ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Transkript

1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 25CoKR/3/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: doc. JUDr. Milan Ďurica, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013: ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu doc. JUDr. Milana Ďuricu, PhD. a členov senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a JUDr. Miroslava Klátika, v právnej veci navrhovateľa JUDr. Mariána Pataja, J. Chalupku 8, Banská Bystrica, správcu konkurznej podstaty úpadcu O. R., nar. XX. M. XXXX, bytom G. XXXX/X, XXX XX D. N., proti odporkyni M. C., nar. XX. T. XXXX, bytom M. R. S. XXX/XX, XXX XX R. D. C., zast. JUDr. Jozefom Veselým, advokátom, ul. Mierová č. 1, Veľký Krtíš, o neúčinnosť právneho úkonu, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 61Cbi/30/ z 10. decembra 2012, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 61Cbi/30/ z 10. decembra 2012, p o t v r d z u j e. Navrhovateľ je povinný nahradiť odporkyni trovy odvolacieho konania vo výške 81,46 Eur na účet právneho zástupcu JUDr. Jozefa Veselého, vedeného v Z. Z. a. s. N., A. S. G., číslo účtu: XXXXXXXXXX/ XXXX do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd v Banskej Bystrici (ďalej len "konkurzný súd") rozsudkom č. k. 61Cbi/30/ z 10. decembra 2012 (ďalej aj "napadnuté rozhodnutie") zamietol návrh navrhovateľa na určenie neúčinnosti kúpnej zmluvy zo dňa 29. októbra 2007 uzavretej medzi úpadcom O. R., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. X, XXX XX D. N. a jeho manželkou O. R., rod. Z., nar. XX. V. XXXX, bytom G. X, XXX XX D. N., ako predávajúcimi a M. C., rod. W., nar. XX. T. XXXX, bytom M. R. S. XXX/XX, XXX XX R. D. C. ako kupujúcou (ďalej len "sporná kúpna zmluva"). Konkurzný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že úspešne odporovať právnemu úkonu je možné len vtedy, pokiaľ je splnená podmienka ukrátenia uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka podľa 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "ZoKR"). Konkurzný súd konštatoval, že podstatou právneho inštitútu odporovateľnosti je ten dôsledok, že napadnutým právnym úkonom došlo k ukráteniu pohľadávky veriteľa bez ohľadu na to, či ide o úkon bez primeraného protiplnenia alebo zvýhodňujúci právny úkon alebo úmyselný ukracujúci právny úkon. Odporovacia žaloba bola podaná podľa 60 ZoKR, pretože sporná kúpna zmluva bola uzatvorená 30. októbra 2007, teda päť rokov pred začatím konkurzného konania, ktoré bolo začaté 3. júna Žaloba bola doručená konkurznému súdu 28. decembra 2011 a teda bola podaná v šesťmesačnej lehote od vyhlásenia konkurzu vzhľadom na to, že konkurz bol vyhlásený 28. júna Konkurzný súd sa nestotožnil so záverom navrhovateľa o tom, že uzavretím spornej kúpnej zmluvy došlo k ukracujúcemu úkonu, pretože bola dohodnutá kúpna cena ,-- Sk, pričom podľa znaleckého

2 posudku, ktorý bol predložený počas súdneho konania bola trhová cena odpredávaných nehnuteľností ,-- Sk a záložným veriteľom S. Q. N. a. s. N. boli ohodnotené pre účely poskytnutia úveru na sumu ,-- Sk. Na základe týchto skutočností konkurzný súd konštatoval, že kúpna cena bola primeraná a zodpovedá všeobecnej trhovej hodnote, ba dokonca je vyššia, a preto na tento ukracujúci dôvod napadnutého právneho úkonu, t. j. neprimerane dohodnutej nízkej kúpnej ceny podľa tvrdenia navrhovateľa, súd neprihliadol. Pokiaľ ďalším dôvodom ukracujúceho právneho úkonu je nepreukázanie zaplatenia dohodnutej kúpnej ceny v celom rozsahu, konkurzný súd konštatoval, že uvedený dôvod je vo vzťahu k odporovateľnosti právnych úkonov právne irelevantný. Ak by bol správca toho názoru, že kúpna cena nebola zaplatená v celom rozsahu, vzniklo navrhovateľovi právo uplatniť, a to aj súdnou žalobou nárok na doplatenie zostatku kúpnej ceny. Prípadné nezaplatenie kúpnej ceny v celom rozsahu nespôsobuje samo o sebe odporovateľnosť právneho úkonu z dôvodu úmyslu ukrátiť veriteľov úpadcu. V prípade, že by aj bolo preukázané tvrdenie navrhovateľa o neuhradení zostatku kúpnej ceny a nevymáhanie tohto dlhu úpadcom od odporkyne, mohlo by to vo svojej podstate zakladať zvýhodňujúci právny úkon vo forme odpustenia časti dlhu. Na tento právny úkon je však nevyhnutný písomný právny úkon podľa 574 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čo v danom prípade splnené nebolo. Ako tretí okruh dôvodov, na základe ktorých navrhovateľ odôvodňoval odporovateľnosť právneho úkonu je spôsob použitia získaných finančných prostriedkov za prevod uvedených nehnuteľností. K tomuto dôvodu konkurzný súd uviedol, že v takom prípade mal navrhovateľ namietať iný právny úkon, a to zmluvu o pôžičke, ktorá bola uzatvorená medzi úpadcom a L. F., ktorému bolo poukázaných ,-- Sk zo získanej kúpnej ceny za prevod nehnuteľností alebo mal navrhovateľ namietať úhradu tejto pôžičky zo strany úpadcu. Vzhľadom na to, že predmetom tohto konania je neúčinnosť kúpnej zmluvy, použitie finančných prostriedkov získaných úpadcom za prevod uvedených nehnuteľností, nemá vplyv na posúdenie neúčinnosti kúpnej zmluvy. V tomto prípade by odporovateľnými úkonmi mohli byť následne úkony úpadcu vo vzťahu k uspokojovaniu veriteľov alebo spôsob naloženia úpadcu s týmito finančnými prostriedkami. Konkurzný súd sa v odôvodnení zaoberal aj otázkou výkladu článku II. bod 2. spornej kúpnej zmluvy, podľa ktorého v prípade nevyplatenie kúpnej ceny do dvoch mesiacov od podpísania kúpnej zmluvy kupujúca a predávajúci odstupujú od tejto kúpnej zmluvy a tá sa v plnom rozsahu ruší, čo potvrdzujú svojimi podpismi. Z vykonaného dokazovania konkurzný súd zistil, že zostáva neuhradený zostatok kúpnej ceny ,-- Sk ako poplatok, ktorý bol stiahnutý financujúcou bankou. Konkurzný súd prišiel k záveru, že neuhradením zostatku kúpnej ceny nedošlo automaticky k zániku zmluvy, ale boli len dohodnuté podmienky odstúpenia od spornej kúpnej zmluvy v prípade nezaplatenia kúpnej ceny, k čomu však zo strany účastníkov zmluvy nedošlo. Keby aj konkurzný súd dospel k záveru o zániku zmluvy na základe neuhradenia kúpnej ceny v celom rozsahu, uplynutím dohodnutej doby dvoch mesiacov od podpísania spornej kúpnej zmluvy, došlo by k zamietnutiu žaloby z toho dôvodu, že odporovateľnosť právnych úkonov pripadá do úvahy len v prípade platných a účinných právnych úkonov. Ak by malo dôjsť k zániku zmluvy uplynutím času, došlo by potom k zániku zmluvy vrátane jej účinkov iným spôsobom, ako rozhodnutím súdu. Pokiaľ ide o trovy konania, súd priznal právo na ich náhradu odporkyni, ktorá bola v konaní úspešná. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ odvolanie v lehote stanovenej v 204 O.s.p., v ktorom navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že návrhu vyhovie a odporkyni neprizná nárok na náhradu trov konania. V odvolaní spochybňuje právne závery konkurzného súdu a argumentuje tým, že samotné uzatvorenie spornej kúpnej zmluvy medzi úpadcom a odporkyňou za okolností, ktoré boli preukázané, je potrebné považovať za úkon ukracujúci pohľadávky veriteľov existujúce už v čase uzatvorenia spornej kúpnej zmluvy. Navrhovateľ sa nestotožnil s právnym názorom konkurzného súdu, že pri predaji majetku ide len o transformáciu majetku úpadcu z nehnuteľností na finančné prostriedky, ale podľa jeho názoru ide o špekulatívny prevod majetku úpadcu na veriteľskú osobu za účelom získania finančných prostriedkov použitých na úhradu pohľadávky len jedného z veriteľov. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že odporkyňa mala v čase uzatvorenia spornej kúpnej zmluvy príjem ako zamestnankyňa úpadcu a rovnako tak poberala vdovský dôchodok. Odporkyňa v čase, keď bola existenčne odkázaná na mzdu vyplácanú jej úpadcom, kúpila od úpadcu a jeho manželky nehnuteľnosti

3 údajne za cenu ,-- Sk. Navrhovateľ ďalej v odvolaní poukazuje aj na to, že z výsluchov úpadcu a jeho manželky O. R. bolo preukázané, že úpadca a jeho manželka, pomerne pravidelne, namiesto odporkyne splácajú jej úver, ktorým im odporkyňa zaplatila kúpnu cenu za nehnuteľnosti. Z uvedeného teda vyplýva, že úpadca a jeho manželka minimálne do začatia tohto súdneho konania vo forme splácania úveru odporkyne sami splácali zaplatenú kúpnu cenu. S prihliadnutím na túto skutočnosť, z hľadiska odporovateľnosti spornej kúpnej zmluvy, nemôže zohrávať žiadnu úlohu výška dohodnutej kúpnej ceny, nakoľko túto kúpnu cenu formou splácania úveru odporkyne fakticky splácal aj samotný úpadca. Z hľadiska posúdenia odporovateľnosti, podľa názoru navrhovateľa, bola rozhodujúca tá skutočnosť, že úpadca a jeho manželka nechceli nehnuteľnosti predať, avšak boli ich prinútení predať z dôvodu splatenia záväzku voči veriteľovi F. L.. Odporkyňa pritom súčasne potvrdila, že kupovaný dom nepotrebovala pre seba na bývanie, nakoľko údajne bývala a býva vo svojom vlastnom byte. Odpredané nehnuteľnosti naďalej bezodplatne užíva úpadca a jeho manželka, nie odporkyňa. Zo všetkých týchto na seba nadväzujúcich skutočností je nepochybné, že účelom uzatvorenia kúpnej zmluvy bolo len získanie úverových prostriedkov osobou blízkou úpadcovi, ktoré boli následne z väčšej časti použité na úhradu pohľadávky jedného veriteľa, a to veriteľa F. L.. Nikdy nebolo cieľom účastníkov spornej kúpnej zmluvy reálne previesť vlastnícke právo z úpadcu a jeho manželky na odporkyňu. Uzatvorenie spornej kúpnej zmluvy malo vo vzťahu k ostatným veriteľom úpadcu, existujúcim v čase uzatvorenia spornej kúpnej zmluvy, právny účinok predpokladaný ustanovením 60 ZoKR, t. j. zmenšenie majetku úpadcu použiteľného na pomerné uspokojenie všetkých jeho veriteľov v rámci konkurzného konania a tým ich nesporné ukrátenie. Vzhľadom na to, že sporná kúpna zmluva bola uzatvorená medzi blízkymi osobami, pričom odporkyňa ako kupujúca nemala dostatočné príjmy na to, aby bola schopná splácať úver vo výške ,-- Eur určený na zaplatenie kúpnej ceny za nadobudnuté nehnuteľnosti, tento úver splácal sčasti úpadca a jeho manželka, odporkyňa ponechala odkúpené nehnuteľnosti predávajúcim, keď reálnym dôvodom prevodu vlastníckeho práva bola len záchrana pred výkonom záložného práva zo strany veriteľa F. L., sú podľa navrhovateľa všetky tieto skutočnosti dostatočné na vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu. Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny a priznať trovy odvolacieho konania. Odporkyňa uviedla, že navrhovateľ v odvolaní len opakuje tie skutočnosti, ktoré boli uvádzané počas konania pred súdom prvého stupňa, pričom nie je vytýkané konkurznému súdu, že by nevykonal potrebné dokazovanie. Odporkyňa považuje konanie správcu za neúčelné a neefektívne, pretože podal návrh v posledný deň prekluzívnej lehoty. Odvolanie navrhovateľa považuje odporkyňa za výslovne účelové, so snahou predlžovať súdne konanie, pretože je zrejmé, že neuniesol tzv. dôkazné bremeno a súd prvého stupňa podľa jej názoru rozhodol správne a zákonne. Odvolací súd prejednal odvolanie v rozsahu stanovenom v 221 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa 214 ods. 2 O.s.p. a napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil podľa 219 O.s.p. Predmetom konania je vyslovenie neúčinnosti spornej kúpnej zmluvy, ktorú uzavrel úpadca pred vyhlásením konkurzu, na základe odporovacej žaloby podanej správcom. Odporovacia žaloba je procesným prostriedkom ochrany veriteľov pred takými právnymi úkonmi dlžníka, ktoré sú inak platné (z hľadiska obsahových a formálnych náležitostí konkrétneho zmluvného typu a z hľadiska náležitostí právnych úkonov netrpia vadou, pre ktorú by bolo možné vysloviť ich neplatnosť), ale ktorými dosiahne dlžník (spôsobí) ukrátenie uspokojenia ich pohľadávok. Ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľov znamená, že pohľadávky veriteľov v dôsledku dispozície (právneho úkonu) dlžníka s jeho majetkom, buď nebudú uspokojené v plnom rozsahu alebo ani v takom rozsahu, aký by bolo možné dosiahnuť pred účinnosťou právneho úkonu, ktorým dlžník disponoval so svojim majetkom. Jedným z právnych predpokladov pre úspešné podanie odporovacej žaloby, ktorou môže veriteľ (v konkurze správca alebo veriteľ) dosiahnuť neúčinnosť právneho úkonu dlžníka, je platnosť právneho úkonu. Ako to správne konštatoval aj konkurzný súd, pokiaľ by právny úkon nebol platný, neprichádza do úvahy podanie odporovacej žaloby a dosiahnutie právnej neúčinnosti právneho úkonu, pretože neplatný právny úkon nemá tie právne účinky, ktoré inak zákon s platným právnym úkonom spája.

4 Hmotnoprávnym predpokladom každej odporovateľnosti, a je možno povedať, že ide o ekonomický dopad právneho úkonu dlžníka na uspokojenie pohľadávok veriteľov, tak podľa 42a/ Občianskeho zákonníka, ako aj podľa 57 ods. 4 ZoKR je ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa. ZoKR v 57 ods. 4 ZoKR vyžaduje, aby bola ukrátená prihlásená pohľadávka niektorého z veriteľov dlžníka, teda ktoréhokoľvek. Z týchto dôvodov musí správca prioritne preukázať (má dôkazné bremeno), že majetok úpadcu, ktorý podlieha konkurzu nepostačuje na uspokojenie pohľadávok prihlásených do konkurzu. Nebol by dôvod na podanie odporovacej žaloby, ak by sa všetky prihlásené a zistené pohľadávky v konkurze uspokojili. V konkurze, kde sa pohľadávky uspokojujú len pomerne to v zásade neprichádza do úvahy, ale nie je to úplne vylúčené (napr. ak si všetci veritelia neprihlásia pohľadávky). Úspešné podanie odporovacej žaloby podľa 60 ZoKR vyžaduje zo strany správcu aj preukázanie úmyslu dlžníka ukrátiť uspokojenie pohľadávok svojich veriteľov a poznanie tohto úmyslu druhou stranou napádaného právneho úkonu, teda v tomto prípade odporkyňou ako kupujúcou. Konkurzný súd správne konštatoval v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že v prípade spornej kúpnej zmluvy ide len o zmenu v aktívach dlžníka (úpadcu), ktorý namiesto odpredávaných nehnuteľností získa finančný ekvivalent ich hodnoty. Rovnako bolo správne konštatovanie konkurzného súdu, že pokiaľ by kupujúci nezaplatil dlžníkovi (úpadcovi) ako predávajúcemu kúpnu cenu alebo jej časť, je správca povinný túto pohľadávku vymáhať. V posudzovanom prípade boli nehnuteľnosti predané na základe spornej kúpnej zmluvy za vyššiu cenu ako je cena trhová. Z tohto dôvodu samotnou spornou kúpnou zmluvou, ktorou boli odpredané nehnuteľnosti za trhovú kúpnu cenu, nemohlo dôjsť samo osebe k ukráteniu uspokojenia pohľadávok veriteľov. Inak by tomu bolo v prípade, že kúpna cena by nebola zaplatená a kupujúci by nemal majetok na zaplatenie kúpnej ceny, v dôsledku čoho by sa pohľadávka mohla stať nedobytnou (kupujúci by napríklad daroval nadobudnuté nehnuteľnosti a iný majetok, z ktorého by mohla byť uspokojená kúpna cena kupujúci nemá). V tomto smere konkurzný súd navyše zistil, že nezaplatená bola len suma ,-- Sk ako poplatok, ktorý bol stiahnutý financujúcou bankou, pričom nebol preukázaný opak. Rovnako správne konkurzný súd uvažoval o tom, že otázka použitia finančných prostriedkov zo získanej kúpnej ceny zakladá možnosť podania odporovacej žaloby, avšak na iné právne úkony dlžníka, ktoré by mohli spôsobiť ukrátenie veriteľov alebo zvýhodnenie niektorého veriteľa pred ostatnými. Správca totiž v návrhu uviedol, že nehnuteľnosti boli odpredané len za tým účelom, aby osoba blízka úpadcovi získala úver, ktorý dlžník (úpadca) použil na uspokojenie pohľadávky iného veriteľa. K výkladu článku II. bod. 2 zmluvy odvolací súd konštatuje, že k odstúpeniu od zmluvy nedošlo a tak, ako to konštatoval konkurzný súd, ak by tieto účinky (odstúpenia od zmluvy) nastali podľa článku II. kúpnej zmluvy alebo ipso facto bez potreby odstúpenia od zmluvy zmluvnými stranami (len samotným uplynutím času), účinky zmluvy by zanikli a správcovi by vzniklo právo na vymáhanie nárokov zo zaniknutého záväzkového vzťahu. Dokazovanie vykonané konkurzným súdom v konaní na súde prvého stupňa nebolo spochybnené žiadnym z účastníkov konania a k zisteniu skutkového stavu odvolací súd nemá čo vytknúť, a preto z neho vychádzal. Na základe týchto skutočností odvolací súd konštatuje, že navrhovateľ nepreukázal, že spornou kúpnou zmluvou došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávok veriteľov úpadcu. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že týmto právnym úkonom nebolo ukrátené uspokojenie pohľadávok veriteľov. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. Pokiaľ ide o okolnosti, za ktorých bola kúpna zmluva uzatvorená a súvisiace vzťahy personálneho a ekonomického prepojenia medzi dlžníkom (úpadcom) ako jedným z predávajúcich a odporkyňou ako kupujúcou, musí odvolací súd konštatovať, že vzbudzujú pochybnosti o postupe dlžníka (úpadcu).

5 Zároveň je však potrebné konštatovať, že odporovacia žaloba nedáva súdu inú možnosť ako posúdenie právnej účinnosti sporného právneho úkonu len z pohľadu ukrátenia uspokojenia pohľadávok veriteľov. Odporovacia žaloba neumožňuje úvahy o iných právnych dôsledkoch právneho úkonu alebo o inom úmysle veriteľov ako je ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľov. Úvahy o tom, či konanie dlžníka je špekulatívne a či nie je v rozpore s dobrými mravmi alebo či nejde o obchádzanie zákona alebo obchádzanie účelu zákona je možné len v konaní o neplatnosť právneho úkonu ( 39 Občianskeho zákonníka). Správca konkurznej podstaty, ktorý je povinný maximalizovať konkurznú podstatu, musí zvážiť efektívne právne prostriedky na ochranu záujmov veriteľov a rozhodnúť sa, či podá žalobu odporovaciu alebo žalobu o neplatnosť právneho úkonu, i keď v niektorých prípadoch sa môžu tieto inštitúty čiastočne obsahovo prekrývať. Pokiaľ ide o trovy odvolacieho konania, odvolací súd priznal právo na ich náhradu odporcovi, ktorý bol v konaní úspešný. Trovy odvolacieho konania pozostávajú z jedného úkonu právnej pomoci, ktorým je vyjadrenie k odvolaniu v hodnote 60,07 Eur, jeden krát režijný paušál v hodnote 7,81 Eur a DPH vo výške 13,58 Eur. Takto odmena advokáta predstavuje 81,46 Eur. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.