UČEBNÉ OSNOVY ISCED 2 Vzdelávacia oblasť Názov predmetu Ročník Časový rozsah výučby Človek a príroda CHÉMIA ôsmy 1 hodina/ týţdeň, 33 hodín/rok 1. Charakteristika vyučovacieho predmetu: Predmet chémia vo vzdelávacej oblasti Človek a príroda svojim experimentálnym charakterom vyučovania umoţňuje ţiakom hlbšie porozumieť zákonitostiam chemických javov a procesov. Obsah učiva tvoria poznatky o vlastnostiach a pouţití látok, s ktorými sa ţiaci stretávajú v kaţdodennom ţivote. Sú to predovšetkým oblasti premien látok: reakcie v našom okolí, energetické zmeny pre chemických reakciách, horenie, hasenie atď. Zvlášť významné je, ţe pri štúdiu chémie špecifickými poznávacími metódami si ţiaci osvojujú i dôleţité spôsobilosti. Ide predovšetkým o rozvíjanie spôsobilosti objektívne a spoľahlivo pozorovať, experimentovať a merať, vytvárať a overovať hypotézy v procese riešenia úloh rôznej zloţitosti. Organickou súčasťou učebného predmetu chémia je aj systém vhodne vybraných laboratórnych prác, ktorých správna realizácia si vyţaduje osvojenie si základných manuálnych zručností a návykov bezpečnej práce v chemickom laboratóriu. 2. Ciele vyučovacieho predmetu: 1. Oboznámiť ţiakov s významom poznatkov z chémie pre človeka, spoločnosť a prírodu, čo umoţňuje u ţiakov vytvorenie pozitívneho vzťahu k učebnému predmetu chémia.
2. V čo najväčšej miere prispieť k splneniu všeobecných cieľov vzdelávania, vytváraniu a rozvíjaniu kľúčových kompetencií prostredníctvom obsahu chémie. 3. Podieľať sa na rozvíjaní prírodovednej gramotnosti, v rámci ktorej je potrebné rozvíjať aj čitateľskú gramotnosť a prácu s odborným textom. 4. Porozumieť odborným textom na primeranej úrovni a vedieť aplikovať získané poznatky pri riešení konkrétnych úloh. 5. Schopnosť samostatne získavať potrebné informácie súvisiace s chemickou problematikou z rôznych informačných zdrojov (odborná literatúra, internet) a vyuţívať multimediálne učebné materiály. 6. Prispievať k formovaniu a rozvíjaniu logického, kritického a tvorivého myslenia ţiakov, ktoré im umoţňuje nachádzať vzťahy medzi štruktúrou a vlastnosťami látok. 7. Osvojiť dôleţité manuálne zručnosti na hodinách chémie základného typu a laboratórnych cvičeniach realizované metódami problémového vyučovania. 8. Oboznámiť ţiakov s chemickými látkami, ktoré pozitívne a negatívne ovplyvňujú ţivot človeka (chemické aspekty racionálnej výţivy, vplyv alkoholu, nikotínu a iných drog na ľudský organizmus). 9. Osvojiť zručnosti a návyky bezpečnej práce v chemickom laboratóriu. 10. Dosiahnuť u ţiakov takú úroveň pochopenia a zvládnutia učiva, aby vedeli vyuţiť na hodinách získané vedomosti, spôsobilosti a návyky v kaţdodennom ţivote. 3. Kľúčové kompetencie: Identifikácia a správne pouţívanie pojmov: -ţiak vie správne pouţívať základné pojmy a identifikovať ich v reálnych situáciách. Pritom nie je vhodné iba mechanické odrecitovanie definícií. Vedomosť týchto pojmov ţiak dokáţe tým, ţe rozumie textu, v ktorom sa vyskytujú a ţe ich aktívne pouţíva v správnom kontexte. 2
Kvalitatívny popis objektov, systémov a javov a ich klasifikácia : ţiak vie popísať a poprípade načrtnúť objekt, systém alebo jav, ktorý pozoruje podľa skutočnosti, modelu alebo nákresu vie popísať stavbu systému, vie nájsť spoločné a rozdielne vlastnosti látok, predmetov alebo javov (napríklad uviesť hlavné rozdiely medzi kovmi a nekovmi). Vysvetlenie javov: ţiak vie vysvetliť niektoré javy pomocou známych zákonov alebo pomocou jednoduchších javov. Predvídanie javov a určovanie kauzálnych súvislostí : ţiak vie v jednoduchých prípadoch predpovedať, čo sa v určitej situácii stane, rozhodnúť, či za určitých okolností je daný jav moţný alebo nie (napríklad určiť faktory, ktoré ovplyvňujú rýchlosť chemickej reakcie). Pozorovanie, experimentovanie, meranie a odhady: ţiak vie zrealizovať jednoduchý experiment podľa návodu, navrhnúť a zrealizovať jednoduchý experiment, ktorý simuluje určitý jav, alebo dáva odpoveď na určitú otázku. Do tejto skupiny patria predovšetkým merania a odhady veľkosti niektorých veličín, zhromaţďovanie a vhodné usporiadanie údajov (napríklad zistiť, či roztok je kyslý, zásaditý alebo neutrálny). Kvantitatívny popis: ţiak vie vypočítať niektoré veličiny z iných. Vie v jednoduchých prípadoch porovnať dve veličiny rovnakého druhu, určiť ako sa určitá veličina mení. Vie určiť hodnotu niektorých veličín z grafu alebo z tabuľky alebo naopak. Aplikácia vedomostí : ţiak vie opísať niektoré prírodné alebo umelé systémy a v jednoduchších prípadoch opísať aj princíp ich fungovania. Vie uviesť príklady aplikácie určitých prírodných javov, rozhodnúť, kedy je daný jav výhodný a kedy nevýhodný. Vie posúdiť dôsledky určitých javov alebo ľudskej činnosti z ekologického, ekonomického alebo zdravotného hľadiska (napríklad vysvetliť škodlivé účinky pouţívania chloridu sodného k zimnému posypu ciest). 3
4. Témy a požiadavky na výstup IX. 1. IX. 2. Tematický celok Rozvíjajúce ciele Obsahový štandard, téma Úvodná hodina Opakovanie 7. ročníka: Zmesi a chemicky čisté látky Ţiak pozná rozdiel chemickou látkou a chemickou zmesou. Úvodná hodina Zmesi a chemicky čisté látky - chemicky čistá látka, - zmes - rôznorodá - rovnorodá Výkonový štandard Oboznámiť sa s učivom 8. roč. CHE, poučiť sa o BOZP Zopakovať učivo z predchádzajúceho ročníka - rozpoznať chemicky čisté látky a zmesi (rôznorodé a rovnorodé zmesi) Prierezové témy, medzipredmetové vzťahy OSR - deliť si úlohy - niesť zodpovednosť, ENV MEV IX. 3. X. 4. Zloženie látok Dokáţe uviesť príklady chemického zlučovania a chemického rozkladu z beţného ţivota. Ţiak vie vysvetliť rozdiel medzi chemickým prvkom a zlúčeninou. Pozná častice látok atómy a ich stavbu: jadro a obal, ako aj elektrický náboj jeho častíc: protónov, elektrónov, neutrónov. Dokáţe vysvetliť vznik katiónov a aniónov. Chemické reakcie. - chemický rozklad - chemická reakcia, - reaktant, produkt, - schéma chemickej reakcie, - zákon zachovania hmotnosti pri chemických reakciách, - chemické zlučovanie, - chemický rozklad Chemické prvky a zlúčeniny. - chemický prvok, - chemická zlúčenina - chápať chemickú reakciu ako chemický dej, - uviesť príklady chemických reakcií z beţného ţivota, - rozlíšiť reaktanty a produkty, - slovne zapísať schému chemickej reakcie, - poznať zákon zachovania hmotnosti pri chemických reakciách, - rozlíšiť na príkladoch reakcie chemického zlučovania a chemického rozkladu, - poznať príklady chemického zlučovania a chemického rozkladu v beţnom ţivote, - slovne zapísať schému chemického zlučovania a chemického rozkladu Rozlíšiť prvky a zlúčeniny OŢZ - dodrţiavať zásady bezpečnosti pri práci - pouţívať ochranné pomôcky OSR - deliť si úlohy - niesť zodpovednosť, ENV MEV OŢZ - dodrţiavať zásady 4
X. 5. X. 6. X. 7. Ţiak vie vysvetliť rozdiel medzi chemickým prvkom a zlúčeninou. Pozná častice látok atómy a ich stavbu: jadro a obal, ako aj elektrický náboj jeho častíc: protónov, elektrónov, neutrónov. Dokáţe vysvetliť vznik katiónov a aniónov. Pozná slovenské názvy aspoň 25 prvkov a ich značky, ktoré vie správne čítať. Ţiak vie prečítať správne zápisy dvojatómových a viacatómových častíc, určiť počet a druh atómov v komrétnych príkladoch molekúl. Ţiak vie prečítať správne zápis schémy iónov. Vypísať ióny z minerálnych vôd a roztriediť na katióny a anióny. Atómy a chemické prvky. Názvy a značky chemických prvkov. častice látok, atóm - elektrónový obal, - jadro atómu, - protón, neutrón, elektrón, - protónové číslo, - názvy prvkov, značky prvkov Molekuly a chemické zlúčeniny. - molekula, - chemický vzorec, - chemická zlúčenina Ióny. Chemické vzorce a oxidačné číslo. - ión - katión, - anión Opísať stavbu atómu, - poznať označenie elektrického náboja protónov, elektrónov, neutrónov, - napísať protónové čísla atómov, - určiť počet elektrónov v atóme z hodnoty protónového čísla, - poznať význam chemických značiek prvkov, - poznať slovenské názvy a značky prvkov: Ag, Al, Au, C, Ca, Cl, Cu, F, Fe, H, He, Hg, I, K, Mg, Mn, N, Na, O, P, Pb, S, Se, Si, Zn Vysvetliť vznik molekuly, - rozlíšiť dvojatómové a viacatómové molekuly,. rozlíšiť molekuly prvkov a zlúčenín, - poznať rozdiel medzi prvkom a zlúčeninou, - poznať rozdiel medzi atómom a molekulou, - vysvetliť pouţitie značiek a vzorcov pri zápise prvkov a zlúčenín Vysvetliť vznik katiónu a aniónu, - vedieť napísať schému vzniku iónov, - poznať zápis náboja iónu, - poznať zápis oxidačného čísla atómu prvku bezpečnosti pri práci - pouţívať ochranné pomôcky XI. 8. Vysvetli vznik chemickej väzby (spoločného elektronového páru). Uveď príklady látok s kovalentnou a ionovou väzbou. Chemická väzba. - iónová väzba, - kovalentná väzba, - spoločný elektrónový pár väzbový pár Chápať chemickú väzbu ako súdrţné pôsobenie medzi atómami, - poznať funkciu elektrónov pri vzniku chemickej väzby, - vysvetliť na príkladoch látok NaCl a H 2 vznik iónovej a kovalentnej väzby. OSR - deliť si úlohy - niesť zodpovednosť, ENV XI. 9. Opakovanie 1 - pojmy a zručnosti Utriediť pojmy a zručnosti 5
Chemické prvky a zlúčeniny XI. 10. XI. 11. XII. 12. XII. 13. XII. 14. I. 15. Vysvetliť usporiadanie prvkov v PTP. Vyhľadaj v PTP v rôznych periódach a urči počet vrstiev v ich elektricky neutrálnom atóme. Uviesť význam katiónov ţeleza, horčíka a vápnika pre ľudský organizmus a ich potravinové zdroje. Význam vodíka v technickej praxi a ako biogenného prvku. Vymenuje aspoň tri moţnosti pouţitia kyslíka. Význam ţeleza v technickej praxi a ako biogenného prvku. Uveď príklady pouţitia sodíka a draslíka, vymenuj aspoň dva potravinové zdroje sódnych a draselných iónov PTP. Kovy, polokovy a nekovy. - periodická tabuľka prvkov - skupiny, - periódy, - kovy, polokovy a nekovy Vodík. -vodík, - zlúčeniny vodíka Kyslík. - kyslík, - zlúčeniny kyslíka Ţelezo - ţelezo, - oceľ Alkalické kovy. - alkalické kovy (Na, K), zlúčeniny alkalických kovov Opakovanie - poznať význam objavu periodickej sústavy prvkov a meno autora (D. I. Mendelejev), - určiť počet periód (radov) a skupín (stĺpcov) v periodickej tabuľke prvkov, - vedieť určiť umiestnenie (perióda a skupina) konkrétneho prvku na základe hodnoty protónového čísla, - poznať vlastnosti kovov, polokovov a nekovov dôleţitých v beţnom ţivote, Vymenovať základné vlastnosti (skupenstvo, farba, reaktivita, atď.) a pouţitie vodíka. Poznať vodík ako biogénny prvok. Vymenovať základné vlastnosti (skupenstvo, farba, reaktivita, atď.) a pouţitie kyslíka. Poznať kyslík ako biogénny prvok Poznať význam ţeleza v priemysle. Poznať ţelezo ako biogénny prvok. Poznať vlastnosti alkalických kovov. Poznať sodík a draslík ako biogénne prvky a ich potravinové zdroje Upevniť pojmy a zručnosti OSR - deliť si úlohy - niesť zodpovednosť, ENV MEV TPPZ - vyuţívať IKT pri získavaní a spracúvaní informácií a pri prezentácii svojej práce, - vyjadriť sa ústne aj písomne, OŢZ - dodrţiavať zásady bezpečnosti pri práci - pouţívať ochranné pomôcky I. 16. Prezentácia projektov: pouţívanie správnej terminológie: Významné ióny pre ľudský organizmus, ich výskyt v prírodných látkach. Získavať informácie a tvorivo ich spracúvať, podieľať sa na práci v skupine, prezentovať a obhájiť svoju prácu 6
I. 17. II. 18. II. 19. II. 20. Význam vody v prírode a pre človeka. Poznať oxidy, ktoré reakciou s vodou spôsobujú kyslé daţde. Uveď priemyselné vyuţitie HCl. Uveď význam HCl pre ľudský organizmus. Prezentácia projektov: pouţívanie správnej terminológie Voda. - voda, - tvrdosť vody Oxidy. Názvoslovie oxidov. Oxidy v stavebníctve. Oxidy v ţivotnom prostredí. - oxidy, - významné oxidy a ich vlastnosti Kyseliny. Kyseliny v domácnosti - kyseliny bezkyslíkaté - získavať informácie a tvorivo ich spracúvať, podieľať sa na práci v skupine, prezentovať a obhájiť svoju prácu Poznať rozdiely medzi tvrdou a mäkkou vodou, poznať význam vody. Určiť oxidačné čísla atómov prvkov v oxidoch, vedieť aplikovať pravidlá tvorby vzorcov a názvov oxidov, - vedieť názvy a vzorce CO, CO 2, N 2 O 5, SO 2, SO 3, CaO; - poznať príčiny vzniku uvedených oxidov, - poznať vplyv kyslých daţďov na ţivotné prostredie a moţnosti obmedzenia ich vzniku Poznať zloţenie kyselín, - poznať rozdelenie kyselín, - pomenovať ióny, ktoré vzniknú reakciou HCl s vodou, - poznať výskyt a funkciu kyseliny chlorovodíkovej v ľudskom organizme III. 21. III. 22. Uveď moţnosti vyuţitia kyseliny dusičnej a sírovej. Poznať pravidlá bezpečnej práce so ţieravinami. Kyseliny. Zloţenie a vlastnosti kyselín. Významné kyseliny. Kyseliny - kyslosť roztokov, - ph Poznať pouţitie kyseliny dusičnej a sírovej. Vedieť prakticky určiť, či je roztok kyslý alebo neutrálny, - vedieť, na čo slúţi stupnica ph, - vedieť pracovať s roztokmi indikátorov a indikátorovými papierikmi, III. 23. Laboratórna práca 1: Meranie ph rôznych látok Poznať pomôcky pouţívané pri laboratórnej práci, - vykonať prácu podľa návodu, - vedieť pozorovať javy sprevádzajúce pokus, vyhodnotiť a interpretovať ich, - vedieť zaznamenať výsledok pokusu. 7
III. 24. Hydroxidy. - hydroxidy, - zásaditosť roztokov Poznať zloţenie hydroxidov, - pomenovať ióny, ktoré vzniknú reakciou NaOH s vodou, IV. 25. Uviesť významné hydoxida. Uviesť aspoň tri moţnosti vyuţitia Ca(OH) 2 Hydroxidy. - zásaditosť roztokov Určiť pomocou univerzálneho indikátorového papierika ph rôznych roztokov, - vedieť aplikovať pravidlá tvorby vzorcov a názvov hydroxidov, - vedieť názvy a vzorce NaOH, KOH, IV. 26. Zdôvodni negatívny vplyv nadbytku NaCl v potrave pre ľudský organizmus. Vplyv kyslých daţďov na ţivotné prostredie. Soli. Ca(OH) 2 Poznať zloţenie solí, poznať významné soli. IV. 27. IV. 28. Laboratórna práca 2: Vastnosti solí Opakovanie: - pojmy a zručnosti Poznať pomôcky pouţívané pri laboratórnej práci, - vykonať prácu podľa návodu, - vedieť pozorovať javy sprevádzajúce pokus, vyhodnotiť a interpretovať ich, - vedieť zaznamenať výsledok pokusu - utriediť pojmy a zručnosti OSR - deliť si úlohy - niesť zodpovednosť, V. 29. V. 30. Chemické reakcie a chemické rovnice Urči z príkladov dejov, ktoré pozoruješ v beţnom ţivote, chemické premeny chemické reakcie. Chemické reakcie. Chemické rovnice. - zákon zachovania hmotnosti, - chemické rovnice Neutralizácia. -opísať neutralizáciu ako chemickú reakciu kyseliny chlorovodíkovej s hydroxidom sodným a zapísať ju chemickou rovnicou, - chápať podstatu neutralizácie. Chápať chemickú reakciu ako dej, pri ktorom sa látky menia, - poznať zápis chemickej reakcie chemickú rovnicu, ako dôsledok platnosti zákona zachovania hmotnosti, - vedieť zapísať jednoduché reakcie chemickými rovnicami ENV MEV TPPZ - vyuţívať IKT pri získavaní a spracúvaní informácií a pri prezentácii svojej práce, 8
V. 31. VI. 32. VI. 33. Dokumentuj význam redoxných reakcií v priemysle a beţnom ţivote. Redoxné reakcie. - oxidácia, - redukcia, - redoxné reakcie Laboratórna práca 3 Neutralizácia. Opakovanie - pomenovať dej, pri ktorom sa oxidačné číslo atómu zvyšuje, - pomenovať dej, pri ktorom sa oxidačné číslo atómu zniţuje, - poznať príklady redoxných reakcií z beţného ţivota. - poznať pomôcky pouţívané pri laboratórnej práci, - vykonať prácu podľa návodu, - vedieť pozorovať javy sprevádzajúce pokus, vyhodnotiť a interpretovať ich, - vedieť zaznamenať výsledok pokusu - vyjadriť sa ústne aj písomne, OŢZ - dodrţiavať zásady bezpečnosti pri práci - pouţívať ochranné pomôcky Legenda: OSR Osobnostný a sociálny rozvoj ENV Environmentálna výchova MEV Mediálna výchova MUV Multikultúrna výchova OŽZ Ochrana ţivota a zdravia TPPZ Tvorba projektu a prezentačné zručnosti 5. Metódy a formy práce 9
Z metód vyučovania sa uplatňujú: A. motivačné metódy na vzbudenie záujmu ţiakov o učebnú činnosť -motivačné rozprávanie /citové pribliţovanie obsahu učenia/ -motivačný rozhovor /aktivizovanie poznatkov a skúseností ţiakov/ -motivačný problém /upútanie pozornosti prostredníctvom nastoleného problému/ -motivačná demonštrácia / vzbudenie záujmu pomocou ukáţky/. B. expozičné metódy pri vytváraní nových poznatkov a zručností -rozprávanie /vyjadrovanie skúseností a aktívne počúvanie/ -rozhovor /komunikácia formou otázok a odpovedí/ -beseda/riešenie aktuálnych otázok celým kolektívom/ -demonštračná metóda /demonštrácia obrazov,modelov, prírodnín/ -pozorovanie -manipulácia s predmetmi /praktické,didaktická hra/ -inštruktáţ /vizuálne a auditívne podnety k praktickej činnosti, vedenie ţiakov k pochopeniuslovného a písomného návodu/ C. heuristická metóda /učenie sa riešením problémov zaloţenom na vymedzení a rozbore problému, tvorbe a výberu moţných riešení a vlastnom riešení/ D. projektová metóda /riešenie projektu, komplexná praktická úloha, problém, téma, ktorej riešenie teoretickou aj praktickou činnosťou vedie k vytvoreniu určitého produktu/ E. praktické aktivity /samostatná činnoť na základe inštruktáţe/ F. práca s knihou a textom /čítanie s porozumením, spracovanie informácií, učenie sa z textu, orientácia v štruktúre textu, vyhľadávanie, triedenie, vyuţívanie podstatných informácií/ G. aktivizujúce metódy -diskusia/vzájomná výmena názorov, argumentov, zdôvodňovanie za účelom riešenia problému/ -situačná metóda/riešenie problémového prípadu reálnej situácie so stretom záujmov/ -didaktická hra/sebarealizačné aktivity na uplatnenie záujmov a spontánnosti/ -kooperatívna vyučovanie /forma skupinového vyučovania zaloţená na vzájomnej závislosti členov heterogénnej skupiny/ H. fixačné metódy -metódy opakovania a precvičovania učiva: ústne a písomné opakovanie, opakovanie vyuţitím učebnice a literatúry, domáce úlohy Z organizačných foriem sa uplatňuje A. vyučovacia hodina B. /základného,motivačného,expozičného,fixačného,aplikačného,diagnostického typu/ C. terénne pozorovania 10
D. praktické aktivity E. exkurzia /volí učiteľ podľa podmienok školy a regionálnych moţností/ 6. Materiálne výučbové prostriedky počítač, notebook, dataprojektor, internet, DVD, textový materiál, obrazový materiál 7. Učebné zdroje Na podporou a aktiváciu vyučovania a učenia ţiakov sa vyuţijú nasledovné učebné zdroje: Odborná literatúra: Adamkovič E. a kol.: Chémia pre 9.ročník ZŠ, 2001 Adamkovič E.: Pracovný zošit z Chémie pre 7.ročník ZŠ, 2009 Didaktická technika: Dataprojektor, PC, Meotar, Tabuľa, magnetická tabuľa, výukové programy Materiálne výučbové prostriedky : nástenné obrazy, modely, obrazový materiál, laboratórne sklo, pomôcky, prístroje, ochranné pomôcky, chemikálie, tabuľky Ďalšie zdroje : internet, výukové CD nosiče 8. Hodnotenie predmetu Ţiaci sú hodnotení podľa Metodického pokynu č.7/2009-r z 28. apríla 2009 na hodnotenie ţiakov základnej školy. Prospech ţiaka v jednotlivých vyučovacích predmetoch sa klasifikuje týmito stupňami: 1 výborný, 11
2 chválitebný, 3 dobrý, 4 dostatočný, 5 nedostatočný. Stupeň 1 (výborný) - Ţiak ovláda poznatky, pojmy a zákonitosti podľa učebných osnov a vie ich pohotovo vyuţívať pri intelektuálnych, motorických, praktických a iných činnostiach. Samostatne a tvorivo uplatňuje osvojené vedomosti a kľúčové kompetencie pri riešení jednotlivých úloh, hodnotení javov a zákonitostí. Jeho ústny aj písomný prejav je správny, výstiţný. Grafický prejav je estetický. Výsledky jeho činností sú kvalitné aţ originálne. Stupeň 2 (chválitebný) - Ţiak ovláda poznatky, pojmy a zákonitosti podľa učebných osnov a vie ich pohotovo vyuţívať. Má osvojené kľúčové kompetencie, ktoré tvorivo aplikuje pri intelektuálnych, motorických, praktických a iných činnostiach. Uplatňuje osvojené vedomosti a kľúčové kompetencie pri riešení jednotlivých úloh, hodnotení javov a zákonitostí samostatne a kreatívne alebo s menšími podnetmi učiteľa. Jeho ústny aj písomný prejav má občas nedostatky v správnosti, presnosti a výstiţnosti. Grafický prejav je prevaţne estetický. Výsledky jeho činností sú kvalitné, bez väčších nedostatkov. Stupeň 3 (dobrý) - Ţiak má v celistvosti a úplnosti osvojenie poznatkov, pojmov a zákonitostí podľa učebných osnov a pri ich vyuţívaní má nepodstatné medzery. Má osvojené kľúčové kompetencie, ktoré vyuţíva pri intelektuálnych, motorických, praktických a iných činnostiach s menšími nedostatkami. Na podnet učiteľa uplatňuje osvojené vedomosti a kľúčové kompetencie pri riešení jednotlivých úloh, hodnotení javov a zákonitostí. Podstatnejšie nepresnosti dokáţe s učiteľovou pomocou opraviť. V ústnom a písomnom prejave má častejšie nedostatky v správnosti, presnosti, výstiţnosti. Grafický prejav je menej estetický. Výsledky jeho činností sú menej kvalitné. Stupeň 4 (dostatočný) 12
- Ţiak má závaţné medzery v celistvosti a úplnosti osvojenia poznatkov a zákonitostí podľa učebných osnov ako aj v ich vyuţívaní. Pri riešení teoretických a praktických úloh s uplatňovaním kľúčových kompetencií sa vyskytujú podstatné chyby. Je nesamostatný pri vyuţívaní poznatkov a hodnotení javov. Jeho ústny aj písomný prejav má často v správnosti, presnosti a výstiţnosti váţne nedostatky. V kvalite výsledkov jeho činností sa prejavujú omyly, grafický prejav je málo estetický. Váţne nedostatky dokáţe ţiak s pomocou učiteľa opraviť. Stupeň 5 (nedostatočný) - Ţiak si neosvojil vedomosti a zákonitosti poţadované učebnými osnovami, má v nich závaţné medzery, preto ich nedokáţe vyuţívať. Pri riešení teoretických a praktických úloh s uplatňovaním kľúčových kompetencií sa vyskytujú značné chyby. Je nesamostatný pri vyuţívaní poznatkov, hodnotení javov, nevie svoje vedomosti uplatniť ani na podnet učiteľa. Jeho ústny a písomný prejav je nesprávny, nepresný. Kvalita výsledkov jeho činností a grafický prejav sú na nízkej úrovni. Váţne nedostatky nedokáţe opraviť ani s pomocou učiteľa. Získavanie podkladov na hodnotenie: Ţiak je z predmetu skúšaný ústne, písomne alebo prakticky najmenej dvakrát v polročnom hodnotiacom období. Učiteľ oznamuje ţiakovi výsledok kaţdého hodnotenia a posúdi klady a nedostatky hodnotených prejavov a výkonov. Po ústnom skúšaní učiteľ oznámi ţiakovi výsledok ihneď. Výsledky hodnotenia písomných a grafických prác a praktických činností oznámi ţiakovi a predloţí k nahliadnutiu. Písomné práce a ďalšie druhy skúšok rozvrhne učiteľ rovnomerne na celý školský rok. Pravidelným rozvrhnutím hodnotiacich činností zabráni preťaţovaniu ţiaka. Písomné práce archivuje do konca príslušného školského roka. Podkladom pre celkové hodnotenie vyučovacieho predmetu sú: o známky alebo slovné hodnotenie za ústne odpovede, o známky alebo slovné hodnotenie za písomné práce, didaktické testy, laboratórne práce, o posúdenie prejavov ţiaka. 13
Známkou sa hodnotí ústny prejav, písomný prejav, projekty, iné formy samostatnej práce ţiakov a schopností práce s textom / vyhľadávanie informácii v odbornej literatúre a na internete atď. / Laboratórne cvičenia sa neklasifikujú, hodnotia sa slovami: výborne, dobre, slabo. Pri verbálnej forme kontroly úrovne osvojenia poznatkov je vhodné uprednostňovať prezentovanie poznatkov ţiakmi na základe dobrovoľnej odpovede ţiaka alebo určenia konkrétneho ţiaka učiteľom. Pri verbálnej kontrole zisťovať a hodnotiť najmä osvojenie základných poznatkov stanovených výkonovou časťou vzdelávacieho štandardu. Písomnou formou kontrolovať a hodnotiť osvojenie základných poznatkov prostredníctvom testu na konci tematického celku alebo skupiny podobných učebných tém v časovom limite 10-20 min v rozsahu 10 15 otázok zostavených podľa výkonovej časti vzdelávacieho štandardu. Optimálne hodnotiť na základe percentuálnej úspešnosti podľa týchto kritérií: 100-90% výborný 89-75% chválitebný 74-50% dobrý 49-30% dostatočný 29-0% nedostatočný Pri laboratórnych cvičeniach slovne i písomne hodnotiť praktické zručnosti(vrátane správnosti nákresov a schém podľa potreby) s dôrazom na samostatnosť a správnosť tvorby záverov z riešenia úloh. Pri hodnotení učebných výsledkov ţiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sa bude brať do úvahy moţný vplyv zdravotného znevýhodnenia ţiaka na jeho školský výkon. Vypracovala: Mgr. Anna Bovanová 14