UČEBNÉ OSNOVY ISCED 2 Vzdelávacia oblasť Názov predmetu Ročník Časový rozsah výučby Človek a príroda Geografia deviaty 2hod týž/66hod ročne 1. Charakteristika učebného predmetu Učebný predmet geografia rozvíja u žiakov poznie jedinečnosti planéty Zem. Od toho sa odvíja obsah predmetu. Žiaci pochopia výzm poznia zákonitostí Zeme. Uvedomia si, že dokolé pochopenie princípov existencie Zeme im pomôže ju využívať a chrániť. Kompetencie, ktoré žiaci prehlbujú štúdiom geografie, umožňujú im spoznávať krajinu, zákonitosti jej usporiadania, možnosti optimálneho využitia a ochrany krajiny človekom. Obsah geografie sa sústreďuje aj väzby prírody a ľudskej spoločnosti. Vzhľadom nárast problémov, vyplývajúcich z aktivít človeka a ich dopadu prírodné prostredie i spoločnosť, žiaci získajú aj skúsenosti ako reagovať zmeny v priestore, pochopiť ich a v budúcnosti riešiť. Základnou geografickou kompetenciou je práca s mapou. Vedieť pracovať s mapou, čítať ju, alyzovať obsah mapy a interpretovať ho, orientovať sa podľa mapy, vedieť zhotoviť jednoduchý náčrt okolia a i. Túto základnú kompetenciu podporujú i záujmy žiakov, nielen o svoje okolie, ich možnosť cestovať, pracovať s internetom a i. Spoznávanie Zeme je základnou podmienkou jej ochrany. Každé miesto Zemi je iné, líši sa podnebím, rastlinstvom, živočíšstvom, obyvateľmi a ich výtvormi. Obyvateľstvo v rôznych častiach sveta sa líši nielen jazykom ale aj svojou kultúrou či spôsobom života. Poznie týchto charakteristík a ich pochopenie vedie k porozumeniu predovšetkým vzájomných väzieb v krajine. Posúdiť postavenie ka v porovní s ostanými štátmi, ako ďalej zmeniť súčasný stav a pričiniť sa o rozvoj ka a jeho regiónov tiež patria do geografického poznávania. Námety, čo môže každý žiak urobiť pre svoje mesto, svoj región, sú súčasťou praktického geografického výstupu potrebného pre bežný život. 2. Ciele predmetu Geografia rozvíja súbor cieľov, ktoré majú prevažne priestorový a integrujúci charakter. Považuje sa za ne súbor vedomostí, zručností a schopností, ktoré vie žiak správne skombinovať a tak porozumieť, interpretovať a prakticky využívať danosti krajiny. Výchova a vzdelávanie v predmete geografia smeruje k vytváraniu cieľov tým, že žiakov vedie k: orientácii v čase a priestore používaniu a interpretácii máp rôznych druhov (automapy, mapy internete, turistické mapy, tematické mapy a i.) porozumeniu informáciám o krajine ako časti Zeme (aj Zeme ako celku), ich praktickému využitiu v bežnom živote a schopnosti vyhľadať a použiť ich pre
praktické potreby (textové a dátové zdroje v tlačenej či digitálnej podobe). Získané poztky systemizovať do oblastí fyzickej a humánnej geografie. Poztky fyzickej geografie sú u oblasti prírodných charakteristík Zeme. Získané informácie využije žiak pri správnom pochopení vzniku a vývoji hlavných povrchových tvarov, pri porovnávaní a využívaní nerovností zemského povrchu príklad i turistike, ale aj pri rozhodovaní umiestňovaní aktivít v rozvoji regiónov dopravných sietí, prípadne ťažbe nerastných surovín pozniu vplyvov a účinkov vnútorných a vonkajších síl, ktoré pôsobia povrch Zeme a umožnia ľuďom chrániť sa pred živelnými pohromami. To isté platí aj pri pozní zákonitostí počasia v rôznych podnebných oblastiach 3 sveta. V oblasti humánnej geografie sa vyučovanie zameriava človeka Zemi, premeny, ktorými ovplyvnil krajinu porozumeniu premenám v krajine, ktoré podmieňuje človek (vrátane kultúrnych aspektov) zhodnoteniu perspektívy rozvoja pre budúcnosť (vývoj počtu obyvateľstva, rozvoja sídel, hospodárstva a i.) porozumenie a rozvíjanie čítania a interpretácie obrázkov, fotografií, grafov, tabuliek, prierezov, schém a diagramov ako základných vyjadrovacích prostriedkov geografie rozvíjaniu podnikateľských zručností spracúvaním projektov, ako sú pr. modelové cestovné kancelárie, projekty inventarizáciu predpokladov rozvoja regiónov a pod. pozniu rôznych kultúr celom svete pri zachovaní vlastnej identity, prejavovaniu záujmu o spôsob života ľudí v rôznych častiach sveta pozniu ľudovej kultúry a kultúrnych tradícií. Kultúrne pamiatky sú súčasťou obsahu regionálnej geografie. využitiu schopností a zručností pri oddychových aktivitách (cestovaní, rekreácii a i.). rozvíjaniu schopnosti objavovať a shy vysvetľovať všímaniu si priestoru, v ktorom žijeme a jeho zmeny. 3. Kľúčové kompetencie 1. Komunikácia v materinskom jazyku je schopnosť vyjadrovať a tlmočiť koncepty, myšlienky, pocity, fakty a názory ústnou a písomnou formou (počúvanie, hovorenie, čítanie a písanie) a z jazykového hľadiska interaktívne reagovať primeraným a kreatívnym spôsobom v rôznych spoločenských a kultúrnych súvislostiach; vo vzdelávaní a odbornej príprave, v práci, doma a vo voľnom čase. 2. Komunikácia v cudzích jazykoch zahŕňa hlavné rozmery komunikácie v materinskom jazyku: je založená schopnosti porozumieť, vyjadrovať a tlmočiť koncepty, myšlienky, pocity, fakty a názory ústnou a písomnou formou (počúvanie, hovorenie, čítanie a písanie) v primeranej škále spoločenských a kultúrnych súvislostí (vo vzdelávaní a odbornej príprave, práci, doma a vo voľnom čase) podľa želaní a potrieb jednotlivca. Komunikácia v cudzích jazykoch si takisto vyžaduje zručnosti ako sprostredkovanie a medzikultúrne porozumenie.
3. Matematická kompetencia a základné kompetencie v oblasti vedy a techniky Matematická kompetencia je schopnosť rozvíjať a používať matematické myslenie riešenie rôznych problémov v každodenných situáciách. Vychádzajúc z dobrých numerických zlostí sa dôraz kladie postup a aktivitu, ako aj vedomosti. Matematická kompetencia zahŕňa rôznych stupňoch schopnosť a ochotu používať matematické modely myslenia (logické a priestorové myslenie) a prezentácie (vzorce, modely, diagramy, grafy, tabuľky). 4. Digitál kompetencia zahŕňa sebaisté a kritické používanie technológie informačnej spoločnosti (TIS) pracovné účely, vo voľnom čase a komunikáciu. Je založená základných zručnostiach v IKT: používanie počítača získavanie, posudzovanie, ukladanie, tvorbu, prezentáciu a výmenu informácií a komunikáciu a účasť v spolupracujúcich sieťach prostredníctvom internetu. 5. Naučiť sa učiť je schopnosť pokračovať a zotrvať v učení sa, organizovať vlastné učenie sa, aj pomocou efektívneho mažmentu času a informácií, a to individuálne alebo v skupinách. Táto kompetencia zahŕňa uvedomenie si procesu učenia sa a potrieb jednotlivca, určenie dostupných príležitostí a schopnosť prekoť prekážky účel úspešného vzdelávania sa. Táto kompetencia zmená získavať, spracovávať a prispôsobovať nové vedomosti a zručnosti, ako aj hľadať a využívať poradenstvo. Naučiť sa učiť podnecuje učiacich sa, aby stavali predchádzajúcom vzdelaní a životných skúsenostiach, aby mohli používať a uplatňovať vedomosti a zručnosti v rozličných súvislostiach: doma, v práci, pri vzdelávaní sa a odbornej príprave. Motivácia a sebadôvera sú pri tejto kompetencii jednotlivca rozhodujúce. 6. Spoločenské a občianske kompetencie kompetencie zahŕňajú individuálne, medziľudské a medzikultúrne kompetencie a pokrývajú všetky formy správania, ktoré jednotlivec využíva efektívnu a konštruktívnu účasť spoločenskom a pracovnom živote, a to jmä v čoraz rozmanitejších spoločnostiach, a v potrebných prípadoch riešenie konfliktov. 7. Iniciatívnosť a podnikavosť vzťahuje sa schopnosť jednotlivca zmeniť myšlienky skutky. Zahŕňa kreativitu, inovácie a prijímanie rizika, ako aj schopnosť plánovať a riadiť projekty so zámerom dosiahnuť ciele. Toto podporuje jednotlivcov nielen v ich každodennom živote doma a v spoločnosti, ale aj pracovisku, aby si boli vedomí kontextu svojej práce, a aby mohli využiť príležitosti, a je to základom pre špecifickejšie zručnosti a vedomosti, ktoré potrebujú tí, ktorí zakladajú podnik zameraný spoločenskú alebo obchodnú činnosť alebo ň prispievajú. Tieto by mali zahŕňať zmysel pre etické hodnoty a presadzovanie dobrého riadenia. 8. Kultúrne povedomie a vyjadrovanie uvedomovanie si dôležitosti kreatívneho vyjadrovania myšlienok, skúseností a emócií prostredníctvom rôznych médií vrátane hudby, scénických umení, literatúry a výtvarných umení. Temat ický Rozvíjajúce Obsaho vý Výkonný Prierezov é témy,
celok ciele štandar d Téma štandard medzipre dmetové vzťahy Geogra fia v bežn om živote Práca s mapou zemepisné súradnice, rovnobežky, poludníky Mapy. Geogr súradnice mapách, číselná mierk mapy Tematické m Určiť polohu ľubovoľného miesta mape geografický mi súradnicami. Matematik a GPS v praxi Uhol a jeho veľkosť Zákla dné infor mácie o regi óne v kont exte planét y Zem Poloha, zobrazenie ka mapách ko severnej pologuli Určiť mape polohu ka zemepisným i súradnicami 6.ročník Priama úmera, mierka mapy 7.ročník Objav ovani e prírod ných a člov ekom vytvo renýc h osobi Vonkajšie činitele pôsobiace povrch a príklady ich činnosti pri tvarovaní zemského povrch (pieskové presypy, sprašové nánosy, Prírodné krásy, povrch pohoria, nížiny, kotliny, jaskyne, rieky, jazerá, plesá, vodopád y. Na mape ukázať povrchové celky ka a charakteri zovať ich polohu a porovť dmorskú výšku podľa mapy Stavba Zeme Pohyby zem. kôry Geolog.pr ocesy a ich
tostí regió nu a ich porov nie so Slove nsko m (miest nou krajin ou) skalné mesto, rieč doli, ľadovcová doli, pleso, meander, mŕtve rameno, močariská, jaskyne Rieky (Morava, Duj, Váh, Nitra, Hron, Hornád, Torysa, Dujec). Jazerá a vodné nádrže (Veľké Hincovo pleso, Štrbské pleso, Oravská priehrada, Zemplínska šírava, Liptovská Mara, Gabčíkovo). Opísať a ako pôsobia vonkajšie činitele povrch v jednotlivýc h častiach ka a uviesť ich príklady. Vysvetliť príkladoch ako vzniká skalné mesto, rieč doli, ľadovcová doli, sprašové nánosy, jaskyne meandre, mŕtve ramená, jazerá a vymenova ť príklady Stručne opísať vznik slovenských pohorí zdroje Magm. a sop.činno sť Zemetras enia Horizontál činnosť a poruchy zem.kôry Biológia 8.ročník Podzemné vody, minerálne a termálne (Žitný ostrov), kúpele (Piešťany, Bardejovské Kúpele, Trenčianske Teplice). Určiť, ktorý činiteľ prevládal v danej lokalite a dotvoril zemský povrch podľa rôznych obrázkov oblastí
Vodstvo v miestnej krajine. Podnebné činitele Vplyv podnebných činiteľov povrch ka Zme podnebia s dmorsko u výškou a v priebehu roka Podnebi e ka. Opísať, ako človek pôsobí tvárnosť povrchu uviesť konkrétne príklady. Opísať podnebie ako sa mení počasie v priebehu jednotlivých ročných období, ako sa mení teplota a množstvo zrážok (použiť diagramy). Charakteriz ovať rozloženie nížin a kotlín a ich výzm pre obyvateľstvo Na mape určiť vybrané toky riek, jazerá, vodné nádrže, podzemné vody, kúpele, oblasti minerálnych a termálnyc
h vôd. Charakteriz ovať výzm vodstva vybratých príkladoch. Opísať negatívne zásahy do vodstva ka. Zhodnotiť možnosti využitia podzemnýc h vôd. Vymenovať kúpele. Obyvateľst vo a sídla: Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Bardejov, Bratislava, Komárno, Košice, Kremnica, Levoča, Nitra, Martin, Michalovce Piešťany, Poprad, Prešov, Prievidza, Trva, Historick é udalosti ku, vznik ka Obyvateľ stvo a mestá charakte ristika miest Porovť povrch a osídlenie. Na základe porovnia uviesť, ktoré oblasti sú vhodné osídlenia a ktoré nie. Uviesť podmienky pre vznik sídla. Zdôvodniť nerovnomer né osídlenie obyvateľstva území ka. Posúdiť Etická výchova Poznie a pozitívn e hodnoteni e druhých 5.ročník Kognitívn a a emocion ál empatia,
Trenčín, Zvolen, Žili. príčiny nerovnomer ného osídlenia územia. pochopeni e druhých Vžitie sa do pozície druhých 6.ročník Hospodárst vo ťažba nerastných surovín, poľnohospo dárstvo, priemysel, doprava, služby, obchod Hospodá rske aktivity ku Čím je ko známe vo svete. Charakteriz ovať jvýzmn ejšie hospodársk e aktivity človeka a odlíšiť ich. Ukázať mape hospodársk y jvyspelejš ie regióny ka. Objavenie vlastnej identity a jedinečn osti 7.ročník Cestovný ruch Strediská letnej a zimnej rekreácie ko ako cieľ pre cestovný ruch Regióny ka možnosti rozvoja regiónov Charakteriz ovať dopravu v jednotlivýc h regiónoch ka. Podľa mapy vyzčiť dôležité oblasti pre CR a opísať ich zaujímavé miesta pre CR. Etická výchova Envir Prírodné kultúrne lokality, ľudová kultúra a Znečiste Vymenovať a ukázať mape národné parky a čím sú Etické aspekty ochrany prírody
onme ntálne súvisl osti spest rené zaují mavo sťami o regió ne Miest kraji TANAP, PIENAP, NP Nízke Tatry, NP Malá Fatra, NP Veľká Fatra, NP ký raj, NP Muránska plani, NP ký kras, NP Poloniny. nie prírody Kalamity a prírodn é hrozby Rozdiely medzi regiónmi ka Historick é územia a tradície charakteristi cké Zdôvodniť výzm ochrany vybratých objektov a vo svete. Porovť vybrané NP Zeme a ka. 5.ročník Voľnočas ové aktivity Jaskyne kého krasu, Vlkolínec, Spišský hrad a Spišská Kapitula, Bukové lesy Nízkych Beskýd, Bardejov, Banská Štiavnica a okolie.
5. Metódy a formy práce Pri vyučovaní sa budú využívať sledujúce metódy a formy vyučovania: 1.metódy: práca s glóbusom a tematickými mapami, odbornou literatúrou, encyklopédiami, využívanie IKT, riadený rozhovor, výklad, DVD a CD nosiče, riešenie úloh, 2. postupy: rozprávanie, porovnávanie, tvorba projektov, riešenie problémov 3. formy práce: diskusia, alýza ukážok a údajov, prezentácia projektov, frontál výučba, frontál a individuál práca žiakov 6. Materiálno výučbové prostriedky Pri vyučovaní sa použijú sledovné materiálno výučbové prostriedky: 1. materiálne prostriedky - učebnice, pracovné zošity, zošity, atlasy, glóbus, nástenné mapy, tabuľa, 2. didaktická technika počítač, dataprojektor, interaktív tabuľa 7. Učebné zdroje Pri výučbe sa bude čerpať z sledovných zdrojov: 1. učebnica Zemepis pre 9.Ročník základných škôl 2. odborná literatúra časopisy Geo, Ľudia a Zem, Plus 7 dní, Školský atlas sveta VKÚ Harmanec 3. ďalšie zdroje internet, aplikácie Google Earth, Editor máp 2, Stellarium
8. Hodnotenie predmetu 1. Písomné práce Po jednotlivých tematických celkoch žiaci píšu písomnú prácu v trvaní cca 30 min. Počet písomných prác za kvalifikačné obdobie je závislý od počtu tematických celkov. Termíny písomných prác vyučujúci žiakom vopred oznámi. Otázky budú mať bodové hodnoty, výsledky sa budú hodnotiť podľa počtu získaných bodov. Za správne odpovede známkou. Známka je stanovená podľa sledovnej stupnice : 1... 100% - 90 % 2... 75 % 3... 50 % 4... - 25 % 5... 0 % 2.Ústne odpovede Ústne odpovede z jednotlivých prebratých tém žiak by mal mať minimálne jednu ústnu odpoveď za jeden polrok. Termíny ústnych odpovedí vyučujúci vopred neozmuje. Žiak bude hodnotený známkou 1 až 5 podľa presnosti, istoty vo vybranej téme, úrovne zvládnutia učiva a stupňa samostatnosti pri formulovaní odpovede. 3. Práca s mapou Žiak preukáže svoje zručnosti pri orientácii a práci s mapou, atlasom aspoň raz za jeden polrok. Hodnotení bude známkou 1 až 5. Termín preskúšania vyučujúci neozmuje vopred. 4. Projektové práce Žiak vypracuje projekt tému vopred zadanú vyučujúcim. Projekt je niekedy možné vypracovať aj vo dvojici alebo v skupine. Táto možnosť je vopred daná. Žiak bude hodnotený známkou 1 až 5 podľa obsahovej a prezentačnej úrovne projektu. 5. Zošit Ku koncu polroku (žiak je oboznámený s termínom) je hodnotený žiakov zošit. Hodnotená je celková úprava zošita ( požívanie podložky, okraje v zošite), kontroluje sa úplnosť poznámok jednotlivých učív a úplnosť zadávaných domácich úloh ( zväčša ilustrácie). 6. Celkové hodnotenie Výsledné hodnotenie bude súhrnom vyššie uvedených kritérií. Výsledná známka nebude získaná aritmetickým priemerom priebežných známok. Odrazí sa v nej aj aktív práca žiaka hodinách, systematickosť učenia sa a účasť geografickej olympiáde.