ČO NOVÉ DOMA: Tržby našich maloobchodníkov v auguste vzrástli o 6,8 %

40. týždeň 2017 UDALOSTI TÝŽDŇA ČO NOVÉ NA DEVÍZOVÝCH TRHOCH: Euro pod vplyvom situácie v Katalánsku ČO NOVÉ DOMA: Tržby našich maloobchodníkov v auguste vzrástli o 6,8 % ZAUJALO NÁS: Vo Švajčiarsku sú ceny potravín dvojnásobné v porovnaní s našimi. V Poľsku sú ale potraviny o -30 % lacnejšie. 1

Euro pod vplyvom situácie v Katalánsku 3 Minulý týždeň zasadala poľská centrálna banka 4 Ropa minulý týždeň plávala v červenom mori 5 Aj uplynulý týždeň zlato pod vplyvom nálady investorov 5 Tržby našich maloobchodníkov v auguste vzrástli o 6,8 % 6 Čo nové vo svete: Zápisnica ECB: ekonomika eurozóny stále potrebuje stimuly 7 Zaujalo nás: Vo Švajčiarsku sú ceny potravín dvojnásobné v porovnaní s našimi. V Poľsku sú ale potraviny o -30 % lacnejšie. 8-9 Predikcie podľa Poštovej banky 10 Kalendár udalostí 41. týždňa 10 2

ČO NOVÉ NA DEVÍZOVÝCH TRHOCH: EURO POD VPLYVOM SITUÁCIE V KATALÁNSKU Pondelková obchodná seansa priniesla finalizáciu septembrových indexov PMI vo výrobe [indexy nákupných manažérov] v Nemecku aj v eurozóne. Oba výsledky sa zaradili medzi tie najvyššie úrovne za posledné roky. Veľmi priaznivo sa vyvíjal americký index ISM vo výrobe, ktorý v septembri dosiahol najvyššiu hodnota za viac ako desaťročné obdobie. Tieto priaznivé americké dáta pomohli udržať zelenú bankovku na svojich denných maximách a spoločná mena zatvárala úvodný októbrový obchodný deň so stratou -0,69 % na úrovni 1,1733 EURUSD. Utorkový makro kalendár bol už chudobný na dáta. Trhy svoju pozornosť sústredili hlavne na politickú situáciu. V Európe na výsledky nemeckých parlamentných volieb, zostavovanie novej vládnej koalície a výsledky víkendového referenda o nezávislosti Katalánska. Za druhým brehom Atlantiku na seba už dlhšie púta pozornosť Trumpova daňová reforma a výmena vedenia americkej centrálnej banky Fed. Utorok tak európska mena voči doláru zatvárala na zelenej nule s nepatrným ziskom 0,09 %. Celú stredu euro plávalo v zelenom teritóriu. Čo sa týka makro dát, bola zverejnená finalizácia indexov PMI v službách, a taktiež aj kompozitných PMI indexov, ktoré sa vyvíjali priaznivo. To však nemožno hovoriť o maloobchodných tržbách v menovom bloku. V auguste síce medziročne vzrástli, avšak iba o 1,2 %. Priaznivo sa však vyvíjal americký index ISM za nevýrobný sektor. ADP report vyjadrujúci zamestnanosť vo firemnom sektore v USA dopadol v súlade s trhovými očakávaniami. Zverejnené makro dáta nespôsobili výraznejšie výkyvy vo vývoji kráľovského menového páru a spoločná mena zatvárala iba s miernym ziskom 0,13 %. Štvrtkový makro kalendár bol prázdny na európske dáta, no zelenú bankovku podporili práve tie americké. Nových žiadosti o podporu v nezamestnanosti za uplynulý týždeň pribudlo o -12 tisíc menej ako tomu bolo týždeň predtým. A priemyselné objednávky sa v auguste vyvíjali priaznivejšie ako hovoril trhový konsenzus. Pozitívne čísla z americkej ekonomiky podporili dolár v raste. Okrem toho, spoločnú menu tlačila nadol situácia v Katalánsku a neprialo jej ani zverejnenie zápisnice z posledného zasadnutia ECB, z ktorej vyplynulo, že centrálni bankári sa zhodujú v tom, že ekonomika eurozóny stále potrebuje silné stimuly [viac info v časti Čo nové vo svete ]. Počas piatkovej obchodnej seansy hrali prím americké dáta, a to najmä tie z trhu práce. Aj napriek nie príliš priaznivým oficiálnym vládnym štatistikám o US zamestnanosti Nonfarm payrolls prekvapila miera nezamestnanosti. Tá v septembri klesla na 4,2 %, čo je najnižšia miera od marca 2001. Aj priemerná hodinová mzda dosiahla rekordné tempo rastu od mája 2009. No kráľovský menový pár tieto dáta neoslnili natoľko, aby tromfli politickú situáciu, ktorá uplynulý týždeň ovplyvňovala devízové trhy a najbližšie obdobie aj naďalej bude. Stále totižto visí otáznik nad situáciou v Katalánsku a neistota panuje aj ohľadne nástupcu šéfa americkej centrálnej banky od februára 2018. V týždennom porovnaní euro voči doláru nakoniec stratilo -0,71 %. Ani voči českej korune sa mu nedarilo, keďže zaznamenalo stratu -0,40 %. Voči maďarskému forintu ukončila európska mena minulý týždeň so ziskom 0,18 %. Voči poľskému zlotému zatvárala spoločná mena takmer bez zmeny na červenej nule -0,04 %. EURUSD [40. týždeň 2017], otváracia úroveň: 1,1814 EURUSD CLOSE ZMENA [1 DEŇ] POTENCIÁLNE PRÍČINY 2.10.2017 1,1733-0,69% - euro si zaknihovalo stratu vďaka nedeľnému referendu o nezávislosti v Katalánsku 3.10.2017 1,1744 0,09% - eurodolár pod vplyvom politickej situácie na oboch brehoch Atlantiku 4.10.2017 1,1759 0,13% - kráľovský menový pár odignoroval makro dáta nielen európske, ale aj tie americké 5.10.2017 1,1711-0,41% - zelenú bankovku podporili v raste americké dáta 6.10.2017 1,1730 0,16% - americká miera nezamestnanosti dosiahla 16,5-ročné maximum Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa Bloomberg EURUSD 1,25 1,20 1,15 1,10 1,05 1,00 10-16 12-16 2-17 4-17 6-17 8-17 10-17 EURGBP EURGBP USDJPY Zdroj: Bloomberg 0,97 0,81 135,0 0,88 0,77 0,79 0,73 115,0 0,70 8-14 10-14 12-14 2-1595,0 10-16 12-16 2-17 4-17 6-17 8-17 10-17 10-16 12-16 2-17 4-17 6-17 8-17 10-17 EURCZK 27,20 26,80 26,40 26,00 25,60 10-16 12-16 2-17 4-17 6-17 8-17 10-17 323,00 313,00 303,00 EURHUF 293,00 10-16 12-16 2-17 4-17 6-17 8-17 10-17 EURPLN 4,70 4,50 4,30 4,10 10-16 12-16 2-17 4-17 6-17 8-17 10-17 3

MINULÝ TÝŽDEŇ ZASADALA POĽSKÁ CENTRÁLNA BANKA Počas minulého týždňa sa uskutočnilo zasadnutie poľskej centrálnej sadzby NBP, a to v stredu 4. októbra 2017. Podľa očakávaní k zmene v nastavení menovej politiky nedošlo, a úroková sadzba tak zotrvala na súčasnej úrovni 1,50 %. Tento týždeň nás nečaká žiadne zo zasadnutí centrálnych bánk, ktoré pravidelne sledujeme. % Vývoj na peňažnom trhu 0,20-0,10-0,40 9-16 11-16 1-17 3-17 5-17 7-17 9-17 1M EURIBOR 3M EURIBOR 12M EURIBOR sadzba ECB % Sadzby národných bánk vo svete 1,50 1,00 0,50 0,00 9-16 11-16 1-17 3-17 5-17 7-17 9-17 ECB FED BoE % Sadzby národných bánk V4 3,00 1,50 0,00 9-16 11-16 1-17 3-17 5-17 7-17 9-17 ECB ČNB NBP MNB 4

10-15 11-15 12-15 1-16 2-16 3-16 4-16 5-16 6-16 7-16 8-16 9-16 10-16 11-16 12-16 1-17 2-17 3-17 4-17 5-17 6-17 7-17 8-17 9-17 10-17 10-15 11-15 12-15 1-16 2-16 3-16 4-16 5-16 6-16 7-16 8-16 9-16 10-16 11-16 12-16 1-17 2-17 3-17 4-17 5-17 6-17 7-17 8-17 9-17 10-17 10-15 11-15 12-15 1-16 2-16 3-16 4-16 5-16 6-16 7-16 8-16 9-16 10-16 11-16 12-16 1-17 2-17 3-17 4-17 5-17 6-17 7-17 8-17 9-17 10-17 ČO NOVÉ NA KOMODITNÝCH TRHOCH: ROPA MINULÝ TÝŽDEŇ PLÁVALA V ČERVENOM MORI Cena čierneho zlata si v úvode minulého obchodného týždňa odpísala výraznejšie straty zo svojej hodnoty, a to viac ako dve percentá [ropa Brent takmer -2,5 %]. Za poklesom ceny boli signály, že znižovanie globálnych zásob ropy nenapreduje tak rýchlo, ako by niektorí producenti očakávali. Ropa klesala aj v utorok, ale už len miernym tempom o 2 resp. 3 desatiny percenta. Negatívne na ňu vplývala informácia, že Irán v septembri oproti augustu zvýšil svoju ťažbu ropy o 20 tis. barelov za deň. Otázne stále zostáva, či limity na znižovanie produkcie pomôžu znížiť globálne zásoby ropy a dostať tak ponuku a dopyt do rovnováhy. V klesajúcom trende pokračovalo čierne zlato aj v stredu. Severomorská ropa Brent sa dostala pod hranicu 56 USD za barel a americká WTI pod hranicu 50 dolárov za barel. Negatívne na ropný trh vplývali hlavne informácie o vysokom exporte z USA a rastúcej ťažbe. Trend sa zmenil vo štvrtok a ropa si prvý a zároveň aj posledný krát v uplynulom týždni pripísala zisk. Americká WTI získala viac než 1,5 % a ropa Brent až viac než 2 percentá. Podporili ju aj slová iránskeho ministra ropného priemyslu týkajúce sa toho, že nevidí v rámci OPEC prekážky, pre ktoré by súčasné limity na ťažbu ropy nemohli byť predlžené aj v budúcom roku. V piatok už ale opäť čierne zlato zamierilo nadol. Brent si odpísala až zhruba -2,5 % zo svojej hodnoty a americká WTI až takmer -3 %. Pokles bol spôsobený oživením obáv ohľadom vysokých zásob komodity v USA. Tie rastú ako dôsledok vysokej ťažby bridlicovej ropy v Spojených štátoch. ROPA BRENT [40. týždeň 2017], otváracia úroveň: 57,54 USD za barel CLOSE ZMENA [1 DEŇ] POTENCIÁLNE PRÍČINY 2.10.2017 56,12-2,47% - obavy z vysokých globálnych zásob ropy ťahali jej cenu nadol 3.10.2017 56,00-0,21% - Irán v septembri zvýšil svoju ťažbu ropy... 4.10.2017 55,80-0,36% -...a produkcia a export ropy rastie aj v USA 5.10.2017 57,00 2,15% - ropa zatvárala so ziskom, keďže ju podporili slová iránskeho ministra ropného priemyslu 6.10.2017 55,62-2,42% - v piatok už ale opäť prevládli na trhu obavy z vysokých zásob komodity Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa Bloomberg 80 Cena ropy Brent [v USD za barel] 80 Cena ropy WTI [v USD za barel] 60 60 40 40 20 20 Zdroj: Bloomberg AJ UPLYNULÝ TÝŽDEŇ ZLATO POD VPLYVOM NÁLADY INVESTOROV Cena zlata v pondelok klesla o -7 desatín percenta. Mala to na svedomí pozitívna nálada investorov na trhu, zmiernenie napätia ohľadom Severnej Kórei a priaznivé makro výsledky, ktoré nahrávajú zvyšovaniu sadzieb zo strany amerického Fed-u. V dôsledku toho cena zlata ako bezpečného prístavu zamierila nadol a siahla si až na svoje zhruba 7-týždňové minimá. Utorkové obchodovanie ukončilo zlato na zelenej nule a v stredu si pripísalo mierny zisk 0,25 %, čim čiastočne skorigovalo svoje predchádzajúce straty. Vo štvrtok ale opäť kleslo o približne pol percenta v dôsledku výrazného rastu na akciových trhoch. V závere týždňa ceny zlata rástli pod vplyvom zvýšenej nervozity na trhoch, ktorá bola spôsobená možnosťou ďalšieho raketového testu Severnou Kóreou. ZLATO [40. týždeň 2017], otváracia úroveň: 1 279,75 USD za trójsku uncu CLOSE [USD/ UNCA] ZMENA [1 DEŇ] 2.10.2017 1 271,13-0,67% 3.10.2017 1 271,66 0,04% 4.10.2017 1 274,85 0,25% 5.10.2017 1 268,22-0,52% 6.10.2017 1 276,68 0,67% Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa Bloomberg Cena zlata [v USD za trójsku uncu] 1 440 1 340 1 240 1 140 1 040 Zdroj: Bloomberg 5

1-16 2-16 3-16 4-16 5-16 6-16 7-16 8-16 9-16 10-16 11-16 12-16 1-17 2-17 3-17 4-17 5-17 6-17 7-17 8-17 ČO NOVÉ DOMA: TRŽBY NAŠICH MALOOBCHODNÍKOV V AUGUSTE VZRÁSTLI O 6,8 % Tržby našich maloobchodníkov pokračovali v raste, pričom tempo ich rastu sa v auguste zrýchlilo. To potvrdzuje, že Slováci majú stále chuť nakupovať a spotrebovávať, čo vytvára priaznivé predpoklady pre rast nášho HDP. Tržby našich maloobchodníkov významne rastú od začiatku tohto roka a v auguste zaznamenali medziročný rast o 6,8 %. V porovnaní s júlom vzrástli tieto tržby o 1,5 %. Vyplynulo to z údajov ŠÚ SR. 10 8 6 4 2 0-2 v %, r/r Maloobchodné tržby v SR Zdroj: ŠÚ SR Najvýraznejšie medziročne rástli tržby mimo predajní, stánkov a trhov [predovšetkým e-shopy], ktoré zarobili až o 26,2 % viac ako vlani. Dvojciferné tempo rastu zaznamenali aj obchody so zariadeniami pre IKT, kde tržby rástli o 23,1 %. Aj ďalším oblastiam maloobchodu sa darilo. Na čerpacích staniciach sa augustové tržby zvýšili o 8,9 % a v nešpecializovaných predajniach, akými sú supermarkety a hypermarkety, o 3,4 %. K medziročnému poklesu tržieb došlo len v stánkoch a na trhoch, a to o -5,3 %. 6

ČO NOVÉ VO SVETE: ZÁPISNICA ECB: EKONOMIKA EUROZÓNY STÁLE POTREBUJE STIMULY NEMECKO: Uplynulý týždeň bola zverejnená finalizácia septembrových indexov PMI [indexy nákupných manažérov]. Finalizácia indexu PMI vo výrobe bola v súlade s odhadom na úrovni 60,6 bodov. Aj index PMI v službách potvrdil prvotný odhad a dosiahol úroveň 55,6 bodov. Kompozitný PMI index dosiahol 57,7 bodov, čo je o 0,1 bodu menej ako sa odhadovalo, no aj napriek tomu ide o najvyššiu hodnotu za posledné roky. Priaznivo sa vyvíjali aj nemecké priemyselné objednávky. Tie v auguste medziročne vzrástli až o 7,8 %, čo je najvyššie tempo rastu v tomto roku. Trhový konsenzus pritom očakával naopak mierne spomalenie tempa rastu z júlovej úrovne 5,4 % na 4,7 % v auguste. EUROZÓNA: V eurozóne finálny výsledok PMI indexu vo výrobe mierne podliezol prvotný odhad [o -0,1 bodu] a dosiahol úroveň 58,1 bodu. Kompozitný index PMI bol v súlade s prvotným odhadom na úrovni 56,7 bodov, a index PMI v službách si vo finále prilepšil o 0,2 bodu na úroveň 55,8 bodov. Očakávania trhu nenaplnila však miera nezamestnanosti v menovom bloku. Tá dosiahla v auguste úroveň 9,1 %, čiže stagnovala na júlovej úrovni, no trhy očakávali pokles o desatinu percentuálneho bodu na rovných 9 %. Pozitívne prekvapili ceny priemyselníkov [PPI inflácia], ktoré v auguste medziročne rástli vyšším tempom [2,5 %], ako očakávali trhy [2,3 %]. A rástli aj rýchlejšie ako mesiac predtým, keďže v júli dosahovala len dvojpercentný rast. Maloobchodné tržby sa už tak priaznivo nevyvíjali. V auguste síce medziročne vzrástli, avšak iba o 1,2 %, čo je o viac ako polovicu menšie tempo rastu, ktoré očakávali trhy [2,6 %]. Minulý týždeň bola zverejnená zápisnica z posledného zasadnutia ECB [7. september 2017]. Zo zápisu vyplynulo, že centrálni bankári sa zhodujú v tom, že ekonomika eurozóny stále potrebuje silné stimuly. Zároveň však zo zápisu vyplýva, že budúci rok bude ECB už zmenšovať svoj stimulačný program. Európska centrálna banka bude pravdepodobne počas roku 2018 pomaly obmedzovať program QE, teda nákupy dlhopisov, ktorý je aktuálne na úrovni 60 mld. EUR mesačne. Silnejší ekonomický rast by mal podľa ECB infláciu v menovom bloku posúvať postupne bližšie k inflačnému cieľu na úrovni 2 %. USA: Aj za druhým brehom Atlantiku bola zverejnená septembrová finalizácia indexov PMI. Index PMI vo výrobe dosiahol hodnotu 53,1 bodu, čo je o 0,1 bodu viac ako hovoril prvotný odhad. Veľmi priaznivo sa vyvíjal aj index ISM vo výrobe, ktorý v septembri dosiahol hodnotu 60,8 bodov, čo je najvyššia hodnota tohto indexu za viac ako desaťročné obdobie. Index PMI v službách dosiahol 55,3 bodov, čo je o 0,2 bodu viac ako bol odhad. To vytiahlo nahor aj kompozitný index na úroveň 54,8 bodu. Priaznivo sa vyvíjal aj index ISM za nevýrobný sektor, ktorý dosiahol v septembri 59,8 bodov. Minulý týždeň boli zverejnené aj čísla z trhu práce v podobe ADP reportu. Zamestnanosť vo firemnom sektore rástla v súlade s očakávaniami trhu, no pracovných miest nepribudlo toľko ako predošlé mesiace, ale výrazne menej. Zamestnanosť v USA podľa piatkových oficiálnych štatistík [Nonfarm payrolls] v septembri poklesla o -33 tisíc pracovných miest, pričom trhové odhady počítali s miernym rastom o 80 tis. miest. Aktuálne zníženie počtu pracovných miest ide na vrub hurikánov Harvey a Irma, ktoré zasiahli Texas a Floridu a ochromili či poškodili tamojšie firmy. Ani toto na prvý pohľad nepriaznivé číslo však nespôsobilo na devízovom trhu výraznejšie výkyvy, nakoľko investori to zjavne započítali ako jednorazový jav spôsobený hurikánmi. Nie práve najpriaznivejšie čísla týkajúce sa zamestnanosti podľa oficiálnych vládnych údajov kompenzovali ďalšie dáta z trhu práce. Miera americkej nezamestnanosti v septembri dosiahla 4,2 %, čím prekonala nielen augustovú úroveň [4,4 %], ale ide o najnižšiu mieru nezamestnanosti od marca 2001. Priemerná hodinová mzda sa vyvíjala taktiež veľmi priaznivo. V septembri medziročne vzrástla o 2,9 %, čo je najvyššie tempo rastu od mája 2009. V auguste bolo jej tempo rastu revidované smerom nahor na úroveň 2,7 %. Celkovo tak môžeme hodnotiť, že americkému trhu práce sa naozaj darí, čo nahráva zvyšovaniu sadzieb americkou centrálnou bankou v tomto roku. Priemyselné objednávky v US ekonomike sa v auguste vyvíjali priaznivejšie ako hovoril trhový konsenzus. Medzimesačne rástli tempom 1,2 %, pričom trhy počítali s rastom len na úrovni jedného percenta. V júli dokonca objednávky klesli, a to o -3,3 %. 7

ZAUJALO NÁS: VO ŠVAJČIARSKU SÚ CENY POTRAVÍN DVOJNÁSOBNÉ OPROTI TÝM NAŠIM. V POĽSKU SÚ ALE POTRAVINY O -30 % LACNEJŠIE. Takmer každého z nás zaujímajú ceny na tovaroch v obchodoch a azda najdôležitejšími sú práve cenovky na potravinách. Potraviny v súčasnosti výraznejšie zdražujú, a to nielen u nás, ale aj v iných európskych krajinách. Je to dané hlavne vyššími cenami agrokomodít na svetových trhoch. Azda najsilnejší rast cien zaznamenáva mlieko, maslo a ďalšie mliečne výrobky. Viacerí európski chovatelia totiž v predchádzajúcich rokoch v súvislosti s mliečnou krízou znižovali počty hovädzieho dobytka. To sa aktuálne odráža na nedostatku mlieka a tlačí jeho ceny nahor. Drahšie je ale aj mäso a viaceré druhy ovocia, zeleniny a obilnín, predovšetkým tie, ktorých úrodu poškodili jarné mrazy či letné suchá. Práve preto sme sa pozreli na to, aká je cenová hladina potravín u nás a v ostatných európskych krajinách. Vychádzali sme z najnovších údajov Eurostatu za rok 2016. O koľko % sú potraviny drahšie / lacnejšie v krajinách Európy v porovnaní so SR? Potraviny a rok 2016 nealko Švajčiarsko* 96% Nórsko* 85% Dánsko 68% Island* 66% Švédsko 43% Rakúsko 40% Luxembursko 37% Fínsko 36% Írsko 36% Francúzsko 27% Belgicko 27% Taliansko 26% Cyprus 23% Malta 23% Eurozóna 21% Nemecko 20% Grécko 19% Holandsko 14% EÚ 28 13% Slovinsko 12% V. Británia 11% Portugalsko 9% Španielsko 8% Chorvátsko 6% Lotyšsko 4% Estónsko 2% Slovensko 0% Turecko* -2% ČR -9% Maďarsko -9% Litva -9% Čierna Hora* -12% Bosna a Hercegovina* -16% Albánsko* -18% Bulharsko -20% Srbsko* -22% Rumunsko -29% Poľsko -30% Macedónsko* -34% Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa Eurostat *krajiny mimo EÚ Potraviny a nealkoholické nápoje na Slovensku patria k tým najlacnejším v rámci Európskej únie. Nižšie ceny potravín ako u nás totiž nájdeme už len v 6 krajinách EÚ. Mnohí Slováci by teraz asi povedali, že to nie je pravda a že potraviny sú u nás drahé. A z určitého uhľa pohľadu majú predsa len pravdu. Ceny v našich obchodoch totiž najčastejšie porovnávame s cenami v susedných krajinách, kam zvykneme vycestovať na nákupy. A z tohto hľadiska platí, že potraviny a nápoje v slovenských obchodoch sú najdrahšie v porovnaní s krajinami V4. V Českej republike a Maďarsku nájdeme na cenovkách potravín v priemere o -9 % nižšie sumy ako u nás. A v Poľsku sú dokonca potraviny a nealkoholické nápoje až o 30 % lacnejšie ako u nás. Je teda zrejmé, že Slováci z prihraničných oblastí dokážu potraviny nakúpiť u susedov lacnejšie ako doma. Pri nákupnej turistike ale treba brať do úvahy aj náklady na dopravu a vývoj menových kurzov, ktoré nám z usporených peňazí pri tomto nákupe čo to ukroja. Ak naša mena oslabuje voči mene krajiny, v ktorej nakupujeme, tak to robí naše nákupy drahšími. A naopak, ak sa euro posilňuje, tak nakupovanie v zahraničí sa stáva pre nás výhodnejším. Okrem spomínaných krajín V4 sú potraviny výrazne lacnejšie aj v Rumunsku, Bulharsku a Litve. A keď vezmeme do úvahy aj krajiny mimo únie, tak výrazne lacnejšie nakúpime aj v balkánskych krajinách, spomedzi ktorých sú ceny najnižšie v Macedónsku [až o -34 % nižšie ako u nás]. V Európskej únii sú potraviny približne o 13 % drahšie ako na Slovensku a v eurozóne o 21 %. V rámci celej únie by sa najťažšie našincom nakupovalo v Dánsku, keďže v tamojších obchodoch sú cenovky na potravinách až o 68 % vyššie ako u nás. Dve krajiny mimo EÚ sú ale ešte drahšie. Vo Švajčiarsku by sme za nákup potravín zaplatili až takmer dvojnásobok a v Nórsku by nás zaskočili ceny vyššie o 85 % oproti tým našim. Na čele tohto rebríčka sa ale nachádzajú aj ďalšie severské krajiny. O dve tretiny sú potraviny a nealko nápoje drahšie na Islande a o 43 % vo Švédsku. Štyridsať percent si za ne ale musíme priplatiť aj v susednom Rakúsku. Nech ideme nakupovať akékoľvek potraviny, všetko sa z cenového hľadiska najviac oplatí v Poľsku. Týka sa to predovšetkým Slovákov žijúcich na severe našej krajiny. Najvýraznejší cenový rozdiel oproti slovenským obchodom je pri cenách olejov a tukov, ktoré sú nižšie až o 42 % ako u nás. O približne tretinu lacnejšie nás ale v poľských potravinách vyjdú aj chlieb a pečivo, ryby, mlieko, syry, vajcia a mnohé ďalšie potraviny. Našinci z Bratislavy a okolia zase s obľubou vycestujú na nákupy do Česka či Maďarska. Ceny potravín v oboch týchto krajinách sú zhodne zhruba o -9 % nižšie ako u nás. Ak máme na nákupnom zozname mäso alebo ryby, tak sa nám oplatí cesta do Maďarska, lebo v Česku sú tieto položky ešte o niečo drahšie ako u nás. Maďarsko je správnou voľbou aj pre nákup nealko nápojov a pečiva. V Česku sa nám zase o niečo viac ako v Maďarsku oplatí kúpiť oleje, mlieko a mliečne výrobky či ovocie a zeleninu. Samozrejme vo všetkých prípadoch 8

treba mať na pamäti cestovné náklady a vplyv menových kurzov na našu peňaženku. Napríklad voči českej korune sa naša mena od apríla tohto roka citeľnejšie oslabila, čo naše nákupy v tamojších obchodoch znevýhodňuje. O koľko % sú potraviny drahšie / lacnejšie v krajinách V4 v porovnaní so SR? rok 2016 ČR Maďarsko Poľsko Potraviny a nealko spolu -9% -9% -30% Chlieb, pečivo, cereálie -15% -17% -32% Mäso 8% -1% -25% Ryby 13% -4% -33% Mlieko, syry, vajcia -13% -7% -32% Oleje a tuky -20% -11% -42% Ovocie, zelenina -14% -7% -29% Ostatné potraviny -17% -12% -36% Nealko nápoje -13% -17% -29% Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa Eurostat O koľko % sú potraviny drahšie v krajinách s najvyššími cenami v porovnaní so SR? rok 2016 Švajčiarsko Nórsko Dánsko Potraviny a nealko spolu 96% 85% 68% Chlieb, pečivo, cereálie 87% 73% 89% Mäso 261% 122% 96% Ryby 83% 77% 39% Mlieko, syry, vajcia 60% 90% 38% Oleje a tuky 46% 23% 20% Ovocie, zelenina 92% 79% 61% Ostatné potraviny 42% 80% 67% Nealko nápoje 17% 73% 56% Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa Eurostat Pre zaujímavosť sme sa bližšie pozreli aj na potraviny v tých najdrahších európskych krajinách. Najväčšie rozdiely sú jednoznačne pri mäse. Vo Švajčiarsku zaň zaplatíme až o 260 % viac ako u nás a v Nórsku si priplatíme 120 %. Chlieb a pečivo nás v týchto krajinách vyjde približne o 70 až 90 % viac ako v našich obchodoch. V Nórsku sú ceny mlieka a syrov takmer dvojnásobné oproti našim cenám a vo Švajčiarsku zaplatíme dvakrát viac za ovocie a zeleninu. 9

KALENDÁR UDALOSTÍ 41. TÝŽDŇA 2017 INDIKÁTOR OBDOBIE ODHAD PABK ODHAD TRHU Saldo obchodnej bilancie [9. október 2017], v mil. EUR august 2017 200,0 234,5 Priemyselná produkcia [12. október 2017], r/r, v % august 2017 - - Stavebná produkcia [12. október 2017], r/r, v % august 2017 - - Inflácia CPI [13. október 2017], r/r, v % september 2017 1,6 1,6 Tržby, mzdy, zamestnanosť vo vybraných odvetviach [13. október 2017], r/r, v % august 2017 - - PREDIKCIE PODĽA POŠTOVEJ BANKY INDIKÁTOR 1.Q 2017 2.Q 2017 3.Q 2017 4.Q 2017 2017 HDP [%, r/r, stále ceny] 1] 3] 3,3 3,1 3,1 3,2 3,2 CPI [%, r/r] 1] 4] 0,9* 1,1 1,3 1,5 1,5 HICP [%, r/r] 1] 4] 1,0* 1,1 1,3 1,5 1,6 Index reálnej mzdy [%, r/r] 1] 3] 2,9 3,0 3,1 2,5 2,9 Evidovaná nezamestnanosť [%] 1] 3] 8,4* 7,7 7,3 7,2 7,60 Obchodná bilancia [saldo, v mil. EUR] 5] 6] - - - - 3 150,0 EUR/USD 2] 4] 1,07* 1,08 1,09 1,10 1,10 Základná sadzba ECB 2] 4] 0,00* 0,00 0,00 0,00 0,00 1M EURIBOR [%, p. a.] 2] 4] -0,37* -0,37-0,36-0,36 0,36 1] priemer za kvartál 2] ku koncu kvartálu 3] priemer za rok 4] ku koncu roka 5] kumulatív za kvartál 6] kumulatív za rok * skutočnosť 10