Učebné osnovy z geografie Charakteristika učebného predmetu Učebný predmet geografia rozvíja u žiakov poznanie jedinečnosti planéty Zem. Od toho sa odvíja obsah predmetu. Žiaci pochopia význam poznania zákonitostí Zeme: Uvedomia si, že dokonalé pochopenie princípov existencie Zeme im pomôže ju využívať a chrániť. Kompetencie, ktoré žiaci prehlbujú štúdiom geografie, umožňujú im spoznávať krajinu, zákonitosti jej usporiadania, možnosti optimálneho využitia a ochrany krajiny človekom. Obsah geografie sa sústreďuje aj na väzby prírody a ľudskej spoločnosti. Vzhľadom na nárast problémov, vyplývajúcich z aktivít človeka a ich dopadu na prírodné prostredie i na spoločnosť, žiaci získajú aj skúsenosti ako reagovať na zmeny v priestore, pochopiť ich a v budúcnosti riešiť. Základnou geografickou kompetenciou je práca s mapou. Vedieť pracovať s mapou, čítať ju, analyzovať obsah mapy a interpretovať ho, orientovať sa podľa mapy, vedieť zhotoviť jednoduchý náčrt okolia a i. Túto základnú kompetenciu podporujú i záujmy žiakov, nielen o svoje okolie, ich možnosť cestovať, pracovať s internetom a i. Spoznávanie Zeme je základnou podmienkou jej ochrany. Každé miesto na Zemi je iné, líši sa podnebím, rastlinstvom, živočíšstvom, obyvateľmi a ich výtvormi. Obyvateľstvo v rôznych častiach sveta sa líši nielen jazykom ale aj svojou kultúrou či spôsobom života. Poznanie týchto charakteristík a ich pochopenie vedie k porozumeniu predovšetkým vzájomných väzieb v krajine. Posúdiť postavenie Slovenska v porovnaní s ostatnými štátmi, ako ďalej zmeniť súčasný stav a pričiniť sa o rozvoj Slovenska a jeho regiónov tiež patria do geografického poznávania. Námety, čo môže každý žiak urobiť pre svoje mesto, svoj región, sú súčasťou praktického geografického výstupu potrebného pre bežný život. Obsah vzdelávania, pokiaľ to ich charakter umožňuje, sú interpretované cez regióny. Bázou geografického vzdelávania je regionálna geografia, pričom poznatky z fyzickej a humánnej geografie sú zaradené priamo v regióne krajine kontinente či v oceáne, kde sa vyskytujú, čiže sú dominantné. Primeraná kombinácia všeobecných a konkrétnych regionálnych tém podnieti na kvalitnejšie sprostredkovanie a osvojenie geografických poznatkov, ktoré možno sumarizovať do okruhov (hlavných tém). Vzdelávací obsah tém je zahrnutý do tematických okruhov: Zem ako planéta vo vesmíre Priestor na Zemi a jeho zobrazovanie Vzťah medzi zložkami krajiny Vzťah medzi krajinou a človekom Ľudia na Zemi a vzťahy medzi ľuďmi Regióny Zeme V tematickom okruhu Zem ako planéta vo vesmíre, sa získavajú poznatky o Zemi, tvare a jej pohyboch a získavajú sa poznatky o vplyve slnečnej energie ako základnej podmienky pre život ľudí. Riešia problémové úlohy, vysvetľujú sa zmeny v prírode počas roka, súvislosti vzniku podnebných a rastlinných pásiem s rozdielnym množstvom dopadajúceho slnečného žiarenia, ktoré je ovplyvnené tvarom Zeme. V tematickom okruhu Priestor na Zemi a jeho zobrazovanie, sapoužívajú mapy pri orientácii v teréne (turistické mapy, automapy, plány miest, tematické mapy) Naučia sa orientovať na mapách získavajú a aplikujú z nich údaje v bežnom živote. Používajú mapy pri získavaní informácií o danej lokalite. Naučia sa nájsť mapu na internete a orientovať sa v nej, získavajú informácie z dát. V tematickom okruhu Vzťah medzi zložkami krajiny, naučia sa vysvetliť prírodný charakter jednotlivých oblastí na Zemi, pochopia fungovanie zložiek krajiny v danej oblasti, porozumejú, odlišnostiam krajiny a tomu prispôsobiť svoj život. V tejto téme sa maximálne
uplatňuje systémový prístup a príčinno-následné vzťahy. Vplyv podnebia na povrch, na rastlinstvo a živočíšstvo, význam vody (činnosť rieky, jazerá a i.). V tematickom okruhu Vzťah medzi krajinou a človekom,naučia sa posúdiť život človeka v priestore, tvorený vzájomnými vzťahmi medzi prírodou a spoločnosťou. Podmieňuje ho znalosť podmienok, ktoré príroda dáva človeku a ovplyvňuje ho. Zároveň uvedomenie si človeka, do akej miery môže využívať prírodu, aby prežil. Vznik chránených území, národných parkov. Využívanie prírodných zdrojov človekom. V tematickom okruhu Ľudia na Zemi a vzťahy medzi ľuďmi, zhodnocujú rozmiestnenie obyvateľstva na Zemi, podmienky v jednotlivých častiach Zeme a ich vhodnosť pre život človeka, vzájomné ovplyvňovanie starých a nových kultúr, existenciu rôznych kultúr vedľa seba. Naučia sa vnímať kultúru ľudí žijúcich v rôznych oblastiach sveta, porozumejú jej a naučia sa akceptovať hodnoty iných kultúr pri zachovaní svojej vlastnej identity ako predpoklad kvalitného reagovania na možné spolupráce. V tematickom okruhu Regióny Zeme, komplexne hodnotia regióny z hľadiska ich prírodných a kultúrnych a i. charakteristík, možností rozvoja, poznajú miestny región, možnosti jeho rozvoja, sú schopný prispieť k rozvoju miestneho regiónu. Ciele učebného predmetu Cieľom geografie na 2. stupni ZŠ je, rozvíjať súbor kľúčových kompetencií, ktoré majú prevažne priestorový a integrujúci charakter. Považuje sa za ne súbor vedomostí, zručností a schopností, ktoré vie žiak správne skombinovať a tak porozumieť, interpretovať a prakticky využívať danosti krajiny. Patria medzi ne: Používať a vedieť interpretovať mapy rôzneho druhu (automapy, mapy na internete, turistické mapy, tematické mapy a i.). Práca s informáciami o krajine ako časti Zeme (aj Zeme ako celku). Ich praktické využitie v bežnom živote a schopnosť vyhľadať a použiť ich pre praktické potreby (textové a dátové zdroje v tlačenej či digitálnej podobe). Získané poznatky systemizovať do oblastí fyzickej a humánnej geografie. Poznatky fyzickej geografie sú u oblasti prírodných charakteristík Zeme. Získané informácie využije žiak pri správnom pochopení vzniku a vývoji hlavných povrchových tvarov, pri porovnávaní a využívaní nerovností zemského povrchu napríklad i turistike, ale aj pri rozhodovaní umiestňovaní aktivít v rozvoji regiónov dopravných sietí, prípadne ťažbe nerastných surovín. Poznať vplyv a účinok vnútorných a vonkajších síl, ktoré pôsobia na povrch Zeme umožnia ľuďom chrániť sa pred živelnými pohromami. To isté platí aj pri poznaní zákonitostí počasia v rôznych podnebných oblastiach sveta. V oblasti humánnej geografie vyučovanie sa zameriava na človeka na Zemi, na premeny, ktorými ovplyvnil krajinu Porozumieť premenám v krajine, ktoré podmieňuje človek (vrátane kultúrnych aspektov). Zhodnotiť perspektívy rozvoja pre budúcnosť (vývoj počtu obyvateľstva, rozvoja sídel, hospodárstva a i.). Pri vyučovaní geografie sa veľký dôraz kladie na literatúru ako zdroj, nielen učebnice ale ja odborné a populárno-vedecké časopisy, ktoré prinášajú aktuálne informácie Podporujeme tým potrebu čítania u žiakov, správne porozumenie prečítaného a spracovanie a interpretáciu. Prvotné rozvíjanie čítania a interpretácie obrázkov, fotografií, grafov, tabuliek, prierezov, schém a diagramov považujem za základné vyjadrovacie prostriedky geografie. V obsahu geografie sa snažíme o integráciu a súborný pohľad na poznatky získané v spoločenských či prírodovedných disciplínach (história, biológia, geológia, fyzika, chémia, sociológia, filozofia). Vytvoriť ich prepojenie tak, aby vznikol komplexný obraz o regiónoch v rôznych častiach sveta. V novom zameraní geografie, kladieme väčší dôraz na kultúru a charakteristiku kultúrnych prejavov ľudí v rôznych častiach sveta, preto prinášame aj väčšie prepojenie s hudobnou a výtvarnou výchovou.
Rozvíjanie podnikateľských zručností žiaci získajú spracúvaním projektov. Žiaci sa naučia riadiť projekty, ako sú napr. modelové cestovné kancelárie, projekty na inventarizáciu predpokladov rozvoja regiónov a pod. Kultúrne kompetencie rozšíriť prostredníctvom poznania rôznych kultúr na celom svete. Geografia učí vážiť si iné kultúry pri zachovaní vlastnej identity, venuje sa ľudovej kultúre a kultúrnym tradíciám. Kultúrne pamiatky sú súčasťou obsahu regionálnej geografie. Schopnosti a zručnosti získané štúdiom geografie využiť pri oddychových aktivitách (cestovaní, rekreácii a i.). Vyučovanie geografie na základnej škole vychádza z tendencie umožniť žiakom získať kompetencie, ktoré im vytvoria podmienky na aktívny prístup k pátraniu a skúmaniu Zeme. Získané spôsobilosti umožnia žiakom vyhľadávať a pátrať, pýtať sa na jednotlivé geografické javy a procesy a tým spôsobom nepristupovať k javom ako ku konečným. V procese rozvíjania špecifických predmetových cieľov žiakov najvýznamnejším faktorom je učiteľ. Poslaním učiteľa geografie je aplikovať postupy a metódy, ktoré kladú dôraz na aktívny prístup žiakov v procese hľadania, objavovania a vytvárania poznatkov. Je to proces, v ktorom sa má uplatniť žiakova vlastná činnosť, ktorá môže byť individuálna alebo kolektívna ( kooperatívna), a ktorá v súlade so skúsenosťami a pod vedením učiteľa žiakom umožní získanie nových poznatkov ale zároveň aj radosť z procesu poznávania. Má vytvárať možnosti na prácu v malých vzájomne prepojených skupinách ako aj priestor na diskusiu v rámci celej triedy. Učiteľ musí zabezpečiť geografický materiál a doniesť ho na hodinu, umožniť žiakom prístup k rôznym dôkazovým materiálom alebo informovať žiakov o tom, kde je požadovaný materiál možné nájsť. Zmysluplné a efektívne vyučovanie zabezpečí: chronologické preberanie učiva návštevy prírody a okolia, výstav, galérií, múzeí a realizáciu primeraných exkurzií vyučovanie miestnej krajiny Vo vyučovaní geografie využívať poznatky, ktoré žiaci získajú z vyučovacích predmetov vlastiveda, dejepis, občianska výchova, slovenský jazyk, anglický jazyk a využívať aj prierezové témy. Okrem individuálnej používať aj skupinovú prácu žiakov zvlášť pri tvorbe a realizácii projektov. Pri výučbe je najväčšia pozornosť venovaná samostatnej práci žiakov aktivitám, ktoré sú zamerané na činnosti vedúce ku konštrukcii nových poznatkov. Z motivačných metód sú to demonštračný experiment, práca s informáciami, beseda, problémové metódy projekty, práca s IKT a didaktické hry. Dôraz sa kladie aj na také formy práce, akými sú diskusia, rozhovor, vysvetľovanie, práca s knihou, s mapou, s internetom, s výukovými CD. Ôsmy ročník 1 hodina týždenne, 33 hodín ročne 1.Charakteristika predmetu: Geografia rozvíja súbor kľúčových kompetencií, ktoré majú prevažne priestorový a integrujúci charakter. Ide o súbor vedomostí, zručností a schopností, ktoré vie žiak správne skombinovať, a tak porozumieť, interpretovať a prakticky využívať danosti krajiny. Regionálna geografia Európy tvorí základ vyučovania geografie v 8. ročníku. Pre žiakov je prijateľným spôsobom podané ako získať veľa zaujímavých informácií o štátoch tohto svetadielu a pritom sa o nich naučiť potrebné informácie. Regionálna geografia nie je len opis javov v jednotlivých regiónoch, ale prostredníctvom konkrétnych príkladov žiaci získajú informácie, naučia sa ich porovnávať, triediť, vyhľadávať vzťahy a vysvetľovať ich.
Prostredníctvom geografie žiaci získavajú schopnosť rozpoznať a pochopiť význam tolerancie a úcty k iným národom, dôležitosť poznania a ochrany prírodnej a kultúrnej krajiny, kladný postoj k svojmu okoliu a k sebe samému. Nezanedbateľnou súčasťou kompetencií, ktoré geografia buduje sú analýzy premien krajiny v čase a priestore. Ich cieľom je poznať zákonitosti vývoja krajiny a možnosti tvorby prognóz pri jej ďalšom využívaní, ochrane a zveľaďovaní. Starý svet? Európa náš svetadiel Záverečné opakovanie učiva Základné otázky geografie sú: Čím je to zaujímavé? Kde to je? Ako to vyzerá? Ako to vzniklo? Ako tam žijú ľudia? Prečo? 2. Ciele predmetu Geografia rozvíja súbor kľúčových kompetencií, ktoré majú prevažne priestorový a integrujúci charakter. Ide o súbor vedomostí, zručností a schopností, ktoré vie žiak správne skombinovať, a tak porozumieť, interpretovať a prakticky využívať danosti krajiny. Ciele geografie v 8. ročníku: získať základné vedomosti o Európe, geografických charakteristikách svetadiela, rozvíjať chuť učiť sa, rozvíjať schopnosť objavovať a snahu vysvetľovať, hľadať vzájomné vzťahy a vysvetľovať ich, prejavovať záujem o spôsob života ľudí v rôznych štátoch, rozvíjať kompetencie vedúce k iniciatívnosti a tvorivej práci žiakov spracúvaním referátov. Žiaci samostatne s pomocou literatúry a internetu spracúvajú informácie o krajine. kultúrne kompetencie rozšíriť prostredníctvom poznania rôznych kultúr vo vybraných regiónoch. Geografia učí vážiť si iné kultúry pri zachovaní vlastnej identity, venuje sa ľudovej kultúre a kultúrnym tradíciám. Kultúrne pamiatky sú súčasťou obsahu regionálnej geografie. vedieť čítať mapu, orientovať sa na nej a podľa nej v praxi plány miest, autoatlas, mapy na internete, orientovať sa na mape podľa súradníc, oceniť krásu kultúrnych pamiatok, naučiť sa ich vážiť si a chrániť, získavať informácie, hľadať odpovede na otázky, porovnávať, triediť, vyhodnocovať, vypracovať referát a odprezentovať ho, diskutovať o geografických zaujímavostiach prírodných a kultúrnych, získavať údaje zo zdrojov, využiť internet, odbornú literatúru, rozvíjať jednotlivé druhy funkčnej gramotnosti: čitateľská gramotnosť čítať s porozumením odborný text, vyberať z neho informácie, triediť ich, využívať, prezentovať. Získavať údaje z nesúvislých textov grafov, diagramov máp, tabuliek, štatistických údajov, vizuálna gramotnosť - čítanie obrázkov, prírodovedná gramotnosť - vysvetľovanie vzniku a procesu prírodných dejov v jednotlivých oblastiach Európy, kultúrna gramotnosť- získavanie informácií o rôznych kultúrach a jej hodnotenie, matematická gramotnosť - je spojená najmä so štatistikou, vyjadrením údajov humánnej geografie, mediálna gramotnosť sa rozvíja u žiakov najmä v častiach regionálnej geografie pri hodnotení vzťahov jednotlivých skupín obyvateľstva medzi sebou.
3. Kľúčové kompetencie Kompetencie, ktoré má žiak získať: hľadá odpovede na otázky, porovnáva, zdôvodňuje vie čítať mapu a určiť na nej dôležité poludníky a rovnobežky porovnáva členitosť s inými svetadielmi vie vysvetliť činnosť vnútorných a vonkajších činiteľov pri formovaní povrchu vie hľadať vzájomné vzťahy získava údaje z internetu diskutuje o geografických zaujímavostiach vie prejaviť záujem o spôsob života v iných častiach Zeme vie vysvetliť závislosť hospodárstva štátov od prírodného bohatstva a prírodných podmienok získava údaje z internetu, odb. literatúry a porovnávať rozdiely v jednotlivých oblastiach vie vysvetliť vznik vrásových pohorí, vznik sopečných pohorí hľadá vzájomné súvislosti: množstvo zrážok, povrch, rozloha pevniny a oceánov diskutuje o geografických zaujímavostiach diskutuje o prírodných a človekom vytvorených osobitostí regiónov a ich porovnáva so Slovenskom hľadá vzájomné vzťahy a súvislosti, diskutuje o geografických zaujímavostiach hľadá odpovede na otázky, porovnáva, zdôvodňuje Dosiahnuté postoje: orientuje sa na mape podľa súradníc vie čítať a interpretovať údaje z máp, plánov a orientovať sa podľa nich v praxi určí geografickú polohu bodu na mape geografickými súradnicami vysvetlí vznik podnebných a rastlinných pásiem na Zemi hľadá odpovede na otázky, zdôvodňuje, uvažuje, hodnotí, pracuje s rôznymi zdrojmi orientuje sa na mape vie čítať fyzickogeografickú mapu a vyvodzovať z nej základné charakteristiky zobrazeného územia, rozumie grafickej mierke mapy objavuje, vyhľadáva informácie, prezentuje a vysvetľuje na základe príkladov z najrôznejších častí sveta vysvetľuje javy na základe vedomostí rozumie základným pojmom, ktoré sú nevyhnutným predpokladom na zvládnutie ďalších geografických poznatkov číta obrázky a prepája s mapou získava údaje zo zdrojov a triedi ich vie aplikovať všeobecné geografické charakteristiky na konkrétnych regiónoch porovnáva regióny číta odborný text, vyhľadáva informácie, triedi ich a vyhodnocuje na mape určí polohu Európy vo vzťahu k iným svetadielom podľa mapy určí oblasti jednotlivých podnebných pásiem a ich charakteristické znaky opíše, ktoré faktory najviac ovplyvňujú podnebie Európy vysvetlí, ako vznikli pohoria na príkladoch podľa tematických máp, obrázkov, fotografií, blok diagramov 4. Obsahový štandard Prehľad tematických celkov: 1. Úvodná hodina (1 hodina) 2. Opakovanie (3 hodiny)
3. Európa (26 hodín) 4. Projekty a záverečné opakovanie ( 3 hodiny) Obsah tematických celkov 1. Úvodná hodina Plán práce, aktivity, spôsob hodnotenia, oboznámenie s projektmi 2. Opakovanie Opakovanie Afriky a Ázie 3. Európa Poloha, zobrazenie Európy na mapách Európa na severnej pologuli Členenie Európy na časti južná, juhovýchodná, východná, severná, stredná, západná Povrch vodstvo v Európe, hlavné európske rozvodie, rieky, jazerá, vodné nádrže Podnebie klimatické diagramy z rôznych častí Európy Obyvateľstvo Európy, náboženstvá Štáty podľa regiónov Európy a ich veľké mestá Hospodárstvo Európy (stručne) Cestovanie po prírodných krásach stredomorská oblasť, alpská oblasť, škandinávska oblasť, stredná Európa, významné mestá Poloha a pobrežie Povrch Zaujímavosti Európy Alpy Podnebie, podnebné pásma, Vodstvo- rieky Vodstvo - jazerá Prezentácie Rastlinstvo a živočíšstvo, pôdy Využívanie prírody človekom Obyvateľstvo a sídla Najvýznamnejšie sídla Opakovanie Test Hospodárstvo- vývoj poľnohospodárstva Hospodárstvo- priemysel, školstvo, zdravotníctvo a CR Južná Európa Juhovýchodná Európa Východná Európa Severná Európa Stredná Európa Západná Európa Zaujímavosti prírody Európy Kultúrne pamiatky UNESCO 5. Projekty a záverečné opakovanie Príprava projektu Záverečné zhodnotenie, opakovanie V rámci predmetu budeme rozvíjať prierezové témy environmentálnej výchovy, dopravnej výchovy, mediálnej výchovy, osobnostný a sociálny rozvoj, ochrana života a zdravia, tvorba projektu a prezentačné zručnosti. 5. Výkonový štandard určiť, na ktorej pologuli sa nachádzajú svetadiely
vysvetliť vznik podnebných a rastlinných pásiem na Zemi čítať mapy podľa legendy mapy určiť polohu miesta na Zemi geografickými súradnicami prezentovať získané poznatky určiť polohu Európy na Zemi vo vzťahu k ostaným svetadielom určiť polohu Európy v geografickej sieti prezentovať poznatky z odborného textu, vedieť ich zatriediť diskutovať o zaujímavostiach vytvoriť zoznam zaujímavých miest Európy porovnať vybrané mestá vysvetliť druhy kultúry a ich význam pre život človeka vymenovať druhy kultúry alebo športu, ktoré preslávili Európu, predstaviteľov vedy, kultúry, športu aktualizovať, zostaviť zoznam športovcov pestovať u žiakov tolerantnosť k rôznym národom vzbudiť záujem žiakov o ochranu prírody na Zemi rozoznať a popísať povrchové celky vedieť čítať tematickú mapu nadobúdať zručnosti pri práci s obrysovou mapou orientovať sa na mape a vedieť lokalizovať svetadiely vedieť čítať základné údaje z mapy vedieť čítať tematické mapy pripraviť a prezentovať projekt vysvetliť, ako vznikli pohoria na príkladoch podľa tematických máp, obrázkov, fotografií, blok diagramov pracovať s mapou, vysvetliť vznik rieky, činnosť rieky, vznik vodopádov opísať, v ktorých oblastiach žili staré civilizácie a čím prispeli k rozvoju vedy získavať údaje z grafov, diagramov určiť všetky štáty a hlavné mestá určiť oblasti husto a riedko osídlené vymenovať problémy, ktoré môžu byť v jednotlivých mestách a riešenia problémov súvisiacich s rastom miest 6. Pedagogické stratégie Z didaktických metód vyučovania sa v geografii využije niekoľko variant metód. Ich použitie bude závisieť od témy a štruktúry vyučovacej hodiny. Okrem klasických metód / motivačný rozhovor, vysvetľovanie, rozprávanie, precvičovanie a opakovanie učiva/ sa veľký dôraz kladie na: začlenenie práce s kartografickým materiálom, hlavne mapou či už v atlasoch alebo s mapami na internete, práce s literatúrou- učebnicou, encyklopédiami a doplňujúcimi zdrojmi, začlenenie skupinovej práce a práce vo dvojiciach do výučby, podporovať komunikáciu medzi žiakmi a učiteľom, samostatné vyhľadávanie informácií, vedenie žiakov k samostatnej práci pri vypracovávaní projektov, maximálne využitie IKT vo výučbe- výukové programy, dataprojektor, počítač, DVD filmy, interaktívne cvičenia na tabuli, využitie didaktických hier- zemepisné tajničky, doplňovačky a osemsmerovky, Výučba bude prebiehať v triede, ale aj v počítačovej učebni. 7. Učebné zdroje
Na podporu a aktiváciu vyučovania a učenia žiakov využívame nasledovné učebné zdroje: RNDr.IvanRužek, PhD., RNDr.Peter Likavský CSc. : Geografia pre 8. ročník základných škôl a 3. ročník gymnázií s osemročným štúdiom, 2011 multimediálne CD ROM Školský zemepisný atlas, Zemepisný atlas sveta encyklopédie a odborné časopisy : National geographic, GEO, Ľudia a Zem, Historická revue DVD filmy a výukové programy : podľa priebežnej ponuky internet: internetové geografické portály, interaktívne testy, prezentácie, aplikácia Google Earth 8. Hodnotenie predmetu Žiaci budú hodnotení podľa metodického pokynu č.22/2011 na hodnotenie žiakov základnej školy. Žiaci sa budú hodnotiť tematickými písomnými previerkami, päťminútovkami, ústnym priebežným skúšaním a hodnotením projektov. Výkony žiakov posudzujeme individuálne a nie porovnávaním s inými žiakmi. Veľkú pozornosť budeme venovať aj moderným spôsobom hodnotenia a klasifikácie. Je potrebné zmeniť prístup k hodnoteniu žiakov. Prvým krokom je pozitívne myslenie, vytvorenie bezstresovej atmosféry, prostredia, do ktorého žiak bude chodiť s chuťou a bude sa tešiť na zaujímavé formy vyučovania. Žiak musí vedieť, že môže vyjadriť svoj vlastný názor. Budeme klásť väčší dôraz na to, aby prostredníctvom hodnotenia sme nerozdeľovali žiakov na úspešných a neúspešných, schopných a neschopných. Budeme sa viac sústreďovať na individuálny pokrok každého žiaka a nie na porovnávanie žiaka s jeho spolužiakmi. Dôležité sú nielen známky, ale aj slovné hodnotenie. Do hodnotenia chceme zaradiť aj hodnotenie zručností, napr. ako žiak pracuje s informáciami, s mapami, aká je jeho úroveň komunikácie a tvorivosti. Pri hodnotení učebných výsledkov žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sa bude brať do úvahy možný vplyv zdravotného znevýhodnenia žiaka na jeho školský výkon.