INOVOVANÉ UČEBNÉ OSNOVY PRE PREDMET MATEMATIKA PRIMÁRNE VZDELÁVANIE ISCED 2 VZDELÁVACIA OBLASŤ MATEMATIKA A PRÁCA S INFORMÁCIAMI SKRATKA PREDMETU

Transkript

1 INOVOVANÉ UČEBNÉ OSNOVY PRE PREDMET MATEMATIKA PRIMÁRNE VZDELÁVANIE ISCED 2 VYUČOVACÍ JAZYK SLOVENSKÝ JAZYK VZDELÁVACIA OBLASŤ MATEMATIKA A PRÁCA S INFORMÁCIAMI PREDMET MATEMATIKA SKRATKA PREDMETU MAT ROČNÍK ŠIESTY ČASOVÁ DOTÁCIA HODÍN TÝŽDENNE 165 HODÍN ROČNE MIESTO REALIZÁCIE TRIEDA Úvod Vzdela vaci s tandard pre uc ebny predmet matematika nepredstavuje iba su hrn katalo gov, ktore stanovuju vy kony a obsah vyuc ovacieho predmetu, ale je to predovs etky m program ro znych c innosti a otvoreny ch pri lez itosti na rozvi janie individua lnych uc ebny ch moz nosti z iakov. Vzdela vaci s tandard pozosta va z charakteristiky predmetu a za kladny ch uc ebny ch ciel ov, ktore sa konkretizuju vo vy konovom s tandarde. Je to uceleny syste m vy konov, ktore su vyjadrene kogniti vne odstupn ovany mi konkretizovany mi ciel mi uc ebny mi poz iadavkami. Tieto za kladne poz iadavky mo z u uc itelia es te viac s pecifikovat, konkretizovat a rozvi jat v podobe d als i ch bli zkych uc ebny ch ciel ov, uc ebny ch u loh, ota zok, c i testovy ch poloz iek. K vymedzeny m vy konom sa prirad uje obsahovy s tandard, v ktorom sa zdo razn uju pojmy ako kl u c ovy prvok vnu tornej s truktu ry uc ebne ho obsahu. Uc ivo je v n om s truktu rovane podl a jednotlivy ch tematicky ch celkov. Je to za klad vymedzene ho uc ebne ho obsahu. To vs ak nevyluc uje moz nost uc itel ov tvorivo modifikovat stanoveny uc ebny obsah v ra mci s kolske ho vzdela vacieho programu podl a jednotlivy ch roc ni kov.

2 Vzdela vaci s tandard uc ebne ho predmetu matematika ako program aktivity z iakov je koncipovany tak, aby vytva ral moz nosti na tie kogniti vne c innosti z iakov, ktore operuju s pojmami, aky mi su hl adanie, pa tranie, sku manie, objavovanie, lebo v nich spoc i va za kladny predpoklad pozna vania a porozumenia. V tomto zmysle nemaju byt z iaci len pasi vnymi akte rmi vy uc by a konzumentmi hotovy ch poznatkov, ktore si maju len zapama tat a na sledne zreprodukovat. Charakteristika predmetu Predmet matematika v niz s om strednom vzdela vani je prioritne zamerany na budovanie za kladov matematickej gramotnosti a na rozvi janie kogniti vnych oblasti vedomosti (ovla danie faktov, postupov), aplika cie (pouz i vanie zi skany ch vedomosti na ries enie proble mov rea lneho z ivota), zdo vodn ovanie (ries enie zloz itejs i ch proble mov, ktore vyz aduju s irs ie cha panie su vislosti a vzt ahov). Vyuc ovanie matematiky musi byt vedene snahou umoz nit z iakom, aby zi skavali nove vedomosti s pira lovite, vra tane opakovania uc iva na zac iatku s kolske ho roku, s výrazným zastúpením propedeutiky, prostredni ctvom ries enia u loh s ro znorody m kontextom, aby tvorili jednoduche hypote zy a sku mali ich pravdivost, vedeli pouz i vat ro zne spo soby reprezenta cie matematicke ho obsahu (text, tabul ky, grafy, diagramy), rozvi jali svoju schopnost orienta cie v rovine a priestore. Ma napomo ct rozvoju ich algoritmicke ho myslenia, schopnosti pracovat s na vodmi a tvorit ich. Vyuc ovanie by malo viest k budovaniu vzt ahu medzi matematikou a realitou, k zi skavaniu sku senosti s matematiza ciou rea lnej situa cie a tvorbou matematicky ch modelov. Matematika na 2. stupni ZŠ sa podiel a na rozvi jani schopnosti z iakov pouz i vat prostriedky IKT na vyhl ada vanie, spracovanie, uloz enie a prezenta ciu informa cii. Pouz itie vhodne ho softve ru by malo ul ahc it niektore nama have vy poc ty alebo postupy a umoz nit tak su stredenie sa na podstatu ries ene ho proble mu. Obsah vzdela vania je spracovany na kompetenc nom za klade. Pri objavovani a prezenta cii novy ch matematicky ch poznatkov sa vycha dza z predcha dzaju ceho matematicke ho vzdelania z iakov, z ich sku senosti s aplika ciou uz osvojeny ch poznatkov. Vy uc ba sa prioritne zameriava na rozvoj z iackych schopnosti, predovs etky m va c s ou aktiviza ciou z iakov. Vzhl adom na charakter predmetu je potrebne prispo sobit schopnostiam z iakov ry chlost preberania tematicky ch celkov rovnako ako ich poradie, pri padne rozdelenie na c asti a

3 presuny v ra mci roc ni kov. V porovnani s predcha dzaju cim vzdela vaci m s tandardom su v tomto s tandarde upravene a presunute niektore tematicke celky. Preto je nutne na kaz dej s kole prispo sobit poradie tematicky ch celkov a ich rozloz enie do roc ni kov tak, aby vs etci z iaci do skonc enia ZŠ absolvovali cely vzdela vaci s tandard uvedeny v tomto dokumente. Poradie tematicky ch celkov v roc ni ku nie je ty mto dokumentom urc ene. Podl a potrieb z iakov je vhodne sa k uc ivu viackra t vracat. Žiaci dane ho roc ni ka by mali ovla dat vy konovy a obsahovy s tandard s kolske ho vzdela vacieho programu predcha dzaju cich roc ni kov, preto je tiez potrebne minima lne na u vod kaz de ho roc ni ka a vz dy, ked je to podl a uc itel a potrebne, zaradit primerane opakovanie uc iva. Ciele predmetu Žiaci - zi skaju schopnost pouz i vat matematiku v svojom budu com z ivote, - rozvi jaju svoje logicke a kriticke myslenie, - argumentuju, komunikuju a spolupracuju v skupine pri ries eni proble mu, - spoznaju matematiku ako su c ast l udskej kultu ry a do lez ity na stroj pre spoloc ensky pokrok, - c i taju s porozumeni m primerane su visle texty obsahuju ce c i sla, za vislosti a vzt ahy a nesu visle texty obsahuju ce tabul ky, grafy a diagramy, - vyuz i vaju pochopene a osvojene postupy a algoritmy pri ries eni u loh, vedia matematizovat rea lnu situa ciu a interpretovat vy sledok, - vyhl ada vaju, zi skavaju a spracu vaju informa cie z primerane na roc ne spracovany ch zdrojov vra tane samostatnej pra ce s uc ebnicou a d als i mi textami, - osvoja si za kladne primerane matematicke pojmy, poznatky, znalosti a postupy uvedene vo vzdela vacom s tandarde, - rozvi jaju zruc nosti, ktore su visia s procesom uc enia sa, s aktivitou na vyuc ovani a s raciona lnym a samostatny m uc eni m sa. Kompetencia k celoživotnému učeniu sa Kompetencie - pla novat a organizovat si uc enie a pracovnu c innost

4 - hl adat a rozvi jat u c inne postupy vo svojom uc eni - vyuz i vat ro zne strate gie uc enia - kriticky pristupovat ku zdrojom informa cii, informa cie tvorivo spracova vat a vyuz i vat pri svojom s tu diu a praxi Sociálne komunikačné kompetencie - vecne, spra vne sa vyjadrovat verba lne, pi somne a graficky k danej uc ebnej te me - vediet vyuz it informac ne a komunikac ne zdroje - vyhl ada vat, triedit a spracova vat informa cie a da ta z ro znych zdrojov (IKT, kniz ne zdroje) - zrozumitel ne prezentovat svoje poznatky, sku senosti a zruc nosti, Kompetencia uplatňovať základ matematického myslenia a základné schopnosti poznávať v oblasti vedy a techniky - pouz i vat matematicke myslenie na ries enie prakticky ch proble mov v kaz dodenny ch situa cia ch - pouz i vat matematicke modely logicke ho a priestorove ho myslenia a prezenta cie (vzorce, modely, s tatistika, diagramy, grafy, tabul ky), Kompetencia riešiť problémy - analyzovat vybrane proble my - navrhovat ro zne ries enia u loh, postupov a pri stupov - aplikovat poznatky pri ries eni konkre tnych proble movy ch u loh - vyuz i vat informac ne a komunikac ne technolo gie pri ries eni proble movy ch u loh - pouz i vat za kladne mys lienkove opera cie a meto dy vedecke ho pozna vania pri ries eni proble movy ch u loh - vyuz i vat tvorivost a na paditost, samostatne tvorit za very na za klade zisteni, sku mani alebo ries eni u loh - zhodnotit u spes nost ries enia proble movej u lohy - logicky spa jat poznatky z ro znych predmetov a vyuz it ich pri ries eni proble movy ch u loh - priji mat svoju zodpovednost za ries enie proble mov - doka zat sa pouc it z vlastny ch chy b a chy b iny ch

5 Kompetencie sociálne a personálne - vyjadrovat svoje na zory, postoje a sku senosti - pracovat vo dvojiciach alebo v skupina ch, vza jomne si radit a poma hat - prezentovat a zhodnotit vy sledky svojej alebo skupinovej c innosti - hodnotit vlastne vy kony a pokroky v uc eni - priji mat ocenenie, radu a kritiku, c erpat pouc enie pre svoju d als iu pra cu Vzdelávací štandard Počtové výkony s prirodzenými číslami, deliteľnosť Výkonový štandard Obsahový štandard Žiak na konci 6. ročníka základnej školy vie/dokáže: - objav delitel nosti dvoma, piatimi, desiatimi a stomi - ovla dat za kladne opera cie v obore - pra ca podl a na vodu krite ria prirodzeny ch c i sel delitel nosti c i slami 2, 3, 4, 5, 6, 9, 10, - rozloz it zloz ene c i slo na su c in 100 mens i ch c i sel v obore malej a vel kej na sobilky - propedetutika poc i tania s pribliz ny mi (zaokru hleny mi) c i slami - zistit podl a dodane ho na vodu, c i je dane c i slo delitel ne c i slami 2, 3, 4, 5, 6, 9, 10, sc i tanie a odc i tanie, resp. na sobenie a delenie ako navza jom opac ne opera cie a ich vyuz itie pri - rozhodnu t o spra vnom poradi jednoduchy ch slovny ch u loh poc tovy ch opera cii pri ries eni u loh (propedeutika rovni c) vyries it u lohy, v ktory ch sa nacha dza viac opera cii napr : 4 (aj na kalkulac ke) - propedeutika vy poc tu objemu kva dra a kocky ako su c in pri slus ny ch celoc i selny ch rozmerov prirodzeny ch c i sel, propedeutika jednotiek objemu: mm 3, cm 3, dm 3, m 3 Desatinné čísla, počtové výkony (operácie) s desatinnými číslami

6 Výkonový štandard Žiak na konci 6. ročníka základnej školy vie/dokáže: - prec i tat a zapi sat desatinne c i sla a urc it ra d c i slice v za pise desatinne ho c i sla, - uviest pri klady pouz itia desatinny ch c i sel v bez nom z ivote a pracovat s nimi v uvedenom kontexte, - spra vne zobrazit desatinne c i slo na c i selnej osi, - zistit vza jomnu vzdialenost desatinny ch c i sel na c i selnej osi, - porovnat, usporiadat podl a predpisu (zostupne, vzostupne) a zaokru hlit podl a zadania desatinne c i slo na cele c i slo, na desatiny, na stotiny, na tisi ciny,..., nahor, nadol aj aritmeticky, - sc i tat, odc i tat, vyna sobit a vydelit primerane desatinne c i sla spama ti, ostatne pi somne alebo pomocou kalkulac ky, - vyna sobit a vydelit kladne desatinne c i sla mocninami c i sla 10 spama ti, - desatinne c i slo vydelit prirodzeny m a spra vne zapi sat zvys ok (aj na kalkulac ke), - vypoc i tat jednoduchy aritmeticky priemer desatinny ch c i sel, - vyries it slovne u lohy s desatinny mi c i slami, - vyuz it vlastnosti desatinny ch c i siel pri Obsahový štandard - desatinne c i slo, cela c ast desatinne ho c i sla, desatinna c ast desatinne ho c i sla, desatinna c iarka, desatiny, stotiny, tisi ciny,..., ra d c i slice v desatinnom c i sle, c i selna os, vzdialenost c i sel na c i selnej osi - porovna vanie, usporiadanie desatinny ch c i sel - znaky =, >, < - zaokru hl ovanie nadol na..., zaokru hl ovanie nahor na..., zaokru hl ovanie na... - aritmeticky priemer - objav periodickosti pri deleni dvoch prirodzeny ch c i sel, perio da, periodicke c i sla - sc i tanie a odc i tanie, resp. na sobenie a delenie ako navza jom opac ne opera cie (propedeutika rovni c) - jednotky dĺz ky (km, m, dm, cm, mm), hmotnosti (t, kg, dag, g, mg) a ich premena v obore desatinny ch c i sel - propedeutika zlomkov na ro znorody ch kontextoch: - celok, - c ast celku, - zlomok ako c ast celku, - zna zornenie zlomkovej c asti celku (aj vhodny m diagramom) - ropedeutika nepriamej u mernosti (ries enie slovny ch u loh)

7 premene jednotiek dĺz ky a hmotnosti, - porovnat vel kosti vyjadrene jednotkami a usporiadat ich podl a vel kosti vzostupne a zostupne. Obsah obdĺžnika, štvorca a pravouhlého trojuholníka v desatinných číslach, jednotky obsahu Výkonový štandard Obsahový štandard Žiak na konci 6. ročníka základnej školy vie/dokáže: - rovinne u tvary, s tvorec, obdĺz nik, mnohouholni k, obsah, vy mera, - urc it pribliz ny obsah rovinne ho plocha, jednotka s tvorcovej siete u tvaru v s tvorcovej sieti, - jednotky obsahu, premena jednotiek - vypoc i tat obvod a obsah s tvorca a obdĺz nika v obore desatinny ch c i sel, obsahu: hekta r, a r, kilometer s tvorcovy, meter s tvorcovy, decimeter - vypoc i tat obsah pravouhle ho trojuholni ka ako polovicu obsahu obdĺz nika, s tvorcovy, centimeter s tvorcovy a milimeter s tvorcovy (ha, a, km 2, m 2, dm 2, cm 2, mm 2 ) - premenit za kladne jednotky obsahu s vyuz i vani m vlastnosti desatinny ch c i sel, - slovne vzorce pre vy poc et obvodu a obsahu s tvorca, obdĺz nika a pravouhle ho trojuholni ka - zanalyzovat u tvary zloz ene zo s tvorcov a obdĺz nikov z hl adiska moz nosti vy poc tu ich obsahu a obvodu, - vypoc i tat obvod a obsah obrazcov zloz eny ch zo s tvorcov a obdĺz nikov, - vyries it u lohy z praxe na vy poc et obvodov a obsahov u tvarov zloz eny ch zo s tvorcov a obdĺz nikov

8 Uhol a jeho veľkosť, operácie s uhlami Výkonový štandard Žiak na konci 6. ročníka základnej školy vie/dokáže: - odmerat vel kost narysovane ho uhla v stupn och, - narysovat pomocou uhlomera uhol s danou vel kost ou, - primerane odhadnu t vel kost uhla, - premenit stupne na minu ty a naopak, - zostrojit os uhla pomocou uhlomera, - porovnat uhly podl a ich vel kosti numericky, - pomenovat trojuholni k podl a vel kosti jeho vnu torny ch uhlov, - vypoc i tat vel kost tretieho vnu torne ho uhla trojuholni ka, ak pozna vel kost jeho dvoch vnu torny ch uhlov v stupn och, - rozli s it vrcholove uhly a susedne uhly, - vypoc i tat vel kost vrcholove ho a susedne ho uhla k dane mu uhlu, - sc i tat a odc i tat vel kosti uhlov (v stupn och), - vyuz it vlastnosti uhlov pri ries eni kontextovy ch u loh. Obsahový štandard - uhol, vel kost uhla, jednotky stupen a minu ta, uhlomer - ramena uhla, vrchol uhla - os uhla a jej vlastnosti - porovna vanie uhlov - priamy, pravy, ostry a tupy uhol, uhol va c s i ako priamy uhol - vnu torne uhly trojuholni ka, objav vzt ahu pre su c et vnu torny ch uhlov trojuholni ka - pravouhly, ostrouhly a tupouhly trojuholni k - vrcholovy uhol, susedny uhol - sc i tanie a odc i tanie vel kosti uhlov Trojuholník, zhodnosť trojuholníkov Výkonový štandard Obsahový štandard Žiak na konci 6. ročníka základnej - trojuholni k, za kladne prvky

9 školy vie/dokáže: - rozli s it za kladne prvky trojuholni ka, - vypoc i tat vel kost vonkajs i ch uhlov trojuholni ka, - vyries it u lohy s vyuz iti m vlastnosti vnu torny ch a vonkajs i ch uhlov trojuholni ka, - rozhodnu t o zhodnosti dvoch trojuholni kov v rovine, - zostrojit trojuholni k podl a slovne ho postupu kons trukcie s - vyuz iti m vety sss, sus a usu, - opi sat slovne postup kons trukcie trojuholni ka, - narysovat pravidelny s est uholni k, - vetu o trojuholni kovej nerovnosti, - na za klade vety o trojuholni kovej nerovnosti rozhodnu t o moz nosti zostrojenia trojuholni ka z troch u sec iek, - opi sat rovnostranny a rovnoramenny trojuholni k a ich za kladne vlastnosti (vel kosti stra n a uhlov, su mernost ), - presne a c isto narysovat rovnostranny a rovnoramenny trojuholni k, - zostrojit vy s ky trojuholni ka (v ostrouhlom, tupouhlom a pravouhlom) a ich priesec ni k. trojuholni ka (vrcholy, strany, vnu torne a vonkajs ie uhly) - ostrouhly, pravouhly a tupouhly trojuholni k - na c rt, kons trukcia - zhodnost dvoch trojuholni kov, veta sss, sus, usu - kons trukcia trojuholni ka podl a vety sss, sus, usu - trojuholni kova nerovnost, a + b > c, a + c > b, b + c > a - rovnoramenny a rovnostranny trojuholni k, ramena, za kladn a, hlavny vrchol rovnoramenne ho trojuholni ka - objav za kladny ch vlastnosti rovnoramenne ho a rovnostranne ho trojuholni ka (vel kost stra n, vel kost uhlov); pravidelny s est uholni k - vy s ka trojuholni ka (priamka, u sec ka, dĺz ka u sec ky), pa ta vy s ky, priesec ni k vy s ok trojuholni ka Kombinatorika v kontextových úlohách

10 Výkonový štandard Žiak na konci 6. ročníka základnej školy vie/dokáže: - systematicky usporiadat dany maly poc et prvkov podl a predpisu, - z dany ch prvkov vybrat skupinu prvkov s danou vlastnost ou a urc it poc et ty chto prvkov, - pokrac ovat v danom syste me usporiadania/vypisovania, - zvolit strate giu ries enia kombinatorickej u lohy, - volit optima lny spo sob za pisu ries enia tabul kou a diagramom. Obsahový štandard - usporiadanie prvkov (s opakovani m, bez opakovania) - da ta, u daje, tabul ka, diagram - kontextove u lohy s kombinatorickou motiva ciou - propedeutika s tatistiky, pravdepodobnosti a kombinatoriky (zhromaz d ovanie, usporiadanie a graficke zna zornenie u dajov) Zlomky, počtové výkony so zlomkami, kladné racionálne čísla Výkonový štandard Obsahový štandard Žiak na konci 6. ročníka základnej - celok, zlomok ako c ast z celku školy vie/dokáže: - zna zornenie zlomkovej c asti celku (aj - spra vne cha pat, prec i tat a zapi sat vhodny m diagramom) zlomok, - zna zornenie zlomkov na c i selnej osi - cha pat, z e kaz de raciona lne c i slo mo z eme vyjadrit nekonec ny m mnoz stvom zlomkov, - zlomkova c iara, c itatel a menovatel zlomku - graficky zna zornit a zapi sat zlomkovu c ast z celku, - spra vne zna zornit zlomok na c i selnej osi Metódy a formy práce

11 Metódy - motivac ne meto dy (motivac ne rozpra vanie, motivac ny rozhovor, motivac ny proble m, motivac na demons tra cia) - aktivizuju ce meto dy (situac na meto da, inscenac na meto da, didakticke hry, kooperati vne vyuc ovanie) - expozic ne meto dy (rozpra vanie, vysvetl ovanie, rozhovor, demons trac na meto da, pozorovanie, manipula cia s predmetmi, ins trukta z ) - proble move meto dy (heuristicka meto da, projektova meto da, brainstorming) - fixac ne meto dy (meto dy opakovania a precvic ovania - pi somne ho aj u stneho) - diagnosticke meto dy (pozorovanie, u stne sku s anie, pi somne sku s anie) Postupy - analy za (od celku k c astiam) - synte za (od c asti k celku, pochopenie vzt ahov a su vislosti ) - indukcia (od jednotlivy ch faktov k vs eobecny m pojmom, k pravidla m, k defini cia m) - dedukcia (od za konov, pouc iek, pravidiel, defini cii, pojmov k ich aplika cii na konkre tne pri klady) - geneticky (vy vinovy ) postup (rozvi janie vedomosti postupnost ou) - dogmaticky postup (uc enie bez zdo vodn ovania a vysvetl ovania pravidla, pouc ky, defini cie a pod.) - porovna vanie, t.j. synkriticky postup (zist ovanie zhody alebo rozdielu dvoch a viacery ch predmetov a javov podl a urc ity ch znakov) - podobnost, t.j. analo gia (z podoby isty ch znakov predmetov a javov usudzujeme na d als ie podrobnosti) Formy - vyuc ovacia hodina - prakticke aktivity - samostatna pra ca z iakov - pra ca z iakov vo dvojiciach - skupinova pra ca - kooperati vne vyuc ovanie (forma skupinove ho vyuc ovania zaloz ena na vza jomnej

12 za vislosti c lenov heteroge nnej skupiny) - pra ca s knihou a textom (c i tanie s porozumeni m, spracovanie textovy ch informa cii, uc enie sa z textu, orienta cia v s truktu re textu, vyhl ada vanie, triedenie, vyuz i vanie podstatny ch informa cii ) - samostatne uc enie prostredni ctvom informac nej a komunikac nej techniky - experimentovanie (samostatne hl adanie, sku s anie, objavovanie) - projektove vyuc ovanie Hodnotenie predmetu Ciel om hodnotenia vzdela vaci ch vy sledkov z iakov v s kole je poskytnu t z iakovi a jeho rodic om spa tnu va zbu o tom, ako z iak zvla dol danu problematiku, v c om ma nedostatky, kde ma rezervy, ake su jeho pokroky. Su c ast ou je tiez povzbudenie do d als ej pra ce, na vod, ako postupovat pri odstran ovani nedostatkov. Ciel om je zhodnotit prepojenie vedomosti so zruc nost ami a spo sobilost ami. Budeme dbat na to, aby sme prostredni ctvom hodnotenia nerozdel ovali z iakov na u spes ny ch a neu spes ny ch. Hodnotenie budeme robit na za klade urc ity ch krite rii, prostredni ctvom ktory ch budeme sledovat vy voj z iaka. Za kladny m dokumentom, ktory m sa budeme riadit, su Metodicke pokyny na hodnotenie z iakov ZŠ c. 22/2011. V triedach, v ktory ch je va c s i poc et z iakov zo SZP uc itel prihliada na tu to skutoc nost. Mo z e zni z it obsah uc iva (maxima lne 10 %), na roc nost pi somny ch, kontrolny ch pra c. Musi byt vs ak zachovany predpi sany tematicky obsah. V 6. roc ni ku je predmet klasifikovany. Hodnotenie z iakov bude vycha dzat z hodnotenia: - vstupne a vy stupne testy - pi somne pra ce - doma ce u lohy - u stne odpovede - kontrolne pra ce

13 Na kontrolu a hodnotenie z iakov sa budu uplatn ovat nasledovne formy: Verbálna forma - zist ovat a hodnotit sa bude osvojenie za kladny ch poznatkov stanoveny ch vy konovy m s tandardom - pri prezentovani vedomosti sa budu uprednostn ovat z iaci na za klade dobrovol nosti Písomná forma - kontrolovat a hodnotit sa bude osvojenie za kladny ch poznatkov prostredni ctvom pi somny ch a kontrolny ch pra c - krite ria hodnotenia: 100% - 90% vy borny (1) 89 % - 75% chva litebny (2) 74 % - 55% dobry (3) 54 % - 35% dostatoc ny (4) 34 % - 0% nedostatoc ny (5) Učebné zdroje Na podporu a aktiva ciu vyuc ovania a uc enia z iakov sa vyuz iju nasledovne uc ebne zdroje: autor/ka učebnica ČERNEK P., ŽABKA J Matematika pre 6. roc ni k ZŠ a 1. roc ni k gymna zii s osemroc ny m s tu diom, 1. a 2. c ast, 2016 BEROVÁ Z., BERO P. Pomocni k z matematiky pre 6. roc ni k ZŠ, 1. a 2. zos it, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 2015 Hrava matematika pre 6. roc ni k ZŠ, Taktik Uc ebnice aktua lne schva lene a odporu c ane Ministerstvom s kolstva, vedy, vy skumu a s portu Slovenskej Republiky

14 Zmeny kvality výkonu v predmete matematika Posilnenie c asovej dota cie o 1 vyuc ovaciu hodinu vo vyuc ovacom predmete matematika v 6. roc ni ku bude menit kvalitu vy konu v zavedeni za kladov tematicke ho celku Zlomky, ako rozs iruju ce uc ivo a v ty chto oblastiach: Poc tove vy kony, poradie poc tovy ch vy konov Slovne u lohy na matematicku a c itatel sku gramotnost zamerane na desatinne c i sla Slovne u lohy zamerane na obsah u tvarov Kons trukcia trojuholni kov Pra ca s tabul kami a diagramami

15

16 Zmeny kvality výkonu v predmete matematika: Posilnenie c asovej dota cie o 1 vyuc ovaciu hodinu vo vyuc ovacom predmete matematika v 5. roc ni ku bude menit kvalitu vy konu v ty chto oblastiach: Poc tove opera cie Slovne u lohy zamerane na matemat. a c itatel sku gramotnost Pra ca s diagramami a tabul kami Pra ca s desatinny mi c i slami