PRÍLOHA K ŠTÁTNEMU VZDELÁVACIEMU PROGRAMU

PRÍLOHA K ŠTÁTNEMU VZDELÁVACIEMU PROGRAMU PRE 2. STUPEŇ ZÁKLADNEJ ŠKOLY UČEBNÉ OSNOVY ISCED 2 NIŽŠIE STREDNÉ VZDELÁVANIE ČLOVEK A SPOLOČNOSŤ 1

O B S A H Dejepis šiesty ročník... 2 Dejepis siedmy ročník... 5 Dejepis ôsmy ročník... 9 Dejepis deviaty ročník... 14 Geografia šiesty ročník... 20 Geografia siedmy ročník... 25 Geografia ôsmy ročník... 31 Geografia deviaty ročník... 43 Občianska náuka šiesty ročník... 46 Občianska náuka siedmy ročník... 51 Občianska náuka ôsmy ročník... 57 Občianska náuka deviaty ročník... 61 Regionálna výchova a tradičná ľudová kultúra šiesty ročník... 65 Regionálna výchova a tradičná ľudová kultúra siedmy ročník... 69 Regionálne výchova a tradičná ľudová kultúra ôsmy ročník... 72 Regionálne výchova a tradičná ľudová kultúra deviaty ročník... 76 2

Dejepis šiesty ročník Základná škola s materskou školou, Školská 480, 034 95 Likavka Názov ŠVP Názov ŠkVP Vyučovací jazyk ŠVP II. stupňa ZŠ v SR, ISCED 2 nižšie stredné vzdelávanie Čo naši predkovia vytvorili, my zveľaďujeme. Slovenský Vzdelávacia oblasť Človek a spoločnosť Predmet Dejepis Ročník šiesty Časový rozsah výučby týždenne 1 hodina ročne 33 hodín Charakteristika vyučovacieho predmetu 1. Charakteristika vyučovacieho predmetu Dejepis spolu s humánnou zložkou zemepisu a občianskou výchovou tvorí vzdelávaciu oblasť spoločenskovedných predmetov. Žiaci si postupne osvojujú kultúru spoločenskej komunikácie a demokratické spôsoby svojho konania na základe oboznamovania sa s vývojom ľudskej spoločnosti v jednotlivých historických obdobiach. Hlavnou funkciou dejepisu je kultivovanie historického vedomia žiaka ako celistvej osobnosti a uchovanie kontinuity historickej pamäti v zmysle odovzdávania historickej skúsenosti či už z miestnej, regionálnej, celoslovenskej, európskej alebo svetovej perspektívy. Žiaci postupne poznávajú historické udalosti, deje, javy a procesy v priestore a čase, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnili vývoj slovenskej spoločnosti a premietli sa do obrazu našej prítomnosti. Kladie dôraz na dejiny 19. a 20. storočia, v ktorých môžeme nájsť z väčšej časti korene súčasných spoločenských javov i problémov. Vedie k úcte k vlastnému národu, k rozvíjaniu vlastenectva i k úcte k iným národom a etnikám, rešpektovanie kultúrnych a iných odlišností, ľudí, rôznych diverzifikovaných skupín a spoločenstiev. Prispieva tak k rozvíjaniu hodnotovej škály demokratickej spoločnosti. Učebný predmet dejepis na 2. stupni ZŠ je na základe Národného štandardu finančnej gramotnosti verzia 1.1 s účinnosťou od 1. septembra 2014 zameraný aj na rozvoj finančnej gramotnosti, čo znamená schopnosť používať poznatky a zručnosti na efektívne riadenie vlastných finančných zdrojov s cieľom zaistiť si celoživotné finančné zabezpečenie. 2. Ciele vyučovacieho predmetu Tvorba študijných predmetových, medzipredmetových kompetencií spôsobilostí, schopností. Využívať kvalitu získaných znalostí v rôznych poznávacích i praktických situáciách, ktoré umožnia žiakom, aby nepristupovali k histórii len ako k uzavretej minulosti, ale aj k rozvíjaniu celej škály kompetencií klásť si v aktívnej činnosti kognitívne rôznorodé otázky na minulosť a vytvárať si tak postupne vlastný názor. Významným prostriedkom k tomu je súbor primeraných školských historických prameňov. Predpokladom rozvíjania a uplatňovania uvedených cieľových kategórií je prekonávať transmisívnu výučbu dejepisu, ktorej podstatou je odovzdávanie poznatkov v hotovej podobe prevažne explikačnými metódami a prostredníctvom frontálnej výučby, a v širšej miere aplikovať prístupy, ktoré kladú dôraz na aktívne učenie, na proces hľadania, objavovania a konštruovania poznatkov na základe vlastnej činnosti a skúsenosti v interakcii s učiteľom a spolužiakmi v kooperatívnom učení. 3. Obsah vyučovacieho predmetu Téma Obsahový štandart Výkonový štandart Prierezové témy Obrazy pravekého sveta Od lovca k roľníkovi Oboznámia sa s obsahom a cieľmi učiva a upevnia si vedomosti 5. roč. Milióny rokov človeka Lovci mamutov a ich Žiaci: - vedia objasniť stvorenie človeka FIG(Výmenný obchod) 3

Obrazy starovekého sveta kultúra Vznik roľníctva Rozšírenie roľníctva Náboženstvo ľudí mladšej doby kamennej Doba kovov Zázrak medenej kvapky Prvý zlatý vek Európy Na prahu histórie Riečne civilizácie a ich dedičstvo Rieky a roľníci Od dediny k štátu Posvätné znalosti a divy starovekého sveta Staroveké Grécko Grécko bájí a skutočností Mestské štáty Atény a Sparta Na ceste k demokracii- Solón a Perikles Alexander Macedónsky Grécka kultúra Staroveký Rím Sedem pahorkov, sedem kráľov Ovládnutie Itálie Rímom Od republiky k cisárstvu Rímska kultúra Limes Romanus a Slovensko v staroveku podľa Biblie a podľa Darwina, opísať život pravekých zberačov a lovcov, sú schopní vysvetliť význam roľníctva a dobytkárstva, výrobu keramiky, textilu, spracovanie kameňa, význam náboženstva, vedia uviesť archeologické lokality z praveku v SR. - vedia vysvetliť zmeny v spoločenskej deľbe práce, v delení obyvateľov na spoločenské vrstvy v dôsledku objavu a využívania medi, bronzu a železa nástroje a zbrane Žiaci: - vedia určiť znaky riečnych civilizácií, poznať vývoj od dedín po teritoriálne štáty, najvýznamnejšie štáty, panovníkov, vrstvy spoločnosti. - vedia uviesť najvýznamnejšie pamiatky staroveku. - vedia na mape ukázať polohu a prírodné podmienky Grécka, uviesť príčiny kolonizácie, opísať život ľudí v mestských. štátoch, znaky demokracie a jednoty Grékov jazyk, náboženstvo, kultúra. - vedia ukázať ríšu AM, uviesť jej význam. - vedia vymenovať výdobytky Grékov vo vede a kultúre, zdôvodniť význam OH v živote Grékov v minulosti a v súčasnosti. - vedia ukázať vznik a rozvoj Rímskeho impéria, pochopiť rozdiel medzi legendou a skutočnosťou. - sú schopní charakterizovať republiku, cisárstvo, život ľudí, opísať obranu ríše a prínos kultúry pre Európu. - vedia lokalizovať rímske opevnenia na strednom Dunaji a na Slovensku, vysvetliť príčiny rozpadu a zániku Rímskej ríše. TBZ FIG (Prvé kovové platidlá) OŽaZ DOV FIG (Trójska vojna) MDV TBZ FIG (Rímske impérium) MDV TBZ Svetové náboženstvá Kresťanstvo Starý zákon Nový zákon Islam Žiaci: - poznajú príčiny prenasledovania kresťanov v rímskej ríši -rozpoznajú korene kresťanského náboženstva -identifikujú hlavné rozdiely medzi Starým a Novým zákonom -vedia zhodnotiť význam a odkaz kresťanstva pre európsku kultúru -vedia okolnosti vzniku islamu -vedia zdôvodniť príčiny rýchleho TBZ 4

Korán rozširovania islamu -vedia identifikovať odkaz arabskej kultúry pre európsku kultúru Obrazy stredovekého sveta Tri ríše ranného stredoveku Byzantská ríša Franská ríša Arabská ríša Prepožičiavanie pôdy Léno, vazal, poddaný Každodenný život Každodenný život v období raného stredoveku Hrad, mesto dedina Vzdelanie Naučiť aký význam mali: kláštor pisár univerzity -poznajú príčiny rozdelenia rímskej ríše -vedia zovšeobecniť príčiny zániku západorímskej ríše -poznajú ciele expanzívnej politiky Justiniána, Karola Veľkého a arabských kalifov -vedia zhodnotiť kultúrny odkaz Byzantskej a Franskej ríše -poznajú nový vzťah medzi ľuďmi vyšších spoločenských vrstiev formujúcej sa stredovekej spoločnosti za pomoci grafu - vedia identifikovať spôsob života a obživy jednotlivých sociálnych vrstiev stredovekej spoločnosti -vedia zdôvodniť príčiny oddelenia remeselníkov od roľníkov -vedia zdôvodniť, prečo sa kláštory stali postupne hospodárskymi a kultúrnymi centrami -vedia zhodnotiť význam stredovekých univerzít DOV FIG (Hospodárstvo Franskej a Byzantskej ríše) 4. Metódy a formy práce Metódy: motivačné, expozičné, fixačné, diagnostické a klasifikačné, motivačná výzva, pochvala, povzbudenie, kritika, aktualizácia učiva, výklad, rozprávanie, opis, komparatívna, kooperatívna, analýza, syntéza, dedukcia, indukcia, heuristická, výskumná, demonštrácia, pozorovanie, práca s učebnicou a historickým materiálom. Formy: vyučovacia hodina, praktické aktivity, exkurzia, vychádzka, rozhovor, beseda. 5. Učebné zdroje - učebnice: Od praveku k staroveku, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 1998 Od staroveku k stredoveku, Orbis pictus, Bratislava 2001 - mapy, encyklopédie, dejepisná čítanka, dostupné DVD, video, zvukový záznam, internet - časopisy, noviny 6. Hodnotenie predmetu Žiaci sú hodnotení klasifikáciou v zmysle metodických pokynov pre hodnotenie a klasifikáciu žiaka schválených MŠ SR č.22/2011-r z 01. mája 2011. V procese hodnotenia učiteľ uplatňuje primeranú náročnosť, pedagogický takt voči žiakovi, rešpektuje jeho práva a humánny prístup. Predmetom hodnotenia sú najmä učebné výsledky, vedomosti, zručnosti, osvojené kľúčové kompetencie, ako aj usilovnosť a individuálne osobitosti žiaka. Uskutočňuje sa priebežné a celkové hodnotenie žiaka. Prospech žiakov sa klasifikuje nasledovnými stupňami: 1 výborný, 2 chválitebný, 3 dobrý, 4 dostatočný, 5 nedostatočný. 5

Dejepis siedmy ročník Základná škola s materskou školou, Školská 480, 034 95 Likavka Názov ŠVP Názov ŠkVP Vyučovací jazyk ŠVP II. stupňa ZŠ v SR, ISCED 2 nižšie stredné vzdelávanie Čo naši predkovia vytvorili, my zveľaďujeme. Slovenský Vzdelávacia oblasť Človek a spoločnosť Predmet Dejepis Ročník siedmy Časový rozsah výučby týždenne 1 hodina ročne 33 hodín Charakteristika vyučovacieho predmetu 1. Charakteristika vyučovacieho predmetu Dejepis spolu s humánnou zložkou zemepisu a občianskou výchovou tvorí vzdelávaciu oblasť spoločenskovedných predmetov. Žiaci si postupne osvojujú kultúru spoločenskej komunikácie a demokratické spôsoby svojho konania na základe oboznamovania sa s vývojom ľudskej spoločnosti v jednotlivých historických obdobiach. Hlavnou funkciou dejepisu je kultivovanie historického vedomia žiaka ako celistvej osobnosti a uchovanie kontinuity historickej pamäti v zmysle odovzdávania historickej skúsenosti či už z miestnej, regionálnej, celoslovenskej, európskej alebo svetovej perspektívy. Žiaci postupne poznávajú historické udalosti, deje, javy a procesy v priestore a čase, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnili vývoj slovenskej spoločnosti a premietli sa do obrazu našej prítomnosti. Kladie dôraz na dejiny 19. a 20. storočia, v ktorých môžeme nájsť z väčšej časti korene súčasných spoločenských javov i problémov. Vedie k úcte k vlastnému národu, k rozvíjaniu vlastenectva i k úcte k iným národom a etnikám, rešpektovanie kultúrnych a iných odlišností, ľudí, rôznych diverzifikovaných skupín a spoločenstiev. Prispieva tak k rozvíjaniu hodnotovej škály demokratickej spoločnosti. Učebný predmet dejepis na 2. stupni ZŠ je na základe Národného štandardu finančnej gramotnosti verzia 1.1 s účinnosťou od 1. septembra 2014 zameraný aj na rozvoj finančnej gramotnosti, čo znamená schopnosť používať poznatky a zručnosti na efektívne riadenie vlastných finančných zdrojov s cieľom zaistiť si celoživotné finančné zabezpečenie. 2. Ciele vyučovacieho predmetu Tvorba študijných predmetových, medzipredmetových kompetencií spôsobilostí, schopností. Využívať kvalitu získaných znalostí v rôznych poznávacích i praktických situáciách, ktoré umožnia žiakom, aby nepristupovali k histórii len ako k uzavretej minulosti, ale aj k rozvíjaniu celej škály kompetencií klásť si v aktívnej činnosti kognitívne rôznorodé otázky na minulosť a vytvárať si tak postupne vlastný názor. Významným prostriedkom k tomu je súbor primeraných školských historických prameňov. Predpokladom rozvíjania a uplatňovania uvedených cieľových kategórií je prekonávať transmisívnu výučbu dejepisu, ktorej podstatou je odovzdávanie poznatkov v hotovej podobe prevažne explikačnými metódami a prostredníctvom frontálnej výučby, a v širšej miere aplikovať prístupy, ktoré kladú dôraz na aktívne učenie, na proces hľadania, objavovania a konštruovania poznatkov na základe vlastnej činnosti a skúsenosti v interakcii s učiteľom a spolužiakmi v kooperatívnom učení. 3. Obsah vyučovacieho predmetu Téma Predkovia Slovákov v Karpatskej kotline Obsahový štandard Príchod Slovanov Pravlasť Slovanov Výkonový štandard Žiaci: - vedia opísať pravlasť Slovanov - vedia uviesť dôvody sťahovania Slovanov Priere zové témy DOV 6

Slováci v Uhorskom kráľovstve a ich migrácia Naučia sa delenie Slovanov Samova ríša Veľká Morava Pribina a Mojmír Solúnski bratia Ríša Svätoplukova Rozvadení bratia Kráľovstvo mnohých jazykov Starí Maďari prichádzajú Kráľovstvo svätého Štefana Nitrianske údelné vojvodstvo Tatári idú.. Vojny ničia krajinu Králi sa striedajú, veľmoži bohatnú Anjouovci na uhorskom tróne Kráľ so znamením havrana Banské mestá Naučia sa o význame banských miest na Slovensku Osídľovanie Slovenska a zlatonosná horúčka Kríza stredoveku Mení sa obraz človeka i sveta Kníhtlač Vynález kníhtlače na historickej mape ukázať územia na ktoré sa Slovania nasťahovali. - vedia vymenovať západných, južných a východných Slovanov. - identifikovať vzťahy medzi Slovanmi a Avarmi. - vedia uviesť príčiny vzniku Samovej ríše. - vedia zdôvodniť význam Samovej ríše. - vedia uviesť dôvody na vznik Veľkomoravskej ríše - vedia opísať vznik Nitrianskeho kniežatstva - vedia vysvetliť význam Veľkomoravskej ríše a zhodnotiť prínos Cyrila a Metoda pre rozvoj našej kultúry a štátnosti - vedia opísať Veľkomoravskú ríšu počas panovania Rastislava a Svätopluka - vedia opísať kultúru vo Veľkomoravskej ríši, vzdelanosť vo Veľkomoravskej ríši - vedia ukázať na historickej mape rozmach Veľkomoravskej ríše - vedia rozpoznať zbraň a výstroj vojakov z obdobia Veľkomoravskej ríše - vedia vysvetliť vznik Uhorského kráľovstva - vedia uviesť prínos predkov Slovákov pri vzniku Uhorského kráľovstva - vedia zhodnotiť vládu Štefana 1. - vedia zhodnotiť význam Nitrianskeho vojvodstva - vedia analyzovať Zlatú bulu Ondreja II. - vedia vysvetliť, prečo dochádzalo v Uhorsku k neustálemu boju o trón. - vedia analyzovať a zhodnotiť spôsob života ľudí vo vrcholnom stredoveku a dnes - vedia zdôvodniť hospodársky rozkvet za vlády Karola Róberta - vedia zhodnotiť význam vnútornej a zahraničnej politiky Ľudovíta I. a Žigmunda Luxemburského Žiaci: - vedia do slepej mapy nakresliť banské mestá ležiace na území Slovenska - vedia napísať krátky text o živote baníkov - vedia napísať krátky text o živote baníkov - vedia uviesť podstatné znaky úpadku stredovekej spoločnosti - vedia charakterizovať humanizmus - vysvetliť podstatu renesancie - vedia zhodnotiť význam kníhtlače - vedia napísať krátku esej o význame písaného slova - vedia rozlíšiť pojmy objavitelia a dobyvatelia 7 TBZ FIG (Platid lá na Veľkej Morav e) MDV FIG (Dôsled ky bojov o trón) DVA TBZ MDV FIG (Ťažba a jej výhody i nevýh ody)

Objavitelia a dobyvatelia Európania objavujú svet Európania si podmaňujú svet Hospodárske zmeny Od cechu k manufaktúre Reformácia a protireformácia Martin Luther a reformácia - vedia uviesť príčiny zámorských objavov - vedia posúdiť dôsledky zámorských objavov - vedia zhodnotiť význam zámorského obchodu - vedia zdôvodniť príčiny hospodárskych zmien v novoveku - vedia porovnať prácu remeselníka v cechu a v manufaktúre - vedia opísať život mešťana - vedia zostaviť správu o spôsobe života remeselníka - vedia zostaviť správu o spôsobe života remeselníka - vedia opísať príčiny vzniku reformácie a vysvetliť dôvody protireformácie MDV DOV TBZ MDV FIG (Reform ácia) Habsburská monarchia Slovensko na hraniciach dvoch svetov Moháčska katastrofa Turci na Slovensku Neposlušná šľachta Posledný kurucký odboj Bratislava - hlavné a korunovačné mesto Ustaraný cisár Veľká ozdoba Uhorska Žena na tróne Osvietený reformátor - vedia opísať moháčsku bitku a jej dôsledky - vedia objasniť postavenie Slovenska v Habsburskej monarchii - vedia charakterizovať postavenie Slovenska v susedstve Turkov - vedia uviesť príčiny a dôsledky protihabsburských povstaní v Uhorsku - vedia zostaviť obrazový materiál o Bratislave ako hlavnom a korunovačnom meste Uhorska - vedia zhodnotiť význam reforiem Márie Terézie a Jozefa II. - vedia charakterizovať osvietenský absolutizmus - vedia prezentovať významné slovenské osobnosti napísaním krátkej práce alebo v power point. MDV FIG (Prínos reformá cie) TBZ 4. Metódy a formy práce Metódy: motivačné, expozičné, fixačné, diagnostické a klasifikačné, motivačná výzva, pochvala, povzbudenie, kritika, aktualizácia učiva, výklad, rozprávanie, opis, komparatívna, kooperatívna, analýza, syntéza, dedukcia, indukcia, heuristická, výskumná, demonštrácia, pozorovanie, práca s učebnicou a historickým materiálom. Formy: vyučovacia hodina, praktické aktivity, exkurzia, vychádzka, rozhovor, beseda. 8

5. Učebné zdroje - učebnice: Európa v období stredoveku, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 1996 Slovensko v stredoveku a na začiatku novoveku, Orbis Pictus Istropolitana, Bratisava 1997 - dejepisná čítanka - mapy - encyklopédie - dostupné DVD - video - zvukový záznam - internet - časopisy, noviny 6. Hodnotenie predmetu Žiaci sú hodnotení klasifikáciou v zmysle metodických pokynov pre hodnotenie a klasifikáciu žiaka schválených MŠ SR č.22/2011-r z 01. mája 2011. V procese hodnotenia učiteľ uplatňuje primeranú náročnosť, pedagogický takt voči žiakovi, rešpektuje jeho práva a humánny prístup. Predmetom hodnotenia sú najmä učebné výsledky, vedomosti, zručnosti, osvojené kľúčové kompetencie, ako aj usilovnosť a individuálne osobitosti žiaka. Uskutočňuje sa priebežné a celkové hodnotenie žiaka. Prospech žiakov sa klasifikuje nasledovnými stupňami: 1 výborný, 2 chválitebný, 3 dobrý, 4 dostatočný, 5 nedostatočný. 9

Dejepis ôsmy ročník Základná škola s materskou školou, Školská 480, 034 95 Likavka Názov ŠVP Názov ŠkVP Vyučovací jazyk ŠVP II. stupňa ZŠ v SR, ISCED 2 nižšie stredné vzdelávanie Čo naši predkovia vytvorili, my zveľaďujeme. Slovenský Vzdelávacia oblasť Človek a spoločnosť Predmet Dejepis Ročník ôsmy Časový rozsah výučby týždenne 1 hodina ročne 33 hodín Charakteristika vyučovacieho predmetu 1. Charakteristika vyučovacieho predmetu Dejepis spolu s humánnou zložkou zemepisu a občianskou výchovou tvorí vzdelávaciu oblasť spoločenskovedných predmetov. Žiaci si postupne osvojujú kultúru spoločenskej komunikácie a demokratické spôsoby svojho konania na základe oboznamovania sa s vývojom ľudskej spoločnosti v jednotlivých historických obdobiach. Hlavnou funkciou dejepisu je kultivovanie historického vedomia žiaka ako celistvej osobnosti a uchovanie kontinuity historickej pamäti v zmysle odovzdávania historickej skúsenosti či už z miestnej, regionálnej, celoslovenskej, európskej alebo svetovej perspektívy. Žiaci postupne poznávajú historické udalosti, deje, javy a procesy v priestore a čase, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnili vývoj slovenskej spoločnosti a premietli sa do obrazu našej prítomnosti. Kladie dôraz na dejiny 19. a 20. storočia, v ktorých môžeme nájsť z väčšej časti korene súčasných spoločenských javov i problémov. Vedie k úcte k vlastnému národu, k rozvíjaniu vlastenectva i k úcte k iným národom a etnikám, rešpektovanie kultúrnych a iných odlišností, ľudí, rôznych diverzifikovaných skupín a spoločenstiev. Prispieva tak k rozvíjaniu hodnotovej škály demokratickej spoločnosti. Učebný predmet dejepis na 2. stupni ZŠ je na základe Národného štandardu finančnej gramotnosti verzia 1.1 s účinnosťou od 1. septembra 2014 zameraný aj na rozvoj finančnej gramotnosti, čo znamená schopnosť používať poznatky a zručnosti na efektívne riadenie vlastných finančných zdrojov s cieľom zaistiť si celoživotné finančné zabezpečenie. 2. Ciele vyučovacieho predmetu Tvorba študijných predmetových, medzipredmetových kompetencií spôsobilostí, schopností. Využívať kvalitu získaných znalostí v rôznych poznávacích i praktických situáciách, ktoré umožnia žiakom, aby nepristupovali k histórii len ako k uzavretej minulosti, ale aj k rozvíjaniu celej škály kompetencií klásť si v aktívnej činnosti kognitívne rôznorodé otázky na minulosť a vytvárať si tak postupne vlastný názor. Významným prostriedkom k tomu je súbor primeraných školských historických prameňov. Predpokladom rozvíjania a uplatňovania uvedených cieľových kategórií je prekonávať transmisívnu výučbu dejepisu, ktorej podstatou je odovzdávanie poznatkov v hotovej podobe prevažne explikačnými metódami a prostredníctvom frontálnej výučby, a v širšej miere aplikovať prístupy, ktoré kladú dôraz na aktívne učenie, na proces hľadania, objavovania a konštruovania poznatkov na základe vlastnej činnosti a skúsenosti v interakcii s učiteľom a spolužiakmi v kooperatívnom učení. Základné predmetové kompetencie Žiaci si kladú otázky: - použijú ich na osvojovanie daných významov, ktoré súvisia s riešením základných operácií: 1. s historickým časom 2. s historickým priestorom 3. s historickými faktami, udalosťami, javmi a procesmi a ich hodnotiacim posudzovaním - aplikujú ich v nových situáciách, v skúmateľských postojoch a pracovných postupoch pri vyšetrovaní, pátraní v školských historických písomných, obrazových, grafických a hmotných prameňoch - stopách po minulosti Žiaci získajú základné informácie ako: - vyhľadávať relevantné informácie, - využívať tieto informácie a verifikovať ich hodnoty, - štruktúrovať výsledky, výstupy a potvrdenia vybraného postupu. 10

Usporiadanie učiva v 8. ročníku nadväzuje na predchádzajúci učebný systém s rešpektovaním vzájomných súvislostí. Obsahom 8. ročníka sú národné, ale aj svetové dejiny. Pozostáva zo štyroch tematických celkov a to sú : - Európa na ceste k moderným národom Témy: Vek rozumu, Zrodenie modernej doby, Modernizácia, Nacionalizmus - Moderný slovenský národ Témy: Slovenské národné hnutie, Spisovný jazyk, Revolučný rok 1848, Revolúcia 1848/89 v Uhorsku, 1. SNR, Dobrovoľnícke výpravy - Rakúsko-Uhrorsko Témy: Slováci v Uhorsku, Dualizmus, Modernizácia, Industrializácia, Maďarizácia - slovenská otázka, Vysťahovalectvo, Mesto a vidiek - Prvá svetová vojna Témy: Rozdelená Európa, Zákopová vojna, Odboj Slovákov a Čechov, Zmeny na mape Európy Ročníkový cieľ: Oboznámiť žiaka so životom človeka v období od polovice 17. až do začiatku 20. storočia. Priblížiť mu základné historické udalosti, aby sa dokázal sám orientovať v dejinách. V rámci učiva zo svetových a národných dejín uvedeného historického rozpätia priblížiť žiakom: proces vzniku a formovania moderného slovenského národa; obraz o hospodárskych a politických pomeroch nielen u nás, ale i vo svete; príčinu, priebeh, výsledok a následky I. svetovej vojny a historické hodnoty Uhorska a Česko-slovenska pre dejiny Slovenska a Slovákov. Naučiť žiakov prepájať súvislosti a hľadať vzájomné vzťahy a tiež motivovať žiakov k spoznávaniu historických osobností, k práci s originálnym historickým textom, k osvojovaniu si historických pojmov a cudzích slov a k vyhľadávaniu rôznych zaujímavostí. Viesť žiakov k tomu, aby boli schopní pracovať s historickým časom, s historickým priestorom, s historickými faktami, udalosťami, javmi a procesmi, aby vedeli historické udalosti správne zhodnotiť a posúdiť. Uplatňované sú tieto medzipredmetové vzťahy: - Slovenský jazyk - Zemepis - Náboženská výchova - Občianska výchova - Biológia - Dopravná výchova - Environmentálna výchova 3. Obsah vyučovacieho predmetu Téma Obsahový štandard Výkonový štandard Prierezové témy Európa na ceste k moderným národom Vek rozumu Osvietenstvo, filozofické smery a predstavitelia Zrod modernej doby Veľká Británia Žiaci vedia: - definovať pojem osvietenstvo, opísať filozofické smery a hlavných predstaviteľov - vysvetliť nové pojmy (Listina slobôd, parlamentná monarchia, Stuartovci, lord protektor, listina práv), opísať vládu vo Veľkej Británii v 17.stor. - porozprávať o vláde Ľudovíta XIV.- výboje, rozvoj umenia - stručne opísať vládu Ľudovíta XVI., generálne stavy, ich požiadavky a filozofiu - charakterizovať priebeh, ciele a výsledky francúzskej revolúcie - analyzovať život a FIG(Sloboda, právo a povinnosť) FIG(Napoleonska 11

Francúzsko Francúzsko v 2.pol.18.stor. Veľká francúzska revolúcia Napoleon Bonaparte Americká vojna za nezávislosť Zjednotenie Talianska politické ambície a snahy Napoleona - načrtnúť spôsob života v USA v 18. a 19. stor., politické snahy a vznik USA - opísať hospodárske a politické pomery v Tal. pred zjednotením, spôsob vzniku jednotného Talianska - opísať hospodárske a politické pomery v Nem. pred zjednotením, spôsob vzniku nemeckého cisárstva - vysvetliť pojem priemyselná revolúcia, vymenovať najznámejšie vynálezy 19. storočia, ich význam a použitie - stručne opísať aspoň 4 umelecké smery a ich predstaviteľov vojna a jej financovanie) FIG(Priemysel a jeho finančná stránka) MDV Zjednotenie Nemecka Modernizácia Priemyselná revolúcia Moderný slovenský národ Umenie 19. storočia Nacionalizmus Moderný slovenský národ Slovenské národné hnutie SNH Ľudovít Štúr Revolučné Uhorsko Žiadosti slovenského národa Slovenskí dobrovoľníci Žiaci vedia: - vysvetliť proces formovania moderných národov a vymenovať znaky národa - vysvetliť dôvody šírenia národného povedomia, myšlienky všeslovanskej vzájomnosti, uviesť dôvody nepokojov, a ich výsledky - charakterizovať myšlienky, národné a politické snahy Ľ. Štúra, uzákonenie spisovnej slovenčiny - vymenovať význam revolučných snáh v Uhorsku, priebeh a výsledky - definovať jednotlivé body žiadostí - zhodnotiť snahy štúrovcov o osamostatnenie Slovákov, opísať postup DOV FIG(Nerovnosť medzi obyvateľmi) TBZ 12

Rakúsko Uhorsko Prvá svetová vojna Memorandum slovenského národa Vznik Rakúsko Uhorska Slováci v Uhorsku Každodennosť Ako sa žilo na Slovensku Krvavé udalosti v Černovej Rozdelená Európa Delenie Európy Priebeh I. svetovej vojny Zákopová vojna Výsledky I. svetovej vojny Zmeny na mape Európy Vznik ČSR Odboj Slovákov a Čechov T. G. Masaryk M. R. Štefánik jednotlivých dobrovoľníckych výprav - opísať snahy Slovákov v národnom hnutí, memorandum, dôvody, vznik a úlohy matice Žiaci vedia: - definovať nové pojmy, priebeh vzniku Rakúsko - Uhorska, hospodársky a národnostný vývoj - špecifikovať postavenie Slovákov v R-U - stručne opísať bežný život na Slovensku, maďarizáciu školstva, polit. strany na Slov. - porozprávať ako došlo k tragédii v Černovej a uviesť, aký bol ohlas černovskej tragédie vo svete Žiaci vedia: - uviesť príčiny vzniku prvej svetovej vojny - načrtnúť podľa mapy priebeh, jednotlivé bitky a koniec I. svetovej vojny - vymenovať a opísať výsledky prvej svetovej vojny - zhodnotiť pôsobenie Slovákov vo vojne, opísať zahraničný odboj, vznik a vyhlásenie ČSR - stručne opísať osobnosti, ich životopis a politické pôsobenie - stručne opísať osobnosti, ich životopis a politické pôsobenie DOV TBZ FIG (Finančná situácia po 1. svetovej vojne) 4. Metódy a formy práce Metódy: motivačné, expozičné, fixačné, diagnostické a klasifikačné, motivačná výzva, pochvala, povzbudenie, kritika, aktualizácia učiva, výklad, rozprávanie, opis, komparácia, kooperácia, analýza, syntéza, dedukcia, indukcia, heuristická, výskumná, demonštrácia, pozorovanie, práca s učebnicou a historickým materiálom. Formy: vyučovacia hodina, praktické aktivity, exkurzia, vychádzka, rozhovor, beseda 5. Učebné zdroje - Učebnice, mapy, encyklopédie, dostupné DVD, video - zvukový záznam, internet - časopisy, noviny 6. Hodnotenie predmetu Pri hodnotení žiakov sa použijú adekvátne metódy a prostriedky hodnotenia. Žiaci sa hodnotia v súlade s Metodickým pokynom č. 22/2011 s účinnosťou od 1. mája 2011 na hodnotenie žiakov ZŠ. V procese hodnotenia učiteľ uplatňuje primeranú náročnosť, pedagogický takt voči žiakovi, rešpektuje jeho práva a humánny prístup. Predmetom hodnotenia sú najmä učebné výsledky, vedomosti, zručnosti, osvojené kľúčové kompetencie, ako aj usilovnosť a individuálne osobitosti žiaka. Uskutočňuje sa priebežné a celkové hodnotenie žiaka. 13

Hodnotenie žiaka sa vykonáva klasifikáciou, slovným hodnotením alebo kombináciou klasifikácie a slovného hodnotenia. Prospech žiakov sa klasifikuje nasledovnými stupňami: 1 výborný, 2 chválitebný, 3 dobrý, 4 dostatočný, 5 nedostatočný. Žiaci sú hodnotení klasifikáciou v zmysle metodických pokynov pre hodnotenie a klasifikáciu žiaka schválených MŠ SR č.22/2011-r z 01. mája 2011. 14

Dejepis deviaty ročník Základná škola s materskou školou, Školská 480, 034 95 Likavka Názov ŠVP Názov ŠkVP Vyučovací jazyk ŠVP II. stupňa ZŠ v SR, ISCED 2 nižšie stredné vzdelávanie Čo naši predkovia vytvorili, my zveľaďujeme. Slovenský Vzdelávacia oblasť Človek a spoločnosť Predmet Dejepis Ročník deviaty Časový rozsah výučby týždenne 2 hodiny ročne 66 hodín Charakteristika vyučovacieho predmetu 1. Charakteristika vyučovacieho predmetu Dejepis spolu s humánnou zložkou zemepisu a občianskou výchovou tvorí vzdelávaciu oblasť spoločenskovedných predmetov. Žiaci si postupne osvojujú kultúru spoločenskej komunikácie a demokratické spôsoby svojho konania na základe oboznamovania sa s vývojom ľudskej spoločnosti v jednotlivých historických obdobiach. Hlavnou funkciou dejepisu je kultivovanie historického vedomia žiaka ako celistvej osobnosti a uchovanie kontinuity historickej pamäti v zmysle odovzdávania historickej skúsenosti či už z miestnej, regionálnej, celoslovenskej, európskej alebo svetovej perspektívy. Žiaci postupne poznávajú historické udalosti, deje, javy a procesy v priestore a čase, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnili vývoj slovenskej spoločnosti a premietli sa do obrazu našej prítomnosti. Kladie dôraz na dejiny 19. a 20. storočia, v ktorých môžeme nájsť z väčšej časti korene súčasných spoločenských javov i problémov. Vedie k úcte k vlastnému národu, k rozvíjaniu vlastenectva i k úcte k iným národom a etnikám, rešpektovanie kultúrnych a iných odlišností, ľudí, rôznych diverzifikovaných skupín a spoločenstiev. Prispieva tak k rozvíjaniu hodnotovej škály demokratickej spoločnosti. Učebný predmet dejepis na 2. stupni ZŠ je na základe Národného štandardu finančnej gramotnosti verzia 1.1 s účinnosťou od 1. septembra 2014 zameraný aj na rozvoj finančnej gramotnosti, čo znamená schopnosť používať poznatky a zručnosti na efektívne riadenie vlastných finančných zdrojov s cieľom zaistiť si celoživotné finančné zabezpečenie. 2. Ciele vyučovacieho predmetu Tvorba študijných predmetových, medzipredmetových kompetencií spôsobilostí, schopností. Využívať kvalitu získaných znalostí v rôznych poznávacích i praktických situáciách, ktoré umožnia žiakom, aby nepristupovali k histórii len ako k uzavretej minulosti, ale aj k rozvíjaniu celej škály kompetencií klásť si v aktívnej činnosti kognitívne rôznorodé otázky na minulosť a vytvárať si tak postupne vlastný názor. Významným prostriedkom k tomu je súbor primeraných školských historických prameňov. Predpokladom rozvíjania a uplatňovania uvedených cieľových kategórií je prekonávať transmisívnu výučbu dejepisu, ktorej podstatou je odovzdávanie poznatkov v hotovej podobe prevažne explikačnými metódami a prostredníctvom frontálnej výučby, a v širšej miere aplikovať prístupy, ktoré kladú dôraz na aktívne učenie, na proces hľadania, objavovania a konštruovania poznatkov na základe vlastnej činnosti a skúsenosti v interakcii s učiteľom a spolužiakmi v kooperatívnom učení. 3. Obsah vyučovacieho predmetu Téma Obsahový štandard Výkonový štandard Prierezové témy Európa v medzivojnovom období Demokracia vs. diktatúra Zlaté dvadsiate roky? Žiaci sú schopní: - uviesť zmeny, ktoré nastali v Európe ako dôsledok povojnovej krízy - ukázať na historickej mape nové štáty, ktoré vznikli v Európe MDV 15

Česko-slovensko v medzivojnovom období Politický systém Každodenný život - opísať situáciu v Rusku roku 1917 - rozlíšiť demokraciu od diktatúry - charakterizovať stalinistickú diktatúru - vysvetliť príčiny vzniku fašizmu v Taliansku - vysvetliť príčiny vzniku fašizmu v Nemecku - uviesť dôvody vzniku diktatúr - opísať vplyv vedy a techniky na zvyšovanie životnej úrovne FIG (Demokracia a postavenie človeka v spoločnosti) MDV FIG (Sporenie v minulosti a dnes) Druhá svetová vojna Slovenská republika (1939-1945) Zánik ČSR Priebeh vojny Tragédia židov Politický systém Žiaci sú schopní: - analyzovať postavenie Slovákov v ČSR - identifikovať národnostné menšiny v ČSR - zhodnotiť úlohu osobnosti: Masaryk, Štefánik, Hlinka, Hodža - prezentovať významné slovenské osobnosti napísaním krátkej práce alebo alebo power point - zdôvodniť vplyv kultúry, spolkov, škôl na každodenný život - analyzovať historické pramene - rozpoznať zmeny, ktoré nastali po vzniku ČSR a ich vplyv na každodenný život - charakterizovať politický systém ČSR, vznik strán a ich vplyv na politickú scénu - zhodnotiť hospodársky rozmach ČSR - porovnať Slovensko a Česko - opísať hospodárske a politické postavenie Slovenska v ČSR - vysvetliť úsilie slovenských strán o autonómiu v rámci ČSR - uviesť príčiny, ktoré viedli k okypteniu a zániku ČSR - opísať mníchovskú dohodu,- - opísať vyhlásenie autonómie Slovenska - analyzovať viedenskú FIG (Vzdelanie, práca a financie) TBZ FIG (Druhá svetová vojna a jej financovanie) 16

arbitráž - kriticky zhodnotiť postoj západných mocností voči ČSR Povojnový svet Československo za železnou oponou Slováci v odboji Život na Slovensku Rozdelený svet Žiaci sú schopní: - uviesť príčiny vypuknutia 2. svetovej vojny - pochopiť význam vzniku protihitlerovskej koalície - rozpoznať nebezpečenstvo ideológii, ktoré hlásajú rasovú neznášanlivosť - opísať príčiny a priebeh 2. svetovej vojny - ukázať na historickej mape najväčšie bitky - v chronologickom poradí zoradiť štáty napadnuté Nemeckom - opísať protifašistický odboj a život v čase vojny - zhodnotiť holokaust Slovenská republika 1993 Život v rozdelenom svete Podoby totality Pokus o reformu Nežná revolúcia Žiaci sú schopní: - uviesť príčiny vzniku Slovenskej republiky( 1939 1945 ) - rozlíšiť autoritatívny režim od demokracie - kriticky zhodnotiť postoj Nemecka voči Slovenskej republike - analyzovať dôsledky židovského kódexu - dokumentovať význam slovenského národného povstania - charakterizovať Slovenskú republiku - analyzovať politický systém SR - analyzovať hospodárstvo SR - zhodnotiť dôsledky holokaustu - opísať domáci odboj - uviesť význam SNP - napísať krátku úvahu o každodennom živote obyvateľstva v Slovenskej republike MDV Doba premien Žiaci sú schopní: - pochopiť rozdelenie sveta na dva 17

Koniec rozdeleného sveta tábory - rozlíšiť život za železnou oponou - rozpoznať zmeny v rozdelenom svete - porovnať politické systémy a ich vplyv na každodenný život Súčasný svet Fenomény súčasnosti - opísať dôsledky 2. svetovej vojny - uviesť príčiny vzniku dvoch mocenských blokov - dokumentovať proces sovietizácie strednej a východnej Európy - charakterizovať studenú vojnu, - opísať spoluprácu západoeurópskych krajín a politikov, ktorí stáli na začiatku integrácie Európy - opísať prejavy odporu východoeurópskych štátov proti komunistickej diktatúre - vysvetliť hromadenie bohatstva v rukách jednotlivcov a medzinárodných korporácií - zaujať stanovisko k procesu dekolonizácie. FIG (Bohatstvo a chudoba národa) Žiaci sú schopní: - uviesť príčiny narastania vplyvu KSČ - zhodnotiť februárový prevrat - analyzovať 50-te roky a procesy s buržoáznymi nacionalistami - vysvetliť znaky socializmu - zhodnotiť kolektivizáciu a industrializáciu - dokumentovať narastanie krízy a jej vyvrcholenie v socializme s ľudskou tvárou - charakterizovať rok 1968 a osobnosť A. Dubčeka -charakterizovať normalizáciu a osobnosť G. Husáka - zdôvodniť príčiny nespokojnosti a prejavy odporu voči režimu 18

4. Metódy a formy práce - zdôvodniť podstatu Charty 77 - opísať disent - uviesť význam sviečkovej manifestácie - vysvetliť pád železnej opony a nežnú revolúciu - vymenovať pozitíva a negatíva socializmu Žiaci sú schopní: - vymenovať príčiny rozdelenia Českej a Slovenskej republiky - opísať vznik Slovenskej republiky - uviesť výhody a nevýhody vstupu Slovenska do NATO a EÚ - zhodnotiť prijatie eura Žiaci sú schopní: - uviesť rozdiely v hospodárskom a politickom systéme súčasného sveta - uviesť výhody a nevýhody zjednocovania Európy - hľadať dôvody vzniku terorizmu vo svete - zaujať stanovisko k teroristickým útokom - zistiť príčiny globálneho otepľovania - rozlíšiť výhody a nevýhody internetu. Metódy: motivačné, expozičné, fixačné, diagnostické a klasifikačné, motivačná výzva, pochvala, povzbudenie, kritika, aktualizácia učiva, výklad, rozprávanie, opis, komparatívna, kooperatívna, analýza, syntéza, dedukcia, indukcia, heuristická, výskumná, demonštrácia, pozorovanie, práca s učebnicou a historickým materiálom. Formy: vyučovacia hodina, praktické aktivity, exkurzia, vychádzka, rozhovor, beseda. 5. Učebné zdroje - učebnice: Európa v období stredoveku, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 1996 Slovensko v stredoveku a na začiatku novoveku, Orbis Pictus Istropolitana, Bratisava 1997 - dejepisná čítanka - mapy - encyklopédie - dostupné DVD - video - zvukový záznam - internet - časopisy, noviny 6. Hodnotenie predmetu Pri hodnotení žiakov sa použijú adekvátne metódy a prostriedky hodnotenia. Žiaci sa hodnotia v súlade s Metodickým pokynom č. 22/2011 s účinnosťou od 1. mája 2011 na hodnotenie žiakov ZŠ. V procese hodnotenia 19

učiteľ uplatňuje primeranú náročnosť, pedagogický takt voči žiakovi, rešpektuje jeho práva a humánny prístup. Predmetom hodnotenia sú najmä učebné výsledky, vedomosti, zručnosti, osvojené kľúčové kompetencie, ako aj usilovnosť a individuálne osobitosti žiaka. Uskutočňuje sa priebežné a celkové hodnotenie žiaka. Hodnotenie žiaka sa vykonáva klasifikáciou, slovným hodnotením alebo kombináciou klasifikácie a slovného hodnotenia. Prospech žiakov sa klasifikuje nasledovnými stupňami: 1 výborný, 2 chválitebný, 3 dobrý, 4 dostatočný, 5- nedostatočný. Žiaci sú hodnotení klasifikáciou v zmysle metodických pokynov pre hodnotenie a klasifikáciu žiaka schválených MŠ SR č.22/2011-r z 01. mája 2011. 20

Geografia šiesty ročník Základná škola s materskou školou, Školská 480, 034 95 Likavka Názov ŠVP Názov ŠkVP Vyučovací jazyk ŠVP II. stupňa ZŠ v SR, ISCED 2 nižšie stredné vzdelávanie Čo naši predkovia vytvorili, my zveľaďujeme. Slovenský Vzdelávacia oblasť Človek a spoločnosť Predmet Geografia Ročník šiesty Časový rozsah výučby týždenne 1 hodina ročne 33 hodín Charakteristika vyučovacieho predmetu 1. Charakteristika vyučovacieho predmetu Učebný predmet geografia rozvíja u žiakov poznanie jedinečnosti planéty Zem. Od toho sa odvíja obsah predmetu. Žiaci pochopia význam poznania zákonitostí Zeme. Uvedomia si, že dokonalé pochopenie princípov existencie Zeme im pomôže ju využívať a chrániť. Kompetencie, ktoré žiaci prehlbujú štúdiom geografie, umožňujú im spoznávať krajinu, zákonitosti jej usporiadania, možnosti optimálneho využitia a ochrany krajiny človekom. Obsah geografie sa sústreďuje aj na väzby prírody a ľudskej spoločnosti. Vzhľadom na nárast problémov, vyplývajúcich z aktivít človeka a ich dopadu na prírodné prostredie i na spoločnosť, žiaci získajú aj skúsenosti ako reagovať na zmeny v priestore, pochopiť ich a v budúcnosti riešiť. Základnou geografickou kompetenciou je práca s mapou. Vedieť pracovať s mapou, čítať ju, analyzovať obsah mapy a interpretovať ho, orientovať sa podľa mapy, vedieť zhotoviť jednoduchý náčrt okolia a i. Túto základnú kompetenciu podporujú i záujmy žiakov, nielen o svoje okolie, ich možnosť cestovať, pracovať s internetom a i. Spoznávanie Zeme je základnou podmienkou jej ochrany. Každé miesto na Zemi je iné, líši sa podnebím, rastlinstvom, živočíšstvom, obyvateľmi a ich výtvormi. Obyvateľstvo v rôznych častiach sveta sa líši nielen jazykom, ale aj svojou kultúrou či spôsobom života. Poznanie týchto charakteristík a ich pochopenie vedie k porozumeniu predovšetkým vzájomných väzieb v krajine. Posúdiť postavenie Slovenska v porovnaní s ostatnými štátmi, ako ďalej zmeniť súčasný stav a pričiniť sa o rozvoj Slovenska a jeho regiónov tiež patria do geografického poznávania. Námety, čo môže každý žiak urobiť pre svoje mesto, svoj región, sú súčasťou praktického geografického výstupu potrebného pre bežný život. Učebný predmet geografia na 2. stupni ZŠ je na základe Národného štandardu finančnej gramotnosti verzia 1.1 s účinnosťou od 1. septembra 2014 zameraný aj na rozvoj finančnej gramotnosti, čo znamená schopnosť používať poznatky a zručnosti na efektívne riadenie vlastných finančných zdrojov s cieľom zaistiť si celoživotné finančné zabezpečenie. 2. Ciele vyučovacieho predmetu Medzi hlavné ciele predmetu geografia patrí: Používať a vedieť interpretovať mapy rôzneho druhu (automapy, mapy na internete, turistické mapy, tematické mapy a i.). Vedieť pracovať s informáciami o krajine ako časti Zeme (aj Zeme ako celku) a prakticky ich využiť v bežnom živote napríklad pri turistike, pri rozhodovaní o umiestňovaní aktivít v rozvoji regiónov dopravných sietí, prípadne ťažbe nerastných surovín. Poznať vplyv a účinok vnútorných a vonkajších síl, ktoré pôsobia na povrch Zeme a tým sa vedieť chrániť pred živelnými pohromami. Porozumieť premenám v krajine, ktoré podmieňuje človek (vrátane kultúrnych aspektov). Zhodnotiť perspektívy rozvoja pre budúcnosť (vývoj počtu obyvateľstva, rozvoja sídel, hospodárstva a i.). V obsahu geografie sa snažíme o integráciu a súborný pohľad na poznatky získané v spoločenských či prírodovedných disciplínach (história, biológia, geológia, fyzika, chémia). Vytvoriť ich prepojenie tak, aby vznikol komplexný obraz o regiónoch v rôznych častiach sveta. V novom zameraní geografie, kladieme väčší dôraz na kultúru a charakteristiku kultúrnych prejavov ľudí v rôznych častiach sveta. Rozvíjanie podnikateľských zručností žiaci získajú spracúvaním projektov. Žiaci sa naučia riadiť projekty, ako sú napr. modelové cestovné kancelárie a pod. Kultúrne kompetencie rozšíriť prostredníctvom poznania rôznych kultúr na celom svete. Geografia učí vážiť si iné kultúry pri zachovaní vlastnej identity, venuje sa ľudovej kultúre a kultúrnym tradíciám. 21

Kultúrne pamiatky sú súčasťou obsahu regionálnej geografie. Schopnosti a zručnosti získané štúdiom geografie využiť pri oddychových aktivitách (cestovaní, rekreácii a i.). Podporovať interpretáciu obrázkov, fotografií, grafov, tabuliek, prierezov, schém a diagramov. 3. Obsah vyučovacieho predmetu Téma Obsahový štandard Výkonový štandard Prierezové témy Planéta Zem Austrália a Oceánia najvzdialenejší svetadiel Povrch Zeme -oceány, Svetadiely. Rozloženie oceánov a svetadielov na Zemi. Polárne oblasti Zeme Šírkové a výškové pásma. Vznik pohorí. Poloha. Zobrazenie na mapách. Austrália na južnej Pologuli. Ostrovy a zálivy. Vodstvo Austrálie. Objavovanie Austrálie. Britská kolónia. Hustota obyvateľstva. Štruktúra obyvateľstva. Mestá, život v meste a v sídlach. Hlavné mesto. Štátne zriadenie. Hospodárstvo Austrálie. Doprava. Porovnať povrch Zeme v jednotlivých častiach (pologuliach),vymenovať a ukázať na mape a glóbuse oceány, svetadiely. Určiť rozdiel medzi ostrovom a polostrovom. Vysvetliť rozdiel medzi prielivom a prieplavom. Ukázať na mape a opísať polárne oblasti. Opísať typy prírodných krajín a ich rozloženie na príklade Ameriky. Opísať vznik sopečných, kryhových a pevninových pohorí. Určiť na mape polohu Austrálie geografickými súradnicami. Ukázať na mape vybrané ostrovy, polostrovy, zálivy, moria, oceánske prúdy. Odlíšiť teplé a studené oceánske prúdy. Určiť na mape toky riek (Murray, Darling), Polohu jazier(eyrovo jazero. Charakterizovať artézske vody. Poznať históriu osídľovania(cook, Tasman).Charakterizovať Rozmiestnenie obyvateľstva v Austrálii. Určiť husto a riedko osídlené oblasti a uviesť príčiny. Opísať život pôvodných obyvateľov a ich vzťah k prisťahovalcom. Určiť polohu vybraných miest podľa mapy. Opísať rozdiel medzi mestskými a vidieckymi sídlami v Austrálii. Charakterizovať princípy, na ktorých funguje federatívny štát (na príklade Austrálie). Stručne charakterizovať spôsob využitia pôdy, pestované plodiny a chované živočíchy. DOV 22

Oblasti Oceánie AMERIKA Nový svet Rozdelenie Oceánie(Melanézia, Mikronézia, Polynézia). Sopečné, koralové a pevninové ostrovy (Nová Kaledónia, Nový Zéland, Havajské ostrovy, Fidži, Tahiti, Nová Guinea, Guam). Rastlinstvo a živočíšstvo. Tropické a subtropické Podnebie. Pôvodní obyvatelia a ich kultúra. Kolonizácia Oceánie. Mestá. Hospodárstvo Oceánie. Enviromentálne problémy. Pamiatky UNESCO a prírodné rezervácie. Zobrazenie Ameriky na Mapách. Povrch pohoria, nížiny. Podnebné pásma v Amerike. Vodstvo v Amerike rieky, jazerá, vodopády, Panamský prieplav. Oceánske prúdy. Vymenovať najvýznamnejšie ťažené nerastné suroviny. Ukázať na mape hospodársky najvyspelejšie oblasti. Ukázať na mape vybrané ostrovy a súostrovia. Opísať vznik sopečných, koralových a pevninových ostrovov. Rozdeliť Oceániu na oblasti a charakterizovať ich. Opísať tropické a subropické oblasti Oceánie, v nich typické rastliny a živočíchy. Opísať život pôvodných obyvateľov a ich vzťah k prisťahovalcom. Ukázať na mape najväčšie (hlavné) mestá Oceánie. Opísať pestovanie základných plodín. Opísať možnosti a využitie Oceánie pre cestovný ruch. Charakterizovať problémy obyvateľov Austrálie s pitnou vodou a ich príčiny. Opísať najkrajšie prírodné rezervácie a pamiatky UNESCO. Určiť na mape polohu Ameriky geografickými súradnicami(vzhľadom na základné rovnobežky a poludníky). Ukázať na mape vybrané ostrovy, polostrovy, zálivy,moria, prielivy, prieplavy. Určiť na mape vybrané povrchové celky, opísať ich polohu žiaci poznajú najvyšší vrch Ameriky Určiť a ukázať na mape rozloženie podnebných pásiem Studené(polárne), mierne, subtropické, tropické podnebné pásmo Ameriky. Určiť na mape toky riek. Žiaci určia oblasti výskytu jazier. Vysvetliť vznik Oceánskych prúdov (Golfský, Labradorský, Humboltov) a ich vplyv na 23

Rastlinné pásma v Amerike. Staré civilizácie a stret kultúr, multikulturalita. Štáty v Severnej a Južnej Amerike s najväčšími mestami. Hospodárstvo Ameriky najvýznamnejšie odvetvia. Ochrana prírody národné parky. Kultúrne Pamiatky. Grónsko najväčší ostrov Zeme. Ľadovce vznik a činnosť ľadovca. podnebie priľahlých pevnín. Porovnať vplyv Labradorského, Golfského a Peruánskeho prúdu. Určiť podľa mapy rozloženie typov krajín v Amerike. Vysvetliť ako súvisí rozloženie rastlinných a živočíšnych pásiem s podnebnými pásmami. Opísať zásahy človeka do prírody. Poznať históriu Osídľovania, žiaci opíšu plavby Európanov. Opísať život a kultúru pôvodných obyvateľov (Inkovia, Mayovia Aztékovia, Prérijoví Indiáni) a ich vzťah k prisťahovalcom. Na politickej mape určiť polohu vybraných štátov(kanada, USA, Mexiko, Brazília, Argentína, Venezuela, Kolumbia) a ich hlavné mestá. Stručne charakterizovať ich hospodárstvo. Stručne charakterizovať, pestované plodiny a chované živočíchy. Vymenovať najvýznamnejšie ťažené nerastné suroviny. Ukázať na ma- pe hospodársky najvyspelejšie oblasti Ameriky. Charakterizovať priemyselné odvetvia Ameriky, hlavné dopravné trasy, centrá cestovného ruchu. Opísať polohu národných parkov (YosemitskýaYellowstonský NP, Sekvoje, Galapágy. Žiaci uvedú význam ochrany rastlín a živočíchov. Ukázať na mape a opísať vybrané stavebné pamiatky Ameriky (Golden gate, Socha slobody, Teotihuacán, Machu Picchu, Itajpú. Opísať vznik ľadovcov Vysvetliť rozdiel medzi pevninovým a horským ľadovcom. Vymenovať tvary, ktoré vytvára DOV FIG ( Životné potreby. ľudská práca, burza, zadľženosť) 24

Vplyv vonkajších činiteľov na tvar zemského povrchu (vietor skalné mestá, tečúca voda kaňony), príklady z Ameriky. Problémy života vo veľkých mestách. Príčiny odlesňovania v Južnej Amerike. ľadovec. Na mape určiť polohu Grónska. Opísať život Inuitov. Ukázať na mape vybrané lokality Ameriky. Ukázať a popísať Coloradskú plošinu, Skalné mesto, Grand Canyon a Dolinu smrti. Opísať hlavné enviromentálne problémy(civilizačné choroby, problémy s odstraňovaním odpadu, dopravné zápchy, znečisťovanie povrchovej a podpovrchovej vody) veľkomiest na príklade vybraných miest Ameriky(Mexico City, Rio de Janeiro, Sao Paulo, Slumy). Vysvetliť význam Amazonského dažďového lesa pre ŽP. Uviesť príčiny úbytku plochy dažďového lesa v Južnej Amerike. 4. Metódy a formy práce Rozhovor, praktická demonštrácia, práca s mapou. Riešenie problémových úloh, práca vo dvojiciach, diskusný príspevok, obrázková prezentácia, vyhľadávanie informácií v literatúre a na internete - skupinová práca, projektové vyučovanie, besedy. 5. Učebné zdroje Na podporu a aktiváciu vyučovania a učenia žiakov sa využijú nasledovné učebné zdroje: učebnica pre 6. ročník ZŠ, atlasy, mapy, encyklopédie, CD, DVD, videá, informácie získané z internetu, odborné časopisy. 6. Hodnotenie predmetu Žiaci sú hodnotení klasifikáciou v zmysle metodických pokynov pre hodnotenie a klasifikáciu žiaka schválených MŠ SR č.22/2011-r z 01. mája 2011. 25

Geografia siedmy ročník Základná škola s materskou školou, Školská 480, 034 95 Likavka Názov ŠVP Názov ŠkVP Vyučovací jazyk ŠVP II. stupňa ZŠ v SR, ISCED 2 nižšie stredné vzdelávanie Čo naši predkovia vytvorili, my zveľaďujeme. Slovenský Vzdelávacia oblasť Človek a spoločnosť Predmet Geografia Ročník siedmy Časový rozsah výučby týždenne 1 hodina ročne 33 hodín Charakteristika vyučovacieho predmetu 1. Charakteristika vyučovacieho predmetu Učebný predmet geografia rozvíja u žiakov poznanie jedinečnosti planéty Zem. Od toho sa odvíja obsah predmetu. Žiaci pochopia význam poznania zákonitostí Zeme. Kompetencie, ktoré žiaci prehlbujú štúdiom geografie, umožňujú im spoznávať krajinu, zákonitosti jej usporiadania, možnosti optimálneho využitia a ochrany krajiny človekom. Regionálna geografia v základnej škole tvorí základ vyučovania geografie. Je to pre žiakov prijateľný spôsob ako získať veľa zaujímavých informácií o prostredí, ktoré ich zaujíma a pritom sa naučiť potrebné informácie. Regionálna geografia nie je len opis javov v jednotlivých regiónoch, ale prostredníctvom konkrétnych javov žiaci získajú informácie, naučia sa ich porovnávať, triediť, vyhľadávať vzťahy a vysvetľovať ich Obsah geografie sa sústreďuje aj na väzby prírody a ľudskej spoločnosti. Vzhľadom na nárast problémov, vyplývajúcich z aktivít človeka a ich dopadu na prírodné prostredie i na spoločnosť, žiaci získajú aj skúsenosti ako reagovať na zmeny v priestore, pochopiť ich a v budúcnosti riešiť. Základnou geografickou kompetenciou je práca s mapou. Vedieť pracovať s mapou, čítať ju, analyzovať obsah mapy a interpretovať ho, orientovať sa podľa mapy, vedieť zhotoviť jednoduchý náčrt okolia a i. Túto základnú kompetenciu podporujú i záujmy žiakov, nielen o svoje okolie, ich možnosť cestovať, pracovať s internetom a i. Spoznávanie Zeme je základnou podmienkou jej ochrany. Každé miesto na Zemi je iné, líši sa podnebím, rastlinstvom, živočíšstvom, obyvateľmi a ich výtvormi. Obyvateľstvo v rôznych častiach sveta sa líši nielen jazykom ale aj svojou kultúrou či spôsobom života. Poznanie týchto charakteristík a ich pochopenie vedie k porozumeniu predovšetkým vzájomných väzieb v krajine. 2. Ciele vyučovacieho predmetu Geografia rozvíja súbor kľúčových kompetencií, ktoré majú prevažne priestorový a integrujúci charakter. Považuje sa za ne súbor vedomostí, zručností a schopností, ktoré vie žiak správne skombinovať a tak porozumieť, interpretovať a prakticky využívať danosti krajiny. Patria medzi ne: Používať a vedieť interpretovať mapy rôzneho druhu (automapy, mapy na internete, turistické mapy, tematické mapy a i.). Práca s informáciami o krajine ako časti Zeme (aj Zeme ako celku). Ich praktické využitie v bežnom živote a schopnosť vyhľadať a použiť ich pre praktické potreby (textové a dátové zdroje v tlačenej či digitálnej podobe). Získané poznatky systemizovať do oblastí fyzickej a humánnej geografie. Poznatky fyzickej geografie sú u oblasti prírodných charakteristík Zeme. V oblasti humánnej geografie vyučovanie sa zameriava na človeka na Zemi, na premeny, ktorými ovplyvnil krajinu. Porozumieť premenám v krajine, ktoré podmieňuje človek (vrátane kultúrnych aspektov). Zhodnotiť perspektívy rozvoja pre budúcnosť (vývoj počtu obyvateľstva, rozvoja sídel, hospodárstva a i.). Pri vyučovaní geografie sa veľký dôraz kladie na literatúru ako zdroj, nielen učebnice ale aj odborné a vedecké časopisy, ktoré prinášajú aktuálne informácie. V obsahu geografie sa snažíme o integráciu a súborný pohľad na poznatky získané v spoločenských či prírodovedných disciplínach (história, biológia, geológia, fyzika, chémia, sociológia, filozofia). Vytvoriť ich prepojenie tak, aby vznikol komplexný obraz o regiónoch v rôznych častiach sveta. Rozvíjanie podnikateľských zručností žiaci získajú spracúvaním projektov. Žiaci sa naučia riadiť projekty, ako sú napr. modelové cestovné kancelárie, projekty na inventarizáciu predpokladov rozvoja regiónov a pod. Získať základné vedomosti o Afrike a Ázii, geografických charakteristikách obidvoch svetadielov rozvíjať si chuť učiť sa. Rozvíjať schopnosť objavovať a snahu vysvetľovať, hľadať vzájomné vzťahy a vysvetľovať ich. Prejavovať záujem o spôsob života ľudí v rôznych častiach sveta vedieť čítať mapu, orientovať sa na nej a podľa nej v praxi 26