ekonomický týždenník analyzy@pabk.sk https://www.postovabanka.sk/novinky/analyzy-trhu/
OBSAH Zaujalo nás: Približne polovicu slovenských štátnych dlhopisov vlastnili aj v roku 2014 zahraniční investori 3 Čo nové vo svete: Grécko dostalo áno 4 Euro uzavrelo február slabšie o 1,6 % 5 Zasadne poľská NBP, britská BoE a európska ECB 5 Ropa Brent medzimesačne drahšia o 23 % 6 Ceny tovarov a služieb v januári s prepadom až o 0,5 % 6 Ceny našich priemyselníkov pokračovali v poklese aj v prvom tohtoročnom mesiaci 7 Nálada v slovenskej ekonomike sa vo februári zhoršila 7 Kalendár udalostí 10. týždňa 8 Predikcie podľa Poštovej banky 8 Tento dokument slúži ako doplnkový informačný materiál pre klientov Poštovej banky, a.s. [ďalej ako banka ]. Informácie a názory v ňom uvedené boli získané zo zdrojov, ktoré boli považované za spoľahlivé, avšak banka neposkytuje žiadnu záruku za ich úplnosť a správnosť. Taktiež tento dokument nie je ponukou alebo propagáciou nákupu alebo predaja ktoréhokoľvek finančného produktu. Tento dokument môže byť reprodukovaný alebo publikovaný l en s menom Poštovej banky. Poštová banka, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, analyzy@pabk.sk 2
2015 2016 2017 2018 2019 2020 2021 2022 2023 2024 2025 2026 2027 2028 2029 2030 2031 2032 2033 2034 Zaujalo nás: Približne polovicu slovenských štátnych dlhopisov vlastnili aj v roku 2014 zahraniční investori S rovnicou príjmy mínus výdavky sa už určite každý z nás v nejakom aspekte života stretol. Viete, čo bude výsledkom tejto rovnice, ak ju aplikujeme na štáty EÚ a ich hospodárenie? Deficit verejných financií. V rámci európskej 28 čky hospodárilo v roku 2013 s deficitom až 26 krajín. Výnimkou boli druhý rok v rade len Nemecko a Luxembursko. A podobne zrejme bude vyzerať aj bilancia za uplynulý rok 2014. Deficitné hospodárenie vzniká, keď výdavky za určité obdobie prevyšujú dosiahnuté príjmy. Kumulovaním deficitov dochádza k tvorbe a postupnému nárastu dlhu, ktorý je potrebné financovať. Na tieto účely štát vykonáva finančné operácie na domácom i zahraničnom trhu, predovšetkým v podobe vydávania štátnych cenných papierov, teda dlhopisov a pokladničných poukážok. V koho rukách je slovenský dlh? štátne dlhopisy vydané na domácom trhu 2009 2010 2011 2012 2013 2014 rezidenti 90,2% 78,9% 74,8% 70,1% 50,6% 50,1% nerezidenti 9,8% 21,1% 25,2% 29,9% 49,4% 49,9% štátne pokladničné poukážky 2009 2010 2011 2012 2013 2014 rezidenti 100,0% 89,9% 84,4% 65,5% 87,0% 0,0% nerezidenti 0,0% 10,1% 15,6% 34,5% 13,0% 0,0% Zdroj: ARDAL Slovenská Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity [ARDAL] uskutočnila v uplynulom roku viac než 20 aukcií štátnych dlhopisov, prostredníctvom ktorých si Slovensko na trhu požičalo 4,9 mld. EUR. Minulý rok opäť potvrdil, že slovenský štátny dlh je atraktívny aj pre zahraničie. Z dlhopisov, ktoré sú obchodované na domácom slovenskom trhu, vlastnili na konci roka 2014 zahraniční investori až 49,9 % a v porovnaní s koncom roka 2009 tak tento podiel vzrástol päťnásobne. Zahraniční investori však vlastnia aj prevažnú časť slovenských dlhopisov obchodovaných v zahraničí. Celkový podiel našich dlhopisov vlastnených nerezidentmi je preto ešte o niečo vyšší a odhadujeme ho na úrovni zhruba 55 %. Zaujímavým bol uplynulý rok z pohľadu slovenských pokladničných poukážok [t. j. dlhových cenných papierov so splatnosťou do 1 roka]. V uplynulom roku totiž po prvýkrát od roku 2007 nedošlo ani k jednej ich emisii. V roku 2015 už ale Slovensko stihlo na trhu umiestniť štátne pokladničné poukážky so splatnosťou 9 mesiacov v objeme 440 mil. EUR, z ktorých viac než 92 % skončilo v zahraničných rukách. mil. EUR Štruktúra slovenského dlhu podľa splatnosti 7500 5000 2500 0 V roku 2014 pristúpila Európska centrálna banka [ECB] k zníženiu základnej úrokovej sadzby až na technickú nulu. Táto mimoriadne voľná politika centrálnej banky sa podpísala aj pod nízke úrokové sadzby na trhu. Nízke úročenie štátneho dlhu teší nielen požičiavajúci si štát, ale nepriamo aj bežných smrteľníkov. Úročenie štátnych dlhopisov má totiž vplyv aj na úrokové sadzby na hypotekárnych úveroch. Minulý rok sme si preto mohli požičať na nové bývanie za rekordne nízke úrokové sadzby. Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa Bloomberg istina úroky Slovensko už niekoľko rokov potvrdzuje, že si dokáže sprístupniť aj zahraničné kapitálové trhy. Od roku 2011 postupne emitovalo dlhopisy denominované v českých korunách, japonských jenoch, amerických dolároch aj švajčiarskych frankoch. V uplynulom roku Slovensko uskutočnilo aj emisiu v nórskych korunách. Dlhopisy vydávané v zahraničí sa na rozdiel od domácich emisií neriadia slovenským právom a nie sú ani evidované v našom Centrálnom depozitári cenných papierov. No rovnako, ako môžu dlhopisy emitované na slovenskom trhu nakúpiť zahraniční investori [nerezidenti], môžu slovenskí investori [rezidenti] prejaviť záujem o dlhopisy vydané v zahraničí. Dôvodom vydávania dlhopisov na medzinárodných trhoch a v cudzích menách sú predovšetkým snahy o diverzifikáciu portfólia investorov z typového, menového i regionálneho hľadiska a taktiež skutočnosť, že kapacita nášho domáceho finančného trhu je obmedzená. Hoci novodobá história štátnych bankrotov nás môže jemne zavádzať, vo všeobecnosti platí, že čo si požičiame, to by sme mali aj vrátiť. Približne polovica nášho celkového dlhu je splatná v horizonte najbližších 6 rokov. Termínová štruktúra splatnosti dlhu sa ale v čase mení a aktuálne splatné záväzky sú postupne nahrádzané novými s dlhšou splatnosťou. 3
Čo nové vo svete: Grécko dostalo áno GRÉCKO: Nový plán gréckej vlády vytvára predpoklady dokončiť existujúci záchranný program s tým, že Grécko má teraz pred sebou veľa práce. Musí svoje reformy špecifikovať a prísť s konkrétnymi číslami, ktoré presvedčia, že si bude plniť svoje záväzky. Má na to štyri mesiace. Grécko v svojom návrhu prisľúbilo, že nezastaví privatizácie, ktoré sa v súčasnosti uskutočňujú a taktiež nezruší už dokončené privatizácie. Krajina sa taktiež zaviazala, že žiadne úsilie v boji proti humanitárnej kríze neohrozí rozpočet krajiny. Položkami na zozname sú sľuby týkajúce sa daňovej reformy a taktiež kontroly výdavkov vo všetkých oblastiach vládnych výdavkov. Grécko sa tiež zaviazalo ku konsolidácii penzijných fondov. Grécko, EÚ a MMF sa snažia nájsť kompromis, keďže grécka vláda nechce pristúpiť na ďalšie škrty v dôchodkoch, ktoré MMF a EÚ pôvodne požadovali. Vláda v Grécku chce taktiež smerovať k zvýšeniu minimálnej mzdy. Každý nárast však bude Grécko konzultovať so svojimi partnermi. Šéfovia rezortov financií žiadosť schválili počas utorkovej telekonferencie, ale potvrdiť ju ešte musia národné parlamenty. V nadväznosti na to nemecký parlament v piatok jasnou väčšinou schválil predĺženie záchranného programu pre Grécko. Schválenie pomoci ešte pred hlasovaním podporil aj minister financií Wolfgang Schäuble. Zo 631 členov zákonodarného zboru najväčšej európskej ekonomiky sa za vyslovilo 542 poslancov, 32 členov hlasovalo proti a 13 sa zdržalo hlasovania. Nemecký ľud sa ale údajne nestotožňuje s názorom politikov, podľa výsledkov najnovšieho prieskumu totiž s programom súhlasí len 20 % Nemcov. Nestihol však ubehnúť ani deň od prísľubu Grécka, že nezastaví privatizácie a grécky minister energetiky Lafazanis uplynulý týždeň vyhlásil, že nebude pokračovať v privatizácii dominantnej elektrárenskej spoločnosti PPC a prevádzkovateľa prenosovej sústavy ADMIE. Spoločnosť PPC už vypísala tender na predaj balíka 66 % akcií prevádzkovateľa prenosovej sústavy ADMIE. Do užšieho výberu záujemcov sa dostalo niekoľko investorov vrátane čínskej štátnej spoločnosti Grid Corporation of China a talianskeho prevádzkovateľa prenosovej sústavy Terna. Minister ale uviedol, že tender na ADMIE nebude pokračovať. Spoločnosti podľa jeho slov totiž nepredložili záväzné ponuky, takže tender nebude dokončený. To isté platí aj pre PPC. EUROZÓNA: Dôvera v ekonomiku eurozóny vo februári posilnila už druhý mesiac v rade. Náladu v menovej únii totiž podporilo rozhodnutie ECB začať program nákupu štátnych dlhopisov. Ten však nepodporil náladu v Nemecku. Index celkovej dôvery voči ekonomike v Európskej menovej únii, ktorý zostavuje Európska komisia, vzrástol vo februári na 102,1 bodu. Trh očakával miernejší výsledok. Februárové údaje ekonomickej dôvery tiež naznačujú, že investorov čoraz menej ovplyvňujú ukrajinská kríza a konflikt Kyjeva s Ruskom. UKRAJINA: Centrálna banka krajiny uplynulý týždeň krátkodobo zakázala komerčným bankám obchodovať s devízami v mene ich klientov. Cieľom jej rozhodnutia bola stabilizácia národnej meny. Banka uviedla, že takto čelí bezdôvodnému" dopytu zo strany klientov komerčných bánk. Ukrajinský premiér Jaceňuk rozhodnutie banky následne kritizoval a vyhlásil, že tento zákaz poškodí ekonomiku. Zároveň banke vyčítal, že svoj krok nekonzultovala s vládou. Banka ešte v ten istý deň zákaz zrušila. Neplatil tak ani deň. Jedno je isté, ukrajinskej hrivne sa počas platnosti rozhodnutia podarilo krátkodobo zhodnotiť. ČÍNA: Štátne informačné centrum krajiny predpokladá, že spotrebiteľské ceny v krajine v prvom kvartáli 2015 posilnia iba o 1,2 %, pričom v rovnakom období predchádzajúceho roka si pripísali 2 %. Trendom spomaľovania sa pravdepodobne poberie aj rast čínskej ekonomiky. Počas prvých trhoch mesiacov tohto roka by mal spomaliť na 7 %. Podľa informačného centra to je náznak toho, že politickí predstavitelia v krajine budú musieť pristúpiť k dodatočným stimulom na podporu ekonomiky. V poslednom kvartáli uplynulého roka bola výška hospodárskeho rastu krajiny stabilná na úrovni 7,3 %. 4
Euro uzavrelo február slabšie o 1,6 % Euro vstúpilo do začiatku minulého týždňa so EURUSD EURCZK Zdroj: Bloomberg stratou. Napriek tomu, že Euroskupina a Atény 1,38 28,40 dosiahli dohodu, neistota zostala vysoká, čo 1,24 27,80 naďalej tlačilo kurz eura voči doláru nadol. Tam 1,10 27,20 sa spoločná mena eurozóny pobrala zo svojej otváracej úrovne 1,1380 EURUSD hneď v skorých ranných hodinách. Pokles nedokázali zvrátiť ani dáta z Nemecka. Obchodovanie EURGBP USDJPY ukončilo euro o 0,4 % slabšie, na úrovni 0,81 124,0 1,1335 EURUSD. Prevažnú väčšinu utorkového 0,76 112,0 dňa sa spoločná mena eurozóny obchodovala 0,71 100,0 v blízkosti svojej otváracej úrovne. Z USA prišla informácia o tom, že spotrebiteľská dôvera sa vo februári oslabila výraznejšie, ako sa očakávalo. Trhy očakávali aj vyjadrenie šéfky amerického Fedu J. Yellenovej. Tá v americkom Kongrese objasnila, ako bude centrálna banka krajiny v najbližšom čase postupovať z hľadiska zvyšovania sadzieb. Uviedla, že prvým krokom bude, že sa postoj banky prestane označovať ako trpezlivý. Fed sa teda nezaviazal k zvýšeniu sadzieb na žiadnom konkrétnom zasadnutí. Euro - dolárový pár na tieto správy nijako výrazne nereagoval. Do záveru obchodovania sa euro posilnilo len o 4 stotiny percenta, na úroveň 1,1340 EURUSD. V stredu na trhu chýbali zásadnejšie udalosti, ktoré by sa pod vývoj menového páru podpisovali. Dolárový index merajúci hodnotu amerického dolára voči košu hlavných svetových mien klesol. Spôsobili to práve dozvuky z vyhlásenia šéfky amerického Fedu. Investorov toto vyhlásenie sklamalo, pretože očakávali jasnejšie vyjadrenie ohľadom sprísňovania menovej politiky za oceánom. Hoci sa spoločná mena dokázala na chvíľu posilniť až na 1,1400 EURUSD, netrvalo dlho a časť ziskov zmazala na zatváraciu úroveň 1,1360 EURUSD. Makroekonomický kalendár Európy aj USA vo štvrtok praskal vo švíkoch. Kým údaje zverejňované na starom kontinente v dopoludňajších hodinách eurom nijako nezamávali, tie popoludňajšie spoza Atlantiku mali výrazný vplyv. Hoci boli zmiešané. Kým januárová inflácia CPI sa prepadla do negatívneho pásma prvýkrát od júla 2009 a počet nových žiadostí o podporu tiež výrazne prevýšil odhad trhu, investorov potešili údaje o vývoji jadrovej inflácie v USA a tovaroch dlhodobej spotreby, ktorá výrazne vzrástla. Dolár ale vo výraznej miere posilnili vyjadrenia šéfa pobočky centrálnej banky USA J. Bullarda. Ten sa nechal počuť, že silný dolár má iba slabý vplyv na americkú menovú politiku a ekonomiku. Vyhlásil tiež, že Fed, ktorého je v súčasnosti členom bez hlasovacieho práva, by budúci mesiac pri popisovaní svojho prístupu k sprísneniu menovej politiky mal konečne stratiť trpezlivosť. Spoločnú menu eurozóny poslali tieto informácie prudko nadol, až na svoje intradenné minimum 1,1185 EURUSD. Do záveru obchodovania sa už nestihla veľmi spamätať a deň uzavrelo euro slabšie až o takmer 1,5 % na úrovni 1,1200 EURUSD. Posledný pracovný deň minulého mesiaca bol pokojný a takmer bez zmeny. Spoločná mena sa v priebehu dňa len mierne odchýlila od svojej otváracej úrovne. V kalendári eurozóny aj USA chýbali udalosti, ktoré by mali výraznejší vplyv na vývoj kráľovského menového páru. Deň ukončila naša mena len veľmi tesne pod otváracou úrovňou, a to o dve stotiny percenta slabšia, na hladine 1,1195 EURUSD. Za celý týždeň sa euro oslabilo, rovnako ako aj za celý mesiac, o 1,6 %. V porovnaní s rovnalkým obdobím minulého roka je slabšie až o vyše 18 %. Uplynulý týždeň euro zaknihovalo straty aj voči menám nášho regiónu. Česká koruna sa posilnila, aj keď len mierne, o 5 stotín percenta na piatkových 27,515 EURCZK. Domáca mena Poliakov uzavrela týždeň na úrovni 4,1485 EURPLN, a teda o 4 desatiny percenta silnejšia. Oficiálne platidlo Maďarov sa v priebehu týždňa zhodnotilo o 8 desatín percenta na piatkovú úroveň 302,70 EURHUF. Zasadne poľská NBP, britská BoE a európska ECB Tento týždeň zasadajú tri centrálne banky, o ktorých vás pravidelne informujeme. V stredu, 4.marca 2015, zasadá poľská centrálna banka [NBP]. Odhadujeme, že už nastal ten čas, kedy centrálni bankári krajiny pristúpia k zníženiu sadzby, o ktorom sa už dlhšiu dobu diskutuje, na úroveň 1,75 %. Vo štvrtok, 5. februára 2015, zasadá britská BoE a európska ECB. Ani v jednom z týchto prípadov neočakávame prekvapenia, a teda pravdepodobný scenár je ponechanie sadzieb na aktuálnej úrovni 0,50 %, resp. 0,05 %. % Vývoj na peňažnom trhu 0,50 0,20-0,10 1M EURIBOR 3M EURIBOR 12M EURIBOR sadzba ECB % Sadzby národných bánk vo svete 1,00 0,50 0,00 ECB FED BoE % Sadzby národných bánk V4 3,00 1,50 0,00 ECB ČNB NBP MNB 5
1-13 2-13 3-13 4-13 5-13 6-13 7-13 8-13 9-13 10-13 11-13 12-13 1-14 2-14 3-14 4-14 5-14 6-14 7-14 8-14 9-14 10-14 11-14 12-14 1-15 2-13 3-13 4-13 5-13 6-13 7-13 8-13 9-13 10-13 11-13 12-13 1-14 2-14 3-14 4-14 5-14 6-14 7-14 8-14 9-14 10-14 11-14 12-14 1-15 2-15 Ropa Brent medzimesačne drahšia o vyše 23 % 120 100 80 60 40 Cena ropy Brent [v USD za barel] Zdroj: Bloomberg Ropa Brent začala týždeň s výrazným poklesom. V pondelok stratila na cene viac ako dve percentá, a teda zlacnela na 58,90 USD za barel. Na ceny zatlačili aj údaje o spomalení ťažobnej aktivity v USA, čo upozornilo na riziko ďalšieho rastu zásob komodity v USA zo súčasných rekordných úrovní. Zlacňovanie pokračovalo aj v utorok aj napriek správam o zatvorení ropného poľa v Líbyi. Cena britskej ropy klesla o 0,4 % na 58,66 USD za barel. V stredu ale nastal prudký zvrat. Severomorská zmes zdražela o vyše 5 % na 61,63 USD za barel. Postaral sa o to šéf ropného rezortu v Saudskej Arábii, ktorý uviedol, že dopyt po rope rastie. Pozitívne cenu ropy ovplyvnila aj správa, že čínska továrenská výroba sa podľa predbežných údajov vo februári zvýšila viac, ako sa pôvodne očakávalo. Vyplynulo to z indexu nákupných manažérov [PMI]. Časť pripísanej hodnoty ale ropa stratila hneď vo štvrtok vplyvom nárastu amerických zásob ropy. Tie totiž v 8. týždni 2015 vzrástli o 8,4 mil. barelov. Z ceny ropy Brent to ukrojilo viac než 2,5 % [zatváracia úroveň 60,05 USD za barel]. V piatok bolo ale opäť všetko inak. Londýnska ropa dosiahla prvý celomesačný rast od júna 2014, a to vďaka zlepšujúcemu sa dopytu, ale aj v dôsledku výpadkov dodávok. Vplyvom týchto správ zdražela o 4,2 % na zatváracích 62,58 USD za barel. Za týždeň si teda ropa Brent pripísala takmer 4 % svojej hodnoty. Medzimesačne sa jej podarilo zdražieť až o vyše 23 %, aj keď v medziročnom porovnaní je stále lacnejšia o 39,5 %. Ceny tovarov a služieb v januári s prepadom až o 0,5 % v %, r/r 3,0 2,0 1,0 0,0-1,0 Inflácia Zdroj: ŠÚ SR Uplynulý týždeň Štatistický úrad SR [ŠÚ SR] zverejnil januárový vývoj spotrebiteľských cien podľa harmonizovaného indexu HICP. Ceny tovarov a služieb v januári 2015 podľa tohto indexu medziročne klesli o 0,5 %, teda ešte výraznejšie ako podľa skôr zverejneného národného CPI indexu [o 0,4 %]. Medzimesačne, teda v porovnaní s decembrom 2014, vykázali pokles o 0,1 % podľa oboch indexov. Podľa HICP indexu zaznamenali v januári medziročný pokles cien štyri kategórie nášho spotrebného koša. Najvýraznejšie, až o 6,6 %, sa znížili ceny v doprave, čo bolo dôsledkom lacnejšej ropy a taktiež HICP r/r CPI r/r dôsledkom zavedenia vlakov zadarmo pre vybrané skupiny obyvateľstva. Tento výrazný pokles cien v doprave sa významnou mierou podpísal aj pod celkový januárový pokles cenovej hladiny. Lacnejšie boli v januári aj potraviny a nealkoholické nápoje, a to o 2,0 %. Menej ako pred rokom sme v januári zaplatili aj za bývanie a energie a služby pôšt a telekomunikácií. V januári 2015 sme si medziročne najviac priplatili za vzdelávanie, ktoré zdraželo o 3,2 %. Druhý najrýchlejší cenový rast vykázali rozličné tovary a služby [o 2,0 %] a nábytok a vybavenie domácností [o 1,8 %]. K najvýraznejšiemu medzimesačnému zlacneniu, až o 1,8 %, došlo v doprave. O 1,5 % sa znížili ceny odevov a obuvi, čo súviselo so zimnými výpredajmi, a tiež ceny za bývanie a energie. Najrýchlejší medzimesačný cenový rast bol evidovaný v prípade potravín a nealko nápojov [o 1,3 %] a alkoholických nápojov a tabaku [o 1,2 %]. V tomto roku očakávame postupné zrýchľovanie cenového rastu, ktorého dôvodom bude slabšia báza z roka 2014. Neočakávame však, že by sa ceny v obchodoch začali razantnejšie zvyšovať a priemerná miera inflácie za celý tento rok by mohla dosiahnuť približne 0,2 %. Celkový rast cenovej hladiny budú tlmiť medziročne nižšie ceny energií či dopravy. Dôvodom je ohlásené znižovanie regulovaných cien elektriny a plynu a tiež cestovanie vlakmi bezplatne pre určené skupiny obyvateľstva. Zároveň by sa pod nižšie ceny v doprave, ale aj v iných oblastiach spotrebného koša, mal podpísať pretrvávajúci efekt lacnejšej ropy. Cenový vývoj v jednotlivých krajinách EÚ zverejnil minulý týždeň aj Eurostat. V únii ako takej klesli ceny tovarov a služieb v januári o 0,5 % a v eurozóne o 0,6 %. Najvýraznejšie sa prepadli ceny v Grécku [o 2,8 %] a v Bulharsku [o 2,3 %], naopak najvýraznejšie vzrástli na Malte a aj to len o 0,8 %. Rast cien okrem Malty zaznamenali ešte v Rakúsku, Rumunsku, vo Švédsku a Veľkej Británii. 6
1-13 2-13 3-13 4-13 5-13 6-13 7-13 8-13 9-13 10-13 11-13 12-13 1-14 2-14 3-14 4-14 5-14 6-14 7-14 8-14 9-14 10-14 11-14 12-14 1-15 2-15 1-13 2-13 3-13 4-13 5-13 6-13 7-13 8-13 9-13 10-13 11-13 12-13 1-14 2-14 3-14 4-14 5-14 6-14 7-14 8-14 9-14 10-14 11-14 12-14 1-15 Ceny našich priemyselníkov pokračovali v poklese aj v prvom tohtoročnom mesiaci 4 2 0-2 -4-6 %, r/r Zdroj: ŠÚ SR Ceny priemyselných výrobcov - PPI PPI CPI Počas uplynulého týždňa zverejnil ŠÚ SR januárový vývoj cien priemyselných výrobcov pre tuzemských odberateľov. V prvom tohtoročnom mesiaci naši priemyselníci predávali svoje produkty prvým odberateľom o 3,9 % lacnejšie ako v rovnakom období roka 2014. Ceny našich priemyselníkov tak nepretržite klesajú už od mája 2013. Najvýraznejšie zlacnenie bolo evidované v dodávkach elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu, a to o 6,1 %. V samotnej priemyselnej výrobe bol vykázaný pokles cien o 2,6 %. Naopak, v dodávkach vody, čistenia, odvodu či odpadov vzrástli ceny o 0,9 % a v ťažbe a dobývaní o rovné jedno percento. Pod januárový pokles cien v priemyselnej výrobe ako takej sa podpísali hlavne o 16,3 % nižšie ceny koksu a ropných produktov. Ceny v podstatne miernejšom rozsahu poklesli aj v ďalších 8 oblastiach priemyselnej výroby. Medziročný nárast cien zaznamenali v januári len výrobcovia v štyroch odvetviach priemyslu. Aj tieto nárasty ale boli len mierne, a to maximálne o 2,6 % v textilnom priemysle. Vo zvyšných troch odvetviach sa ceny zvýšili v rozsahu do jedného percenta. Nálada v slovenskej ekonomike sa vo februári zhoršila 105 100 95 90 85 Zdroj: ŠÚ SR Indikátor ekonomického sentimentu v SR Nálada v slovenskej ekonomike sa vo februári opäť zhoršila, keďže hodnota indikátora ekonomického sentimentu [IES] klesla o viac než jeden bod na úroveň 101,8 bodu. Vyplynulo to z najnovších údajov ŠÚ SR. V medziročnom porovnaní je ale aktuálne IES stále vyšší, a to o 5,7 bodu. Za úrovňou svojho dlhodobého priemeru však naďalej zaostáva o 2,5 bodu. Február bol poznačený priaznivým vývojom atmosféry v priemysle, v obchode aj medzi spotrebiteľmi, čo však bolo negované zhoršením nálady v oblasti stavebníctva a služieb. Výrazné posilnenie dôvery v priemysle o 4 body na hodnotu 6,3 bodu mal na svedomí hlavne očakávaný lepší vývoj produkcie v nasledujúcich mesiacoch. Zvýšila sa aj dôvera v maloobchode, o 1,4 bodu, na aktuálnu úroveň 15,7 bodu a pozitívom je aj zlepšenie nálady medzi spotrebiteľmi o 2,1 bodu na úroveň 8,3 bodu. Spotrebiteľskú náladu podporili hlavne očakávania lepšieho vývoja finančnej situácie a úspor domácností. K zhoršeniu nálady došlo vo februári v stavebníctve a v službách. 7
Kalendár udalostí 10. týždňa Indikátor Obdobie Odhad PABK Odhad trhu Maloobchodné tržby [4. marec 2015], v %, r/r január 2015 Kľúčová sadzba poľskej centrálnej banky NBP [4. marec 2015], v % február 2015 1,75 [pokles o 0,25 p. b.] 1,75 Kľúčová sadzba britskej centrálnej banky BoE [5. marec 2015], v % február 2015 0,50 [bez zmeny] 0,50 Kľúčová sadzba európskej centrálnej banky ECB [5. marec 2015], v % február 2015 0,05 [bez zmeny] 0,05 Hrubý domáci produkt [6. marec 2015], v %, r/r, stále ceny 4.kvartál 2014 2,4 2,4 Priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva [6. marec 2015], v EUR 4.kvartál 2014 915 Nezamestnanosť podľa Výberového zisťovania pracovných síl [6. marec 2015], v % 4.kvartál 2014 Predikcie podľa Poštovej banky Indikátor 3 Q 2014 4 Q 2014 1 Q 2015 2014 2015 HDP [%, r/r, stále ceny] 1] 3] 2,4* 2,4* 2,1 2,4* 2,7 CPI [%, r/r] 1] 4] 0,1* 0,0* 0,1 0,1* 1,2 HICP [%, r/r] 1] 4] 0,2* 0,0* 0,2 0,1* 1,3 PPI [%, r/r] 1] 4] 3,4* 3,4* 2,2 3,1 1,5 Index reálnej mzdy [%, r/r] 1] 3] 4,3* 3,0 2,8 4,1 1,5 Evidovaná nezamestnanosť [%] 1] 3] 12,56* 12,30* 12,33 12,29* 11,96 Obchodná bilancia [saldo, v mil. EUR] 5] 6] 1 171,6* 848,4* 1 246,9 4 673,4 4 075,0 EUR/USD 2] 4] 1,26* 1,21* 1,14 1,21* 1,19 Základná sadzba ECB 2] 4] 0,05* 0,05* 0,05 0,05* 0,05 1M EURIBOR [%, p. a.] 2] 4] 0,01* 0,02* 0,02 0,02* 0,03 1] priemer za kvartál 2] ku koncu kvartálu 3] priemer za rok 4] ku koncu roka 5] kumulatív za kvartál 6] kumulatív za rok * skutočnosť 8