29. týždeň UDALOSTI TÝŽDŇA

29. týždeň UDALOSTI TÝŽDŇA Zaujalo nás: Vývoj na trhu s nehnuteľnosťami: priemerný Slovák si zo svojho platu môže dovoliť kúpiť len 0,68 m 2 nehnuteľnosti Čo nové vo svete: Bankové prázdniny v Grécku končia Čo nové doma: Ceny v našich obchodoch s poklesom o 0,1 % už tretí mesiac po sebe Jana Glasová Dominika Ondrová analyzy@pabk.sk www.postovabanka.sk/novinky/analyzy-trhu/ 1

Euro zaknihovalo voči doláru stratu 3 % 3 Uplynulý týždeň zasadla Európska centrálna banka 3 Ropa Brent uplynulý týždeň so stratou 3,2 % 4 Zlato zlacnelo o 2,5 % 4 Ceny v našich obchodoch s poklesom o 0,1 % už tretí mesiac po sebe 5 Tržby v máji vzrástli vo všetkých odvetviach nášho hospodárstva 5 Nové objednávky našich priemyselníkov v máji vzrástli o 4,8 % 6 Čo nové vo svete: Bankové prázdniny v Grécku končia 7 Zaujalo nás: Vývoj na trhu s nehnuteľnosťami: priemerný Slovák si zo svojho platu môže dovoliť kúpiť len 0,68 m 2 nehnuteľnosti 8 Kalendár udalostí 30. týždňa 9 Predikcie podľa Poštovej banky 9 2

Čo nové na FX trhoch: Euro zaknihovalo voči doláru stratu 3 % Spoločná mena eurozóny si v uplynulom týždni, aj vplyvom neistej situácie v Grécku, zaknihovala voči americkému doláru straty. Počas týždňa si zo svojej otváracej hodnoty odpísala až 3 %. V medzimesačnom porovnaní je slabšia o 4,5 %. Aj v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka naďalej výrazne stráca, a to až 20 %. Euro uplynulý týždeň zaknihovalo straty aj voči všetkým menám nášho regiónu. Počas minulého týždňa si voči českej korune odpísalo dve desatiny percenta a piatok ukončilo na úrovni 27,054 EURCZK. Stratu na úrovni 0,9 % naša mena zaknihovala voči maďarskému forintu a piatkové obchodovanie tak ukončila na hladine 308,95 EURHUF. Voči poľskému zlotému si odpísala až 1,7 % a uplynulý týždeň uzatvárala na úrovni 4,1067 EURPLN. EURUSD [29. týždeň 2015], otváracia úroveň: 1,1162 EURUSD Close Zmena [1 deň] Potenciálne príčiny 13.7.2015 1,1002-1,43% - obavy o budúcnosť eura pred schvaľovaním návrhu reforiem v Grécku 14.7.2015 1,1009 0,06% - lepšie než očakávané hodnotenie súčasnej situácie a očakávaní merané inštitútom ZEW 15.7.2015 1,0950-0,54% - šéfka FED - u opäť naznačila zvyšovanie úrokových sadzieb v USA ešte v tomto roku 16.7.2015 1,0875-0,68% - silné dáta z USA; zníženie počtu žiadateľov o podporu 17.7.2015 1,0830-0,41% - pozitívne údaje z realitného trhu v USA Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa Bloomberg EURUSD 1,32 1,18 1,04 EURGBP EURGBP USDJPY Zdroj: Bloomberg 0,80 0,81 128,0 0,74 0,77 120,0 0,68 0,73 112,0 17-15 EURCZK Zdroj: Bloomberg 28,40 27,60 26,80 EURHUF 323,00 308,00 293,00 EURPLN 4,38 4,18 3,98 Uplynulý týždeň zasadla Európska centrálna banka Minulý týždeň zasadala jedna centrálna banka spomedzi tých, o ktorých vás pravidelne informujeme. Vo štvrtok, 16. júla 2015, zasadla európska ECB, ktorá podľa očakávaní potvrdila sadzbu na rekordne nízkej úrovni 0,05 %. Sadzba v podaní ECB ostane s vysokou pravdepodobnosťou nezmenená aj počas budúceho roka. % Vývoj na peňažnom trhu 0,50 0,20-0,10-0,40 1M EURIBOR 12M EURIBOR 3M EURIBOR sadzba ECB % Sadzby národných bánk vo svete 1,00 0,50 0,00 ECB FED BoE % Sadzby národných bánk V4 3,00 1,50 0,00 ECB ČNB NBP MNB 3

6-13 7-13 8-13 9-13 10-13 11-13 12-13 1-14 1 6-15 7-15 6-13 7-13 8-13 9-13 10-13 11-13 12-13 1-14 1 6-15 7-15 6-13 7-13 8-13 9-13 10-13 11-13 12-13 1-14 1 6-15 7-15 Čo nové na komoditných trhoch: Ropa Brent uplynulý týždeň so stratou 3,2 % Komplikovaná situácia v Grécku a dohoda o iránskom jadrovom programe pôsobili na cenu čierneho zlata aj v uplynulom týždni. Piatkové obchodovanie síce ukončila ropa Brent na úrovni 57,10 USD za barel, a teda o 0,3 % drahšia, počas týždňa však zlacnela až o 3,2 %. V medzimesačnom porovnaní je lacnejšia ešte výraznejšie, a to až o 11,7 %. Oveľa výraznejšiu zmenu, o 45,5 %, možno badať v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka. Ropa Brent [29. týždeň 2015], otváracia úroveň: 58,73 USD za barel Close Zmena Potenciálne príčiny [USD/barel] [1 deň] 13.7.2015 58,15-1,44% Cenu ropy Brent už dlhodobo ovplyvňuje prebytok tejto komodity na trhu, a teda 14.7.2015 58,68 0,91% prevažujúca ponuka nad dopytom, čo spôsobuje hromadenie zásob. Pod cenový vývoj 15.7.2015 57,12-2,66% sa podpisujú aj nepokoje na Blízkom východe. V ostatnom období na vývoj ceny 16.7.2015 56,92-0,35% čierneho zlata pôsobia aj diskusie o dohode súvisiacej s iránskym jadrovým programom. Zrušenie sankcií v krajine na export ropy by totiž ešte zvýšilo prebytok 17.7.2015 57,10 0,32% tejto komodity na trhu, čo tlačí jej cenu nadol. Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa Bloomberg Cena ropy Brent [v USD za barel] 120 100 80 60 40 Cena ropy WTI [v USD za barel] Zdroj: Bloomberg 100 85 70 55 40 Zlato zlacnelo o 2,5 % Na vývoj ceny zlata pôsobili podobné udalosti ako v prípade ropy. Uplynulý týždeň zlacnelo o 2,5 % na piatkových 1 134,47 USD za trójsku uncu. V porovnaní s predchádzajúcim mesiacom stratilo na svojej hodnote 4,3 %. Oproti rovnakému obdobiu minulého roka je ale lacnejšie až o 14 %. Zlato [29. týždeň 2015], otváracia úroveň: 1 163,70 USD za trójsku uncu Close [USD/unca] Zmena [1 deň] 13.7.2015 1 157,97-0,49% 14.7.2015 1 155,83-0,18% 15.7.2015 1 149,42-0,55% 16.7.2015 1 145,40-0,35% 17.7.2015 1 134,47-0,95% Zdroj: Bloomberg Cena zlata [v USD za trójsku uncu] Zdroj: Bloomberg 1 500 1 400 1 300 1 200 1 100 4

1-14 1 6-15 Čo nové doma: Ceny v našich obchodoch s poklesom o 0,1 % už tretí mesiac po sebe v %, r/r 0,6 0,4 0,2 0,0-0,2-0,4-0,6-0,8 Inflácia HICP r/r CPI r/r Zdroj: ŠÚ SR Podľa júnových údajov Štatistického úradu SR sa ceny u nás medziročne znížili o 0,1 %, a to podľa CPI aj HICP indexu. Medziročné zníženie cien počas júna zaznamenali už len dve kategórie nášho spotrebného koša. Potraviny sa totiž už počas apríla vymanili z medziročného poklesu a v júni sa ich ceny zvýšili o tri desatiny percenta podľa oboch indexov. V júni sa navyše poklesu vyhli aj ceny pôšt a telekomunikácii, ktoré medziročne stagnovali. K cenovému poklesu ale došlo v doprave [o 5,4 % podľa CPI aj HICP], čo je výsledkom medziročne lacnejšej ropy a zavedenia vlakov zadarmo pre vybrané skupiny obyvateľstva. Okrem dopravy sme v júni zaplatili menej ako pred rokom aj za bývanie a energie, a to o 1,0 % podľa CPI a 0,7 % podľa HICP. Naopak, najvýraznejšie sa počas šiesteho tohtoročného mesiaca zvýšili ceny nábytku a vybavenia do domácnosti a ceny vzdelávania. Počas prvého tohtoročného polroka bol cenový rast u nás brzdený predovšetkým pretrvávajúcimi efektmi lacnej ropy a taktiež nižšími cenami energií či vlakmi zadarmo. Predpokladáme, že v druhom polroku by klesajúca nezamestnanosť, rastúce mzdy a voľná menová politika ECB mohli priniesť mierne inflačné tlaky. Žiadne výrazne zvyšovanie cien však neočakávame a priemerná miera inflácie za celý tento rok by mala byť nulová, vyjadrujúca stagnáciu cien. Tržby v máji vzrástli vo všetkých odvetviach nášho hospodárstva Najvýraznejší rast tržieb [o 18,0 %] zaznamenali počas mája predaj a oprava motorových vozidiel a potom stavebníctvo [o 17,7 %]. Zima pominula, čo sa pravdepodobne prejavilo aj v tomto smere. O 4,6 % sa medziročne zvýšili tržby vo vybraných trhových službách a o rovné 4,0 % v oblasti IKT. Priemyselníci si polepšili len mierne o 1,4 %. Vyplýva to z údajov, ktoré ŠÚ SR zverejnil uplynulý týždeň. Medziročný vývoj v % v máji 2015 Odvetvie hospodárstva Tržby Zamestnanosť Nominálna Reálna mzda mzda Priemysel 1,4 1,8-0,8-0,7 Stavebníctvo 17,7-1,4 1,8 1,9 Predaj a oprava motorových vozidiel 18,0 0,8 4,1 4,2 Veľkoobchod 2,3 0,6-0,7-0,6 Maloobchod 1,4-0,3 2,8 2,9 Ubytovanie 3,3 0,0 4,2 4,3 Činnosť reštaurácií a pohostinstiev 3,8 4,0 1,4 1,5 Vybrané trhové služby 4,6 11,3 0,1 0,2 Informácie a komunikácia 4,0 1,9 2,9 3,0 Doprava a skladovanie 2,2 1,7 4,6 4,7 Zdroj: ŠÚ SR V marci zamestnanosť poklesla len v 2 odvetviach, a to v stavebníctve a maloobchode. Najvýraznejšie rástla zamestnanosť vo vybraných trhových službách, až o 11,3 %. Z hľadiska vývoja reálnych miezd piaty tohtoročný mesiac prial väčšine odvetví. Výnimkou boli len priemysel a veľkoobchod, kde došlo k poklesu reálnych miezd, ale len miernemu o sedem resp. šesť desatín percenta. 5

1-14 1 Nové objednávky našich priemyselníkov v máji vzrástli o 4,8 % v %, r/r 20 Nové priemyselné objednávky v SR Zdroj: ŠÚ SR Nové objednávky našich priemyselníkov sa v máji zvýšili o 4,8 %, teda rýchlejšie ako v apríli, ale zároveň pomalšie ako vo februári a marci tohto roka. Vyplynulo to z údajov ŠÚ SR. 10 0-10 Medziročný rast nových objednávok pritom zaznamenalo až 7 našich odvetví. Dvojciferným tempom sa zvýšili objednávky vo výrobe papiera a papierových výrobkov. K výrazným rastom ale došlo aj vo výrobe elektrických zariadení [o 9,4 %] a v pre nás najdôležitejšom automobilovom priemysle [o 8,9 %]. Najvýraznejšie sa znížili nové objednávky vo výrobe počítačových, elektronických a optických výrobkov [o 6,3 %], ktorá je tiež nosným pilierom nášho hospodárstva. K podobne výraznému poklesu ale došlo aj v chemickom priemysle. 6

Čo nové vo svete: Bankové prázdniny v Grécku končia GRÉCKO: Grécky parlament uplynulý týždeň schválil balík úsporných opatrení, ktoré žiadajú európski partneri výmenou za otvorenie rokovaní o ďalšej pomoci. Za schválenie balíka v tristočlennom parlamente hlasovalo 229 poslancov, no 38 poslancov zo strany Syriza buď nehlasovalo, alebo bolo proti opatreniam. Medzi opatreniami sú škrty v gréckych výdavkoch, ako aj zvyšovanie daní. Nemecký minister financií Schäuble sa vyjadril, že odklepnutie úsporných opatrení gréckym parlamentom je dôležitý krok a grécku požiadavku na začatie rokovaní o ďalšej finančnej pomoci predloží do nemeckého parlamentu. Zároveň ale uviedol, že zabezpečiť udržateľnosť gréckeho dlhu bez toho, aby došlo k jeho odpísaniu, bude veľmi ťažké. Nemecko je pritom jedným z najväčších kritikov odpisovania gréckeho dlhu a zásadne takéto riešenie odmieta. Grécka žiadosť o začatie rokovaní s veriteľmi minulý týždeň prešla aj fínskym parlamentom, pričom Fínsko patrí k najväčším skeptikom ohľadom záchranných programov pre zadlžené krajiny. Do stredy 22. júla musia Atény schváliť druhú sériu reforiem, ktoré veritelia požadujú za poskytnutie pomoci. Grécka vláda nariadila bankám, aby v pondelok, 20. júla 2015, otvorili. Uplynulé tri týždne boli totiž zatvorené kvôli tomu, aby nenastal kolaps bankového systému vzhľadom na masívne výbery vkladov. Toto nariadenie prišlo iba pár hodín po zmenách v gréckom vládnom kabinete. Tie premiér Tsipras oznámil ešte minulý piatok. Tsipras totiž odvolal z funkcií členov svojho vládneho kabinetu, ktorí hlasovali proti reformám požadovaným medzinárodnými veriteľmi výmenou za ďalší program finančnej pomoci. K odvolaným patria minister energetiky a životného prostredia a námestník ministra sociálnych vecí, ktorí boli považovaní za lídrov ľavého krídla premiérovej strany. Vláda v novom zložení zároveň zmenila aj limity na výber hotovosti. Denný limit vo výške 60 EUR sa nahrádza týždenným limitom na úrovni 420 EUR. Reštrikcie týkajúce sa prevodov do zahraničia a ďalšie kapitálové kontroly však ostávajú v platnosti. Podpora premiéra, ktorý prikývol na požiadavky veriteľov, je medzi Grékmi aj naďalej vysoká. Podľa výsledkov prieskumu verejnej mienky by Syriza v súčasnosti získala vo voľbách 42,5 % hlasov, čo predstavuje takmer dvojnásobok počtu druhej najsilnejšej strany - Novej demokracie a 70 % respondentov navyše uviedlo, že dohodu o úsporných opatreniach akceptujú, ak Grécko bude môcť zostať členom eurozóny. Opačný názor ale majú Nemci. Viac než polovica z nich sa domnieva, že plánovaná dohoda s Gréckom je zlá a mnohí by uprednostnili, keby táto krízou postihnutá balkánska krajina radšej opustila eurozónu, než aby dostala šancu na ďalšiu pomoc. Vyplynulo to z prieskumu medzinárodnej výskumnej agentúry YouGov. NEMECKO: Medzinárodný menový fond [MMF] minulý týždeň zverejnil správu o nemeckej ekonomike, v ktorej uviedol, že terajšej nemeckej konjunktúre prospieva slabé euro, nižšie ceny energií a podporuje ju aj zdravá fiškálna pozícia. Tieto faktory zároveň poskytujú Berlínu priestor pre podporu hospodárskeho rastu v strednodobom horizonte. Nemecký export v máji rástol najrýchlejšie od začiatku tohto roka, a obchodný prebytok stúpol na rekordnú úroveň 22,8 mld. EUR. MMF však vo svojej správe uviedol, že je nutné dôkladne monitorovať nemecký trh obytných nehnuteľností a sektor životného poistenia, ktoré by mohli byť finančne zraniteľnými kvôli nízkym úrokovým sadzbám. MMF zároveň potvrdil svoju prognózu rastu nemeckej ekonomiky, ktorá ráta s tým, že v tomto roku HDP krajiny posilní o 1,6 % a v budúcom roku o 1,7 %. Fond je tak trochu menej optimistický ako nemecká vláda, ktorá odhaduje, že v tomto roku hospodárstvo krajiny vzrastie o 1,8 %. SVET: Organizácia krajín vyvážajúcich ropu [OPEC] očakáva v roku 2016 nárast dopytu po rope. Vyplýva to z mesačnej správy Organizácie. Svetový trh s ropou by mal byť v budúcom roku vyváženejší, keďže spotreba Číny a rozvojových krajín rastie, zatiaľ čo dodávky bridlicovej ropy zo Severnej Ameriky a iných regiónov sa zvyšujú pomalšie. Organizácia predpokladá nárast svetového dopytu po rope v roku 2016 o 1,34 mil. barelov ropy denne a v tomto roku o 1,28 mil. barelov denne. Svetová ponuka ropy rástla tento rok rýchlejšie ako dopyt. Ponuku ťahali krajiny OPEC, hlavne z Blízkeho východu, zvyšovaním produkcie s cieľom získať väčší trhový podiel. Najmä Saudská Arábia zvýšila svoju produkciu ropy na rekordné úrovne. 7

Zaujalo nás: Vývoj na trhu s nehnuteľnosťami: priemerný Slovák si zo svojho platu môže dovoliť kúpiť len 0,68 m 2 nehnuteľnosti Ceny nehnuteľností určených na bývanie na Slovensku v prvom kvartáli tohto roka medziročne vzrástli o 0,4 %. Ide o mierny rast, napriek tomu je ale najrýchlejší za posledné 2 roky. Vyplynulo to z údajov Národnej banky Slovenska [NBS]. Jeden meter štvorcový nehnuteľnosti sa tak v úvode roku predával v priemere za 1 226 EUR. Slovenské byty a domy sú tak stále o približne pätinu lacnejšie ako pred vypuknutím krízy, teda počas roka 2008. Najdrahšie nehnuteľnosti boli aj počas prvej štvrtiny tohto roka v Bratislavskom kraji s priemernou cenou 1 682 EUR za 1m 2. Druhým najdrahším slovenským krajom, čo sa cien nehnuteľností týka, je košický región s priemernou cenou 941 EUR za m2. Naopak, najlacnejšie si môžeme kúpiť strechu nad hlavou v nitranskom regióne, kde sa priemerná cena pohybuje na úrovni 572 EUR za 1m 2. Byty a domy v Bratislave a okolí sú tak až takmer trojnásobne drahšie ako v Nitrianskom kraji a približne dvojnásobné v porovnaní s ostatnými našimi regiónmi. Medziročná zmena cien nehnuteľností určených na bývanie v krajinách EÚ Krajina 1.Q_ 2015 Írsko 16,8 Švédsko 11,6 Maďarsko 9,7 V. Británia 8,5 Estónsko 8,0 Luxembursko 7,0 Dánsko 6,5 Slovensko 5,3 Litva 4,5 Rumunsko 3,7 ČR 3,1 Malta 2,7 EÚ 28 2,5 Holandsko 2,4 Bulharsko 2,2 Španielsko 1,6 Chorvátsko 1,2 Eurozóna 0,9 Portugalsko 0,8 Cyprus 0,6 Belgicko 0,2 Fínsko -0,3 Rakúsko -0,5 Slovinsko -1,4 Francúzsko -1,6 Taliansko -3,3 Lotyšsko -5,8 Zdroj: Poštová banka podľa údajov Eurostat Pozn.: údaje za Nemecko, Grécko a Poľsko neboli k dispozícii Ekonomická dostupnosť bývania sa na Slovensku v posledných rokoch zvyšuje. Napomáhajú tomu nielen klesajúce či stagnujúce ceny nehnuteľností, ale aj nižšia miera nezamestnanosti a rastúce mzdy. V prvom štvrťroku tohto roka si priemerne zarábajúci Slovák zo svojho mesačného platu mohol dovoliť kúpiť približne 0,68 metra štvorcového bytu alebo domu. Aj tu ale existujú regionálne rozdiely. Ekonomická dostupnosť bývania je najvyššia v nitrianskom a trenčianskom regióne, teda v regiónoch, kde sú ceny nehnuteľností najnižšie. V okolí Nitry a Trenčína si priemerne zarábajúci obyvateľ môže zo svojho platu kúpiť 1,21 m 2 bytu alebo domu. Naopak, Bratislavčania si zo svojho priemerného zárobku môžu dovoliť kúpiť len 0,66 m 2 nehnuteľnosti. Napriek najvyššej priemernej hrubej mzde je tak zaobstaranie si vlastného bývania pre obyvateľov Bratislavy a okolia veľmi ťažké, a to z dôvodu vysokých cien nehnuteľností. V ostatných našich regiónoch je síce dostupnosť bývania vyššia, problémom je ale vysoká nezamestnanosť, ktorá mnohým obyvateľom neumožňuje na vlastné bývanie ani len pomyslieť. K oživovaniu cien na trhu s nehnuteľnosťami dochádza aj podľa údajov európskeho štatistického úradu [Eurostat], a to nielen na Slovensku. V prvom kvartáli 2015 došlo k medziročnému poklesu cien bytov a domov už len v 6 krajinách EÚ, pritom na začiatku minulého roka bol pokles zaznamenaný až v 11 krajinách. V únii ako celku boli v 1. kvartáli 2015 nehnuteľnosti o 2,5 % drahšie ako pred rokom a v eurozóne o 0,9 %. Ceny nehnuteľností určených na bývanie na Slovensku v prvom štvrťroku 2015 podľa Eurostatu rástli rýchlejšie v porovnaní s údajmi z NBS. Nesúlad medzi štatistikami Eurostatu a NBS vyplýva z odlišnej metodiky, trendy vývoja sú ale podľa výpočtov oboch inštitúcii podobné. V rámci krajín EÚ medziročne zlacneli nehnuteľnosti najvýraznejšie v Lotyšsku, a to o 5,8 %. Žiadne dvojciferné poklesy cien sa však už v krajinách únie neobjavili. Drahšie ako pred rokom boli v úvode roka byty a domy v 19 krajinách únie, za ktoré boli údaje dostupné. Najvýraznejšie, až o 16,8 %, zdraželi nehnuteľnosti v Írsku. Vzhľadom na vysoké ceny bytov ľudia z okolia Bratislavy často pokukujú po bývaní síce v blízkosti, ale na opačnej strane našich hraníc. Aktuálna situácia im však nehrá do karát. V Maďarsku ceny bytov a domov v 1. kvartáli 2015 medziročne vzrástli až o 9,7 % a v Českej republike o 3,1 %. V Rakúsku síce klesli, ale len mierne, o 0,5 %. Situáciu na našom realitnom trhu budú aj po zvyšok tohto roka ovplyvňovať nízke úrokové sadzby na úveroch na bývanie, priaznivý vývoj v našej ekonomike, klesajúca nezamestnanosť či rastúce mzdy. Preto predpokladáme, že ceny nehnuteľností budú tento rok mierne rásť. Žiadne výrazné zvyšovanie cien však neočakávame, nakoľko miera nezamestnanosti je u nás stále pomerne vysoká, čo bude aj naďalej brzdiť rast cien bytov a domov. 8

Kalendár udalostí 30. týždňa Indikátor Obdobie Odhad PABK Odhad trhu Kľúčová úroková sadzba maďarskej centrálnej banky MNB [21. júl 2015], v % júl 2015 1,40 1,40 Predikcie podľa Poštovej banky Indikátor 4 Q 2014 1 Q 2015 2 Q 2015 2014 2015 HDP [%, r/r, stále ceny] 1] 3] 2,4* 3,1* 3,3 2,4* 3,1 CPI [%, r/r] 1] 4] 0,0* 0,4* 0,1 0,1* 0,1 HICP [%, r/r] 1] 4] 0,0* 0,5* 0,1 0,1* 0,1 PPI [%, r/r] 1] 4] 3,4* 3,9* 3,1 3,6* 2,8 Index reálnej mzdy [%, r/r] 1] 3] 3,5* 2,6* 1,7 4,2* 1,4 Evidovaná nezamestnanosť [%] 1] 3] 12,30* 12,26* 11,58 12,29* 11,73 Obchodná bilancia [saldo, v mil. EUR] 5] 6] 848,4* 1 477,2* 1 470,0 4 673,4* 4 797,2 EUR/USD 2] 4] 1,21* 1,07* 1,07 1,21* 1,15 Základná sadzba ECB 2] 4] 0,05* 0,05* 0,05 0,05* 0,05 1M EURIBOR [%, p. a.] 2] 4] 0,02* 0,02* 0,00 0,02* 0,03 1] priemer za kvartál 2] ku koncu kvartálu 3] priemer za rok 4] ku koncu roka 5] kumulatív za kvartál 6] kumulatív za rok * skutočnosť 9