OBSAHOVÝ ŠTANDARD Tematický celok Konkrétna téma Výkonový štandard

Transkript

1 1. ročník OBSAHOVÝ ŠTANDARD Tematický celok Konkrétna téma Výkonový štandard Moja rodina Predstavím vám svojich najbliţších Ţiak vie vymenovať členov rodiny. Pozná a akceptuje pravidlá fungovania vo svojej rodine. Rešpektuje iných ako samostatné mysliace bytosti, hľadá pokojné riešenia konfliktných situácií. Moja rodina Kaţdý má svojich najbliţších Rešpektuje iných ako samostatné mysliace bytosti, hľadá pokojné riešenia konfliktných situácií. Ţiak rozlišuje kultúrnu a jazykovú rozdielnosť rodín v rôznych kultúrach. Moja rodina Kaţdý má svojich najbliţších Rešpektuje iných ako samostatné mysliace bytosti, hľadá pokojné riešenia konfliktných situácií. Ţiak rozlišuje kultúrnu a jazykovú rozdielnosť rodín v rôznych kultúrach. Ţiak sa aktívne podieľa na prezentácii svojho Ročné obdobia- Jeseň projektu spoluţiakom. V sade a v záhrade Ţiak definuje pojem ročné obdobie, vie vymenovať a popísať charakteristické znaky ročných období na Slovensku. Pozná ovocie a zeleninu, ktorá dozrieva v danom ročnom období. Ročné obdobia- Jeseň Aktívne sa podieľa na tvorbe projektu Strom jesene. Zvieratá na jeseň Ţiak definuje pojem ročné obdobie, vie vymenovať a popísať charakteristické znaky ročných období na Slovensku. Pozná ovocie a zeleninu, ktorá dozrieva v danom ročnom období. Ţiak popisuje správanie sa jednotlivých ţivočíchov v období jesene. Aktívne sa podieľa na zhodnotení projektu Strom jesene. SkVP_ISCED1_PRI_štandardy 1

2 Môj čas Čo mi vravia ručičky Ţiak identifikuje a porovnáva rozdiely medzi dňom a nocou. Ţiak určuje na ciferníku celé hodiny. Pozná a vie pomenovať viac typov hodín. Aktívne pracuje na tvorbe vlastných hodiniek. Môj čas Čo mi vravia ručičky Ţiak identifikuje a porovnáva rozdiely medzi dňom a nocou. Ţiak určuje na ciferníku celé hodiny. Pozná a vie pomenovať viac typov hodín. Aktívne pracuje na tvorbe vlastných hodiniek. Môj čas Môj školský deň Ţiak rozpoznáva časti dňa nie ako izolované celky, ale ako súčasti časovej následnosti. Ţiak popisuje a identifikuje činnosti súvisiace s jednotlivými časťami dňa. Vie opísať svoj vlastný reţim/ harmonogram dňa. Aktívne sa podieľa na prezentácii svojho projektu. Môj čas Môj školský deň Ţiak rozpoznáva časti dňa nie ako izolované celky, ale ako súčasti časovej následnosti. Ţiak popisuje a identifikuje činnosti súvisiace s jednotlivými časťami dňa. Vie opísať svoj vlastný reţim/ harmonogram dňa. Aktívne sa podieľa na prezentácii svojho projektu. Časová rezerva Časová rezerva Ja a moje zdravie Poznám svoje telo Ţiak pozná jednotlivé vonkajšie orgány a časti ľudského tela. Popisuje ich dôleţité funkcie. Pozná pohlavné rozdiely medzi Muţom a ţenou. Rešpektuje oba pohlavia ako rovnocenných partnerov. SkVP_ISCED1_PRI_štandardy 2

3 Ja a moje zdravie Čo a kedy jedávam Ţiak rozlišuje pojmy raňajky, desiata, obed, olovrant a večera. Je oboznámený so zásadami správneho stolovania a stravovania sa, ktoré aktívne vyuţíva pri praktických činnostiach. Ja a moje zdravie Čo je pre mňa šťastie Ţiak vyjadruje svoje pocity, je empatický. Snaţí sa pochopiť pocity iných, rešpektuje ich citový stav a zloţité rozpoloţenie. Aktívne sa zapája do hry Anjel. Má potrebu urobiť šťastným aj Ja a moje zdravie niekoho iného ako seba. Vianoce u nás doma Ţiak pozná a opisuje základné sviatky. Vie popísať zvyky a tradície počas sviatkov. Opisuje tradície vo vlastnej rodine. pozná pojem ţivotné prostredie, i moţnosti ubliţovania prírode počas Vianočných sviatkov. Ja a veci okolo mňa Aké druhy hmoty poznám Ţiak na základe svojich zmyslov a aktívnej činnosti poznáva spoločné znaky kvapalného, plynného a tuhého skupenstva Ja a veci okolo mňa hmoty. a prehlbovanie učiva Ţiak na základe predchádzajúcich skúsenností i vlastnej činnosti popisuje charakteristické vlastnosti jednotlivých skupenstiev. Časová rezerva Časová rezerva Ja a príroda Môj kalendár prírody Ţiak vie popísať jednotlivé roţné obdobia v ich charakteristických znakoch. Aktívne sa podiela na tvorbe prírodného kalendára. Ţiak vie zaznačiť počasie pomocou SkVP_ISCED1_PRI_štandardy 3

4 znakov. Pozná meteo-stanice Slovenska a vie opísať ich význam pre človeka. Zvieratá a človek Viem rozoznať zvieratá Ţiak vymenováva členov zvieracích rodiniek. Rozlišuje domáce a voľne ţijúce zvieratá, vie vymenovať ich charakteristické znaky a príslušných zástupcov. Aktívne sa podieľa na tvorbe projektu pri skupinovej práci. Zvieratá a človek Učím sa pozorovať zvieratá Popisuje význam jednotlivých domácich zvierat pre ţivot človeka. Aktívne vytvára skupiny zvierat podľa charakteristických znakov, danej skupine priraďuje aj konkrétnych zástupcov. Aktívne sa podieľa na tvorbe a prezentácii zadaných projektov. Zvieratá a človek Rastliny okolo nás Učíme sa pozorovať rastliny Pri praktických činnostiach vyuţíva získané vedomosti. Ţiak vie na základe názorných ukáţok pomenovať charakteristické znaky jednotlivých skupín rastlínkrytosemenných, nahosemenných, divorastúcich, úţitkových,... Ţiak sa aktívne podieľa na tvorbe zaujímavého príbehu o danej skupine rastlín. Rastliny okolo nás Viem rozpoznávať a triediť rastliny Ţiak vie na základe názorných ukáţok pomenovať charakteristické znaky jednotlivých skupín rastlín. Ţiak na základe obrázkov pomenováva jednotlivé časti rastlín. Aktívne sa podieľa na prezentácii tvorivých príbehov o zadaných rastlinkách. SkVP_ISCED1_PRI_štandardy 4

5 Rastliny okolo nás Liečivé rastliny našich hôr Ţiak pozná niekoľko liečivých rastlín našich hôr. Popisuje ich liečivé účinky a ďalšie moţnosti vyuţitia. Ţiak aktívne pracuje s odbornou literatúrou. Aktívne sa zapája do projektu tvorby Knihy liečivých rastlín. Rastliny okolo nás Liečivé rastliny našich hôr Ţiak sa aktívne podieľa na tvorbe a prezentovaní stanoveného Rastliny okolo nás projektu. Od kvetu k plodu Ţiak na základe názorných pomôcok popisuje jednotlivé časti Rastliny okolo nás Od kvetu k plodu procesu zmeny kvetu na plod. Definuje dané pojmy. Vymenováva ovocné stromy a ich charakteristické zvláštnosti pučania listov a tvorby plodov. Aktívne sa podieľa na pohybovej piesni Prebudený ovocný kvet. Ţiak pozná známe výrobky z plodov, vie popísať ich význam pre človeka a vyuţitie. Opisuje dôleţitosť včiel pri tvorbe plodov, ale aj ich spoločenstvo a špecifické zvláštnosti. Rastliny okolo nás V rámci tvorivých praktických činností ţiak vyuţíva získané vedomosti o dôleţitosti opeľovania -o význame včiel. Aktívne Voda v prírode sa podieľa na tvorbe piesne. Ţivot rastlín a zvierat s vodou Ţiak pri práci s odbornou literatúrou, názornými ukáţkami a pomôckami popisuje spoločné znaky vodných rastlín a ţivočíchov. Porovnáva rozličné typy dýchania a povrchu tela. Voda v prírode Ţivot rastlín a zvierat s vodou Voda v prírode Potrebujeme čistú vodu Ţiak definuje dôleţitosť vodných zdrojom pre ţivot na Zemi. Na základe názorných pomôcok predstavuje kolobeh vody v prírode. Vie popísať zmeny a prechody vody zo SkVP_ISCED1_PRI_štandardy 5

6 skupenstva do skupenstva. Voda v prírode Potrebujeme čistú vodu Ţiak skúma dôsledky znečistenia prírody a vodných zdrojov. Hľadá riešenie nápravy. Aktívne sa podieľa na tvorbe navrhovaných projektov. Ja a príroda Potrebujeme čistú vodu Časová rezerva Časová rezerva SkVP_ISCED1_PRI_štandardy 6

7 2. ročník Tematický celok Téma Obsahový štandard Výkonový štandard Hmota Jeseň a vzduch Jesenná šarkaniáda Vietor je pohyb vzduchu Vzduch je hmota Púšťanie šarkanov Vedieť pripraviť experiment, ktorým ţiak dokáţe, ţe vzduch je hmota. Opísať, čím je zaujímavý vietor na jeseň a porovnať ho s vetrom v iných ročných obdobiach Poznať význam jesenných slávností na škole. Jesenné slávnosti Ako dlho trvá stavba domu? Význam jesenných slávnosti na škole Exkurzia do biozáhrady Rozprávka o troch prasiatkach z hľadiska technológie stavby Stavba, remeselníci, stavebný materiál, stavebné stroje, stavebné náradie Vymodelovať domček podľa rozprávky Postaviť múrik alebo domček zo skladačky tematického celku Hmota Zelenina a ovocie Ovocie, čo ukrýva plod? plod, semeno kôstkovice, bobule, malvice, konzervácia ovocia Zelenina Semená a plody Zelenina koreňová, listová, plodová Uskladňovanie zeleniny Vedieť roztriediť ovocie podľa semien Schematicky zakresliť zloţenie plodu Vytvoriť pojmovú mapu: plody, zelenina, ovocie Pozorovať a zapisovať zmenu plodu semena počas štyroch týţdňov, urobiť závery z pozorovania Roztriediť zeleninu podľa znakov SkVP_ISCED1_PRI_štandardy 7

8 tematického celku Zelenina a ovocie U lekára Úraz a choroba Úraz, choroba, lekárnička Rozpoznať rozdiely a súvislosti v pojmoch úraz a choroba Vymenovať úrazy a choroby Poznať základný obsah lekárničky U lekára Teplomer, lekár Opísať návštevu u lekára Zmerať teplotu teplomerom Teplomer Druhy teplomerov Vedieť odmerať teplotu vody Zostrojiť teplomer Lekári - špecialisti Chrup Správna ţivotospráva Očný špecialista Ušno-krčný špecialista Zubný špecialista Detský a dospelý chrup, príčina kazov, Ústna dutina Správne hygienické návyky, spánok, pohyb na čerstvom vzduchu spojený s vychádzkou Diskutovať o lekárskej ambulancii Vyhľadať informácie v odbornej literatúre a na internete Opísať správne čistenie ústnej dutiny názornou ukáţkou Poznať príčinu kazov. Osvojiť si správne hygienické návyky Projekt: navrhnúť detské ihrisko tematického celku U lekára Práca a odpočinok Práca a zábava Projekt: zostrojenie kalendára Kam pôjdem na prázdniny Ako vyuţívam svoj voľný čas Pracovné dni, dni pracovného pokoja, dovolenka, prázdniny kalendár, voľný čas Vedieť sa orientovať v kalendári SkVP_ISCED1_PRI_štandardy 8

9 Hodiny Celá hodina, pol hodina, štvrť a trištvrte tematického celku Práca a odpočinok Voda Voda Farba, chuť a vôňa vody Uţitočnosť a škodlivosť vody Voda a jej znečistenie Projekt: Zdravá voda Vedieť určovať čas na hodinách. Pripraviť experiment akú chuť má voda? Pripraviť experiment čo sa vo vode rozpustí, čo sa nerozpustí Uviesť návrh ako zabrániť znečisteniu vody Prezentovať dôleţitosť vody v ţivote človeka. Svetový deň vody 22. marec tematického celku Voda Cyklus stromu V lese Rastliny a ţivočíchy v lese, význam lesa pre človeka Diskutovať, čo nám dáva les, ako sa máme správať v lese Svetový deň zdravia 7. apríl Vedieť ako si chrániť zdravie. SkVP_ISCED1_PRI_štandardy 9

10 V parku Ihličnaté a listnaté stromy Navrhnúť riešenie na ochranu parku Rozoznať ihličnaté a listnaté stromy Určovať stromy podľa atlasu rastlín SkVP_ISCED1_PRI_štandardy apríl Prezentovať dôleţitosť stromov pre ţivot na Zemi. Deň stromov Rastliny v lese a parku Podmienky pre rast rastlín Zdôvodniť či, potrebujú rastliny vodu a vzduch? Vyhľadať informácie z encyklopédie alebo z internetu Pripraviť prezentáciu záverov dlhodobých pozorovaní a experimentov v elektronickej podobe alebo vo forme posteru tematického celku Cyklus stromu Rastliny a semená Ţivá a neţivá príroda Prvky ţivej a neţivej prírody Zakresliť rastlinu a jej časti Časti rastliny Rastliny v mojom okolí Projekt Kde sa stratili listy spadnuté zo stromov? Prečo nerastú rastliny pod mohutnými stromami? tematického celku Rastliny a semená Svetový deň Ţivotného prostredia Didaktické hry prírodovedného charakteru Vychádzka do prírody Časová rezerva Pozorovať a zapísať dlhodobý rast rastliny Poznať vybrané rastliny vo svojom okolí Určiť rastliny podľa atlasu rastlín Vyhľadať informácie v odbornej literatúre alebo na internete Pripraviť prezentáciu záverov dlhodobých pozorovaní a experimentov v elektronickej podobe alebo vo forme posteru. 5. jún Poznať význam zdravého ţivotného prostredia pre nás ľudí

11 3. ročník Tematický celok Téma obsahový štandard Výkonový štandard Úvodná hodina Čo sme sa naučili (str. 8, 9) Vedieť vymenovať ihličnaté a listnaté stromy, vedieť vysvetliť rozdiel medzi nimi Veci okolo nás Prečo sa veci líšia (str. 10, 11) Vedieť vymenovať ľudské výtvory a prírodniny, vedieť rozdiel medzi ţivou a neţivou prírodninou Rastliny súčasť prírody Prečo stromy plačú? (str. 12, 13) Poznať základné časti stromu, vedieť ich nakresliť a popísať(koreň, kmeň, list, kvet, plod) Rastliny súčasť prírody Prečo stromy plačú? (str. 14, 15) Poznať základné časti stromu, vedieť ich nakresliť a popísať Rastliny súčasť prírody Prečo existujú nahé semená? (str. 16, 17) Vedieť vymenovať ihličnaté stromy, vedieť rozdiel medzi listnatým a ihličnatým stromom Rastliny súčasť prírody Prečo máme stromy, ktoré majú semená ukryté? (str. 18, 19) Vedieť ako sa volajú stromy a plody, ktoré na nich rastú Veci okolo nás Prečo je voda vo fľaši a knihy nie? (str. 20, 21) Veci okolo nás Prečo je slon ťaţký a more veľké? (str. 22, 23) Vedieť, ţe veci sú vyrobené z látok a látky majú rôzne vlastnosti. Triediť látky na tuhé (pevné) a kvapaliny. Vedieť odmerať hmotnosť, objem a poznať medzinárodné jednotky a značky, meradlo hmotnosti a objemu Veci okolo nás Prečo je zmrzlina studená? (str. 24, 25) Vedieť odmerať teplotu vzduchu laboratórnym teplomerom poznať jednotku teploty a jej značku Veci okolo nás Prečo mláky miznú? (str. 26, 27) Vedieť popísať zmeny vlastnosti vody, kolobeh vody v prírode. Vesmír Prečo Slnko vychádza a zapadá? (str. 28, Vedieť odmerať čas a poznať medzinárodné jednotky a značky, 29) meradlo Vesmír Prečo je Zem guľatá? (str. 30, 31) Vedieť vymenovať planéty Slnečnej sústavy Technika a technické objavy Prečo sa lopta kotúľa? (str. 32, 33) - uviesť príklady pôsobenia sily v našom ţivote Technika a technické objavy Prečo je ľad šmykľavý? (str. 34, 35) Vedieť, kedy vzniká trenie, poznať pojem trenie Technika a technické objavy Prečo má bicykel pedále? (str. 36, 37) Poznať pojem ozubené koleso SkVP_ISCED1_PRI_štandardy 11

12 Technika a technické objavy Človek ako súčasť prírody Školský vzdelávací program Ţivá škola Prečo ţiarovka svieti? (str. 38, 39) Prečo sa podobáme na opicu? (str. 40, 41) Prečo sa podobáme na opicu? (str. 40, 41) Vysvetliť význam elektrickej energie a jej šetrenie Vysvetliť veku primerane, čo je vodič a nevodič (izolant). Poznať hlavné vonkajšie časti ľudského tela, vedieť vymenovať podmienky pre ţivot človeka. Poznať vývinové štádiá človeka. Človek ako súčasť prírody Človek ako súčasť prírody Prečo vidíme, cítime, počujeme? (str. 42, 43 Vedieť vymenovať zmyslové orgány. Človek ako súčasť prírody Prečo potrebujeme zmysly? (str. 44, 45) Vedieť pomenovať orgán hmatu a zraku. Človek ako súčasť prírody Prečo potrebujeme zmysly? (str. 46, 47) Vedieť pomenovať orgán sluchu, chuti a čuchu. Človek ako súčasť prírody Prečo si učením precvičujeme mozog? (str. 48, 49) Vedieť vymenovať, čo tvorí nervovú sústavu. Prečo počujeme tlkot srdca? (str. 50, 51) Človek ako súčasť prírody Čo sme sa naučili (str. 52, 53) Ţivočíchy súčasť prírody Prečo majú ţivočíchy kostru? (str. 54, 55) Vekuprimerane vysvetliť, v čom prúdi krv, čo sú cievy, srdce, srdcovo-cievna sústava. Poznať, čo sú to stavovce, vedieť niektoré vymenovať. Prečo existujú cicavce? (str. 56, 57) Poznať, čo sú to cicavce, vedieť niektoré vymenovať. Poznať Ţivočíchy súčasť prírody pojem materské mlieko. Ţivočíchy súčasť prírody Prečo vtáky vedia lietať? (str. 58, 59, 60, 61) Vedieť, čím je pokryté telo vtákov, poznať pojem spevavec, vedieť, ţe sa vtáky rodia z vajíčka. Ţivočíchy súčasť prírody Prečo had v chlade nezamrzne? (str. 62, 63) Vedieť, čím sa hady ţivia. Prečo had v chlade nezamrzne? (str. 64, 65) Vedieť, ţe plazy nemajú stálu telesnú teplotu, rodia sa Ţivočíchy súčasť prírody z vajíčka. Prečo ţaba môţe ţiť vo vode aj na súši? Vekuprimerane vysvetliť pojem obojţivelník. Obojţivelníky sa Ţivočíchy súčasť prírody (str. 66, 67) rodia z vajíčka. SkVP_ISCED1_PRI_štandardy 12

13 Prečo ţralok nie je typická ryba? (str. 68, Vymenovať typické znaky drsnokoţcov a rýb. Ţivočíchy súčasť prírody 69) Spoločenstvo základ ţivota v prírode Prečo u nás nie je púšť? (str. 70, 71) Poznať pojem prírodné spoločenstvá. Vie vymenovať tri druhy spoločenstva. Spoločenstvo základ ţivota v prírode Prečo ryby nelietajú? (str. 72, 73) Vedieť vysvetliť pojem vodné spoločenstvo a čo ho tvorí. Spoločenstvo základ ţivota v prírode Prečo medvede nemajú rady parky? (str. 74, 75) Vedieť vysvetliť pojem kultúrne spoločenstvo, čo ho tvorí ako vzniká. Spoločenstvo základ ţivota v prírode Prečo sú lesy pľúcami planéty? (str. 76, 77) Vedieť vysvetliť pojem spoločenstvo lesa a čo ho tvorí. Čo sme sa naučili? (str. 78, 79) Vyuţívať poznatky daného tematického celku, vystihnúť v nej vzťah človeka a prírody, pouţívať nadobudnuté vedomosti aj v praxi. Čo sme sa dozvedeli z prírodovedy v 3.ročníku, I. časť Čo sme sa dozvedeli z prírodovedy v 3.ročníku, II. časť Vyuţívať poznatky daného tematického celku, vystihnúť v nej vzťah človeka a prírody, pouţívať nadobudnuté vedomosti aj v praxi. Vedieť sa ohodnotiť. Samohodnotenie. Sebareflexia. Spoluhodnotenie iných. SkVP_ISCED1_PRI_štandardy 13

14 4. ročník Tematický celok Téma Obsahový štandard Výkonový štandard učiva z 3. ročníka učiva z 3. ročníka učiva z 3. ročníka Čo sme v minulom roku spolu zistili a čo nové sme sa naučili str. 8, 9 Čo sme v minulom roku spolu zistili a čo nové sme sa naučili str.10 Čo sme v minulom roku spolu zistili a čo nové sme sa naučili str.11 Úvod do prírodovedy 4. roč., vzbudiť záujem o získavanie nových poznatkov, opakovanie učiva z 3. roč. Vzbudiť záujem o získavanie nových poznatkov, opakovanie učiva z 3. roč. Vzbudiť záujem o získavanie nových poznatkov, opakovanie učiva z 3. roč. Pripomenutie učiva o rastlinách a ţivočíchoch. Ţiak vie rozprávať na tému "Čo nové som sa z prírody počas prázdnin naučil?" Pripomenutie učiva o lese, vodných tokoch, o kultúrnom spoločenstve. Samostatne, primerane veku prezentovať poznatky 3. ročníka o prírodninách, ľudských výtvoroch aj o vesmíre, Slnečnej sústave. Veci okolo nás Prečo je more slané str. 12, 13 Kvapalné látky - voda - povrchová, podzemná, sladká, morská, kolobeh vody v prírode Ţiak vie, ţe morská voda je slaná, čo spôsobuje rozpustená soľ, vie, ţe ţivočíchy, ktoré v nej ţijú by bez soli nepreţili a naopak, vie vysvetliť ako je moţné z morskej soli získať soľ, vie, ţe z morskej vody sa odparuje len voda, takţe morská voda je v plynnom stave len vodná para Veci okolo nás Prečo sa skaly lámu str. 14, 15 Pevné látky, vplyvy počasia na horniny - zvetrávanie, pôda, vznik pôdy Ţiak vie uviesť pôdu ako príklad pevnej látky, vie vysvetliť, ţe pevné látky sa dajú rozdrobiť na menšie časti, vie, ţe dlhodobým rozdrobovaním kameňov vzniká pôda, pozná jej dôleţitosť pre rastliny a ţivočíchy Veci okolo nás Prečo ţelezo hrdzavie str. 16, 17 Plynné látky - atmosféra, vzduch, jeho zloţenie, vzduchoprázdno Ţiak vie, ţe okolo Zeme sa nachádza vzdušný obal - atmosféra, pozná jej časti, vie, ako vzduch a voda vplývajú na ţelezné predmety, vie, ţe vzduch je hmota, ktorá vypĺňa priestor, vie, čo je vietor, ako vzniká, aké má vlastnosti, z akých látok sa skladá Veci okolo nás Prečo autá musia tankovať Energia - formy, vyuţitie Ţiak pozná potrebu energie pre pohyb vecí, aj SkVP_ISCED1_PRI_štandardy 14

15 str. 18, 19 pre človeka, vie, ţe sa nedá vyrobiť ani zničiť Veci okolo nás a utvrdzovanie učiva str. 20, 21 a utvrdzovanie tematického celku - Veci okolo nás Ţiak vie samostatne odpovedať na otázky a vypracovať zadané úlohy. Vie samostatne primerane veku prezentovať nadobudnuté poznatky a zručnosti. Človek ako súčasť prírody Prečo je dôleţité, čo jeme? str. 22, 23 Tráviaca sústava, jej časti, stravovanie Ţiak pozná základné súčasti tráviacej sústavy Ţiak vie jednoducho vysvetliť, čo sa deje s jedlom, ktoré zjeme, uvedomuje si, ţe jedlo obsahuje látky, ktoré organizmus potrebuje, ostatné vylučuje stolicou, pozná základné súčasti tráviacej sústavy Človek ako súčasť prírody Prečo ľudské telo potrebuje čistiacu stanicu? str. 24, 25 Vylučovacia sústava, jej časti, spôsoby vylučovania odpadových látok Ţiak vie, ţe z krvi sa nevyuţité a odpadové látky dostávajú z organizmu pomocou obličiek, vie, ţe sa v nich tvorí moč, pozná základné časti vylučovacej sústavy a aj ďalšie spôsoby vylučovania odpadových látok z tela Človek ako súčasť prírody Prečo človek nemôţe lietať? str. 26, 27 Oporno-pohybová sústava - kostra, svaly Ţiak vie, ţe pohyb zabezpečujú svaly, ktoré sú upnuté na kostru, vie vymenovať najzákladnejšie kosti v ľudskom tele, vie, ţe niektoré svaly ovládame vôľou a niektoré nie, vie uviesť príklady pohybu Človek ako súčasť prírody Prečo človek nevie dýchať pod vodou a ryba na súši? str. 28, 29 Dýchacia sústava Ţiak pozná časti dýchacej sústavy, vie, kde sa v tele nachádzajú pľúca, vie, ţe zo vzduchu pri dýchaní vyuţívame iba kyslík, vie vymenovať základné prejavy dýchania - pohyb hrudníka, pozná vplyv fyzickej námahy na zrýchlenie dýchania a srdcovej činnosti Človek ako súčasť prírody Čo sme sa naučili a utvrdzovanie učiva Vie samostatne primerane veku prezentovať nadobudnuté poznatky a zručnosti Vesmír Prečo veci padajú na Zem? str. 30, 31 Gravitačná sila Zeme, sila, jednotka a meradlo sily Ţiak vie, ţe príčinou pádu telies k zemi je gravitačná sila, vie, ţe v okolí Zeme je gravitačné pole, ţe sa zmenšuje s väčšou vzdialenosťou od Zeme, vie, čo je sila, aká je jej SkVP_ISCED1_PRI_štandardy 15

16 Vesmír Vesmír Vesmír Vesmír Vesmír Vesmír Technika a technické objavy Technika a technické objavy Technika a technické objavy Školský vzdelávací program Ţivá škola Prečo je vo vesmíre ticho? str.32, 33 Prečo slnko svieti a hreje? str. 34, 35 Prečo je nebo modré? str. 36, 37 Prečo sa Mesiac mení? str. 38, 39 Prečo je obloha plná hviezd? str. 40, 41 Čo sme sa naučili str. 48 Prečo kompas ukazuje sever? str. 42, 43 Prečo existujú stroje? str. 44, 45 Prečo máme elektrické zásuvky? Zvuk, jeho vznik, šírenie, výška Slnko - zdroj tepla a svetla Svetlo, jeho vlastnosti Mesiac - prirodzená druţica Zeme, fázy Súhvezdia, Zem, jej výnimočnosť a ochrana a utvrdzovanie učiva Magnetická sila, magnet, magnetické pole Jednoduché stroje - páka, kladka, naklonená rovina Elektrická energia jednotka a čím ju meriame Ţiak vie, čo je zvuk, ako vzniká, ako sa šíri, od čoho závisí jeho výška, ţe potrebuje prostredie na svoje šírenie Ţiak vie, ţe Slnko je naša najbliţšia hviezda, ţe jeho ţiarenie dodáva Zemi teplo a svetlo, ţe uhol dopadu slnečných lúčov na Zem ovplyvňuje teplotu, vie, ako si chrániť zrak pred Slnkom Ţiak vie, ţe Slnko je zdrojom svetla, ţe je to druh energie, ţe sa odráţa od vecí šíri sa priamočiaro, prechádza priehľadnými látkami, vie, ţe biele svetlo sa rozkladá Ţiak vie, ţe Mesiac je prirodzená druţica Zeme, ţe obieha okolo Zeme po kruhovej dráhe, ţe sám nesvieti, ale odráţa slnečné svetlo, pozná mesačné fázy a vie, ktorý človek sa ako prvý prechádzal po Mesiaci Ţiak vie, ţe vo vesmíre je veľa hviezd, súhvezdí, planét, ţe majú rôznu veľkosť, hviezdy aj rôznu teplotu, vie ako dlho letí svetlo zo Slnka na Zem, vie, ţe Zem je jedinečná a preto ju treba chrániť Vie samostatne primerane veku prezentovať nadobudnuté poznatky a zručnosti Ţiak pozná pojem magnetická sila, vie, ţe magnet pôsobí magnetickou silou na ţelezné predmety, vie, ţe okolo magnetu je magnetické pole, ţe magnet má dva póly - severný a juţný Ţiak pozná jednoduché stroje - páku, kladku a naklonenú rovinu, pozná princíp ich fungovania, vie, ţe menia smer pohybu, vie, kde v praxi ich vyuţívame Ţiak vie, na čo sa pouţíva elektrická energia, kde sa vyrába, ako sa rozvádza, vie, ţe je nevyhnutá SkVP_ISCED1_PRI_štandardy 16

17 Technika a technické objavy str. 46, 47 Čo sme sa naučili str. 49 a utvrdzovanie učiva pre prácu elektrických spotrebičov, pozná zásady bezpečného vyuţívania elektrickej energie Vie samostatne primerane veku prezentovať nadobudnuté poznatky a zručnosti Ţivočíchy - súčasť prírody Ţivočíchy - súčasť prírody Ţivočíchy - súčasť prírody Spoločenstvo - základ ţivota v prírode Spoločenstvo - základ ţivota v prírode Spoločenstvo - základ ţivota v prírode Prečo ţijú niektoré ţivočíchy samy? str. 50, 51 Prečo ţijú niektoré ţivočíchy samy? str. 52 Prečo je hmyz pre nás dôleţitý? str. 53 Prečo je pre nás hmyz dôleţitý? str. 54, 55 Prečo niektoré ţivočíchy ţijú v skupinách? str. 56, 57 Prečo vlci ţijú vo svorke? str. 58, 59 Prečo mravce nezablúdia? str.60, 61 Bezstavovce, hermafrodity, obrúčkavce - slimák, dáţďovka Obrúčkavce - dáţďovka Hmyz Ţiak pozná pojem bezstavovec a hermafrodit (obojpohlavný ţivočích) a vie ich vysvetliť, vie povedať zástupcov tejto ţivočíšnej skupiny, pozná pojem obrúčkavec a zástupcu tejto skupiny Ţiak vie vymenovať časti tela dáţďovky Vie, ţe hmyz je najpočetnejšia skupina bezstavovcov, vie opísať telo hmyzu - jeho časti Hmyz - úplná a neúplná premena Ţiak vie, ţe existujú dve veľké skupiny hmyzu - s úplnou premenou (vajíčko - larva - kukla - dospelý jedinec) a neúplnou premenou (vajíčko - larva - dospelý jedinec) a vie vysvetliť, čím sú charakterizované Ţivočíšne spoločenstvo Ţiak vie, ţe ţivočíchy ţijúce v skupinách voláme ţivočíšne spoločenstvo, vie, ţe v kaţdom z prírodných spoločenstiev môţe existovať viacero ţivočíšnych spoločenstiev, vie, ţe nie všetky ţivočíchy ţijú v spoločenstve Ţivočíšne spoločenstvo - svorka, kolónie Ţiak pozná pojem svorka a kolónia a vie ich vysvetliť, pozná pravidlá ţivota v svorke aj v kolónii, pozná rozdiely medzi nimi a vie ich vysvetliť, vie vymenovať ţivočíchy, ktoré ţijú v takýchto spoločenstvách Ţivočíšne spoločenstvo - mravce, včely Ţiak vie, ţe včely a mravce ţijú v spoločenstvách, vie, ţe včelie spoločenstvo SkVP_ISCED1_PRI_štandardy 17

18 Spoločenstvo - základ ţivota v prírode Rastliny - súčasť prírody Rastliny - súčasť prírody nazývame včelstvo, vie ako tieto spoločenstvá fungujú Čo sme sa naučili a utvrdzovanie učiva Vie samostatne primerane veku prezentovať nadobudnuté poznatky a zručnosti Prečo rastliny ţijú na Rastlina - časti rastliny, ţivot na jednom Ţiak vie, ţe rastliny sú prispôsobené ţivotu na jednom mieste? mieste jednom mieste, pozná časti rastliny a na čo str. 62, 63 slúţia, vie, ţe nie všetky rastliny sú rovnaké Prečo sú rastliny zelené? str. 64, 65 Zelené farbivo - chlorofyl, chloroplasty, listy listnatých stromov Ţiak vie, ţe rastlinné bunky obsahujú chloroplasty a tie zas zelené farbivo - chlorofyl, vie, prečo stromom na jeseň opadávajú listy a ihličnatým nie, pozná význam rozkladajúcich sa častí rastlín pre obohacovanie pôdy Rastliny - súčasť prírody Prečo rastliny rastú a starnú? str.66, 67 Fotosyntéza - premena slnečnej energie Ţiak pozná a vie vysvetliť pojem fotosyntéza, vie ako prebieha, vie, ţe pri nej vzniká zdroj energie pre rastlinu - glukóza, vie, ţe rastliny potrebujú pre svoj ţivot oxid uhličitý Rastliny - súčasť prírody Čo sme sa naučili str. 68, 69 a utvrdzovanie učiva Vie samostatne primerane veku prezentovať nadobudnuté poznatky a zručnosti Huby - súčasť prírody Prečo huby nepatria medzi typické rastliny ani ţivočíchy? str. 70, 71 Huby - príjem potravy, symbióza Ţiak vie, ţe huby majú prejavy rastlín aj ţivočíchov, vedia ako prijímajú potravu, poznajú a vedia vysvetliť pojem symbióza - pre oboch výhodné spoluţitie s iným organizmom Huby - súčasť prírody Prečo huby nepatria medzi typické rastliny ani ţivočíchy? str. 72, 73 Huby - plesne, parazitizmus, saprofytizmus Ţiak pozná pojem parazitizmus a saprofytizmus (ţivot na odumretých rastlinách a ich rozkladanie), vie, ţe medzi huby patria aj plesne, vie, ţe ich vyuţívame aj ako lieky (Penicillium), vie, ţe niektoré huby sú jedlé, niektoré jedovaté SkVP_ISCED1_PRI_štandardy 18

19 Pre šikovných bádateľov Z čoho sú zloţené organizmy? str. 74, 75 Mikroskop, preparát, ţivočíšna bunka, rastlinná bunka Ţiak vie, ţe telá (rastlín, ţivočíchov) sa skladajú z buniek, ţe ich môţeme skúmať, pozná mikroskop, pojem preparát, vie, ţe rastlinné a ţivočíšne bunky sa líšia Pre šikovných bádateľov Prečo sa stali slávnymi? str. 76, 77 Významní vedci prírodných vied Ţiak pozná niektorých významných vedcov a ich objavy Čo sme sa naučili str. 78 a utvrdzovanie učiva Vie samostatne primerane veku prezentovať nadobudnuté poznatky a zručnosti SkVP_ISCED1_PRI_štandardy 19