ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Transkript

1 Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3Co/174/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013: ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a členov senátu JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej a JUDr. Dany Ferkovej v právnej veci žalobcu C. B. - C., s miestom podnikania v T., G. Č.. X, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného I.. E. J., advokátkou so sídlom v T., O. XX, proti žalovanému D. D., nar. XX.XX.XXXX, J. E. T., J. Č.. X, v konaní o zaplatenie 1.659,70 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II z č.k. 18C 75/ takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Náhradu trov odvolacieho konania žalovanému proti žalobcovi n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Košice II (ďalej iba súd prvého stupňa) rozsudkom z zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 1.659,70 eur s príslušenstvom z titulu neuhradeného zostatku kúpnej ceny za osobné motorové vozidlo výrobnej X. V. C.. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Súd prvého stupňa rozsudok odôvodnil tým, že žalobca ako kupujúci uzavrel dňa kúpnu zmluvu prostredníctvom autobazáru Ľ.O. R. - S. R. Autobazár, na základe ktorej nadobudol do svojho vlastníctva motorové vozidlo značky V. C. R. T. XXX R. za kúpnu cenu 5.277,83 eur. Časť kúpnej ceny žalobca uhradil v hotovosti a zvyšok 4.215,60 eur financoval prostredníctvom zmluvy o pôžičke od veriteľa Q. V. Y. S..D.. T.. Splnenie záväzku voči tomuto veriteľovi bolo zabezpečené zriadením záložného práva k motorovému vozidlu registrovaným v notárskom centrálnom registri záložných práv. V máji 2008 došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy v ústnej forme medzi žalobcom a žalovaným o predaji rovnakého motorového vozidla za kúpnu cenu 4.979,08 eur. Táto kúpna cena mala byť zostatkom pôžičky, ktorú mal žalobca vrátiť veriteľovi Q. V. Y., S..D.. T.. Súd prvého stupňa z kópie výpisu z účtu žalovaného a peňažných poukazov o peňažnom vklade na účet spoločnosti Q. V. Y., S..D.. T. zistil, že od mája 2008 žalovaný uhrádzal v prospech uvedenej spoločnosti splátky pôžičky tak, ako boli dohodnuté medzi uvedenou spoločnosťou a žalobcom v zmluve o pôžičke. Po splnení záväzkov zo zmluvy o pôžičke došlo k výmazu záložného práva z notárskeho centrálneho registra záložných práv. Dňa žalovaný ohlásil krádež dvoch kusov evidenčného čísla T. XXX R. z motorového vozidla V. C.. Z oznámenia Krajského riaditeľstva Policajného zboru Košice súd prvého stupňa zistil, že držiteľom uvedeného osobného vozidla bol od C. B. - C., IČO: XX XXX XXX. Na evidenčnej karte vozidla bola poznamenaná exekútorská blokácia na 6 rôznych exekučných konaní. Exekútorka I.. X. G. v exekučnom konaní pod sp.zn. R. XXX/XXXX uspokojovala pohľadávku Sociálnej poisťovne J. predajom hnuteľných vecí a pri výkone exekúcie došlo k udeleniu príklepu na dražbe hnuteľných vecí k predmetnému motorovému vozidlu na vydražiteľku C. B., ktorá je matkou žalobcu a ktorá zároveň

2 oznámila, že je pripravená na požiadanie odovzdať žalobcovi motorové vozidlo a poskytnúť súčinnosť pri jeho prepise. Súd prvého stupňa právne posúdil vzťah medzi účastníkmi konania a skonštatoval, že došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy o predaji motorového vozidla. Vozidlo bolo žalovanému odovzdané spolu s dokladmi. Súd prvého stupňa poukázal na to, že vlastnícke právo k hnuteľnej veci sa nadobúda jej prevzatím potom, čo si záväzok vec odovzdať splní predávajúci, ak nebolo dohodnuté niečo iné. Pokiaľ zámerom žalobcu bolo ponechať si vlastnícke právo až do úplného zaplatenia kúpnej ceny, jednalo by sa o dohodu o výhrade vlastníctva, pre ktorej platnosť vyžaduje ust. 601 Občianskeho zákonníka písomnú formu. K takejto písomnej dohode však nedošlo, preto takáto dohoda je neplatná. Pri prevode vlastníckeho práva k motorovému vozidlu je potrebné vziať do úvahy aj rozsah práv a povinnosti, ktoré sú spojené s držbou motorového vozidla tak, ako to upravoval zákon č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách účinný v čase uzavretia kúpnej zmluvy a ako to v zhodnom rozsahu upravuje aj súčasne platná právna úprava v zákone č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke. Motorové vozidla podliehajú povinnej evidencii, s ktorou je spojený aj zápis vlastníka vozidla, alebo jeho držiteľa do dokladov vozidla. Len ten, kto je evidovaný v dokladoch vozidla ako držiteľ môže v plnom rozsahu realizovať v medziach zákona svoje vlastnícke práva k motorovému vozidlu. K zápisu zmeny vlastníka resp. držiteľa vozidla sa vyžaduje súčinnosť pôvodne evidovaného vlastníka resp. držiteľa, pokiaľ nový vlastník nedisponuje hodnoverným dokladom o nadobudnutí vlastníctva a súhlasom pôvodného vlastníka. Povinnosťou žalobcu podľa ust. 90 zák.č. 315/1996 Z.z. bolo oznámiť túto zmenu. Žalovaný pritom nedisponoval žiadnym hodnoverným dokladom, ktorým by preukázal, že sa stal vlastníkom motorového vozidla na základe ústnej kúpnej zmluvy uzavretej so žalobcom. Zmena vlastníckeho práva nebola evidovaná ani v notárskom centrálnom registri záložných práv. Preto aj keď žalovaný mal povinnosť zaplatiť zostatok kúpnej ceny vo výške 1.659,70 eur a na druhej strane žalobca nevykonal žiadny úkon smerujúci k zápisu zmeny držiteľa motorového vozidla, mal žalovaný oprávnenie odmietnuť plnenie zostatku kúpnej ceny v súlade s ust. 560 Občianskeho zákonníka až do času vykonania zmeny držiteľa motorového vozidla. Potom, čo došlo k strate či odcudzeniu evidenčného čísla vozidla, pre ktoré toto nebolo schopné používania na cestnej premávke, iba žalobca ako subjekt zapísaný v evidencii vozidiel a dokladov od vozidla ako vlastník a držiteľ vozidla bol oprávnený na odstránenie týchto nedostatkov, keďže nové evidenčné číslo sa prideľuje a tabuľka s evidenčným číslom sa vydáva iba držiteľovi motorového vozidla. Pokiaľ žalobca odmietol bez právneho dôvodu poskytnúť súčinnosť pri zápise zmeny vlastníka motorového vozidla a nesplnil povinnosti držiteľa motorového vozidla, pričom týmto konaním znemožňoval výkon vlastníckych práv žalovanému, súd prvého stupňa to vyhodnotil ako omeškanie s plnením povinnosti na strane predávajúceho ako dlžníka, ktorý bol v omeškaní so splnením svojho záväzku na oznámenie a zápis zmeny držiteľa motorového vozidla. Túto povinnosť si žalobca nesplnil ani v dodatočne primeranej lehote, ktorú mu poskytol žalovaný ako veriteľ. Pre omeškanie žalobcu vzniklo žalovanému právo odstúpiť od zmluvy podľa 517 ods. 1 Obč. zákonníka. Súd prvého stupňa považoval jednoznačne prejavenú vôľu žalovaného ukončiť zmluvný vzťah za právny úkon odstúpenia od zmluvy. Túto vôľu žalovaný realizoval odstavením motorového vozidla v mieste bydliska a sídla žalobcu o čom žalobca bol preukázateľne upovedomený. Právny úkon odstúpenia od zmluvy v prípade ústne uzavretých zmlúv nevyžaduje žiadnu osobitnú formu a konanie žalovaného je možné považovať za dostatočne určitý a zrozumiteľný úkon odstúpenia od zmluvy. Keďže odstúpením od zmluvy podľa 48 ods. 2 Obč. zákonníka došlo k zrušeniu zmluvy, zaniklo právo žalobcu domáhať sa zaplatenia kúpnej ceny. Súd prvého stupňa pre úplnosť uviedol, že aj keď by kúpna zmluva nezanikla odstúpením od zmluvy, žalobca sa nemôže domáhať úhrady kúpnej ceny, pretože nie je spôsobilý splniť svoj záväzok na odovzdanie veci, lebo motorové vozidlo je vlastníctvom inej osoby. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol podľa 142 ods. 1 O.s.p.. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Z dôvodov uvedených v ust. 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. a navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že on vyhovie a zaviaže žalovaného aj na náhradu trov konania. Odvolateľ vidí pochybenie súdu prvého stupňa v tom, že považoval nesplnenie povinnosti žalobcu ako držiteľa motorového vozidla oznámiť zmenu držiteľa na dopravnom inšpektoráte za jeho omeškanie podľa 517 ods. 1 OZ a preto dospel k záveru, že žalovaný bol oprávnený od zmluvy odstúpiť. Odvolateľ namieta, že obsahom kúpnej zmluvy je záväzok predávajúceho odovzdať kupujúcemu predmet zmluvy a záväzok kupujúceho predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň dohodnutú kúpnu cenu. Účastníci konania sa nedohodli, za akých podmienok je možné od zmluvy odstúpiť. Žalobca je toho názoru, že za jeho

3 záväzok z uzatvorenej kúpnej zmluvy nie je možné považovať jeho povinnosť oznámiť zmenu držiteľa na dopravnom inšpektoráte. Ide o povinnosť žalobcu stanovenú právnym predpisom, za ktoré nesplnenie môže byť sankcionovaný aj uložením pokuty. Žalobca má teda za to, že pre porušenie povinnosti spočívajúcej v neoznámení zmeny držiteľa na dopravnom inšpektoráte nebol žalovaný oprávnený odstúpiť od kúpnej zmluvy. Navyše v konaní nebolo preukázané ani poskytnutie dodatočne primeranej lehoty žalobcovi v zmysle 517 OZ a súd pritom vychádzal iba z ničím nepreukázaných tvrdení žalovaného. Žalobca tvrdí, že žalovaný sa stal vlastníkom motorového vozidla ešte v rok 2008 po odovzdaní motorového vozidla, pričom žalovaný motorové vozidlo mohol aj previesť na inú osobu, pretože vlastnícke právo sa prevádza odovzdaním a nie vykonaním zmeny dražiteľa na dopravnom inšpektoráte. Súd prvého stupňa tiež nesprávne posúdil odstavenie vozidla za odstúpenie od kúpnej zmluvy. Žalobca má za to, že k odstaveniu motorového vozidla pred bydliskom žalobcu došlo iba z toho dôvodu, že z vozidla boli odcudzené evidenčné čísla. Žalobca má za to, že ak by čísla odcudzené neboli, žalovaný by vozidlo naďalej užíval, lebo tak robil dva roky bez vykonania zmeny v osobe držiteľa na základe dohody so žalobcom. Ďalšie pochybenie vidí žalobca v konštatovaní súdu prvého stupňa, že ak žalobca nevykonal zmenu v osobe držiteľa motorového vozidla, má žalovaný právo v zmysle 560 OZ odmietnuť doplatok kúpnej ceny. Účastníci konania sa dohodli, že k prepisu motorového vozidla dôjde po zaplatení celej kúpnej ceny, čo žalovaný v konaní nepoprel. Žalovaný naopak tvrdil, že zvyšok kúpnej ceny neuhradil z dôvodu, že mu žalobca navrhol vysporiadanie záväzku započítaním za dlh žalobcu za práce realizované žalovaným pre žalobcu. Toto tvrdenie však žalobca poprel. Žalovaný ani netvrdil, že k neuhradeniu zvyšku kúpnej ceny došlo z dôvodu neuskutočnenej zmeny v osobe držiteľa na dopravnom inšpektoráte. Žalobca si svoj záväzok z kúpnej zmluvy splnil a predmet kúpy odovzdal. K tvrdeniu súdu prvého stupňa, že žalobca si nemôže splniť svoj vzájomný záväzok na vykonanie zmeny držiteľa, lebo motorové vozidlo je vlastníctvom inej osoby žalobca uvádza, že žalobca si svoju povinnosť odovzdať motorové vozidlo splnil v máji 2008 a súčasný držiteľ sa zaviazal uskutočniť zmeny v osobe držiteľa na dopravnom inšpektoráte v prospech žalovaného. Žalobca tiež nesúhlasí s názorom súdu prvého stupňa, že v prípade zániku zmluvy odstúpením, by žalovaný nebol povinný žalobcovi vydať bezdôvodné obohatenie za užívanie vozidla. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalobca od uzatvorenia dohody koná v rozpore s dobrými mravmi. Vozidlo nebolo v bezchybnom stave, čo tvrdil žalobca. Súčasťou dohody o predaji vozidla bol aj prepis vozidla, pri ktorom malo dôjsť k doplateniu rozdielu ceny žalobcovi. Túto dohodu žalobca sám pozmenil po zaplatení poslednej splátky veriteľovi žalobcu s tým, že prepisom vozidla bude kompenzovať pohľadávku za poskytnuté služby. K prepisu motorového vozidla malo dôjsť po uhradení poslednej splátky najneskôr do Keďže k prepisu nedošlo ani po ďalších štyroch mesiacoch, považoval žalovaný tieto úkony za hrubé porušenie ústnej dohody. Žalovaný nemal doklad o vlastníctve vozidla, následne po odcudzení evidenčných čísel sa žalobca odmietal s ním dohodnúť o vyriešení tejto situácie. Preto bol žalovaný nútený vozidlo vrátiť a odstúpiť od zmluvy. Navyše exekúcia vozidla a následne predaj na dražbe poukazujú na skutočnosť, že majiteľom vozidla bol stále on. Preto navrhuje prvostupňový rozsudok potvrdiť. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( 214 ods. 2 O.s.p.) podľa 212 ods. 1,3 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne. Súd prvého stupňa dospel správne k skutkovému záveru, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, ktorej predmetom bolo osobné motorové vozidlo značky V. C. R. XXX R.. Súd prvého stupňa tiež správne uzavrel, že v súvislosti s kúpnou zmluvou nedošlo k platnému uzavretiu vedľajšieho dojednania o výhrade vlastníctva podľa 601 Občianskeho zákonníka, pretože takéto dojednanie musí byť uzavreté v písomnej forme. Z uvedeného vyplýva, že k prechodu vlastníckeho práva na žalovaného došlo odovzdaním motorového vozidla. Rozhodnutie o tom, že žalovaný nie je povinný zaplatiť doplatok kúpnej ceny odôvodnil súd prvého stupňa tým, že došlo k účinnému odstúpeniu od kúpnej zmluvy.

4 Odvolací súd uvádza, že nie je správny právny záver súdu prvého stupňa o tom, že platným dôvodom pre odstúpenie od kúpnej zmluvy mohlo byť omeškanie žalobcu pri poskytnutí súčinnosti pri zápise zmeny vlastníka motorového vozidla na dopravnom inšpektoráte. Odvolací súd konštatuje, že zákon č. 315/96 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách je predpisom verejného práva, ktorý okrem iného upravuje práva a povinnosti fyzických osôb, fyzických osôb oprávnených na podnikanie i právnických osôb ako aj pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí na úseku cestnej premávky ( 1 zák.č. 315/1996 Z.z.). Povinnosť držiteľa vozidla vyplývajúca z ust. 90 ods. 1 a písm. a/ citovaného zákona, teda povinnosť oznámiť prevod držby vozidla na inú osobu je povinnosťou vyplývajúcou z tohto predpisu verejného práva a jej porušenie nemôže mať v zásade vplyv na obsah práv a povinností zo súkromnoprávneho vzťahu vyplývajúceho z uzavretej kúpnej zmluvy. Porušenie tejto povinnosti by mohlo byť dôvodom na odstúpenie od zmluvy jedine v prípade, ak by došlo k uzavretiu výslovnej dohody medzi účastníkmi kúpnej zmluvy o tom, že nesplnenie tejto povinnosti je dôvodom pre odstúpenie od zmluvy. Odvolací súd však poukazuje na tú časť odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa, v ktorej prvostupňový súd konštatuje jednoznačne prejavenú vôľu žalovaného ukončiť zmluvný vzťah, čo zrealizoval odstavením motorového vozidla v mieste bydliska a sídla žalobcu, o čom bol žalobca preukázateľne upovedomený. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že sám žalovaný žiadnym spôsobom bližšie nešpecifikoval dôvod odstúpenia od zmluvy, došlo iba k faktickému prejavu vôle smerujúceho k vráteniu motorového vozidla, o čom bol upovedomený žalobca i jeho manželka. Podľa 35 ods. 3 Občianskeho zákonníka právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Preto sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený. Podľa 48 ods. 1,2 OZ od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto zákone alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa o tom, že žalovaný od zmluvy odstúpil. K odstúpeniu od zmluvy došlo v máji 2010, keď žalovaný vrátil motorové vozidlo žalobcovi. Ako už bolo konštatované, žalovaný sám neuviedol žiaden dôvod pre odstúpenie od zmluvy, na druhej strane však z konania pred súdom prvého stupňa vyplynulo, že žalobca tento úkon žalovaného akceptoval. O tejto skutočnosti svedčí ďalší postoj žalobcu vo vzťahu k motorovému vozidlu, keď sa nepochybne správal ako jeho vlastník. Žalobca vedel o tom, že najneskôr od boli vykonané exekučné blokácie motorového vozidla a následne dňa na exekučnej dražbe došlo k predaju motorového vozidla, kedy sa vlastníkom vozidla stala dokonca matka žalobcu. Žalobca nevykonal žiadne úkony na zabránenie predaja motorového vozidla v exekučnej dražbe, v jej priebehu netvrdil, že vlastníkom vozidla je žalovaný a ani neumožnil žalovanému využiť právo namietať vlastníctvo k motorovému vozidlu. Z týchto konaní žalobcu je možné jednoznačne vyvodiť, že akceptoval navrátenie vlastníckeho práva motorového vozidla v prospech svojej osoby. Za uvedenej situácie je odvolací súd toho názoru, že aj keď žalovaný neuviedol dôvod pre odstúpenie od zmluvy, žalobca svojím postojom prejavil vôľu akceptovať takéto odstúpenie od zmluvy a preto došlo k zrušeniu kúpnej zmluvy. Je preto správny záver súdu prvého stupňa o tom, že z neexistujúcej zmluvy sa žalobca nemôže domáhať ďalšieho plnenia podanou žalobou.

5 Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa 219 ods. 1 O.s.p.. O trovách odvolacieho konania bude rozhodnuté podľa 142 ods. 1 O.s.p. s použitím 224 ods. 1 O.s.p.. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi. Žalovaný si však náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.