1 Efektívnosť podniku

Transkript

1 III.L Eknmika 1 Efektívnsť pdniku 1.1 Náklady Každý pdnik v svjej pdnikateľskej činnsti si kladie nejaké pdnikateľské ciele Dsahvanie zisku Zabezpečenie stability a likvidity Efektívnsť výrbnej a statnej činnsti Pdnik ju môže zabezpečiť Maximalizáciu výstupv pri daných vstupch Minimalizáciu vstupv pri daných výstupch Optimalizáciu vstupv a výstupv Pri zabezpečení činnsti pdniku má prevažná časť vstupv d pdniku frmu nákladv a prevažná časť výstupv z pdniku frmu výnsv, rzdiel medzi výnsmi a nákladmi predstavuje výnsnsť hspdárenia pdniku V N = VH Náklad Je peňažné vyjadrenie sptreby výrbných faktrv Vedú k zníženiu majetku pdniku Výkny Sú výsledkm pdnikateľskej činnsti, sú t hdnty ktré pdnik vyprdukuje za určité bdbie vyjadrujú sa v peniazch, majú frmu výrbku, plvýrbku aleb služby Výkny sa stávajú výnsmi až keď sa realizujú (predajú) 1.2 Charakteristika nákladv Náklady z hľadiska pdniku ak celku Sú peňažným vyjadrením zníženia majetku pdniku, sledujú sa v finančnm účtvníctve Náklady z vnútr rganizačnéh hľadiska Účelvé a účelné vynalženie majetku pdniku v peňažnm vyjadrení 1.3 Členenie nákladv Druhvé členenie Kalkulačné členenie Členenie nákladv d závislsti výknv Z hľadiska účtvníctva 1.4 Druhvé členenie nákladv Je t základné členenie nákladv I

2 III.L Eknmika Členíme ich: Sptrebné náklady Nakupvané a pužité služby Mzdvé a statné náklady Dane a pplatky Iné náklady na hspdársku činnsť Odpisy dlhdbéh majetku Tvrba rezerv a pravných rezerv Finančné náklady Daň z prímv právnických sôb Ostatné Náklady členené pdľa druhv Sú Slúžia na Za celý pdnik Externé Vyčíslenie hspdárskeh výsledku pdniku Prvnanie štruktúry nákladv Jednduché Plán (rzpčet) nákladv Eknmicky rvnrdé Hdntenie efektívnsti činnsti pdniku Prvtné Druhvé náklady Sú Majú význam pre riadenie nákladv p línii zdpvednsti Náklady ktré pskytuje jeden vnútrpdnikvý útvar druhému Interné Zlžené II

3 1.5 Kalkulačné členenie III.L Eknmika Kalkulvanie Je činnsť spjená s priraďvaním príslušnej časti celkvých nákladv na knkrétny výkn Kalkulácia je výsledk kalkulvania Kalkulačný vzrec Predstavuje uspriadanie plžiek v kalkulácii Kalkulačné plžky: Priamy materiál } Priame mzdy Priame náklady Ostatné priame náklady Výrbná réžia } Správna réžia Nepriame náklady Odbytvé náklady 1 4 => Vlastné náklady výrby 1 5 => Vlastné náklady výknu 1 6 => Úplné vlastné náklady Kalkulačná jedntka (jednica) Je t výkn na ktrý sa uskutčňuje kalkulácia 1.6 Členenie nákladv (kalkulačné) Pdľa účelu: Priame (jednicvé) Vznikajú v priamej súvislsti a príslušným výknm (sptreba materiálu) Nepriame (režijne) Sú splčné pre všetky výkny (dpisy) Pdľa času: Predbežná kalkulácia Vyknáva sa pred uskutčnením výknu Slúži ak pdklad pre cenvé rzhdvanie Výsledná kalkulácia Vyknáva sa p uknčení výknu Slúži ak základ pri zisťvaní výsledku hspdárenia Význam členenia nákladv Slúži na zisťvanie výšky a zlženia nákladv kalkulačnej jednice Slúži ak pdklad pre cenvé rzhdvanie Umžňuje dkrývať rezervy znižvanie nákladv 1.7 Členenie nákladv v závislsti d bjemu výknu Fixné Pevné, stále, nepružné Z zmenu výknu sa nemenia ale mení sa ich pdiel pripadajúci na jedntku výknu Napr.: III

4 III.L Eknmika Delia sa: Relatívne fixné => menia sa skkm Abslútne fixné => vôbec sa nemenia Variabilné Pružné, premenlivé Menia sa z zmenu bjemu výknu Pdľa stupňa premenlivsti rzlišujeme: Prprcinálne => vyvíjajú sa v tm istm smere ak bjem výknv Neprprcinálne => vyvíjajú sa iným smerm ak bjem výknv Prgresívne Ich celkvá výška rastie rýchlejšie ak bjem výknv ak bjem výknv rastie Degresívne Ich celkvá výška rastie pmalšie ak bjem výknv ak bjem výknv rastie Regresívne Vyvíjajú sa nepriamúmerne s bjemm výknv Príklad V pdniku na výrbu strjv vznikli v rkch 2007 a 2008 Druh nákladv Rzdiel Štruktúra nákladv 2007 Štruktúra nákladv 2008 Sptreba materiálu ,97% 34,78% Sptreba energie ,39% 15,22% Nakupvané služby ,79% 7,25% Mzdvé náklady ,99% 18,12% Odpisy DHM ,63% 9,42% Úrky ,16% 0,72% Daň z prímv právnických sôb Náklady splu ,07% 14,49% Kalkulačné metódy Delenie Je t najjednduchšia metóda, pužíva sa v pdniku kde sa vyrába len jeden druh výrbku NC N KJ = Q IV

5 III.L Eknmika Prirážkvá Priame Určujú sa pdľa nrmy sptreby Nepriame Pmcu režijnej prirážky aleb režijnej sadzby RN RP = RZ RZ môžu byť priame mzdy, priamy materiál aleb celkvé priame náklady Režijná sadzba je RN / RZ Príklad Pdnik Gama s.r.. šije jeden druh rtpedických tpánk v mesiaci któber 2009 predpkladá ušiť 20 párv tpánk Má rzpčet Sptreba materiálu = 800 Mzda zamestnanca a statné mzdvé náklady = 330 Režijne náklady = N KJ = = Príklad Stavba a.s. vyrába drevené a železné kenné rámy v mesiaci któber 2009 má vyrbiť 100 kusv drevených a 50 železných rámv Priame náklady na jedntlivé druhy rámv sú Plžka kalkulácie Drevené kná Železné kná Priamy materiál Priame mzdy Rzpčtvaná výrbná réžia na mesiac któber bla 3200 Vypčítajte predbežnú kalkuláciu výrbu Stavba a.s., rzvrhvu základňu pre priam réžie sú priame mzdy Plžka kalkulácie Drevené kná Železné kná Priame náklady Priame mzdy 8,5 19,4 Výrbná réžia (175,82%) 14,94 34,11 43,44 81,51 RN 3200 RP = = = 175,82% RZ Nulvý bd ( ) Nulvý bd (mŕtvy br), bd zvratu predstavuje taký bjem výknv, ktré pdnik musí vyrbiť a predať aby ich hdntu pkryl celkvé vynalžené náklady na ich V

6 III.L Eknmika výrbu. Tent bjem výknv predstavuje dlnú hranicu bjemu výknv pd ktru pdnik vykazuje stratu a nad ktru vykazuje zisk Príklad Na výrbu párv lyžíc z th sú celkvé fixné náklady celkvé variabilné náklady a jeden pár lyží sa predáva za 40 Vypčítajte kľk párv lyží pdnik musí vyrbiť aby svje náklady pkryl výnsmi t znamená Vypčítajte nulvý bd Celkvé fixné náklady NB = Cena za jedntku výknu variabi ln é náklady jedntkvé CVN VNj = = = 14 / ks Q NB = = 385ks N [ ] CN CVN CFN Q[ks] CN = CFN + CVN N 385 (NB) = = V 385 = 40 * 385 = Pdnik plánuje v rku 2009 dsiahnuť zisk Vypčítajte bjem výrby ktrý zabezpečuje bjem plánvanéh zisku za predpkladu, že statné pdmienky zstanú nezmenené NB = 385 * = 462ks Z hľadiska účtvníctva ( ) Náklady na hspdársku činnsť VI

7 Finančné náklady III.L Eknmika Bezprstredne súvisia z hlavnu činnsťu pdniku (sptreba materiálu, energie...) Vznikajú pri finančných peráciách uskutčňvaných pdnikm (úrky za pskytnuté úvery) Tiet dva druhy nákladv = náklady z bežnej činnsti Mimriadne náklady Vznikajú v súvislsti s mimriadnu udalsťu v pdniku aleb činnsťu pdniku 1.11 Plánvanie nákladv v pdniku Je t činnsť ktru sa dpredu stanvujú jedntlivé plžky nákladv ktré treba vynalžiť aby sa dsiahl plánvaný ciel Plánvanie nákladv musí byť spjené s plánvaním výnsv v pdniku, plánvaním nákladv a plánvaním výnsv sa plánuje výsledk hspdárenia pdniku (V N = VH) Plán nákladv bsahuje prehľad jedntlivých nákladvých plžiek v peňažnm vyjadrení Základm pre zstavenie plánu nákladv je plán výknv Rezervy znižvanie nákladv Lepšie využívanie krátkdbéh majetku Skracvanie dby bratu krátkdbéh majetku Lepšie využívanie výrbnej kapacity Zvyšvanie kvality výknv Vľba vhdnéh srtimentu výrby Prstriedky pre znižvanie nákladv Zlepšenie rganizácie práce a riadenia Zavedenie nvej mdernej techniky a technlógie Zvyšvanie vzdelávania pracvníkv (šklenia, rekvalifikačné kurzy) 1.12 Výnsy Výkny vyjadrené v peniazch Každý výkn pdnik vyprdukuje pret aby h realizval (predal) Výkn sa realizuje týmit spôsbmi: Predajm Tt sa uskutčňuje mim pdnik Vznikajú tržby Odvzdaním v pdniku Vznikajú vnútrpdnikvé výnsy VII

8 III.L Eknmika Výnsy pdniku Viažuce sa na výkny (vznikajú pri realizácii výknv) Ostatné výnsy Vznikajú pri predaji Vznikajú pri dvzdaní TRŽBY VNÚTROPODNIKOVÉ VÝNOSY Htvstný platbný styk Výkn VÝNOS Tržba = Príjem Výkn VÝNOS Tržba = Phľadávka Príjem 1.13 Členenie výnsv Druhvé členenie Tržby za vlastné výkny a tvar Výnsy z zmeny stavu vnútr rganizačných zásb Výnsy z aktivvania výknv vlastnej činnsti Iné prevádzkvé výnsy Zúčtvanie rezerv a pravných plžiek Finančné výnsy Mimriadne výnsy Ostatné druhy výnsv Pdľa spôsbu realizácie výknv Tržby a vnútrrganizačné výnsy VIII

9 III.L Eknmika Z účtvnéh hľadiska Výnsy z hspdárskej činnsti Finančné výnsy Mimriadne výnsy 1.14 Výsledk hspdárenia Výsledk hspdárenia je výsledný efekt činnsti pdniku v peňažnm vyjadrení Vypčítava sa ak rzdiel medzi výnsmi a nákladmi pdniku dsiahnutými v určitm bdbí (1 rk) Výsledk hspdárenia môže byť: Zisk V > N Strata V < N Vyčíslenie výsledku hspdárenia vychádza z členenia výsledku hspdárenia v účtvníctve Rzlišujeme: VH z hspdárskej činnsti VH z finančných perácií Mimriadny výsledk hspdárenia ( VzHČ NzHČ = VHzHČ) + ( FV FN = FVH ) = ( VH z BČ pred zdanením DP) ( daň z PzBČ) = ( VHzBČ p zdanení) + ( VHzMČ p zdanení) = p zisk strata Príklad ( ) V pdniku Vet a.s. bli v rku 2009 tiet náklady a výnsy Náklady na hspdársku činnsť Finančné náklady Mimriadne náklady Výnsy z hspdárskej činnsti Finančné výnsy Mimriadne výnsy Vypčítajte účtvný výsledk hspdárenia pdľa jedntlivých blasti činnsti a celkvý výsledk hspdárenia pdniku. [( = 10000) + ( = 3000)] = (19%) = = (19%) = = Ukazvatele výsledku hspdárenia ( ) Výsledk hspdárenia je najdôležitejší eknmický ukazvateľ ktrý sa sleduje a plánuje v každm pdniku Môže byť vyjadrený ak: Abslútny ukazvateľ (celkvá suma VH vyjadrená v ) Ak pmerný ukazvateľ (dáva d pmeru zisk z iným abslútnym ukazvateľm) IX

10 III.L Eknmika N Z V N = Z => N + Z = V => + = 1 V V Nákladvs ť ( n) + Ziskvsť ( z) = Príklad Vypčítate ukazvatele nákladvsti a ziskvsti z pdniku Vet a. s. n + z = 1 N n = = = V Z 6480 z = = = V = Hdntenie eknmickej efektívnsti investičných prjektv Kapitálvé, investičné výdavky na bstarávanie výrbnej linky, na ktrej sa bude vyrábať nvý výrbk sú Dba živtnsti je 4 rky Odpisvať budeme rvnmerne Cena kapitálu na finančnm trhu je 10% Vývj čakávaných peňažných príjmv (Cash-Flw) pri výrbe nvéh výrbku, za jedntlivé rky živtnsti je uvedený v tabuľke Ukazvateľ/Rk Čistý zisk Odpisy Cash-Flw Finančná analýza Predstavuje rzbr finančnej situácie pdniku úlhu finančnej analýzy je hdntiť finančnú situáciu pdniku, a určiť príčiny ktré ju vplyvnili. Cieľm finančnej analýzy je pznať finančné zdrje pdniku Pdmienky finančnéh zdravia pdniku sú: Likvidita Schpnsť uhrádzať záväzky Výnsnsť (rentabilita) kapitálu vlženéh d pdnikania Z časvéh hľadiska rzlišujeme: Ex pst Predmetm finančnej analýzy sú dsiahnuté súčasné a minulé výsledky hspdárenia Ex ante Finančná situácia v budúcnsti Infrmačné zdrje pre finančnú analýzu sú: Účtvné výkazy (súvaha, prehľad peňažných trhch Cash-Flw) X

11 III.L Eknmika Výrbná správa pre interných a externých pužívateľv Prspech cenných papierv ak pdnik bchduje na burze s cennými papiermi Hspdárska tlač,... Pstup finančnej analýzy Vypčítame pmerné finančné ukazvatele Prvnáme vypčítané pmerné finančné ukazvatele s výrbnými hdntami Vyhdntíme vývj ukazvateľv v čase Súhrnné hdntenie finančnéh zdravia pdniku Základné pmerné ukazvatele finančnej analýzy sú: Analýza likvidity a pracvnéh materiálu Analýza výsledku hspdárenia, ukazvatele rentability Analýza finančnej stability pdniku Prehľad peňažných tkv Cash-Flw 1.18 Cash-Flw Investičné rzhdnutie sa rbí na základe vyhdntenia investičnéh prjektu Je t prjekt rzvja pdniku, ktrý bsahuje tiet základné eknmické charakteristiky: Kapitálvé výdavky Majú dbu návratnsti viac ak jeden rk patria sem výdavky na bstarávanie stálych aktív (dlhdbý majetk) a výdavky spjené z zvýšenu sptrebu bežných aktív Peňažné prímy z prjektu Cash-Flw Určujú sa jedntlivé rky živtnsti investície Cash-Flw sa rvná čistý zisk + dpisy Živtnsť prjektu Je t bdbie pčas ktréh sa prjekt v pdniku pužíva Príklad Z súvahy na výkazu ziskv a strát pdniku za rky 2008 a 2009 máme na výpčet ukazvateľv k dispzícii tiet údaje Ukazvateľ Tržby Prevádzkvý zisk Obežné aktíva Celkvé aktíva Krátkdbé záväzky Celkvý dlh Marža prevádzkvéh zisku 7,3% Pr evádzkvý zisk Tržby Celkvá likvidita 2,16% Obežné aktíva Krátkdbé záväzky XI

12 Zadlžensť 0,55% Celkvý dlh Celkvé aktíva Obrat celkvých aktív Tržba Celkvé aktíva III.L Eknmika Vyhdnťte finančnú analýzu tht pdniku XII

13 III.L Eknmika 2 Eknmika práce v dprave Peňažné dmeňvanie v pdnikateľskej sfére sa realizuje na základe: Záknníka práce Zákna minimálnej mzde Zákn klektívnm vyjadrvaní Ďalšie súvislsti záknv a nariadení Mzda je cena práce Mzdu nie je: Náhrada mzdy Odstupné Odchdné Príspevky z sciálneh fndu Výnsy z kapitálvých pdielv Náhrady za pracvnú phtvsť Atd. Mzda nesmie byť nikdy menšia ak minimálna mzda, je t určené záknm minimálnej mzde, mení sa t k 1.1. každéh rka Zamestnávateľ je pvinný pskytnúť zamestnancvi za vyknanú prácu mzdu ktrá zdpvedá výške minimálnych mzdvých nárkv v vzťahu k zlžitsti, namáhavsti a zdpvednsti danej práce Stupeň nárčnsti Minimálny mzdvý nárk (MMN) 1 1,0 2 1,2 3 1,4 4 1,6 5 1,8 6 2,0 Sadzby MMN nie sú určené pevnými sadzbami ale sú dvdené d aktuálnej výšky minimálnej mzdy pmcu keficientu 2.1 Frmy mzdy ( ) Základné frmy mzdy: Časvá Úklvá Pdielvá Zmiešaná (kmbinvaná) Zmluvná (manažérska) Naturálna mzda Dplnkvé frmy mzdy Odmeny Prémie Osbné hdntenia Príplatky Pdiely na VH XIII

14 2.1.1 Časvá mzda III.L Eknmika Mč = Tm * Sm Mč = časvá mzda Tm =skutčne dpracvané hdiny za mesiac Sm = sadzba minimálneh mzdvéh nákladu Úklvá mzda Mú = Q * Sú Mú = úklvá sadzba Q = pčet kvalitných výrbkv Su = úklvá sadzba za kus Pdielvá mzda Pužíva sa tam kde mžn merať výkn súhrnnými eknmickými ukazvateľmi Zpn Sp = * 100 Vp Sp = Sazdba pdielvej mzdy v % Zpm = plánvaný mesačný zárbk Vp = 1/12 rčnéh bjemu výknv Zmiešaná mzda Vyknáva sa tu kmbinácia časvej a úklvej mzdy aleb časvej a pdielvej mzdy Manažérka mzda Je t dhdnutá mzda medzi zamestnancm a zamestnávateľm a môže mat jedn aleb viac zlžiek Naturálna mzda Časť mzdy sa vyplatí v naturálnej frme a časť v frme výrbkv prác a služieb Príklad Rbtník vyknáva prácu z hľadiska zdpvednsti, namáhavsti a zlžitsti ku tretiemu stupňu minimálnych mzdvých nárkv V danm mesiaci dpracval 22 pracvných dní v 7,5hd. zmenách Vypčítajte minimálnu časvú mzdu rbtníka pdľa súčasnej právnej úpravy 295,5 * 1,4 = 413,7 za mesiac Obchdník za jenu hdinu práce dstane 3,30 7,5 * 3,30 = 24,75 * 22 = 544,5 XIV

15 2.1.8 Príklad III.L Eknmika Rbtníkvi ptvrdila technická kntrla prevzatia kusv súčiastk Nrmvaná prácnsť perácie ktrú rbtník na súčiastke vyknáva je 8min na kus Rbtník je dmeňvaný pdľa mzdvej sadzby 3,30 za hdinu Vypčítajte úklvú mzdu rbtníka Príklad Predavačka v pdnikvm bufete ma hdinvú mzdvú sadzbu 3, dsahuje rčné tržby v priemere Plánvaný mesačný zárbk predavačky vrátane prémií za výkn a príplatkv za zdpvednsť bl stanvený na 420 V sledvanm mesiaci predavačka dsiahla brat a dpracvala 160hd. Vypčítajte výšku pdielvej mzdy a vypčítajte výšku mzdy predavačky ak by bla dmeňvaná časvu frmu mzdy bez dmien 2.2 Funkcie mzdy Nákladvá funkcia Ide znižvanie mzdvých nákladv Stimulačná funkcia Stimuluje pracvníka k vyšším pracvným výknm Eknmická funkcia Spčíva v regulácií mzdvéh vývja vzhľadm na infláciu Sciálna funkcia Zabezpečenie minimálnych sciálnych istôt a minimálnej živtnej úrvne Hrubé mzdy Odvdy d fndv a pisťvní 13,4% 4% zdravtná pisťvňa 4% starbná pistenie 3% invalidné pistenie 1,4% nemcenské pistenie 1% fnd nezamestnansti Nezdaniteľná časť základ dane 335,47 Vypčítame základ dane 19% Čistá mzda = hrubá mzda - dvdy daň 2.3 Prduktivita práce Je základným ukazvateľm ak sa využívajú ľudské zdrje v pdniku je t účinnsť práce Pre meraní prduktivity práce (PP) prvnávame vlžené vstupy a dsiahnuté výstupy Prduktivitu práce mžn vypčítať Priam T Q PP = Q = bjem výrby T = dpracvaný čas XV

16 III.L Eknmika Nepriam Q PP = P P = pčet zamestnancv T t = Q t = prácnsť 2.4 Bankvníctv Máme dvjstupňvú bankvú sústavu 1. stupeň Tvrí NBS 2. stupeň Obchdné (kmerčné) banky Nárdná banka Slvenska Nezávislá centrálna banka Slvenska Je t právnická sba z sídlm v Bratislave a nezapisuje sa d bchdnéh registra V majetkv právnických vzťahch má pstavenie ak pdnikateľ ale nie je kmerčne rientvaná, riadi kmerčné banky Pri vydávaní všebecne záväzných predpisv a právnych nriem má pstavenie ak ministerstvá aleb iné rgány štátu Hlavným cieľm NBS je udržať cenvú stabilitu Na dsiahnutie tht cieľa plní aj ďalšie funkcie Vyknáva dhľad nad fungvaním bankvéh systému a nad vyknávaním bankvých činnstí Vydáva bankvky a mince vrátane pamätných Riadi krdinuje a zabezpečuje platbný styk Slúži, vystupuje ak pkladnica štátneh rzpčtu (banka štátu) Emituje štátne cenné papiere Zastupuje slvenské republiku v menvej blasti Riadiaci rgán NBS Bankvá rada Je t najvyšší riadiaci rgán Direktórium Výknný rgán Guvernér NBS navnk zastupuje guvernér Obchdy NBS Obchdy s bankami Vedie účty bánk a príma ich vklady Predáva aleb nakupuje d nich cenné papiere XVI

17 III.L Eknmika Pskytuje bankám úver na dbu max. 6 mesiacv (je zabezpečený cennými papiermi) V záujme zachvania likvidity môže pskytnúť bankám krátkdbý úver maximálne na dbu 3 mesiace NBS môže pskytnúť úver aj fndu na chranu vkladv Vedie príjmvé a výdavkvé účty štátneh rzpčtu Dáva d predaja štátne dlhpisy Iné bchdy Vydáva krátkdbé cenné papiere Vedie svjim klientm terminvané vkladvé účty Hspdárenie NBS NBS hspdári s rzpčtu ktrý schvaľuje bankvá rada Výsledkm hspdárenia môže byť zisk aleb strata V prípade zisku sa vytvrený zisk predeľuje d rezervnéh fndu, prípadne d iných fndv, aleb slúži na úhradu straty z minulých rkv. Pkiaľ ešte zstal z zisku tak sa dvzdá d štátneh rzpčtu V prípade straty sa uhrádza z rezervnéh fndu aleb iných fndv, neuhradená strata sa prevádza d ďalšieh účtvnéh bdbia Dhľad vyknávaný NBS ( ) NBS vyknáva dhľad nad fungvaním bankvéh systému, nad bankami a nad fndm chrany vkladv Nútená správa Je jedn z najzávažnejších patrení ktré ukladá NBS ak zistí nedstatky v činnsti bchdných bánk Pzastavuje sa výkn funkcií všetkých rgánv banky a pôsbnsť štatutárneh rgánu a dzrnej rady prechádza na správcu ktréh vymenúva aj dvláva NBS Začatie aj uknčenie nútenej správe sa zapisuje d bchdnéh registra Trvá maximálne 24 mesiacv Ak nedstatky pretrvávajú NBS p dhde s Ministerstvm Financií SR dberie pvlenie (licenciu) na výkn bankvých činnsti Obchdná banka Je právnická sba zalžená ak akcivá splčnsť O udelení bankvéh pvlenia rzhduje NBS p dhde s Ministerstvm Financií SR Prijímanie vkladv Vklad (depzit) Je peňažná suma ktrý vkladateľ zapžičia banke za určitú náhradu (úrk) Vklady a úrku predstavujú pre banku záväzk vči vkladateľvi Úrk je v tmt prípade pre banku nákladm Pskytvanie úverv XVII

18 Úver III.L Eknmika Je dčasné pskytnutie peňažných prstriedkv banku za určitú náhradu (úrk) Predstavuje záväzk dlžníka vči banke zaplatiť dlh + úrky Úrk je v tmt prípade pre banku výnsm Ďalšie činnsti bchdných bánk Platbný styk a zúčtvanie Investvanie d cenných papierv Zmenárenská činnsť Obchdvanie na vlastný účet aleb na účet klienta s finančnými nástrjmi kapitálvéh a peňažnéh trhu Vydávanie a správa platbných prstriedkv Hyptekárne bchdy Finančný leasing Prenájm bezpečnstných schránk Pradenské služby a pdbne Členenie bchdných bánk Pdľa zamerania Univerzálne banky Sú zameraná na vyknávanie všetkých bankvých činnstí Špecializvané banky Tiet sa zameriavajú na určitú bankvú klientelu Patria sem: Hyptekárne banky Akceptačné banky Depzitné banky Kmunálne banky Investičné banky Záručné banky Pdľa vlastníctve Súkrmné Štátne Pasívne perácie bchdných bánk Zaberajú sa najmä cudzích zdrjv Banka pri pasívnych peráciách vystupuje ak dlžník Rzlišujeme 2 frmy sústreďvania cudzieh kapitálu Vklady Na pžiadanie Úsprné vklady Terminvané vklady Úvery a pôžičky d NBS a d statných bánk XVIII

19 Vklady na pžiadanie III.L Eknmika Nazývame ich aj vklady na videnie aleb Vista vklady Klienti ukladajú na svj bežný účet a môžu nimi vľne dispnvať Sú t vklady bez časvej viazansti Sú najmenej úrčené (cca 0,05%) Pre banku sú tiet vklady veľmi nákladné a najmenej stabilné cudzie zdrje Z hľadiska likvidity sú pre banku rizik Vklady na pžiadanie rzlišujeme pdľa th kt ukladá peňažné prstriedky na bežný účet v banke: Vklady pdnikateľských subjektv Predstavujú bežný účet pdnikateľskéh subjektu Môžu byť s úvervým rámcm aleb bez neh S úvervým rámcm môže pdnikateľský subjekt isť d debetu avšak maximálne d nejakej výšky Je určený na ukladanie peňažných prstriedkv a na realizáciu platbnéh styku Vklady byvateľstva Tiet vklady slúžia na úhradu platbných záväzkv byvateľstva Majú pdbu sbných účtv Vklady vlády a miestnych rgánv Vklady bánk Ostatné vklady Úsprné vklady Slúžia na dlhdbejšie ulženie peňažných prstriedkv klienta a nemžn ich využívať v bežnm platbnm styku Pre banku sú pmerne stabilným úvervým zdrjm Sú vyššie úrčené (cca d 1%) Najčastejším dkladm je vkladná knižka Úsprné vklady môžu byť rganizvané na týcht účtch: Vkladvé účty Účty majetkvéh sprenia Vklady slúžia na investvanie d cenných papierv Účty stavebnéh sprenia Organizujú ich stavebné spriteľne a vklady sú spjené s štátnu prémiu (2% z vlženéh max. d krún) Účty pistnéh sprenia Termínvané vklady Sú dlhdbejšie viazané Klient sa dbrvľné zaväzuje nedispnvať týmt vkladm určitý čas Prstriedku sú ulžené na vkladvm účte ktrý je určený len na ulženie prstriedkv Pre banku sú pmerne stabilným peňažným zdrjm Základnu pdmienku je zmluva a zlženie základnéh vkladu XIX

20 III.L Eknmika Sú úrčené vyššu sadzbu ktrá je dstupňvaná pdľa dby splatnsti a výšky vkladu V prípade výberu vkladu pred stanveným termínm sa platia sankčné pplatky Prlngácia Je žiadsť predlženie termínu výberu vkladu Aktívne perácie bchdných bánk Zahŕňajú činnsti v dôsledku ktrých sa mení bjem aktív Banky tu vystupujú ak veriteľ Patria sem úvervé perácie a investičné činnsti bánk Úvervé perácie, princípy pri pskytvaní a zabezpečení úveru Zmluvný princíp Zmluva úvere musí byť písmná Obsahuje tiet náležitsti Práva a pvinnsti veriteľa a dlžníka Výšku úveru Úrkvá sadzba Predmet úvervania Čerpanie úveru Splatnsť úveru Spôsb ručenia Sankcie pri neddržaní pdmienk zmluvy Účelvý princíp Žiadateľ úver si preverí pred pdaním žiadsti úver Princíp návratnsti Banka psudzuje bnitu žiadateľa Princíp zabezpečenia úveru T.j. pskytnutie záruky prstredníctvm práva na veci dlžníka Princíp zúrčiteľnsti T.j. pvinnsť dlžníka platiť úvery Princíp termínvansti Splatnsť úveru v dhdnutm termíne 2.5 Tuzemský platbný styk Platbný styk Ide prevd peňažných prstriedkv d platiteľa príjemcvi platby prstredníctvm určitých nástrjv Predmetm platbnéh styku: Vyknávanie tuzemských prevdv peňažných prstriedkv Vyknávanie medzinárdných prevdv peňažných prstriedkv - medzinárdný platbný styk Elektrnický prevd Tuzemsky styk Platiteľ a príjemca pchádzajú z slvenskej republiky XX

21 III.L Eknmika Pdľa th akým spôsbm sa finančné prstriedky presúvajú medzi jedntlivými účastníkmi platbnéh styku rzlišujeme: Htvstný platbný styk Bezhtvstný platbný styk Kmbinvaný platbný styk Htvstný platbný styk Vyskytuje sa V malbchde V veľkbchde V dprave Iné služby Rzlišujeme priamy htvstný platbný styk a htvstný platbný styk prstredníctvm pšty Dklady pužívané pri htvstnm platbnm styku Výdavkvý aleb príjmvý pkladničný dklad Pštvý pukaz z značením H 1. Trieda 2. Trieda Pštvý dbierkvý pukaz Cenné listy Bezhtvstný platbný styk Výhdy Rýchlsť Bezpečnsť Hspdárnsť Banky získavajú infrmácie slventnsti klientv Účastníci Platiteľ Príjemca platby Banka Dklady pužívané pri bezhtvstnm platbnm styku Príkaz na inkas Príkaz na úhradu Je t bezpdmienečný a jednznačný pkyn platiteľa banke na vyknanie príkazu Písmná pdba Elektrnická pdba Prevdný príkaz na úhradu Je t pkyn daný priam platiteľm Prevdný príkaz na inkas Je t pkyn daný príjemcm platby aby banka dpísala peňažné prstriedky z účtu majiteľa ktrý musí dať na t vpred súhlas Hrmadný prevdný príkaz Môže byť aj na úhradu aj na inkas Uskutčňuje sa nim niekľk prevdv naraz XXI

22 III.L Eknmika Šek Je t platbný prstriedk v ktrm vystaviteľ šeku dáva príkaz šekvníkvi (banke) aby z jeh účtu vyplatila držiteľvi šeku sumu na ktrú je šek vystavený Bankvé platbné karty Elektrnické platbné prstriedky Kmbinvaný platbný styk XXII

23 III.L Eknmika 3 Pisťvníctv Riadenie rizika Sú t činnsti ktré sú spjené s skúmaním rizík, ich faktrv vplyvu na hspdársky prces Skúmajú frmy a spôsby znižvania rizík 3.1 Pisťvacia činnsť Je t hlavná činnsť d uzatvrenia pistnej zmluvy až p jej zánik Patrí sem: Dhdnutie pistenia a uzatvrenie pistnej zmluvy Správa pistných zmlúv Sprstredkvateľská činnsť Zábranná činnsť Asistenčná služba Je t kmplexne zabezpečenie klienta 3.2 Klasifikácia pistení Pdľa záväznsti Záknné Zmluvné Pvinné Dbrvľné Pdľa platnsti Krátkdbé (d 1 rk) Dlhdbá (nad 1 rk) Pdľa miery rizikvsti Rizikvé Rezervn-tvrné Pdľa pistných druhv Živtné Osby Neživtné Majetk Pdľa spôsbu financvanie a cieľa činnsti pisťvateľa Nekmerčné Cieľ nie je zisk Kmerčné S prijatéh pistnéh sa vytvárajú rezervné fndy ktré investujeme prípadne zhdncujeme na finančných trhch Živtné pistenie Predmetm pistenia sú sby Pistné riziká sú: Smrť Džitie určitéh veku XXIII

24 III.L Eknmika Invalidita Pistná suma Je stanvená v pistnej zmluve ak pistné plnenie Pistné Závisí d subjektívnych a bjektívnych veličín Neživtné pistenie Pisťujeme Majetk Pdnikateľské riziká Zdpvednsť za škdu XXIV