Vzdelávacia oblasť Príroda a spoločnosť Názov predmetu Prírodoveda Ročník 2. Časový rozvrh výučby ŠKVP 1 hodina týţdenne, 33 hodín ročne Z toho Počet hodín ŠVP 1 Počet voliteľných hodín 0 1.CHARAKTERISTIKA PREDMETU Predmet Prírodoveda predstavuje úvod do systematizácie a objektivizácie spontánne nadobudnutých prírodovedných poznatkov dieťaťa. Predmet integruje viaceré prírodovedné oblasti ako je biológia, fyzika, chémia a zdravoveda. Oblasti sú integrované predovšetkým preto, lebo cieľom predmetu nie je rozvíjanie obsahu samostatných vedných disciplín, ale postupné oboznamovanie sa s prírodnými javmi a zákonitosťami tak, aby sa u dieťaťa zároveň s prírodovedným poznaním rozvíjala aj procesuálna stránka samotného poznávacieho procesu. Vyučovanie je postavené na pozorovacích a výskumných aktivitách, ktorých cieľom je riešenie čiastkových problémov, pričom východiskom k stanovovaniu vyučovacích problémov sú aktuálne detské vedomosti, ich minulá skúsenosť a úroveň ich kognitívnych schopností. Samotné edukačné činnosti sú zamerané na iniciáciu skúmania javov a udalostí, ktoré sú spojené s bezprostredným ţivotným prostredím die ťaťa a s dieťaťom samým. Prostredníctvom experimentálne zameraného vyučovania si deti rozvíjajú pozitívny vzťah k prírode, ale aj k samotnej vede. 2.CIELE PREDMETU Hlavným cieľom predmetu je rozvíjať poznanie dieťaťa v oblasti spoznávania prírodného prostredia a javov s ním súvisiacich tak, aby bolo samostatne schopné orientovať sa v informáciách a vedieť ich spracovávať objektívne do takej miery, do akej mu to povoľuje jeho kognitívna úroveň. Cieľ je moţné bliţšie špecifikovať; prírodoveda má deti viesť k:
spoznávaniu ţivotného prostredia, k pozorovaniu zmien, ktoré sa v ňom dejú, k vnímaniu pozorovaných javov ako častí komplexného celku prírody. rozvoju schopnosti získavať informácie o prírode pozorovaním, skúmaním a hľadaním v rôznych informačných zdrojoch rozvoju schopnosti pozorovať s porozumením prostredníctvom vyuţívania všetkých zmyslov a jednoduchých nástrojov, interpretovať získané informácie objektívne opisovaniu, porovnávaniu a klasifikácii informácií získaných pozorovaním rozvoju schopnosti realizovať jednoduché prírodovedné experimenty nazeraniu na problémy a ich riešenia z rôznych uhlov pohľadu tvorbe a modifikácii pojmov a predstáv, ktoré opisujú a vysvetľujú základné prírodné javy a existencie 3. OBSAH VZDELÁVANIA Prírodoveda učí ţiakov vnímať prírodu, jej krásy, zmeny v priebehu roka. Počas vyučovania ţiaci sledujú prírodu, pozorujú javy v prírode, snaţia sa vysvetľovať a hľadať odpovede na otázky týkajúce sa ročných období, rastlín a stromov v okolí školy, pozorovania oblohy, ochrany ţivotného prostredia. Súčasťou prírodovedy je aj človek, starostlivosť o zdravie, bezpečnosť a zdravý spôsob ţivota. Prírodoveda učí ţiakov všímať si priestor, v ktorom ţijeme a jeho zmeny, vnímať jedinečnosť prvkov prírody a prírodných výtvorov v okolí, rozumieť znakom, ikonám, hľadať riešenia na otázky, hľadať informácie, svoje návrhy interpretovať, diskutovať o návrhoch, vedieť robiť jednoduché pokusy, sledovať a výsledky sledovania zaznamenávať. Vyučovací predmet Prírodoveda v sebe zah ŕňa prírodovedné a spoločenskovedné učivo, ktoré je osnované epizodicky, stavia na ţivej skúsenosti,vychádza z praktického ţivota, konkrétnych činností.ţiak seba vníma ako súčasť prírody a spoločnosti a učí sa primerane tomu poznaniu správať. Spoznáva ţivotné procesy, biologické a ekologické súvislosti, osvojuje si zodpovedné správanie k sebe, svetu a ľuďom. Učivo je štruktúrované do tematických celkov s naznačenými podtémami. Spoločenskovedné učivo Je orientované na získanie poznatkov a zručností, ktoré ţiakovi umoţnia ţiť a vytvárať vhodné sociálne prostredie pre iných. Spoločenskovedné učivo sa dá vyuţiť ako prostriedok na: osobné a sociálne učenie ( cieľom je rozširovanie osobnej a sociálnej kompetencie ţiakov );
obsahové a metodické učenie ( cieľom sú poznatky o spoločnosti a pracovné postupy a techniky). Ţiak získava základnú predstavu o sebe v rozličných situáciách a vzťahoch ( Práca a odpočinok ). Ţiak nadväzuje kontakty so ţivotom ( so staršou generáciou, vychádzky, exkurzie, besedy ). Ţiak rozvíja vlastný sebasystém, sociálne vzťahy, toleranciu a kooperáciu ( schopnosť zaradenia sa a orientácie v triede, v rodine, v prostredí, sebaobjavovanie a sebakontrola, schopnosť tvorby kontaktov ). Prírodovedné učivo Poskytuje ţiakom základné informácie o ţivej prírode (rastlinách, ţivočíchoch, človeku), neţivej prírode (nerastoch, horninách), jednoduché príklady z fyziky (čas, priestor, meranie, váţenie), jednoduché poznatky zo zemepisu (orientácia v najbliţšom okolí). V 2. ročníku je prírodovedné učivo usporiadané podľa ročných období. Ţiaci vnímajú prírodné javy ako objektívne činitele, uvedomujú si, ţe na zmeny v prírode sa v priebehu roka viaţu aj zmeny v činnostiach ľudí a v ich ţivote. Tematické celky: Hmota, Zelenina a ovocie, Voda, Cyklus stromu, Rastliny a semená: objasňujú charakteristické znaky ročného obdobia, základné prejavy počasia, ţivot a prejavy rastlín, charakteristické znaky ţivota ţivočíchov, činnosti dospelých, hry detí, rozvíjajú časové predstavy. V základnom učive je zakomponované aj rozvíjanie predstáv o priestore. Do prírodovedného učiva sú zahrnuté témy U lekára, Práca a odpočinok. Environmentálna výchova utvára návyky pre zodpovedný vzťah k ţivotnému prostrediu, integruje vedomosti z ekológie, etiky, a pod.
M T Tematický celok Téma Výchovno vzdelávací cieľ Prierezové témy PZ IX. X. XI. 1. Opakovanie Čo si pamätáme 2. Opakovanie Čo si pamätáme 3. 1. Ovocie a zelenina Ovocie Ovocie a ovocné plody Zavárame s Vlnkou Ovocie Ovocie a ovocné plody Zavárame s Vlnkou 2. Ovocné stromy 3. Zelenina Počasie v ročných obdobiach. Ročné obdobia Školský rok, kalendárny rok. T de Fázy Mesiaca. Východ a západ slnka. Časti dňa. Stromy, kry a byliny. Určovanie beţných druhov zeleniny. Triedenie zeleniny podľa časti, pre ktorú ju pestujeme. Poznávanie ovocných stromov. Malvice, kôstkovice, bobule. Aj stromy majú svoje tajomstvá. Spôsoby odkladania ovocia a zeleniny. Poznávanie ovocných stromov. Určovanie časti stromu. Spôsob konzumácie ovocia. Pozorovanie stromov v okolí školy. Triedenie zeleniny (koreňová, listová, plodová). Význam zeleniny pre zdravie človeka. Časti zeleniny ENV - Zmeny v prírode. 4 ročné obdobia. 2 OSR - Ak pracuješ, máš právo na odpočinok. 3 OZO Ako sa správam v prírode. RLK - Kladný vzťah k bydlisku, k Príloha J vlasti ENV - Štyri ročné obdobia. ENV - Úrodnosť pôdy. Význam ţivín pre rast Vych. rastlín. OZO - Vplyv vitamínov pre zdravie. MDV- Reklama na ovocie. 4 VMR - Pomoc rodičom pri domácich prácach Spôsoby uskladňovania a spracovania ovocia. OZO - Ovocie - hygiena potravín. OZO zdravá výţiva. ENV - Spojenie človeka a prírody. VMR - Poznávať zásady zdravého ţivota. OZO - Zdravá výţiva. 4. Zelenina Zber a lisovanie listov. Výroba zeleninového šalátu. Vych. 1. 2. U lekára Zdravie a choroba 3. Práca a odpočino k Zdravie a choroba V zdravotnom stredisku U lekára Práca a zábava 4. Práca a zábava Rastliny Úraz, choroba, očkovanie. Ošetrovanie odrenín. Privolanie pomoci k zranenému Beţné choroby, úrazy. Ošetrovanie rany. Darcovstvo krvi. Ošetrovanie odrenín. Privolanie pomoci k zranenému. Lekárska sluţba prvej pomoci. Príznaky Zdravotnícke ochorenia. zariadenie, Meranie zdravotní teploty. pracovníci. Beţné choroby. Zdravotnícke zariadenie, zdravotní pracovníci. Lekáreň. Orientácia v kalendári. Rozlišovať pracovné dni a dni pracovného pokoja. Význam prázdnin, dovolenky. Ako trávim voľný čas. MDV - Lekár pacient. OSR - Máš právo na odpočinok a zotavenie OZO - Predchádzať úrazom. OZO oddych a relaxácia. VMR projekt voľný čas s rodinou 5 6,7 Vych. 8,9 10 11 12 13 14 15 Vych. (E)
1. a Ţivá a neţivá príroda Časti ţivej a neţivej prírody. Rozlišovanie časti ENV - Zachovanie biodiverzity - poznávať rastliny v 16 XII. semen ENV - Pôda, úrodnosť pôdy, ţiviny v pôde. 17 2. Ţivá a neţivá príroda Pozorovanie rastu rastlín. Kútik ţivej prírody. OZO- Bezpečnostné zásady pri práci v kútiku ţivej 4.KOMPETENCIE SPÔSOBILOSTI V procese vyučovania Prírodovedy v 2. ročníku je potrebné pr rody. zvládnuť autoregulačné kompetencie, rozvíjajú v závislosti od iných kompetencií: sebauvedomovanie sebapoznanie sebaponímanie sebahodnotenie sebakontrola sebareflexia sebadôvera sebaúcta sebavýchova. Ako veľmi efektívny spôsob zámerného rozširovania sociálnych zručností sa pokladá proces kooperatívneho učenia. 5.POŽIADAVKY NA VÝSTUP Opísať zmeny v priebehu roka, ročné obdobie, Vedieť sa orientovať v kalendári. Porovnať ročné obdobia podľa teploty vzduchu, spôsobu obliekania, činnosti ţiakov. Rozoznať stromy listnaté a ihličnaté podľa základných charakteristík. Poznať základné kvety, rastúce v okolí školy a v obci, v parku, na lúke. Vedieť polievať kvety voľne rastúce aj v kvetináčoch. Rozlíšiť ovocné stromy od iných stromov. Poznať základné druhy plodov a čím sa líšia. Navrhnúť moţnosti ochrany lesov v parku, na školskom dvore, kvety a zvieratá v parku, spoluţitie. Opísať v akých formách sa môţe voda nachádzať v prírode.
Vysvetliť rozdiel medzi riekou a jazerom, poznať aká rieka tečie v okolí obce. Vysvetliť význam vody pre človeka, navrhnúť spôsoby ako chrániť vodu. Pripraviť experiment, čo sa vo vode rozpustí, čo sa nerozpustí. Pozorovať ţivočíchy v okolí školy, informácie z encyklopédie alebo internetu. Uviesť príklady ako vyuţíva človek prírodu. Vysvetliť, kedy uţ človek nevhodne vyuţíva prírodu a začne ju ničiť. Navrhnúť spôsoby, ako viesť zdravý spôsob ţivota, starať sa o seba. Poznať návyky správnej ţivotosprávy, vedieť sa správne obliecť podľa počasia, dávať si pozor na ceste, osvojiť si správne hygienické návyky. Opísať nebezpečné miesta, poznať v ktorých častiach školy, resp. cesty do školy alebo v obci sú nebezpečné miesta. 6.METÓDY A FORMY V o výchovno vzdelávacom procese vyučovania prírodovedy je moţné voliť a uplatňovať rôzne metódy a formy práce, ktoré u mladších ţiakov vzbudzujú záujem o preberané učivo, sústredia ich pozornosť na obsahové prvky, ovplyvnia postup myslenia kaţdého ţiaka a umoţnia im čo najlepšie si ozrejmiť a dokonale osvojiť príslušné vedomosti a zručnosti. Pri realizácii cieľov a úloh prírodovedy sa najčastejšie uplatňujú tieto metódy: pozorovanie rozhovor rozprávanie vysvetľovanie beseda práca s demonštračným materiálom práca s diafilmom a videozáznamom vyuţitie vystrihovačiek a aplikácií práca s modelmi vyuţitie čítania a reprodukcie zvukovej nahrávky pokus
práca s PZ, s kalendárom a pod. didaktické hry, súťaţe, dramatizácia, vychádzka. Organizačné formy si volí učiteľ podľa charakteru učiva, cieľa vyuč. hodiny, špecifických potrieb ţiakov, tieţ od ich individuálnych schopností, zručností a moţností: -frontálne vyučovanie skupinové vyučovanie kooperatívne učenie diferencované vyučovanie projektové vyučovanie a vyučovanie v blokoch domáca individuálna práca ţiakov projekty. 7.HODNOTENIE Pri hodnotení predmetu Prírodoveda vychádzame z Metodického pokynu č. 22/2011 na hodnotenie ţiakov ZŠ, ktorý schválilo MŠ SR pod č. 2011 3121/12824:4-921 s platnosťou od 1. mája 2011. Učiteľ v priebehu školského roka zaznamenáva dosiahnutú úroveň kaţdého ţiaka. Vedomosti ţiakov pravidelne preverujeme verbálnou i písomnou formou, uplatňujeme frontálne skúšanie, skupinovú i projektovú prácu, hodnotíme slovne, ale aj ústnou pochvalou pred kolektívom. Vyzdvihujeme ţiakove klady, povzbudzujeme, usmerňujeme prácu ţiakov s cieľom zlepšiť ich výkony. Hodnotíme nielen vedomosti a schopnosti, ale aj ich úsilie a svedomitosť pri učení, aktivitu, tvorivosť, samostatnosť v práci. Celkové hodnotenie sa uskutoční známkou. 8.UČEBNÉ ZDROJE L. Ţigová, A. Jančichová, A. Doušková: Prírodoveda pre 2. roč. ZŠ ( PZ ), Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2009. J. Stanko A. Stanková: Prvouka pre 2. roč. ZŠ ( Metodická príručka), Bratislava: SPN, 1997. časopis Včielka, Zornička a iné časopisy rôzne texty a obrázky vyberá učiteľ z rôznych oblastí stavebnice a modely nápovedné obrázky manipulačné pomôcky vystrihovačky vyuţitie IKT v elektronických médiách a vyuţitie internetu.