ekonomický týždenník

Podobné dokumenty
44.týždeň UDALOSTI TÝŽDŇA. Čo nové na devízových trhoch: Euro aj minulý týždeň na rastovej vlne. Doláru nepriali blížiace sa voľby.

Aktualizácia strednodobej predikcie P4Q Odbor ekonomických a menových analýz

Strednodobá predikcia P2Q-2018

1. týždeň UDALOSTI TÝŽDŇA. Čo nové doma: Naši maloobchodníci v novembri s najrýchlejším minuloročným rastom tržieb

49.týždeň UDALOSTI TÝŽDŇA. Čo nové na FX trhoch: Euro uplynulý týždeň pod vplyvom zasadnutia ECB

Vývoj cien energií vo vybraných krajinách V4

47.týždeň UDALOSTI TÝŽDŇA. Čo nové na FX trhoch: Euro uplynulý týždeň ukončilo svoju šnúru poklesov

12. týždeň UDALOSTI TÝŽDŇA. Čo nové na FX trhoch: Euro sa minulý týždeň obliekalo do červeného

Zahraničný obchod Slovenskej republiky v roku 2004.

ČO NOVÉ NA DEVÍZOVÝCH TRHOCH: Euro minulý týždeň pokorilo hranicu 1,22 EURUSD. ČO NOVÉ DOMA: Produkcia v našom priemysle s rastom nad 6 %

Rozhodnutie o zmene alebo ponechaní úrovne úrokových sadzieb (môžu byť aj záporné?).

29. týždeň UDALOSTI TÝŽDŇA

43.týždeň UDALOSTI TÝŽDŇA. Čo nové doma: Pokles cien našich priemyselníkov sa v septembri zmiernil. Čo nové vo svete: CETA dohoda uzrela svetlo sveta

UDALOSTI TÝŽDŇA. 37. týždeň ČO NOVÉ NA DEVÍZOVÝCH TRHOCH: Euro uplynulý týždeň viac stratilo ako získalo

Prognóza vývoja ekonomiky SR v roku 2018 z pohľadu NBS

Prognóza vývoja ekonomiky SR v roku 2017 z pohľadu NBS

UDALOSTI TÝŽDŇA. 45. týždeň ČO NOVÉ NA KOMODITNÝCH TRHOCH: Ropa prekročila aj hranicu 64 dolárov za barel

23. týždeň UDALOSTI TÝŽDŇA. Zaujalo nás: Každý siedmy vyvezený automobil putoval vlani do Nemecka. Čo nové vo svete: Gréci splátku odložili

ČO NOVÉ NA DEVÍZOVÝCH TRHOCH: ECB začne od januára 2018 obmedzovať svoj program QE

ekonomický týždenník

ČO NOVÉ NA DEVÍZOVÝCH TRHOCH: Európska mena uplynulý týždeň ako na hojdačke. ČO NOVÉ DOMA: Ceny našich priemyselníkov v apríli rástli tempom 2,4 %

42.týždeň UDALOSTI TÝŽDŇA. Zaujalo nás: V susednom Maďarsku, Rakúsku aj v ČR zdraželi nehnuteľnosti výraznejšie ako u nás

UDALOSTI TÝŽDŇA. 44. týždeň ČO NOVÉ NA DEVÍZOVÝCH TRHOCH: Dolár pod vplyvom zasadnutia Fed-u a voľby nového šéfa

ČO NOVÉ NA DEVÍZOVÝCH TRHOCH: Európska mena pred 2. kolom volieb v zelenom teritóriu. ČO NOVÉ DOMA: Tržby maloobchodníkov v marci vzrástli o 7,5 %

2. týždeň UDALOSTI TÝŽDŇA. Zaujalo nás: Priemerná rodina dokázala mesačne ušetriť 18 % zo svojich príjmov

39.týždeň UDALOSTI TÝŽDŇA. Čo nové doma: Nálada v slovenskej ekonomike sa naďalej zlepšuje

UDALOSTI TÝŽDŇA. 33. týždeň ČO NOVÉ NA DEVÍZOVÝCH TRHOCH: Euro pod vplyvom zápisov zo zasadnutí ECB a Fed-u

Štatistické ukazovatele za kvartál 2017

Prinášame Vám prehľad najzaujímavejších ekonomických správ na Slovensku v kontexte diania v Eurozóne.

Makroekonomické prognózy MFSR na roky

Štatistické ukazovatele za rok 2017

Strednodobá predikcia P1Q Odbor ekonomických a menových analýz

Analýza bola zostavená v rámci projektu INEKO s názvom Monitoring obsahovej reformy školstva, ktorý finančne podporila Nadácia Tatra banky.

UDALOSTI TÝŽDŇA. 28. týždeň ČO NOVÉ NA DEVÍZOVÝCH TRHOCH: Euro ukončilo týždeň so ziskom voči doláru

ČO NOVÉ NA DEVÍZOVÝCH TRHOCH: Euro voči doláru so ziskom viac než percento. ČO NOVÉ DOMA: Slovenská ekonomika v 3. kvartáli s rastom o 3,3 %

51. týždeň UDALOSTI TÝŽDŇA. Zaujalo nás: Rok 2015 sa končí. Čo priniesol a čo možno očakávať od roku 2016?

32. týždeň UDALOSTI TÝŽDŇA

27. týždeň UDALOSTI TÝŽDŇA

35. týždeň UDALOSTI TÝŽDŇA

ČO NOVÉ NA DEVÍZOVÝCH TRHOCH: Výsledky holandských volieb znížili politické napätie v únii

28. týždeň UDALOSTI TÝŽDŇA. Zaujalo nás: Vývoj na finančných trhoch v 1. polroku 2015: euro sa aj vplyvom Grécka oslabilo o 8 %

47. týždeň UDALOSTI TÝŽDŇA. Zaujalo nás: Slovenské domácnosti dokážu ušetriť v priemere desatinu svojich príjmov

28. týždeň UDALOSTI TÝŽDŇA. Zaujalo nás: Realitný trh pokračuje v oživovaní. Ceny rezidenčných nehnuteľností vzrástli až v 25 krajinách EÚ.

48.týždeň UDALOSTI TÝŽDŇA. Zaujalo nás: Predvianočná nákupná sezóna sa začína. Takmer polovicu peňazí minutých počas roka nechávame v supermarketoch.

Slovenská ekonomika padá ešte rýchlejšie Fixní kurz lotyšského latu se ocitl v ohrožení, úrokové sazby letí vzhůru 3

31. týždeň UDALOSTI TÝŽDŇA. Zaujalo nás: Na úroveň priemernej mzdy si vlani nesiahlo 57 % Slovákov. Menej ako 500 EUR v hrubom zarobilo 18 % našincov.

46. týždeň UDALOSTI TÝŽDŇA. Zaujalo nás: Slovensko v roku 1989 a dnes: ako sa zmenili naše platy a o koľko vzrástli ceny v obchodoch?

7. týždeň UDALOSTI TÝŽDŇA. Zaujalo nás: Slováci tankovali najlacnejšie za niekoľko rokov. Ako sú však na tom v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ?

40. týždeň UDALOSTI TÝŽDŇA. Zaujalo nás: Na sociálnych sieťach nájdeme pätinu našich online seniorov, v Internet bankingu až tretinu

ekonomický týždenník 15. týždeň 2013

Zavedenie URA v Slovenskej republike

3. týždeň UDALOSTI TÝŽDŇA. Zaujalo nás: Miera nezamestnanosti na Slovensku na 7 ročnom minime. V Česku ale najnižšia v rámci EÚ.

25. týždeň UDALOSTI TÝŽDŇA

Aktuálny a očakávaný makroekonomický vývoj na Slovensku. Ján Tóth viceguvernér Národná banka Slovenska

vonkajšie prejavy: vysoká miera nezamestnanosti, dlhodobá nezamestnanosť, zvyšovanie počtu poberateľov DHN, rozdielny vývoj polarizácie príjmov v

ekonomický týždenník

CENY DO VRECKA - DOMÁCNOSTI. keď sa nás spýtajú na ceny pre rok 2019

ekonomický týždenník

49. týždeň UDALOSTI TÝŽDŇA. Zaujalo nás: Slováci majú požičaných v priemere 5,8 tis. EUR. Uložených ale majú o zhruba tisícku viac.

Pohľad na vývoj ekonomiky SR a jej regiónov do roku 2013

UDALOSTI TÝŽDŇA. 3. týždeň ČO NOVÉ NA FX TRHOCH: Euro pod vplyvom zasadnutia ECB a inaugurácie Trumpa

22. týždeň UDALOSTI TÝŽDŇA

Obrázok 1. Porovnanie počtu hlásení v systéme RAPEX v jednotlivých rokoch

Prinášame Vám prehľad najzaujímavejších ekonomických správ na Slovensku v kontexte diania v Eurozóne.

KAPITÁLOVÝ FOND, o.p.f.

Nerovnomerný vývoj v počte vyhlásených konkurzov pokračuje

14. týždeň UDALOSTI TÝŽDŇA. Zaujalo nás: Takmer 3 hodiny. Toľko pracujeme na 20 eurový nákup v Bratislave. V Košiciach o vyše hodinu dlhšie.

10. týždeň UDALOSTI TÝŽDŇA. Zaujalo nás: Na Slovensku máme najdrahšie maslo a syr. Za väčšinou potravín sa oplatí do Poľska.

27. týždeň UDALOSTI TÝŽDŇA. Zaujalo nás: HDP na jedného Slováka dosahuje 77 % európskeho priemeru

Predajnosť jazdených áut bola na úrovni 52,3 %

(v mld. EUR) Export Import Saldo. Teritoriálna štruktúra zahraničného obchodu SR

26. týždeň UDALOSTI TÝŽDŇA. Zaujalo nás: Pätina Slovákov zarába až eur v hrubom. Polovica si ale nesiahne ani na priemernú mzdu.

25. týždeň UDALOSTI TÝŽDŇA. Zaujalo nás: Až v 10 krajinách EÚ vyprodukuje minimálne každé piate euro priemysel. Slovensko je medzi nimi.

Vstup nových krajín Bulharska a Rumunska do Európskej únie

ŽILINSKÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ

ČO NOVÉ DOMA: Tržby našich maloobchodníkov v auguste vzrástli o 6,8 %

Daňové úľavy pre výskum a vývoj čo prinesú a komu? Vladimír Baláž Prognostický ústav SAV

Zaujalo nás: Situácia na Slovensku bola vlani historicky najmenej mizerná. Aj napriek tomu je horšie už len v 5 krajinách EÚ.

14 SEKUNDOVIEK O FOREXE 1. ČO JE TO FOREX?

za dané obdobie -2,9% -0,1% % 30%

situácia trhu práce slovenska, porovnanie so zahraničím

ekonomický týždenník

ekonomický týždenník

ECB-PUBLIC ROZHODNUTIE EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY (EÚ) 2018/[XX*] z 19. apríla 2018 (ECB/2018/12)

ekonomický týždenník

Dovolenkové cesty občanov SR v roku 2014

Horší nálada v EMU přeje českým a polským dluhopisům. Slovensko. Výhled na týden. Čaká sa na zostavenie vlády a vyššie dane 2

Niektoré aspekty verejných výdavkov v SR.

Produkcia odpadov v SR a v Žilinskom kraji a jeho zloženie

Týždenný prehľad: ZHORŠENIE DÔVERY V NOVEMBRI VÝHĽAD NEMENÍ. 4. decembra 2017 MUCHOVÁ Katarína

ČO NOVÉ NA DEVÍZOVÝCH TRHOCH: Eurodolár pod vplyvom Trumpových colných opatrení

UDALOSTI TÝŽDŇA. 4. týždeň ČO NOVÉ NA FX TRHOCH: Euro pod vplyvom zmiešaných makro dát. ČO NOVÉ DOMA: Pokles priemyselných cien sa zmierňuje

20. týždeň UDALOSTI TÝŽDŇA. Zaujalo nás: Straty zamestnania sa obáva len 8 % Slovákov. Je to najmenej v EÚ.

INFORMAČNÝ SERVIS V STAVEBNÍCTVE - ROK 2013

ekonomický týždenník

23. týždeň UDALOSTI TÝŽDŇA. Zaujalo nás: Praje vývoj kurzov a ropy tohtoročným dovolenkám?

Pohlavné choroby v SR 2016

Vyhodnotenie dopravno-bezpečnostnej situácie za rok 2012

Výstupný test projektu KEGA pre 7. roč. ZŠ. Verzia B

MESTO MARTIN - MESTSKÉ ZASTUPITEĽSTVO MESTA MARTIN. Materiál na rokovanie Mestského zastupiteľstva v Martine. konané dňa:

Transkript:

ekonomický týždenník analyzy@pabk.sk https://www.postovabanka.sk/novinky/analyzy-trhu/

OBSAH Zaujalo nás: V obchodoch na Slovensku sme vlani minuli 18,9 mld. EUR, z toho takmer polovicu v bratislavskom regióne 3 Čo nové vo svete: MMF vylepšil prognózu rastu eurozóny, zhoršil však prognózu USA 4 Euru sa minulý týždeň darilo 5 ECB ani NBP nastavenie menovej politiky nezmenili 5 Ropa Brent na najvyšších hodnotách od začiatku roka 6 Ceny v našich obchodoch klesli aj počas marca Februárové tržby našich priemyselníkov s rastom o vyše 8 % Nové objednávky našich priemyselníkov s výrazným rastom 6 Kalendár udalostí 17. týždňa 7 Predikcie podľa Poštovej banky 7 Tento dokument slúži ako doplnkový informačný materiál pre klientov Poštovej banky, a.s. [ďalej ako banka ]. Informácie a názory v ňom uvedené boli získané zo zdrojov, ktoré boli považované za spoľahlivé, avšak banka neposkytuje žiadnu záruku za ich úplnosť a správnosť. Taktiež tento dokument nie je ponukou alebo propagáciou nákupu alebo predaja ktoréhokoľvek finančného produktu. Tento dokument môže byť reprodukovaný alebo publikovaný l en s menom Poštovej banky. Poštová banka, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, analyzy@pabk.sk 2

Zaujalo nás: V obchodoch na Slovensku sme vlani minuli 18,9 mld. EUR, z toho takmer polovicu v bratislavskom regióne Ťahúňom slovenskej ekonomiky bol vlani domáci dopyt. Zlepšujúca sa situácia na trhu práce, rastúce mzdy a stagnujúce ceny tovarov a služieb v obchodoch mali na svedomí zvýšenie nákupov a spotreby našich domácností. Vlani sme v obchodoch na Slovensku nechali až takmer 18,9 mld. EUR. V porovnaní s rokom 2013 sa tržby slovenských maloobchodníkov zvýšili o 3,4 %. Maloobchodné tržby v SR za rok 2014 Región mil. EUR [v b. c.] podiel r/r zmena Bratislavský 8 974 47,5% 4,5% Trnavský 1 536 8,1% -1,4% Trenčiansky 1 430 7,6% 3,2% Nitriansky 1 663 8,8% -0,5% Žilinský 1 440 7,6% 3,2% Banskobystrický 1 498 7,9% 6,0% Prešovský 1 300 6,9% 4,0% Košický 1 039 5,5% 3,3% Spolu SR 18 880 100,0% 3,4% Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa ŠÚ SR Tak ako pri všetkých ekonomických ukazovateľoch, aj pri maloobchodných tržbách badať regionálne rozdiely. Najviac sa vlani podarilo zarobiť obchodníkom z Bratislavského kraja. Ich tržby tvorili z tých celoslovenských až 47,5 %. Inak povedané, takmer každé druhé euro sme minuli v obchodoch v bratislavskom regióne. Podiel ostatných regiónov Slovenska sa na celkových tržbách maloobchodu vlani pohyboval od 5,5 % v Košickom kraji do 8,8 % v Nitrianskom kraji. Medziročne vyššie tržby dosiahli maloobchodníci v takmer všetkých našich regiónoch. Výnimkou boli len Trnavský kraj, kde sa tržby v porovnaní s rokom 2013 znížili o 1,4 % a Nitriansky kraj s poklesom tržieb o 0,5 %. Naopak najvýraznejšie dokázali svoje tržby zvýšiť maloobchodníci v Banskobystrickom kraji [o 6,0 %] a v bratislavskom regióne [o 4,5 %]. Takmer polovica tržieb končí v rukách bratislavských obchodníkov z viacerých dôvodov. Bratislava a jej okolie sú u obchodníkov obľúbené pre vyššiu hustotu obyvateľstva, lepšie zárobky, a teda i vyššiu kúpnu silu. Väčšia plocha obchodných priestorov je zároveň v Bratislave dôvodom i dôsledkom toho, že ak už na Slovensko má prísť nová značka, tak sa usídli zväčša v hlavnom meste alebo v jeho bezprostrednom okolí. Navyše, do Bratislavy radi zavítajú za účelom nákupov aj obyvatelia z ostatných kútov Slovenska. Bratislavčan naopak nakupuje v inom regióne krajiny iba vtedy, ak v ňom trávi dovolenku alebo je na návšteve u príbuzných. Keď už sa Bratislavčan rozhodne za nákupmi vycestovať, tak skôr do okolitého zahraničia. Na druhej strane aj zahraniční turisti pri návšteve Bratislavy čo-to utratia v miestnych obchodoch. Pri štatistikách tržieb ale nemôžeme vylúčiť ani prípady, kedy centrála obchodov má sídlo v Bratislave a tržby jej filiálok z iných kútov Slovenska sa zarátajú do Bratislavského kraja. Tato situácia síce zväčša neplatí v prípade väčších reťazcov alebo predajní, no niečo obdobné môže platiť napríklad v prípade internetových obchodov. Konkrétna oblasť maloobchodu, tržby za rok 2014 mil. EUR [v b. c.] podiel r/r zmena Nešpecializované predajne [supermarkety, zmiešaný tovar] 8 781 46,5% 6,3% Potraviny, nápoje a tabak 460 2,4% -5,8% Pohonné látky 2 044 10,8% 2,0% Zariadenia pre IKT [PC, telefóny, audio a video prístroje,...] 411 2,2% -4,4% Tovar pre domácnosť [nábytok, elektr. zariadenia...] 1 844 9,8% 4,1% Tovar pre kultúru a rekreáciu [tlač, CD, šport, hračky,...] 331 1,8% -2,2% Ostatný tovar [odevy, lekárne, kozmetika, rastliny, šperky,...] 3 332 17,6% 1,0% V stánkoch a na trhoch 44 0,2% -3,0% Mimo predajní, stánkov a trhov [aj predaj cez Internet] 1 634 8,7% 0,6% Spolu 18 880 100,0% 3,4% Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa ŠÚ SR Vlani nechali či už slovenskí alebo zahraniční zákazníci najviac peňazí, až takmer 8,8 mld. EUR, v nešpecializovaných predajniach. Rôzne supermarkety či hypermarkety tak mali na celkových tržbách nášho maloobchodu podiel až 46,5 %. Sumu 3,3 mld. EUR utŕžili dovedna predajcovia ostatného tovaru [t. j. oblečenia, kozmetiky, šperkov, liekov atď.] a z celkových maloobchodných tržieb si tak ukrojili necelých 18 %. Predajniam s pohonnými látkami sa vlani podarilo utŕžiť zhruba 2,0 mld. EUR a v obchodoch s nábytkom, elektronikou či iným tovarom pre domácnosti sme nechali vyše 1,8 mld. EUR. Čerpacie stanice aj predajcovia zariadenia do domácnosti si z celkových tržieb slovenského maloobchodu ukrojili zhruba desatinu. Tržby internetových obchodov, resp. obchodov mimo predajní, stánkov a trhov predstavovali vlani viac než 1,6 mld. EUR a na celkových maloobchodných tržbách sa podieľali takmer 9 % - ami. 3

Čo nové vo svete: MMF vylepšil prognózu rastu eurozóny, zhoršil však prognózu USA EUROZÓNA: Medzinárodný menový fond [MMF] uplynulý týždeň zverejnil svoju novú prognózu rastu svetovej ekonomiky. Globálna ekonomika by mala tento rok podľa fondu vzrásť o 3,5 %, čo nepredstavuje žiadnu zmenu oproti januárovej predikcii MMF. Fond však vylepšil svoj odhad rastu ekonomiky eurozóny, ktorá by tak mala v roku 2015 posilniť o 1,5 %, čo je o 0,3 p.b. vyšší rast ako očakával fond v januári. Eurozóne budú totiž hrať do karát hlavne lacnejšia ropa a slabšie euro. Na druhej strane však MMF zhoršil svoju predikciu vývoja ekonomiky USA, ktorá by mala tento rok posilniť o 3,1 %, čo je o 0,5 p.b. menej oproti pôvodnému odhadu. USA: Medzinárodná ratingová agentúra Fitch potvrdila rating USA na úrovni AAA so stabilným výhľadom. Spojené štáty tak zostávajú aj naďalej na zozname krajín s najvyšším ratingom. Agentúra pozitívne zhodnotila očakávaný vývoj deficitu federálneho rozpočtu USA, ktorý by sa mal v tomto a budúcom roku znížiť. Agentúra však zároveň Američanom vytkla, že pokiaľ neurobia reformy v povinných výdavkoch či daniach, ich rozpočtový deficit v roku 2018 opäť porastie. GRÉCKO: Grécko stále čaká na peniaze zo zadržiavanej finančnej pomoci od svojich medzinárodných veriteľov. Peniaze neboli Grécku vyplatené z toho dôvodu, že sa krajina nedokázala dohodnúť so svojimi veriteľmi na programe reforiem, ktoré má prijať. Grécko síce zoznam reforiem predložilo, veritelia sa s ním však nestotožnili. Krajina by mala v dohľadnej dobe predložiť upravený návrh reforiem. Ak by sa jej to podarilo, tento návrh by mohol slúžiť ako základ pre dohodu s veriteľmi a pre uvoľnenie zadržiavaných peňazí. Média boli teda aj počas uplynulého týždňa zaplnené správami a informáciami z gréckej ekonomiky. Diskutuje sa predovšetkým o tom, či sa Grécku podarí predložiť vhodný návrh reforiem a získať tak peniaze ešte do konca tohto mesiaca. Podpredseda gréckej vlády Dragasakis zároveň cez víkend vyhlásil, že cieľom Grécka je dosiahnuť dohodu o reformách s veriteľmi, neustúpi však za svoje hranice. Predstavitelia Eurogroup aj predstavitelia Grécka sa majú opäť stretnúť tento týždeň v piatok [24. apríla 2015] v Rige. Ďalší vývoj v Grécku je závislý od uvoľnenia zadržiavaných peňazí, nakoľko krajina nemá prístup na finančné trhy a dochádzajú jej financie. Pozitívnou správou z gréckej ekonomiky bolo, že grécka vláda za 1. kvartál 2015 dosiahla primárny prebytok svojho rozpočtu vo výške 1,74 mld. EUR a to vďaka zníženiu verejných výdavkov. Tento prebytok však nezahŕňa hospodárenie inštitúcií sociálneho zabezpečenia a miestnych samospráv a líši sa od údajov, ktoré sleduje EÚ a MMF. A pri Grécku ešte zostaneme. Ratingová agentúra S&P zhoršila krajine rating z úrovne B- na CCC+, pričom výhľad ratingu je negatívny. Výhľad gréckej ekonomiky sa totiž podľa agentúry zhoršuje, keďže dohoda s veriteľmi stále nie je na svete. S&P však zároveň predpokladá, že k odchodu Grécka z eurozóny nedôjde. UKRAJINA: Medzinárodná ratingová agentúra Standard & Poor's znížila rating Ukrajiny z úrovne CCC na úroveň CC. Výhľad ratingu je pritom negatívny. Zníženie ratingu vyjadruje názor agentúry, že Ukrajina pravdepodobne nesplní svoje záväzky v zahraničnej mene. Samotná vláda v krajine totiž ohlásila zámer reštrukturalizovať svoje eurobondy a rokovania o tejto reštrukturalizácii by chcela ukončiť do konca mája. Svoje kroky navyše S&P zdôvodňuje aj zložitou ekonomickou situáciou v krajine, ktorá vyplýva z konfliktu na východe krajiny. FRANCÚZSKO: Francúzska vláda včera oznámila, že v nasledujúcich rokoch 2016 a 2017 bude znižovať svoj štrukturálny rozpočtový deficit pomalšie ako vyžaduje EK. Tento svoj krok vláda krajiny zdôvodňuje snahou oživiť hospodársky rast a postaviť francúzsku ekonomiku takpovediac opäť na nohy. Francúzska ekonomika totiž celý minulý rok viac menej stagnovala a zaznamenávala rast HDP na úrovni len pár desatín percenta. RUSKO: Ratingová agentúra S&P potvrdila dlhodobý rating Ruska v cudzej mene na stupni BB+, pričom mu pridelila negatívny výhľad. Rating je podľa agentúry ohrozovaný hlavne slabými vyhliadkami rastu ruskej ekonomiky a nízkymi príjmami, čo ohrozuje konkurencieschopnosť ruskej ekonomiky a teda aj jej ďalší rast. 4

Euru sa minulý týždeň darilo Spoločná európska mena uplynulý pondelok EURUSD EURCZK Zdroj: Bloomberg zamierila prudko smerom nadol a voči doláru 1,32 28,40 atakovala svoje 12 ročné minimum. Ešte 1,18 27,80 v ranných hodinách sa kurz eura voči doláru pohyboval nad úrovňou 1,06 EURUSD, 1,04 27,20 v priebehu doobedňajšieho obchodovania sa však začal rýchlo prepadať. Hranicu 1,05 EURUSD atakovala naša mena už okolo dvanástej hodiny EURGBP USDJPY na obed, prelomiť sa jej ju však nepodarilo. 0,81 124,0 V priebehu poobedňajšieho obchodovania euro 0,76 112,0 časť svojich strát zmazalo a deň uzatváralo 0,71 nakoniec na úrovni 1,0567 EURUSD. Hlavným 100,0 dôvodom oslabovania európskej meny bolo oživenie trhových očakávaní, že americký Fed v najbližších mesiacoch pristúpi k zvýšeniu sadzieb. Počas utorokového poobedňajšieho obchodovania nastal zlom a európska mena zamierila prudko smerom nahor, pričom dosiahla až úroveň 1,0707 EURUSD. Pozitívne na posilňovanie sa eura pôsobili zverejnené čísla z eurozóny, podľa ktorých produkcia európskych priemyselníkov medziročne vzrástla oveľa výraznejšie než trh očakával. Naopak maloobchodné tržby zverejnené v USA mierne sklamali a nenaplnili trhové očakávania. Do záveru obchodovania však euro časť svojich ziskov zmazalo a deň nakoniec uzatváralo na úrovni 1,0655 EURUSD. V stredu na kurz eura voči doláru vplývali hlavne zasadnutie európskych centrálnych bankárov, aj keď sa žiadna zmena v nastavení menovej politiky neočakávala. Po zasadnutí ECB sa euro vybralo smerom nahor a vo večerných hodinách sa vyšplhalo až na úroveň 1,0702 EURUSD, obchodovanie ale zatváralo mierne slabšie na hodnote 1,0684 EURUSD. Euru sa darilo aj vo štvrtok. Maximum dosiahlo až na úrovni 1,0818 EURUSD. Zatváralo však o niečo slabšie na úrovni 1,0761 EURUSD. Pod posilňovanie eura sa vo štvrtok podpísali negatívne správy z americkej ekonomiky. Počet nových žiadateľov o podporu v nezamestnanosti totiž v USA nečakane stúpol. Podobne sa európskej mene darilo aj v piatok. Najvyššiu hodnotu dosiahla na obed a to 1,0849 EURUSD. Túto úroveň však euro neudržalo a piatkové obchodovanie nakoniec zatváralo mierne slabšie na hodnote 1,0806 EURUSD. A opäť sa pod zhodnocovanie sa eura podpisovali nepriaznivé správy z USA, keďže ceny tovarov a služieb medziročne klesli, zatiaľ čo očakávania hovorili o ich stagnácii. Za týždeň si euro voči doláru pripísalo 1,9 %. Euro sa počas uplynulého týždňa zhodnotila aj voči menám nášho stredoeurópskeho regiónu. Voči českej korune si pripísalo 0,17 % a v piatok zatváralo na úrovni 27,389 EURCZK. Podobne, o 0,16 % si euro prilepšilo aj voči poľskému zlotému, pričom minulotýždňové obchodovanie ukončilo na úrovni 4,0282 EURPLN. Najvýraznejšie európska mena minulý týždeň zhodnotila voči maďarskému forintu [o cca 1,4 %] a piatkové obchodovanie uzavrela na hodnote 301,15 EURHUF. ECB ani NBP nastavenie menovej politiky nezmenili Uplynulý týždeň sa uskutočnili dve zaujímavé zasadnutia a obe v stredu 15. apríla. Pre nás najdôležitejšie bolo zasadnutie ECB, od ktorého sa však žiadne zmeny neočakávali. Trhové predikcie boli naplnené a kľúčová sadzba eurozóny zostala na súčasnej minimálnej úrovni 0,05 %. Rovnako bez zmeny zostala aj hlavná úroková sadzba v poľskej ekonomike [na úrovni 1,50 %] po zasadnutí poľskej NBP. Tento týždeň nás čaká jedno zasadnutie centrálnych bankárov a to v podaní maďarskej MNB. Maďarská centrálna banka by mala pokračovať v uvoľňovaní menovej politiky a znížiť úrokovú sadzbu opäť o 0,15 p. b., z úrovne 1,95 % na 1,80 %. % Vývoj na peňažnom trhu 0,50 0,20-0,10 1M EURIBOR 3M EURIBOR 12M EURIBOR sadzba ECB % Sadzby národných bánk vo svete 1,00 0,50 0,00 ECB FED BoE % Sadzby národných bánk V4 3,00 1,50 0,00 ECB ČNB NBP MNB 5

1-13 2-13 3-13 4-13 5-13 6-13 7-13 8-13 9-13 10-13 11-13 12-13 1-14 2-14 3-14 4-14 5-14 6-14 7-14 8-14 9-14 10-14 11-14 12-14 1-15 2-15 3-15 3-13 4-13 5-13 6-13 7-13 8-13 9-13 10-13 11-13 12-13 1-14 2-14 3-14 4-14 5-14 6-14 7-14 8-14 9-14 10-14 11-14 12-14 1-15 2-15 3-15 4-15 Ropa Brent na najvyšších hodnotách od začiatku roka 120 100 80 60 40 Cena ropy Brent [v USD za barel] Zdroj: Bloomberg Ceny ropy v pondelok posilnili, nakoľko na nich vplývali obavy z eskalácie napätia v regióne Blízkeho východu. Ropa Brent sa v pondelok vyšplhala na úroveň 57,93 USD za barel. V raste pokračovalo čierne zlato aj počas utorkového obchodovania a dosiahlo úroveň 58,43 USD za barel. Aj naďalej ho podporovalo napätie na Blízkom východe a taktiež aj náznaky klesajúcej ťažby v USA. Rastúci trend si udržali ceny ropy aj v stredu, kedy prekročili 60 dolárovú hranicu. Smerom nahor ich poslali správy o miernejšom ako očakávanom raste zásob ropy v USA. Navyše aj naďalej pôsobili na ropu obavy z vývoja situácie v Iráne a neistota ohľadom dohody o iránskom jadrovom programe. Teherán totiž vyhlásil, že nebude akceptovať žiadnu jadrovú dohodu, pokiaľ nebudú zrušené ekonomické sankcie voči krajine. Vo štvrtok sa ceny ropy Brent vyšplhali na najvyššiu úroveň od začiatku roka a to na hodnotu 63,98 USD za barel. K jedinému minulotýždňovému poklesu cien ropy došlo v piatok a aj v tomto prípade išlo len o mierny pokles na úroveň 63,45 USD za barel. Za týždeň si ceny ropy Brent pripísali 7,6 %. Brent je ale drahší aj v medzimesačnom porovnaní a to o viac než 16 %. Medziročne sú ale ceny ropy stále nižšie o takmer 39 %. Ceny v našich obchodoch klesli aj počas marca v %, r/r 3,0 2,0 1,0 0,0-1,0 Inflácia HICP r/r CPI r/r Zdroj: ŠÚ SR Na základe údajov zverejnených minulý týždeň tovary a služby v našich obchodoch medziročne zlacneli aj v marci. Tento pokles bol ale miernejší ako v predchádzajúcich mesiacoch a dosiahol 0,3 % podľa CPI a 0,4 % podľa HICP. Medzimesačne, to znamená v porovnaní s februárom, sa spotrebiteľské ceny mierne zvýšili o 0,1 % [podľa CPI] resp. o 0,2 % [podľa HICP]. Ide o prvý medzimesačný nárast od októbra 2014. Vyplynulo to z údajov ŠÚ SR. Medziročný pokles cien počas marca zaznamenali štyri kategórie nášho spotrebného koša. Najvýraznejšie, až o 6,4 % resp. o 6,6 % podľa národného resp. harmonizovaného indexu, sa znížili ceny v doprave. Je to dôsledkom stále lacnej ropy a taktiež dôsledkom zavedenia vlakov zadarmo pre vybrané skupiny obyvateľstva. Práve nižšie ceny v doprave sa významnou mierou podpisujú aj pod celkový pokles našej cenovej hladiny. Na mesačnej báze, teda oproti tohtoročnému februáru, sa ale ceny v doprave v marci už zvýšili a to až o 1,0 % podľa oboch indexov. Podpísalo sa pod to zvýšenie cien pohonných látok, nakoľko aj ceny ropy na svetových trhoch sa v posledných týždňoch stabilizovali a dokonca aj mierne zvýšili. V porovaní s rovnakým obdobím spred roka je však stále čierne zlato lacnejšie o zhruba 44 %. Okrem dopravy boli v marci lacnejšie aj potraviny a nealkoholické nápoje a to o 1,3 % [na základe oboch indexov]. K nepretržitému poklesu cien potravín a nealkoholických nápojov ale u nás dochádza už od apríla 2014 a to predovšetkým vplyvom geopolitického napätia a súvisiach sankcií a obmedzení dovozu potravín medzi EÚ a Ruskom. Okrem spomínanej dopravy a potravín sme v marci zaplatili menej ako pred rokom aj za bývanie a energie a služby pôšt a telekomunikácií. Naopak, najviac sme si medziročne priplatili za vzdelávanie, ktoré zdraželo o 3,0 % podľa oboch indexov. Ceny tovarov a služieb v slovenských obchodoch neporastú ani v tomto roku. Predovšetkým počas prvého tohtoročného polroka bude cenový rast brzdený pretrvávajúcimi efektmi lacnej dopy a taktiež nižšími cenami energií. Ruku k dielu bude pridávať aj cestovanie vlakmi zadarmo pre určené skupiny obyvateľstva. Oživujúca sa ekonomika, klesajúca nezamestnanosť, rastúce mzdy a voľná menová politika Európskej centrálnej banky. To budú hlavné faktory, ktoré by v druhom polroku tohto roka mohli priniesť mierne inflačné tlaky a podporiť cenový rast. Napriek tomu sa ale cenovky na pultoch našich predajní budú podľa našich odhadov zvyšovať len pomaly a priemerná miera inflácie za celý tento rok by mala byť nulová vyjadrujúca stagnáciu cien. 6

1-13 2-13 3-13 4-13 5-13 6-13 7-13 8-13 9-13 10-13 11-13 12-13 1-14 2-14 3-14 4-14 5-14 6-14 7-14 8-14 9-14 10-14 11-14 12-14 1-15 2-15 Februárové tržby našich priemyselníkov s rastom o vyše 8 % Tržby v drvivej väčšine jednotlivých odvetví slovenského hospodárstva vo februári medziročne vzrástli. Pokles [o 1,9 %] zasiahol oblasť ubytovania a miernejšie klesli tržby aj v oblasti informácií a komunikácie a taktiež v maloobchode. Naopak, o 14,3 % viac si do kasy vložili v sektore predaja o opravy motorových vozidiel. Jednociferný nárast zaznamenalo aj ďalších šesť odvetví hospodárstva. Vyplýva to z údajov, ktoré ŠÚ SR zverejnil uplynulý týždeň. Medziročný vývoj v % vo februári 2015 Odvetvie hospodárstva Tržby Zamestnanosť Nominálna Reálna mzda mzda Priemysel 8,3 1,2 6,8 7,3 Stavebníctvo 5,3-2,1 2,7 3,2 Predaj a oprava motorových vozidiel 14,3 1,6 1,8 2,3 Veľkoobchod 1,0 0,1-2,3-1,8 Maloobchod -0,3-1,3 2,1 2,6 Ubytovanie -1,9-2,4 7,8 8,3 Činnosť reštaurácií a pohostinstiev 0,8-0,4 2,5 3,0 Vybrané trhové služby 5,6 6,7-2,6-2,1 Informácie a komunikácia -0,5 4,4-3,9-3,4 Doprava a skladovanie 3,8 2,4 1,5 2,0 Zdroj: ŠÚ SR Tržby v priemysle sa zvýšili výrazne a to až o 8,3 % a v samotnej priemyselnej výrobe o 6,8 %. Spomedzi jednotlivých priemyselných odvetví si až 6 odvetví zaknihovalo dvojceferný nárast tržieb. Z toho najvýraznejšie sa tržby podarilo zvýšiť priemyselníkom z oblasti farmaceutického biznisu [o 24,8 %]. Nasledovali výrobcovia elektrických zariadení [o 13,4 %] a výrobcovia počítačových, elektronických a optických zariadení [o 11,0 %]. Rast tržieb v poslednom menovanom odvetví nás teší o to viac, že ide o druhého najvýznamnejšieho ťahúňa nášho hospodárstva. Potešil aj rast tržieb vo výrobe dopravných prostriedkov o 4,9 %. V druhom mesiaci tohto roka utržili medziročne menej iba výrobcovia chemických produtkov a to o 1,4 %. Vo februári najvýraznejšie rástla zamestnanosť vo vybraných trhových službách o 6,7 % a zahanbiť sa nedala ani oblasť informácií a komunikácie s rastom zamestnanosti o 4,4 %. Medziročne sa zamestnanosť znížila v oblasti ubytovania, v stavebníctve, v maloobchode a v činnosti reštaurácií a pohostinstiev. Z hľadiska vývoja reálnych miezd aj druhý tohtoročný mesiac prial viac menej celému hospodárstvu. Najväčší dôvod na radosť mali zamestnanci v oblasti ubytovania, ich reálna mzda narástla o 8,3 % a v priemysle, kde sa reálne mzdy zvýšili o 7,3 %. Najmenej sa potešili v odvetví informácií a komunikácie, vo vybraných trhových službách a vo veľkoobchode. Ich reálna mzda totiž medziročne poklesla, boli to však jediné odvetvia, kde sa mzdy v reálnom vyjadrení znížili. Nové objednávky našich priemyselníkov s výrazným rastom v %, r/r 20 Nové priemyselné objednávky v SR Zdroj: ŠÚ SR Nové objednávky našich priemyselníkov zaznamenali po januárovom poklese o 1,0 % vo februári opäť medziročný rast. A to pomerne výrazný o 8,1 %. Vyplynulo to z údajov ŠÚ SR. 10 0-10 Medziročný rast nových objednávok pritom zaznamenalo až 10 našich odvetví. Dvojciferným tempom sa zvýšili objednávky vo výrobe počítačových, elektronických a optických výrobkov [o 21,9 %], čo je jedno z našich najdôležitejších odvetví. Nasledoval papierenský priemysel s rastom o 17,3 % a farmaceutický priemysel [o 10,7 %]. Poklesu nových objednávok museli počas marca čeliť výrobcovia odevov [o 6,9 %] a chemických produktov [o 5,5 %]. 7

Kalendár udalostí 17. týždňa Indikátor Obdobie Odhad PABK Odhad trhu Kľúčová úroková sadzba maďarskej centrálnej banky MNB [21. apríla 2015, v %] apríl 2015 1,80 [pokles o 0,15] 1,80 Predikcie podľa Poštovej banky Indikátor 4 Q 2014 1 Q 2015 2 Q 2015 2014 2015 HDP [%, r/r, stále ceny] 1] 3] 2,4* 2,5 2,5 2,4* 2,7 CPI [%, r/r] 1] 4] 0,0* 0,2 0,2 0,1* 0,3 HICP [%, r/r] 1] 4] 0,0* 0,2 0,2 0,1* 0,2 PPI [%, r/r] 1] 4] 3,4* 3,2 2,7 3,1 2,5 Index reálnej mzdy [%, r/r] 1] 3] 3,5* 2,8 1,7 4,2* 1,4 Evidovaná nezamestnanosť [%] 1] 3] 12,30* 12,33 11,84 12,29* 11,96 Obchodná bilancia [saldo, v mil. EUR] 5] 6] 848,4* 1 246,9 1 320,0 4 673,4* 4 357,4 EUR/USD 2] 4] 1,21* 1,07* 1,07 1,21* 1,15 Základná sadzba ECB 2] 4] 0,05* 0,05* 0,05 0,05* 0,05 1M EURIBOR [%, p. a.] 2] 4] 0,02* 0,02* 0,00 0,02* 0,03 1] priemer za kvartál 2] ku koncu kvartálu 3] priemer za rok 4] ku koncu roka 5] kumulatív za kvartál 6] kumulatív za rok * skutočnosť 8