Príjmy z prenájmu z prenájmu nehnuteľnstí z prenájmu hnuteľných vecí, prenajatých ak súčasť nehnuteľnsti Príjmy z kapitálvéh majetku Príjmami z kapitálvéh majetku sú: úrky a statné výnsy z cenných papierv, úrky, výhry a iné výnsy z vkladv na vkladných knižkách vrátane úrkv z peňažných prstriedkv na vkladvm účte, na účte stavebnéh spriteľa a z bežnéh účtu krem úrkv z peňažných prstriedkv na bežných účtch pužívaných v súvislsti s pdnikaním, úrky a iné výnsy z pskytnutých úverv a pôžičiek, dávky z dplnkvéh dôchdkvéh sprenia a z starbnéh dôchdkvéh sprenia, dstupné vyplácané pdľa sbitnéh predpisu, plnenia z pistenia pre prípad džitia určitéh veku, výnsy z zmeniek krem príjmv z ich predaja. Príjmy z pdielvých listv dsiahnuté z ich vyplatenia Ostatné príjmy Ostatnými príjmami sú príjmy, ktré nepatria d 5 7 zákna 595/2003 Z.z. dani z príjmv. Medzi statné príjmy patria najmä: príjmy z príležitstných činnstí vrátane príjmv z príležitstnej pľnhspdárskej výrby, lesnéh a vdnéh hspdárstva a z príležitstnéh prenájmu hnuteľných vecí. (napr. príjmy z príležitstnéh predaja lesných pldv, húb, liečivých bylín, príjem za predaj výrbkv z vlastnej drbnej pestvateľskej a chvateľskej činnsti, ak nejde činnsť vyknávanú v rámci pdnikania, t. j. nevyknáva ju samstatne hspdáriaci rľník) príjmy z prevdu vlastníctva nehnuteľnstí (napr. príjmy z predaja bytu, bytnéh dmu, pzemku) príjmy z predaja hnuteľných vecí príjmy z prevdu pcií, príjmy z prevdu cenných papierv príjmy z prevdu účasti (pdielu) na splčnsti s ručením bmedzeným, kmanditnej splčnsti aleb z prevdu členských práv družstva; príjmy z zdedených práv z priemyselnéh a inéh duševnéh vlastníctva (napr. zdedené autrské práva, vynálezy, zlepšvacie návrhy, medzi práva príbuzné autrskému právu patria napr. práva výrbcv zvukvých záznamv, práva výknných umelcv); dôchdky; výhry v ltériách a iných pdbných hrách a výhry z reklamných súťaží a žrebvaní. Ltérie a iné pdbné hry sa prevádzkujú na základe pvlenia pdľa zákna č. 194/1990 Zb. ltériách. Ide hry, ktré sú zalžené z prevažnej časti na náhde a nie na vedmstiach a znalstiach účastníka; ceny z verejných súťaží, ceny z súťaží, v ktrých je kruh súťažiacich bmedzený pdmienkami súťaže, aleb ak ide súťažiacich vybratých uspriadateľm súťaže a ceny z šprtvých súťaží. Pri pskytnutí nepeňažnej výhry aleb ceny je prevádzkvateľ aleb rganizátr pvinný známiť výhercvi hdntu výhry aleb ceny a daň je pvinný zaplatiť daňvník, t. j. príjemca výhry aleb ceny, príjmy z derivátvých perácií. dávky výsluhvéh zabezpečenia a služby sciálneh zabezpečenia príslušníkv zbrjených síl; štipendiá pskytvané z prstriedkv štátneh rzpčtu aleb pskytvané vyskými šklami; pdpry a príspevky pskytvané z prstriedkv štátneh rzpčtu, rzpčtv bcí, vyšších územných celkv a štátnych fndv vrátane nepeňažnéh plnenia; - 6 -

7 výhry v ltériách, stávkach a pdbných hrách prevádzkvaných na základe pvlenia vydanéh pdľa zákna č.194/1990zb. bez bmedzenia výšky; prijaté ceny aleb výhry z rôznych súťaží v hdnte neprevyšujúcej Sk za cenu; suma daňvéh zvýhdnenia na vyživvané dieťa žijúce s daňvníkm v dmácnsti daňvý bnus; výnsy z štátnych dlhpisv SR vydaných a registrvaných v zahraničí; ak ide príjmy presne vymedzené záknm, napr. príjmy z prenájmu, z príležitstných činnstí, z prevdu cenných papierv a úhrn príjmv znížený výdavk nepresiahne v zdaňvacm bdbí päťnásbk sumy živtnéh minima platnému k 1. januáru príslušnéh zdaňvacieh bdbia, t. j. sumu (2004), (2005). Ak úhrn príjmv presiahne tút sumu, d základu dane sa zahrnú len príjmy nad stanvenú sumu. Základ dane z príjmu FO Je stanvený ak súčet čiastkvých základv dane z jedntlivých druhv príjmv. Základ dane zistený pdľa jedntlivých druhv príjmv sa môže znížiť daňvú stratu. Odpčítať (uplatniť) daňvú stratu však nemžn d čiastkvéh základu dane z príjmv z závislej činnsti, ale len d úhrnu čiastkvých základv dane zistených pdľa jedntlivých druhv príjmv uvedených v 6 až 8 (príjmy z pdnikania, z inej samstatnej zárbkvej činnsti a z prenájmu, príjmy z kapitálvéh majetku, statné príjmy) v nasledujúcich zdaňvacích bdbiach

8 4. Daň z príjmu právnických sôb Subjekt dane z príjmv PO Daňvníci sa v úvde zákna ( 2) členia na: - daňvých rezidentv daňvníkmi dane z príjmv právnických sôb sú právnické sby s sídlm na území SR, predmetm dane daňvníka s nebmedzenu daňvu pvinnsťu je príjem (výns) plynúci z zdrjv na území SR a z zdrjv v zahraničí, - daňvých nerezidentv právnické sby s sídlm mim územia SR, ak dsahujú príjmy, ktré sú predmetm dane, predmetm dane daňvníka s bmedzenu daňvu pvinnsťu je príjem (výns) plynúci tmut daňvníkvi len z zdrjv na území SR (tie príjmy, ktré sú uvedené v 16). PRÁVNICKÁ OSOBA Právnická sba je rganizácia sôb aleb majetku, vytvrená s určitým cieľm, ktrej zákn priznáva právnu subjektivitu. Musí byť zriadená aleb zalžená písmnu zmluvu (zakladateľsku listinu jeden zakladateľ) a musí vzniknúť tým, že bude zapísaná d bchdnéh (bchdné splčnsti) aleb inéh záknm určenéh registra (rzpčtvé rganizácie a príspevkvé rganizácie vzniknú zriadením rgánm štátnej správy či bce na základe splnmcnenia v zákne). Právnickými sbami sú: - 1. združenia fyzických aj právnických sôb bchdné splčnsti, družstvá, bčianske združenia, plitické strany, cirkevné a nábženské združenia, - 2. účelvé združenia majetku nadácie a fndy, - 3. jedntky územnej samsprávy samsprávne územné celky, združujúce bčanv na tmt území bce, - 4. iné subjekty, ktrých t stanvuje zákn rzpčtvé a príspevkvé rganizácie, štátne pdniky. Okrem typických pdnikateľských subjektv (bchdné splčnsti, družstvá), ktré sa zapisujú d bchdnéh registra, existujú aj právnické sby nezalžené na pdnikanie ak bčianske združenia, pzemkvé splčenstvá, bce, vyššie územné celky, rzpčtvé a príspevkvé rganizácie, zdravtné pisťvne, nadácie atď. Predmet dane z príjmv PO Predmetm dane je príjem (výns) z činnsti daňvníka (z rôznych druhv činnstí) a z nakladania s jeh majetkm (úrky z vkladv). Predmetm dane právnických sôb zapísaných d bchdnéh registra sú príjmy z všetkých činnstí, z ktrých dsiahli zisk. Predmetm dane u daňvníkv nezriadených na pdnikanie ( 12) sú len príjmy z činnstí, ktrými dsahujú zisk aleb ktrými sa dá zisk dsiahnuť, a t vrátane príjmv z predaja majetku, nájmnéh, reklám, členských príspevkv a príjmv, z ktrých sa daň vyberá zrážku. Medzi takét činnsti patrí výkn pdnikateľskej činnsti, na ktrú je ptrebné napr. živnstenské právnenie a nakladanie s vlastným aleb zvereným majetkm

9 5. Splčné ustanvenia výpčtu základu dane Veľká časť ustanvení zákna dani z príjmv je splčná pre fyzické aj právnické sby. SADZBA DANE Sadzba je 19 % z základu dane: u fyzických sôb zníženéh daňvú stratu a nezdaniteľné časti základu dane ( 11), u právnických sôb zníženéh daňvú stratu. Sadzba dane fyzických sôb a právnických sôb je rvnaká v výške 19 % v nadväznsti na zásadu daňvej refrmy a rvnej dane. Tát sadzba je platná aj pre daň vyberanú zrážku. ZÁKLAD DANE Zákn bsahuje splčnú úpravu na vymedzenie základu dane pre fyzické sby a právnické sby. Spôsb výpčtu základu dane u nich závisí d spôsbu vedenia účtvníctva: a) Základ dane daňvníkv účtujúcich v pdvjnm účtvníctve sa vypčíta z zistenéh výsledku hspdárenia pred zdanením, ktrý sa vyčísľuje z pdkladv a údajv riadne vedenéh účtvníctva daňvníka. Výsledk hspdárenia pred zdanením sa zisťuje ak rzdiel výnsv účtvaných na účtch účtvej triedy 6 a nákladv účtvaných na účtch účtvej triedy 5. základ dane = výnsy náklady b) Základ dane daňvníkv účtujúcich v jednduchm účtvníctve aleb daňvníkv, ktrí vedú evidenciu pdľa 6 ds. 10 a 11, teda evidenciu príjmch, zásbách a phľadávkach sa vypčíta ak : základ dane = zdaniteľné príjmy - daňvé výdavky c) Daňvník, ktrý vykazuje výsledk hspdárenia pdľa medzinárdných štandardv pre finančné výkazníctv, vychádza z tht výsledku hspdárenia. Daňvý výdavk - každý výdavk, ktrý je: 1. preukázateľne vynalžený daňvníkm na dsiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmv, teda súvisí s knkrétnu činnsťu. (ten istý výdavk sa môže psudzvať v rôznych pdmienkach rzdielne), 2. je zaúčtvaný v účtvníctve daňvníka, ak daňvník nie je účtvnu jedntku, ale vedie evidenciu príjmv a výdavkv, musí byť zaevidvaný v evidencii daňvníka (pri príjmch z prenájmu), pričm pjem zaúčtvanie a zaevidvanie bsahuje aj pvinnsť rešpektvania vecnej a časvej súvislsti s dsahvanými príjmami

10 ÚPRAVA VÝSLEDKU HOSPODÁRENIA Výsledk hspdárenia sa upravuje tzv. nedaňvé plžky nákladv a výnsv, ktré z daňvéh hľadiska neprávnene znížili aleb zvýšili výsledk hspdárenia, tzv. pripčítateľné a dpčítateľné plžky. Daňvník je pvinný výsledk hspdárenia ďalej upraviť tak, aby sa z neh vyčíslil daňv akceptvateľný základ dane, a t nasledvnými úpravami: a) zvýšiť sumy, ktré nemžn pdľa zákna dani z príjmv zahrnúť d základu dane aleb ktré bli d základu dane zahrnuté v nesprávnej výške napr. náklady na pracvné cesty presahujúce limity ustanvené záknm, nezaplatené zmluvné pkuty, penále, úrky z meškania u dlžníka zaúčtvané d nákladv, ale nezaplatené d knca rka, tiet plžky sa zahrňujú d základu dane len p zaplatení; b) zvýšiť tie sumy, ktré nie sú súčasťu výsledku hspdárenia, ale pdľa tht zákna sú zahrnvané d základu dane až p prijatí platby napr. prijaté zmluvné pkuty, pplatky, úrky z meškania u veriteľa, ak bli zaúčtvané v predchádzajúcich rkch, ale pripísané na účet (zaplatené v htvsti) až v danm účtvnm bdbí; c) znížiť sumy, ktré sú súčasťu výsledku hspdárenia, ale pdľa zákna dani z príjmv ich d základu dane nemžn zahrnúť, napr. nezaplatené (neprijaté) zmluvné pkuty, úrky z meškania u veriteľa v tm zdaňvacm bdbí, v ktrm bli zaúčtvané d výnsv, ale dlžníkm nebli zaplatené. PRIPOČÍTATEĽNÉ POLOŽKY - rzdiel, ktrý dpisy hmtnéh majetku uplatnené v účtvníctve prevyšujú dpisy tht majetku pdľa zákna dani z - zstatkvá cena hmtnéh a nehmtnéh majetku pri vyradení z dôvdu zavinenej škdy (len d výšky náhrad zahrnvaných d základu dane), napr. zstatkvá cena havarvanéh auta (ttálna škda) je Sk, náhrada d pisťvne je Sk, pripčítateľná plžka je Sk, - výdavky na reprezentáciu, - pskytnuté dary, - tvrba nezáknných pravných plžiek, - tvrba rezerv daňv neuznaných, - náklady presahujúce limity ustanvené záknm daniach z príjmv aleb sbitnými predpismi, a t napr. náklady na pracvné cesty pdľa zákna č. 283/2002 Z. z. cestvných náhradách pskytvané nad stanvený rzsah, náklady na pracvné a sciálne pdmienky, napr. príspevky na stravvanie prevyšujúce 55 % ceny jedla, - výdavky na sptrebu phnných látk prevyšujúce priemernú prepčítanú sptrebu pdľa technickéh preukazu, - rzdiel, ktrý manká a škdy presahujú prijaté náhrady s výnimku škôd vzniknutých v dôsledku živelnej phrmy aleb spôsbené neznámym páchateľm, - zmluvné pkuty, penále, úrky z meškania u dlžníka v tm zdaňvacm bdbí, v ktrm nich daňvník (dlžník) účtval, ale nebli zaplatené, - prijaté zmluvné pkuty, penále, úrky z meškania u veriteľa, ak bli zaúčtvané v predchádzajúcich rkch, ale uhradené až v danm rku, - nájmné, dplaty (prvízie) za sprstredkvanie u daňvníka účtujúceh v pdvjnm účtvníctve uhrádzané fyzickej sbe, ak tt nájmné, prvízie nebli uhradené v čase, kedy sa nich účtval, (základ dane sa zníži v ďalšm zdaňvacm bdbí, kedy budú skutčne uhradené, uznaným daňvým výdavkm budú vždy až p zaplatení). ODPOČÍTATEĽNÉ POLOŽKY - dčasný rzdiel, ktrý daňvé dpisy hmtnéh majetku prevyšujú dpisy tht majetku uplatnené v účtvníctve, - nezaplatené (neprijaté) zmluvné pkuty, penále, úrky z meškania u veriteľa v tm zdaňvacm bdbí, v ktrm bli v účtvníctve zaúčtvané d výnsv, ale dlžníkm nebli zaplatené,

11 - zúčtvané výnsy prislúchajúce k nákladm, ktré sa pdľa 19 neuznali za daňvé výdavky (uvedú sa tu sumy zúčtvaných rezerv krem záknných rezerv, pričm suma sa zistí z účtv 654, 674, 684, 659, 679 a 689). Za daňvé výdavky napak nemžn pvažvať: - výdavky (náklady) na bstaranie hmtnéh majetku a nehmtnéh majetku, - výdavky na zvýšenie základnéh imania vrátane splácania pôžičiek, - výdavky na vyplácané pdiely na zisku vrátane pdielv na zisku (tantiém) členv štatutárnych rgánv, - výdavky na technické zhdntenie, - výdavky na reprezentáciu, krem výdavkv na reklamné predmety značené bchdným menm aleb chrannu známku pskytvateľa v hdnte neprevyšujúcej 500 Sk za jeden predmet, - výdavky na sbnú ptrebu daňvníka vrátane výdavkv (nákladv) na chranu sby daňvníka a blízkych sôb daňvníka, na chranu majetku daňvníka, ktrý nie je súčasťu bchdnéh majetku daňvníka, a majetku blízkych sôb daňvníka, - prirážky k základným sadzbám pplatkv za znečisťvanie vzdušia a za ukladanie dpadv, - tvrba rezervnéh fndu a statných účelvých fndv krem pvinnéh prídelu d sciálneh fndu pdľa sbitnéh predpisu, - manká a škdy presahujúce prijaté náhrady s výnimku škôd vzniknutých v dôsledku živelnej phrmy aleb spôsbené neznámym páchateľm, - daň pdľa tht zákna, - tvrba rezerv a tvrba pravných plžiek s výnimku pdľa 20. ODPOČET DAŇOVEJ STRATY Od základu dane mžn dpčítať daňvú stratu: pčas najviac piatich bezprstredne p sebe nasledujúcich zdaňvacích bdbí, a t pčnúc zdaňvacím bdbím bezprstredne nasledujúcim p zdaňvacm bdbí, za ktré bla tát daňvá strata vykázaná. Zákn nevyžaduje pdmienku rvnmernéh dpčítavania, ale umžňuje dpčítavať daňvú stratu aj nervnmerne, v závislsti d výšky vykázanéh základu dane, t. j. aj jednrazv. P zhrnutí výpčet výšky dane sa riadi nasledujúcim pravidlm: VÝNOSY - NÁKLADY = HOSPODÁRSKY VÝSLEDOK (HV) HV ODPOČÍTATEĹNÉ POLOŽKY + PRIPOČÍTATEĽNÉ POLOŽKY= ZÁKLAD DANE ZÁKLAD DANE ODPOČET DAŇOVEJ STRATY = ZÁKLAD DANE PO ODPOČTE ZÁKLAD DANE PO ODPOČTE * 0,19 % = VÝŠKA DANE (DAŇ) HOSPODÁRSKY VÝSLEDOK DAŇ = HOSPODÁRSKY VÝSLEDOK PO ZDANENÍ

12 6. Vyberanie a platenie dane DAŇ Z PRÍJMU FYZICKEJ OSOBY Ustanvenia 32 upravujú, kedy je daňvník fyzická sba pvinný, resp. kedy nie je pvinný pdať daňvé priznanie. Daňvé priznanie môže daňvník pdať aj vtedy, keď mu tát pvinnsť z zákna nevyplýva. Daňvník nie je pvinný pdať daňvé priznanie, ak jeh zdaniteľný príjem za zdaňvacie bdbie nepresiahl 50 % sumy zdpvedajúcej 19,2 násbku živtnéh minima platnéh k 1. januáru zdaňvacieh bdbia. Znamená t teda, že daňvník nie je pvinný pdať daňvé priznanie, ak jeh zdaniteľné príjmy nepresiahnu plvicu nezdaniteľnej časti základu dane na daňvníka. Nejde rzdiel medzi príjmami a výdavkami, ale tzv. brutt príjmy pred znížením daňvé výdavky. D príjmv daňvníka sa pre takýt výpčet nezahŕňajú príjmy, z ktrých sa daň vyberá zrážku ( 43) a zrazením tejt dane je daňvá pvinnsť splnená. Daňvé priznanie je vždy pvinný pdať daňvník, ktrý pdniká a v zdaňvacm bdbí dsiahl stratu, aj keď jeh zdaniteľné príjmy nepresiahli uvedenú sumu. Daňvník s príjmami len z závislej činnsti ( 5) nemá pvinnsť pdať daňvé priznanie, ak jeh daňvú pvinnsť vypriada zamestnávateľ vyknaním rčnéh zúčtvania. Výnimku však u daňvníka s príjmami len z závislej činnsti sú prípady uvedené v schéme. Daňvník, ktrému zamestnávateľ vyknal rčné zúčtvanie, je pvinný pdať daňvé priznanie aj vtedy, ak zárveň mal iné druhy príjmv pdľa 6 8 (z pdnikania, inej samstatnej zárbkvej činnsti, prenájmu, kapitálvéh majetku, statné príjmy). DAŇ Z PRÍJMU PRÁVNICKEJ OSOBY Daňvé priznanie je pvinný pdať ( 41) za predchádzajúce zdaňvacie bdbie daňvník v ustanvenej lehte vyplývajúcej z 49 zákna dani z príjmv, a t d 3 mesiacv p uplynutí zdaňvacieh bdbia. ZDAŇOVACÍM OBDOBÍM je v všebecnsti kalendárny rk, môže ním byť aj hspdársky rk. V lehte na pdanie daňvéh priznania je daňvník pvinný daň aj zaplatiť. Pdať daňvé priznanie nie je pvinný: a) daňvník, ktrý nie je zalžený aleb zriadený na pdnikanie, Nárdná banka Slvenska, Fnd nárdnéh majetku SR ak majú len príjmy, ktré nie sú predmetm dane a príjmy, ktré sú zdaňvané zrážku pdľa 43, b) bčianske združenia ak majú len príjmy, ktré: nie sú predmetm dane, sú d dane slbdené členské príspevky prijaté bčianskymi združeniami d svjich členv, príjmy zdaňvané zrážku, c) rzpčtvé a príspevkvé rganizácie ak majú len príjmy: zdaňvané zrážku, príjmy, ktré nie sú predmetm dane a príjmy slbdené d dane

13 PLATENIE PREDDAVKOV NA DAŇ U FYZICKEJ OSOBY Preddavky na daň sú pvinné platby v priebehu zdaňvacieh bdbia, keď skutčná výška dane ešte nie je známa. Platením preddavkv na daň sa má dsiahnuť plynulý a rvnmerný prísun finančných prstriedkv d štátneh rzpčtu. Preddavky na bežné zdaňvacie bdbie sa platia v závislsti d výšky pslednej daňvej pvinnsti, a t buď: štvrťrčne aleb mesačne Ak daňvník prestane vyknávať činnsť aleb pberať zdaniteľné príjmy, nie je pvinný platiť preddavky na daň. V takmt prípade už nemusí zaplatiť preddavk, ktrý je splatný p dni, v ktrm dšl k uvedeným skutčnstiam, pričm tiet skutčnsti známi správcvi dane. Preddavky na daň nemusí platiť daňvník, ktrý v predchádzajúcm zdaňvacm bdbí pberal: a) len príjmy z kapitálvéh majetku aleb statné príjmy, b) príjmy, z ktrých sa daň vyberá zrážku, c) príjmy z závislej činnsti, z ktrých vyberal preddavk na daň zamestnávateľ. VYBERANIE A PLATENIE PREDDAVKOV NA DAŇ A DAŇ Z PRÍJMOV ZO ZÁVISLEJ ČINNOSTI Pre príjmy z závislej činnsti je príznačné, že sa vyplácajú spravidla v mesačnej peridicite, a pret zákn v 35 ustanvuje spôsb výpčtu mesačnéh preddavku na daň. Preddavk na daň ( 35): z zdaniteľnej mzdy zakrúhlenej na celé kruny nadl, zúčtvanej a vyplatenej za kalendárny mesiac, je 19 %. P sknčení zdaňvacieh bdbia sa preddavky na daň zapčítavajú na úhradu dane vykná sa rčné zúčtvanie preddavkv na daň. ZDANITEĽNÁ MZDA Zdaniteľnu mzdu je úhrn zdaniteľných príjmv z závislej činnsti zúčtvaných a vyplatených zamestnancvi za kalendárny mesiac znížený: sumy zrazené na pistné a príspevky, ktré je pvinný platiť zamestnanec, nezdaniteľnú časť základu dane na daňvníka (NČZD). ZDANITEĽNÁ MZDA = HRUBÁ MZDA POISTNÉ NA ZDRAVOTNÉ A SOCIÁLNE POISTENIE A PRÍSPEVKY - NČZD Preddavk sa zakrúhľuje na celé kruny nadl. Preddavk na daň sa zníži sumu zdpvedajúcu jednej dvanástine sumy daňvéh bnusu ( 35 dsek 2). PREDDAVOK ZNÍŽENÝ O BONUS = (ZDANITEĽNÁ MZDA * 0.19 ) - BONUS

14 Preddavk na daň sa zrazí pri výplate aleb pri pukázaní aleb pri pripísaní zdaniteľnej mzdy zamestnancvi k dbru bez hľadu na t, za ktré bdbie sa tát mzda vypláca. Pri mesačnm vyúčtvaní sa preddavk zrazí z zdaniteľnej mzdy za uplynulý kalendárny mesiac. Ak si chce zamestnanec uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na daňvníka a daňvý bnus, pdpisuje vyhlásenie na zdanenie príjmv. Zamestnanec si daňvý bnus a nezdaniteľnú časť na daňvníka môže uplatniť za t isté bdbie len u jednéh zamestnávateľa a v kalendárnm mesiaci len raz v výške 1/12 rčnéh nárku. DAŇOVÝ BONUS Daňvý bnus si môže uplatniť len jeden z rdičv. Daňvý bnus je systém daňvej úľavy v výške Sk rčne (540 Sk mesačne) d MINIMÁLNA MZDA Každý zamestnanec má nárk za svju prácu najmenej na minimálnu mzdu. Výška minimálnej mzdy je d : za každú hdinu dpracvanú zamestnancm 43,70 Sk, za mesiac Sk pre zamestnanca dmeňvanéh mesačnu mzdu, 75% súm uvedených v predchádzajúcich dsekch, ak ide zamestnanca, ktrý je pžívateľm čiastčnéh invalidnéh dôchdku, a mladistvéh zamestnanca staršieh ak 16 rkv, 50% súm uvedených v 1. a 2. dseku, ak ide zamestnanca, ktrý je pžívateľm invalidnéh dôchdku, invalidnéh zamestnanca mladšieh ak 18 rkv a zamestnanca mladšieh ak 16 rkv. Minimálna mzda za každú dpracvanú hdinu je určená pre zamestnancv, ktrých ustanvený týždenný pracvný čas je 40 hdín. Ak ustanvený týždenný pracvný čas je nižší ak 40 hdín, suma minimálnej mzdy za každú dpracvanú hdinu sa úmerne zvýši. Zamestnancvi dmeňvanému mesačnu mzdu, ktrý má dhdnutý kratší týždenný pracvný čas aleb nedpracval v mesiaci všetky pracvné dni, patrí minimálna mzda v výške zdpvedajúcej dpracvanému času. Ak mzda zamestnanca nedsiahne v kalendárnm mesiaci výšku minimálnej mzdy, zamestnávateľ pskytne zamestnancvi dplatk, ktrý predstavuje rzdiel medzi dsiahnutu mzdu a výšku minimálnej mzdy určenu pdľa hreuvedených kritérií. Výšku minimálnej mzdy ustanvuje nariadenie vlády SR vždy k 1. któbru kalendárneh rka ( 6a)

15 ŽIVOTNÉ MINIMUM Živtné minimum predstavuje splčensky uznanú minimálnu hranicu príjmv fyzickej sby, pd ktru nastáva stav jej hmtnej núdze. Výška živtnéh minima d 1. júla 2006 (upravuje sa vždy 1. júla v danm kalendárnm rku) Sk mesačne pre jednu plnletú fyzickú sbu, Sk mesačne ak ide ďalšiu splčne psudzvanú plnletú fyzickú sbu, Sk mesačne ak ide zapatrené neplnleté dieťa aleb ak ide nezapatrené dieťa. Príklady aktuálneh živtnéh minima pre niektré typy dmácnstí: jedntlivec Sk mesačne, jedntlivec s dieťaťm ( ) dvjica Sk mesačne ( ), rdičia s dvmi deťmi Sk ( ), rdičia s štyrmi deťmi Sk ( ). NEZDANITEĽNÁ ČASŤ ZÁKLADU DANE NA DAŇOVNÍKA Základ dane sa znižuje nezdaniteľné časti základu Ak daňvník v príslušnm zdaňvacm bdbí dsiahne základ dane, ktrý a) sa rvná aleb je nižší ak 100-násbk sumy platnéh živtnéh minima ( ZD <= 4980 Sk * 100 = ,- Sk rčne, č je ,. Sk mesačne), ptm nezdaniteľná časť základu dane rčne na daňvníka je suma zdpvedajúca 19,2-násbku sumy platnéh živtnéh minima, (t.j ,- Sk) b) je vyšší ak 100-násbk platnéh živtnéh minima,( ZD > 4980,- Sk * 100 = ,- Sk, rčne, č je ,- Sk mesačne), nezdaniteľná časť základu dane rčne na daňvníka je suma zdpvedajúca rzdielu 44,2-násbku platnéh živtnéh minima (44,2*4980,-Sk = ,- Sk) a jednej štvrtiny základu dane; ak tát suma je nižšia ak nula, nezdaniteľná časť základu dane rčne na daňvníka sa rvná nule. Príklad: základ dane (ZD I.) daňvníka je ,-Sk. Ptm NČZD sa vypčíta: [ ( 44,2*4980)- ( /4)] = = ,- Sk Ak daňvník v príslušnm zdaňvacm bdbí dsiahne základ dane: a) rvnajúci sa aleb nižší ak 176,8-násbk platnéh živtnéh minima (t.j ,- Sk rčne, č je ,- Sk mesačne) a jeh manželka (manžel) žijúca s daňvníkm v dmácnsti v tmt zdaňvacm bdbí: 1. nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane rčne na manželku (manžela) je suma zdpvedajúca 19,2-násbku platnéh živtnéh minima, t.j ,- Sk

16 2. má vlastný príjem nepresahujúci sumu zdpvedajúcu 19,2- násbku platnéh živtnéh minima, (t.j ,- Sk) nezdaniteľná časť základu dane rčne na manželku (manžela) je rzdiel medzi sumu zdpvedajúcu 19,2-násbku platnéh živtnéh minima a vlastným príjmm manželky (manžela), 3. má vlastný príjem presahujúci sumu zdpvedajúcu 19,2- násbku platnéh živtnéh minima, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rvná nule b) vyšší ak 176,8-násbk platnéh živtnéh minima (č je ,- Sk) a jeh manželka (manžel) žijúca s daňvníkm v dmácnsti v tmt zdaňvacm bdbí: nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane rčne na manželku (manžela) je suma zdpvedajúca rzdielu 63,4-násbku platnéh živtnéh minima, č je ,- Sk a jednej štvrtiny základu dane tht daňvníka; ak tát suma je nižšia ak nula, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rvná nule, má vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane rčne na manželku (manžela) je suma vypčítaná pdľa prvéh bdu, znížená vlastný príjem manželky (manžela); ak tát suma je nižšia ak nula, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rvná nule. Nezdaniteľnými časťami základu dane sú aj príspevky na dplnkvé dôchdkvé sprenie pdľa sbitnéh predpisu,35) finančné prstriedky na účelvé sprenie, pistné na živtné pistenie

17 7. Príklad Hrubá mesačná mzda zamestnanca predstavuje Sk. Zamestnanec nemá manželku ani dieťa. Mesačný výpčet dvdv d pistných fndv, preddavkv na daň z príjmu, čistej mzdy Plžka Spôsb výpčtu Hrubá mzda ,00 Nemcenské pistné (1,4 % z VZ) 363,00 Starbné pistné (4,0 % z VZ) 1200,00 Zdravtné pistné (4,0 % z VZ) 1200,00 Invalidné pistné (3,0 % z VZ) 900,00 Príspevk d fndu nezamestnansti (1,0%) 300,00 Pistné splu 3963,00 Hrubý základ dane 26037, NČZD 7968,00 (4980 * 19,2)/12 Zdaniteľná mzda (upravený ZD) 18069, Preddavk na daň 3433, * 0,19 Daňvý bnus 0,00 Znížený preddavk na daň 3433,00 Čistá mzda 22604,

18 8. Príklad 2 Hrubá mesačná mzda zamestnanca predstavuje Sk. Zamestnanec má jedn vyživvané dieťa. Mesačný výpčet dvdv d pistných fndv, preddavkv na daň z príjmu, čistej mzdy Plžka Spôsb výpčtu Hrubá mzda 60000,00 Nemcenské pistné (1,4 % z VZ) 363,00 Starbné pistné (4,0 % z VZ) 2073,00 Zdravtné pistné (4,0 % z VZ) 2073,00 Invalidné pistné (3,0 % z VZ) 1555,00 Príspevk d fndu nezamestnansti (1,0%) 519,00 Pistné splu 6583,00 Hrubý základ dane 53417, NČZD 7968,00 (4980 * 19,2)/12 Zdaniteľná mzda (upravený ZD) 45449, Preddavk na daň 8635, * 0,19 Daňvý bnus 540,00 Znížený preddavk na daň 8095, Čistá mzda 45322,

19 9. Pužité zdrje a literatúra 1. PhDr. Tatiana Arbe: Pdnikvé hspdárstv (prednášky) 2. Dc. Ing. Ľubmír Jemala, CSc., Pdnikvé hspdárstv a manažment