INOVOVANÉ UČEBNÉ OSNOVY PRE PREDMET INFORMATIKA PRIMÁRNE VZDELÁVANIE ISCED 2 VZDELÁVACIA OBLASŤ MATEMATIKA A PRÁCA S INFORMÁCIAMI SKRATKA PREDMETU

Transkript

1 INOVOVANÉ UČEBNÉ OSNOVY PRE PREDMET INFORMATIKA PRIMÁRNE VZDELÁVANIE ISCED 2 VYUČOVACÍ JAZYK SLOVENSKÝ JAZYK VZDELÁVACIA OBLASŤ MATEMATIKA A PRÁCA S INFORMÁCIAMI PREDMET INFORMATIKA SKRATKA PREDMETU INF ROČNÍK SIEDMY ČASOVÁ DOTÁCIA 1 HODINA TÝŽDENNE 33 HODÍN ROČNE MIESTO REALIZÁCIE TRIEDA POČÍTAČOVÁ MIESTNOSŤ Úvod Vzdela vaci s tandard stanovuje nielen vy kon a obsah, ale umoz n uje aj rozvi janie individua lnych uc ebny ch moz nosti z iakov. Pozosta va z charakteristiky a ciel ov predmetu, ktore sa konkretizuju vo vy konovom s tandarde. Vy konovy s tandard predstavuje uceleny syste m vs eobecne formulovany ch kogniti vne odstupn ovany ch vy konov. Tieto vy kony mo z e uc itel bliz s ie s pecifikovat, konkretizovat arozvi jat v podobe d als i ch uc ebny ch ciel ov, uc ebny ch u loh, ota zok, c i testovy ch poloz iek s prihliadnuti m na aktua lne kogniti vne schopnosti z iakov. K vymedzeny m vy konom sa prirad uje obsahovy s tandard, v ktorom je uc ivo s truktu rovane podl a jednotlivy ch tematicky ch celkov. Stanoveny uc ebny obsah mo z e uc itel tvorivo modifikovat v ra mci s kolske ho vzdela vacieho programu podl a jednotlivy ch roc ni kov. Vzdela vaci s tandard je koncipovany tak, aby uc itel nepredkladal z iakom len hotove poznatky, ale vytva ral im primerane podmienky na akti vne osvojovanie vedomosti. Vytva ra priestor, ktory umoz n uje z iakom manipulovat s konkre tnymi predmetmi, pozorovat javy, merat, vykona vat experimenty, vza jomne diskutovat, ries it otvorene u lohy, prakticke a teoreticke 1

2 proble my. Žiacke objavovanie, ba danie, sku manie su za kladny mi pri stupmi, ktore umoz n uju nielen osvojit si nove vedomosti, ale aj za klady spo sobilosti vedeckej pra ce a vytva raju poziti vne postoje k vedecke mu spo sobu pozna vania sveta. Vzhl adom na charakter a ciele predmetu sa organiza cia vyuc ovania prispo sobi poc tu z iakov v triede. Ty m sa garantuju vonkajs ie podmienky na adekva tnu realiza ciu vy uc by a splnenie vy konove ho a obsahove ho s tandardu. Charakteristika predmetu V predmete informatika sa preli naju dve zloz ky. Jedna zloz ka je zamerana na zi skanie konkre tnych sku senosti a zruc nosti pri pra ci s poc i tac om i aplika ciami na pra cu s digita lnymi technológiami. Druha zloz ka je zamerana na budovanie za kladov informatiky. Hlavne na ries enie proble mov pomocou poc i tac ov. Prva zloz ka tvori za klad vyuc ovania informatiky v ra mci prima rneho vzdela vania a z väc s ej c asti sa preli na i cely m niz s i m stredny m vzdela vani m. Sku senosti zi skane praktickou c innost ou v tejto oblasti su potom dobry m predpokladom pre zvla dnutie druhej zloz ky, ktora ma dominantne postavenie pri vy uc be informatiky na strednej s kole. Za roven sa vs ak druha zloz ka objavuje uz i v prima rnom vzdela vani, aj ked iba vo vel mi jednoduchej forme. Informatika za roven pripravuje z iakov na to, aby korektne vyuz i vali takto nadobudnute zruc nosti a poznatky i v iny ch predmetoch. Žiaci: Ciele predmetu - uvaz uju o informa cia ch a ro znych reprezenta cia ch, pouz i vaju vhodne na stroje na ich spracovanie, - uvaz uju o algoritmoch, hl adaju a nacha dzaju algoritmicke ries enia proble mov, vytva raju na vody, programy podl a dany ch pravidiel, - logicky uvaz uju, argumentuju, hodnotia, konaju zdo vodnene rozhodnutia, 2

3 - poznaju princi py softve ru a hardve ru a vyuz i vaju ich pri ries eni informaticky ch proble mov, - komunikuju a spolupracuju prostredni ctvom digita lnych technológii, zi skavaju informa cie na webe, - poznaju, ako informatika ovplyvnila spoloc nost, - rozumeju rizika m na internete, doka z u sa im bra nit a ries it proble my, ktore sa vyskytnu, - res pektuju intelektua lneho vlastni ctvo. Kompetencie Kompetencia k celoživotnému učeniu sa - pla novat a organizovat si uc enie a pracovnu c innost - hl adat a rozvi jat u c inne postupy vo svojom uc eni - vyuz i vat ro zne strate gie uc enia - kriticky pristupovat ku zdrojom informa cii, informa cie tvorivo spracova vat a vyuz i vat pri svojom s tu diu a praxi Sociálne komunikačné kompetencie - vecne, spra vne sa vyjadrovat verba lne, pi somne a graficky k danej uc ebnej te me - vediet vyuz it informac ne a komunikac ne zdroje - vyhl ada vat, triedit a spracova vat informa cie a da ta z ro znych zdrojov (IKT, kniz ne zdroje) - zrozumitel ne prezentovat svoje poznatky, sku senosti a zruc nosti, Kompetencia v oblasti informačných a komunikačných technológií - osvojit si za kladne zruc nosti v oblasti IKT ako predpoklad d als ieho rozvoja 3

4 - pouz i vat za kladne postupy pri pra ci s textom a jednoduchou prezenta ciou - doka zat vyuz i vat IKT pri vzdela vani Kompetencia riešiť problémy - analyzovat vybrane proble my - navrhovat ro zne ries enia u loh, postupov a pri stupov - aplikovat poznatky pri ries eni konkre tnych proble movy ch u loh - vyuz i vat informac ne a komunikac ne technológie pri ries eni proble movy ch u loh - pouz i vat za kladne mys lienkove opera cie a metódy vedecke ho pozna vania pri ries eni proble movy ch u loh - vyuz i vat tvorivost a na paditost, samostatne tvorit za very na za klade zisteni, sku mani alebo ries eni u loh - zhodnotit u spes nost ries enia proble movej u lohy - logicky spa jat poznatky z ro znych predmetov a vyuz it ich pri ries eni proble movy ch u loh - priji mat svoju zodpovednost za ries enie proble mov - doka zat sa pouc it z vlastny ch chy b a chy b iny ch Kompetencie sociálne a personálne - vyjadrovat svoje na zory, postoje a sku senosti - pracovat vo dvojiciach alebo v skupina ch, vza jomne si radit a poma hat - prezentovat a zhodnotit vy sledky svojej alebo skupinovej c innosti - hodnotit vlastne vy kony a pokroky v uc eni - priji mat ocenenie, radu a kritiku, c erpat pouc enie pre svoju d als iu pra cu Kompetencie pracovné - stanovit si ciele a akti vne pristupovat k uskutoc neniu svojich ciel ov - kriticky hodnot svoje vy sledky - pouz i vat spra vne postupy a techniky pri prakticky ch c innostiach - dodrz iavat pravidla bezpec nosti a ochrany zdravia - vyuz i vat uc ebne, kompenzac ne a ine pomo cky 4

5 Kompetencie smerujúce k iniciatívnosti a podnikavosti - inovovat zauz i vane postupy pri ries eni u loh, pla novat a riadit nove projekty so za merom dosiahnut ciele a to nielen v pra ci, ale aj v kaz dodennom z ivote Vzdelávací štandard Vzdelávací štandard predmetu informatika je pre 7. a 8. ročník základnej školy Reprezentácie a nástroje práca s grafikou - digitalizovat graficku informa ciu, - zvolit vhodny forma t su boru pre uloz enie obra zkov ro znych typov, - zakódovat a rozkódovat podl a pokynov rastrovy obra zok, - navrhnu t postupnost dany ch graficky ch opera cii pre dosiahnutie stanovene ho vy sledku. Vlastnosti a vzt ahy: obra zok v rastri, forma ty su borov a ich vzt ah k uloz ene mu obra zku Procesy: kreslenie ako postupnost pri kazov pre vykona vatel a Reprezentácie a nástroje práca s textom 5

6 - zvolit vhodny na stroj na pra cu s textom, - pouz it na stroje na vyhl adanie a nahradenie textu, - rozli s it neforma tovany a forma tovany text, - posu dit vlastnosti textovej informa cie podl a stanoveny ch krite rii. Pojmy: odra z ky a c i slovanie, tabul ka Vlastnosti a vzt ahy: skryte znac ky ako su c ast textove ho dokumentu, obra zok ako su c ast textu, vplyv skryty ch znakov na s truktu ru aj vy - sledny vzhl ad textu, znaky ako pi smena, c i slice, s pecia lne znaky a symboly, neforma tovany a forma tovany text (t.j., obsahuje aj informa - cie o zvy razneniach, pi sme, odsekoch, zarovnaniach) Procesy: vkladanie tabul ky Reprezentácie a nástroje práca s prezentáciami Procesy: manipula cia s poradi m sni mok, vloz enie prepojenia - pouz i vaju na stroje editora na tvorbu a u pravu prezenta cii. Reprezentácie a nástroje práca s multimédiami - pouz it konkre tne na stroje editora na skombinovanie videa, zvuku a textu, Pojmy: klip, efekt, prechod, strihanie, c asova os Vlastnosti a vzt ahy: video ako postupnost klipov, efektov, prechodov, klip ako zvuk, obra zok, titulok, vzt ah medzi rozloz eni m 6

7 - rozhodnu t sa pre spra vne zariadenie pre zaznamenanie zvuku a obrazu, - sku mat nove na stroje v konkre tnom editore. prvkov na c asovej osi a vy sledkom Procesy: vytvorenie a uloz enie za znamu, orezanie, vystrihnutie, umies- tnenie klipu Reprezentácie a nástroje práca s tabul kami - pouz it konkre tne na stroje na pra cu s tabul kami, - zvolit a pouz i vaju funkcie pre jednoduche vy poc ty, - sku mat nove na stroje v konkre tnom editore. Pojmy: tabul ka, riadok, stl pec, bunka, adresa bunky Vlastnosti a vzt ahy: adresa bunky ako pozi cia bunky v tabul ke, bunky a typy u dajov (c i slo, text), vlastnosti bunky ako zarovnanie, farba, vel kost, okraje bunky, bunky so vzorcami Procesy: pohyb (naviga cia) v tabul ke (s i pkami, klikani m), vpisovanie u dajov, ich upravovanie a zvy razn ovanie, jednoduche vy poc ty s opera - ciami sc i tania, odc i tania, na sobenia a delenia, vloz enie jednoduchej funkcie Reprezentácie a nástroje informácie 7

8 - diskutovat o vlastnostiach jednoduchej informa cie ro zneho typu, - volit vhodnu reprezenta ciu rea lnej informa cie, - zakódovat informa ciu podl a pokynov do konkre tnej reprezenta cie, - dekódovat informa ciu z jednoduchy ch reprezenta cii, - posu dit kvalitu informa cie ro zneho typu na jednoduchej u rovni, - posu dit vlastnosti su borov ro znych typov (ro zne typy textov, ro zna grafika, zvuk, video), - vyhl adat a zi skat informa cie v informac nom syste me a databa ze (kniz nica, el. obchod, rezerva cie li stkov...), - zi skat informa cie ro znych typov pomocou konkre tnych na strojov (napr. zoskenovani m, odfoteni m, nahrani m zvuku, videa,...), - rozhodnu t sa pre na stroje na spracovanie informa cii (na vyhl ada vanie a zi skavanie, spracovanie informa cii a komunikovanie pomocou na strojov), - vyhl adat informa cie (v texte, v encyklope dii, v slovni ku, v tabul ke,...). Vlastnosti a vzt ahy: vzt ahy medzi jednotlivy mi typmi informa cie (grafika, text, c i sla, zvuk), text a hypertext (napr. na internete, v encyklope dii), moz nost vyhl ada vat ret azce (napr. da sa v texte, a nie v grafike) 8

9 Reprezentácie a nástroje štruktúry - orientovat sa v jednoduchej s truktu re vyhl ada vat a zi skat in- forma cie zo s truktu ry podl a zadany ch krite rii, - organizovat informa cie do s truktu r vytva rat a manipulovat so s truktu rami, ktore obsahuju u daje a jednoduche vzt ahy (tabul ky, grafy, postupnosti obra zkov, c i sel,...), - interpretovat u daje zo s truktu r vyvodit existuju ce vzt ahy zo zadany ch u dajov v s truktu re, prerozpra vat informa cie uloz ene v s truktu re vlastny mi slovami. Pojmy: postupnost, tabul ka (v zmysle frekvenc na, kódovacia, slovni k, mriez ka) Procesy: pra ca s grafovy mi s truktu rami (s mapou, labyrintom, siet ou), pra ca so stromovy mi s truktu rami (strom rozhodnuti, strate gii, turnajov, rodokmen ), zapisovanie a vyhl ada vanie v jednoduchej s truktu re, zostavovanie s truktu ry Komunikácia a spolupráca práca s webovou stránkou - zi skat informa cie z webovy ch stra nok a pouz it ich vo svojich produktoch 9

10 (res pektovat autorske pra va). Komunikácia a spolupráca vyhl adávanie na webe - vyhl adat ro zne typy informa cii na webe, - posu dit spra vnost a kvalitu vyhl adany ch informa cii (vy stup vy- - hl ada vania). Komunikácia a spolupráca práca s nástrojmi na komunikáciu - komunikovat prostredni ctvom konkre tneho na stroja i aplika cie na neinterakti vnu komunika ciu, - porovnat klady i za pory komunika cie prostredni ctvom chatu a u. Vlastnosti a vzt ahy: chat ako internetovy rozhovor, je to iny typ komu- nika cie ako e- mail Procesy: prijatie a odoslanie spra vy, vy ber adresa ta, odoslanie viacery m adresa tom naraz 10

11 Algoritmické riešenie problémov analýza problému - identifikovat opakuju ce sa vzory, - rozpozna vat miesta, kde sa treba rozhodovat, - vlastny mi slovami sformulovat pla n ries enia, - rozhodnu t sa o pravdivosti/nepravdivosti tvrdenia/vy roku, - uviest kontra pri klad, ked niec o neplati, nefunguje, - uvaz ovat o ro znych ries eniach. Vlastnosti a vzt ahy: aky informaticky proble m je v zadani u lohy, plati neplati, a/alebo/nie (neforma lne) Procesy: idea sekvencie, opakovania, vetvenia, manipulovania s u dajmi, rozhodovanie o pravdivosti tvrdenia Algoritmické riešenie problémov jazyk na zápis riešenia - pouz it jazyk na popis ries enia proble mu aplikuju pravidla, kons trukcie jazyka, - pouz it matematicke vy razy v jazyku na za pis algoritmov. Vlastnosti a vzt ahy: algoritmus programovaci jazyk, vstup algoritmus vy sledok, chybny za pis, kons trukcie jazyka ako: postupnost pri kazov, cyklus s pevny m poc tom opakovani, podmieneny pri kaz, pomenovana postupnost pri kazov Procesy: zostavovanie programu v jazyku na za pis algoritmov, spustenie programu 11

12 Algoritmické riešenie problémov pomocou postupnosti príkazov - vyries it proble m skladani m pri kazov do postupnosti, - aplikovat pravidla, kons trukcie jazyka pre zostavenie postupnosti pri kazov, - interpretovat postupnost pri kazov, - vyhl adat chybu v postupnosti pri kazov a opravit ju. Pojmy: parameter pri kazu, postupnost pri kazov Vlastnosti a vzt ahy: ako su visi pri kaz, poradie pri kazov a vy sledok, pravidla jazyka pre zostavenie sekvencie pri kazov Procesy: zostavenie a u prava pri kazov, vyhodnotenie postupnosti pri - kazov, u prava sekvencie pri kazov (pridanie, odstra nenie pri kazu, zmena poradia pri kazov) Algoritmické riešenie problémov pomocou cyklov - rozpoznat opakuju ce sa vzory pri ries eni zadane ho proble mu, - rozpoznat, aka c ast algoritmu sa ma vykonat pred, poc as a po skonc eni cyklu, - stanovit poc et opakovani pomocou hodnoty, - ries it proble my, ktore vyz aduju zna my poc et opakovani, Pojmy: opakovanie, poc et opakovani, telo cyklu Vlastnosti a vzt ahy: ako su visi poc et opakovani s vy sledkom Procesy: zostavovanie, upravovanie tela cyklu, nastavenie poc tu opakovani 12

13 - zapi sat ries enie proble mu s cyklom pomocou jazyka, - interpretovat algoritmy s cyklami. Algoritmické riešenie problémov pomocou vetvenia - rozpoznat situa cie a podmienky, ked treba pouz it vetvenie, - rozpoznat, aka c ast algoritmu sa ma vykonat pred, v ra mci a poskonc eni vetvenia, - zostavit a zapi sat podmienku, - vyries it proble my, ktore vyz aduju vetvenie s jednoduchou podmienkou (bez logicky ch spojok), - zapi sat ries enie proble mu s vetveni m pomocou jazyka, - interpretovat algoritmy s vetveni m. Pojmy: vetvenie, podmienka Vlastnosti a vzt ahy: kons trukcia vetvenia s jednoduchou podmienkou, pravda, nepravda splnena a nesplnena podmienka Procesy: zostavovanie, upravovanie vetvenia, vytvorenie podmienky, vyhodnotenie podmienky Algoritmické riešenie problémov pomocou premenných Pojmy: premenna, meno (pomenovanie) premennej, hodnota premen- nej, opera cia 13

14 - identifikovat u daje zo zadania u lohy, ktore musia byt zapamäta- ne, resp. sa menia, a vyz aduju si pouz itie premenny ch, - aplikovat pravidla, kons trukcie jazyka pre nastavenie a pouz itie premennej, - vyries ia proble my, v ktory ch si treba zapamätat a nesko r pouz it zapamätane hodnoty, - zovs eobecnit ries enie tak, aby fungovalo nielen s kons tantami, - interpretovat algoritmy s vy razmi a premenny mi. (+,,*,/) Vlastnosti a vzt ahy: pravidla jazyka pre pouz itie premennej, meno pre- mennej hodnota premennej Procesy: nastavenie hodnoty (priradenie), zistenie hodnoty (pouz itie premennej), zmena hodnoty premennej, vyhodnocovanie vy razu s premenny mi, c i slami a opera ciami Algoritmické riešenie problémov pomocou nástrojov na interakciu - rozpoznat situa cie, ked treba c akat na vstup, - zapi sat algoritmus, ktory reaguje na vstup, - interpretovat zapi sane ries enie, - vytvorit hypote zu, ako nezna my algoritmus spracuje zadany vstup. Vlastnosti a vzt ahy: prostriedky jazyka pre: zi skanie vstupu, spracova- nie vstupu a zobrazenie vy stupu Procesy: c akanie na nezna my vstup vykonanie akcie vy stup, na sledny efekt 14

15 Algoritmické riešenie problémov interpretácia zápisu riešenia - realizovat na vod, postup, algoritmus ries enia u lohy interpreto- vat ho, krokovat ries enie, simulovat c innost vykona vatel a, - vyjadrit princi p fungovania na vodu objavit a popi sat vlastny mi slovami princi p fungovania jednoduche ho algoritmu, - vyhl adat vzt ah medzi vstupom, algoritmom a vy sledkom. Vlastnosti a vzt ahy: jazyk vykonanie programu Procesy: krokovanie, c o sa deje v poc i tac i v pri pade chyby v programe Algoritmické riešenie problémov hl adanie a opravovanie chýb - rozpoznat, z e program pracuje nespra vne, - hl adat chybu vo vlastnom, nespra vne pracuju com programe a opravit ju, - zistit, pre ake vstupy, v ktory ch pri padoch, situa cia ch program pracuje nespra vne, - diskutovat a argumentovat o Vlastnosti a vzt ahy: chyba v postupnosti pri kazov (zly pri kaz, chy baju - ci pri kaz, vymeneny pri kaz alebo pri kaz navys e), chyba v algoritmoch s cyklami, s vetveni m a s premenny mi, chyba pri realiza cii (logicka chyba), chyba v za pise (syntakticka chyba) Procesy: hl adanie chyby 15

16 spra vnosti ries enia (svojho aj cudzieho), - rozli s it chybu pri realiza cii od chyby v za pise, - doplnit, dokonc it, modifikovat rozpracovane ries enie, - navrhnu t vyleps enie. Softvér a hardvér práca so súbormi a priečinkami - orientovat sa v s truktu re priec inkov poc i tac a, - presu vat, mazat, premenu vat priec inky, - vyhl adat su bor alebo priec inok, - navrhnu t s truktu ru priec inkov, - preorganizovat su bory do danej s truktu ry priec inkov, - zistit parametre su borov, priec inkov. Vlastnosti a vzt ahy: ro zne typy su borov pre ro zne typy informa cii (su bor s obra zkom, su bor s textom, su bor s tabul kou), cesta k su boru a priec inku ako za pis, ktory urc uje umiestnenie su boru a priec inku v s truktu re priec inkov Softvér a hardvér práca v operačnom systéme Vlastnosti a vzt ahy: schra nka ako miesto na 16

17 - vypnu t nereaguju cu alebo chybnu aplika ciu, - ovla dat operac ny syste m na pouz i vatel skej u rovni, - preniest informa cie medzi spusteny mi aplika ciami pomocou schra nky, - pouz it na stroje na prispo sobenie si (pracovne ho) prostredia v poc i tac i, - sku mat nove moz nosti operac ne ho syste mu, - pouz it ro zny aplikac ny softve r, ktory je primerany veku. kra tkodobe uchova vanie alebo prena s anie u dajov, operac ny syste m ako softve r, aplika cia ako softve r Procesy: nastavenie zvuku, pracovnej plochy, kla vesnice, pouz i vanie na strojov na simulovanie, modelovanie Softvér a hardvér počítač a prídavné zariadenia - pracovat s pamät ovy mi a pri davny mi zariadeniami: prena s at, ukladat, kopi rovat informa cie, - pracovat s pri davny mi zariadeniami (napr. naskenovat, vytlac it dokument, nahrat zvuk, zosni mat obraz fotoapara tom alebo ka- merou), - sku mat nove moz nosti pouz itia konkre tneho hardve ru, - porovnat klady a za pory poc i tac ov Pojmy: program, procesor, pamät Vlastnosti a vzt ahy: poc i tac ako zariadenie s procesorom a pamät ou, pamät si pamäta programy a u daje, pamät v poc i tac i ako zariadenie na (kra tkodobe ) uchovanie informa cii, disk v poc i tac i ako zariadenie na dlhodobe uchovanie informa cii, procesor vykona va programy (prog- ram ako na vod pre procesor), tlac iaren, reproduktor/slu chadla ako za- riadenia sprostredkovanie vy stupu, skener, digita lny fotoapara t, kame- ra, mikrofón ako zariadenia na digitaliza ciu u dajov, rozdiel medzi 17

18 ro znych typov (napr. stolny poc i tac, notebook, tablet), - rozli s it vstupne a vy stupne zariadenia. hardve rom a softve rom Softvér a hardvér práca v počítačovej sieti a na internete - orientovat sa v loka lnej poc i tac ovej sieti, pracovat so siet ovy mi zariadeniami (napr. tlac iaren, skener), - diskutovat o vy hoda ch a nevy hoda ch pra ce v poc i tac ovej sieti. Pojmy: siet, dome na Vlastnosti a vzt ahy: cesta (adresa) ako za pis, ktory identifikuje poc i - tac, zariadenie alebo u daje v sieti, vlastnosti priec inkov a pri stupove pra va v sieti, poc i tac ova siet ako prepojenie poc i tac ov a zariadeni, internet ako celosvetova poc i tac ova siet, s truktu ra webovej adresy, s truktu ra mailovej adresy Softvér a hardvér programy proti vírusom a špehovaniu - akceptovat, z e nema st ahovat a spu s t at nezna me, pochybne aplika cie, - pracovat s mechanizmami na odhal ovanie a odstran ovanie vi ru- Vlastnosti a vzt ahy: vi rus ako s kodlivy softve r, s pehovanie ako nepovo- lena aktivita softve ru alebo webovy ch stra nok, antivi rus ako softve r na zist ovanie a odstran ovanie s kodlive ho softve ru a blokovanie s kodlivy ch c innosti, obmedzenia antivi rusovy ch programov (antivi rus je tiez iba program, a 18

19 sov. nemusi odhalit najnovs i nebezpec ny softve r) Procesy: v poc i tac i mo z e bez at antivi rusova ochrana a mo z e kontrolo- vat (takmer) vs etko, c o robi me Informačná spoločnosť bezpečnosť a riziká - diskutovat o rizika ch na internete, - zhodnotit, ktore informa cie musia byt chra nene pred zneuz iti m, - aplikovat pravidla pre zabezpec enie pri stupu do u, do komunity, do poc i tac a a proti neopra vnene mu pouz itiu, - posu dit rizika pra ce na poc i tac i so s kodlivy m softve rom, - diskutovat o poc i tac ovej kriminalite, - diskutovat o do veryhodnosti informa cii na webe, - diskutovat o rizika ch krimina lneho a nelega lneho obsahu. Vlastnosti a vzt ahy: vi rus ako s kodlivy softve r, spam ako nevyz iadana spra va, antivi rovy program ako na stroj na obranu proti vi rusom, kvalita hesla ako mechanizmus zabezpec enia, do veryhodnost zi skany ch infor- ma cii, rizika na internete a socia lnych siet ach Procesy: s i renie poc i tac ovy ch vi rusov a spamov, bezpec ne a eticke spra vanie sa na internete, c innost hekerov Informačná spoločnosť - digitálne technológie v spoločnosti 19

20 - diskutovat o vzt ahu digita lnych technológii k povolaniam, - diskutovat o digita lnych technológia ch v spoloc nosti. Vlastnosti a vzt ahy: informatika ako povolanie, informatika v povola- niach (napr. aj v dizajne a v architektu re, v obchode, vo financia ch) Informačná spoločnosť legálnosť používania - diskutovat o dodrz iavani za kladny ch princi pov autorsky ch pra v, - diskutovat, c i bolo dielo lega lne nadobudnute, a o tom, ako sa da d alej pouz i vat, - diskutovat o pra vnych do sledkoch nelega lne pouz i vane ho diela, - diskutovat o pra vnych do sledkoch publikovania krimina lneho a nelega lneho obsahu. Pojmy: texty, obra zky, hudba, filmy,...) Vlastnosti a vzt ahy: autorske pra vo a jeho vzt ah k autorovi, dielu a jeho pouz itiu, bezplatny softve r a plateny softve r Procesy: lega lnost a nelega lnost pouz i vania softve ru a informa cii Metódy a formy práce 20

21 Za kladnou metódou vyuc ovania bude rozhovor, demons tra cia uc itel om a najmä samostatna a skupinova pra ca z iakov za poc i tac om. Žiaci budu vytva rat a prezentovat projekty, ktory mi budu demons trovat pochopenie postupov a techni k, ro zne strate gie pri stupu k ries eniu proble mov, invenc nost a tvorivost. Z didakticky ch metód vyuc ovania sa pri vyuc ovani vyuz ije niekol ko variant metód. Okrem za kladny ch metód (vy klad uc itel a, motiva cia, rozhovor) sa do raz bude kla st na nasleduju ce metódy a formy vyuc ovania: - priebez na demons tra cia poznatkov uc itel om - samostatna pra ca z iakov s pracovny mi listami, poc i tac mi a internetovy mi porta lmi - ti mova pra ca vo dvojiciach pri tvorbe projektov - skupinova pra ca pri vyhl ada vani informa cii a ich prezentovani. Hodnotenie predmetu Ciel om hodnotenia vzdela vaci ch vy sledkov z iakov v s kole je poskytnu t z iakovi a jeho rodic om spätnu väzbu o tom, ako z iak zvla dol danu problematiku, v c om ma nedostatky, kde ma rezervy, ake su jeho pokroky. Su c ast ou je tiez povzbudenie do d als ej pra ce, na vod, ako postupovat pri odstran ovani nedostatkov. Ciel om je zhodnotit prepojenie vedomosti so zruc nost ami a spo sobilost ami. Budeme dbat na to, aby sme prostredni ctvom hodnotenia nerozdel ovali z iakov na u spes ny ch a neu spes ny ch. Hodnotenie budeme robit na za klade urc ity ch krite rii, prostredni ctvom ktory ch budeme sledovat vy voj z iaka. Za kladny m dokumentom, ktory m sa budeme riadit, su Metodicke pokyny na hodnotenie z iakov ZŠ c. 22/2011. V triedach, v ktory ch je väc s i poc et z iakov zo SZP uc itel prihliada na tu to skutoc nost. Mo z e zni z it obsah uc iva (maxima lne 10 %), na roc nost pi somny ch, kontrolny ch pra c. Musi byt vs ak zachovany predpi sany tematicky obsah. 21

22 V 7. roc ni ku je predmet klasifikovany. Vo vy chovno-vzdela vacom procese INF sa uskutoc n uje priebez ne a celkove hodnotenie. V procese hodnotenia uc itel uplatn uje primeranu na roc nost, pedagogicky takt voc i z iakovi, res pektuje pra va diet at a a huma nne sa spra va voc i z iakovi. Hlavny m krite riom hodnotenia je individua lne zleps enie v poc i tac ovy zruc nostiach, vedomostiach a v schopnostiach prakticky vyuz i vat IKT. Klasifikácia tematických celkov INF Kaz dy tematicky celok je klasifikovany zna mkou na stupnici od 1 5. Okrem priebez ny ch zna mok, ktore z iaci dostavaju za u stne odpovede a za zvla dnutie c iastkovy ch prakticky ch u loh, z iaci dosta vaju na konci tematicke ho celku zna mku za zvla dnutie pri slus ne ho tematicke ho celku a to vo forme u stnej, pi somnej alebo praktickej sku s ky. stupeň 1 stupeň 2 stupeň 3 stupeň 4 stupeň 5 (výborný) (chválitebný) (dobrý) (dostatočný) (nedostatočný) 100 % - 90 % 89 % - 75 % 74 % - 50 % 49 % - 25 % 24 % - 0 % Klasifikácia ústnej odpovede Pri u stnej odpovedi sa kladie do raz nie len na kvalitu osvojenie poznatkov, ale aj na spo sob ich prezenta cie v logicky ch su vislostiach a ich aplika ciu v prakticky ch su vislostiach. Klasifikácia projektov Pri klasifika cii projektov sa v hodnoteni zohl adn uje odborna u roven projektu, kvalita vy stupu, graficka u roven, u roven obhajoby a vyuz itie dostupny ch zdrojov. 22

23 Učebné zdroje Na podporu a aktiva ciu vyuc ovania a uc enia z iakov sa vyuz iju nasledovne uc ebne zdroje: autor/ka BLAHO, KALAŠ SALANCI učebnica Tvoriva informatika - Prvy zos it z programovania + CD Tvoriva informatika - Prvy zos it o obra zkoch + CD KALAŠ, WINCZER Tvoriva informatika - Informatika okolo na s + CD KALAŠ A KOL. Tvoriva informatika - Prvy zos it o pra ci s c i slami + CD Učebné osnovy sú totožné so vzdelávacím štandardom ŠVP pre príslušný predmet. 23