Učebné osnovy zo slovenského jazyka a literatúry pre 8.ročník ZŠ

Transkript

1 Názov projektu E-learning vo výchovno-vzdelávacom procese Kód ITMS projektu Kód výzvy Číslo Zmluvy o poskytnutí NFP Prijímateľ OPV-2008/1.1/03-SORO 142/2009/1.1/OPV Základná škola Námestovo Komenského ul. Komenského 495/33, Námestovo Učebné osnovy zo slovenského jazyka a literatúry pre 8.ročník ZŠ (spracovaný v súlade s UO schválenými Ministerstvom školstva Slovenskej republiky dňa 3. apríla 1997 rozhodnutím číslo 1640/ s platnosťou od 1. septembra 1997) 2010

2 Literatúra Názov predmetu Literatúra Časový rozsah výučby 2 hodiny týţdenne Ročník Ôsmy Škola ZŠ Námestovo Komenského ul. Kód a názov ŠVP ISCED 2 Stupeň vzdelania niţšie sekundárne Vyučovací jazyk slovenský 2hodiny (týždenne),66 hodín ročne CIELE Vyučovací predmet slovenský jazyk a literatúra má v systéme školského vzdelávania centrálne postavenie, pretoţe vytvára predpoklady pre zvládnutie ostatných vyučovacích predmetov. Slovenčina je pre väčšinu obyvateľov Slovenskej republiky národným jazykom s dlhou históriou, je pestrým, vnútorne bohato štruktúrovaným médiom, ktoré mu umoţňuje komunikovať o najrozmanitejších javoch ľudského bytia a vedomia. Kvalitné poznanie a praktické ovládanie zákonitostí slovenského jazyka podmieňuje pohotovú, funkčne primeranú a kultivovanú komunikáciu jeho nositeľov. Prostredníctvom uvedomenia si miesta slovenského jazyka v našej spoločnosti si jednotlivec zároveň uvedomuje a vníma svoju národnú identitu a štátnu príslušnosť. Úroveň poznania a praktického ovládania slovenského jazyka je tak zároveň zrkadlom kaţdého príslušníka slovenského národa i národa ako celku. Slovenčina je štátnym jazykom v Slovenskej republike, preto kultivované ovládanie slovenčiny zabezpečuje občanom tejto republiky nielen úspešné zvládnutie školského vzdelávania, ale následne aj ich plnohodnotné uplatnenie v pracovnom zaradení. Jazyk je fenomén, ktorý sprevádza človeka v písomnej alebo ústnej podobe po celý ţivot. Tvorí integrálnu zloţku jeho myslenia, je prostriedkom na poznávanie vonkajšieho i vnútorného sveta, na verbálne vyjadrovanie myšlienok, pocitov a nálad, slúţi na kontakt a dorozumievanie sa s inými nositeľmi jazyka, pomáha vnímať krásu umeleckého diela.

3 Zároveň reprezentuje svojich nositeľov, predovšetkým ich intelektuálnu, citovú a mravnú vyspelosť. Cieľom vyučovania slovenského jazyka na 2. stupni základnej školy je: - Viesť ţiakov k spoznávaniu jazyka ako vnútorne štruktúrovaného a uceleného systému. Viesť ich k poznaniu bohatosti jazykových prostriedkov na jednotlivých rovinách jazykového systému, k odhaľovaniu vzťahov významu a formy a vzťahov medzi jednotlivými rovinami jazykového systému. Zameriavať sa na funkčné vyuţitie jazykových a mimojazykových prostriedkov písaných a ústnych prejavov. To napomáha ţiakovi chápať zloţitosť a vzájomnú súvislosť javov okolitého sveta, orientovať sa vo svete, prijímať nové informácie a odovzdávať vlastné poznatky a skúsenosti, formovať si svoje postoje k svetu a ţivotu, spoznávať zákonitosti súčasného ţivota, pochopiť históriu a inšpirovať sa do budúcnosti. - Rozvíjať komunikačné schopnosti a návyky ţiakov, aby získali kvalitnú jazykovú kompetenciu, t. j. schopnosť primerane reagovať v rozličných jazykových situáciách. Tento cieľ je determinovaný získaním správnych ortografických a ortoepických návykov a zručností, ale aj zručností v štylizácii príslušnej vety či textu. - Pestovať v ţiakoch lásku k materinskému jazyku a vedomie jazykovej príslušnosti k istému etniku, pocit jazykovej príbuznosti a spolupatričnosti s inými etnikami. Prostredníctvom ovládania normy spisovného jazyka viesť ţiakov k zvyšovaniu jazykovej kultúry ich verbálnych prejavov, ústnych i písaných. - Prostredníctvom jazyka viesť ţiakov k spoznávaniu histórie vlastného národa a váţiť si ľudí, ktorí sa zaslúţili o rozvoj a poznanie slovenského jazyka. - Prehlbovať estetické cítenie ţiakov a tak im umoţniť vnímať a precítiť krásu umeleckého slova či diela. - Rozvíjať etické cítenie ţiakov zaloţené na empatii a asertivite, viesť ich k prosociálnemu správaniu, aby si dokázali uvedomiť podstatu a význam ľudských hodnôt. Z celkového cieľa vyučovania slovenského jazyka na 2. stupni základnej školy vyplývajú i čiastkové ciele, ktoré sa majú dosiahnuť: - Ţiaci sa učia analyzovať text s dôrazom na vyhľadávanie jazykových javov, ich triedenie a usúvzťaţňovanie. Učia sa syntetizovať získané poznatky.

4 - Získavajú prehľad o jednotlivých rovinách jazykového systému, o základných jazykových prostriedkoch na týchto rovinách, o jazykových kategóriách na rôznom stupni zovšeobecnenia. - Cvičia sa v pravopisnej norme a učia sa správne vyslovovať a ústne realizovať text aj s uplatnením suprasegmentálnych javov. - Spoznávajú základné údaje z histórie jazyka a jazykovedy. - Učia sa orientovať v základných jazykových príručkách. - Odhaľujú zmysel základných lingvistických termínov. - Poznávajú štylistickú hodnotu jednotlivých jazykových javov. - Učia sa uplatňovať poznatky o jazykovom systéme pri tvorbe vlastných textov. - Cvičia sa v osvojovaní si štylisticky primeranom pouţívaní jazykových javov. Nacvičujú zvládnutie rôznych jazykových situácií. Precvičujú si písomnú aj ústnu podobu jazykových prejavov. Učia sa pracovať s konceptom a robiť korekciu textu s vyuţívaním korektorských značiek. - Získavajú základnú orientáciu v jednotlivých slohových postupoch, v ţánroch a útvaroch jednotlivých štýlov. Získavajú aj základnú predstavu o štýle. Spoznávanie, tvorivé vyuţívanie a kultivovanie slovenského jazyka sa tak stáva prostriedkom všeobecného vzdelávania ţiaka - človeka v najširšom zmysle, pretoţe rozvíja ţiakovu osobnosť v rovine poznávacej, estetickej, etickej a najmä komunikatívnej. OBSAH Vo vyučovacom procese má učiteľ p o v i n n e v plnej miere dodrţiavať: - ročnú časovú dotáciu - povinný počet hodín; - ciele, ktoré treba vo vyučovaní dosiahnuť;

5 - obsah, t. j. jazykové javy a javy v slohovej výchove zamerané na komunikatívnosť. Podľa vlastného uváţenia s ohľadom na podmienky danej triedy si učiteľ v y b e r á: - formy a metódy dosahovania cieľov; - štruktúru vyučovacej jednotky a spôsob plánovania (voľnosť rozvrhovania v rámci vyučovania materinského jazyka ako celku; moţnosť vyučovania v blokoch aktivizačných podnetov); - vyuţitie textov z literatúry. Učiteľovi sa o d p o r ú č a v rámci vyučovacích hodín pouţívať: - učebnice, - pracovné zošity, - cvičebnice, - jazykové príručky, - jazykovedné časopisy, - encyklopédie, - ďalšie učebné pomôcky. Konečné rozhodnutie sa však ponecháva na učiteľa, ktoré je podmienené viacerými činiteľmi (napr. o. i. aj materiálnym vybavením školy). Novokoncipovaný obsah vyučovania slovenského jazyka zvyšuje nároky na samostatnosť, tvorivosť a organizáciu práce učiteľa.

6 Prehľad tematických celkov a stanovený počet hodín (2 hodiny týţdenne, 66 hodín ročne) P.č. Tematický celok ŠVP Počet hodín ŠkVP 1. POÉZIA:Ľúbostná poézia Populárna pieseň PRÓZA: Zo života mladých ľudí 10 0 Dobrodružný a vedeckofantastický román Denník Paródia VEDECKO-POPULÁRNA LITERATÚRA: Literatúra faktu DRAMATICKÉ UMENIE:Muzikál,Film, televízia, video 13 0 Tematický celok Téma cieľ hodiny Požiadavky na vedomosti a zručnosti POÉZIA: Ľúbostná poézia Úvodná hodina-opakovanie Pieseň piesní; Dobrú noc, má milá; Červené jabĺčko /láska v ľud. lyrike/ Sivé oči, sivé jako tá mrákava /láska v poloľudových piesňach/ Ján Kollár: Slávy dcéra Ľudovít Štúr: Rozlúčenie Spoznávanie osobnosti Janko Kráľ: Moja pieseň Andrej Sládkovič: Marína rozbor textu Andrej Sládkovič: Marína Porovnávať základné a odlišné črty umelecké a náučnej lit. Pracovať s pojmami umelecká a náučná lit., vedieť odlíšiť podľa základných znakov po prečítaní ukáţky. Presne rozoznať a charakterizovať viazanú a neviazanú umeleckú reč. Definovať literárne pojmy v práci s lit. textom umelecká, neumelecká lit. poézia, próza, vedecko-populárna lit., dramatické umenie. Definovať lit. pojmy lyrika, epika, dráma vo všeobecnosti. Znalosť lit. pojmov aplikovať pri práci s lit. textami. Poznať podstatu lit. ţánrov viaţucich sa

7 rozbor textu Ján Botto: Kukučka Ivan Krasko: Uţ je pozde; Janko Jesenský: Nepoviem Ján Smrek: Básnik a ţena; Valentín Beniak: Neprosím o lásku Viliam Turčány: Spev o láske; Vladimír Roy: Slová na nápev morských vĺn k poézii ľudová, poloľudová, zľudovená, umelá, populárna pieseň, vedomosti aplikovať v práci s lit. textom. Poznať základy kompozície lit. diela, lit.pojmy dejová línia, monológ, dialóg, autorská reč, pásmo rozprávača, pásmo postáv, kompozícia, vonkajšia stavba epického textu. Vedieť interpretovať a pouţívať pri práci s textom náleţité lit. pojmy. Populárna pieseň Prednes poézie Prednes poézie Pavol Braxatoris: Modrá ruţa, Rodný môj kraj Miroslav Válek: Jesenná láska; Jozef Urban: Zápalky Aforizmus Opakovanie tematických celkov Test Poznať umelecké štylistické prostriedky trópy, figúry, ktoré nepriamo pomenúvajú označujú predmety a javy, správne pouţívať v práci s lit. textom odbornú terminológiu. Poznať estetickú funkciu zvukových a slovných figúr. Tvoriť analogické príklady a vyuţívať ich vo vlastných písomných prejavoch. Pracovať s literárnoteoretickými pojmami verš, strofa, rým, druhy rýmov, rytmus, refrén, vedieť ich vysvetliť. V lit. texte identifikovať známe pojmy. Poznať autorov v súvislosti s prečítanými lit. dielami. Orientovať sa v Encyklopédii slovenských spisovateľov, v Encyklopédii spisovateľov sveta, vyhľadávať informácie. Informácie o spisovateľoch a dielach vyhľadávať na internete. Poznať autorov v súvislosti s národným a politickým hnutím v 19.storočí v úzkom prepojení s dejepisom, kodifikáciou spisovnej slovenčiny, vyzdvihnutím významu ľudovej slovesnosti.

8 Poznať základné biografické a bibliografické údaje o určených spisovateľoch /Ľ. Štúr, A. Sládkovič, J. Kráľ, J. Botto, Ján Smrek/ PRÓZA: Zo života mladých ľudí Dobrodružný a vedeckofantastický román Denník Paródia Ján Kalinčiak: Púť lásky rozbor textu Ján Kalinčiak: Púť lásky rozbor textu Margita Figuli: Tri gaštanové kone Jaroslava Blaţková: Môj skvelý brat Robinzon Peter Holka: Normálny cvok Sheila Hockenová: Ema a ja Wiliam Saroyan: Chudobní Opakovanie tematického celku Test Tobiáš Masník, Ján Simonides: Väznenie, vyslobodenie a putovanie J.S. a... A.C.Doyle: Na tento obraz nikdy nezabudnem Jozef Repko: Kolónia Lambda Pí Karel Čapek: R.U.R Karel Čapek: R.U.R. Móric August Beňovský: Osudy a cesty grófa Mórica Augusta Beňovského Hviezdoslavov Kubín recitácia Hviezdoslavov Kubín recitácia Porovnávať základné a odlišné črty umelecké a náučnej lit. Pracovať s pojmami umelecká a náučná lit., vedieť odlíšiť podľa základných znakov po prečítaní ukáţky. Poznať podstatu lit. ţánrov viaţucich sa k próze ľudová a umelá povesť, novela, dobrodružný a vedeckofantastický román, denník, paródia, vedecko-populárna lit., vedomosti aplikovať v práci s lit. textom. V samostatnej práci tvoriť príklady s vyuţitím charakteristických prvkov daného lit. ţánru. Poznať základné biografické a bibliografické údaje o určených spisovateľoch /Ján Kalinčiak/

9 Elena Maróthy Šoltésová: Moje deti Sue Towswndová: Tajný denník 13 a ¾- ročného Adriana Molla Anonym: Raňajší vzdych k boţskému Bakchovi; Marián Vanek: O Ganéšovi VEDECKO- POPULÁRNA LITERATÚRA: Literatúra faktu DRAMATICKÉ UMENIE: Muzikál Nataša Tanská: Vyznáte sa v tlačenici? Dušan Mitana: Môj rodný cintorín Opakovanie tematických celkov Test Matej Bel: Zvolenská stolica Matúš Kučera: Konštantín a Metod Vojtech Zamarovský: Slová, slová.. Spoznávanie osobnosti Jana Skladaná: Slová z hlbín dávnych vekov V. Ferko, A. Ferko: Ako divé husi V. Ferko, A. Ferko: Ako divé husi Opakovanie tematického celku Test E. Bryll, K. Gärtnerová: Na skle maľované E. Bryll, K. Gärtnerová: Na Poznať základné biografické a bibliografické údaje o určených spisovateľoch /Vojtech Zamarovský, Matúš Kučera/ Poznať podstatu lit. ţánrov viaţucich sa k dráme muzikál, televízny film, počítačová hra, vedomosti aplikovať

10 skle maľované- videozáznam v práci s lit. textom. Film, televízia, video E. Bryll, K. Gärtnerová: Na skle maľované- videozáznam Cyrano z predmestia Cyrano z predmestia Film Televízia, video Počítačová hra Opakovanie tematického celku Záverečné ročníkové opakovanie /záverečné prezentovanie projektu o jednom vybranom spisovateľovi/ Záverečné ročníkové opakovanie Výstupný test Analýza výstupného testu PROCES Vyučovanie slovenského jazyka v základnej škole z psycholingvistického hľadiska stavia na tvorivosti a detskej hre, na tvorení vlastného textu (hra s jazykom). Zo sociolingvistického hľadiska sa vyučovanie slovenského jazyka orientuje na najčastejšie a veku primerané komunikačné situácie, ktoré sú ilustrované napr. na príkladoch textov v učebniciach, na videozáznamoch, precvičované formou dramatizácie textov či simulovania rozličných situácií.

11 Zo systémového hľadiska sa jednotlivé jazykové javy nepreberajú izolovane, ale vţdy v súvislosti s inými jazykovými javmi, pričom sa berie do úvahy hierarchia jednotiek jazykového systému a jeho jednotlivých rovín. Rozlišuje sa centrum a periféria jazykových javov. Skúma sa forma aj obsah jazykových jednotiek, gramatických kategórií, popri synchrónii sa v odôvodnených prípadoch upozorňuje aj na diachróniu jazykových javov. Dôraz sa pritom kladie na tie jazykové roviny, ktoré majú vyústenie v texte, t. j. na lexikálnu a syntaktickú rovinu. Posilňuje sa vyučovanie rečových prejavov, od reprodukcie textov sa postupne prechádza k tvorbe vlastných textov. Precvičuje sa ústna podoba rôzne uplatňovaná v jednotlivých štýloch či ţánroch. V oblasti štylistického uplatnenia jazykových prostriedkov sa prechádza na spojenie jazykovej a slohovej zložky vyučovania slovenského jazyka do jedného celku. Od holého osvojovania si vedomostí o jazykových javoch sa tak prechádza k nácviku uplatnenia preberaného jazykového javu v praktickej komunikácii. Ţiaci získavajú základné poznatky o súčinnosti slohových postupov a slohových útvarov. Pozornosť sa zameriava aj na štýly. V oblasti jazykovej kultúry sa postupne prechádza od osvojovania si zvukovej a pravopisnej normy k základom lexikálnej, morfologickej a syntaktickej normy a poznatkov z dejín jazyka a jazykovedy. Vyučovací proces vyúsťuje do získavania poznatkov o primeranom štylistickom vyuţívaní jednotlivých jazykových prostriedkov. Dôleţitou zásadou vyučovania slovenského jazyka je, ţe sa nemá vyučovať metatext, ale text patriaci k rozličným štýlom, s uplatnením rozličných slohových postupov a jazykových i mimojazykových prostriedkov (čiţe učivo má byť viazané na isté komunikačné situácie). Pri práci s textom sa ţiaci k poznatkom o jednotlivých jazykových javoch a o jazykovom systéme ako celku dopracúvajú metódou postupných krokov. Učiteľ ich vedie tak, aby sami vyčlenili z textu skúmaný jav, odhalili jeho podstatné znaky, našli súvislosti s inými jazykovými javmi, zaradili jazykový jav do jazykového systému. Ďalším krokom je tvorenie vlastného textu s analyzovaným javom, čím sa ţiaci učia prakticky komunikovať a pouţívať preberané jazykové javy. Aţ potom nasledujú cvičenia na zmechanizovanie hľadania a pouţívania preberaného javu v texte,

12 na určovanie jeho základných charakteristík. Záver tvorí zhrňujúce poučenie o preberanom jave, o jeho začlenení do širšej skupiny jazykových javov formou prehľadných tabuliek, grafov ap.. Pri poučkách (definíciách, charakteristikách) nejde o doslovné memorovanie, ale o pochopenie podstaty, vysvetlenie a aplikáciu. Pri osvojovaní si jednotlivých jazykových javov v ich bohatosti a vnútornej diferencovanosti sa uplatňuje induktívna metóda, jednotlivé varianty sa učia vţdy na pozadí invariantu. Precvičovanie jazykovo-štylistických osobitostí sa odporúča uskutočňovať v rozsahu ţánrového vymedzenia v literatúre v danom ročníku. Vyučovanie slovenského jazyka je zaloţené na komunikatívno-poznávacom princípe, ktorý spočíva vo vyhľadávaní jednotlivých jazykových javov v rôznych typoch textov, v následnom usúvzťaţnení, triedení a systematizovaní analyzovaných javov, ktoré vedie k istému zovšeobecnenému poznatku o danom jave. Poučenie o preberanom jave a jeho začlenení do širšej skupiny javov sa môţe robiť formou prehľadných tabuliek, grafov ap.. Pri poučkách (definíciách, charakteristikách) nejde o doslovné memorovanie, ale o chápanie podstaty, vysvetlenie a aplikáciu. Dôleţité je precvičovanie poznaného jazykového javu, ktoré vyúsťuje do jazykovej praxe, čiţe ţiaci sa učia vyuţívať poznaný a precvičený jazykový jav pri tvorení prvých vlastných textov. Vo vyučovaní sa uplatňuje princíp špirálovitosti a postupnosti, to znamená, ţe o preberaných jazykových javoch sa postupne pridávajú ďalšie poznatky, ktoré sa rozširujú do hĺbky. Učiteľ vyuţíva rozličné vyučovacie metódy (napr. heuristickú, analyticko-syntetickú atď.) a rozmanité formy práce. Ich výber a pouţitie závisí od konkrétnych podmienok pri rešpektovaní zásady primeranosti veku. Významné miesto má samostatná práca ţiakov s dôrazom na diferencovanosť úloh a individuálny prístup učiteľa k ţiakom. Ďalej je to práca v dvojiciach či skupinách, ktorá má byť účelná a má sa vyuţívať funkčne. Je potrebné rozvíjať invenciu ţiakov a vyuţívať ich hravosť prostredníctvom didaktických hier.

13 Dôsledne sa uplatňuje zásada názornosti, pričom sa okrem textu v učebnici či v pracovnom zošite, ţivého príkladu učiteľa, názorných pomôcok a jazykových príručiek vyuţívajú akusticko-auditívne pomôcky a opticko-akustický kanál (televízia, video). Učiteľ vyuţíva rozličné typy úloh a cvičení, motivuje ţiakov v práci.