ČO NOVÉ NA DEVÍZOVÝCH TRHOCH: Euru sa darilo vďaka priaznivým dátam a Draghiho slovám

26. týždeň 2017 UDALOSTI TÝŽDŇA ČO NOVÉ NA DEVÍZOVÝCH TRHOCH: Euru sa darilo vďaka priaznivým dátam a Draghiho slovám ČO NOVÉ NA KOMODITNÝCH TRHOCH: Ropa uplynulý týždeň naskočila na rastovú vlnu ČO NOVÉ DOMA: Ceny našich priemyselníkov v máji rástli tempom 1,9 % 1

Euru sa darilo vďaka priaznivým dátam a Draghiho slovám 3 Česká centrálna banka menovú politiku nezmenila 3 Ropa uplynulý týždeň naskočila na rastovú vlnu 4 Zlato prevažnú časť týždňa strácalo 4 Ceny našich priemyselníkov v máji rástli tempom 1,9 % 5 Dôvera v slovenskej ekonomike sa aj v júni zhoršila 5 Čo nové vo svete: Draghiho slová na konferencii poslali euro prudko nahor 6 Zaujalo nás: Menej ako priemernú mzdu zarobia dve pätiny Bratislavčanov, ale až 70 % pracujúcich v Prešovskom kraji. 7 Kalendár udalostí 27. týždňa 8 Predikcie podľa Poštovej banky 8 2

ČO NOVÉ NA DEVÍZOVÝCH TRHOCH: EURU SA DARILO VĎAKA PRIAZNIVÝM DÁTAM A DRAGHIHO SLOVÁM V pondelok chýbali trhu impulzy k výraznejším pohybom na kráľovskom menovom páre. Ani priaznivá podnikateľská nálada v Nemecku euru nepomohla. V utorok za výraznými ziskami spoločnej meny nestáli žiadne makro dáta, keďže kalendár zíval prázdnotou, ale slová centrálnych bankárov z konferencie v Portugalsku. Šéf ECB vyjadril optimizmus z vývoja ekonomiky eurozóny, čo by mohlo v budúcnosti viesť k uťahovaniu menovej politiky. Zároveň ale uviedol, že menové stimuly zo strany ECB sú stále potrebné a akékoľvek zmeny sa budú robiť postupne a obozretne. Zároveň ale zopakoval, že súčasná inflácia v eurozóne nie je dlhodobo udržateľná. Trhy ihneď zareagovali na tieto slová a v závere dňa euro výrazne zhodnotilo o 1,40 % na zatváraciu úroveň 1,1339 EURUSD. Pozitívny pohľad na vývoj US ekonomiky aj na vývoj bankového sektora mala aj šéfka Fed-u Janet Yellenová. Potvrdila aj to, že chce pokračovať v postupnom sprísňovaní menovej politiky. V stredu už predstavitelia ECB krotili prehnanú reakciu trhov, keďže sa domnievali, že Draghiho vyjadrenia neboli pochopené správne. Šéf ECB hovoril v utorok o zlepšujúcej sa ekonomike eurozóny, ale aj o tom, že menové stimuly sú stále potrebné. Je zrejmé, že investori sa stávajú čoraz citlivejšími na rétoriku ECB a čoraz viac špekulujú o tom, kedy sa centrálni bankári odhodlajú k obmedzeniu menových stimulov, teda k znižovaniu objemu QE alebo k zvýšeniu úrokovej sadzby. Počas štvrtkového obchodovania podporovala euro séria pozitívnych dát z nemeckej aj európskej ekonomiky. To nakoniec zatváralo v zelenom teritóriu so ziskom 0,55 % na úrovni 1,1441 EURUSD. V závere týždňa sa už pred poludním európska mena vybrala smerom nadol a v červenom teritóriu sa nachádzala až do konca piatkovej obchodnej seansy. Makro zverejnenia sa výraznejšie na kráľovskom menovom páre neprejavili. Priaznivé americké dáta podporili dolár a európska mena zatvárala s miernou stratou -0,12 % na úrovni 1,1426 EURUSD. V medzitýždennom porovnaní si euro voči doláru prilepšilo o 2,07 %. Nedarilo sa jej však voči menám nášho regiónu. Oproti českej korune si odpísalo -0,56 %. Voči maďarskému forintu euro stratilo -0,25 % a voči poľskému zlotému skončilo na červenej nule -0,03 %. EURUSD [26. týždeň 2017], otváracia úroveň: 1,1194 EURUSD CLOSE ZMENA [1 DEŇ] POTENCIÁLNE PRÍČINY 26.6.2017 1,1182-0,11% - trhom chýbali výraznejšie impulzy k pohybu kurzu 27.6.2017 1,1339 1,40% - trhy búrlivo reagovali na Draghiho prejav, aj keď nič svetoborné nepovedal 28.6.2017 1,1378 0,34% - predstavitelia ECB krotili predchádzajúcu prudkú reakciu trhov na Draghiho slová 29.6.2017 1,1441 0,55% - rast eura podporili priaznivé dáta z Nemecka a eurozóny 30.6.2017 1,1426-0,13% - euro ignorovalo priaznivé nemecké dáta a dolár podporovali tie americké Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa Bloomberg EURUSD 1,17 1,10 1,03 EURGBP EURGBP USDJPY Zdroj: Bloomberg 0,97 0,81 135,0 0,88 0,77 0,79 0,73 115,0 0,70 8-14 10-14 12-14 2-1595,0 6-17 EURCZK 27,30 27,00 26,70 26,40 26,10 EURHUF 323,00 313,00 303,00 293,00 6-17 EURPLN 4,70 4,50 4,30 4,10 ČESKÁ CENTRÁLNA BANKA MENOVÚ POLITIKU NEZMENILA Uplynulý týždeň zasadala jedine česká centrálna banka [ČNB]. Podľa očakávaní k zmene menovej politiky nedošlo a úroková sadzba zotrvala na úrovni 0,05 %. Podľa vyjadrení ČNB, aprílové ukončenie kurzového záväzku bolo takým prvým krokom k normalizácii menovej politiky a zvyšovanie sadzieb v budúcnosti bude závisieť od vývoja kľúčových makroekonomických ukazovateľov vrátane kurzu českej koruny. % Vývoj na peňažnom trhu % Sadzby národných bánk vo svete % Sadzby národných bánk V4 0,20 1,00 3,00-0,10-0,40 1M EURIBOR 3M EURIBOR 12M EURIBOR sadzba ECB 0,50 0,00 ECB FED BoE 1,50 3 0,00 ECB ČNB NBP MNB

6-15 6-17 6-15 6-17 6-15 6-17 ČO NOVÉ NA KOMODITNÝCH TRHOCH: ROPA UPLYNULÝ TÝŽDEŇ NASKOČILA NA RASTOVÚ VLNU Čiernemu zlatu sa počas celého uplynulého týždňa darilo a zatváralo v zelenom teritóriu. V úvode týždňa si začala ropa postupne pripisovať menšie zisky k svojej hodnote. Nasledujúci deň si už pripísala takmer dve percentá, a to najmä z dôvodu očakávaného poklesu zásob ropy v USA. V stredu ceny čierneho zlata podporili najmä informácie o klesajúcej ťažbe ropy v USA za uplynulý týždeň o 100 tis. barelov denne. Ide však len o dočasný stav na komoditných trhoch, za ktorým stál uragán Cindy a údržbárske práce na ťažobných zariadeniach na Aljaške. V piatok ropa pokračovala na šnúre rastu už siedmy deň v rade. Severomorská ropa Brent si pripísala viac ako percento a zatvárala už tesne pod hranicou 48 USD za barel. Americká WTI si pripísala takmer 2,5 % a zatvárala nad hranicou 46 USD za barel. Za rastom ceny čierneho zlata stál najmä pokles nových vrtov v USA. No zároveň rastúce ceny ropy tlmila správa, že OPEC aj napriek snahe znižovať svoju produkciu, ju minulý mesiac naopak zvýšila. Aj napriek rastúcim cenám čierneho zlata sa ale celkový sentiment na trhoch tým nemení a hlavným trendom vplývajúcim na trh s ropou sú aj naďalej obavy z jej vysokej produkcie. Na trhu stále pretrvávajú obavy a nedôvera v zníženie nadmernej ponuky ropy na trhoch. Investori sa obávajú, že predlženie dohody o znižovaní produkcie kartelom OPEC nebude dostatočné. Zásoby ropy totiž rastú v dôsledku vysokej produkcie ropy hlavne v USA, ale taktiež aj v Líbyi či Nigérii. ROPA BRENT [26. týždeň 2017], otváracia úroveň: 45,54 USD za barel CLOSE ZMENA [1 DEŇ] POTENCIÁLNE PRÍČINY 26.6.2017 45,83 0,64% - ropa sa pomaly odrážala zo svojich niekoľkomesačných miním 27.6.2017 46,65 1,79% - trhy očakávajú, že týždenný report prinesie pozitívne správy v podobe poklesu zásob 28.6.2017 47,31 1,41% - týždenné štatistiky prekonali očakávaný pokles zásob 29.6.2017 47,42 0,23% - čierne zlato rástlo najmä vďaka slabšiemu doláru 30.6.2017 47,92 1,05% - aj napriek pesimizmu na ropnom trhu sa ropa zotavuje z minulotýždňových miním Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa Bloomberg 80 Cena ropy Brent [v USD za barel] 80 Cena ropy WTI [v USD za barel] 60 60 40 40 20 20 ZLATO PREVAŽNÚ ČASŤ TÝŽDŇA STRÁCALO Zdroj: Bloomberg V úvode týždňa zlato strácalo, no nasledujúce dva dni si už pripisovalo zisky, aj keď iba mierne. Trhy totižto prestávajú veriť americkej centrálnej banke ohľadne veľkého zvyšovania sadzieb v budúcom roku. No od štvrtka ale cena žltého kovu opäť klesala, a to aj napriek klesajúcemu doláru. Slová o priaznivom vývoji nielen americkej ekonomiky, ale aj tej v eurozóne vyvolali zjavne na trhu dojem blížiaceho sa konca uvoľnenej menovej politiky. Cena zlata tak uplynulý týždeň zatvárala v blízkosti hranice 1 240 USD za trójsku uncu. ZLATO [26. týždeň 2017], otváracia úroveň: 1 257,25 USD za trójsku uncu CLOSE [USD/ UNCA] ZMENA [1 DEŇ] 26.6.2017 1 244,72-1,00% 27.6.2017 1 247,17 0,20% 28.6.2017 1 249,27 0,17% 29.6.2017 1 245,51-0,30% 30.6.2017 1 241,61-0,31% Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa Bloomberg Cena zlata [v USD za trójsku uncu] 1 440 1 340 1 240 1 140 1 040 Zdroj: Bloomberg 4

1-15 2-15 3-15 4-15 5-15 6-15 6-17 1-15 2-15 3-15 4-15 5-15 6-15 ČO NOVÉ DOMA: CENY NAŠICH PRIEMYSELNÍKOV V MÁJI RÁSTLI TEMPOM 1,9 % Štatistický úrad SR [ŠÚ SR] uplynulý týždeň zverejnil PPI infláciu, teda index cien priemyselných výrobcov. Ceny našich priemyselníkov v máji medziročne vzrástli o 1,9 %, čo predstavuje mierne spomalenie cenového rastu oproti predchádzajúcemu mesiacu. PPI inflácia sa konečne prehupla do kladných hodnôt od začiatku tohto roka, pričom od roku 2013 až do konca roka 2016 vykazovali priemyselné ceny u nás pokles. %, r/r 4 2 0-2 -4-6 Zdroj: ŠÚ SR Ceny priemyselných výrobcov - PPI PPI CPI V oblasti dodávok vody, čistenia, odvodu a odpadu sa ceny medziročne znížili len mierne o -0,1 %, v dodávkach elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu vzrástli o 0,5 % a v ťažbe a dobývaní o 4,3 %. V samotnej priemyselnej výrobe sa v máji ceny medziročne zvýšili o 2,7 %. V rámci priemyselných odvetví sa ceny medziročne znížili len vo farmaceutickej výrobe [-9,4 %] a vo výrobe dopravných prostriedkov [-1 %]. Vo všetkých ostatných odvetviach priemyslu boli ceny vyššie ako pred rokom. Najvýraznejší rast zaznamenali ceny ropných produktov [15,4 %]. DÔVERA V SLOVENSKEJ EKONOMIKE SA AJ V JÚNI ZHORŠILA Nálada v slovenskej ekonomike pokračovala v nastolenom aprílovom trende a v júni sa opäť zhoršila. Indikátor ekonomického sentimentu IES totiž klesol o 0,5 bodu na 102,3 bodu. Aktuálne indikátor IES nedosahuje hodnotu svojho dlhodobého priemeru, ale prevyšuje výsledok rovnakého obdobia minulého roka o 3,2 bodu. 110 105 100 95 90 85 Zdroj: ŠÚ SR Indikátor ekonomického sentimentu v SR Zhoršenie nálady v našej ekonomike bolo spôsobené poklesom dôvery v priemysle, v službách a taktiež medzi spotrebiteľmi. Indikátor dôvery v priemysle klesol na -0,3 bodu v dôsledku očakávaného poklesu výroby v nasledujúcich 3 mesiacoch. Pomerne výrazne klesol aj indikátor dôvery v službách, keď dosiahol v júni úroveň 7,7 bodu, pod čo sa podpísalo negatívnejšie hodnotenie podnikateľskej situácie a očakávaného dopytu. Zhoršila sa aj nálada medzi spotrebiteľmi. Spotrebiteľská dôvera v júni klesla na hodnotu -6 bodov, pričom vplyv na to mali horšie očakávania týkajúce sa ekonomického vývoja, nezamestnanosti aj finančnej situácie domácností. K zlepšeniu došlo v prípade dôvery v stavebníctve a v obchode. Nálada v sektore stavebníctva sa v júni zlepšila na úroveň -5,5 bodu v dôsledku priaznivejšieho hodnotenia objednávok. Index vyjadrujúci dôveru v sektore obchodu v zrástol v júni na úroveň 17 bodov vplyvom lepšieho hodnotenia podnikateľských aktivít. 5

ČO NOVÉ VO SVETE: DRAGHIHO SLOVÁ NA KONFERENCII POSLALI EURO PRUDKO NAHOR CENTRÁLNE BANKY: Uplynulý týždeň bol bohatý na vyjadrenia centrálnych bankárov, a to z dôvodu konania sa konferencie v Portugalsku v meste Sintra. Šéf ECB Mário Draghi vyjadril optimizmus z vývoja ekonomiky eurozóny, ktorej rast sa zrýchľuje, čo by mohlo v budúcnosti viesť k uťahovaniu menovej politiky. Zároveň ale uviedol, že menové stimuly zo strany ECB sú stále potrebné a akékoľvek zmeny sa budú robiť postupne a obozretne. Začiatok uťahovania menovej politiky teda Draghi ani len nenaznačil. Trhy sa zrejme chytili Draghiho vyjadrení o inflácii, keďže naznačil, že inflácia by mohla byť v budúcnosti vyššia, a taktiež vyjadrení o pozitívnom vývoji ekonomiky. Zároveň ale zopakoval, že súčasná inflácia v eurozóne nie je dlhodobo udržateľná. Nič svetoborné teda Draghi vlastne nepovedal, napriek tomu bola reakcia trhov silná a euro výrazne zhodnotilo. To malo dopad aj na výpredaj na dlhopisových trhoch, ktorý viedol k rastu ich výnosov, a smerom nadol zamierili aj akcie. Trhy v podstate vyčkávajú na to, kedy im ECB dá signály, že chce začať znižovať svoj program kvantitatívneho uvoľňovania QE [teda znižovať objem nakupovaných dlhopisov, ktorý je v súčasnosti na úrovni 60 mld. EUR mesačne] alebo chce pristúpiť k zvýšeniu sadzby. Predstavitelia ECB už viackrát uviedli, že riziká pre ekonomiku sa zmenšujú, a teda je možné uvažovať nad redukovaním menových stimulov. Na trhoch panuje presvedčenie, že ECB dá signály ohľadom smerovania svojej menovej politiky na septembrovom zasadnutí. Brzdou pri obmedzovaní menových stimulov je naďalej inflácia. Šéf britskej centrálnej banky BoE Mark Carney sa vo svojom prejave menovej politike nevenoval, takže vplyv na libru bol len minimálny. Carney sa venoval situácii v britskom bankovom sektore. A treticu uzavreô prejav šéfky Fed-u Janet Yellenovej, ktorá predniesla svoj pozitívny pohľad na vývoj US ekonomiky aj na vývoj bankového sektora a potvrdila aj to, že chce pokračovať v postupnom sprísňovaní menovej politiky. Konferencia centrálnych bankárov pokračovala aj v stredu, kedy predstavitelia ECB krotili prehnanú reakciu trhov na utorkové slová prezidenta Draghiho. Trhy podľa nich vyjadrenia Draghiho nepochopili. Podľa predstaviteľov ECB jej šéf v utorok hovoril o zlepšujúcej sa ekonomike eurozóny, ale aj o tom, že menové stimuly sú stále potrebné. Je zrejmé, že investori sa stávajú čoraz citlivejšími na rétoriku ECB a čoraz viac špekulujú o tom, kedy sa centrálni bankári odhodlajú k obmedzeniu menových stimulov, teda k znižovaniu objemu QE alebo k zvýšeniu úrokovej sadzby. Nielen predstavitelia ECB si v stredu podávali mikrofón, ale k slovu sa dostal aj guvernér britskej a kanadskej centrálnej banky. Šéf britskej BoE Mark Carneye sa nechal počuť, že určité obmedzovanie menových stimulov už môže byť nevyhnutné. Akákoľvek zmena sadzieb ale bude podľa neho opatrná a postupná. Carneyeho slová podporili vieru trhov v skoré zvýšenie sadzieb v Británii. To viedlo k výraznému zhodnoteniu libry. Olej do ohňa prilial aj guvernér Bank of Canada, Stephen Poloz, ktorý taktiež vyjadril optimizmus z ekonomického vývoja a povedal, že nízke sadzby splnili svoju úlohu. To stačilo k tomu, aby poslal kanadský dolár prudko nahor. EUROZÓNA: Ekonomická dôvera v eurozóne veľmi pozitívne prekvapila, keďže v júni dosiahla svoje 10-ročné maximum na úrovni 111,1 bodu. Touto hodnotou vysoko preskočila nielen májovú úroveň, ale aj očakávania trhu. Darilo sa aj ďalším ukazovateľom, ktoré prišli z eurozóny. Dôvera v priemysle vzrástla o 1,7 bodu na úroveň 4,5 bodu, čo je najvyššia úroveň za posledné 6- ročné obdobie. Takisto vzrástla aj dôvera v službách v júni o 0,6 bodu oproti predošlému mesiacu. Odhad medziročného rastu spotrebiteľských cien v júni dosiahol úroveň 1,3 %. Ide o mierne spomalenie tempa rastu inflácie oproti májovej úrovni 1,4 %, avšak o rýchlejšie tempo rastu ako trhy očakávali [1,2 %]. NEMECKO: Pod zlepšenie sa podnikateľskej nálady podľa inštitútu Ifo sa podpísali v júni obe zložky indexu. Index Ifo vyjadrujúci hodnotenie súčasnej situácie vzrástol v júni na 124,1 bodu z májovej úrovne 123,3 bodu a index vyjadrujúci očakávania budúceho vývoja vzrástol na 106,8 bodu [v máji 106,5 bodu]. V oboch prípadoch bol prekonaný aj konsenzus trhu. Aj spotrebiteľská dôvera podľa agentúry GfK v Nemecku rastie, čo znamená, že spotrebitelia vnímajú pozitívne vývoj v nemeckej ekonomike. V júli sa hodnota tohto ukazovateľa medzimesačne zvýšila o 0,2 bodu na úroveň 10,6 bodu, čo je najvyššia úroveň za viac ako poslednú dekádu. Júlový odhad medziročného rastu inflácie v najväčšej európskej ekonomike na úrovni 1,6 % priniesol pozitívne správy. Ide totiž o vyššie tempo rastu ako v predošlom mesiaci [1,5 %], a taktiež vyššie ako konsenzus trhu [1,4 %]. Júnová miera nezamestnanosti zotrvala na májovej úrovni 5,7 %, na ktorej boli aj trhové očakávania. Darilo sa aj nemeckým maloobchodným tržbám. Tie v máji zaznamenali medziročný rast 4,8 %, pričom ešte minulý mesiac klesali tempom - 0,4 %. Tržby v nemeckom maloobchode tak výrazne prekonali aj konsenzus trhu na úrovni 2,8 %. Naposledy tržby rástli týmto tempom pred rokom. USA: Nálada amerických spotrebiteľov z dielne výskumnej agentúry Conference Board sa v júni zlepšila, keďže index stúpol na 118,9 bodu oproti májovej úrovni 117,6 bodu a očakávaniam trhu na úrovni 116 bodov. Ekonomický sentiment podľa University of Michigan v júni vzrástol o 0,6 bodu na úroveň 95,1 bodu, pričom trhy očakávali stagnáciu na májovej hodnote. 6

ZAUJALO NÁS: MENEJ AKO PRIEMERNÚ MZDU ZAROBIA DVE PÄTINY BRATISLAVČANOV, ALE AŽ 70 % PRACUJÚCICH V PREŠOVSKOM KRAJI Štatistický úrad SR [ŠÚ SR] v uplynulých dňoch zverejnil údaje týkajúce sa štruktúry miezd v roku 2016 na Slovensku. V našej najnovšej téme sa preto venujeme tomu, koľko percent slovenských full-time zamestnancov zarába najmenej [do 450 eur] a koľkí sa môžu naopak pochváliť zárobkom nad 2 tisícky mesačne. V mzdovej oblasti ale existujú výrazné regionálne rozdiely. Pozreli sme sa preto aj na to, v ktorých regiónoch nájdeme najviac nízkopríjmových zamestnancov a v ktorých krajoch prevažujú zamestnanci s vyšším príjmom. Podiel zamestnancov v mzdových pásmach podľa výšky hrubej mesačnej mzdy [rok 2016, v %, zamestnanci na full-time] Hrubá mesačná mzda v EUR SR BA TT TN NR ZA BB PO KE do 450 7,0 4,6 6,9 5,0 8,0 6,2 7,9 13,6 7,5 od 450 do 900 48,0 33,3 49,0 54,2 54,6 52,1 55,4 56,8 49,2 do 900 55,0 37,9 56,0 59,2 62,6 58,3 63,3 70,4 56,7 od 900 do 1 200 20,8 21,3 22,6 22,4 20,3 21,3 20,3 17,2 20,3 od 1 200 do 1 500 10,4 14,1 10,7 9,4 8,4 10,7 8,2 6,7 10,2 od 1 500 do 2 000 7,4 12,5 6,6 5,5 5,1 5,8 4,8 3,5 8,4 nad 2 000 6,3 14,2 4,2 3,6 3,6 3,9 3,3 2,2 4,5 Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa údajov ŠÚ SR Slovenskému trhu práce sa už nejaké obdobie darí. Miera nezamestnanosti už dosahuje svoje predkrízové úrovne a priemerné mzdy vykazujú rast. Inflácia sa vlani pohybovala v zápornom pásme a tento rok je aj napriek rastu stále pomerne nízka. Priemerná miera inflácie za prvých päť tohtoročných mesiacov predstavovala len 0,9 %. Slováci teda zarábajú viac nielen nominálne, ale aj reálne, teda ich kúpyschopnosť rastie. V prvom tohtoročnom štvrťroku vzrástli nominálne mzdy u nás o 3,5 % a reálne sme si prilepšili o 2,6 %. Napriek pozitívnemu vývoju na trhu práce ale mnohí Slováci nadšením zo svojej mzdy neoplývajú. Menej ako 900 eur v hrubom, a teda aj menej ako priemernú mzdu v našej ekonomike [912 eur v roku 2016], vlani zarábalo až 55 % Slovákov pracujúcich na full-time. V rámci toho 7 % našincov videlo na svojej výplatnej páske minulý rok menej ako 450 eur [minimálna mzda v tomto roku predstavuje 435 eur, vlani bola 405 eur]. Zhruba pätina našich full - time zamestnancov sa vlani pohybovala v mzdovom pásme od 900 do 1 200 eur a desatina Slovákov zarobila od 1 200 do 1 500 eur v hrubom. Pochváliť sa priemerným zárobkom vyšším ako 1 500 eur mesačne sa môže len necelých 14 % pracujúcich na plný pracovný úväzok. Spomedzi nich len 6 % zarába viac než 2 tisícky v hrubom mesačne. Nie je žiadnym tajomstvom, že v mzdovej oblasti u nás môžeme sledovať výrazné regionálne rozdiely. Najvyššie mzdy sú samozrejme v Bratislavskom kraji, a aj preto menej ako 450 eur tam zarába len 4,6 % pracujúcich na plný pracovný čas. Zároveň je ale potrebné povedať, že v okolí hlavného mesta sú aj náklady na život výrazne vyššie ako v iných našich regiónoch. Nízky, len 5 %-ný podiel zamestnancov zarábajúcich menej než 450 eur je ale aj v Trenčianskom kraji. Naopak, v Prešovskom kraji, je podiel takto zarábajúcich najvyšší, a to až takmer 14 %. Najrozšírenejším mzdovým pásmom na Slovensku je pásmo 450 až 900 eur. Vo všetkých krajoch je práve v tomto mzdovom pásme podiel zamestnancov na full-time najvyšší. Pri porovnaní s priemernou mzdou v našom hospodárstve vidíme, že v Bratislave a okolí zarábali vlani menej ako 900 eur v hrubom necelé dve pätiny zamestnancov. V ostatných krajoch sú to ale až zhruba tri pätiny a najvyšší podiel zamestnancov, ktorých zárobok nedosahoval slovenský priemer, je v Prešovskom kraji [až 70 %]. Významný podiel pracujúcich nájdeme v mzdovom pásme od 900 do 1 200 eur. V takmer všetkých našich krajoch takto zarába viac než pätina full-time zamestnancov. Výnimkou je jedine prešovský región, kde je tento podiel nižší, cca na úrovni 17 %. V ostatných, vyšších mzdových pásmach so zárobkom nad 1 200 eur, jednoznačne dominuje Bratislavský kraj. Kým na Slovensku zarába od 1 200 do 1 500 eur v hrubom v priemere desatina pracujúcich na plný pracovný úväzok, v Bratislavskom kraji je to až 14 %. Naopak, v prešovskom regióne je tento podiel len polovičný [necelých 7 %]. S rastúcimi platmi sú rozdiely medzi regiónmi ešte priepastnejšie. So zárobkom od 1 500 do 2 000 eur mesačne sa môže pochváliť každý ôsmy pracujúci Bratislavčan, ale v ostatných krajoch je podiel takto zarábajúcich zväčša len okolo 5 až 6 %. A viac než 2 000 eur mesačne zarábajú v našich regiónoch len 3 až 4 % zamestnancov, v Prešovskom kraji dokonca len 2 %, ale v Bratislave a okolí je tento podiel až na úrovni 14 %. Predpokladáme, že priaznivý mzdový vývoj budeme na Slovensku sledovať aj v nasledujúcich rokoch. Rast ekonomiky a klesajúca nezamestnanosť budú totiž tlačiť na zvyšovanie miezd a platov. Priemerné nominálne mzdy by mohli rásť tempom v rozmedzí 4 až 5 % a reálne mzdy, teda očistené o infláciu, by mohli dosahovať rast na úrovni okolo 3 %. 7

KALENDÁR UDALOSTÍ 27. TÝŽDŇA 2017 INDIKÁTOR OBDOBIE ODHAD PABK ODHAD TRHU Maloobchodné tržby [4. júl 2017], r/r, v % máj 2017 - - Zasadnutie poľskej centrálnej banky ČNB [5. júl 2017], v % júl 2017 1,5 [bez zmeny] 1,5 Saldo zahraničného obchodu [7. júl 2017] v mil. EUR máj 2017 290,0 345,6 PREDIKCIE PODĽA POŠTOVEJ BANKY INDIKÁTOR 1.Q 2017 2.Q 2017 3.Q 2017 4.Q 2017 2017 HDP [%, r/r, stále ceny] 1] 3] 3,3 3,1 3,1 3,2 3,2 CPI [%, r/r] 1] 4] 0,9* 1,1 1,3 1,5 1,5 HICP [%, r/r] 1] 4] 1,0* 1,1 1,3 1,5 1,6 Index reálnej mzdy [%, r/r] 1] 3] 2,9 3,0 3,1 2,5 2,9 Evidovaná nezamestnanosť [%] 1] 3] 8,4* 7,7 7,3 7,2 7,60 Obchodná bilancia [saldo, v mil. EUR] 5] 6] - - - - 3 150,0 EUR/USD 2] 4] 1,07* 1,08 1,09 1,10 1,10 Základná sadzba ECB 2] 4] 0,00* 0,00 0,00 0,00 0,00 1M EURIBOR [%, p. a.] 2] 4] -0,37* -0,37-0,36-0,36 0,36 1] priemer za kvartál 2] ku koncu kvartálu 3] priemer za rok 4] ku koncu roka 5] kumulatív za kvartál 6] kumulatív za rok * skutočnosť 8