Spotrebiteľské úvery zmluvné podmienky znevýhodňujúce spotrebiteľa

Transkript

1 Sptrebiteľské úvery zmluvné pdmienky znevýhdňujúce sptrebiteľa Bratislava, júl 2012 Spracvané: pracvníkmi Centra právnej pmci

2 I keď bl v pslednej dbe venvané veľké úsilie psilneniu pstavenia, ak aj chrany sptrebiteľa, je nutné si uvedmiť, že nie je mžné sa účelne a úspešne dmáhať práv priznaných právnym priadkm Slvenskej republiky bez náležitéh a dôslednéh prístupu sptrebiteľa, ktrým treba rzumieť minimálne základnú znalsť relevantných právnych predpisv a dôslednsť pri uzatváraní záväzkvých vzťahv. Aj keď v zmysle najnvšej judikatúry sú súdy pvinné zhľadňvať istú mieru sptrebiteľskej nedbanlivsti ( ľahkvážnsti ) pri uzatváraní sptrebiteľských zmlúv, je vždy jednduchšie a aj zdpvednejšie zamerať sa na prevenciu napr. dôsledným prečítaním zmluvy, v prípade nejasnstí ich zrejmením buď s druhu zmluvnu stranu aleb s sbu znalu danej prblematiky, ak až následne v prípade vzniku spru, napr. až pri meškaní s splátkami, hľadať riešenie vzniknutéh prblému. Účelm tht materiálu je pskytnúť priemernému sptrebiteľvi základné infrmácie týkajúce sa zmlúv sptrebiteľských úverch a bznámiť sptrebiteľa s najčastejšie pužívanými zmluvnými pdmienkami, ktré aj keď dprujú záknu, sú veriteľmi pužívané a sptrebiteľmi s výnimku pár prípadv nenamietané. Základnými právnymi predpismi, ktré by mal sptrebiteľ pznať v prípade uzatvárania zmluvy sptrebiteľskm úvere sú: Občianskeh záknníka (ďalej len OZ ), zákn č. 129/2010 Z.z. sptrebiteľských úverch a iných úverch a pôžičkách pre sptrebiteľv a zmene a dplnení niektrých záknv v znení neskrších právnych predpisv (ďalej len zákn č.129/2010 Z.z. ), zákn č. 266/2005 Z.z. chrane sptrebiteľa pri finančných službách na diaľku a zmene a dplnení niektrých záknv v znení neskrších právnych predpisv (ďalej len zákn č. 266/2005 Z.z. ) zákn č. 250/2007 Z.z. chrane sptrebiteľa v znení neskrších právnych predpisv (ďalej len zákn č. 250/2007 Z.z.). V všebecnsti je sptrebiteľský úver definvaný v zákne č. 129/2010 Z.z. ak dčasné pskytnutie peňažných prstriedkv na základe zmluvy sptrebiteľskm úvere 1 v frme pôžičky, úveru, dlženej platby aleb bdbnej finančnej pmci pskytnutej veriteľm sptrebiteľvi. V 1 ds.3 zákna č.129/2010 Z.z. je tiež uvedená negatívna definícia sptrebiteľskéh úveru, teda vymedzenie úverv, ktré nemžn subsumvať pd sptrebiteľské úvery, napr. úver bez úrku a bez ďalších pplatkv; úver, ktrý sa musí splatiť v lehte nepresahujúcej tri mesiace; hyptekárny úver a iné. Je veľmi dôležité vedieť rzznať, či sa jedná sptrebiteľský úver aleb nie, nakľk len na sptrebiteľské úvery v zmysle uvedenej definície sa vzťahujú práva 1 zmluva, ktru sa veriteľ zaväzuje pskytnúť sptrebiteľvi sptrebiteľský úver a sptrebiteľ sa zaväzuje pskytnuté peňažné prstriedky vrátuť a zaplatiť celkvé náklady sptrebiteľa spjené s sptrebiteľským úverm.

3 a pvinnsti vyplývajúce pre sptrebiteľa, veriteľa, prípadne inéh veriteľa z zákna č. 129/2010 Z.z.. V všebecnsti by mal sptrebiteľ pri uzatváraní zmluvy sptrebiteľskm úvere venvať pzrnsť minimálne nasledvným trm blastiam: a) náležitstiam zmluvy b) vlastnej schpnsti splácať úver c) zmluvným pdmienkam Náležitsti zmluvy V 9 ds.2 zákna č. 129/2010 Z.z. sú taxatívne vymenvané bsahvé náležitsti zmluvy sptrebiteľskm úvere 2. Dôležitsť splnenia pvinnéh bsahu zmluvy sa dzrkadluje v sankcii za jeh neddržanie, ktrým je v zmysle 11 ds.1 zákna č. 129/2010 Z.z. bezúrčnsť a bezpplatkvsť úveru. V praxi sa stáva, že veritelia nesprávne vypčítavajú rčnú percentuálnu mieru nákladv (ďalej len RPMN ) 3. V prípade, že RPMN je vypčítaná nesprávne v neprspech sptrebiteľa, sa pskytnutý sptrebiteľský úver pvažuje za bezúrčný a bez pplatkv. Vzr výpčtu RPMN je uvedený v prílhe 2 k záknu č. 129/2010 Z.z., pričm v 19 cit. zákna sú uvedené plžky, ktré sa zapčítavajú a ktré nie d RPMN. Vlastná schpnsť splácať úver V zmysle 7 zákna č. 129/2010 Z.z. je veriteľ pred uzavretím zmluvy sptrebiteľskm úvere aleb pred zmenu takejt zmluvy spčívajúcej v navýšení sptrebiteľskéh úveru pvinný skúmať s dbrnu starstlivsťu schpnsť sptrebiteľa splácať sptrebiteľský úver, pričm je pvinný zhľadniť najmä dbu splácania, výšku úveru, príjem sptrebiteľa, ak aj účel sptrebiteľskéh úveru. K uvedenej pvinnsti veriteľa sa viaže pvinnsť sptrebiteľa pskytnúť veriteľvi na jeh žiadsť údaje ptrebné na psúdenie splnenia schpnsti splácať. Niektrí veritelia dmnel plnia vyššie uvedenú pvinnsť prehlásením sptrebiteľa schpnsti splatiť úver. Ak si veriteľ nedstatčne preveril schpnsti sptrebiteľa splácať úver, veriteľ nie je právnený vyžadvať d sptrebiteľa splatiť jednrázv celý sptrebiteľský úver. 2 pzri zákn č. 129/2010 napr. na stránke jaspi.justice.gv.sk 3 rčná percentuálna miera nákladv celkvé náklady sptrebiteľa spjené s sptrebiteľským úverm, vyjadrené ak rčné percent z celkvej výšky sptrebiteľskéh úveru pdľa 19 zákna č. 129/2010 Z.z.

4 Zmluvné pdmienky Či už sa jedná sptrebiteľský úver aleb nie, základný rámec práv a pvinnsti pri sptrebiteľských zmluvách je upravený v ustanveniach OZ. V zmysle 53 ds.1 OZ sptrebiteľské zmluvy nesmú bsahvať ustanvenia, ktré spôsbujú značnú nervnváhu v právach a pvinnstiach zmluvných strán v neprspech sptrebiteľa. T neplatí, ak bli neprijateľné pdmienky individuálne djednané (t.z. že sptrebiteľ mal skutčnú mžnsť zmeniť pdmienky zmluvy navrhnuté veriteľm). Zárveň v zmysle 54 ds.1 cit. zákna zmluvné pdmienky upravené sptrebiteľsku zmluvu sa nemôžu dchýliť d Občianskeh záknníka v neprspech sptrebiteľa. Sptrebiteľ sa najmä nemôže vpred vzdať svjich práv, ktré mu Občiansky záknník priznáva, aleb si inak zhršiť svje zmluvné pstavenie. Z aplikačnej praxe mžn vymedziť tiet blasti zmluvných pdmienk za najčastejšie značne znevýhdňujúce sptrebiteľa, resp. dchyľujúce sa d ustanvení Občianskeh záknníka v prípade sptrebiteľských zmlúv: predčasné splatenie úveru Veriteľ je v všebecnsti pvinný infrmvať sptrebiteľa - mžnsti kedykľvek pčas trvania zmluvy sptrebiteľskm úvere predčasne splatiť sptrebiteľský úver, - pstupe pri takm splatení sptrebiteľskéh úveru, - práve veriteľa na náhradu nákladv spjených s splatením sptrebiteľskéh úveru pred lehtu splatnsti - spôsbe určenia ich výšky. V súvislsti s tut pvinnsťu sa stáva, že veritelia pmínajú infrmvať sptrebiteľa mžnsti predčasnéh splatenia, prípadne h nesprávne infrmujú. Niekedy sa tiež stáva, že veritelia uvádzajú nesprávnu výšku nákladv spjených s splatením sptrebiteľskéh úveru. 4 sankcie - zmluvná pkuta Základná dispzitívna právna úprava zmluvnej pkuty (ďalej len ZP ) je bsiahnutá v a OZ, pričm medzi jej základné charakteristiky (pri nevyužití dispzitívneh právnenia) patrí: - dlžník (sptrebiteľ) je pvinný plniť pvinnsť aj p zaplatení ZP, 4 správna výška je uvedená v 16 ds.3 zákna č. 129/2010 Z.z. (max. 1% splatenéh sptrebiteľkéh úveru, ak chýba d splatenia úveru dbbie dlhšie ak 1 rk, 0,5% splatenéh úveru, ak dbbie kratšie ak 1 rk)

5 - veriteľ nie je právnený pžadvať náhradu škdy spôsbenej prušením pvinnsti, na ktrú sa vzťahuje zmluvná pkuta, - veriteľ nemá práv na náhradu škdy presahujúcu zmluvnú pkutu, - dlžník je pvinný zaplatiť zmluvnú pkutu, len ak prušenie pvinnsti zavinil (subjektívna právna zdpvednsť). Veritelia však v zmluvných pdmienkach mdifikujú úpravu ZP napríklad tak, že zavádzajú bjektívnu zdpvednsť (bez hľadu na zavinenie), ZP nezapčítavajú na náhradu škdy a stanvujú, že zaplatenie ZP nemá vplyv na práv veriteľa pžadvať ppri ZP aj náhradu škdy vzniknutej prušením pvinnsti pri splácaní sptrebiteľskéh úveru. V zmysle 3a nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z. sankcie za meškanie sptrebiteľa s splácaním peňažných prstriedkv (úrky z meškania, zmluvné pkuty a akékľvek iné plnenia za meškanie pri splácaní) nesmú splu prevýšiť priemernú hdntu RPMN napsledy zverejnenú pdľa 21 ds.2 zákna č. 129/2010 Z.z. pred vznikm meškania viac ak 10 percentuálnych bdv rčne a súčasne nesmú prevýšiť trjnásbk úrkv z meškania (k je výška úrkv z meškania 9 %, teda nesmú byť vyššie ak 27%). Veritelia v zmluvných pdmienkach niekedy kumulujú sankcie za meškanie, pričm neddržujú maximálnu výšku sankcie stanvenú v predšlej vete, napr. pžadujú d sptrebiteľa zmluvnú pkutu v výške 10% z dlžnej sumy+ sankčný úrk z meškania (9%) + pvinnsť uhradiť vzniknutú škdu veriteľvi, aleb napr. stanvenie zmluvnej pkuty v výške 0,25 % denne z dlžnej sumy, č v knečnm prepčte predstavuje sankciu v výške 91,25 % dlžnej sumy rčne. zabezpečenie záväzku dhda zrážkach z mzdy Častým zabezpečvacím inštitútm vyžadvaným veriteľmi je sbitná dhda zrážkach z mzdy pre prípad nesplácania pôžičky. V zmysle 551 OZ je však mžné vyknať zrážky z mzdy až p zrčnsti veriteľvej phľadávky, teda nie je mžné zabezpečvať budúcu phľadávku. Vzhľadm k rzpru takejt dhdy s 53 ds.1 a 54 ds.1 OZ je uvedená zmluvná pdmienka neplatná. ntárska zápisnica Za účelm zabezpečenia záväzku niekedy veritelia vyžadujú d klienta udelenie plnmcenstva, ktrým klient splnmcní veriteľa na zabezpečenie vyhtvenia ntárskej zápisnice ak exekučnéh titulu, t.j. aby v klientvm mene uznal veriteľv záväzk, tak aby sa ntárska zápisnica stala vyknateľným exekučným titulm na celý klientv majetk d výšky vzniknutej phľadávky aleb jej zstatku v prípade

6 čiastčnéh splatenia dlhu, pričm návrh plnmcenstva je vypracvávaný veriteľm a klient h nemôže bez súhlasu veriteľa meniť. Splnmcnenie sby, ktrú sptrebiteľvi vyberie veriteľ je však v rzpre s 22 ds.2 OZ a teda veriteľ nemôže d sptrebiteľa takét splnmcnenie vyžadvať. zabezpečenie záväzku zmenku V zmysle 17 zákna č.129/2010 Z.z. nie je mžné splniť dlh aleb zabezpečiť jeh splnenie zmenku aleb šekm. I napriek uvedenému však niektrí veritelia pžadujú d sptrebiteľa vypísanie zmenky za účelm zabezpečenia sptrebiteľskéh úveru. Vzhľadm k uvedenému 17 však takét djednanie nemžn akceptvať pre jeh rzpr s záknm. úhrada splátk variabilný symbl V zmysle 576 ds.2 OZ je peňažný dlh, plnený prstredníctvm peňažnéh ústavu aleb prstredníctvm pštvéh pdniku splnený prídaním dlhu na účet veriteľa v peňažnm ústave. Veritelia však v rámci zmluvných pdmienk čast ukladajú sptrebiteľvi pvinnsť značiť svju platbu (splátku) variabilným symblm, pričm v prípade neddržania tejt pvinnsti sankcinujú sptrebiteľa rvnak ak keby bl v meškaní s splátku (splátka je pvažvaná za nesplatenú). pužitie prstriedkv V zmysle 566 ds.2 OZ pri čiastčnm plnení peňažnéh dlhu sa plnenie dlžníka (sptrebiteľ) zapčítava najprv na istinu a ptm na úrky, ak dlžník (sptrebiteľ) neurčí inak. V praxi sa však stáva, že v rámci zmluvných pdmienk je pdmienka nafrmulvaná tak, že veriteľ si určí na aký účel bude platba zapčítaná napr. najprv na úhradu úrkv, zmluvnej pkuty, úrkv z meškania, iných pplatkv a nákladv a až následne istina. pčítanie lehty splatnsti V zmysle 122 ds.3 OZ ak psledný deň lehty pripadne na sbtu, nedeľu aleb sviatk, je psledným dňm lehty najbližší nasledujúci pracvný deň. V zmluvných pdmienkach sa však niekedy bjavuje zmenená frmulácia: V prípade, ak psledný deň lehty splatnsti pôžičky pripadne na sbtu aleb na deň pracvnéh pkja, dňm lehty splatnsti pôžičky je psledný pracvný deň pred sbtu aleb dňm pracvnéh pkja.

7 predĺženie premlčacej dby Všebecná ak aj sbitné premlčacie lehty sú stanvené v 101 a nasl. OZ. V rámci zmluvných djednaní však veritelia bčas pžadujú d sptrebiteľa predĺženie premlčacej dby na všetky nárky na 10 rkv. Ide ustanvenie zmluvných pdmienk zjavne neprimerané a neprijateľné pre sptrebiteľa, ktré h zaväzuje, aby už pri vzniku zmluvy súhlasil s predĺžením premlčacej lehty na všetky nárky veriteľa. zapčítanie phľadávk V zmluvách sptrebiteľských úverch veritelia niekedy pužívajú pdmienku, v zmysle ktrej si vyhradzujú práv pstúpiť akúkľvek phľadávku z zmluvy tretej sbe, pričm tt práv sptrebiteľvi dmietajú resp. pdmieňujú h vlastným súhlasm. rzhdcvská dlžka V záujme č najrýchlejšieh riešenia sprv vzniknutých z zmlúv sptrebiteľských úverv, prípadne č najrýchlejšieh zabezpečenia exekučnéh titulu veriteľm je častu pdmienku v rámcvých zmluvách sptrebiteľskm úvere (aleb v zmluvných pdmienkach) rzhdcvská dlžka, ktru sa veriteľ s sptrebiteľm zaväzujú, že všetky spry vzniknuté z ich záväzkvéh vzťahu budú riešené rzhdcvským rgánm (veriteľm presne stanveným) aleb príslušným súdm. I keď dlžka umžňuje sptrebiteľvi dmáhať sa chrany na štátnm rgáne, ale zárveň je pvinný pdrbiť sa rzhdcvskému knaniu, ak knanie vyvlá veriteľ. Mžnsť inicivania spru sptrebiteľm je teda len akademická. Takát rzhdcvská dlžka nie je spôsbilá eliminvať hrubú nervnváhu v právach a pvinnstiach v neprspech sptrebiteľa. V zmysle kntrlných zistení Slvenskej bchdnej inšpekcie neprijateľnsť zmluvnej pdmienky spčíva aj v skutčnsti, ak dlžka nebla djednaná p vzniku spru, ale už pri vzniku záväzkvéh vzťahu, ak aj v tm, že veriteľ vpred určil rzhdcvské súdy, ktré majú riešiť spry s sptrebiteľm. vľba režimu Obchdnéh záknníka na zmluvný vzťah Právny režim sptrebiteľských zmlúv je upravený v Občianskm záknníku, zákne č.129/2010 Z.z., zákne č. 266/2005 Z.z. a zákne č.250/2007 Z.z.. I keď v zmysle 262 ds.1 Obchdnéh záknníka sa zmluvné strany môžu dhdnúť na vľbe

8 Obchdnéh záknníka na ich záväzkvý vzťah, v prípade rámcvých zmlúv bez mžnéh individuálneh djednania zmluvných pdmienk je všebecnú vľbu Obchdnéh záknníka nutné hdntiť ak neprijateľnú pdmienku v zmluve sptrebiteľskm úvere. Znevýhdnenie sptrebiteľa by bl zrejmé napríklad v prípade premlčania (všebecná premlčacia lehta je 3 rky pdľa OZ, v prípade režimu Obchdnéh záknníka 4 rky), djednania zmluvnej pkuty (zavedenie bjektívnej zdpvednsti bez mžnsti liberácie v prípade režimu Obchdnéh záknníka) aleb pri zapčítaní plnenia peňažnéh záväzku (pdľa 566 ds.2 OZ najprv na istinu a až ptm na úrky; naprti tmu v zmysle 330 ds. 2 Obchdnéh záknníka sa plnenie zapčítava najprv na úrky a až ptm na istinu). Zdrj: platné právne predpisy Slvenskej republiky internet