35. týždeň UDALOSTI TÝŽDŇA

35. týždeň UDALOSTI TÝŽDŇA Zaujalo nás: Každá šiesta slovenská domácnosť očakáva zlepšenie svojej finančnej situácie a plánuje rekonštruovať svoje bývanie Čo nové vo svete: Čína spôsobila na trhoch obrovský rozruch Čo nové doma: Ceny našich priemyselníkov v júli poklesli o 4,2 % Jana Glasová Dominika Ondrová analyzy@pabk.sk www.postovabanka.sk/novinky/analyzy-trhu/ 1

Euro uplynulý týždeň stratilo 1,8 % 3 Minulý týždeň zasadla maďarská MNB 3 Ropa Brent zdražela o 10,1 % 4 Zlato za minulý týždeň lacnejšie o 2,4 % 4 Ceny našich priemyselníkov v júli poklesli o 4,2 % 5 Nálada v slovenskej ekonomike sa v auguste takmer nezmenila 5 Čo nové vo svete: Čína spôsobila na trhoch obrovský rozruch 6 Zaujalo nás: Každá šiesta slovenská domácnosť očakáva zlepšenie svojej finančnej situácie a plánuje rekonštruovať svoje bývanie 7 Kalendár udalostí 36. týždňa 8 Predikcie podľa Poštovej banky 8 2

Čo nové na FX trhoch: Euro uplynulý týždeň stratilo 1,8 % Spoločná mena eurozóny uplynulý týždeň zmazala väčšinu ziskov, ktoré si dokázala pripísať ešte v 34. týždni 2015. Počas týždňa stratila na sile 1,8 % a v piatok ho uzatvárala na úrovni 1,1185 EURUSD. V zelených číslach dokázala ukončiť len pondelok, kedy profitovala z paniky, ktorú spustila Čína, resp. výrazný prepad jej akciového trhu. Počas ostatných dní týždňa euro voči americkému doláru už len strácalo vplyvom toho, že trhy sa začali upokojovať vďaka stimulom čínskej centrálnej banky, ktorá uvoľnila menovú politiku. Euro minulý týždeň ale zaznamenalo straty aj voči poľskému zlotému a maďarskému forintu. Voči oficiálnej mene Maďarov stratilo 0,1 % a piatok zatváralo na úrovni 314,33 EURHUF. Voči poľskému zlotému sa oslabilo výraznejšie, a to 0,2 %, na piatkových zatváracích 4,2169 EURPLN. Pri českej mene uzatvárala európska mena minulý týždeň bez zmeny. EURUSD [35. týždeň 2015], otváracia úroveň: 1,1386 EURUSD Close Zmena [1 deň] Potenciálne príčiny 24.8.2015 1,1619 2,05% - prepad čínskeho akciového trhu a obavy, že vývoj v Číne oddiali zvyšovanie úrokových sadzieb v USA, oslabili dolár a euro zažívalo rally 25.8.2015 1,1517-0,88% - čínska centrálna banka znížila úrokové sadzby, uvoľnila menovú politiku, čo mierne upokojilo trhy a dolár začal zmazávať predchádzajúce straty 26.8.2015 1,1314-1,76% - silné dáta z USA; júlové objednávky tovarov dlhodobej spotreby vzrástli, kým trh očakával pokles 27.8.2015 1,1246-0,60% - silné dáta z USA; zníženie počtu žiadateľov o podporu a revízia HDP v USA za 2. kvartál smerom nahor 28.8.2015 1,1185-0,54% - po sympóziu v americkom Jackson Hole nádej na septembrové zvyšovanie úrokových sadzieb stále žije, čo podporilo dolár Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa Bloomberg EURUSD 1,18 1,11 1,04 EURGBP EURGBP USDJPY Zdroj: Bloomberg 0,80 0,81 128,0 0,74 0,77 120,0 0,68 0,73 112,0-15 1 8-15 EURCZK Zdroj: Bloomberg 27,80 27,30 26,80 EURHUF 323,00 308,00 293,00 EURPLN 4,38 4,18 3,98 Minulý týždeň zasadla maďarská MNB Minulý týždeň sa uskutočnilo zasadnutie jednej centrálnej banky, spomedzi tých, ktoré pravidelne sledujeme. V utorok [25. augusta] sa stretli predstavitelia maďarskej MNB. Centrálni bankári krajiny, podľa prísľubu, ktorý prišiel po poslednom uvoľnení menovej politiky, nemeniť sadzby počas dlhšieho obdobia, ponechali sadzby na nezmenenej úrovni, a teda 1,35 %.. % Vývoj na peňažnom trhu 0,50 0,20-0,10-0,40 1M EURIBOR 12M EURIBOR 3M EURIBOR sadzba ECB % Sadzby národných bánk vo svete 1,00 0,50 0,00 ECB FED BoE % Sadzby národných bánk V4 3,00 1,50 0,00 ECB ČNB NBP MNB 3

7-13 8-13 9-13 10-13 11-13 12-13 1-14 1 8-15 7-13 8-13 9-13 10-13 11-13 12-13 1-14 1 8-15 7-13 8-13 9-13 10-13 11-13 12-13 1-14 1 8-15 Čo nové na komoditných trhoch: Ropa Brent zdražela o 10,1 % Ropa Brent má za sebou náročný týždeň. V jeho úvode testovala cena čierneho zlata, vplyvom veľkého prepadu akciových trhov a vývoja v Číne, nové 6,5 ročné minimum. V závere týždňa sa ale situácia na akciových trhoch relatívne upokojila, čo sa premietlo aj do cien ropy, ktoré prudko vzrástli. Piatkové obchodovanie ukončila ropa Brent na úrovni 50,05USD za barel, a teda o 5,2 % drahšia ako ho začínala. Počas týždňa zdražela až o 10,1 %. V medzimesačnom porovnaní je ale lacnejšia, a to o 7,1 %. Oveľa výraznejšiu zmenu, o 51,5 %, možno badať v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka. Ropa Brent [35. týždeň 2015], otváracia úroveň: 45,46 USD za barel Close Zmena Potenciálne príčiny [USD/barel] [1 deň] 24.8.2015 42,69-6,09% 25.8.2015 43,21 1,22% Cenu ropy Brent už dlhodobo ovplyvňuje prebytok tejto komodity na trhu, a teda prevažujúca ponuka nad dopytom, čo spôsobuje hromadenie zásob. Pod cenový vývoj 26.8.2015 43,14-0,16% sa podpisujú aj nepokoje na Blízkom východe. V súčasnosti zohráva veľkú úlohu aj 27.8.2015 47,56 10,25% Čína, ktorej hospodárstvo spomaľuje, čo znepokojuje aj svetovú ekonomiku. 28.8.2015 50,05 5,24% Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa Bloomberg Cena ropy Brent [v USD za barel] 120 100 80 60 40 Cena ropy WTI [v USD za barel] Zdroj: Bloomberg 100 83 66 49 32 Zlato za minulý týždeň lacnejšie o 2,4 % Zlato v pondelok prekvapivo nereagovalo na udalosti na trhu tak, ako by mnohí čakali. Tento kov je považovaný za bezpečnú investíciu v časoch, keď na trhoch panujú neistota a rozruch, aký spôsobila aj Čína. Dopyt po zlate v takom období rastie, čo tlači aj jeho cenu nahor, no to sa v pondelok neudialo. Americký dolár sa k tomu prevažnú časť minulého týždňa posilňoval, čo spravidla tlačí nadol dopyt po komoditách obchodovaných v tejto mene. To pocítil aj tento vzácny kov a počas týždňa sa jeho cena znížila o 2,4 % na piatkových zatváracích 1 133,55 USD za trójsku uncu. Zlato [35. týždeň 2015], otváracia úroveň: 1 160,95 USD za trójsku uncu Close [USD/unca] Zmena [1 deň] 24.8.2015 1 155,10-0,50% 25.8.2015 1 140,39-1,27% 26.8.2015 1 125,33-1,32% 27.8.2015 1 124,84-0,04% 28.8.2015 1 133,55 0,77% Zdroj: Bloomberg Cena zlata [v USD za trójsku uncu] Zdroj: Bloomberg 1 450 1 350 1 250 1 150 1 050 4

1-14 1 8-15 1-14 1 Čo nové doma: Ceny našich priemyselníkov v júli poklesli o 4,2 % 4 2 0-2 -4-6 %, r/r Ceny priemyselných výrobcov - PPI Ceny našich priemyselníkov podľa Štatistického úradu SR [ŠÚ SR] v júli klesli o 4,2 %, teda o niečo menej výrazne ako v júni. Medziročný pokles cien tak u nás pretrváva už 27 mesiacov. Najvýraznejšie zlacnenie bolo opäť evidované v dodávkach elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu, a to až o 6,4 %. O niečo miernejšie, o 4,0 %, ceny poklesli v ťažbe a dobývaní. Najmiernejší pokles [o 2,8 %] zaznamenala priemyselná výroba ako taká. Naopak, v dodávkach vody, čistenia, odvodu či odpadov medziročne opäť mierne vzrástli, o pol percenta. Zdroj: ŠÚ SR PPI CPI Pod júlový pokles cien v samotnej priemyselnej výrobe sa podpísali hlavne o 17,6 % nižšie ceny koksu a ropných produktov. Ceny v podstatne miernejšom rozsahu [do 3,3 %] poklesli aj v ďalších siedmich oblastiach priemyselnej výroby. Medziročný nárast cien zaznamenali v júli výrobcovia v piatich odvetviach priemyslu. Nárast bol ale len mierny, maximálne o 2,5 % vo výrobe drevených a papierových výrobkov. Nálada v slovenskej ekonomike sa v auguste takmer nezmenila Indikátor ekonomického sentimentu [IES] podľa ŠÚ SR v auguste v porovnaní s júlom len mierne klesol, o 0,1 bodu na 99,1 bodu. Bolo to spôsobené hlavne znížením dôvery v stavebníctve a obchode. Aktuálne IES zaostáva za hodnotnou rovnakého obdobia minulého roka [o 3,4 bodu] aj za úrovňou dlhodobého priemeru, a to o 5,2 bodu. 110 105 100 95 90 85 Zdroj: ŠÚ SR Indikátor ekonomického sentimentu v SR Nepriaznivý medzimesačný vývoj v stavebníctve a maloobchode bol do určitej miery vykompenzovaný pozitívnejším vývojom v priemysle, službách a medzi spotrebiteľmi. Dôvera v priemysle výrazne vzrástla v dôsledku pozitívneho vývoja očakávanej produkcie na najbližšie 3 mesiace a rastu objednávok. Nálada medzi spotrebiteľmi sa zlepšila vplyvom zníženia obáv pri všetkých zložkách tohto indexu. Vývoj dôvery v sektore služieb bol ovplyvnený taktiež pozitívnejším hodnotením, a to najmä podnikateľskej situácie a súčasného dopytu. Naopak, indikátor dôvery v stavebníctve sa znížil vplyvom nepriaznivejších hodnotení úrovne objednávok i očakávanej zamestnanosti. Indikátor dôvery v maloobchode negatívne ovplyvnili vývoj súčasných podnikateľských aktivít a rast stavu zásob. 5

Čo nové vo svete: Čína spôsobila na trhoch obrovský rozruch RUSKO: Podpredseda predstavenstva ruskej centrálnej banky minulý týždeň informoval, že banka vyzvala komerčné banky, aby do pravidelných stresových testov zapracovali scenár oslabenia kurzu rubľa voči americkému doláru nad hranicu 100,00 USDRUB. Banka konkrétne uviedla, aby banky v stresových testoch pre kurz rubľov voči jednému doláru pracovali s trojciferným číslom. Rubeľ sa voči doláru postupne oslabuje zhruba od polovice mája, kedy výmenný kurz osciloval okolo úrovne 50,000 USDRUB. Aktuálne sa nachádza v blízkosti hranice 65,000 USDRUB, čo sú historické hodnoty. ČÍNA: Čínska centrálna banka rozhodla o redukcii úrokových sadzieb a znížení povinných rezerv bánk. Rozhodnutie znamená, že centrálna banka zvýšila podporu spomaľujúcej sa ekonomike a oslabujúcemu sa akciovému trhu. Jej krok prišiel po tom, ako čínske akciové indexy klesli v úvode minulého týždňa na také nízke úrovne, na akých neboli od decembra minulého roka. Banka znížila jednoročnú úrokovú sadzbu o 25 bázických bodov na úroveň 4,6 % s účinnosťou od 26. augusta. Zároveň pre väčšinu veľkých bánk redukuje povinné rezervy. Šanghajský kompozitný index sa za týždeň prepadol až o takmer 8 % a medzimesačne je slabší až o takmer 12 %. Medziročne je však stále silnejší až o 47,2 %. ČESKÁ REPUBLIKA: Hospodárstvo našich českých susedov sa v 2. kvartáli tohto roka medziročne zväčšilo o 4,4 %, čo bol najrýchlejší hospodársky rast v rámci Európskej únie. Štatistický úrad krajiny tiež informoval, že významnú rolu zohrala spotreba domácností a investície. Konečná spotreba českých domácností v druhom kvartáli medziročne stúpla o 3,1 % a tvorba fixného kapitálu sa zvýšila o 5,9 %. Najnovšie údaje tak naznačujú, že za celý rok 2015 by sa česká ekonomika mohla posilniť viac, ako prognózuje centrálna banka krajiny [3,8 %]. UKRAJINA: Po dlhých mesiacoch rokovaní sa dohoda medzi Ukrajinou a jej najväčšími veriteľmi stáva realitou. Kameňom úrazu, na ktorom predchádzajúce rokovania zlyhávali, bola otázka odpisovania ukrajinského dlhu. Zúčastnené strany sa nevedeli dohodnúť, či a v akej výške má dôjsť k jeho odpisu. Uplynulý týždeň sa však už objavovali informácie, že odpis by mohol byť vo výške 20 %. A to sa stalo aj skutočnosťou, keďže ukrajinskí predstavitelia a veritelia sa dohodli na odpísaní 20 % z istiny dlhu v hodnote zhruba 18 mld. EUR. Táto dohoda sa považuje za obojstranne výhodnú, keďže Ukrajina pôvodne žiadala odpis až vo výške 40 %, s čím veritelia samozrejme nesúhlasili. 6

Zaujalo nás: Každá šiesta slovenská domácnosť očakáva zlepšenie svojej finančnej situácie a plánuje rekonštruovať svoje bývanie Slovenská ekonomika nás v 1. tohtoročnom polroku potešila rýchlejším tempom rastu presahujúcom tri percentá. Lepší ekonomický vývoj ide ruka v ruke aj s klesajúcou nezamestnanosťou. Mzdový rast zároveň so sebou prináša aj zlepšovanie finančnej situácie domácností. Pozreli sme sa teda na to, aké sú očakávania našich domácností ohľadom vývoja ekonomiky, nezamestnanosti či cien. Zaujímalo nás ale aj to, ako domácnosti očakávajú, že sa bude vyvíjať ich finančná situácia a aké sú ich plány týkajúce sa rekonštrukcií svojho bývania, kúpy nového zariadenia do bytu či nového auta. Údaje sme čerpali zo Štatistického úradu SR. Prieskum sa uskutočnil v júli tohto roka a očakávania domácností sa vzťahovali na nasledujúcich 12 mesiacov, teda od júla 2015 do júna 2016. Aké sú očakávania slovenských domácností ohľadom vývoja slovenskej ekonomiky: Slovenské domácnosti nie sú príliš Zlepšenie ekonomickej situácie na Slovensku očakáva 13 % domácností optimistické ohľadom Zhoršenie ekonomickej situácie na Slovensku očakáva 39 % domácností nadchádzajúceho vývoja našej ekonomiky. A to napriek tomu, že Zvyšovanie cien tovarov a služieb očakáva 59 % domácností zverejňované prognózy hovoria Znižovanie cien tovarov a služieb očakáva 16 % domácností o opaku. Zlepšenie ekonomickej Zvýšenie nezamestnanosti očakáva 37 % domácností situácie na Slovensku totiž Zníženie nezamestnanosti očakáva 22 % domácností očakáva len 13 % našich Zdroj: Poštová banka na základe výsledkov Spotrebiteľský barometer III., júl 2015, ŠÚ SR domácností, zatiaľ čo až dve pätiny domácností si myslia, že situácia sa bude zhoršovať. Ešte v apríli tohto roka pritom zlepšovanie vývoja slovenskej ekonomiky očakávalo až 23 % našich domácností. Predpokladáme, že väčší pesimizmus našincov bol spôsobený predovšetkým situáciou v Grécku, ktoré sa nevedelo dohodnúť na podmienkach finančnej pomoci s veriteľmi. Grécka kríza bola jedna z najpálčivejších tém, ktoré rezonovali v médiách pred a počas letných prázdnin [prieskum bol uskutočnený v júli 2015]. K miernemu zhoršeniu nálady našich domácností došlo aj v otázkach nezamestnanosti. Zvyšovanie miery nezamestnanosti počas nasledujúcich 12 mesiacov predpokladalo 37 % z nich, naopak, jej znižovanie očakávala len niečo viac než pätina domácností. V apríli 2015 sa pritom až tretina našincov domnievala, že situácia na našom trhu práce sa bude zlepšovať. Aké sú očakávania slovenských domácností ohľadom ich finančnej situácie: Zlepšenie svojej finančnej Zlepšenie svojej finančnej situácie očakáva 16 % domácností situácie v nasledujúcich 12 Schopnosť vytvárať úspory očakáva 32 % domácností mesiacoch očakávala zhruba každá šiesta slovenská Rekonštruovať svoje bývanie plánuje 16 % domácností domácnosť. Približne tretina Zvýšiť výdavky na kúpu bielej a čiernej techniky, nábytku, kobercov a pod. plánuje 19 % domácností našich rodín sa zároveň Kúpu auta má v pláne zrealizovať 6 % domácností domnievala, že bude schopná Kúpiť alebo postaviť dom, byt alebo chatu plánuje 4 % domácností vytvárať si určité úspory. Aj Zdroj: Poštová banka na základe výsledkov Spotrebiteľský barometer III., júl 2015, ŠÚ SR z tohto uhľa pohľadu sú ale očakávania domácností mierne pesimistickejšie. V apríli tohto roka zlepšenie svojej finančnej situácie očakávala až pätina z nich a schopnosť sporiť deklarovali až dve pätiny domácností. Napriek tomu, že očakávania našich domácností ohľadom ich finančnej situácie nie sú také pozitívne ako boli na jar tohto roka, na ich plány týkajúce sa kúpy nového zariadenia do bytu to vplyv nemalo. Podiel domácností, ktoré v blízkej budúcnosti plánujú zvýšiť svoje výdavky na kúpu bielej alebo čiernej techniky, nábytku, kobercov či iného bytového zariadenia, sa zvýšil z 12 % v apríli 2015 na aktuálnych 19 % domácností. Iná situácia ale nastala v prípade plánovaných rekonštrukcií či investícií do nového auta. Do júna 2016 zamýšľa rekonštruovať svoje bývanie 16 % našich domácností, na jar malo takéto plány 19 % z nich. Pravdou ale je, že do rekonštrukcií svojich príbytkov sa púšťame zväčša na jar a v lete, počas jesenných a zimných mesiacov záujem o prerábky klesá. Nákladnou záležitosťou pre väčšinu slovenských domácností je aj výmena starého auta za nové. V blízkej budúcnosti si plánuje urobiť radosť novým automobilom 6 % slovenských domácností. Aj ich podiel sa oproti aprílu 2015 znížil, keďže na jar mala takéto plány až desatina našincov. Nájdu sa ale aj takí Slováci, ktorí sa plánujú pustiť do ešte väčšej investície, než je rekonštrukcia bývania či nové auto. Takouto megainvestíciou je pre väčšinu z nás kúpa bytu alebo stavba rodinného domu či chaty. Zaobstarať si nové bývanie mali počas najbližších 12 mesiacov v pláne 4 % slovenských domácností. V prípade takýchto veľkých investícií nám zväčša úspory nestačia a bez úveru z banky sa nezaobídeme. 7

Kalendár udalostí 36. týždňa Indikátor Obdobie Odhad PABK Odhad trhu Kľúčová úroková sadzba poľskej centrálnej banky NBP [2.septemberl 2015], v % september 2015 1,50 1,50 Kľúčová úroková sadzba európskej centrálnej banky ECB [3.septemberl 2015], v % september 2015 0,05 0,05 Maloobchodné tržby [3.september 2015], v %, r/r júl 2015 -- -- Vývoj HDP [4. september 2015], v %, r/r 2. kvartál 2015 3,2 -- Nezamestnanosť podľa Výberového zisťovania pracovných síl [4. september 2015], v % 2. kvartál 2015 -- -- Priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva [4. september 2015], v EUR 2. kvartál 2015 880 -- Predikcie podľa Poštovej banky Indikátor 2 Q 2015 3 Q 2015 4 Q 2015 2014 2015 HDP [%, r/r, stále ceny] 1] 3] 3,2 3,1 2,7 2,4* 3,1 CPI [%, r/r] 1] 4] 0,1* 0,3 0,5 0,1* 0,7 HICP [%, r/r] 1] 4] 0,1* 0,1 0,3 0,1* 0,2 PPI [%, r/r] 1] 4] 3,8* 4,0 2,9 3,7* 2,7 Index reálnej mzdy [%, r/r] 1] 3] 1,7 1,4 1,0 4,2* 1,7 Evidovaná nezamestnanosť [%] 1] 3] 11,56* 11,50 11,52 12,79* 11,71 Obchodná bilancia [saldo, v mil. EUR] 5] 6] 1 026,7* 1 150,0 770,0 4 673,4* 4 258,2 EUR/USD 2] 4] 1,12* 1,09 1,07 1,21* 1,08 Základná sadzba ECB 2] 4] 0,05* 0,05 0,05 0,05* 0,05 1M EURIBOR [%, p. a.] 2] 4] 0,06* 0,08 0,06 0,02* 0,06 1] priemer za kvartál 2] ku koncu kvartálu 3] priemer za rok 4] ku koncu roka 5] kumulatív za kvartál 6] kumulatív za rok * skutočnosť 8