INOVOVANÉ UČEBNÉ OSNOVY PRE PREDMET NÁBOŽENSKÁ VÝCHOVA NIŽŠIE STREDNÉ VZDELÁVANIE ISCED 2 SKRATKA PREDMETU

Transkript

1 INOVOVANÉ UČEBNÉ OSNOVY PRE PREDMET NÁBOŽENSKÁ VÝCHOVA NIŽŠIE STREDNÉ VZDELÁVANIE ISCED 2 VYUČOVACÍ JAZYK SLOVENSKÝ JAZYK VZDELÁVACIA OBLASŤ ČLOVEK A HODNOTY PREDMET NÁBOŽENSKÁ VÝCHOVA SKRATKA PREDMETU NBV ROČNÍK ÔSMY ČASOVÁ DOTÁCIA 1 HODINA TÝŽDENNE 33 HODÍN ROČNE MIESTO REALIZÁCIE TRIEDA KNIŽNICA POČÍTAČOVÁ MIESTNOSŤ Úvod Vzdela vaci s tandard predmetu na boz enska vy chova/na boz enstvo Katoli ckej cirkvi nepredstavuje iba su hrn katalo gov, ktore stanovuju vy kony a obsah dane ho predmetu, ale je to predovs etky m program ro znych c innosti a otvoreny ch pri lez itosti na rozvi janie individua lnych uc ebny ch moz nosti z iakov. Vzdela vaci s tandard pozosta va z charakteristiky predmetu a za kladny ch uc ebny ch ciel ov, ktore sa konkretizuju vo vy konovom s tandarde. Je to uceleny syste m vy konov, ktore su vyjadrene kogniti vne odstupn ovany mi konkretizovany mi ciel mi uc ebny mi poz iadavkami. Tieto za kladne poz iadavky mo z u uc itelia es te viac s pecifikovat, konkretizovat a rozvi jat v podobe konkre tnych uc ebny ch ciel ov, uc ebny ch u loh a ota zok. K vymedzeny m vy konom je priradeny uc ebny obsah, v ktorom sa zdo razn uju pojmy ako kl u c ovy prvok vnu tornej s truktu ry uc ebne ho obsahu. Uc ivo je v n om s truktu rovane podl a jednotlivy ch tematicky ch celkov. Je to za klad vymedzene ho uc ebne ho obsahu. To vs ak nevyluc uje moz nost uc itel ov tvorivo modifikovat stanoveny uc ebny obsah v ra mci s kolske ho vzdela vacieho programu. 1

2 Poz adovane vedomosti, spo sobilosti a zruc nosti v na boz enskej vy chove/na boz enstve slu z ia rozvoju na boz enskej dimenzie, ktora je su c ast ou kultu ry a prispieva k celkove mu formovaniu osobnosti z iakov. Charakteristika predmetu Predmet na boz enska vy chova v niz s om strednom vzdela vani odovzda va za kladne na ukove predpoklady krest ansky ch z ivotny ch postojov a konania z iakov. Ponu ka im pomoc pri orienta cii v su c asnom svete z biblicke ho hl adiska, krest anskej tradi cie a vedie k obozna meniu a ponuke krest anske ho s ty lu z ivota. Umoz n uje konfrontovat sa s vel ky mi existenc ny mi ota zkami c loveka a hl adat na ne odpovede. Za roven je aj sluz bou spoloc nosti, kde napoma ha vy chove deti a mlady ch l udi najmä svoji m preventi vnym syste mom. Ovplyvn uje hodnotovu orienta ciu z iakov, ktora im poma ha byt prospes ny mi rodine, spoloc nosti a Cirkvi. Je vy chovou k zodpovednosti za vlastne konanie, uc i z iakov kriticky mysliet, nenechat sa manipulovat ani nebyt manipula tormi, cha pat vlastne konanie i konanie druhy ch l udi v kontexte ro znych z ivotny ch situa cii. Ciele predmetu Žiaci: - zi skaju povedomie u cty k jedinec nosti a neopakovatel nosti kaz dej z ivej bytosti, zvla s t c loveka ako origina lneho Boz ieho stvorenia, - prehĺbia si vedomosti o existencii a po sobeni Boha podl a uc enia Katoli ckej cirkvi, - zi skaju vedomosti o do lez itosti Panny Ma rie v dejina ch spa sy, - nauc ia sa vni mat v z ivotoch sväty ch Boz ie po sobenie a vy zvu nasledovat ich, - zi skaju vedomosti o vzniku a u c inkovani Cirkvi v dejina ch i v dnes nom svete, - nadobudnu orienta ciu v mora lnych hodnota ch, ktore vyply vaju z Desatora a patria ku krest anske mu z ivotne mu s ty lu, - zorientuju sa v ota zkach, ktore prina s a dnes na spoloc nost a v krest anskom postoji voc i nim, 2

3 - uplatnia vhodne komunikac ne zruc nosti k vyjadrovaniu vlastny ch mys lienok, citov, na zorov a postojov, - objavia potrebu modlitby a sviatostne ho z ivota pre svoj vzt ah s Bohom a l uďmi, - zi skaju poznatky o iny ch na boz enstva ch, c o ich vedie k vza jomnej tolerancii, - nadobudnu vzt ah oddanosti k Trojjedine mu Bohu, jeho za konom a vy zve k budovaniu jeho kra l ovstva, - zi skaju spo sobilosti, ktory mi posilnia a uchovaju svoju vieru v Jez is a Krista ako Pa na a Spasitel a, - uplatnia v z ivote vy zvu byt Jez is ovy mi uc eni kmi a odovzda vat Jeho posolstvo vo svojom okoli. Kompetencie Komunikačné kompetencie Žiak: - prispieva k diskusii v pracovnej skupine a v triede - kladie ota zky a zist uje odpovede - uc i sa konfrontovat s na zormi druhy ch, poc u vat a byt otvoreny pre odlis nosti - osvojuje si vhodnu argumenta ciu, uc i sa vypoc ut spoludiskutuju ceho - formuluje ota zky, porovna va, oponuje - formuluje a vyjadruje svoje mys lienky a na zory - rozs iruje svoje kultu rne horizonty diskusiou - uc i sa reagovat primerane situa cii - je schopny uvedomit si vlastne reakcie v konflikte - vie vyjadrit svoj na zor aserti vnym nezastras uju cim spo sobom, sformulovat ja - spra vu a vyjadrit svoje pocity - uc i sa des ifrovat a vhodne pouz i vat symboly - rozumie symbolicke mu vyjadrovaniu v ritua loch a sla vnostiach profa nneho a na boz enske ho z ivota Kompetencie k učeniu sa Žiak: 3

4 - uc i sa vyhl ada vat a triedit informa cie, vyhodnocuje vy sledky svojho uc enia a diskutuje o nich - podiel a sa na spoloc nej pra ci projektove ho vyuc ovania s pouz iti m IKT (teleprojekty) - uc i sa uc it spolupra cou Kompetencie k riešeniu problémov Žiak: - zauji ma sa o ro zne proble my a nove veci - dobre priji ma nove na pady, pri padne sa m pricha dza s novy mi na padmi a postupmi - pla nuje a podiel a sa na ries eni u loh s druhy mi - vni ma, rozpozna a pochopi proble m za vislosti, premysli a napla nuje ries enie proble mu na modelovej situa cii primerane svojej detskej sku senosti - obhajuje svoj na zor Kompetencie existenciálne Žiak: - objavuje opakovanost archetypa lnych sku senosti opakuju cich sa v dejina ch l udstva - ocen uje sku senosti druhy ch l udi vzorov z deji n Cirkvi - vysvetli krest ansky pohl ad na hodnotu individua lneho l udske ho z ivota - je pripraveny niest zodpovednost - uc i sa odhadnu t do sledky rozhodnuti a c inov c loveka - ocen uje pri nos krest ansky ch hodno t v l udskej kultu re - na konkre tnych pri kladoch porovna ro zne z ivotne s ty ly, ocen uje eticke hodnoty - rozhoduje o svojich hodnota ch a ciel och - objavuje existenciu nemennej pravdy - vytva ra si rebri c ek hodno t, hl ada vi ziu pre svoju budu cnost a objavuje a osvojuje si z ivotny s ty l na za klade eticky ch princi pov, - hl ada svoju u lohu vo svete aj v cirkvi - ocen uje postoj vza jomnej tolerancie medzi mlady mi l uďmi, posu di mravny aspekt vzt ahu a cha pe zmysel vernosti - objavuje a uzna va do stojnost c loveka bez ohl adu na pohlavie - prebera zodpovednost za sebaurc enie a sebarealiza ciu, objavuje prvky zodpovedne ho konania v konkre tnych z ivotny ch situa cia ch 4

5 - objavuje krest ansky pohl ad na zmysel z ivota c loveka - aplikuje vo svojom z ivote jednotlive prvky spirituality Kompetencie občianske Žiak: - adaptuje sa na meniace z ivotne a pracovne podmienky, podl a svojich schopnosti a moz nosti sa podiel a na ich akti vnom a tvorivom ovplyvn ovani - cha pe potrebu efekti vne spolupracovat s druhy mi pri vytva rani za konov obohacuju cich spoloc nost - akti vne participuje na triednych a s kolsky ch aktivita ch - zapa ja sa do obc ianskeho z ivota vo svojom okoli - ha ji svoje pra va aj pra va iny ch - vni ma do lez ite postavanie rodiny ako za kladnej bunky spoloc nosti kultu rne: Žiak - osvojuje si postoj vza jomnej tolerancie, uc i sa akceptovat druhy ch l udi taky ch, aki su - angaz uje sa a res pektuje vo svojom z ivote huma nne princi py v duchu solidarity a la sky - vs i ma si kultu rne prejavy iny ch na rodov, na rodnosti, etni k - ine kultu ry a ich umenie povaz uje za rovnocenne a ins piruju ce - uc i sa toleranncii a empatickosti - ma za ujem o pozna vanie seba, ostatny ch l udi, reality, v ktorej z ije, spoloc nosti a pri rody - objavuje v biblickom prameni ekologicke posolstvo, vni ma c loveka ako su c ast pri rody - ma u ctu k z ivy m aj nez ivy m su c astiam pri rody, akti vne ich pozna va a ochran uje - spra va sa spo sobom, ktory podporuje trvalu udrz atel nost kvality z ivotne ho prostredia - vni ma obrazy a symboly, architektu ru, l udovu tvorivost (kroje, vy s ivky, ornamenty - res pektuje kultu rne tradi cie ako za klad su c asne ho umenia - osvojuje si pra cu s litera rnymi z a nrami a druhmi - uvedomuje si korene, tradi ciu a historicky vy voj vy tvarnej kultu ry - vni ma po vod umelecky ch diel vyrastaju cich z krest anskej tradi cie (obraz, literatu ra, hudba, mo da) - osvojuje si kriticky pri stup k me dia m - ma predstavu o vhodnej kombinovatel nosti farieb, tvarov - pozna pravidla, normy a zvyky su visiace s u pravou oblec enia, vlasov c i tva re 5

6 - pozna pravidla spoloc enske ho kontaktu a v su vislosti s ty m aj s ty l obliekania sa na ro zne udalosti - objavuje vyjadrovanie pravdy o svete pomocou ro znych litera rnych a mys lienkovy ch foriem - oceni pri nos s ta tu a Cirkvi pre dobro jednotlivca a spoloc nosti - rozumie rozdielom a spoloc ny m prvkom svetovy ch na boz enstiev, osvoji si postoj vza jomnej tolerancie - osvoji si krite ria pre rozli s enie uc enia ro znych na boz ensky ch siekt a vie popi sat ich techniky manipula cie Sociálne a interpersonálne kompetencie Žiak: - uc i sa tolerancii, u stretovosti ale aj kritickosti, k iny m, uc i sa cha pat ich potreby a postoje - objavuje a uzna va do stojnost c loveka bez ohl adu na jeho schopnost podat vy kon - objavuje mravny aspekt umele ho potratu a eutana zie - osvoji si kriticky pri stup k vlastnej osobe, priji ma sa m seba - uvedomuje si svoje silne a slabe stra nky - vni ma sa ako c ast celku - cha pe potrebu efekti vne spolupracovat s druhy mi pri ries eni danej u lohy, ocen uje sku senosti druhy ch l udi - podiel a sa na utva rani pri jemnej atmosfe ry v triednom ti me, ohl aduplnost ou k opac ne mu pohlaviu prispieva k upevn ovaniu medzil udsky ch vzt ahov, v - pri pade nutnosti poskytne pomoc alebo o n u poz iada - doka z e si uvedomit svoje potreby - identifikuje sa so svoji m vni mani m pocitov - do veruje si, uvedomuje si silne a slabe stra nky, ktore vni ma ako svoje rozvojove moz nosti - vni ma z ivotnu situa ciu stare ho a chore ho c loveka - uc i sa spätnej väzbe na vlastnu osobu - uvaz uje nad huma nnymi princi pmi v duchu solidarity a la sky, objavuje rozmer empatie pre rozvoj socia lneho ci tenia - je pripraveny byt v interakcii s iny mi l uďmi v ro znych kontextoch 6

7 - buduje na vyk vonkajs i ch prejavov u cty k opac ne mu pohlaviu - vysvetli vy znam manz elstva a rodiny a uvedomuje si ich hodnotu - posu di vzt ahy v rodine s vy chovou k vza jomnej u cte, aserti vnemu, empaticke mu spra vaniu v rodine aj spoloc nosti. Uvedomuje si potrebu celoz ivotny ch vzt ahov (priatel stva, manz elstva, rodiny). Objavuje princi py tvorive ho budovania osobny ch vzt ahov. - vni ma, rozpozna a pochopi proble m, premysli a napla nuje ries enie proble mu - samostatne ries i proble m s do razom na eticky princi p k druhy m l uďom a k z ivotne mu prostrediu, kriticky mysli, hl ada krite ria pre vol bu ries enia proble mov, zdo vodni na vrhy svojich ries eni s ohl adom na uc enie Cirkvi - robi uva z ene rozhodnutia, je schopny ich obha jit, zhodnoti vy sledky svojich c inov - cha pani m vlastnej tradi cie a cha pani m postojov inak svetona zorovo alebo zmy s l aju cich l udi predcha dza konfliktom - postoj vza jomnej tolerancie vni ma ako za kladnu za sadu vlastne ho konania Kto som? Vzdelávací štandard Výkonový štandard Žiak na konci 8. ročníka základnej školy vie/dokáz e: - vysvetlit pojmy: sebau cta, sebaprijatie, pocit menejcennosti, - uviest biblicke su vislosti na tu to te mu, - vymenovat vlastne talenty a dary a pouka zat na zodpovednost za ich vyuz i vanie, - sformulovat modlitbu vďaky za prijate dary. Obsahový štandard - sebapoznanie a sebau cta (jedinec nost, objavenie svojej vel kosti) - zodpovednost za prijate dary a talent - sebaprijatie, komplexy menejcennosti 7

8 Kto je človek? Výkonový štandard Žiak na konci 8. ročníka základnej školy vie/dokáz e: - pouka zat na do stojnost c loveka vo svetle viery a Sväte ho pi sma, - opi sat vni manie muz a a z eny v ro znych kultu rach a porovnat ho s krest ansky m uc eni m, - ocenit napĺn anie socia lnych roli muz a a z eny z pohl adu krest anske ho idea lu vyjadrene ho v Desatore. Obsahový štandard - byt c lovekom - do stojnost c loveka stvorene ho na Boz i obraz - c lovek ako muz a z ena (do stojnost muz a a z eny) - rozdiely medzi muz om a z enou pre vza jomne dopĺn anie sa Ľudskosť Výkonový štandard Žiak na konci 8. ročníka základnej školy vie/dokáz e: - diskutovat o pri c ina ch a zmysle l udske ho utrpenia, - uviest pri klady o nel udskom konani c loveka, - sku mat moz nosti objavenia Boha ukryte ho v biede sveta, - pouka zat na vy znam prijatia sviatosti Obsahový štandard - odvra tena tva r l udskosti (konflikty, zneuz i vanie a zloc iny proti l udskosti) c lovek sa py ta prec o (hl adanie odpovedi na ota zku utrpenia v Starom za kone) - l udskost (bu ranie predsudkov, tolerancia, Jez is ov postoj k l uďom na okraji spoloc nosti) 8

9 pomazania chory ch, - posu dit nebezpec enstvo na boz enske ho fundamentalizmu, intolerancie a odsudzovania, - zmysel utrpenia (Boh ukryty v biede sveta) - objavenie l udskosti (vyku penie pozdvihnutie c loveka) - napla novat si pomoc nu dznym. Dôstojnosť a výkon človeka Výkonový štandard Žiak na konci 8. ročníka základnej školy vie/dokáz e: - vymenovat do sledky posudzovania hodnoty c loveka na za klade iba jeho vy konu, - porovnat Jez is ov za kon la sky so socia lnymi za konmi modernej spoloc nosti, - diskutovat o zachova vani a neres pektovani 7. a 10. Boz ieho prika zania, - ocenit poziti vne vzory z deji n Cirkvi, ktore vynikali milosrdenstvom, - pouka zat na vy znam prijatia sviatosti pomazania chory ch. Obsahový štandard - mat, alebo byt - hodnota l udskej pra ce a do stojnost c loveka, - Cirkev slaby ch (etika chudoby a milosrdenstva, za kladne princi py socia lnej na uky Cirkvi) - utrpenie sviatost pomazania chory ch Kultúra z ivota 9

10 Výkonový štandard Žiak na konci 8. ročníka základnej školy vie/dokáz e: - zdo vodnit hodnotu kaz de ho c loveka od poc atia az po prirodzenu smrt, - podporit pri nos krest ansky ch hodno t pre su c asnu kultu ru, - pouka zat na vy znam 5. Boz ieho prika zania pre celu spoloc nost, - diskutovat o do lez itosti spoloc ne ho dobra a solidarity. Obsahový štandard - kultu ra rozvoj c loveka a l udskej spoloc nosti hodnoty kultu ry z ivota a kultu ry smrti l udskost krest ansky postoj ku kultu re z ivota Metódy a formy práce Pri vol be vyuc ovaci ch meto d a foriem prihliada uc itel na usporiadanie obsahu vyuc ovania, vlastne c innosti a c innosti z iakov zacielene na dosiahnutie stanoveny ch ciel ov a kompetencii z iakov. Vol ba meto d za visi od obsahu uc iva, ciel ov vyuc ovaci ch hodi n, vekovy ch a osobitosti z iakov a materia lneho vybavenia. Na vzbudenie za ujmu z iakov o uc ebnu c innost moz no vyuz it motivačné metódy, ako je motivac ne rozpra vanie (pribliz ovanie obsahu uc enia), motivac ny rozhovor (aktivizovanie poznatkov a sku senosti z iakov), motivac ny proble m (upu tanie pozornosti prostredni ctvom nastolene ho proble mu), motivac nu demons tra ciu (vzbudenie za ujmu pomocou umelecke ho diela). Expozičné metódy je potrebne vyuz i vat pri vytva rani novy ch poznatkov a zruc nosti. Odporu c a sa rozpra vanie (vyjadrovanie sku senosti a akti vne poc u vanie), vysvetl ovanie (logicke systematicke sprostredkovanie uc iva), rozhovor (verba lna komunika cia formou ota zok a odpovedi na vyjadrenie faktov, konvergentny ch a divergentny ch ota zok, ota zok na pozorovanie, posu denie situa cie, hodnotenie javov, rozhodovanie), demonštračná metóda 10

11 (demons tra cia obrazov), pozorovanie (cielene systematicke vni manie objektov a procesov), manipula cia s predmetmi (pra ca so symbolom, didakticka hra). Vy znamne miesto maju problémové metódy, ku ktory m patri heuristicka meto da (uc enie sa ries eni m proble mov zaloz enom na vymedzeni a rozbore proble mu, tvorbe a vy beru moz ny ch ries eni a vlastnom ries eni ) a projektová metóda (ries enie projektu, komplexna prakticka u loha, proble m, te ma, ktorej ries enie teoretickou aj praktickou c innost ou vedie k vytvoreniu urc ite ho produktu). Pre realiza ciu ciel ov su do lez ite aktivizujúce metódy, z nich je vhodna diskusia (vza jomna vy mena na zorov, uva dzanie argumentov, zdo vodn ovanie za u c elom ries enia dane ho proble mu), filozofická diskusia je efekti vnym prostriedkom, ako vytva rat rovnova hu medzi vyuc ovani m zamerany m na prez i vanie a vyuc ovani m zamerany m na rozumove zdo vodn ovanie viery, situačná metóda (ries enie proble move ho pri padu rea lnej situa cie so stretom za ujmov), inscenačná metóda (socia lne uc enie v modelovej predva dzanej situa cii, pri ktorej su z iaci akte rmi danej situa cie), didakticke hry (sebarealizac ne aktivity na uplatnenie za ujmov, a sponta nnosti), kooperatívne vyučovanie (forma skupinove ho vyuc ovania zaloz ena na vza jomnej za vislosti c lenov heteroge nnej skupiny), dramatizácia (pla novany dramatizovany prednes hry, pri behu a pod.) simulácia (simulovanie, napodobn ovanie z ivotny ch situa cii, aktivity, ktore vyz aduju interakciu medzi skupinou z iakov a jednotlivcami), kompozícia (vypracovanie osnovy refera tu, pi somne rozvi janie te my, pri behu a pod.), "A propos": konverza cia alebo ina spoloc ensky orientovana interakcia, podl a rozpra vania uc itel a, z iakov, na vs tevni ka o najdo lez itejs i ch a najaktua lnejs i ch te mach zo z ivota. Typicke autenticke rozhovory. Fixačné metódy su neoddelitel nou su c ast ou vyuc ovania, napr. meto dy opakovania a precvic ovania, (u stne a pi somne opakovanie, opakovanie s vyuz iti m hry AZ kvi z, doma ce u lohy). Hodnotenie predmetu Ciel om hodnotenia vzdela vaci ch vy sledkov z iakov v s kole je poskytnu t z iakovi a jeho rodic om spätnu väzbu o tom, ako z iak zvla dol danu problematiku, v c om ma nedostatky, kde ma rezervy, ake su jeho pokroky. Su c ast ou je tiez povzbudenie do ďals ej pra ce, na vod, ako postupovat pri odstran ovani nedostatkov. Ciel om je zhodnotit prepojenie vedomosti so zruc nost ami a spo sobilost ami. 11

12 Budeme dbat na to, aby sme prostredni ctvom hodnotenia nerozdel ovali z iakov na u spes ny ch a neu spes ny ch. Hodnotenie budeme robit na za klade urc ity ch krite rii, prostredni ctvom ktory ch budeme sledovat vy voj z iaka. Za kladny m dokumentom, ktory m sa budeme riadit, su Metodicke pokyny na hodnotenie z iakov ZŠ c. 22/2011. V triedach, v ktory ch je väc s i poc et z iakov zo SZP uc itel prihliada na tu to skutoc nost. Mo z e zni z it obsah uc iva (maxima lne 10 %). Musi byt vs ak zachovany predpi sany tematicky obsah. V 8. roc ni ku je predmet klasifikovany. Hodnotenie zo strany učiteľa Poskytuje z iakovi spätnu väzbu v jeho pra ci a pri stupu k vyuc ovaniu. Hodnotenie musi byt : a) zrozumitel ne a jednoznac ne b) pedagogicky zdo vodnitel ne c) odborne spra vne d) porovnatel ne s dany mi krite riami hodnotenia z iaka e) vz dy do lez ite uc itel vedie evidenciu o kaz dom hodnoteni z iaka Hodnotenie z iaka v predmete náboz enská výchova Vo vyuc ovacom predmete na boz enska vy chova pri priebez nej klasifika cii uc itel hodnoti oc aka vane vy stupy stanovene vo vy konovom s tandarde v pri slus nom roc ni ku, alebo v ciel och uc ebny ch osnov, pri pravu na vyuc ovanie (doma ce u lohy) ries enie teoreticky ch a prakticky ch u loh. Pri su hrnnej klasifika cii hodnoti : a) uc ebne vy sledky z iaka, ktore dosiahol vo vyuc ovacom predmete v su lade s poz iadavkami vymedzeny mi v uc ebny ch osnova ch b) osvojene kl u c ove kompetencie c) stupen tvorivosti a samostatnosti prejavu 12

13 d) osvojenie potrebny ch vedomosti, sku senosti, zruc nosti a ich tvorivu aplika ciu e) usilovnost a vzt ah z iaka k c innostiam v edukac nom procese f) snahu o rozvoj svojich kompetencii Známkou hodnotíme: 1. Aktivitu na hodine, u stna odpoveď, ina pra ca z iaka aj prakticka 2. Pra cu s pracovny m zos itom - priebez ne 3. Vytvorenie projektu raz za polrok 4. Overenie vedomosti formou testu raz za polrok Učebné zdroje Na podporu a aktiva ciu vyuc ovania a uc enia z iakov sa vyuz iju nasledovne uc ebne zdroje: autor/ka učebnica T. REIMER Do stojnost c loveka Uc ebnica katoli ckeho na boz enstva pre 8. roc ni k za kladny ch s ko l Za padny obrad Učebné osnovy sú totoz né so vzdelávacím štandardom ŠVP pre príslušný predmet. 13