UČEBNÉ OSNOVY Predmet: Čítanie s porozumením

Transkript

1 UČEBNÉ OSNOVY Predmet: Čítanie s przumením Škla (názv, adresa) Základná škla, Kmenskéh ul. 6, Stará Ľubvňa Názv predmetu a skratka Čítanie s przumením - CsP ŠVP 0 hdín týždenne, 0 hdín rčne Časvý rzsah výučby ŠkVP 1 hdina týždenne, 33 hdín rčne Splu 1 hdina týždenne, 33 hdín rčne Rčník ôsmy Štátny vzdelávací prgram pre 2. stupeň základnej Názv ŠVP škly v Slvenskej republike ISCED 2 Nižšie sekundárne vzdelávanie Názv ŠkVP Ak sa má stať člvek člvekm, musí sa vzdelávať (Jan Ams Kmenský). Stupeň vzdelania ISCED 2 Dĺžka štúdia 5 rkv Frma štúdia denná Vyučvací jazyk slvenský Slvné hdntenie - abslvval/neabslvval - Frma hdntenia Metdický pkyn č.22/2011 na hdntenie žiakv základnej škly 1. Charakteristika predmetu: Przumenie textu, najmä učebnéh, je dôležitu pdmienku vstupu žiaka d učiva. Učenie sa nie je zmysluplné a nie je efektívne, keď v ňm chýba przumenie. Čítanie s przumením však nie je len nástrjm svjvania si učiva, ale aj základm chápania sveta. Bez przumenia žije člvek v nevedmsti, je nesamstatný, mžn ním ľahšie manipulvať. Przumenie textv (šklských i mimšklských) hrá mimriadnu úlhu v vývine dieťaťa. Keďže text prináša nvé infrmácie, núti h myslieť, uvažvať, frmuje jeh hdnty a vplyvňuje pstje k svetu. Przumenie je prirdzená ľudská činnsť, ktrá je mtivvaná tým, že člvek kná zmysluplne, že chce pznať význam vecí, situácií, ľudí i seba. Przumenie textu je interpretácia, je t hľadanie a nachádzanie významu textu, je t vysvetlenie textu pre seba. 2. Ciele predmetu: Základnú gramtnsť charakterizuje schpnsť člveka čítať a dekódvať významy prečítanéh. Infrmácie sa ukladajú d pamäti a pdľa ptreby sa viac aleb menej mdifikvane reprdukujú. Výkn sa psudzuje pdľa rýchlsti čítania, chybvsti, plynulsti a zisťuje sa jednduché przumenie textu. Čitateľskú gramtnsť definuje mdel funkčnej gramtnsti ak schpnsť spracvať textvé infrmácie. Spracvanie sa realizuje činnsťami: identifikvanie hierarchie infrmácií v texte, dlišvanie dôležitých infrmácií d marginálnych, hľadanie vzťahv medzi hlavnu myšlienku a pdprnými infrmáciami, kmprimvanie (stláčanie) textu, vyvdenie záverv z textu, extrahvanie explicitných a implicitných infrmácií (čítanie medzi riadkami), hdntenie využitia, užitčnsti, nvsti, spľahlivsti a pravdivsti infrmácií a kritická reflexia. Pdľa teretickéh rámca štúdie PISA by mal žiak vedieť spracvávať infrmácie z súvislých textv, nesúvislých textv, kmbinvaných (kmbinácia súvislých a nesúvislých textv) a zlžených textv (pzstávajúcich z viacerých samstatných textv).

2 3. Kľúčvé kmpetencie: Teretické výchdiská funkčnej gramtnsti bli aplikvané d metdiky medzinárdnéh výskumu PISA, ktréh autri funkčnú gramtnsť definujú ak živtnú kmpetenciu, schpnsť pužívať tlačený a písaný text na splnenie širkých ptrieb člveka dma, pri vľnčasvých aktivitách, v zamestnaní a pd., je t aj nástrj na rzširvanie vedmstí a rzvj ptenciálu sbnsti. V užšm slva zmysle je definvaná ak schpnsť spracvať infrmácie v texte a takt získané infrmácie pužiť na riešenie praktickéh prblému. V takmt pnímaní ide nadpredmetvú zručnsť, ktrá sa má primárne rzvíjať na vyučvaní materinskéh jazyka a primerane aj v výchvn-vzdelávacm prcese v rámci každéh predmetu kgnitívneh zamerania pčas šklskej dchádzky. Rzdelenie prcesv (pdľa PISA 2009: činnstí, mentálnych stratégií) čitateľskej gramtnsti na tri rzsiahlejšie prcesy vyhvuje aj ptrebám šklskej praxe pri identifikácii jedntlivých úlh zameraných na čítanie s przumením: 1. nájdenie a získanie infrmácie, 2. integrácia a interpretácia (utváranie širšieh przumenia a rzvíjanie interpretácie), 3. uvažvanie a hdntenie (uvažvanie bsahu textu a jeh hdntenie a uvažvanie frme textu a jej hdntenie). 4. Obsahvý štandard predmetu: Súvislé texty Súvislé texty sú väčšinu utvrené z viet, ktré sú zskupené d dsekv, ale i d väčších celkv, napr. častí, kapitl, kníh. Typy textv sú bvyklé spôsby zradenia textu pdľa bsahu a zámeru autra: Rzprávanie je typ textu, v ktrm sa infrmácie vzťahujú na vlastnsti bjektv v čase. Tiet texty bvykle dpvedajú na tázku KEDY aleb v akej pstupnsti. Výklad je typ textu, v ktrm sa infrmácie pdávajú ak prvky, prstredníctvm ktrých sa môžu analyzvať. Pskytuje vysvetlenie, v akm vzťahu sú časti a celk a čast dpvedajú na tázku ak. Opis je typ textu, v ktrm sa infrmácie vzťahujú na vlastnsti bjektv v priestre a pskytujú dpveď na tázku aký. Argumentácia je typ textu, ktrý prezentuje tvrdenia ak vzťahy medzi pjmami aleb ďalšími tvrdeniami. Tiet texty dpvedajú čast na tázku preč. Inštrukcia (niekedy aj nariadenie) je typ textu, ktrý pskytuje návd, ak č vyknať a bsahuje pstupy, úlhy, pravidlá a stanvy, ktré špecifikujú určité správanie. Dkument aleb zápisnica je text, ktrý je určený na zachvanie infrmácií. Charakterizujú h vysk frmalizvané pžiadavky na text aj frmát. Hypertext je súbr textvých častí spjených d celku tak, aby sa dal čítať v rôznej následnsti a umžňuje čitateľvi sledvať rôzne prístupy k infrmáciám. Je nelineárnym uspriadaním textu, v ktrm sú jedntlivé časti navzájm prepjené hypertextvými väzbami (najčastejšie krížvými dkazmi). Nesúvislé texty Nesúvislé texty sú výrazne členené, štruktúrvané. Najzákladnejšími nesúvislými textami sú zznamy. Ďalej uvádzame klasifikáciu nesúvislých textv pdľa ich frmátu: Schémy a grafy sú iknickí reprezentanti údajv. Pužívajú sa na vedeckú argumentáciu a v časpisch a nvinách na uvádzanie číselných a tabuľkvých infrmácií v vizuálnej pdbe. Tabuľky a matrice. Tabuľky sú riadkvé a stĺpcvé matrice. Všetky údaje v každm riadku a stĺpci majú rvnaké vlastnsti, a pret názvy stĺpcv a riadkv sú súčasťu štruktúry infrmácií v texte. Bežné tabuľky sú rzvrhy, bjednávkvé frmuláre aleb registre. Diagramy sú súčasťu technických pisv (napr. demnštračné časti sptrebičv v dmácnsti) aleb vysvetľujúcich a inštruktážnych textv (napr. ak skladať dmáce sptrebiče). Niekedy treba rzlišvať diagramy prcesuálne (ak pužívať) d prcesných (ak nieč funguje).

3 Mapy sú nesúvislé texty, ktré určujú zemepisné vzťahy medzi miestami na mape, napr. cestné mapy vyznačujú vzdialensť a smer medzi miestami, tematické mapy znázrňujú vzťah medzi určitými miestami a sciálnymi a materiálnymi charakteristikami. Frmuláre sú štruktúrvané a frmátvané texty, ktré vyžadujú d čitateľa špecifické dpvede špecifikvaným spôsbm. Využívajú sa na zber údajv. Čast bsahujú štruktúrvané aleb zakódvané dpvede. Typické sú frmuláre na daňvé, imigračné a vízvé účely, žiadsti, štatistické dtazníky atď. Infrmačné hárky sa dlišujú d frmulárv tým, že pskytujú infrmácie. Môžu bsahvať rôzne frmy textu, ak aj zznamy, tabuľky, čísla a textvú grafiku na sumarizvanie a svetlenie infrmácií. Príkladm sú cestvné priadky, cenníky, katalógy, prgramy. Výzvy a inzeráty sú texty určené na t, aby vyzvali čitateľa nieč urbiť, napr. kúpiť si tvar aleb služby, zúčastniť sa na zhrmaždeniach aleb stretnutiach, zvliť niekh d verejnéh úradu. Pnúkajú nieč a vyžadujú pzrnsť a aktivitu čitateľa, ktréh chcú presvedčiť. Príkladm sú inzeráty, pzvania, predvlania, upzrnenia. Vuchery ptvrdzujú, že ich vlastník je právnený získať určité služby. Infrmácie musia byť dstatčné na t, aby preukázali platnsť vuchera. Príkladm sú lístky, faktúry atď. Certifikáty sú písmné ptvrdenia platnsti dhvru aleb kntraktu, frmalizvané skôr v bsahu ak v frme, napr. splnmcnenia, šklské certifikáty, diplmy, zmluvy atď. 5. Výknvý štandard predmetu: Súvislé texty Dkázať získať a nájsť knkrétne pžadvané infrmácie z súvislých textv pčnúc d kratších dsekv až p väčšie celky kapitly, knihy. Vedieť zhrmaždiť infrmácie knkretizujúce vlastnsti bjektv v časvej pstupnsti. Vysvetliť a analyzvať vzťahy častí a celku súvisléh literárneh a vecnéh textu. Rzlíšiť infrmácie v texte vzťahujúce sa na vlastnsti bjektv, predmetv a prcesv v priestre a čase. Dkázať prezentvať infrmácie z argumentačných súvislých textv, pchpiť vzťahy medzi súvisiacimi pjmami, vedieť dpvedať na tázky vyplývajúce z textu. Rzumieť infrmáciám z súvislých textv pskytujúcich rzličné návdy, pstupy, pravidlá a dkázať ich reprdukvať. Vedieť rzpznať relevantné infrmácie súvislých neliterárnych textv dkumentv, analyzvať ich a dkázať vytvriť frmalizvané texty. Dkázať pracvať s časťami textvéh súbru, vedieť charakterizvať pdstatné bsahvé prvky jedntlivých textvých častí, rzlišvať pdstatné d menej závažnéh v texte. Nesúvislé texty Pchpiť štruktúru a frmu nesúvislých vecných textv d najzákladnejších zznamv p bsahv a frmálne najzlžitejšie štruktúrvané texty. Vedieť čítať schémy, resp. grafy, pchpiť vizualizáciu číselných a tabuľkvých infrmácií. Ovládať pdstatu tabuliek a matríc, rzlišvať infrmácie tvriace štruktúru nesúvisléh textu. Vedieť sa rientvať v jednduchých tabuľkách rzvrhch, bjednávkach. Rzumieť infrmáciám technických pisv a inštruktážnych textv, vládať pdstatu precesuálnych a prcesných diagramv. Rzlišvať infrmácie získané z rôznych typv máp, charakterizvať zemepisné pjmy získané z mapy ak z nesúvisléh vecnéh textu.

4 Uskutčňvať zber pžadvaných údajv na základe predlžených frmulárv, vedieť frmulvať špecifické, resp. zakódvané dpvede. Vedieť si vybrať pdstatné infrmácie z infrmačných hárkv, z nich dkázať zsumarizvať relevantné údaje. Spracvávať infrmácie pskytvané výzvami a inzerátmi, pzrne rzlišvať závažnsť pskytvaných infrmácií. Učiť sa spracvávať a rzumieť údajm z vecných textv majúcich pre ich vlastníka pdstatný význam lístky, faktúry. Rzlíšiť pdstatné a menej pdstatné infrmácie frmalizvanéh textu, dbať najmä na bsahvú zlžku textu. 6. Pedaggické stratégie predmetu: Metódy, ktré zefektívnia vyučvanie: mtivačný rzhvr, mtivačný výklad, mtivačné rzprávanie vysvetľvanie, pis, demnštrácia, metóda ukážky samstatná práca žiakv pakvanie, tiež herné a súťaživé metódy Efektívne čitateľské stratégie: SQ3R PLAN KWL RAP REAP Prvnaj a rzlíš Organizácia vyučvania: vytvrené sú 2 zamerania: 1. Súvislé texty vyučvanie zabezpečuje učiteľ slvenskéh jazyka a literatúry 2. Nesúvislé texty vyučvanie zabezpečuje učiteľ matematiky žiaci sú rzdelení na 2 skupiny pdľa výknnsti z vstupnéh testu skupiny žiakv na striedajú na zameranie pčas celéh šklské rka 7. Učebné zdrje: Učebnice: Úlhy na rzvíjanie čitateľskej gramtnsti R. Smrvá, vydavateľstv Prírda Úlhy na rzvíjanie matematickej gramtnsti Ľ. Bálint, J. Kuzma, vydavateľstv Prírda Nvvytvrené učebné texty, pracvné listy a flashvé aplikácie z prjektu Čítame, aj pret vieme 8. Hdntenie predmetu: Pri hdntení pristupujeme ku každému žiakvi individuálne. Neprvnávame výsledky detí medzi sebu, ale hdntíme každéh pdľa jeh mžnstí a schpnstí. Snaha každéh učiteľa je pzitívne hdntenie. V danm predmete sú žiaci priebežne hdntení pdľa svjich výsledkv a snahy. Žiakv pstupne vedieme, aby sa vedeli hdntiť sami, ale aj svjh splužiaka. V každm plrku sú žiaci na vysvedčení hdntení abslvval/neabslvval. Vychádzame z Metdickéh pkynu č. 7/ 2009-R z 28. apríla 2009 na hdntenie žiakv základnej škly. Pdmienky na abslvvanie: minimálna účasť 70% na vyučvacích hdinách pčas bch plrkch aktivita na vyučvacích hdinách a plnenie dmácich úlh pdľa pžiadaviek vyučujúceh úspešnsť minimálne 30% z bch plrčných testv

5 9. Prierezvé témy: dpravná výchva sbnstný a sciálny rzvj envirnmentálna výchva mediálna výchva multikultúrna výchva chrana živta a zdravia tvrba prjektu a prezentačné zručnsti