46. týždeň UDALOSTI TÝŽDŇA. Zaujalo nás: Slovensko v roku 1989 a dnes: ako sa zmenili naše platy a o koľko vzrástli ceny v obchodoch?

Transkript

1 46. týždeň UDALOSTI TÝŽDŇA Zaujalo nás: Slovensko v roku 1989 a dnes: ako sa zmenili naše platy a o koľko vzrástli ceny v obchodoch? Čo nové vo svete: Grécko našlo s veriteľmi spoločnú reč Čo nové doma: Slovenská ekonomika v 3. kvartáli 2015 s rastom až o 3,6 % Jana Glasová Dominika Ondrová analyzy@pabk.sk 1

2 Euro naďalej v blízkosti vyše polročných miním 3 Tento týždeň zasadne maďarská centrálna banka 3 Ropa Brent lacnejšia o vyše 6 % 4 Zlato minulý týždeň v blízkosti 6 ročného minima 4 Slovenská ekonomika v 3. kvartáli 2015 s rastom až o 3,6 % 5 Produkcia našich priemyselníkov v septembri s výrazným rastom rovnako ako aj nové objednávky priemyselníkov 5 Tempo rastu exportu v septembri opäť zrýchlilo 6 Ceny tovarov a služieb sa v októbri znížili až o 0,6 %. Ide o historicky najhlbší pokles. 6 Tržby aj mzdy rástli v septembri vo všetkých odvetviach nášho hospodárstva 7 Čo nové vo svete: Grécko našlo s veriteľmi spoločnú reč 8 Zaujalo nás: Slovensko v roku 1989 a dnes: ako sa zmenili naše platy a o koľko vzrástli ceny v obchodoch? 9 Kalendár udalostí 47. týždňa 12 Predikcie podľa Poštovej banky 12 2

3 Čo nové na FX trhoch: Euro naďalej v blízkosti vyše polročných miním Spoločná európska mena v uplynulom týždni ukončila väčšinu dní v zelenom. Najväčší vplyv na vývoj eurodolára mali aj naďalej očakávania týkajúce sa zvyšovania úrokových sadzieb v USA. Kým na druhej strane Atlantiku tak ešte v závere roka môže dôjsť k sprísneniu menovej politiky, na starom kontinente pravdepodobne dôjde k jej ďalšiemu uvoľneniu, čo tlačí euro nadol. Aj napriek tomu ale uzavrelo uplynulý týždeň so ziskom 0,3 %. Spomedzi mien nášho regiónu zaznamenalo zisky už len voči českej korune, aj to len nepatrné [0,04 %] a piatok uzavrelo na úrovni 27,033 EURCZK. Voči poľskému zlotému stratilo 0,7 % na piatkových zatváracích 4,2441 EURPLN. Najvýraznejšiu stratu, 0,9 %, zaknihovala naša mena voči maďarskému forintu a týždeň ukončila na úrovni 311,64 EURHUF. EURUSD [46. týždeň 2015], otváracia úroveň: 1,0741 EURUSD Close Zmena [1 deň] Potenciálne príčiny ,0752 0,10% - dolár strácal vplyvom vyberania ziskov investorov, po tom čo sa výraznejšie posilnil ,0724-0,26% - euro bolo pod tlakom kvôli naznačeniu ďalšieho zníženia depozitnej sadzby ECB ,0743 0,18% - dôležité zverejnenia chýbali; v USA oslavovali Deň veteránov ,0814 0,66% - počet nových týždenných žiadostí v USA ostal bez zmeny, no trh očakával pokles; zelená bankovka vplyvom toho strácala ,0773-0,38% - euru sa nedarilo aj kvôli pozitívnemu medzimesačnému, októbrovému, vývoju maloobchodných tržieb v USA Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa Bloomberg 1,18 1,11 EURUSD 1,04 1 0,76 0,72 0,81 0,77 EURGBP EURGBP 128,0 120,0 USDJPY Zdroj: Bloomberg 0,68 0,73 112,0 1 1 EURCZK 27,80 27,30 26,80 1 EURHUF 323,00 308,00 293,00 1 EURPLN 4,38 4,18 3,98 1 Tento týždeň zasadne maďarská centrálna banka Tento týždeň sa uskutoční jedno zasadnutie spomedzi centrálnych bánk, o ktorých pravidelne informujeme. Už v utorok, 17. novembra 2015, zasadne maďarská centrálna banka [MNB]. Očakávame, že urokové sadzby ostanú nezmenené, na aktuálnej úrovni 1,35 %. Aj samotná centrálna banka avizovala, že sa na ďalšie zníženie úrokových sadzieb nechystá, no podporiť hospodársky rast krajiny chce prostredníctvom iných, nekonvenčných, nástrojov. % Vývoj na peňažnom trhu 0,50 0,20-0,10-0,40 1 1M EURIBOR 12M EURIBOR 3M EURIBOR sadzba ECB % Sadzby národných bánk vo svete 1,00 0,50 0,00 1 ECB FED BoE % Sadzby národných bánk V4 3,00 1,50 0,00 1 ECB ČNB NBP MNB 3

4 Čo nové na komoditných trhoch: Ropa Brent lacnejšia o vyše 6 % Čierne zlato má za sebou ďalší čierny týždeň. Zisky si pripísalo len v utorok, kedy Medzinárodná agentúra pre energetiku [IEA] poukázala na prudké zníženie investícií v ropnom priemysle. Do záveru týždňa ale už len výrazne strácalo. Na obchodovanie s ropou mali v najväčšej miere vplyv informácie o zvýšení zásob americkej ropy. Severomorská zmes je v medzimesačnom porovnaní lacnejšia o takmer 12 %. Stratu až na úrovni 46,3 % zaznamenáva v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka. Agentúra IEA predpokladá, že cena ropy sa pravdepodobne na úroveň 80 USD za barel nevráti skôr ako v závere tohto desaťročia. Ropa Brent [46. týždeň 2015], otváracia úroveň: 47,42 USD za barel Close Zmena Potenciálne príčiny [USD/barel] [1 deň] ,92-0,52% ,1 0,38% Cenu ropy Brent už dlhodobo ovplyvňuje prebytok tejto komodity na trhu, a teda prevažujúca ponuka nad dopytom, čo spôsobuje hromadenie zásob. Pod cenový vývoj ,61-3,10% sa podpisujú aj nepokoje na Blízkom východe. V súčasnosti zohráva veľkú úlohu aj ,19-3,05% Čína, ktorej hospodárstvo spomaľuje, čo znepokojuje aj svetovú ekonomiku ,47-1,59% Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa Bloomberg Cena ropy Brent [v USD za barel] Cena ropy WTI [v USD za barel] Zdroj: Bloomberg Zlato minulý týždeň v blízkosti 6 ročného minima Prevažnú časť minulého týždňa ukončilo zlato opäť v červenom. Jediný deň, počas ktorého si pripísalo zisky, bol pondelok. Následne tento vzácny kov na cene už len strácal. Aj v tomto prípade významnú úlohu zohrávajú očakávania skorého zvyšovania úrokových sadzieb v USA, ktoré tlačia cenu zlata nadol. Profitovať nedokázalo ani zo slabšieho dolára. Počas týždňa zlacnelo o pol percenta. Zlato [46. týždeň 2015], otváracia úroveň: 1 089,80 USD za trójsku uncu Close [USD/unca] Zmena [1 deň] ,30 0,23% ,63-0,24% ,32-0,30% ,22-0,10% ,92-0,12% Zdroj: Bloomberg Cena zlata [v USD za trójsku uncu] Zdroj: Bloomberg

5 Q 10 2Q 10 3Q 10 4Q 10 1Q 11 2Q 11 3Q 11 4Q 11 1Q 12 2Q 12 3Q 12 4Q 12 1Q 13 2Q 13 3Q 13 4Q 13 1Q 14 2Q 14 3Q 14 4Q 14 1Q 15 2Q 15 3Q 15 Čo nové doma: Slovenská ekonomika v 3. kvartáli 2015 s rastom až o 3,6 % Na základe rýchleho odhadu HDP podľa ŠÚ SR naše hospodárstvo vzrástlo v treťom tohtoročnom štvrťroku medziročne až o 3,6 %, čím predbehlo naše aj trhové očakávania. Ide o najrýchlejší rast od roku %, r/r Vývoj HDP v SR reálny rast HDP Zdroj: ŠÚ SR exportu k rastu HDP pravdepodobne nebude silný, keďže rast spotreby tlačil aj na rast dovozu. Štruktúru rastu HDP zatiaľ nepoznáme, tá bude zverejnená až začiatkom decembra. Predpokladáme ale, že ťahúňom rastu slovenskej ekonomiky zostáva aj naďalej domáci dopyt. Pod rast našej ekonomiky sa teda podpisovala hlavne spotreba a investície na strane verejnej správy a to z dôvodu lepšieho čerpania eurofondov. Okrem verejnej správy ťahala naše hospodárstvo pravdepodobne aj investičná aktivita podnikateľov a taktiež aj spotreba domácností. Pozitívny vývoj na našom trhu práce, klesajúca nezamestnanosť, rast reálnych miezd a klesajúce či stagnujúce ceny v obchodoch totiž podporujú spotrebu obyvateľstva. Predpokladáme, že priaznivo sa vyvíjala aj situácia na strane exportu a importu, aj keď príspevok čistého Očakávame, že rast slovenskej ekonomiky za celý tento rok by mohol dosiahnuť úroveň 3,5 %. Samozrejme, že tu existujú aj riziká smerom nadol, ktoré pochádzajú predovšetkým z externého prostredia a ktoré môžu viesť k tomu, že dopyt po slovenských výrobkoch, a teda aj konečný rast nášho hospodárstva, bude slabší ako očakávaný. Tieto riziká spočívajú predovšetkým v súčasnom geopolitickom napätí, v dopadoch imigrantskej krízy či v očakávanom spomalení čínskeho hospodárstva. Produkcia našich priemyselníkov v septembri s výrazným rastom... Po augustovom prepade, tempo rastu priemyselnej produkcie v septembri opäť výrazne vzrástlo a dosiahlo úroveň 7,2 %. V samotnej priemyselnej výrobe sa rast produkcie vyšplhal až na úroveň 8,2 %. Vyplýva to z najnovších údajov ŠÚ SR. r/r 30% 20% 10% 0% -10% Priemyselná a stavebná produkcia Zdroj: ŠÚ SR Priemyselná produkcia Stavebná produkcia Objem výroby sa počas septembra zvýšil až v 8 odvetviach nášho priemyslu. Najvýraznejšie vzrástla výroba dopravných prostriedkov [až o 21,8 %], čo je pre Slovensko dobrou správou, nakoľko automobilový priemysel je hlavným ťahúňom našej ekonomiky. Výrazné nárasty boli zaznamenané aj vo výrobe kovov a kovových konštrukcií a v produkcii výrobkov z gumy a plastov. Pozitívne ale nemôžeme hodnotiť výrobu počítačových, elektronických a optických výrobkov, ktorá je naším druhým najdôležitejším odvetvím a v septembri klesla o 6,6 %....rovnako ako aj nové objednávky priemyselníkov v %, r/r 20 Nové priemyselné objednávky v SR Zdroj: ŠÚ SR Nové objednávky našich priemyselníkov sa v septembri medziročne zvýšili, a to opäť výrazným tempom, o 10,6 %. Vyplynulo to z údajov ŠÚ SR Pozitívne hodnotíme, že najsilnejšie tempo rastu bolo dosiahnuté vo výrobe dopravných prostriedkov, a to o 21,6 %. Dvojciferným tempom sa zvýšili objednávky ešte aj vo výrobe textilu a vo výrobe papiera. K zníženiu nových objednávok došlo v chemickom priemysle, vo farmaceutickej výrobe, vo výrobe a spracovaní kovov, elektrických zariadení a vo výrobe strojov a zariadení. 5

6 Tempo rastu exportu v septembri opäť zrýchlilo v mil. EUR Vývoj zahraničného obchodu Zdroj: ŠÚ SR V auguste došlo k spomaleniu tempa rastu nášho exportu na úroveň 3,0 %, čo bolo dôsledkom predovšetkým letnej dovolenkovej sezóny a s tým súvisiaceho poklesu vývozu automobilov. Počas septembra tempo rastu nášho exportu opäť stúplo vďaka ukončeniu dovoleniek v závodoch našich najväčších exportérov, tento nárast bol ale mierny, na úrovni 3,7 %. Dovoz tovarov na Slovensko ale zrýchlil tempo rastu a v septembri sa medziročne posilnil o 8,7 %. Vyplynulo to z údajov ŠÚ SR. Celkový dovoz Celkový vývoz Objem exportu ale výrazne prevýšil objem importu, takže septembrové saldo nášho zahraničného obchodu bolo aktívne, na úrovni až 302,7 mil. EUR. Celkovo sa zo Slovenska vyviezli tovary v objeme 5 961,5 mil. EUR a doviezli v hodnote 5 658,7 mil. EUR. Ceny tovarov a služieb sa v októbri znížili až o 0,6 %. Ide o historicky najhlbší pokles. Podľa októbrových údajov Štatistického úradu SR ceny u nás medziročne klesli až o 0,6 % podľa CPI indexu. Ide o najvýraznejší pokles nielen tohto roka, ale aj z historického hľadiska. V ostatných mesiacoch tohto roka ceny síce klesali, ale miernejšie. v %, r/r 0,6 0,4 0,2 0,0-0,2-0,4-0,6-0,8 Inflácia HICP r/r CPI r/r Zdroj: ŠÚ SR Medziročné zníženie cien počas októbra zaznamenali len 4 kategórie nášho spotrebného koša, napriek tomu došlo aj k celkovému zníženiu cenovej hladiny u nás. Najprudšie počas októbra klesli ceny v doprave, a to až o 7,6 %. Je to výsledkom medziročne lacnejšej ropy, ktorá je teraz takmer o polovicu lacnejšia ako v rovnakom období pred rokom a taktiež výsledkom zavedenia bezplatných vlakov pre vybrané skupiny obyvateľstva. Okrem dopravy sa počas októbra výraznejšie znížili aj ceny bývania a energií [o 1,8 % podľa CPI]. V septembri totiž došlo k poklesu regulovaných cien plynu o 3,8 % a to sa v najväčšej miere podpísalo pod zníženie cien bývania a energií a aj pod prehĺbenie poklesu našej cenovej hladiny. Po augustovej stagnácii cien potravín došlo v septembri k ich oživeniu, a teda k nárastu o tri desatiny percenta a v októbri o osem desatín percenta. V porovnaní s predchádzajúcim mesiacom sa ale ceny potravín nezmenili. V lete sú ceny potravín ovplyvňované hlavne sezónnou úrodou ovocia, zeleniny a iných poľnohospodárskych komodít. Aktuálne môžeme medziročne sledovať už mierny rast cien potravín, pod čo sa podpisuje horšia tohtoročná úroda niektorých druhov komodít. Najvýraznejšie sa počas októbra zvýšili ceny nábytku a vybavenia do domácnosti a ceny v hoteloch a reštauráciách, ale aj ceny za vzdelávanie. Cenový rast je u nás stále brzdený predovšetkým pretrvávajúcimi efektmi lacnej ropy a taktiež nižšími cenami energií či vlakmi zadarmo. Predpokladáme, že v jesenných a zimných mesiacoch by klesajúca nezamestnanosť, rastúce mzdy a voľná menová politika ECB mohli priniesť mierne inflačné tlaky. Na rast cien potravín by zase mohla tlačiť aj horšia tohtoročná úroda niektorých komodít. Žiadne výrazne zvyšovanie cien však neočakávame. 6

7 Tržby aj mzdy rástli v septembri vo všetkých odvetviach nášho hospodárstva Tržby našich obchodníkov v septembri vzrástli vo všetkých odvetviach nášho hospodárstva. Najvýraznejší rast tržieb [o 26,8 %] zaznamenali v stavebníctve a v predaji a oprave motorových vozidiel [o 23,9 %]. Podpísala sa pod to zrejme letná sezóna, počas ktorej sa zvyčajne stavbebníkom najviac darí a taktiež aj dopyt kupujúcich, ktorých ku kúpe motivujú nízke úrokové sadzby pri úverových produktoch. Dvojciferný percentuálny rast tržieb zaznamenalo ešte aj odvetvie vybraných trhových služieb. Tržby našich priemyselníkov sa v septembri zvýšili o 9,8 %. Vyplýva to z údajov, ktoré ŠÚ SR zverejnil uplynulý týždeň. Medziročný vývoj v % v septembri 2015 Odvetvie hospodárstva Tržby Zamestnanosť Nominálna mzda na výplatach polepšili zamestnanci v stavebníctve a v doprave a skladovaní. Reálna mzda Priemysel 9,8 1,6 3,2 3,7 Stavebníctvo 26,8-0,9 7,7 8,2 Predaj a oprava motorových vozidiel 23,9 1,8 6,2 6,7 Veľkoobchod 4,7 1,4 0,7 1,2 Maloobchod 3,0-0,1 4,3 4,8 Ubytovanie 8,2 1,5 5,9 6,4 Činnosť reštaurácií a pohostinstiev 7,3 6,3 4,4 4,9 Vybrané trhové služby 10,4 6,4 3,6 4,1 Informácie a komunikácia 3,2 2,4 2,4 2,9 Doprava a skladovanie 1,5-0,6 7,2 7,7 Zdroj: ŠÚ SR V septembri zamestnanosť poklesla len v 3 odvetviach, a to v stavebníctve, doprave a skladovaní a maloobchode. Išlo ale iba o mierne poklesy. Najvýraznejšie zamestnanosť rástla v odvetví vybraných trhových služieb a v reštauráciách a pohostinstvách [o 6,4 resp. 6,3 %]. Z hľadiska vývoja nominálnych aj reálnych miezd deviaty tohtoročný mesiac prial všetkým odvetviam nášho hsopodárstva. Vo všetkých totiž došlo k zvýšeniu nominálnych a vďaka deflácií aj k zvýšeniu reálnych miezd. Najviac si 7

8 Čo nové vo svete: Grécko našlo s veriteľmi spoločnú reč POĽSKO: Ekonomický expert strany Právo a spravodlivosť [PiS] uviedol, že strana chce v budúcom roku zvýšiť daňové príjmy o 15 až 20 mld. PLN. Aj v prípade, ak sa očakávania vyšších daňových prímov nepotvrdia, strana podľa neho dodrží maastrichtský limit pre deficit verejných financií na úrovni 3 % HDP. Potenciálne úspory údajne možno nájsť v rozpočte, k významným úsporám by mohlo dôjsť na strane výdavkov. Strana PiS, ktorá po voľbách získala väčšinu v novom poľskom parlamente, plánuje nové dane v bankovom sektore a maloobchode. Nová premiérka Beata Szydlová tvrdí, že zlepšením výberu daní a zamedzením vývozu firemných ziskov do zahraničia môže štát získať navyše 4 mld. PLN ročne. Ďalších 8 mld. PLN má priniesť mimoriadne zdanenie bánk a supermarketov. Programové priority PiS, akými sú zníženie veku odchodu do dôchodku alebo vyššie detské prídavky, budú mať podľa strany rozpočtové dopady na úrovni 39 mld. PLN. Nová poľská vláda chce v budúcom roku lepším výberom dane z pridanej hodnoty získať navyše 2 až 3 mld. PLN. Dodatočné zdroje plánuje využiť na zvýšenie detských prídavkov, čo bol jeden z hlavných bodov volebného programu strany. Pred voľbami sľubovala, že presadí, aby rodiny dostávali od štátu na druhé a každé ďalšie dieťa 500 PLN mesačne. GRÉCKO: Šéf skupiny ministrov financií krajín eurozóny Jeroen Dijsselbloem vo svojom víkendovom vyhlásení uviedol, že Grécko a jeho veritelia z eurozóny dosiahli dohodu o mnohých otázkach reformného programu, ktorý Atény realizujú výmenou za úvery. Grécko potrebuje pozitívne hodnotenie svojho pokroku v oblasti reforiem, aby dostalo nasledujúcu tranžu úverov v objeme 2 mld. EUR a tiež financie do sumy 10 mld. EUR na rekapitalizáciu bánk. Podľa Dijsselbloema sa námestníci ministrov financií krajín eurozóny stretnú v utorok, aby posúdili situáciu a rozhodli, či uvoľnenie financií je možné. Rokovania, ktoré sa mali ukončiť do polovice októbra, sa zastavili pre nezhody o detailoch zákona o možnosti prepadnutia hypoték. NEMECKO: V záujme integrácie predpokladaného počtu 1,1 mil. utečencov v Nemecku je podľa výskumného ekonomického inštitútu Ifo nutné zrušiť zákonom stanovenú minimálnu mzdu. Vyše 40 % priemyselných firiem v západnej časti Nemecka totiž predpokladá, že utečencov môžu zamestnať iba ako nekvalifikovaných robotníkov. Inštitút tiež informoval, že 29 % priemyselných firiem považuje za obmedzenie minimálnu mzdu. Problém minimálnej mzdy je ešte vážnejší vo východnej časti Nemecka, kde až 60 % stavebných firiem považuje minimálnu mzdu za prekážku pri zamestnaní utečencov. Ifo preto vyzýva na úplné zrušenie minimálnej mzdy v Nemecku, a to nielen pre utečencov, ale prinajmenšom pre všetkých mladých zamestnancov bez kvalifikácie. ROPA: Medzinárodná agentúra pre energetiku [IEA] predpokladá, že cena ropy sa na úroveň 80 USD za barel pravdepodobne nevráti skôr ako v závere tohto desaťročia. Agentúra očakáva v nasledujúcich 5 rokoch postupný rast ceny čierneho zlata. Blízky východ, ktorý v súčasnosti pokrýva zhruba tretinu svetovej spotreby ropy, by mohol evidovať rast exportu na úroveň vyše dvoch tretín globálnej spotreby, hlavne v prostredí, v ktorom sa bude cena udržiavať na úrovni 50 USD za barel. IEA tiež očakáva, že celková spotreba energií v Číne bude v roku 2040 dvojnásobne vyššia ako v USA. Hlavným motorom rastu dopytu však bude India. 8

9 Zaujalo nás: Slovensko v roku 1989 a dnes: ako sa zmenili naše platy a o koľko vzrástli ceny v obchodoch? Vlani sme oslávili okrúhle výročie a to 25 rokov od Nežnej revolúcie. Ubehol ďalší rok a je tu opäť november, ktorý sa u nás tradične nesie v duchu spomienok na udalosti z revolučného roka Pád socializmu nám priniesol nielen nastolenie demokracie, obnovenie ľudských práv a slobôd, ale aj prechod z centrálne plánovaného hospodárstva k trhovej ekonomike. Aj tento rok sme sa teda rozhodli porovnať našu životnú úroveň v roku 1989 s tou dnešnou a pozreli sme sa na vývoj našich miezd a cien v obchodoch. Samozrejme ale ide o zjednodušený pohľad, nakoľko hodnotenie životnej úrovne je veľmi subjektívne a nezávisí len od výšky mzdy či od cenovej hladiny. Vlani bol náš priemerný reálny zárobok o 13 % vyšší ako v revolučnom roku Úroveň mzdy a to, čo si za ňu môžeme dovoliť kúpiť, je ale odrazovým mostíkom pri hodnotení životnej úrovne. Nominálna mzda priemerne zarábajúceho Slováka sa zvýšila z Kčs v roku 1989 na úroveň 858 EUR v roku Po prepočte konverzným kurzom na eurá sme v revolučnom roku 1989 v priemere zarábali 104 EUR mesačne. Dalo by sa teda povedať, že naše príjmy za 26 rokov od revolúcie vzrástli viac než 8 násobne. Nie je tomu ale celkom tak. Nemôžeme sa totiž pozerať iba na nominálne zvýšenie miezd, ale treba brať do úvahy aj vývoj cien, ktoré sa počas tohto obdobia taktiež zvýšili 7 až 8 násobne. Cenový rast bol pritom sústredený predovšetkým do začiatku 90. rokov, kedy priemerná ročná miera inflácie dosahovala dvojciferné hodnoty. Reálnejší pohľad na to, či zarábame viac alebo menej ako pred revolúciou, nám preto prináša vývoj reálnych miezd, teda nominálnych miezd očistených o infláciu. Prvýkrát od revolúcie sa Slovákom podarilo reálne zarobiť viac ako v roku 1989 až v roku 2007, a to o necelé tri percentá. Takmer celý prepad reálnych miezd bol zaznamenaný najmä v porevolučných rokoch a to aj v dôsledku viacerých devalvácií koruny voči konvertibilným menám. Vlani, teda v roku 2014, boli naše reálne zárobky približne o 13 % vyššie ako v revolučnom roku Znamená to, že priemerne zarábajúci Slovák si v súčasnosti môže zo svojho zárobku dovoliť kúpiť viac tovarov a služieb ako pred 26 rokmi. Z tohto uhľa pohľadu vyplýva, že sa máme v priemere lepšie ako pred revolúciou. Aj tento pohľad na vývoj reálnych zárobkov však je do určitej miery skreslený. Priemerná mzda v hospodárstve je síce veľmi dôležitý ukazovateľ, pravdou ale je, že mnohí Slováci pri pohľade naň iba neveriacky krútia hlavou. Realita je totiž taká, že vlani si na úroveň priemernej mzdy nesiahlo až 57 % Slovákov zamestnaných na plný pracovný úväzok. Pre 18 % Slovákov bola dokonca skutočnosťou hrubá mzda nižšia ako 500 EUR, čo v čistom predstavuje približne 415 EUR. Ďalší významný rozdiel medzi oboma režimami spočíva v miere nezamestnanosti. Zatiaľ čo v roku 1989 nezamestnanosť takmer neexistovala, v súčasnosti je bez práce viac než 11 % nášho ekonomicky aktívneho obyvateľstva. Hlavne nízkopríjmoví zamestnanci a ľudia bez práce môžu teda pociťovať zhoršenie svojej životnej úrovne oproti bývalému režimu, kedy neboli rozdiely v platoch také výrazné. 30% 20% 10% 0% -10% -20% -30% -40% Vývoj priemerných hrubých miezd na Slovensku Slováci zarábajú reálne viac ako v roku 1989 Vlani sme v priemere zarobili o 13 % viac ako v roku 1989 Vývoj nominálnej mzdy v %, r/r Vývoj reálnej mzdy v %, r/r Reálny vývoj miezd v porovnaní s rokom 1989 Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa ŠÚ SR 9

10 Na kúpu elektroniky či automobilov v súčasnosti pracujeme kratšie, o bytoch to však neplatí Z úst mnohých našincov môžeme aj dnes počuť, že v obchodoch je všetko drahšie ako kedysi. Priemerne zarábajúci Slovák musí ale na väčšinu základných potravín, ktoré bežne nakupuje, odpracovať dnes kratší čas ako pred 26 rokmi. Pri prepočtoch sme porovnali priemerné nominálne mzdy a priemerné ceny vybraných tovarov a vypočítali, koľko času musíme odpracovať na ich kúpu dnes a koľko sme museli v roku Opäť to však má svoj háčik, ktorý spočíva v tom, že prepočty vychádzajú z priemernej mzdy. Platí teda, že čím nižšiu mzdu zamestnanec dostáva, tým dlhšie musí pracovať na kúpu vybraných výrobkov a tým horšie vníma svoju životnú úroveň. Nájdu sa však aj potraviny, ktoré nás vychádzajú drahšie ako za socializmu. Na kúpu chleba či polotučného mlieka totiž musí priemerne zarábajúci Slovák v súčasnosti odpracovať o pár minút viac ako tomu bolo v roku Na druhej strane ale na väčšinu z vybraných tovarov už v súčasnosti pracujeme kratší čas ako pred revolúciou [viac v tabuľke na nasledujúcej strane]. Spomedzi bežne nakupovaných potravín musíme výrazne kratší čas dnes odpracovať na kúpu kuracieho či bravčového mäsa, trvanlivej salámy alebo vína. Na porovnanie cien za socializmu a dnes si môžeme vziať bežný nákup v potravinách obsahujúci 1 chlieb, 1 maslo, 20 dkg salámy, 20 dkg eidamu, 10 vajec, 2 litre polotučného mlieka, 0,5 kg bravčového bôčiku, 1 kg zemiakov, 0,5 kg jabĺk a 4 pivá. V roku 1989 sme za tento nákup museli zaplatiť 67 Kčs a odpracovať naň 216 minút. Dnes nás takýto nákup vyjde 13,5 EUR a priemerne zarábajúci Slovák musí kvôli nemu stráviť v práci 151 minút, teda o vyše hodinu kratší čas ako v roku Nákup: 1 chlieb, 1 maslo, 20 dkg salámy, 20 dkg syru eidam, 10 vajec, 2 l polotučného mlieka, 0,5 kg bravčového bôčiku, 1 kg zemiakov, 0,5 kg jabĺk a 4 pivá V roku 1989 nás takýto nákup stál 67 Kčs a museli sme naň odpracovať 216 minút Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa ŠU SR V roku 2015 nás takýto nákup stojí 13,5 EUR a pracujeme naň 151 minút Významný rozdiel medzi oboma obdobiami spočíva v tom, že oveľa lacnejšie nás v súčasnosti vychádza hlavne rôzna elektronika, domáce spotrebiče či automobily. Na kúpu tovarov dlhodobej spotreby totiž musíme v dnešnej dobe odpracovať podstatne kratší čas. Napríklad na farebný televízor sme museli v roku 1989 stráviť v práci až 83 dní, teda 12 násobne dlhší čas ako v dnešnej dobe na LCD televízor, kvôli ktorému musíme v práci stráviť 7 dní. Na kúpu chladničky sme museli v revolučnom roku odpracovať 22 dní, dnes nám na to stačí 8 dní. Kvôli kúpe nového auta sme za socializmu museli v práci stráviť 27 mesiacov, v súčasnosti je to len 12 mesiacov. Z uvedeného vyplýva, že pre priemerne zarábajúceho našinca sú dnes tovary dlhodobej spotreby cenovo dostupnejšie ako v roku Samostatnou kapitolou sú nehnuteľnosti. Do roku 1989 sa byty prideľovali vo veľkej miere zdarma alebo stáli v rozmedzí 20 až 40 tisíc Kčs, na pridelenie bytu si však záujemcovia museli počkať niekoľko mesiacov či rokov. V súčasnosti si síce môžeme vyberať z pomerne širokej ponuky zrekonštruovaných bytov alebo novostavieb, zväčša nám však vlastné úspory na kúpu nestačia a musíme sa poohliadnuť po úvere z banky. Hypotekárne úvery a úvery na kúpu nehnuteľnosti pritom tvoria až tri štvrtiny z celkového objemu bankových úverov poskytnutých obyvateľstvu. V roku 1989 sme museli na jeden štvorcový meter bytu odpracovať približne 4 dni, v súčasnosti je to až 29 pracovných dní. Na záver môžeme teda povedať, že priemerne zarábajúci Slovák si dnes môže zo svojho zárobku dovoliť kúpiť viac tovarov ako v roku 1989, môže si dopriať viac luxusu a cenovo dostupnejšie sú pre neho aj tovary dlhodobej spotreby. Neplatí to ale pre všetkých a mnohé nízkopríjmové domácnosti môžu pociťovať zhoršenie svojej finančnej situácie. Čo sa ale za posledných 26 rokov nepochybne zmenilo smerom k lepšiemu, je kvalita a dostupnosť tovarov a služieb. Dlhé rady pred obchodmi na mäso, ovocie alebo iné výrobky zmizli a my si môžeme vyberať zo širokej ponuky nielen domácich, ale aj zahraničných produktov. Kamenným obchodom zároveň vyrastá silná konkurencia v podobe e shopov a Slováci prichádzajú stále viac na chuť nakupovaniu cez internet. 10

11 Ukazovateľ [CENY / ODPRACOVANÝ ČAS] 1989 [Kčs] 1H 2015 [EUR] Nominálna priemerná mesačná mzda Nominálna priemerná hodinová mzda 18,5 5,4 Chlieb 1 kg 4,40 1,33 14 minút 15 minút Čerstvé maslo 125 g 5,00 1,02 16 minút 11 minút Syr Eidam tehla 1 kg 23,00 6,22 1 hodina 15 minút 1 hodina 10 minút Trvanlivá saláma 1 kg 60,00 7,37 3 hodiny 15 minút 1 hodina 23 minút Kurča 1 kg 30,00 2,52 1 hodina 37 minút 28 minút Olej 1 l 25,40 1,69 1 hodina 22 minút 20 minút Slepačie vajce 1 ks 1,20 0,15 4 minúty 2 minúty Polotučné mlieko 1 l 2,00 0,78 6 minút 9 minút Hovädzie mäso 1 kg 17,00 4,85 55 minút 54 minút Bravčový bôčik 1 kg 20,00 3,45 1 hodina 5 minút 39 minút Jablká 1 kg 6,00 1,01 20 minút 11 minút Zemiaky 1 kg 1,60 0,46 5 minút 5 minút Pivo 0,5 l 2,50 0,66 8 minút 7 minút Víno 1l 28,00 2,59 1 hodina 31 minút 29 minút Benzín 95 oktánový 8,00 1,30 26 minút 14 minút Pánsky oblek 997,00 160,38 54 hodín 30 hodín Farebný televízor [neskôr LCD] ,00 300,81 83 dní 7 dní Auto Škoda [Favorit / Fabia] , ,00 27 mesiacov 12 mesiacov Chladnička 3 530,00 362,28 22 dní 8 dní Poplatok za rozhlas a televíziu 25,00 4,64 81 minút 52 minút Byt, 1 meter štvorcový 650,00 * 1223,50 4 dni 29 dní Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa ŠÚ SR, MF SR, NBS * odhad vychádzajúci z toho, že byty sa v roku 1989 predávali za menej ako 40 tisíc Kčs 11

12 Kalendár udalostí 47. týždňa Indikátor Obdobie Odhad PABK Odhad trhu Inflácia HICP [16. november 2015], r/r, v % október ,5 0,4 Kľúčová úroková sadzba maďarskej centrálnej banky MNB [17. november 2015], v % november ,35 1,35 Predikcie podľa Poštovej banky Indikátor 2 Q Q Q HDP [%, r/r, stále ceny] 1] 3] 3,2* 3,6 3,7 2,4* 3,5 CPI [%, r/r] 1] 4] 0,1* 0,3* 0,3 0,1* 0,3 HICP [%, r/r] 1] 4] 0,1* 0,3* 0,3 0,1* 0,3 PPI [%, r/r] 1] 4] 3,8* 4,5* 4,9 3,7* 4,3 Index reálnej mzdy [%, r/r] 1] 3] 2,4* 2,9 1,2 4,2* 2,3 Evidovaná nezamestnanosť [%] 1] 3] 11,56* 11,39* 11,34 12,79* 11,64 Obchodná bilancia [saldo, v mil. EUR] 5] 6] 1 026,7* 574,3* 770, ,4* 3 572,4 EUR/USD 2] 4] 1,12* 1,12* 1,08 1,21* 1,08 Základná sadzba ECB 2] 4] 0,05* 0,05* 0,05 0,05* 0,05 1M EURIBOR [%, p. a.] 2] 4] 0,06* 0,11* 0,10 0,02* 0,10 1] priemer za kvartál 2] ku koncu kvartálu 3] priemer za rok 4] ku koncu roka 5] kumulatív za kvartál 6] kumulatív za rok * skutočnosť 12