VÝTVARNÁ VÝCHOVA PRIMÁRNE VZDELÁVANIE ISCED 2 SKRATKA PREDMETU 33 HODÍN ROČNE MIESTO REALIZÁCIE PRÍRODNÁ ZÁHRADA V AREÁLI NAŠEJ ŠKOLY.

Transkript

1 INOVOVANÉ UČEBNÉ OSNOVY PRE PREDMET VÝTVARNÁ VÝCHOVA PRIMÁRNE VZDELÁVANIE ISCED 2 VYUČOVACÍ JAZYK SLOVENSKÝ JAZYK VZDELÁVACIA OBLASŤ UMENIE A KULTÚRA PREDMET VÝTVARNÁ VÝCHOVA SKRATKA PREDMETU VYV ROČNÍK SIEDMY ČASOVÁ DOTÁCIA 1 HODINA TÝŽDENNE 33 HODÍN ROČNE MIESTO REALIZÁCIE TRIEDA PRÍRODNÁ ZÁHRADA V AREÁLI NAŠEJ ŠKOLY Úvod Vzdela vaci s tandard vy tvarnej vy chovy nepredstavuje iba su hrn katalo gov, ktore stanovuju vy kony a obsah vyuc ovacieho predmetu, ale je to predovs etky m program ro znych c innosti a otvoreny ch pri lez itosti na rozvi janie individua lnych uc ebny ch moz nosti z iakov. Vzdela vaci s tandard pozosta va z charakteristiky predmetu a za kladny ch uc ebny ch ciel ov, ktore sa konkretizuju vo vy konovom s tandarde. Je to uceleny syste m vy konov, ktore su vyjadrene kogniti vne odstupn ovany mi konkretizovany mi ciel mi uc ebny mi poz iadavkami. Tieto za kladne poz iadavky mo z u uc itelia es te viac s pecifikovat, konkretizovat a rozvi jat v podobe d als i ch bli zkych uc ebny ch ciel ov, uc ebny ch u loh vy tvarny ch zadani. K vymedzeny m vy konom sa prirad uje obsahovy s tandard, v ktorom sa zdo razn uju pojmy ako kl u c ovy prvok vnu tornej s truktu ry uc ebne ho obsahu. Uc ivo je v n om s truktu rovane podl a jednotlivy ch tematicky ch celkov. Je to za klad vymedzene ho uc ebne ho obsahu. To vs ak nevyluc uje moz nost uc itel ov tvorivo modifikovat stanoveny uc ebny obsah v ra mci s kolske ho vzdela vacieho programu podl a jednotlivy ch roc ni kov. 1

2 Vzdela vaci s tandard vy tvarnej vy chovy ako program aktivity z iakov je koncipovany tak, aby vytva ral moz nosti na tie kogniti vne c innosti z iakov, ktore operuju s pojmami, aky mi su, hl adanie, pa tranie, sku manie, objavovanie, lebo v nich spoc i va za kladny predpoklad pozna vania a porozumenia vo vy tvarnej vy chove. V tomto zmysle nemaju byt z iaci len pasi vnymi akte rmi vy uc by a konzumentmi hotovy ch poznatkov, ktore si maju zapama tat a na sledne zreprodukovat. Charakteristika predmetu Vy tvarna vy chova je predmet, na ktorom z iaci prostredni ctvom vy tvarny ch c innosti spozna vaju vyjadrovacie prostriedky vizua lnych umeni (kresby, mal by, plastiky, fotografie, dizajnu, architektu ry, videa a filmu). Vs etky ostatne didakticke formy ako pouz i vanie uc ebnice, edukac ny ch materia lov, premietanie filmov a podobne su len doplnkovy mi aktivitami (v ra mci motiva cie alebo na sledny ch uka z ok, diskusii ). Ťaz iskom je pra ca z iakov s vy tvarny mi materia lmi, technikami a na strojmi (od ceruzky az po fotoapara t a poc i tac ). Zahŕn a tvorbu od vymyslenia na padu (c o chcu z iaci vytvorit ), cez nacha dzanie formy (ako to vyjadrit ), az po realiza ciu (schopnost previest na pad a formu v materia li prostredni ctvom vy tvarnej techniky). Prostredni ctvom tohto procesu sa jednak zvys uje gramotnost z iakov - schopnost rozumiet vizua lnym znakom na za klade vlastnej sku senosti, jednak su uva dzani do znalosti ro znych foriem su c asnej vizua lnej kultu ry i kultu rnej tradi cie. Žiaci touto formou zi skavaju do lez ite kompetencie porozumenia reklame, filmu a videu, dizajnu, architektu re; fotografia m obrazom a objektom, ktore ich obklopuju a vytva raju ich obraz sveta". Ciele predmetu Hlavný cieľ predmetu Žiaci su prostredni ctvom akti vnych c innosti uva dzani do vizua lnej kultu ry a komunika cie - na u rovni poznania i vlastne ho vyjadrovania. 2

3 Žiaci: - spozna vaju vyjadrovacie prostriedky vizua lnych umeni - vy tvarne ho umenia, fotografie, dizajnu, architektu ry, videa a filmu, rozumeju im a zi skavaju za kladnu gramotnost v ich pouz i vani, - rozvi jaju si pozorovacie schopnosti, schopnosti reagovat na vizua lne podnety a vy tvarne ich spracova vat, - rozvi jaju tvorbu vlastny ch mys lienkovy ch konceptov a ich forma lnu a technicku realiza ciu, - spoznaju a slovne pomenuju (vy raz), formu, na met umelecky ch diel a svoj za z itok z nich vy tvarne interpretuju, - pozna vaju vybrane typicke diela vizua lnej kultu ry, reprezentuju ce smery moderne ho a su c asne ho umenia a historicke slohy, - osvojuju si primerane kultu rne postoje, na zory a hodnotove krite ria ; cez za z itky akti vneho vyjadrovania a vni mania umelecky ch diel su uva dzani do pozna vania hodno t umenia a kultu ry - vo vzt ahu k tradi cii a na u rovni aktua lneho myslenia a interpreta cie. Kompetencie Kompetencia k celoživotnému učeniu sa - pla novat a organizovat si uc enie a pracovnu c innost - hl adat a rozvi jat u c inne postupy vo svojom uc eni - vyuz i vat ro zne strate gie uc enia - kriticky pristupovat ku zdrojom informa cii, informa cie tvorivo spracova vat a vyuz i vat pri svojom s tu diu a praxi Sociálne komunikačné kompetencie - vecne, spra vne sa vyjadrovat verba lne, pi somne a graficky k danej uc ebnej te me - vediet vyuz it informac ne a komunikac ne zdroje - vyhl ada vat, triedit a spracova vat informa cie a da ta z ro znych zdrojov (IKT, kniz ne zdroje) - zrozumitel ne prezentovat svoje poznatky, sku senosti a zruc nosti, 3

4 Kompetencia uplatňovať základ matematického myslenia a základné schopnosti poznávať v oblasti vedy a techniky - pouz i vat matematicke myslenie na ries enie prakticky ch proble mov v kaz dodenny ch situa cia ch Kompetencia v oblasti informačných a komunikačných technológií - osvojit si za kladne zruc nosti v oblasti IKT ako predpoklad d als ieho rozvoja - pouz i vat za kladne postupy pri pra ci s textom a jednoduchou prezenta ciou - doka zat vyuz i vat IKT pri vzdela vani Kompetencia riešiť problémy - analyzovat vybrane proble my - navrhovat ro zne ries enia u loh, postupov a pri stupov - aplikovat poznatky pri ries eni konkre tnych proble movy ch u loh - vyuz i vat informac ne a komunikac ne technolo gie pri ries eni proble movy ch u loh - pouz i vat za kladne mys lienkove opera cie a meto dy vedecke ho pozna vania pri ries eni proble movy ch u loh - vyuz i vat tvorivost a na paditost, samostatne tvorit za very na za klade zisteni, sku mani alebo ries eni u loh - zhodnotit u spes nost ries enia proble movej u lohy - logicky spa jat poznatky z ro znych predmetov a vyuz it ich pri ries eni proble movy ch u loh - priji mat svoju zodpovednost za ries enie proble mov - doka zat sa pouc it z vlastny ch chy b a chy b iny ch Kompetencie sociálne a personálne - vyjadrovat svoje na zory, postoje a sku senosti - pracovat vo dvojiciach alebo v skupina ch, vza jomne si radit a poma hat - prezentovat a zhodnotit vy sledky svojej alebo skupinovej c innosti 4

5 - hodnotit vlastne vy kony a pokroky v uc eni - priji mat ocenenie, radu a kritiku, c erpat pouc enie pre svoju d als iu pra cu Kompetencie vnímať a chápať kultúru a vyjadrovať sa nástrojmi kultúry - uvedomit si vy znam umenia a kultu rnej komunika cie vo svojom z ivote a v z ivote celej spoloc nosti - cenit si a res pektovat umenie a kultu rne historicke tradi cie - poznat pravidla spoloc enske ho kontaktu (etiketu) - spra vat sa kultivovane, primerane okolnostiam a situa cia m - byt tolerantny a empaticky k prejavom iny ch kultu r Výtvarné vyjadrovacie prostriedky Vzdelávací štandard - vytvorit ro zne typy kompozi cie zo zvoleny ch prvkov. poriadok a chaos - usporadu vanie prvkov v kompozi cii na hodna a kons truovana zostava kompozi cia symetricke - asymetricke usporiadanie, rytmus - arytmia, za merna -na hodna kompozi cia (automatizmus, improviza cia, neporiadok), geometricka a lyricka abstrakcia, akc na mal ba Možnosti zobrazovania videného sveta 5

6 - zobrazit jednoduche priestorove vzt ahy v perspekti ve. zobrazovanie priestoru linea rna perspekti va pozorovanie a kons trukcia interie r zobrazenie architektonicke ho tvaru v krajine - exterie r linea rna kresba kolorovanie renesanc ne zobrazenia perspekti vy( F. Brunelleschi, Massacio, P. dellafrancesca, L.da Vinci...) Podnety výtvarného umenia - rozpoznat podstatne znaky umenia pop-artu, - pomenovat su vislosti a rozdiely medzi vybrany mi umelecky mi s ty lmi. dadaizmus a pop-art (obrazy, objekty, asambla z e) dadaisticky text, dadaisticky objekt ready-made - kompozi cia z na jdene ho predmetu pop-art - vy tvarne hry s reklamou(ikonografia kaz dodennosti, masme dii, reklamy), zva c s eninou, zmnoz eni m, materia lovou zmenou( napri klad ma kka plastika ) novy realizmus (dekola z, konkre tna poe zia, kompresia, akumula cia... ) Výtvarné činnosti inšpirované dejinami umenia 6

7 - poznat typicke znaky renesanc ne ho maliarstva, socha rstva a architektu ry, - rozpoznat typicke prvky vybrany ch umelecky ch slohov - ich su vislosti a rozdiely. renesanc ne umenie (maliarstvo, socha rstvo, technicke na vrhy, architektu ra) vy tvarne reakcie z iakov (napr. renesanc na mo da, doplnky, stroje, stavby... ) uvedenie do dobovej situa cie - pri beh renesanc ne ho umelca Škola v galérii - slovne a vy tvarne interpretovat videne vy tvarne dielo. slovo a obraz (porovnanie slovne ho opisu a zobrazenia toho iste ho moti vu) vy tvarna interpreta cia umelecke ho diela podl a slovne ho opisu inej osoby a podl a vlastne ho videnia diela v gale rii (alebo reprodukcie) vlastny opis (na metu, te my, pri behu vy tvarne ho diela v gale rii - na reprodukcii) Podnety architektúry - rozli s it charakteristicke funkcie architektonicke ho priestoru, rozli s it vy raz architektonicke ho priestoru, na vrhy architektu r s ro znou funkciou a u c elom charakteristika c lenenia, tvaru a vy razu funkcie architektonicke ho priestoru: priestor pre su stredenie, uc enie sa, vy tvarne c innosti, pohyb, odpoc inok spoloc ny a su kromny 7

8 - nakreslit na vrh architektu ry vybrane ho typu. priestor, sviatoc ny (posva tny ) a vs edny priestor, vonkajs i a vnu torny priestor vy raz architektonicke ho priestoru: (napr. stiesneny, smutny, chladny, inti mny, pri jemny, vel kolepy, sla vnostny, vesely... ) typy architektonicky ch priestorov Podnety fotografie - pouz it pri fotografovani vhodnu expozi ciu a rez im. fotografovanie krajiny, premeny denne ho svetla forma t, vy rez, pribliz ovanie, detail a celok uka z ky krajina rskej fotografie Podnety filmu a videa - pripravit kra tky scena r a storybord videa. scena r, pri prava videa, klipu (na met, akcia, dej) rozkreslenie kl u c ovy ch sce n - storybord na vrh posta v (vy zor, kosty m) na vrh filmovej sce ny, kosty mu ku scena ru Elektronické média 8

9 - nakreslit telesa v 3D programe, - vytvorit vlastnu kompozi ciu spa jani m 3D telies v grafickom programe. telesa v 3D programe (na stroje, Rectangle, Circle, Move, Copy, Push/Pull, Select, Line, Arc, Eraser, Zoom, PaintBucket) kompozi cie z kva drov, kociek a valcov, alebo architektu ra kopi rovanie, spa janie, telies vyfarbovanie telies a prirad ovanie textu r ukladanie modelov do forma tu skp export do forma tu jpg Podnety dizajnu - navrhnu t tvar u z itkove ho predmetu. na vrh dizajnu vy robku (napr. automobil, bicykel, doma ci spotrebic, poc i tac, s portove na radie... ) tvar vo vzt ahu k funkc nosti a vizua lnej zauji mavosti dizajn vy robkov a transportdizajn (dizajn dopravny ch prostriedkov) Tradície a podnety remesiel - vy tvarne interpretovat vybrane typicke zvyky alebo pamiatky svojho regio nu. legendy a histo ria regio nu (obce, socia lnej skupiny) pamiatky regio nu a ich pri behy miestne zvyky miestne remeselne tradi cie, ich histo ria vy tvarna interpreta cia regiona lnych legiend, 9

10 histo rie, pamiatok, remeselny ch tradi cii Synestetické podnety - vy tvarne vyjadrit subjekti vnu vizua lnu predstavu chut ove ho vnemu. vyjadrenie chuti vy tvarny mi prostriedkami (zobrazuju cim alebo abstraktny m spo sobom) koreniny, bylinky, c aje, jedla a ich farebne (tvarove, materia love, gesticke...) vyjadrenie Podnety poznávania sveta - vytvorit graficke zna zornenie gramaticky ch pojmov alebo vzt ahov, - porovna vat su vislosti, vza jomne vzt ahy medzi vy tvarny mi znakmi (zobrazeniami) a slovami. vy tvarne interpreta cie gramaticky ch tvarov (napr. slovny ch druhov, vetny ch c lenov, homony m, synony m, opozi t...) prirad ovanie vy tvarny ch znakov ku slova m vizua lna poe zia(na hrada slov graficky mi znakmi, obrazmi, fotografiami, pri rodninami alebo objektmi alt. predmetmi) pozn. te ma su visi s tematicky mi celkami: podnety vy tvarne ho umenia (dadaizmus) Najčastejšie používané metódy: Metódy a formy práce 10

11 - vy klad - pozorovanie - porovna vanie - rozbor - motiva cia - pra ca s odbornou literatu rou - projektove vyuc ovanie - skupinove vyuc ovanie Najčastejšie využívané formy: - samostatna pra ca - skupinova pra ca - projektove vyuc ovanie - vyuc ovanie v pri rode - exkurzia Formy vyuc ovania u zko su visia s te mou. Podl a toho voli me, c i je vhodnejs ie pracovat v triede alebo v pri rode. Exkurzia je vhodna pri te me Škola v gale rii. Individua lna pra ca je vhodnejs ia, ak na m ide o hlbs i za z itok a sebavyjadrenie jednotlivca. Skupinova pra ca vy borne rozvi ja komunikac ne schopnosti z iakov a vedie k spolupra ci a vhodnej organiza cii pra ce v skupine. Hodnotenie predmetu Ciel om hodnotenia vzdela vaci ch vy sledkov z iakov v s kole je poskytnu t z iakovi a jeho rodic om spa tnu va zbu o tom, ako z iak zvla dol danu problematiku, v c om ma nedostatky, kde 11

12 ma rezervy, ake su jeho pokroky. Su c ast ou je tiez povzbudenie do d als ej pra ce, na vod, ako postupovat pri odstran ovani nedostatkov. Ciel om je zhodnotit prepojenie vedomosti so zruc nost ami a spo sobilost ami. Budeme dbat na to, aby sme prostredni ctvom hodnotenia nerozdel ovali z iakov na u spes ny ch a neu spes ny ch. Hodnotenie budeme robit na za klade urc ity ch krite rii, prostredni ctvom ktory ch budeme sledovat vy voj z iaka. Za kladny m dokumentom, ktory m sa budeme riadit, su Metodicke pokyny na hodnotenie z iakov ZŠ c. 22/2011. V triedach, v ktory ch je va c s i poc et z iakov zo SZP uc itel prihliada na tu to skutoc nost. Mo z e zni z it obsah uc iva (maxima lne 10 %). Musi byt vs ak zachovany predpi sany tematicky obsah. V 7. roc ni ku je predmet klasifikovany. Špecifikom vy chovy prostredni ctvom vy tvarny ch c innosti a vy tvarne ho vyjadrovania je, z e sa v ra mci jej procesu oc aka va vlastny pri stup z iaka k aplika cii techni k, na strojovy ch a koordinac ny ch zruc nosti, ale najma v oblasti vytva rania svojich osobny ch symbolicky ch reprezenta cii skutoc nosti (obrazov, objektov, priestorovy ch ries eni, akc ny ch a procesua lnych vyjadreni svojej fanta zie, predsta v a reality vonkajs ieho sveta). Vy tvarna vy chova a vy chova umeni m na ZŠ, su predmety, ktore sa nenapĺn aju realiza ciou poz adovane ho programu (edukac nej u lohy), ale v ktory ch je tento program len vy chodiskom k samostatne mu (tvorive mu) vy tvarne mu vyjadrovaniu sa z iaka. Ina c by nespĺn ala svoje t az iskove poslanie: formovat menta lne s truktu ry z iaka v smere akti vnej otvorenosti voc i interpreta cia m a vyjadrovaniu sveta a seba, orientovat z iaka k tvorive mu pri stupu - c i v ra mci sebavyjadrovania alebo ries enia zadany ch u loh. Hodnotenie ma v prvom rade funkciu poziti vne motivovat z iaka a usmernit jeho osobnostny vy voj. Tu musi uc itel brat ohl ad na jeho schopnosti, nadanie, ambi cie a vkus. Pri hodnoteni z iaka ma prednost porovna vanie jeho vy konu s jeho predcha dzaju cimi vy konmi a s nastaveny mi krite riami, pred porovna vani m s vy konmi iny ch z iakov. Uc itel nemusi hodnotit kaz du pra cu. Nenosenie uc ebny ch pomo cok bude uc itel ries it za pisom, pri padne vy chovny m opatreni m. Stupeň hodnotenia: 12

13 výborný - z iak je iniciati vny a tvorivy vo vy tvarnom vyjadrovani, uplatn uje vlastne na pady, je otvoreny voc i novy m podnetom a experimentovaniu, - z iak doka z e vyjadrit veku primerane postoje (vkus, na zor, spolupra ca, individualita) v oblasti vizua lnej kultu ry, - z iak ovla da zruc nosti (technicke, na strojove, materia love ) podl a poz iadaviek roc ni kovy ch kompetencii na vynikaju cej u rovni, - z iak preukazuje veku primerane menta lne spo sobilosti na u rovni vni mania, prez i vania, fanta zie a predstavivosti, vytva rania vlastny ch koncepcii, - z iak doka z e veku primerane pomenu vat a interpretovat svoje za z itky, c innosti a ich vy sledky, - z iak preukazuje vedomosti z oblasti vizua lnej kultu ry primerane edukac ny m u loha m (v niz s i ch roc ni koch najma vedomosti o materia loch na strojoch, za kladny ch technika ch a druhoch vizua lnych umeni ; v sekunda rnom vzdela vani o s ty loch, t az iskovy ch obdobiach, nosny ch umelcoch a me dia ch), - z iak doka z e res pektovat vlastny tvorivy vy sledok a je tolerantny voc i tvorivy m prejavom, na zorom a vkusu iny ch, - z iak zrealizoval artefakt primerane svojmu veku chválitebný - z iak v podstate spĺn a krite ria 1. stupn a hodnotenia ale je menej samostatny, iniciati vny a tvorivy. dobrý - z iak realizuje edukac ne u lohy priemerne, chy ba mu iniciati vnost, tvorivost, tolerancia, nerozs iruje svoju flexibilnost, neosvojuje si nove vyjadrovacie prostriedky, podlieha predsudkom a stereotypom. 13

14 dostatočný - z iak realizuje edukac ne u lohy na ni zkej u rovni, bez vlastne ho vkladu, s t az kost ami aplikuje zi skane zruc nosti a poznatky v novy ch oblastiach nedostatočný z iak nespĺn a krite ria, nema za ujem o vy tvarne aktivity, neguje vyuc ovaci proces. Nebudeme pouz i vat stupen nedostatoc ny v celkovom hodnoteni (len vo vy nimoc ny ch pri padoch). Učebné zdroje Na podporu a aktiva ciu vyuc ovania a uc enia z iakov sa vyuz iju nasledovne uc ebne zdroje: autor/ka ČARNÝ, L. učebnica Vy tvarna vy chova 7. roc ni k za kladny ch s ko l, 2009 Edukac ne CD s vizua lnymi materia lmi a metodicky mi radmi odborna literatu ra z oblasti vy tvarne ho umenia volena podl a vyuc ovacej te my c asopisy, internet CD prehra vac, dataprojektor, notebook Učebné osnovy sú totožné so vzdelávacím štandardom ŠVP pre príslušný predmet. 14

15 15