Prírodoveda Vzdelávacia oblasť: Príroda a spoločnosť Charakteristika predmetu Predmet Prírodoveda predstavuje úvod do systematizácie a objektivizácie spontánne nadobudnutých prírodovedných poznatkov dieťaťa. Predmet integruje viaceré prírodovedné oblasti ako je biológia, fyzika, chémia a zdravoveda. Oblasti sú integrované predovšetkým preto, lebo cieľom predmetu nie je rozvíjanie obsahu samostatných vedných disciplín, ale postupné oboznamovanie sa s prírodnými javmi a zákonitosťami tak, aby sa u dieťaťa zároveň s prírodovedným poznaním rozvíjala aj procesuálna stránka samotného poznávacieho procesu. Vyučovanie je postavené na pozorovacích a výskumných aktivitách, ktorých cieľom je riešenie čiastkových problémov, pričom východiskom k stanovovaniu vyučovacích problémov sú aktuálne detské vedomosti, ich minulá skúsenosť a úroveň ich kognitívnych schopností. Samotné edukačné činnosti sú zamerané na iniciáciu skúmania javov a udalostí, ktoré sú spojené s bezprostredným životným prostredím dieťaťa a s dieťaťom samým. Prostredníctvom experimentálne zameraného vyučovania si deti rozvíjajú pozitívny vzťah k prírode, ale aj k samotnej vede. Ciele učebného predmetu Hlavným cieľom predmetu je rozvíjať poznanie dieťaťa v oblasti spoznávania prírodného prostredia a javov s ním súvisiacich tak, aby bolo samostatne schopné orientovať sa v informáciách a vedieť ich spracovávať objektívne do takej miery, do akej mu to povoľuje jeho kognitívna úroveň. Cieľ je možné bližšie špecifikovať; prírodoveda má deti viesť k: spoznávaniu životného prostredia, k pozorovaniu zmien, ktoré sa v ňom dejú, k vnímanie pozorovaných javov ako častí komplexného celku prírody. rozvoju schopnosti získavať informácie o prírode pozorovaním, skúmaním a hľadaním v rôznych informačných zdrojoch. rozvoju schopnosti pozorovať s porozumením prostredníctvom využívania všetkých zmyslov a jednoduchých nástrojov, interpretovať získané informácie objektívne. opisovaniu, porovnávaniu a klasifikácii informácií získaných pozorovaním. rozvoju schopnosti realizovať jednoduché prírodovedné experimenty. nazeraniu na problémy a ich riešenia z rôznych uhlov pohľadu.
tvorbe a modifikácii pojmov a predstáv, ktoré opisujú a vysvetľujú základné prírodné javy a existencie. uvedomeniu si potreby prírodu chrániť a k aktívnemu zapojeniu sa do efektívnejšieho využívania látok, ktoré príroda ľuďom poskytuje. poznaniu fungovania ľudského tela, k rešpektovaniu vlastného zdravia a k jeho aktívnej ochrane prostredníctvom zdravého životného štýlu. Parciálne ciele predmetu Jedným z parciálnych cieľov predmetu je efektívny a postupný rozvoj myslenia dieťaťa. Dieťa, ktoré ešte nie je schopné abstraktne myslieť a jeho logické myslenie je zatiaľ nasmerované na konkrétnu realitu (empíriu) je systematicky vedené tak, aby získalo čo najviac empirického materiálu o všeobecných prírodných javoch a aby sa na týchto konkrétnych javoch postupne učilo základným logickým operáciám. Prvý a druhý ročník Prírodovedy je preto zameraný najmä na aktívnu manipuláciu s materiálmi, s ktorými sa deti bežne stretávajú. Deti sú vyučovaním usmerňované k skúmaniu čiastkových aspektov bežných situácií tak, aby: - sa rozvíjala ich schopnosť pozorovať detaily vzhľadom na celok (s čím neskôr súvisí schopnosť syntézy), - sa naučili porovnávať (s čím neskôr súvisí schopnosť dedukcie), - sa naučili identifikovať premenné skúmanej situácie (s čím neskôr súvisí schopnosť tvorby testov hypotéz a predpokladov), - vedeli identifikovať podstatné znaky objektov a ich premenlivé znaky (s čím neskôr súvisí schopnosť identifikovať výnimku alebo pravidlo), - sa učili zovšeobecňovať vyslovovaním záveru z niekoľkonásobných pozorovaní (s čím neskôr súvisí schopnosť aplikovať osvojené vysvetlenie na podobné javy a modifikovať ho, ale aj schopnosť indukcie), - sa naučili vyjadrovať svoje predstavy o javoch slovom a obrazom (s čím neskôr súvisí schopnosť modifikácie predstáv abstraktnou manipuláciou analýzou javu s imaginárnym druhým ja využitie egocentrickej reči ako prostriedku myslenia), - si rozvíjali schopnosť argumentácie s využívaním kauzality (s čím neskôr súvisí schopnosť tvoriť hypotézy opodstatnené vlastnou teóriou), - dokázali zdieľať svoje predstavy s vrstovníkmi v pracovnej skupine (s čím neskôr súvisí schopnosť efektívnej kooperácie). Tretí a najmä štvrtý ročník sú v Prírodovede zamerané obsahovo a činnostne tak, aby bolo moţné dosiahnuť rozvoj kognitívnych schopností, ktoré sú uvedené v zátvorkách. Rozvoj kognitívnych schopností dieťaťa je prvoradým cieľom, s ktorým sa neoddeliteľne spája rozvoj poznatkového systému dieťaťa v oblasti prírodných vied. Deti sú vedené vo vzdelávacom procese tak, aby:
- si správne naplnili a vzájomne poprepájali základné prírodovedné pojmy, ktoré charakterizujú bežne pozorované skutočnosti pochopiteľné v ich veku napríklad čo je koreň, stonka, list, kvet ako spolu súvisia a prečo,... - si osvojili vybrané vedecké pojmy, na ktorých je možné rozvíjať prírodovedné schopnosti napríklad čo je to magnetizmus, svetlo, zvuk, farba,... - si osvojili základy vedeckej terminológie a vedeli ju odlíšiť od bežnej, nevedeckej komunikácie, napríklad názvy rôznych druhov rastlín a živočíchov,... - si osvojili vedomosti o vzťahoch živej a neživej prírody, napríklad potravinové reťazce, ekosystematické vzťahy,... Rozvoj poznatkového systému, rozvoj spôsobov nadobúdania a modifikácie poznatkov a rozvoj špecifických postojov majú v edukačnom pôsobení učiteľa vzájomne ekvivalentnú hodnotu a postavenie. Dieťa nezískava len poznatky, ale postupne sa stáva prírodovedne gramotným. Profil absolventa Hlavným cieľom predmetu je rozvíjať poznanie dieťaťa v oblasti spoznávania prírodného prostredia a javov s ním súvisiacich tak, aby bolo samostatne schopné orientovať sa v informáciách a vedieť ich spracovávať objektívne do takej miery, do akej mu to povoľuje jeho kognitívna úroveň. Žiak vie - čo je to vesmír - že vo vesmíre nie je vzduch - že vo voľnom vesmíre nepôsobí gravitačná sila - že gravitačná sila pôsobí len do určitej vzdialenosti od vesmírnych telies - že Zem je planéta - že príčinou pádu telies k zemi je pôsobenie sily, ktorú nazývame gravitačnou - že ak chce človek vystúpiť do vesmíru, musí mať zabezpečené dýchanie prostredníctvom skafandra - rozprávať o tom, ako človek skúma vesmír zo zeme (ďalekohľady, hvezdárne, planetáriá) a ako ho skúma z vesmíru - vysvetliť, čo je to umelá družica, čo je to vesmírna stanica a kde sa nachádza a aké majú dané zariadenia funkcie - vysvetliť, že Mesiac je prirodzenou družicou Zeme - že živé organizmy potrebujú pre svoj život kyslík
Žiak vie: - že Zem je planéta a Slnko je hviezda a vie vysvetliť, aký je rozdiel medzi planétou a hviezdou - vysvetliť rozdiel medzi Slnečnou sústavou, galaxiou (Mliečna dráha) a súhvezdím - že Slnečná sústava má osem planét, ktoré obiehajú okolo Slnka v rôznej vzdialenosti - planéty vymenovať - vysvetliť, že Mesiac je prirodzenou družicou Zeme a vie, že aj ostatné planéty Slnečnej sústavy majú prirodzené družice, niektoré ich majú dokonca niekoľko - vysvetliť, ako sa planéty Slnečnej sústavy pohybujú okolo Slnka a ako samy rotujú okolo vlastnej osi čo je to kométa a ako sa vo vesmíre pohybuje - že zemeguľa rotuje okolo vlastnej osi, čo spôsobuje striedanie dňa a noci - že Zem sa otočí okolo vlastnej osi za 24 hodín - vysvetliť, prečo je cez deň svetlo a v noci tma a ako tento jav súvisí s tým, že cez deň nie je na oblohe vidieť hviezdy striedanie dňa a noci demonštrovať na modeli Slnečnej sústavy - že zemská os je naklonená a zároveň vie, že Zem rotuje okolo Slnka (vie, že Zem obletí okolo Slnka za jeden rok) vysvetliť a názorne na modeli ukázať, čo spôsobuje znižovanie a zvyšovanie teploty pri zmene ročných období na Zemi Žiak vie vysvetliť: - význam slnečného žiarenia pre život na Zemi - význam vzduchu pre život rastlín, živočíchov - význam vody pre život rastlín, živočíchov - význam pôdy pre život rastlín, živočíchov Žiak vie: - že pohyb je jeden zo základných životných prejavov organizmov - že pohyb zabezpečujú svaly, ktoré sú upnuté na oporu kostru - vymenovať najzákladnejšie kosti v ľudskom tele - že kosti obsahujú veľa vápnika, ktorý potrebuje človek prijímať v potrave, aby mal kosti dostatočne pevné - že kosti sa môžu pri neopatrnom páde zlomiť, ale vedia sa aj späť zrásť, pri zrastaní však kosť nemôže byť namáhaná, aby nevznikol krivý zrast - že svaly potrebujeme na veľmi rôzne pohyby
- uviesť niekoľko príkladov rôznych pohybov tie, ktoré ovládame vôľou (chôdza, úsmev, hryzenie, žmurkanie, hovorenie), aj tie, ktoré vôľou nie sú ovládané (napríklad pohyb srdca, pohyb čriev) - že svalovú sústavu je možné rozvíjať a to pravidelným cvičením a správnou stravou - celkovo objasniť význam pohybu pre zdravie človeka - že muži majú prirodzene viac vyvinuté svaly ako ženy - vymenovať vnútorné ústroje a vie ich správne ukázať - jednoducho vysvetliť, ako fungujú chuť a čuch a aký majú význam pri spoznávaní prostredia - vysvetliť nebezpečenstvo spojené so stratou chuti a čuchu - vysvetliť funkciu kože pre ľudský organizmus - vysvetliť, že informácie z jednotlivých zmyslových orgánov sa pomocou nervovej sústavy dostávajú do mozgu, kde sú spoznávané, porovnávané, spracované, zapamätané - že srdce je tvorené svalom, je duté a má funkciu pumpy na krv - kde sa srdce v tele nachádza, aké je veľké a aký má tvar - že srdcový sval nie je možné ovládať vôľou, ale je ho možné vytrénovať podobne, ako iné svaly v tele aby bolo silné a zdravé - vysvetliť, ako je možné rozvíjať srdcové svalstvo a vie vysvetliť, aký význam má silné a zdravé srdce pre človeka - že všetky látky potrebné pre ľudský organizmus sú po tele rozvádzané krvou - opísať základné zložky krvi a význam jednotlivých zložiek červené krvinky, biele krvinky a krvné doštičky - že v krvi sa nachádza napríklad voda, cukor, soľ, vitamíny t.j. rôzne látky, ktoré je potrebné dopraviť z miesta prijatia (resp. výroby) na miesto využitia (resp. vylúčenia) - vysvetliť nebezpečenstvo úniku väčšieho množstva krvi z tela - vysvetliť význam darcovstva krvi - vysvetliť, že krv prúdi po tele v cievach, vie cievny systém schematicky zaznačiť (v schéme nechýba srdce a cievny systém je uzatvorený). Vie, že cievy sú napojené na srdce, ktoré zabezpečuje to, aby krv cirkulovala po celom tele. Žiak vie, že krv sa cievami dostáva do pľúc, kde sa z nadychovaného vzduchu dostáva do krvi kyslík a ten je rozvádzaný po tele - že kyslík sa v jednotlivých častiach tela spotrebováva a krv bez kyslíka sa znovu dostáva do pľúc, aby sa okysličila (naviazala na seba pri dýchaní kyslík) - že srdcová činnosť sa prejavuje na tele merateľnými javmi napríklad tepom a tlakom krvi - vysvetliť, čo je srdcový tep a čo je to tlak krvi
- merať srdcový tep a vie vysvetliť význam merania krvného tlaku pri pravidelných prehliadkach u lekára - vysvetliť, prečo sa zvyšuje srdcový tep a krvný tlak zvyšovaním námahy - jednoducho vysvetliť, čo sa deje so vzduchom, ktorý vdýchneme - že zo vzduchu človek využíva len jednu jeho časť kyslík - aké základné súčasti má dýchacia sústava a vie, kde sa v tele nachádza hlavná časť dýchacej sústavy pľúca - vymenovať základné prejavy dýchania človeka (dvíhanie a klesanie hrudníka, prúd vdychovaného a vydychovaného vzduchu, vydychovaná vodná para) - vysvetliť, že so vzduchom sa do tela môžu dostať rôzne nečistoty a dokonca aj pôvodcovia rôznych ochorení, ktorí sú tak drobní, že nie sú viditeľní. - že väčšie množstvo týchto nečistôt sa zachytáva v nosovej dutine, z kadiaľ sa dostáva spolu s hlienom von - že z krvi sa nevyužité a odpadové látky dostávajú z organizmu pomocou obličiek, v ktorých sa tvorí moč. - vysvetliť, že krv koluje celým telom, prechádza obličkami, v ktorých sa z nej odstraňujú škodlivé látky a nadbytočná voda, vzniká moč, ktorý sa vylučuje z tela von. - že okrem stolice a moču človek vylučuje aj pot. - jednoducho vysvetliť, prečo musí človek jesť a čo obsahuje potrava, ako a kde sa v organizme spracováva a na čo sa v organizme využíva. - že človek dokáže stráviť len určitý typ potravy, nedokáže stráviť napríklad to, čo iné živočíchy stráviť dokážu. - že rôzne druhy potravín sa vzájomne odlišujú nielen chuťou, tvarom a svojím pôvodom, ale aj obsahom živín (vie uviesť ilustratívne príklady rozdielov v potravinách). - že rôzne potraviny poskytujú človeku rôzne množstvo energie. Tie potraviny, ktoré obsahujú veľa tuku a cukru sú zdrojmi veľkého množstva energie. - vysvetliť, že pri konzumácii veľkého množstva potravy, resp. pri konzumácii potravy s veľkým množstvom energie sa táto ukladá v podobe tuku do ľudského organizmu ako zásoba energie; človek priberá na váhe. - že potrava obsahuje vitamíny a uvedomuje si, že vitamíny sú pre zdravý život dôležité. Vie, že vitamíny sa označujú veľkými tlačenými písmenami A, B, C, D, E. - že niektoré potraviny vitamíny vôbec neobsahujú, ale obsahujú veľa tukov a cukrov. - jednoducho vysvetliť, čo sa deje s jedlom, ktoré zjeme. - že jedlo obsahuje látky, ktoré v organizme využívame a tie si človek v organizme ponecháva a zvyšok vylučuje stolicou.
- základné súčasti tráviacej sústavy (ústna dutina, hltan, žalúdok, črevá, konečník) a na schéme ich vie rozpoznať, pričom vysvetľuje, čo sa deje s potravou v žalúdku a kde sa potrebné látky vstrebávajú do krvi, ktorá ich rozvádza na všetky miesta v organizme, kde sa tieto látky využívajú. - že okrem toho, že poznáme zdravé potraviny obsahujúce živiny a vitamíny potrebné pre rast a obnovu organizmu a menej zdravé potraviny, poznáme aj potraviny, ktoré sú pre človeka jedovaté. - že jedovaté sú potraviny, ktoré obsahujú látky, ktoré spôsobujú poškodenie organizmu. - uviesť príklady jedovatých rastlín a ich plodov, jedovatých húb, ale aj zle skladovaných potravín (huby uskladnené v nepriedušnom vrecku, plesnivý chlieb, hnilé jablko). - že niektoré látky sú jedmi vtedy, keď ich zjeme veľké množstvo, napríklad soľ, ale aj vitamíny, lieky v nadmernom množstve, kombinácie liekov alebo alkohol a iné drogy - že na splodenie nového potomka je potrebný dospelý muž a dospelá žena. - že na rozmnožovanie má človek v tele rozmnožovaciu sústavu, pričom mužská sa od ženskej líši. - vysvetliť, že po oplodnení ženy mužom sa dieťa vyvíja v tele matky. - že proces vývinu dieťaťa pred narodením trvá 9 mesiacov. - opísať, ako sa dieťa v tele matky vyvíja, ako je vyživované a ako významná je zdravá životospráva ženy v tomto období - vysvetliť, že vyvinuté dieťa žena porodí v nemocnici za asistencie lekárov. - vysvetliť rozdiely medzi dospelým človekom, dieťaťom a novorodencom. - že novorodenci sú na matke závislí a postupne sa vyvíjajú, rastú, menia sa, na čo potrebujú vyváženú stravu a vyvážený pohyb. Žiak vie: - že živočíchy aj človek sa postupne menia rastú, vyvíjajú sa, dospievajú, starnú. - že mláďatá rôznych druhov živočíchov sa nemusia vždy podobať na dospelé jedince a vysvetľuje tento proces na príklade motýľa a žaby (vie opísať všetky základné štádia vývinu týchto dvoch živočíchov). - že niektoré živočíchy a tak aj človek, sa od narodenia podobajú na svojich rodičov a vie uviesť príklady (kôň a žriebä, pes a šteňa). - vysvetliť, čím sa živočíchy a rastliny vzájomne podobajú a čím sa vzájomne odlišujú. - že živočíchy, ktoré sa vzájomne na seba viac podobajú (tvarom tela, spôsobom života) patria do tej istej skupiny živočíchov napríklad obojživelníky, plazy, ryby, vtáky, cicavce - opísať skupinu plazov a vie vymenovať troch zástupcov (užovka, vretenica, jašterica), ktorí do danej skupiny patria. - živočíchy vizuálne rozpoznať
- opísať skupinu vtákov a vie vymenovať piatich zástupcov (napríklad: vrabec, drozd, lastovička, sokol, labuť). - opísať spôsob života daných živočíchov, uvedomuje si, že sa vzájomne odlišujú napríklad spôsobom získavania potravy (dravé a nedravé vtáky). - že všetky vtáky kladú vajcia a vie opísať, ako sa vtáky o vajcia a neskôr o mláďatá starajú. - že niektoré živočíchy žijú v skupinách a vie jednoducho vysvetliť význam tohto zhlukovania, napríklad na svorke vlkov, stáda koní a kŕdli lastovičiek - že živočíchy sa môžu zhlukovať len v určitom čase a pre určitý účel alebo žijú v spoločenstvách celý život - že k živočíchom patria aj drobné organizmy, napríklad hmyz - že niektoré druhy hmyzu vytvárajú spoločenstvá, napríklad mravce a včely - vysvetliť, aký význam má pre tieto živočíchy tvorba spoločenstiev - opísať spôsob života mravcov, rozmnožovací cyklus, spôsob získavania potravy a orientáciu v priestore - zhodnotiť, ako je život v spoločenstve pre mravce prospešný, pričom vytvára vlastný úsudok a vyhľadáva informácie o spôsobe života rôznych druhov mravcov v rôznych sekundárnych informačných zdrojoch - že na súši žije najväčšie množstvo živočíchov - že dýchajú vzduch a živia sa potravou, ktorá je dostupná na súši, niekedy vo vode - na príklade mačky vysvetliť prispôsobenie životu na súši, opíše jej vonkajšie znaky - že niektoré suchozemské živočíchy lovia korisť vo vode a tak majú vyvinuté pohybové orgány, umožňujúce lepší pohyb po vode (vie uviesť príklad kačice a zo zástupcov hmyzu korčuliarku) - že mnohé živočíchy žijú v pôde, vie uviesť príklad krta a dážďovky - že živočíchy žijúce v pôde tie potrebujú dýchať vzduch, vytvárajú si pod zemou komôrky - vysvetliť, že ak ich zaleje voda, utopili by sa - že živočíchy, ktoré je možné vidieť vo vzduchu žijú na súši a pre svoj život potrebujú dýchať vzduch - že vo vzduchu hľadajú potravu alebo sa ním rýchlo premiestňujú - vie jednoducho vysvetliť na lastovičke - že okrem živočíchov, ktoré žijú na súši a dýchajú vzduch poznáme aj také, ktoré žijú vo vode - na príklade (kapor obyčajný) vysvetliť, ako sa tieto živočíchy prispôsobili životu pod vodou, napríklad tvarom tela, spôsobom pohybu - vníma rozdiel medzi vodnými a suchozemskými živočíchmi - že niektoré živočíchy sa prispôsobili životu na iných živočíchoch, kde získavajú aj potravu
- vie jav vysvetliť na vybranom živočíšnom druhu: voš detská. Vie objasniť význam hygieny pri prevencii rozmnožovania a šírenia vší Žiak vie: - triediť rastliny podľa toho či sú suchomilné alebo vodné, kvitnúce či nekvitnúce, rastliny krátkych dní a dlhých dní - že rastliny potrebujú pre svoj život vodu - že rastliny sa môžu líšiť v tom, koľko vody pre svoj život potrebujú - že niektoré rastliny žijú pod vodou, iné na vode a niektoré vodu potrebujú v pôde - uviesť príklady rastlín, ktoré žijú vo vode (lekno, žaburinka) a vie uviesť príklady rastlín, ktoré žijú na miestach s malým množstvom vody (skalnice, kaktusy) - že tie rastliny, ktoré prirodzene rastú na tienistých miestach neprežijú na miestach s priamym slnečným svetlom a naopak. Uvedomuje si, že poznáme aj rastliny, ktoré rastú a kvitnú na jar alebo na jeseň, keď je deň ešte krátky a počasie chladnejšie a potom sú rastliny, ktoré kvitnú počas leta, kedy je deň dlhý a teplý. Vie uviesť niekoľko príkladov rastlín, napríklad snežienky, reďkovka, chryzantémy alebo paprika. - že rastliny majú veľa znakov spoločných a tým sa odlišujú od iných živých súčastí prírody. - že rastliny sa inými znakmi vzájomne odlišujú. - Rozpoznať 10 rastlín (vie ich pomenovať rodovým názvom), ktoré bežne pozoruje vo svojom okolí - vysvetliť, na základe ktorých znakov rozpoznal, že ide o daný druh. - vysvetliť dve základné funkcie koreňa čerpanie živín z pôdy a upevnenie rastliny v pôde. - že rôzne rastliny majú rôzne korene - že rôzne korene sa líšia napríklad veľkosťou - vysvetliť, prečo majú rastliny hlbšie, širšie rozvetvené korene a to v súvislosti s funkciou koreňa pri získavaní vody a živín z pôdy. - poznatky o funkcii koreňa vie využiť pri presádzaní rastlín tak, aby rastlina po presadení prosperovala a ak neprosperuje, vie tento jav vysvetliť v súvislosti s narušením koreňovej sústavy - že rastliny sa odlišujú stonkou. - rozdeliť rastliny na byliny a dreviny a tie na kry a stromy, - detailným pozorovaním zistiť, akými rôznymi vlastnosťami sa stonky odlišujú. - že stromy majú rôznu výšku, hrúbku, odlišujú sa kôrou. - že byliny môžu mať napríklad dutú alebo plnú stonku, môžu byť na priereze okrúhle, oválne, hranaté, môžu mať na stonke chĺpky, iné môžu byť bez chĺpkov a podobne
- že rastliny sa vzájomne od seba dajú rozlišovať napríklad tvarom listovej čepele, kresbou žilnatiny a rôznosťou zúbkovania na okraji listu, ako aj farbou. - že funkciou listov je prijímať slnečné svetlo a preto sú listy ploché a široké aby zachytili väčšie množstvo svetla - že rastliny sa vzájomne od seba odlišujú rôznym tvarom, farbou a zložením kvetov. Pri porovnávaní kvetov si okrem farby všíma tvar a počet lupeňov a farbu a počet tyčiniek. - že na povrchu tyčiniek je peľ, ktorý môže mať rôznu farbu - že niektoré rastliny majú samostatné kvety a iné ich majú zoskupené do súkvetí - vysvetliť funkciu kvetu z kvetu sa vyvíjajú plody, ktoré obsahujú semená - že rastliny tvoria kvety preto, aby vytvorili plody obsahujúce semená, z ktorých v ďalšom roku vyrastú nové rastliny - že kvety môžu mať veľmi rôzne tvary, veľkosti, niekedy sú nenápadné, inokedy veľmi výrazné - vysvetliť, že plod je tá časť rastliny, ktorá vzniká z kvetu po jeho opelení - opísať proces opelenia pomocou vetra a opeľovačov (včely, čmele, motýle) - že plod obsahuje semeno - zistiť, ktoré druhy ovocia a zeleniny sú plody, ktoré vznikli z kvetu a sú nositeľmi semien. - že zo semena vyrastie nová rastlina - že rastliny sa vzájomne od seba odlišujú tvarom, farbou, veľkosťou a inými charakteristikami plodu - že poznáme zrelé a nezrelé plody a vysvetľuje zrelosť na rôznych príkladoch z bežného života (jablká, paradajky, jahody). - že len zrelé plody obsahujú semená, ktoré vyklíčia - že zrelým semenám je potrebné poskytnúť dostatok vhodných podmienok na to, aby vyklíčili - že rastliny je možné rozmnožovať aj pomocou iných častí rastlín ako sú semená. - že rastliny je možné rozmnožovať napríklad hľuzami (zemiak), poplazmi (jahoda) a odrezkami (maliny) - že hľuzy, poplazy a odrezky neobsahujú semená. - ktoré izbové rastliny je možné rozmnožovať odrezkami rôznych častí rastliny. - že niektoré rastliny žijú dlho a iné krátko a že dĺžka života rastliny závisí aj od druhu rastliny. - že existujú aj rastliny, ktoré žijú len jeden rok, prípadne časť roka: vyrastú zo semena, zakvitnú, prinesú plody, v ktorých sú semená a uhynú. V ďalšom roku zo semien vyrastú nové rastliny. - že niektoré rastliny nekvitnú každý rok, napríklad v prvom roku vôbec nezakvitnú, zhromažďujú látky do zásoby a zakvitnú až v ďalšom roku napríklad mrkva - vysvetliť význam liečivých rastlín pre človeka.
- že rôzne rastliny majú rôzny účinok. Používajú sa na rôzne účely. Rozoznáva najčastejšie používané liečivé byliny a pomenováva ich rodovými menami: repík lekársky, lipa malolistá, materina dúška, ruža šípová a skorocel kopijovitý. - kde je možné rastliny nájsť a podľa ktorých znakov je možné ich rozpoznať. Pracuje s atlasom rastlín a samostatne zisťuje, na čo sa liečivá bylina používa. Zisťuje, kde v okolí školy a bydliska sa nachádzajú uvedené liečivé bylin. - že liečivé účinky môžu mať rôzne časti rastlín korene, listy, kvety, plody. Na príklade repíka, lipy, ruže a skorocelu vie vysvetliť, ktoré časti rastlín sa zbierajú - opísať postup, ako je potrebné rastliny sušiť a uskladňovať - vymenovať (nazvať rodovými názvami) 5 typických zástupcov slovenských lúk (vlčí mak, zvonček konáristý, rumanček roľný, nevädza poľná, lipnica lúčna) a opísať rozdielne a zhodné znaky týchto rastlín - vymenovať (nazvať rodovými názvami) 5 typických zástupcov slovenských lúk (koník lúčny, lienka sedembodková, voška ružová, mlynárik kapustný, kvetárik dvojtvarý) a opísať rozdielne a zhodné znaky týchto živočíchov. - detailným pozorovaním a porovnávaním identifikovať rozdiely v živočíšnych druhoch, ktoré patria do tej istej skupiny živočíchov, ale sú odlišnými druhmi (rôzne druhy pavúkov, motýľov, koníkov, mravcov a pod.). - že polia vznikli z lúk, pričom pôvodné rastliny boli vytlačené na medze. - vysvetliť, aké pozitíva má pestovanie monokultúry. Pozná 5 druhov plodín, ktoré sa na poliach pestujú najčastejšie (kukurica, repka olejná, slnečnica, cukrová repa, obilie - vymenovať (pomenovať rodovým menom) 5 zástupcov živočíchov, ktoré žijú na poliach (zajac poľný, králik poľný, sokol sťahovavý, hraboš poľný, škrečok poľný), - ich opísať a vie povedať, čím sa živia. Metódy a formy práce V predmete prírodoveda je potrebné využívať vyučovacie metódy: - priameho prenosu poznatkov (živé rozprávanie, opis spojený s pozorovaním, vysvetľovanie, besedu dialogickú metódu, didaktické hry a metódu otázok a odpovedí) - sprostredkovaného prenosu poznatkov (pozorovanie prírodnín, pokus, demonštrácia) - práce s textom ( práca s učebnicou, s pracovným zošitom a ďalšou literatúrou) - a iné aktivizujúce metódy (pojmová mapa, atď.)
V edukačnom procese prírodovedy by sa mala využívať nielen základná organizačná forma vyučovacia hodina, ale aj exkurzia, vychádzka. Vyučovanie prírodovedy by malo byť zážitkovým vyučovaním. I. Didaktické metódy 1. reproduktívne a) informatívno-receptívna b) reproduktívna 2. produktívne a) problémová (je zadaná úloha, žiaci ju nedokážu vyriešiť, hľadajú riešenie, príprava na projekty) b) heuristická (metóda riadeného rozhovoru) c) výskumná II. Metódy podľa zdroja poznatkov a) slovné: metódy hovoreného slova: monológ, dialóg b) názorné: používanie ilustrácií, náčrtov, sledovanie videozáznamov, demonštrácia, modelovanie c) praktické: vytváranie posterov a projektov III. Metódy podľa funkčnosti a) expozičné - používanie pri sprístupňovaní nového učiva b) fixačné - pri upevňovaní, opakovaní učiva c) diagnostické - pri preverovaní a klasifikovaní vedomostí Didaktické formy: 1. Skupinová forma práce - druhy skupín treba premyslieť ako ich tvoriť, premyslieť typy úloh, spôsob hodnotenia jednotlivých úloh (rýchlosť, správnosť, bodovanie alebo len výsledky), premyslieť organizačné hodiny - učiteľ nemá zasahovať do práce skupín - pri menej skupinách (viacpočetných) je menej kontrolovania pre učiteľa - rozvoj spolupráce, aktivity, možnosť uplatnenia sa aj slabším žiakom
- riziko: pracovný ruch, nepremyslená organizácia práce 2. Individuálna/samostatná práca - žiak sa spolieha len na svoje vedomosti a schopnosti - žiak pracuje vlastným tempom - každá činnosť žiakov by mala byť kontrolovaná (záleží od typov úloh) 3. Frontálna forma práce - práca s celou triedou - žiaci počas výučby plnia v rovnakom čase rovnaké učebné úlohy, teda preberajú rovnakú látku a postupujú jednotne (hromadne) rovnakým spôsobom. Hodnotenie predmetu V predmete prírodoveda klasifikujeme podľa Metodického pokynu č. 22/2011 na hodnotenie žiakov základnej školy. Hodnotíme úroveň vedomostí, činností, schopnosť uplatniť vedomosti v nových situáciách, úroveň samostatnosti myslenia, presnosť a výstižnosť spôsobu vyjadrovania. V procese hodnotenia učiteľ uplatňuje primeranú náročnosť, pedagogický takt voči žiakovi, rešpektuje práva dieťaťa a humánne sa správa voči žiakovi. Predmetom hodnotenia vo výchovno-vzdelávacom procese sú najmä učebné výsledky žiaka, ktoré dosiahol vo vyučovacích predmetoch v súlade s požiadavkami vymedzenými v učebných osnovách, osvojené kľúčové kompetencie, ako aj usilovnosť, osobnostný rast, rešpektovanie práv iných osôb, ochota spolupracovať a správanie žiaka podľa školského poriadku. Hodnotenie slúži ako prostriedok pozitívnej podpory zdravého rozvoja osobnosti žiaka. Klasifikácia písomných prác: 100% - 90% - 1 89% - 75% - 2 74% - 50% - 3 49% - 30% - 4 29% - 0% - 5
Žiaci sú hodnotení známkou a slovne. Dôraz je kladený na pozitívne, motivujúce hodnotenie prejavov a výsledkov práce žiaka, ako aj jeho správania. Hodnotí sa jeho tvorivosť, aktivita v práci, snaha po spoločnom úsilí pri dosahovaní cieľov. Prierezové témy Osobnostný a sociálny rozvoj Žiak vie - rozpoznať svoje silné a slabé stránky, stanoviť si ciele a priority v súlade so svojimi reálnymi schopnosťami, záujmami a potrebami - efektívne využívať svoj pracovný aj voľný čas, plánovať si aktuálne činnosti a uvažovať o plánoch do budúcnosti - analyzovať obmedzujúce negatívne emócie (strach, tréma) a využiť nadobudnuté poznatky na ich prekonávanie - akceptovať dôležitosť každej roly a presadenia sa v skupine a tiež prijať pravidlá práce v skupine - cielene komunikovať, analyzovať komunikačné problémy, prijať obojsmerné zásady konštruktívnej kritiky (bez zraňovania) a konsenzu - rozpoznávať nátlak skupiny a vlastné ohrozenie, odolávať tlaku skupiny, vyhľadať pomoc - uvažovať o dôsledkoch vlastného správania a konania - rozpoznať prejavy sociálneho násilia a nespravodlivosti - formulovať problémy spojené so sociálno-patologickými javmi v spoločnosti a uprednostniť odmietavý postoj k nim vo svojom správaní - pracovať ako aktívny člen skupiny a akceptovať pravidlá skupinovej práce - primerane komunikovať v rôznorodých situáciách svojho života a brať do úvahy i špecifiká a význam neverbálnej komunikácie - komunikovať v skupine aktívne počúvať, prijímať a odovzdávať spätnú väzbu a adekvátne sa vyjadrovať - prezentovať a prezentovať sa - analyzovať vlastné komunikačné problémy a riešiť ich sám alebo s pomocou iných. Environmentálna výchova V oblasti vedomostí, zručností a schopností: - schopnosť chápať, analyzovať a hodnotiť vzťahy medzi človekom a jeho životným prostredím na základe poznania zákonov, ktorými sa riadi život na Zemi;
- poznať a chápať súvislosti medzi vývojom ľudskej populácie a vzťahom k prostrediu v rôznych oblastiach sveta; - schopnosť pochopiť súvislosti medzi lokálnymi a globálnymi problémami a vlastnú zodpovednosť vo vzťahu k prostrediu; - poskytovať vedomosti, zručnosti a návyky, ktoré sú nevyhnutné pre každodenné konanie a postoje človeka k životnému prostrediu; - rozvíjať spoluprácu pri ochrane a tvorbe životného prostredia na miestnej, regionálnej a medzinárodnej úrovni; - pochopiť sociálne a kultúrne vplyvy, ktoré determinujú ľudské hodnoty a správanie, vedomie individuálnej zodpovednosti za vzťah človeka k prostrediu ako spotrebiteľa a výrobcu; - vedieť hodnotiť objektívnosť a závažnosť informácií o stave životného prostredia a komunikovať o nich, racionálne ich obhajovať a zdôvodňovať svoje názory a stanoviská; - schopnosť využívať informačné a komunikačné technológie a prostriedky pri získavaní a spracúvaní informácií, ako aj prezentácii vlastnej práce. V oblasti postojov a hodnôt: Mediálna výchova - vnímať život ako najvyššiu hodnotu; - pochopiť význam udržateľného rozvoja ako pozitívnej perspektívy ďalšieho vývoja ľudskej spoločnosti; - posilňovať pocit zodpovednosti vo vzťahu k živým organizmom a ich prostrediu; - podporovať aktívny prístup k tvorbe a ochrane životného prostredia prostredníctvom praktickej výučby; - posilňovať pocit zodpovednosti vo vzťahu k zdravému životnému štýlu a k vnímaniu estetických hodnôt prostredia; - schopnosť vnímať a citlivo pristupovať k prírode a prírodnému a kultúrnemu dedičstvu; - prehlbovať, rozvíjať a upevňovať hodnotový systém v prospech konania k životnému prostrediu; - rozvíjať schopnosť kooperovať v skupine, deliť si úlohy, niesť zodpovednosť. Hlavným cieľom mediálnej výchovy je získanie a rozvoj mediálnej gramotnosti a osvojenie mediálnych kompetencií - t. z. schopnosti prijímať, analyzovať, hodnotiť a komunikovať širokú škálu mediálnych obsahov. Ciele mediálnej výchovy na 1. stupni ZŠ :
- základná orientácia v druhoch, vo funkciách médií a v ich produktoch, ako aj v ich vplyve na detského príjemcu ( poslucháča, diváka, čitateľa ). Žiak by si mal vedieť uvedomiť s ktorými médiami prichádza každodenne do kontaktu, ako naň vplývajú uvedomiť si ich pozitívny vplyv, ako aj ich nebezpečenstvá ( manipulácia, neprimerané násilie a i.), - formovanie vlastného názoru na médiá a ich posolstvá ( na základe poznania, interpretácie, hodnotenia a tvorby jednoduchých mediálnych produktov ). - identifikovať základné druhy médií s ktorými prichádza do kontaktu počas osobnej histórie a počas každodenného života, - rozpoznať, čo je médium a čo masmédium, - charakterizovať jednotlivé druhy médií, - popísať, do ktorých oblastí života médiá vstupujú a ako nás môžu formovať, - pochopiť, ako médiá ovplyvňujú každodenný život (individuálny, rodinný, spoločenský,...), - uvedomiť si vplyv médií na štrukturovanie a usporiadanie denných aktivít a celého dňa, - ohodnotiť obľúbený film, obľúbenú knižku, - komunikovať, odpovedať na otázky (rozvoj komunikačných schopností). Multikultúrna výchova Hlavné ciele prierezovej témy multikultúrna výchova pre primárne vzdelávanie: - Viesť žiakov ku kultúrnemu sebauvedomeniu, k vnímaniu vlastných emocionálnych a sociálnych väzieb na kultúru blízkeho i vzdialenejšieho okolia. - Podporovať ich sebavedomie a uplatnenie v skupine, motivovať k tvorivosti v interakcii s druhými ľuďmi, hlavne so slabšími a znevýhodnenými. - Poskytovať dostatok podnetov pre zažitie mnohorakosti sveta. Podnecovať zvedavosť a záujem o okolie. - Viesť žiakov k pochopeniu a rešpektovaniu faktu kultúrnej rozmanitosti. - Podnecovať a rozvíjať u nich tolerantné postoje k nositeľom odlišných kultúr, ale súčasne zachovávať ich povedomie príslušnosti k vlastnej kultúre. - Rozvíjať sebareflexiu, ktoré vo vyšších ročníkoch primárneho vzdelávania vedie k uvedomeniu si koreňov a premien vlastnej kultúrnej identity. - Rozvíjať poznanie kultúr, s ktorými žiaci prichádzajú, alebo môžu v krátkodobom horizonte prísť do styku.
- Rozvíjať schopnosť riešiť konflikty pokojnou cestou, schopnosť komunikovať a spolupracovať s nositeľmi iných kultúr v bezpečnom prostredí. Dopravná výchova Ciele výchovy k bezpečnosti v cestnej premávke na ZŠ zahŕňajú oblasť kognitívnu, afektívnu a psychomotorickú, ktoré je potrebné proporcionálne rozvíjať. Ciele sú zostavené v zmysle týchto kritérií : - pochopiť funkcie dopravy ako riadeného systému vymedzeného všeobecne záväznými právnymi predpismi, - sformovať si mravné vedomie a správanie sa v zmysle morálnej a právnej zodpovednosti pri chôdzi a jazde v cestnej premávke, - uplatňovať si zásady bezpečného správania sa v cestnej premávke podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, a to ako chodec, korčuliar, cyklista, cestujúci (spolujazdec) a pod., - spôsobilosť pozorovať svoje okolie, vyhodnocovať situáciu z hľadiska bezpečnosti a aplikovať návyky bezpečného správania sa v cestnej premávke v praktickom živote, - schopnosť zvládnuť techniku chôdze a jazdy na bicykli, - schopnosť zvládnuť základné taktické prvky chôdze a jazdy v cestnej premávke, - pochopiť význam technického stavu a údržby vozidiel pre bezpečnú jazdu v cestnej premávke a prakticky zvládnuť základné úlohy údržby bicykla, - uvedomiť si význam technických podmienok dopravy a zariadení ovplyvňujúcich bezpečnosť cestnej premávky. Tvorba projektu a prezentačné zručnosti - Prierezová téma spája jednotlivé kompetencie, ktoré chceme rozvíjať u žiakov komunikovať, argumentovať, používať informácie a pracovať s nimi, riešiť problémy, poznať sám seba a svoje schopnosti, spolupracovať v skupine, prezentovať sám seba, ale aj prácu v skupine, vytvoriť nejaký produkt. - V tejto prierezovej téme je obsah zameraný na postupnosť jednotlivých krokov a metodológiu tvorby projektu, ktorú budú môcť využívať v ostatných predmetoch alebo aj v mimoškolskej činnosti, pri prezentácii svojej školy. - Naučia sa prezentovať svoju prácu písomne aj verbálne s použitím informačných a komunikačných technológií.
Učebné osnovy Prírodoveda 1. ročník Tematický celok Téma Obsahový štandard Výkonový štandard Zmeny v prírode 4 h Osobná hygiena a psychohygiena 7 h Cyklus stromu 2 h Projekt Prečo padá list zo stromu Kalendár prírody 2 h Denný poriadok žiaka Projekt Zostavenie jedálneho lístka na týždeň 2 h Čistota tela 2 h Zdravá výživa Projekt Potraviny, ktoré Druhy stromov, listy stromov Na základe listov porovnávanie stromov Ročné obdobie, mesiace v roku, charakteristiky počasia poľné plodiny, ovocie a zelenina Pravidelné stravovanie, striedanie práce a odpočinku, správne stolovanie Hygiena človeka, zásady Zásady zdravej výživy Porovnať listy jednotlivých stromov Na základe listov poznať druhy stromov Vedieť si zaznamenávať počasie podľa znakov: vietor, dážď, slnečno Uviesť ako sa menia ročné obdobia Uviesť ako sa mení počasie v jednotlivých mesiacoch v roku Rozpoznať druhy ovocia a zeleniny Poznať pravidlá pravidelného stravovania Vysvetliť dôvody striedania práce a odpočinku Uviesť príklady správneho a nesprávneho stolovania Vedieť správne použiť zubnú kefku Vysvetliť význam osobnej hygieny Uviesť príklady potravín, ktoré sú zdravé pre človeka a ktoré nie, porovnať ich ENV chrániť rastliny, starať sa o svoje okolie, zber druhotných surovín PPZ tvorba a prezentácia projektu MEV využitie informácií z novín a časopisov OSR rozvoj schopnosti poznávania OŽZ predchádzanie chorobám a úrazom OSR sebapoznanie PPZ projekt Zostavenie jedálneho lístka ENV vzťah medzi človekom a životným prostredím PPZ prezentovať sám seba MUV poznávať históriu,
Plynutie času 4 h Zvieratá 6 h Rodina 3 h človeku škodia Potraviny dôležité pre zdravie Príprava zeleninového šalátu 3 h Čas a jeho trvanie Projekt Príprava presýpacích hodín Hodiny 4 h Voľne žijúce zvieratá 2 h Domáce zvieratá Projekt Zvieratá a ich mláďatá 2 h Domáce vtáky Projekt Čo má krídla všetko letí 2 h Moja rodina 3 h Rodokmeň Objektívny a subjektívny čas Druhy zvierat, žijúce vo voľnej prírode Domáce zvieratá a ich význam Domáce vtáky najčastejšie chované Vysvetliť plynutie času Porovnať objektívny a subjektívny čas Zoradiť obrázky podľa plynutia času ( rastlina človek, zviera) Poznať celé hodiny Pracovať s encyklopédiou Poznať domáce zvieratá a dôvod, prečo ich človek chová Klasifikovať domáce zvieratá podľa znakov zvyky a tradície OŽZ dodržavanie správneho režimu dňa, pohyb a pobyt v prírode OŽZ poznávanie prostredníctvom pobytu v prírode ENV chrániť rastliny, starať sa o svoje okolie OSR rozvoj zmyslového vnímania Členovia rodiny Vymenovať členov rodiny OSR uplatňovať svoje práva, rešpektovať práva a názory ostatných
Voda 4 h Rastliny a semená 3 h Hmota 3 h Voda a rastliny 2 h Voda a človek 2 h Semeno Projekt Je to semeno Záhadné semená 3 h Ľudia a veci Projekt Je to hmota Je vzduch hmota? 3 h Rastliny v zime Význam vody pre človeka. Spôsob rozmnožovania rastlín semenami Ručná a strojová výroba Materiály na výrobu Vlastnosti hmoty Porozprávať ako sa treba starať o rastliny v zime Vysvetliť prečo musíme dodržiavať pitný režim Diskutovať, čo sa stane s vodou, ktorú pijeme? Vedieť zasadiť semeno Opísať pri pozorovaní ako klíči semeno Na základe zmyslových vnemov určiť rôzne druhy hmoty MUV poznávať a rešpektovať iné kultúry ENV ochrana životného prostredia, ekosystémy, sme súčasťou prírody OSR spolupráca a súťaživosť ENV kladný vzťah k domácim aj voľne žijúcim zvieratám PPZ tvorba a prezentácia projektu MEV využitie internetu vo vyučovaní OSR zmyslové vnímanie ENV vzťah medzi človekom a životným prostredím Štátny vzdelávací program Školský vzdelávací program Učebné zdroje PL- Prírodoveda- Žigová, Doušková, Jančichová Encyklopédie, internetové stránky, www.zborovna.sk
Učebné osnovy Prírodoveda 2.ročník 1 hodina týždenne, 33 hodín ročne Tematický celok Zmeny v prírode počas roka Stromy v okolí školy Počet hodín Obsahový štandard Výkonový štandard Ročné obdobia, zmeny ročných období, kalendár, Opísať zmeny v priebehu roka, ročné obdobia. Vedieť 2 h vietor, padanie lístia, zmeny teploty sa orientovať v kalendári. Porovnať ročné obdobia podľa teploty vzduchu, spôsobu obliekania, činosti žiakov. 1 h Vzduch, vlastnosti vzduchu, hmota, teplota. Pripraviť experiment, ktorým dokáže, že vzduch je 1 h 1 h 2 h 1 h 1 h Obloha, počasie, oblaky, pranostika, prvky počasia, predpoveď počasia. Slnko, mesiac, hviezdy. Zmeny v prírode počas roka Príroda, stromy v prírode, druhy stromov, listnaté, ihličnaté. Ovocné stromy ovocie, druhy ovocia Príprava výstavy druhov ovocia hmota, zaznamenávať teplotu vzduchu. Na základe záznamov zo sledovania počasia v priebehu jednéoho týždňa vyhodnotiť zmeny počasia, zaznačiť do merania zvolenými znakmi zmeny oblakov, zmeny oblohy. Pripraviť projekt o zmenách v prírode počas ročných období Rozoznať stromy listnaté a ihličnaté podľa základných charakteristík. Rozlíšiť ovocné stromy od iných stromov. Poznať základné druhy plodov a čím sa líšia Triediť ovocie podľa druhov, popísať hlavné znaky Rastliny v okolí školy 2 h 1 h Rastliny, kvety, koreň, stonka, kvet, list, druhy kvetov v okolí školy a obce, pestovanie kvetu v škole, správne polievanie a staranie sa o kvet. Rastliny v lese, v parku, v okolí školy, Poznať základné kvety, rastúce v okolí školy a v obci, v parku, na lúke. Opísať podľa vlastných záznamov z prieskumu, čo rastie v okolí školy, v obci, aké rastliny a stromy, vedieť ich porovnať, v čom sa líšia, podľa obrázkov popísať rastliny. Urobiťsi atlas z fotografií alebo kresieb alebo listov stromov. Tvoriť zbierku, analyzovať, triediť. Navrhnúť možnosti ochrany lesov v parku, na
Zelenina 1 h 1 h 1 h starostlivosť o rastliny. Okrasné rastliny Zelenina, semená, druhy zeleniny, pestovanie zeleniny. Príprava výstavky druhov zeleniny školskom dvore, kvety a zvieratá v parku, spolužitie Vytvoriť harmonogram ochrany, zapisovanie si údajov o stave počas roka. Pripraviť projekt o okrasných rastlinách Navrhnúť možnosti druhov zeleniny, ktoré je možné pestovať v danej oblasti, vypestovať zeleninu Triediť zeleninu podľa druhov, popísať hlavné znaky. Voda v prírode 2 h Voda v prírode. Voda na zemskom povrchu, voda v ovzduší, rieky, jazerá, oblaky, dážď, rosa, sneh, pozorovanie oblakov, druhy oblakov. 1 h Kolobeh vody v prírode 1 h Význam vody pre človeka, znečistenie vody, rozpustné a nerozpustné látky vo vode. Opísať v akých formách sa môže voda nachádzať v prírode vysvetliť rozdiel medzi riekou a jazerom, poznať aká rieka tečie v okolí obce pozorovanie oblakov, nakresliť rôzne druhy oblakov a akým počasím sa spájajú jednotlivé druhy oblakov Prípraviť projekt o kolobehu vody v prírode Vysvetliť význam vody pre človeka, navrhnúť spôsoby ako chrániť vodu Pripraviť experiment, čo sa vo vode rozpustí, čo sa nerozpustí Zvieratá 1 h 1 h 2 h 1 h Vlastnosti vody chuť, farba. Znečisťovanie vôd Život v prírode. Zvieratá v prírode. Zvieratá v lese, v prostredí v okolí školy. Zvieratá a ich mláďatá. Prečo potrebujeme včely. Úžitok z domácich zvierat. Pripraviť návrhy ako chrániť vodu Prípraviť projekt o ochrane vody v prírode Pozorovať živočíchov v okolí školy, nakresliť ich, vedieť ich názvy, zistiť ako žijú, získať informácie z encyklopédie alebo internetu Prípraviť projekt o živote zvierat
Človek a príroda 1 h Človek v prírode. Život človeka v prírode.prispôsobenie sa človeka životu v prírode. Kto stavia dom. Domov a rodina. 1 h Ochrana prírody. Nevhodné zasahovanie človeka do prírody Starostlivosť o zdravie Uviesť príklady ako využíva človek prírodu. Vysvetliť, kedy už človek nevhodne využíva prírodu a začne ju ničiť. Pripraviť projekt o ochrane prírody 1 h Znečisťovanie prírody 2 h Zdravá príroda, zdravý človek Navrhnúť spôsoby, ako viesť zdravý spôsob života, starať sa o seba, 1 h Správna životospráva 1 h Zdravá výživa 2 h Úrazy v prírode, v škole, doma, nebezpečné miesta. Poskytovanie prvej pomoci. Poznať návyky správnej životosprávy, vedieť sa správne obliecť podľa počasia, dávať si pozor na ceste, osvojiť si správne hygienické návyky.. Pripraviť projekt o zdravej výžive Opísať nebezpečné miesta, poznať v ktorých častiach školy, resp. cesty do školy alebo v obci sú nebezpečné miesta. Štátny vzdelávací program Školský vzdelávací program Učebné zdroje PL- prírodoveda- Žigová, Jančichová, Doušková Encyklopédie, internetové stránky, Zborovňa
Učebné osnovy Prírodoveda 3.ročník 2 hodiny týždenne, 66 hodín ročne Tematický celok 1. Veci okolo nás Vlastnosti látok, voda, vzduch Počet hodín 13 h Obsahový štandard Triedenie látok podľa určitých vlastností. Rozpoznávanie látok. Voda- výskyt, skupenstvo, obeh vody v prírode. Zmeny vlastnosti látok. Vzduch- čistota, pohyb vzduchu. Výkonový štandard Vymenovať vlastnosti (horľavosť, farba, pružnosť, tvrdosť, rozpustnosť) skúmaných látok Charakterizovať fyzikálne vlastnosti látok ( pevná látka, krehká látka, pružná látka, rozpustná vo vode). Opísať obeh vody v prírode. Zostrojiť filter na čistenie vody. Vedieť zdôvodniť zmeny vlastnosti látok- topenie, tuhnutie, vyparovanie, kondenzácia. Názorne demonštrovať jednotlivé zmeny vlastnosti látok. Poznať základné vlastnosti vzduchu a vymenovať hlavné zložky vzduchu. Porovnávanie a meranie vlastnosti látok 3 h Príprava výstavy rôznych druhov látok Voda v prírode. Význam vzduchu. 7 h Meranie kvapalín odmerným valcom Meranie hmotnosti, času, teploty a sily Medzinárodné jednotky fyzikálnych veličín. Triediť predmety podľa druhov, popísať hlavné znaky. Pripraviť projekt o význame vody pre život na zemi a navrhnúť spôsob čistenia vody v našom okolí. Pripraviť projekt o význame vzduchu pre život na zemi. Odmerať objem kvapalín podľa odmerného valca. Odmerať hmotnosť, odmerať teplotu vody a vzduchu laboratórnym teplomerom, odmerať teplotu tela lekárskym teplomerom a odmerať silu silomerom. Porovnávať vlastnosti látok, sily, hmotnosti žiakov v triede. Poznať jednotky objemu a hmotnosti. Poznať meradlo času. Poznať jednotku teploty, rozumieť znamienku + a pri označovaní teploty. Poznať meradlo sily, jej
2.Technika, technické objavy Technika okolo nás 2 h Merania v našej triede Fyzikálne veličiny. 2 h Technické prostriedky, ktoré nás obklopujú. jednotu a značku. Meraním porovnávať žiakov a a výsledky zapísať na nástenku. Príprava nástennej pomôcky o fyzikálnych veličinách, značkách, jednotkách a meradlách. Uviesť príklady rôznej techniky a zdôvodniť jej význam v našom živote. 1 h Technika u nás doma Príprava projektu o technike, ktorú každodenne používame. Jednoduché stroje 2 h Páka, kladka, naklonená rovina, prevody ozubených kolies. Poznať princíp fungovania jednoduchých strojov. Elektrická energia 2 h 3 h Experiment s jednoduchými strojmi. Projektanti jednoduchých strojov. Elektrická energia a elektrické zariadenia. Experimentálne dokázať význam jednoduchých strojov (premiestňovanie nákladu po valčekoch, naklonenej rovine, zdvíhanie nákladu kladkou. Skupinová práca- vytvoriť vynovený typ jednoduchého stroja z odpadových materiálov. Výstavka jednoduchých strojov. Zdôvodniť význam elektrickej energie a určiť, kde sa vyrába. Opísať spôsoby bezpečnostného zaobchádzania s elektrickým zariadením. Zostaviť elektrický obvod (z batérie, spínača a dvoch žiaroviek. 1 h Projekt- elektrické zariadenia okolo nás. Vytvoriť projekt o elektrických zariadeniach, ktoré sú používané v bežnom živote.
3. Živé organizmy Človek 10 h Hlavné vonkajšie časti ľudského tela Vnútorné ústroje a ich funkcia. Znaky života človeka: prijímanie potravy a vody, dýchanie, rast a vývoj, vylučovanie, rozmnožovanie, pohyb, vnímanie podnetov zmyslami. Podmienky pre život Prvá pomoc pri úrazoch a nehodách Poznať pojmy, hlava, telo, atď schematicky to znázorniť Vymenovať najdôležitejšie vnútorné ústroje a ukázať ich polohu na vlastnom tele a obraze. Vysvetliť význam jednotlivých vnútorných ústrojov. Opísať základné podmienky života človeka. Opísať obdobia ľudského života. Vysvetliť význam zmyslových ústrojov pre človeka a opísať starostlivosť o ne. Vysvetliť vzťah človek, voda, vzduch, pôda. Prakticky ukázať poskytnutie prvej pomoci při ošetrení odreniny na predlaktí. 5 h Projekt- vonkajšie časti ľudského tela. Projekt- vnútorné ústroje ľudského tela. Zásady zdravého života: hygienické návyky, zdravá životospráva, negatívne dôsledky fajčenia, alkoholu na zdravie človeka. Vytvoriť projekt o jednotlivých vonkajších častiach ľudského tela i ich význam. Vytvoriť projekt o jednotlivých vnútorných ústrojoch ľudského tela i ich význam. Opísať zásady bezpečného a zdravého života.
Živočíchy 11 h Vonkajšie časti živočíchov Rast a vývin živočíchov, druhy rozmnožovaniaznášanie vajec, rodenie živých mláďat. Pohyb živočíchov- beh, šplhanie, lietanie, plávanie, plazenie. Podmienky života živočíchov Ochrana živočíchov Na základe pozorovania obrazu opísat vonkajšiu stavbu tela živočícha. Uviesť aspoň tri živočíchy, ktoré sa rozmnožujú rodením mláďat a ktoré znášajú vajcia. Vysvetliť význam pohybu živočíchov a vymenovať základné typy pohybu. Uviesť príklad. Opísať spôsob rozmnožovania daného živočícha, určiť rozdiel medzi samicou a samcom, určiť mláďa. Určiť charakteristické znaky spôsobu života daného živočícha. Poznať spôsoby ochrany živočíchov ( napríklad v čase starostlivosti o mláďatá, v zimnom období ) 4 h Prijímanie potravy- mäsožravce, bylinožravce, všežravce. Tvorba didaktickej pomôcky. Projekt- Detský ochranár. Uviesť dva druhy bylinožravcov, mäsožravcov a všežravcov v atlase živočíchov. Vytvoriť nástennú didaktickú pomôcku- rozdelenie zvierat na základe rôznych charakteristík: spôsob rozmnožovania, pohybu, prijímania potravy Vytvoriť projekt o spôsoboch ktorými môžeme aj my deti chrániť zvieratá z nášho okolia. Štátny vzdelávací program Školský vzdelávací program Učebné zdroje učebnica Prírodoveda- Stanko, Stanková Encyklopédie, internetové stránky, Zborovňa
Učebné osnovy Vzdelávacia oblasť: Príroda a spoločnosť Predmet: Prírodoveda Ročník: štvrtý 2 hodiny týždenne, 66 hodín ročne Tematický celok Rastliny Počet hodín 9 5 Obsahový štandard Význam vody pre rastliny Vodné rastliny, suchomilné rastliny Význam svetla pre rastliny Rastliny krátkych dní Rastliny dlhých dní Druhová rozmanitosť rastlín Koreň rastliny Tvar a funkcia koreňa Výkonový štandard Žiak vie, že rastliny potrebujú pre svoj život vodu. Vysvetliť že rastliny sa môžu líšiť v tom, koľko vody pre svoj život potrebujú, že niektoré rastliny žijú pod vodou, iné na vode a niektoré vodu potrebujú v pôde. Vie uviesť príklady rastlín, ktoré žijú vo vode (lekno, žaburinka) a vie uviesť príklady rastlín, ktoré žijú na miestach s malým množstvom vody (skalnice, kaktusy). Vie vysvetliť rozdiel medzi rastlinami. Rastliny rastúce na suchých a vlhkých miestach (vydržia dlhšie bez vody ako rastliny žijúce vo vlhkých podmienkach). Žiak vie, vysvetliť že tie rastliny, ktoré prirodzene rastú na tienistých miestach neprežijú na miestach s priamym slnečným svetlom a naopak. Danú informáciu vie pozorovať v prírode a potvrdiť si tak vedomosť skúsenosťou. Uvedomuje si, že poznáme aj rastliny, ktoré rastú a kvitnú na jar alebo na jeseň, keď je deň ešte krátky a počasie chladnejšie a potom sú rastliny, ktoré kvitnú počas leta, kedy je deň dlhý a teplý. Vie uviesť niekoľko príkladov rastlín, napríklad snežienky, reďkovka, chryzantémy alebo paprika. Úlohou je pochopiť, že rastliny majú veľa znakov spoločných a tým sa odlišujú od iných živých súčastí prírody. Odlíšiť rastliny pomocou znakov žiak má osvojené základy poznávania druhovej rozmanitosti. Žiak pozná 10 rastlín (vie ich pomenovať rodovým názvom), ktoré bežne pozoruje vo svojom okolí a vie vysvetliť, na základe ktorých znakov rozpoznal, že ide o daný druh. Žiak vie vysvetliť dve základné funkcie koreňa čerpanie živín z pôdy a upevnenie rastliny v pôde. Uvedomuje si, že rôzne rastliny majú rôzne korene a danú skutočnosť vie vedecky skúmať (objektívne s meraním a porovnávaním). Má osvojený poznatok, že rôzne korene sa líšia napríklad veľkosťou, pričom veľkosť súvisí s funkciou upevnenia v pôde (veľké rastliny potrebujú veľké korene). Vie