Spôsoby skončenia pracovného pomeru

Transkript

1 Spôsby sknčenia pracvnéh pmeru Bratislava, máj 2015

2

3 UPOZORNENIE: ÚDAJE UVEDENÉ V TEXTE SÚ INFORMAČNÉHO CHARAKTERU. ZHODA VŠETKÝCH OSOBNÝCH ÚDAJOV JE ČISTO NÁHODNÁ. Zákn č. 301/2001 Z. z. Záknník práce (ďalej v texte len zákn ) rzlišuje v zásade 5 spôsbv sknčenia pracvnéh pmeru: 1. dhdu, 2. výpveďu, 3. kamžitým sknčením, 4. sknčením v skúšbnej dbe, 5. sknčenie pracvnéh pmeru dhdnutéh na dbu určitú uplynutím dhdnutej dby. Každý jeden spôsb sknčenia pracvnéh pmeru má svje špecifiká a zákn pre jedntlivé spôsby kladie určité náležitsti, či už frmálne aleb bsahvé. V bežnm živte sa čast stretávame s nesprávnym pmenvaním jedntlivých spôsbv, napr. výpveď dhdu, hdinvá výpveď a pd. Účelm tejt infrmačnej bržúry je práve základné vymedzenie a rzlíšenie jedntlivých spôsbv sknčenia pracvnéh pmeru ak aj vymedzenie základných nárkv plynúcich z zákna či už zamestnancvi aleb zamestnávateľvi, a t tak, aby sa jedntlivé spôsby sknčenia nezamieňali, s dôrazm na ich základné rzdiely. Dhda ide najčastejší a najjednduchší spôsb sknčenia pracvnéh pmeru, je vyjadrením vôle zamestnávateľa ak aj zamestnanca uknčiť pracvný pmer (ide teda dvjstranný právny úkn na rzdiel d iných spôsbv sknčenia pracvnéh pmeru), musí: byť uzatvrená písmne v dvch vyhtveniach (jedn pre zamestnanca, jedn pre zamestnávateľa); ak nie je v písmnej frme, nie je neplatná, avšak nárky z dhdy plynúce môžu byť sprné a ťažk preukázateľné, bsahvať deň sknčenia pracvnéh pmeru, t.j. knkrétny dátum aleb uvedenie udalsti, ktrá nastane v budúcnsti (napr. deň dchdu zamestnanca d dôchdku), bsahvať dôvd sknčenia pracvnéh pmeru, ak pracvný pmer sknčí z dôvdv pdľa 63 ds. 1 písm. a) až c) zákna, teda z rganizačných dôvdv na strane zamestnávateľa aleb z dôvdu zdravtnej nespôsbilsti zamestnanca (uvedenie dôvdu je dôležité napr. pre vznik záknnéh nárku na dchdné). 2

4 môže: bsahvať dôvd sknčenia, ak ide iný dôvd než pdľa 63 ds. 1 písm. a) až c) (tie dhda musí bsahvať vždy), ak t zamestnanec pžaduje, iné skutčnsti, na ktrých sa zamestnanec a zamestnávateľ dhdnú, napr. výšku dchdnéh (môže byť určená aj nad rámec zákna, ale nemusí byť určený vôbec), preplatenie nevyčerpanej dvlenky, a pd. Odstupné: ak sa pracvný pmer knčí dhdu z dôvdv uvedených v 63 ds. 1 písm. a) aleb b) (rganizačné dôvdy na strane zamestnávateľa) aleb z dôvdv zdravtnej nespôsbilsti zamestnanca pdľa lekárskeh psudku, vzniká zamestnancvi nárk na dstupné v výške: násbku priemernéh mesačnéh zárbku, ak pracvný pmer trval menej ak dva rky, dvjnásbku priemernéh mesačnéh zárbku, ak pracvný pmer trval najmenej dva a menej ak päť rkv, trjnásbku priemernéh mesačnéh zárbku, ak pracvný pmer trval najmenej päť a menej ak desať rkv, štvrnásbku priemernéh mesačnéh zárbku, ak pracvný pmer trval najmenej desať a menej ak dvadsať rkv, päťnásbku priemernéh mesačnéh zárbku, ak pracvný pmer trval najmenej dvadsať rkv, desaťnásbku priemernéh mesačnéh zárbku, ak pracvný pmer knčí zamestnanec nesmie vyknávať prácu pre pracvný úraz (ak pracvný úraz nebl spôsbený tým, že zamestnanec prušil právne predpisy aleb pkyny na zaistenie bezpečnsti pri práci), chrbu z pvlania aleb dsiahl najvyššiu prípustnú expzíciu určenú rzhdnutím príslušnéh rgánu (napr. niektrý pracvník jadrvej elektrárne a pd.). dstupné je mžné dhdnúť aj z iných dôvdv, resp. aj v vyššej výške, než je stanvené záknm. 3

5 Výpveď na rzdiel d dhdy ide prejav vôle jednej strany pracvnprávneh vzťahu, teda buď zamestnanca aleb zamestnávateľa (ide teda jednstranný právny úkn), musí: mať písmnú frmu, inak je neplatná, byť dručená druhej strane (zamestnancvi d vlastných rúk, pričm existuje mžnsť uplatnia fikcie dručenia pdľa príslušných ustanvení záknníka práce, ak sa výpveď dručuje pštu; fikcia dručenia môže nastať aj vtedy, ak druhá strana dmietne výpveď prevziať), výpveď zamestnávateľa musí bsahvať skutkv a záknm vymedzený dôvd sknčenia, t. j. dôvd sknčenia uvedený v výpvedi danej zamestnávateľm musí byť vymedzený tak, aby h nebl mžné zameniť s iným dôvdm a tent dôvd nie je mžné ddatčne meniť. Ak v výpvedi chýba niektrá z vyššie uvedených náležitsti, výpveď je neplatná. výpveď je mžné dvlať len s súhlasm druhej strany, pričm dvlanie výpvede ak aj súhlas musia mať písmnú frmu, pracvný pmer neknčí dručením výpvede, ale až uplynutím výpvednej dby. Výpveď daná zamestnávateľm iba z dôvdv uvedených v zákne, výpvedný dôvd je ptrebné skutkv vymedziť tak, aby h nebl mžné zameniť, dôvd nie je mžné ddatčne meniť, dôvdy výpvede: dôvdy na strane zamestnávateľa (rganizačné zmeny, ktrých musí byť rzhdnuté už v čase dávania výpvede): zrušenie aleb premiestnenie zamestnávateľa, zamestnanec sa stane nadbytčným (zamestnávateľ má práv určiť, ktrý zamestnanec dstane výpveď, ak sa rganizačná zmena týka viacerých zamestnancv), dôvdy na strane zamestnanca: 4

6 zdravtná nespôsbilsť vyknávať dterajšiu prácu (zdravtná nespôsbilsť sa preukazuje lekárskym psudkm; v psudku musí byť výslvne uvedené, že zamestnanec nie je spôsbilý vyknávať dhdnutý druh práce), nespôsbilsť zamestnanca vyknávať prácu: nespĺňa predpklady pre výkn práce (napr. vdičvi bl dňaté vdičské právnenie), prestal spĺňať pžiadavky vľby aleb vymenvania (napr. dvlanie z funkcie vedúceh zamestnanca pri určitých pracvných pzíciách), neuspkjiv plní pracvné pvinnsti a zamestnávateľ h v psledných šiestich mesiacch písmne vyzval na dstránenie nedstatkv, pričm zamestnanec ich v primeranej lehte nedstránil, neplnenie pracvných pvinnstí zamestnancm, prušvanie pracvnej disciplíny (len v lehte dvch mesiacv, kedy nastal dôvd výpvede): závažné prušenie pracvnej disciplíny, t.j. ak je daný dôvd aj na kamžité sknčenie pracvnéh pmeru, ale zamestnávateľ uprednstní výpveď, menej závažné prušenie pracvnej disciplíny, t.j. ak bl zamestnanec v psledných šiestich mesiacch v súvislsti s prušením pracvnej disciplíny písmne upzrnený na mžnsť výpvede. ak je výpveď daná z dôvdu 63 ds.1 písm. b) zákna (teda z dôvdu nadbytčnsti zamestnanca), zamestnávateľ nesmie pčas dvch mesiacv znvu utvriť zrušené pracvné miest a prijať p sknčení pracvnéh pmeru na tt pracvné miest inéh zamestnanca, pnukvá pvinnsť ( 63 ds.2 zákna) zamestnávateľ môže dať výpveď len ak: nemá mžnsť zamestnávať zamestnanca v dhdnutm mieste výknu práce, a t ani na kratší pracvný čas, zamestnanec nie je chtný prejsť na inú, pre neh vhdnú prácu, ktrú mu zamestnávateľ pnúkl v mieste dhdnutéh výknu práce aleb sa nechce pdrbiť príprave na tút prácu, pnukvú pvinnsť nemá zamestnávateľ pri výpvedi z dôvdu menej závažnéh prušenia pracvnej disciplíny aleb z dôvdu, pre ktrý je mžn kamžite sknčiť pracvný pmer, v klektívnej zmluve je mžné stanviť pdmienky realizácie pnukvej pvinnsti aleb jej vylúčenie, 5

7 výpveď daná zástupcvi zamestnancv (t.j. člen dbrvéh rgánu, člen zamestnaneckej rady aleb zamestnanecký dôverník) musí byť dsúhlasená zástupcami zamestnancv ( 240 ds. 8 až 11). Výpvedná dba pri výpvedi danej zamestnávateľm: pracvný pmer sa sknčí jej uplynutím dĺžka: všebecne 1 mesiac - ak zákn nestanví inak, v prípade výpvede danej z dôvdu 63 ds.1 písm. a) a b) aleb z dôvdu, že zamestnanec stratil dlhdb vzhľadm na svj zdravtný stav spôsbilsť vyknávať dterajšiu prácu (pdľa lekárskeh psudku) 2 mesiace ak pracvný pmer u zamestnávateľa trval najmenej 1 rk a menej ak 5 rkv (ku dňu dručenia výpvede) 3 mesiace ak pracvný pmer u zamestnávateľa trval najmenej 5 rkv (ku dňu dručenia výpvede) z iných dôvdv 2 mesiace ak pracvný pmer u zamestnávateľa trval najmenej 1 rk (ku dňu dručenia výpvede); d dĺžky trvania pracvnéh pmeru sa zapčítava aj dba trvania pakvane uzatvrených pracvných pmerv na dbu určitú, ak bli uzatvárané u th istéh zamestnávateľa a ak bezprstredne na seba nadväzujú, plynutie výpvednej dby d prvéh dňa kalendárneh mesiaca nasledujúceh p dručení výpvede a sknčí sa uplynutím pslednéh dňa príslušnéh kalendárneh mesiaca nárk zamestnávateľa ak zamestnanec neztrvá u zamestnávateľa práv na peňažnú náhradu v sume priemernéh mesačnéh zárbku zamestnanca za jeden mesiac, ak sa na tejt peňažnej náhrade dhdli v pracvnej zmluve (takát dhda musí mať písmnú frmu) v klektívnej zmluve mžn vymedziť kruh zamestnancv, s ktrými je takút dhdu mžné uzatvriť; rzsah peňažnej náhrady maximálne v sume násbku výpvednej dby) Odstupné ak sa pracvný pmer knčí dhdu z dôvdv uvedených v 63 ds. 1 písm. a) aleb b) (rganizačné dôvdy na strane zamestnávateľa) aleb z dôvdv zdravtnej nespôsbilsti zamestnanca pdľa lekárskeh psudku, vzniká zamestnancvi nárk na dstupné v výške: 6

8 násbku priemernéh mesačnéh zárbku, ak pracvný pmer trval najmenej dva a menej ak päť rkv, dvjnásbku priemernéh mesačnéh zárbku, ak pracvný pmer trval najmenej päť a menej ak desať rkv, trjnásbku priemernéh mesačnéh zárbku, ak pracvný pmer trval najmenej desať a menej ak dvadsať rkv, štvrnásbku priemernéh mesačnéh zárbku, ak pracvný pmer trval najmenej dvadsať rkv, desaťnásbku priemernéh mesačnéh zárbku, ak pracvný pmer knčí zamestnanec nesmie vyknávať prácu pre pracvný úraz (ak pracvný úraz nebl spôsbený tým, že zamestnanec prušil právne predpisy aleb pkyny na zaistenie bezpečnsti pri práci), chrbu z pvlania aleb dsiahl najvyššiu prípustnú expzíciu určenú rzhdnutím príslušnéh rgánu (napr. niektrý pracvník jadrvej elektrárne a pd.). dstupné je mžné vyplatiť aj z iných dôvdv, resp. aj v vyššej výške, než je stanvené záknm. Príklad: Jzef pracval v splčnsti ABC, s.r.. dva rky na pzícii strjár splu s ďalšími dvmi zamestnancami s rvnaku pracvnu náplňu. Zamestnávateľ v februári rzhdl, že zruší trjzmennú prevádzku. Na základe tht rzhdnutia zamestnávateľa sa stal jedn miest strjára nadbytčným. Keďže bl zamestnávateľ najmenej spkjný s prácu Jzefa (a t aj napriek tmu, že iný strjár pracval v firme ABC, s.r.. kratšie) dstal výpveď Jzef, a t pdľa 63 ds. 1 písm. b). Výpveď bla Jzefvi dručená 16. februára. Dvjmesačná výpvedná dba začne Jzefvi plynúť dňa 01. marca a pracvný pmer sa sknčí jej uplynutím, t.j. uplynutím dňa 30. apríla. Jzef pôjde teda napsledy d práce 30. apríla. Jzefvi zárveň vznikne nárk na vyplatenie dstupnéh v výške násbku jednéh priemernéh mesačnéh zárbku. Jzef mal v pracvnej zmluve písmne dhdnuté, že ak neztrvá u zamestnávateľa celú výpvednú dbu, zamestnávateľ bude mať nárk na peňažnú náhradu v výške jednéh priemernéh mesačnéh platu. Jzef si pčas plynutia výpvede našiel dbre platenú prácu, avšak musí nastúpiť už 15. apríla. Na t, aby Jzef nemusel ztrvať v pracvnm pmere s firmu ABC, s.r.. až d uplynutia celej výpvednej dby, musí firme ABC uhradiť jeden priemerný mesačný plat. Zákaz výpvede z strany zamestnávateľa: v chrannej dbe: v dbe dčasnej práceneschpnsti pre chrbu aleb úraz (ak si ich úmyselne nevyvlal aleb nespôsbil) a t d pdania návrhu 7

9 na ústavné liečenie aleb d nástupu na kúpeľnú liečbu d dňa ich sknčenia, v dbe d pvlania zamestnanca na výkn mimriadnej služby, d uplynutia 2 týždňv p jeh prepustení z tejt služby, v dbe tehtenstva, materskej dvlenky, rdičvskej dvlenky, a ak sa jedná sameléh zamestnanca starajúceh sa dieťa mladšie ak 3 rky, v dbe výknu verejnej funkcie, v dbe keď je zamestnanec pracujúci v nci uznaný za dčasne nespôsbiléh na nčnú prácu, výpveď daná zamestnancvi pred začiatkm chrannej dby: pracvný pmer sa sknčí psledným dňm chrannej dby, výpvedná dba uplynie v chrannej dbe, ak zamestnanec známi, že netrvá na predĺžení pracvnéh pmeru Zákaz výpvede sa nevzťahuje (teda zamestnávateľ môže sknčiť pracvný pmer ) na výpveď danú z dôvdv: 63 ds.1 písm. a) zánik aleb premiestnenie zamestnávateľa aleb jeh časti platí pre všetky kategórie zamestnancv v chrannej dbe, pre ktré je mžné kamžité sknčenie pracvnéh pmeru ( 68) zákaz výpvede však stále platí pre zamestnankyňu na materskej dvlenke, zamestnancv na rdičvskej dvlenke, 63 ds.1 písm. e) pre iné prušenie pracvnej disciplíny zákaz výpvede však stále platí pre tehtnú zamestnankyňu aleb zamestnankyňu na materskej aleb na zamestnancv na rdičvskej dvlenke, ak z vlastnej viny stratil predpklady na výkn dhdnutej práce platí pre všetky kategórie zamestnancv v chrannej dbe, zamestnanec s zdravtným pstihnutím zákaz výpvede bez predchádzajúceh súhlasu úradu práce, sciálnych vecí a rdiny tent zákaz neplatí pri výpvedi danej z dôvdv uvedených v 63 ds. 1 písm. a) a e), t.j. premiestnenie aleb zrušenie zamestnávateľa a dôvdy pre kamžite sknčenie pracvnéh pmeru. Výpveď daná zamestnancm dôvdy: z akéhkľvek dôvdu, aj bez uvedenia dôvdu výpvedná dba: 1 mesiac - ak trval pracvný pmer kratšie ak jeden rk, 2 mesiace - ak pracvný pmer trval najmenej jeden rk, 8

10 plynutie a nárk zamestnávateľa bdbne ak u výpvedi danej zamestnávateľm, dstupné ak nie je dhdnuté s zamestnávateľm inak, zamestnanec nemá nárk na dstupné. Okamžité sknčenie pracvnéh pmeru ďalší z spôsbv jednstrannéh uknčenia pracvnéh pmeru buď zamestnancm aleb zamestnávateľm, musí: byť v písmnej frme, bsahvať skutkvé vymedzenie dôvdu tak, aby h nebl mžné zameniť s iným dôvdm, v ustanvenej lehte musí byť dručené druhému účastníkvi, uvedený dôvd sa nesmie ddatčne meniť, tiet pdmienky musia byť splnené kumulatívne ak zamestnancm, tak zamestnávateľm, inak je kamžité sknčenie pracvnéh pmeru neplatné, kamžite sknčiť pracvný pmer je mžné aj pčas plynutia výpvednej dby v takmt prípade sa pracvný pmer nesknčí uplynutím výpvednej dby, ale dňm dručenia kamžitéh sknčenia pracvnéh pmeru. Okamžité sknčenie pracvnéh pmeru zamestnávateľm uplatňuje sa len výnimčne z týcht dôvdv: zamestnanec bl právplatne dsúdený pre úmyselný trestný čin zamestnanec závažne prušil pracvnú disciplínu lehta pre kamžité sknčenie prac. pmeru: d 2 mesiacv d dňa, kedy sa zamestnávateľa dôvde dzvedel (subjektívna lehta), najneskôr d 1 rka d dňa, keď tent dôvd vznikl (bjektívna lehta) (mžné predĺženie lehty pdľa 63 ds. 4 a 5 zákna) zákaz kamžitéh sknčenia pracvnéh pmeru: ale zamestnávateľ môže sknčiť pracvný pmer výpveďu: s tehtnu zamestnankyňu, s samelými zamestnancami, ak sa starajú dieťa mladšie ak tri rky, s zamestnancami, ktrý sa starajú blízku sbu, ktrá je sbu s ťažkým zdravtným pstihnutím, a zamestnávateľ nemôže sknčiť pracvný pmer ani výpveďu: s zamestnankyňu na materskej dvlenke, s zamestnancami na rdičvskej dvlenke. 9

11 Okamžité sknčenie pracvnéh pmeru zamestnancm dôvdy: pdľa lekárskeh psudku nemôže ďalej vyknávať prácu bez vážneh hrzenia svjh zdravia a zamestnávateľ h nepreradil d 15 dní d dňa predlženia tht psudku na inú, pre neh vhdnú prácu, nevyplatenie mzdy, náhrady mzdy, cestvných náhrad, náhrad za pracvnú phtvsť, náhrad príjmu pri dčasnej pracvnej neschpnsti aleb ich časť d 15 dní p uplynutí ich splatnsti, je bezprstredne hrzený jeh živt aleb zdravie, u mladistvých zamestnancv ak nemôže vyknávať prácu bez hrzenia svjej mrálky. lehta: d jednéh mesiaca d dňa, kedy sa dôvde dzvedel, nárk zamestnanca zamestnanec má nárk na náhradu mzdy (nie dstupné) v sume svjh priemernéh mesačnéh zárbku za výpvednú dbu 2 mesiacv. Sknčenie v skúšbnej dbe ide taktiež jednstranný úkn smerujúci k uknčeniu pracvnéh pmeru, či už z strany zamestnanca aleb zamestnávateľa, tent spôsb sknčenia pracvnéh pmeru je špecifický tým, že h je mžné využiť len v priebehu skúšbnej dby teda v presne vytýčenej lehte, ak bla skúšbná dba dhdnutá, frma musí byť písmná, dôvd: z akéhkľvek dôvdu aleb bez uvedenia dôvdu, chrana tehtnej ženy, matky d knca 9 mesiaca p pôrde a djčiacej ženy sknčenie prac. pmeru v skúšbnej dbe len písmne, v výnimčných prípadch, ktré nesúvisia s jej tehtenstvm aleb materstvm a musí byť písmne dôvdnené, inak je neplatné, spravidla sa dručuje druhému účastníkvi aspň 3 dni predtým, než sa má pracvný pmer sknčiť (neskršie dručenie však nemá vplyv na sknčenie pracvnéh pmeru). 10

12 Sknčenie pracvnéh pmeru dhdnutéh na dbu určitú tent spôsb sknčenia pracvnéh pmeru je špecifický tým, že knčí uplynutím dby, na ktrú bl pracvný pmer uzatvrený, teda nie knaním niektrej z strán pracvnprávneh vzťahu; sknčenie pracvnéh pmeru v takmt prípade nie je ptrebné druhej strane frmálne znamvať, pracvný pmer neknčí, ak zamestnanec pracuje u zamestnávateľa p uplynutí tejt dby s jeh vedmím; a ak sa nedhdnú inak, tent pracvný pmer sa mení na pracvný pmer uzatvrený na n čitý čas, prac. pmer na dbu určitú môže sknčiť aj iným z vyššie uvedených spôsbv (teda dhdu, výpveďu, kamžitým sknčením aj sknčením v skúšbnej dbe). Zdrj: platné právne predpisy Slvenskej republiky internet: 11