Fyzická geografia Požiadavky na vedomosti a zrucnosti 1 Atmosféra 1.1 Rozlíšit základné vrstvy atmosféry a opísat ich špecifické vlastnosti (teplota,

Podobné dokumenty
CIEĽOVÉ POŽIADAVKY NA VEDOMOSTI A ZRUČNOSTI MATURANTOV Z GEOGRAFIE

Geografia pre 8. ročník ZŠ (33hodín ročne)

5. ROČNÍK Geografia ŠKOLSKÝ ROK: 2015/2016. Základná škola Pavla Horova Michalovce. Vypracovala: Mgr. Mária Poľašková

5. ROČNÍK Geografia ŠKOLSKÝ ROK: 2017/2018. Základná škola Pavla Horova Michalovce. Vypracovala: Mgr. Mária Poľašková

Geografia Slovenskej Republiky Urcte polohu Slovenska geografickými súradnicami. Zistite (podla mapy) geografické súradnice lubovolného miesta na

Rámcové učebné osnovy SEMINÁR Z GEOGRAFIE

Geografia. VI. ročník

Základná škola, Školská 389, Sačurov Tematický výchovno-vzdelávací plán z geografie pre 8. ročník

Ročník: ôsmy 1 hodina týždenne, spolu 33 vyučovacích hodín. Obsah (obsahový štandard) Rozvíjajúce ciele

Gymnázium Ľudovíta Štúra v Trenčíne. Učebné osnovy. 1. ročník 2. ročník 3. ročník 4. ročník 5. ročník Spolu počet h týždenne.

Geografia. V. ročník. Schválené PK dňa Školský rok: 2012 / Vyučujúci: Mgr. Peter Farárik

Základná škola, Školská 389, Sačurov Tematický výchovno-vzdelávací plán z geografie pre 5. ročník

Geografia. Názov predmetu. Gymnázium Ľudovíta Štúra vo Zvolene. Štátny vzdelávací program pre gymnáziá v Slovenskej republike

Základná škola, Školská 389, Sačurov Tematický výchovno-vzdelávací plán z geografie pre 7. ročník

Maturitní otázky do zeměpisu

Zeměpis - 6. ročník (Standard)

ANOTACE nově vytvořených/inovovaných materiálů

CIEĽOVÉ POŽIADAVKY NA VEDOMOSTI A ZRUČNOSTI MATURANTOV Z GEOGRAFIE

Základná škola, Školská 389, Sačurov Tematický výchovno-vzdelávací plán z geografie pre 6. ročník

Ročník: deviaty 1 hodina týždenne, spolu 33 vyučovacích hodín. Obsah (obsahový štandard)

Předmět: ZEMĚPIS Ročník: 6. ŠVP Základní škola Brno, Hroznová 1. Výstupy předmětu

- Urci v súradnicovej sieti polohu Slovenska. - Podla mapy urci, ktoré rovnobežky a poludníky prechádzajú územím Slovenska.

Základná škola, Školská 389, Sačurov Tematický výchovno-vzdelávací plán z geografie pre 6. ročník

Didaktika geografie 2 seminár

Témata k nostrifikační zkoušce ze zeměpisu střední škola

ZÁŘÍ ŘÍJEN LISTOPAD PROSINEC LEDEN ÚNOR BŘEZEN DUBEN. Zeměpis. 6.ročník

Předmět:: Zeměpis. Úvod do zeměpisu Informační a dokumentační zdroje v geografii

UČEBNÉ OSNOVY DO ŠKOLSKÉHO VZDELÁVACIEHO PROGRAMU OSEMROČNÉ ŠTÚDIUM - ZAMERANIE EURÓPSKE ŠTÚDIA

Tematický výchovno - vzdelávací plán

HYDROSFÉRA. z gréckeho slova HYDRO voda vodný obal Zeme

Očekávané výstupy podle RVP ZV Učivo Přesahy a vazby

UČEBNÉ OSNOVY DO ŠKOLSKÉHO VZDELÁVACIEHO PROGRAMU

Časovo-tematický plán z predmetu geografia pre 2. ročník štvorročného gymnázia s rozšíreným vyučovaním informatiky

MATURITNÍ TÉMATA Z GEOGRAFIE 2017/2018

1 hodina týždenne, spolu 33 vyučovacích hodín. Výstupy. (obsahový štandard)

Vzdělávací oblast: ČLOVĚK A JEHO SVĚT Předmět: ZEMĚPIS Ročník: 6.

Tematický výchovno-vzdelávací plán z geografie pre 6.ročník ZŠ (spracovaný v súlade so ŠVP Geografia ISCED 2 príloha)

Atmosféra. Atmosféra. Zloženie atmosféry. Plynný obal Zeme. objekt štúdia. klimatogeografia študuje klimatické pomery z geografického hľadiska

Ročník: piaty 2 hodiny týždenne, spolu 66 vyučovacích hodín. Obsah (obsahový štandard)

Maturitní otázky ze zeměpisu

CIEĽOVÉ POŽIADAVKY NA VEDOMOSTI A ZRUČNOSTI MATURANTOV Z EKOLÓGIE

Geografia. Hydrosféra. Vypracoval: Peter Oeser. Ďalšia strana

Vzdělávací oblast: Člověk a příroda Vzdělávací obor (předmět): Zeměpis (geografie) - ročník: PRIMA

Školský vzdelávací program

Tematický výchovno- vzdelávací plán. z prírodovedy pre 2. ročník variant B

Ročník 7. ročník Predmet Biológia Školský rok 2014/2015 Tvorca materiálu Mgr. Milada Rajterová

Vzdělávací oblast:člověk a příroda Vyučovací předmět: Zeměpis Ročník: 6. Průřezová témata Mezipředmětové vztahy. Poznámka

(Člověk a příroda) Učební plán předmětu

Učební osnovy vyučovacího předmětu zeměpis se doplňují: 2. stupeň Ročník: šestý. Dílčí výstupy. Tematické okruhy průřezového tématu

GEOGRAFIA. Učebné osnovy 2.B - F. Geografia. druhý Gymnázium Ľudovíta Štúra vo Zvolene. Štátny vzdelávací program pre gymnáziá v Slovenskej republike

Tematický výchovno vzdelávací plán z fyziky pre 7. ročník A, B

ŠVP Gymnázium Jeseník Zeměpis prima 1/6

MATURITNÍ OTÁZKY ZE ZEMĚPISU

TÉMY ZAMERANÉ NA PROJEKT ADAPTAČNÉ OPATRENIA NA KLIMATICKÉ ZMENY ŠKOLY POD SLANSKÝM HRADOM

Výstupy Učivo Téma. Čas. Základní škola a mateřská škola Hať. Školní vzdělávací program. Průřezová témata, kontexty a přesahy,další poznámky

Tematický výchovno - vzdelávací plán

1. VŠEOBECNÁ CHARAKTERISTIKA 1.1 GEOGRAFICKÝ POPIS

Geografia. Charakteristika predmetu

CO JE TO KLIMATOLOGIE

Obsahový štandardový a Výkonový štandardový štandard GEOGRAFIA

Gymnázium Ivana Olbrachta Semily Nad Špejcharem 574, příspěvková organizace, PSČ

Maturitní témata. Školní rok: 2016/2017. Předmětová komise: Předseda předmětové komise: Mgr. Ivana Krčová

Zeměpis - Prima. Země k demonstraci rozmístění oceánů, kontinentů a základních tvarů zemského povrchu

Jednotlivé tektonické desky, které tvoří litosférický obal Země

Ministerstvo školstva Slovenskej republiky G E O G R A F I A. U č e b n é o s n o v y g y m n á z i a osemročné štúdium. povinný učebný predmet

Průvodka. CZ.1.07/1.5.00/ Zkvalitnění výuky prostřednictvím ICT. III/2 Inovace a zkvalitnění výuky prostřednictvím ICT

ATMOSFÉRA. Podnebné pásy

vzdělávací oblast vyučovací předmět ročník zodpovídá ČLOVĚK A PŘÍRODA ZEMĚPIS 6. KUDLÁČEK

Predmet: Geografia prima 8-ročného gymnázia

Název: 1. Asie geomorfologie, povrch

Maturitní témata. Školní rok: 2018/2019. Předmětová komise: Předseda předmětové komise: Mgr. Ivana Krčová

UČEBNÉ OSNOVY - GEOGRAFIA

5 ročné bilingválne štúdium

Učebné osnovy. Geografia /ISCED 2/ Učebné osnovy sú totožné so vzdelávacím štandardom ŠVP pre príslušný vzdelávací predmet:

REGIONÁLNÍ GEOGRAFIE AMERIKY. 3. přednáška Klima

Úvod do geografie, geografické vědy Zdroje geografických dat, pravidla citace

Globální cirkulace atmosféry

ATMOSFÉRA. Plynný obal Země

Medzi najznámejšie patria: Köppenova a Geigerová (1928), Hettnerová (1930), Thorntwailerova (1948) a Alisovova (1950)

Seminár z geografie. Charakteristika učebného predmetu. Ciele učebného predmetu

Vzdělávací oblast: Člověk a příroda Vyučovací předmět: Přírodopis Ročník: 9. Průřezová témata,

INOVOVANÝ ŠKOLSKÝ VZDELÁVACÍ PROGRAM Európske štúdiá. GEOGRAFIA osemročné štúdium

TEMATICKÝ PLÁN OBDOBÍ: září říjen. listopad prosinec. - časová pásma

TEMATICKÝ PLÁN. Vyučující: Mgr. Petr Stehno Vzdělávací program: ŠVP Umím, chápu, rozumím Ročník: 6. (6. A, 6. B) Školní rok 2016/2017

Zkrácený obsah učiva a hodinová dotace

TEMATICKÝ PLÁN 6. ročník

MATURITNÍ TÉMATA ZEMĚPIS

Šablona č ZEMĚPIS. Výstupní test ze zeměpisu

Seznam šablon - Zeměpis

Vzdelávacia oblasť: Človek a spoločnosť 2. STUPEŇ ZŠ - ISCED 2. Základná škola Pavla Horova Michalovce

Vznik a vývoj litosféry

Tematický výchovno-vzdelávací plán z geografie pre 5.ročník ZŠ (spracovaný v súlade so ŠVP Geografia ISCED 2 príloha)

ZŠ ÚnO, Bratří Čapků 1332

Základná škola s materskou školou Hôrky, Hôrky 200, Žilina

ŠKOLNÍ VZDĚLÁVACÍ PROGRAM

Geografie. Tematické okruhy státní závěrečné zkoušky. bakalářský studijní obor

Geografie. Tematické okruhy státní závěrečné zkoušky. bakalářský studijní obor

Zeměpis PRŮŘEZOVÁ TÉMATA POZNÁMKY

Štruktúra učebných osnov vyučovacieho predmetu. Človek a spoločnosť. Vzdelanie je naša budúcnosť. druhý stupeň základnej školy. 5 rokov.

Litosféra v pohybu. Kontinenty rozložení se mění, podívej se do učebnice str. 11 a vypiš, jak vznikly jednotlivé kontinenty.

Transkript:

Fyzická geografia Požiadavky na vedomosti a zrucnosti 1 Atmosféra 1.1 Rozlíšit základné vrstvy atmosféry a opísat ich špecifické vlastnosti (teplota, tlak, koncentrácia ozónu a i.) Vymenujte a zostrojte schému 5 základných vrstiev atmosféry a porovnajte ich podla teploty, tlaku a zastúpenia ozónu a i. Pomenujte vrstvu atmosféry, v ktorej je možný život a je prepojená s ostatnými zložkami krajiny tesnými väzbami. 1.2 Definovat a porovnat pojmy pocasie, podnebie(klíma), vymenovat a charakterizovat základné meteorologické prvky Objasnite pojmy pocasie a podnebie, vymenujte a charakterizujte základné meteorologické prvky a aké hodnoty môžu nadobúdat. 1.3 Vymenovat a opísat klimatotvorné cinitele. Charakterizovat ich vo vztahu k makroklíme a mikroklíme Opíšte klimatotvorné cinitele a uvedte konkrétne príklady ich vplyvu na podnebie (geografická šírka, prúdenie vetrov, morské prúdy, vzdialenost od oceána, reliéf, nadmorská výška, cinnost cloveka). Klasifikujte klimatotvorné cinitele podla toho, ci ovplyvnujú podnebie na velkej ploche (makroklíma) alebo na malej ploche (mikroklíma). 1.4 Vysvetlit proces výmeny tepla a zhodnotit dôležitost tepelnej rovnováhy Opíšte proces výmeny tepla medzi atmosférou a zemským povrchom, Zhodnotte význam tepelnej rovnováhy. Uvedte možnosti narušenia tepelnej rovnováhy a posúdte ich následky pre ludstvo a existenciu života na Zemi. 1.5 Vysvetlit nerovnomerné rozloženie zrážok na Zemi, rozlíšit oblasti s väcším a menším množstvom zrážok (zrážkové pásma) a urcit ich príciny Opíšte a zdôvodnite nerovnomerné rozloženie zrážok na Zemi (oblast rovníka, oblast obratníkov, oblast mierneho pásma, polárne oblasti). Posúdte, ako súvisí množstvo zrážok s teplotou. Charakterizujte príciny nadbytku zrážok v okolí rovníka a ich nedostatku v oblasti obratníkov. 1.6 Vysvetlit prícinu pohybu vzduchu a zhodnotit súvislost medzi teplotou a tlakom Urcte bezprostrednú prícinu pohybu vzduchu a co ho ovplyvnuje, uvedte konkrétne príklady. 1.7 Vysvetlit všeobecnú cirkuláciu ovzdušia Vysvetlite a pomocou zákonitostí odvodte všeobecnú cirkuláciu atmosféry. Podla schémy všeobecnej cirkulácie atmosféry zdôvodnite smery prúdenia stálych vetrov, objasnite preco vanú stále. Na obrysovej mape zvýraznite oblasti na Zemi, kde vanú pasáty, západné vetry, východné vetry. Vyvodte závery platné pre všeobecnú cirkuláciu atmosféry. Vyhodnotte príciny narúšania planetárnej cirkulácie ovzdušia. 1.8 Zdôvodnit prúdenie pasátov, západných a východných vetrov na severnej a južnej pologuli Vysvetlite (zostavte nácrt) vznik pasátov, východných a západných vetrov. Zdôvodnite smer prúdenia vetrov na severnej a južnej pologuli. 1.9 Opísat monzúnovú cirkuláciu ako konkrétny príklad súvislosti teploty a tlaku vzduchu nad oceánom a pevninou

Vysvetlite vznik monzúnu ako príklad vyrovnávania rozdielnej teploty a tlaku vzduchu nad oceánom a pevninou. Vymenujte a ukážte na mape, v ktorých oblastiach Zeme vanú. Porovnajte smer prúdenia zimného a letného monzúnu 1.10 Vymenovat a ukázat na mape oblasti (základných) vzduchových hmôt a atmosférických frontov Vymenujte základné vzduchové hmoty a porovnajte ich vlastnosti (oceánska, kontinentálna, teplá, studená). Vymenujte hlavné atmosférické fronty a do obrysovej mapy vyznacte miesta ich vzniku. 1.11 Objasnit vznik cyklóny a podla schémy znázornit smer pohybu vzduchu v cyklóne a anticyklóne na severnej a južnej pologuli Vysvetlite, ako na atmosférickom fronte vznikne cyklóna. Uvedte rozdiel medzi cyklónou a anticyklónou (smer prúdenia vzduchu, vplyv na pocasie a i.). Nacrtnite schému cyklóny a anticyklóny. Urcte a zdôvodnite smer ich pohybu na severnej pologuli. 1.12 Vysvetlit vplyv putujúcich cyklón a anticyklón na zmenu pocasia v Európe, zhodnotit charakter pocasia pri prechode teplého a studeného frontu Zdôvodnite, preco prevláda pod vplyvom anticyklón jasné a suché pocasie a pod vplyvom cyklón oblacné so zrážkami. Pozorujte pocasie urcitý cas a charakterizujte, ci je pod vplyvom cyklóny alebo anticyklóny. Podla predpovedí pocasia zistite, ci cez naše územie prechádza teplý alebo studený front a posúdte ako sa dôsledkom toho mení pocasie. 1.13 Vysvetlit vznik klimatických pásem na Zemi a urcit na mape oblasti jednotlivých pásem Urcte základné klimatické pásma Zeme (podla Alisova), poukážte na príciny ich vzniku a usporiadania. Charakterizujte a ukážte na mape rozmiestnenie jednotlivých klimatických pásiem. Priradte rôzne štáty do klimatických pásem. Porovnajte jednotlivé klimatické pásma podla teploty a množstva zrážok (aj podmienok pre život). 1.14 Analyzovat klimatické diagramy. Podla klimatických diagramov zhodnotit podnebie daného miesta Analyzujte klimatické diagramy rôznych miest (urobte rozbor ich údajov). Podla priebehu teploty a množstva zrážok v jednotlivých mesiacoch zaradte dané miesto do klimatického pásma 2 Litosféra a georeliéf 2.1 Opísat stavbu Zeme. Porovnat a komplexne charakterizovat jednotlivé casti zemského telesa. Vysvetlit pojem litosféra a astenosféra Vymenujte casti zemského telesa a porovnajte ich (mocnost, zloženie, teplota, hustota, tlak). Vysvetlite pojmy litosféra a astenosféra, uvedte zloženie litosféry a astenosféry, urcte aký je medzi nimi rozdiel. 2.2 Vysvetlit pojem litosférická doska. Graficky znázornit a objasnit mechanizmus pohybov litosférických dosiek Opíšte procesy, ktoré prebiehajú vnútri Zeme a ovplyvnujú pohyb litosférických dosiek. Charakterizujte spôsob pohybu jednotlivých litosférických dosiek.

2.3 Klasifikovat a konkretizovat dôsledky pohybov litosférických dosiek a urcit podla mapy príklady pevninských a oceánskych riftov, oceánskych priekop, sopecných ostrovných oblúkov a pásmových pohorí Opíšte (zostrojte nácrt), co vznikne nárazom dvoch pevninských litosférických dosiek a pri náraze pevninskej a oceánskej dosky. Opíšte a nacrtnite, co vznikne vzdalovaním dvoch litosférických dosiek. Na fyzickogeografickej mape ukážte príklady dôsledkov pohybov litosferických dosiek (Stredoatlantický chrbát oceánsky rift, Mariánska priekopa, Himaláje a i.). Schematicky nacrtnite vznik oceánskeho riftu, oceánskej priekopy, pásmového pohoria. Opísat vznik pohorí, poznat rôzne mechanizmy vzniku pohorí (tektonické pohyby) Pomocou nácrtu (makety, modelu) opíšte proces vzniku pohoria, vrásy, príkrovu. Vysvetlite, na akých miestach môžu vzniknút zlomy. Uvedte a na mape ukážte príklady zemetrasných zlomov.. 2.4 Vysvetlit vznik magmatizmu a vulkanizmu Uvedte a znázornite na schéme podmienky vzniku sopecnej cinnosti,. Na mape lokalizujte oblasti intenzívnej sopecnej cinnosti a porovnajte ju s mapou litosféry (litosferických dosiek) Zeme. Vymenujte a lokalizujte známe sopky na Zemi: Vezuv, Etna, Hekla, Fudži, Stromboli, Popocatepetl, Chimborazo, Klucevská a i. 2.5 Porovnat významné pohoria Zeme, Európy, Slovenska podla vzniku a lokalizovat ich na mape Lokalizujte na mape pohoria Alpy, Himaláje, Karpaty, Šumava, Skalisté vrchy, Vihorlat, Škandinávske vrchy a porovnajte ich podla vzniku, nadmorskej výšky, najvyššieho vrchu a i. 2.6 Charakterizovat stavebné jednotky oceánskeho dna, uviest ich príklady a lokalizovat ich na mape Vyhladajte na mape najhlbšie miesta jednotlivých oceánov a zoradte ich podla hlbky. Pomocou nácrtu opíšte vznik oceánskej priekopy. 2.7 Urcit zloženie zemskej kôry (aj chemické), posúdit význam hornín pre ostatné zložky fyzickogeografickej sféry Rozdelte horniny podla pôvodu a urcte ich význam v krajine. 2.8 Vymenovat a charakterizovat vonkajšie (exogénne) procesy, ktoré formujú reliéf Opíšte a uvedte vhodné príklady vonkajších geomorfologických procesov. Zostrojte schematický nácrt dôsledkov cinnosti rieky, podzemnej vody, ladovca a vetra na reliéf. Uvedte konkrétne príklady prejavov vonkajších geomorfologických cinitelov na tvorbe reliéfu miestnej krajiny. 3 Hydrosféra 3.1 Definovat pojem hydrosféra, urcit prvky patriace do hydrosféry Definujte pojem hydrosféra. Uvedte príklady foriem vody na Zemi. 3.2 Vysvetlit pojmy svetový oceán, oceán, moria, uviest príklady morí podl a polohy k oceána a pevnine Vysvetlite pojem svetový oceán, uvedte rozdiel medzi oceánom a morom a ich príklady na mape. 3.3 Posúdit význam svetového oceána pri udržiavaní tepelnej rovnováhy a obehu vody na Zemi Opíšte spôsob udržiavania tepelnej rovnováhy a obehu vody vo fyzickogeografickej sfére. 3.4 Zhodnotit hospodársky význam svetového oceána (jeho castí) a nevyhnutnost jeho ochrany (príklady)

Uvedte príklady, ako ovplyvnuje svetový oceán priestorovú diferenciáciu a hustotu zaludnenia. Posúdte význam prielivov a prieplavov (Gibraltársky prieliv, Bospor, Dardanely, Panamský prieplav) pre hospodárstvo. 3.5 Zdôvodnit vznik oblastí oceánov s rôznou teplotou a salinitou Uvedte faktory, ktoré narúšajú šírkovú pásmovitost teplôt povrchových vôd oceánov a morí. Charakterizujte cinitele, ktoré vplývajú na zmeny salinity v oceánoch. Zdôvodnite menšie výkyvy teplôt vody na hladine svetového oceána na južnej pologuli ako na severnej pologuli. 3.6 Rozlíšit základné pohyby morskej vody, charakterizovat príciny ich vzniku, prejavy a dôsledky. Urcit významné morské prúdy a ukázat ich na mape. Porovnat ich pôsobenie na západné a východné pobrežie kontinentov severnej a južnej pologule Vysvetlite vznik vlnenia, prílivu, odlivu, príboja a morských prúdov. Opíšte dôsledky príboja na morské pobrežie, uvedte kladné a záporné prejavy jeho cinnosti. Zdôvodnite súvislost medzi vznikom púští (Atacama, Namib a i.) a studenými morskými prúdmi. Porovnajte vplyv morských prúdov na západné a východné pobrežie svetadielov, podla mapy uvedte ich príklady. 3.7 Vymenovat prvky hydrografickej siete, konkretizovat ich na príkladoch zmapy. Rozlíšit hydrografickú a riecnu siet Na vybratých konkrétnych príkladoch urcte riecnu siet (tvar). 3.8 Vysvetlit a ukázat na mape rozdiel medzi povodím, rozvodím a úmorím Definujte a ukážte na mape príklady povodí, rozvodí, úmorí. 3.9 Charakterizovat režim odtoku riek, porovnat vybraté toky podla režimu odtoku Vymenujte a zhodnotte cinitele, ktoré vplývajú na režim odtoku rieky. Porovnajte pomocou diagramu režim odtoku riek Kongo, Ob, Temža, Dunaj. Opíšte a porovnajte režim odtoku rovníkový, monzúnový, daždovo-oceánsky, ladovcový. 3.10 Rozdelit jazerá na základe vzniku a na mape uviest ich príklady Porovnajte jazerá podla ich pôvodu, vymenujte na ne príklady a ukážte ich na mape. 3.11 Zhodnotit význam a možnosti hospodárskeho využitia vodných nádrží Zistite (pomocou tabuliek) najväcšie vodné nádrže na Zemi a urcte, na ktorých riekach ich vybudovali. Posúdte možnosti hospodárskeho využitia vodných nádrží. 3.12 Vysvetlit vznik ladovcov, lokalizovat miesta rozšírenia pevninského a horského ladovca Na mape ukážte pohoria (podla svetadielov), v ktorých vznikli horské ladovce. Porovnajte nadmorskú výšku snežnej ciary v pohoriach Kilimandžáro, Himaláje, Škandinávske vrchy. Zdôvodnite význam ladovcov ako zdrojov sladkej vody. 3.13 Poznat význam podzemnej vody a spôsoby jej využitia na Zemi a Slovensku Posúdte využitie podzemnej vody na príkladoch v oblasti Sahary, Austrálii a na Slovensku. 4 Pedosféra 4.1 Zhodnotit najvýznamnejšie pôdotvorné cinitele faktory a mechanizmy ich pôsobenie pri vzniku pôdy Charakterizujte pôdotvorné cinitele (zmeny teploty, množstvo zrážok) a zhodnotte, ako ovplyvnujú vznik pôdy v rôznych castiach Zeme.

4.2 Posúdit pôsobenie jednotlivých exogénnych cinitelov pri tvorbe pôdy Špecifikujte ako pôsobí voda, vietor, zmeny teploty, rastliny, živocíchy na tvorbu pôdy. Preverte následnost: pôdotvorné cinitele pôdotvorný proces pôdny horizont pôdny profil pôdny typ. Charakterizujte pôdotvorný proces a spôsoby vzniku pôdnych horizontov. Opíšte pôdotvorný proces pri tvorbe cernozeme, hnedozeme, kambizeme (hnedej lesnej pôdy). Zakreslite do nácrtu pôdne horizonty a porovnajte rozdielne pôdne profily jednotlivých pôdnych typov. 4.3 Pomocou mapy opísat horizontálne (šírkové) usporiadanie hlavných pôdnych typov na Zemi a jeho väzby na podnebie Porovnajte (podla mapy) rozloženie pôdnych typov (tundrové, podzolové, cernozeme, púštové pôdy, cervené pôdy, cerveno žlté, pôdy) na Zemi. Opíšte územia s uvedenými pôdnymi typmi. 4.4 Charakterizovat vertikálnu zonálnost pôdnych typov Vymenujte následnost pôdnych typov podla nadmorskej výšky a zhodnotte závislost tohto usporiadania od podnebia. Uvedte príklady typov pôd v rôznych oblastiach Zeme (Amazonská nížina, prérie, Sibír, Pyrenejský polostrov). 4.5 Charakterizovat zonálne a azonálne pôdne typy na príkladoch v miestnej krajine Uvedte príklady pôdnych typov v miestnej krajine (v nížinatej oblasti, v pohoriach). 5 Biosféra 5.1 Opísat cast krajinnej sféry vhodnej pre život organizmov Posúdte, ktorá cast krajinnej sféry je vhodná pre život organizmov, co ju urcuje. 5.2 Charakterizovat vznik a rozmiestnenie biocenóz na základe teploty a vlhkosti Zdôvodnite pásmovitost usporiadania rastlinných a živocíšnych druhov. Urcte (podla mapy) jednotlivé rastlinné pásma na Zemi. Priradte jednotlivé regióny Zeme (Arabský polostrov, Predná India, Pyrenejský polostrov, Grónsko, Amazonská nížina a i.) do rastlinných pásem Porovnajte jednotlivé pásma podla teploty, vlhkosti, zastúpenia rastlinných a živocíšnych druhov. 5.3 Zhodnotit vztahy v krajinnom ekosystéme Uvedte príklady vztahov organizmov a ostatných zložiek krajiny. Urcte príklady vlhkomilných, vodných a slanomilných rastlín. Vymenujte príklady živocíchov, ktoré sa prispôsobili podmienkam prostredia (tava, fenek, gazela, sob a i.). 5.4 Charakterizovat príciny horizontálneho clenenia biosféry a vznik bioklimatických pásem. Porovnat ich podla teploty, množstva zrážok, pôdnych typov, typického rastlinstva a živocíšstva Vymenujte a charakterizujte jednotlivé bioklimatické pásma na Zemi a ukážte na mape ich priestorovú diferenciáciu. Porovnajte teploty, množstvo zrážok, pôdne typy, zastúpenie rastlín a živocíchov v bioklimatických pásmach. 5.5 Opísat rozmiestnenie rastlinstva a živocíšstva v oceánoch a moriach Porovnajte druhovú pestrost živocíšstva v studených a teplých moriach. Uvedte príklady živocíchov v studených moriach a teplých moriach. 5.6 Vysvetlit vertikálne clenenie biosféry a porovnat ho s horizontálnym clenením Charakterizujte prvotnú prícinu clenenia biosféry so stúpajúcou nadmorskou výškou. Porovnajte výškové stupne a šírkové vegetacné pásma.

5.7 Porovnat výškové vegetacné stupne v rôznych podnebných pásmach Opíšte vertikálne clenenie biosféry v daždovom pralese, lesoch mierneho pásma a v tundre. Vysvetlite, co ovplyvnuje vertikálnu clenitost biosféry. 6 Fyzickogeografické regióny 6.1 Charakteristika regiónov podla teploty, množstva zrážok typov pôdy, zastúpenia rastlinstva a živocíšstva 6.2 Ochrana prírody v regiónoch Charakterizujte a porovnajte regióny Zeme podla teploty, množstva zrážok typov pôd, zastúpenia rastlinstva a živocíšstva.