Charakteristika predmetu

Transkript

1 Charakteristika predmetu Vyučovací predmet slovenský jazyk a literatúra má v systéme školského vzdelávania centrálne postavenie, pretože vytvára predpoklady pre zvládnutie ostatných vyučovacích predmetov. Slovenčina je štátnym jazykom v Slovenskej republike a pre väčšinu jej obyvateľov je národným jazykom. Kvalitné poznanie a praktické ovládanie zákonitostí slovenského jazyka podmieňuje pohotovú, primeranú a kultivovanú komunikáciu. Prostredníctvom uvedomenia si miesta slovenského jazyka v našej spoločnosti si jednotlivec uvedomuje a vníma svoju národnú identitu a štátnu príslušnosť. Jazykové znalosti, štylistické, komunikatívne, čitateľské a literárne zručnosti sú súčasťou jazykovej kultúry a zároveň predstavujú základné znaky vyspelosti absolventa základného vzdelania. Žiaci teda nadobúdajú také schopnosti a zručnosti, aby sa dokázali orientovať v akejkoľvek komunikačnej situácii, aby sa vedeli vhodne vyjadrovať a aby svoje poznatky uplatňovali v praktickom živote. Vzdelávací obsah predmetu slovenský jazyka a literatúra tvoria dve zložky: 1. jazyková zložka (jazyk, komunikácia a sloh) 2. literárna zložka (literatúra). Jazyková zložka zabezpečuje vzdelávanie potrebné k osvojeniu spisovnej podoby materinského jazyka, vo všetkých rovinách jazykového systému: fonetiky a fonológie, morfológie, lexikológie a syntaxe, pričom sa nezabúda ani na oblasť historického vývinu a dejín slovenského jazyka. Komunikácia vzdelávacieho predmetu oblasti slohu sa orientuje na plnohodnotné vnímanie rozličných jazykových informácií, kultivovanú štylizáciu odborného a umeleckého textu, analýzu a kritické hodnotenie ústneho a písomného jazykového prejavu. Literárna zložka vyučovacieho predmetu ponúka základné literárne vzdelanie, ktoré zabezpečuje praktickú orientáciu v literárnej histórii slovenskej a svetovej literárnej tvorby a rozvíja čitateľsko-interpretačné zručnosti pri kontakte s literárnym textom. Kľúčovými kompetenciami predmetu slovenský jazyk a literatúra sú: počúvanie, písanie, čítanie, komunikácia. Výučba predmetu je založená hlavne na výklade, práci s textom, diskusii, na písaných alebo hovorených žiackych príspevkov k vybraným témam, na precvičovaní žiackych vedomostí písomnou alebo ústnou formou. Najviac sa kladie dôraz na vlastnú tvorbu jazykových prejavov, na prácu s informáciami, na čitateľskú gramotnosť a schopnosť argumentovať. Realizácia vyučovania slovenského jazyka a literatúry prebieha jednak v kmeňových triedach, jednak v počítačovej učebni (využitie internetu, výučbových programov, multimédií...). V špecifických prípadoch sa výučba uskutočňuje mimo priestorov školy (knižnica, študovne, divadlo, múzeum...).

2 Ciele učebného predmetu Hlavným cieľom vzdelávania v oblasti slovenského jazyka a literatúry je dosiahnuť takú úroveň rečových zručností v príslušnom jazyku, aby žiaci zvládli každú komunikatívnu situáciu, či už hovorovú alebo odbornú, v rozsahu odbornosti všetkých vzdelávacích oblastí a primerane a vhodne z hľadiska jazykového štýlu, s príslušnou gramatickou a pravopisnou normou v ústnom i písomnom prejave: formovať všestranne harmonicky rozvinutú osobnosť žiaka v spoločnosti, viesť žiakov k spoznávaniu jazyka ako vnútorne štruktúrovaného a uceleného systému, rozvíjať komunikačné schopnosti a návyky žiakov, aby získali kvalitné jazykové kompetencie, t. j. schopnosť primerane reagovať ústnou aj písomnou formou v rozličných životných komunikatívnych situáciách (tento cieľ je determinovaný získaním správnych ortografických a ortoepických návykov a zručností), prostredníctvom ovládania normy spisovného jazyka zvyšovať jazykovú kultúru verbálnych prejavov žiakov, viesť žiakov k funkčnému využívaniu jazykových i mimojazykových prostriedkov v písomných i ústnych prejavoch, smerovať žiakov k tomu, aby nadobudli sebavedomie pri vystupovaní na verejnosti a kultivovaný prejav ako prostriedok presadenia samého seba, viesť žiakov k tomu, aby chápali zložitosť a vzájomnú súvislosť javov okolitého sveta, aby sa orientovali vo svete, prijímali nové informácie a odovzdávali vlastné poznatky s skúsenosti, aby si formovali svoje postoje k svetu a životu, aby spoznávali zákonitosti súčasného život, pochopili históriu a inšpirovali sa do budúcnosti, pestovať u žiakov lásku k materinskému jazyku a vedomie jazykovej príslušnosti k istému etniku, prostredníctvom jazyka viesť žiakov k spoznávaniu histórie vlastného národa, viesť žiakov k získaniu čitateľských návykov, orientovať sa na knihu, vzbudiť záujem o knihu a tak rozvíjať čitateľskú a kultúrnu gramotnosť, rozvíjať tvorivé myslenie žiakov a podporovať ich sebadôveru, podporovať individualitu žiaka v zmysle rozvíjania schopnosti vyjadriť vlastný názor, argumentovať a dokázať ho obhájiť, viesť žiakov k tomu, aby samostatne získavali informácie z rozličných zdrojov a zvládli prácu s literárnym i odborným textom, rozvíjať etické cítenie žiakov založené na empatii a asertivite, viesť ich k prosociálnemu správaniu, zoznamovať žiakov so súborom diel slovenskej a základnej svetovej literatúry, ktorá svojou štruktúrou i spôsobom tematizácie sveta zodpovedá dosiahnutému stupňu psychického a fyzického vývinu žiakov, umožniť žiakom vnímať a preniknúť do umeleckého diela, individuálne ho prežiť, mať vlastné čitateľské zážitky, a tak rozvíjať ich emocionálne a estetické cítenie a vnímanie, viesť žiakov k pochopeniu literatúry ako nejednoznačného, otvoreného pohľadu na svet a jeho zobrazenie. Špecifické ciele sa konkretizujú v učebných požiadavkách v jednotlivých tematických celkoch učebného obsahu.

3 Prehľad výchovných a vzdelávacích stratégií Vo vyučovacom predmete slovenský jazyk a literatúra využívame pre utváranie a rozvíjanie nasledujúcich kľúčových kompetencií výchovné a vzdelávacie stratégie, ktoré žiakom umožňujú: Základné predmetové spôsobilosti (kompetencie): Žiaci sa naučia nasledovné komunikačné jazykové kompetencie: čítanie s porozumením o zamerať svoje čítanie podľa potreby, o pochopiť význam textu, o pochopiť formálnu stránku textu, o pochopiť zmysel umeleckého a vecného textu vzhľadom na využitie, o pochopiť význam lexikálnych jednotiek, písanie o vyjadriť svoje myšlienky a informácie s rôznym cieľom pre špecifické publikum, o organizovať text z hľadiska kompozície, o zosúladiť štylistickú úroveň s cieľom písania a čitateľmi, o štylizovať jednoduché vety a súvetia, o používať informácie a textové pasáže z iných zdrojov, napr. humorný príbeh a materiál z iných médií, o transformovať texty z jedného žánru do druhého, o opakované čítanie a oprava konceptu textu so zameraním na gramatiku, interpunkciu a pravopis, o revidovať a editovať koncept s využitím spätnej väzby od učiteľa a spolužiakov, o rešpektovať jazykové pravidlá, hovorenie o vyjadriť svoje myšlienky a informácie s rôznym cieľom pre špecifické publikum, o organizovať a rozvíjať svoje myšlienky v súlade s komunikačnou situáciou, o používať informácie a textové pasáže z iných zdrojov, napr. humorný príbeh a materiál z iných médií, o používať slovnú zásobu primeranú určitému cieľu komunikácie a publiku, o štylizovať jednoduché vety a súvetia, o rešpektovať jazykové pravidlá, o využívať pri komunikácii jazykové i mimojazykové prostriedky.

4 Komunikačné a sociálno-interakčné spôsobilosti: Pre vytváranie a rozvíjanie kľúčovej komunikačnej kompetencie sú využívané stratégie, ktoré majú žiakom umožniť: o diskutovať o probléme, o vecne argumentovať, o vyjadriť alebo formulovať vlastný názor a záver, o pracovať s rôznymi typmi textov, posudzovať ich vecnú úroveň, o využívať informačné a komunikačné prostriedky, o správne interpretovať získané fakty, vyvodzovať z nich závery a dôsledky, o spoluúčasť pri zostavovaní pravidiel pre prácu, o pracovať v atmosfére úcty a tolerancie, o posilňovať svoju samostatnosť, sebadôveru a sebaúctu, o pracovať v skupine a hľadať v nej svoju rolu. Interpersonálne a intrapersonálne spôsobilosti: Pre vytváranie a rozvíjanie kľúčovej kompetencie k učeniu sú využívané stratégie, ktoré majú žiakom umožniť: o vyhľadávať a kombinovať informácie z rôznych zdrojov (verbálnych, obrazových, grafických, učebníc, slovníkov, kníh, atlasov, novín, webových stránok...), o poznávať a postupne operovať so všeobecne používanými pojmami, termínmi, znakmi a symbolmi, o využívať poznatky z rôznych predmetov, o zamýšľať sa nad problémami a formulovať vlastné postoje, o kriticky hodnotiť informácie (časopis, internet, televízia), o vyhľadávať a triediť informácie podľa zadaných kritérií a efektívne ich využívať v procese učenia, tvorivých činnostiach a v praktickom živote, o plánovať, organizovať a riadiť svoje učenie, posudzovať pokrok a formulovať príčiny neúspechov, o rozvíjať prácu v kolektíve, v družnej a priateľskej atmosfére, o osvojiť si pocit zodpovednosti za seba a spoluzodpovednosti za prácu v kolektíve, o hodnotiť a rešpektovať svoju vlastnú prácu aj prácu druhých. Schopnosti tvorivo riešiť problémy: Pre vytváranie a rozvíjanie kľúčovej kompetencie k riešeniu problémov sú využívané stratégie, ktoré majú žiakom umožniť: o rozvoj kritického myslenia a logického uvažovania, o sformulovať problém, ktorý sa objaví pri ich vzdelávaní, o vytváranie vlastných názorov na problémové situácie, o vyhľadávať informácie vhodné k riešeniu problému, hľadať ich zhodné, podobné a odlišné znaky, o hľadanie variantov riešenia problémov a overovanie správnosti riešenia,

5 o pri riešení problémov objavovanie súvislostí, o korigovať nesprávne riešenia problému, o samostatne riešiť problémy, voliť vhodné spôsoby riešenia, o obhajobu vlastných postojov a rozhodnutí, o používať osvojené metódy riešenia problémov aj v iných oblastiach vzdelávania žiakov, pokiaľ sú dané metódy v týchto oblastiach aplikovateľné. Spôsobilosti využívať informačné technológie: o získavať informácie v priebehu ich jazykového a literárneho vzdelávania využívaním všetkých metód a prostriedkov, ktoré majú v danom okamihu k dispozícii, o zhromažďovať, triediť, posudzovať a využívať informácie, ktoré by mohli prispieť k riešeniu daného problému alebo osvojiť si nové poznatky. Spôsobilosť byť demokratickým občanom: o formulovať a prezentovať svoje postoje, o preukázať vlastnú zodpovednosť za zverené veci, za svoje vlastné správanie sa, zdravie a spoluzodpovednosť za životné prostredie alebo stav spoločnosti ako celku. Metódy a formy vyučovania Pri práci so žiakmi učiteľ využíva rozličné vyučovacie metódy. Ich výber závisí od zásady rešpektovania zásady veku primeranosti. Významné miesto má individuálny prístup učiteľa k žiakom. Všeobecno-didaktické metódy informačno-receptívna úvod do nových tematických celkov (fakty, názvy, termíny, postupy...) reproduktívna metóda zručnosti a návyky (aplikovanie pojmov, vzťahov, zákonov, teórií...) problémový výklad heuristická metóda výskumná metóda Konkretizácia didaktická hra rolová hra samostatná práca inscenačná metóda

6 metóda práce žiakov s učebnicou a knihou metóda výkladu metóda demonštrovania a pozorovania metóda riešenia úloh sokratovská metóda prípadová štúdia brainstorming cinquain DITOR I.N.S.E.R.T Metodické formy: rozprávanie, výklad, objasňovanie, opis, rozhovor, diskusia, zostavenie postupu činnosti, ukážky riešenia úloh, samostatné štúdium, písomné práce, práca s IKT a tvorba prezentácie, práca s knihou, konzultácie, fiktívne situácie, projekty. Sociálne formy: frontálne, kooperatívne, projektové, individuálne a skupinové vyučovanie. Organizačné formy: vyučovacia hodina, projekty, domáca úloha. Prierezové témy: Multikultúrna výchova patrí k základnej prierezovej téme vo vyučovaní slovenského jazyka a literatúry. Na hodinách slovenského jazyka znamená najmä sprostredkovanie takých občianskych a morálnych hodnôt a utváranie takých názorov a postojov žiakov, ktoré sú potrebné na začlenenie sa do života nielen v Slovenskej republike, ale aj mimo nášho štátu: tolerancia, demokracia, asertívne správanie, sebakontrola, sebahodnotenie, identita, atď. Na rozvíjanie týchto osobnostných kvalít sú vhodné rozhovory o textoch učebníc, najmä o literárnych textoch, ako aj vytváranie rozličných situácií, v rámci ktorých sa žiaci môžu prejaviť, hodnotiť svoje správanie, ako aj správanie svojich spolužiakov, vyjadrujú svoje názory a postoje. Osobnostný a sociálny rozvoj rozvíja ľudský potenciál žiakov a poskytuje základy pre plnohodnotný a zodpovedný život. Cieľom je rozvíjať u žiakov sebareflexiu, sebapoznávanie a sebaúctu. Enviromentálna výchova vedie žiakov ku komplexnému pochopeniu vzájomných vzťahov medzi organizmami a vzťahom človeka k životnému prostrediu. Ide o rozvíjanie a najmä pochopenie nevyhnutného prechodu k udržateľnému rozvoju spoločnosti, ktorý umožňuje sledovať a uvedomovať si dynamicky sa vyvíjajúce vzťahy medzi človekom a prostredím, kde sú vzájomne prepojené aspekty ekologické, ekonomické a sociálne. Regionálna výchova cieľom je vytvárať predpoklady na pestovanie a rozvíjanie citu ku krásam svojho regiónu, staviteľstva, prírody, ľudového umenia a spoznávania kultúrneho dedičstva našich predkov.

7 Tvorba projektu a prezentačné zručnosti cieľom je naučiť sa prezentovať svoju prácu, vážiť si prácu iných, rozvíjať schopnosť komunikovať, argumentovať. Mediálna výchova cieľom je osvojiť si schopnosť zapojiť sa do mediálnej komunikácie. Rozvíjať schopnosť analytického prístupu k obsahom a kritickému odstupu od nich. Finančná gramotnosť predstavuje schopnosť využívať poznatky, vedomosti a skúsenosti na efektívne riadenie vlastných zdrojov s cieľom zaistiť celoživotné finančné zabezpečenie seba a svojej domácnosti. Všeobecné pokyny hodnotenia: Na kontrolu a hodnotenie žiakov zo slovenského jazyka a literatúry sa využívajú konkrétne a objektívne postupy kontroly a hodnotenia. V rámci predmetu slovenský jazyk a literatúra sú hodnotené dve zložky: jazyková zložka (jazyk a sloh) a literárna zložka (literatúra). 1. V ústnej odpovedi žiakov sa hodnotí osvojenie základných poznatkov stanovených výkonovou časťou učebných osnov. Po ústnej odpovedi oznámi učiteľ žiakovi známku ihneď. Hodnotenie ústneho skúšania žiaka zahŕňa: - min. 1 ústnu odpoveď v školskom polroku, - práce na projektoch a diskusiách, reprodukcie umeleckého textu (poézie alebo prózy). 2. Písomná forma kontroly a hodnotenia osvojených poznatkov prebieha troma formami: PÍSOMNÉ PREVIERKY 1. Písomné previerky/testy sa realizujú v jazykovej a literárnej zložke systematicky v priebehu školského roka po prebratí tematického celku danej zložky. 2. Ich súčasťou je vstupný test/previerka (september) a výstupný test/previerka (jún). 3. Stupnica hodnotenia previerok: 100% 90% 1 89% 75% 2 74% 50% 3 49% 30% 4 29% 0% 5 4. Žiaci s IVVP majú previerky a testy upravené vzhľadom k špecifikám ich zdravotného znevýhodnenia a k odporúčaniam poradenského zariadenia.

8 KONTROLNÉ DIKTÁTY 1. Kontrolný diktát slúži na kontrolu, na overenie pravopisných zručností žiakov. 2. Zameranie kontrolných diktátov vychádza z prebratého nosného učiva/gramatického javu v danom ročníku. Píše sa po jeho prebratí a zopakovaní. 3. Rozsah kontrolných diktátov v jednotlivých ročníkoch: 5. ročník slov 6. ročník slov 7. ročník slov 8. ročník slov 9. ročník slov 4. Pravidlá hodnotenia diktátov: - všetky chyby majú rovnakú hodnotu, nerozlišujeme tzv. malé a veľké chyby, - za jednu chybu sa pokladá tá istá chyba, v tom istom tvare slova, aj keď sa daný tvar slova vyskytne v diktáte viackrát (napr. riba, s ribou), - chyba rovnakého významu v rôznych slovách sa počíta ako chyba v ďalšom slove (napr. chlapmy, murármy), - za chybu sa počítajú aj nečitateľne tvary písmen, nečitateľné slová. 5. Hodnotenie a klasifikácia diktátov: 0 1 chyba 1 (výborný) 2 3 chyby 2 (chválitebný) 4 7 chýb 3 (dobrý) 8 10 chýb 4 (dostatočný) 11 a viac 5 (nedostatočný) 6. U žiakov s poruchami učenia sa prihliada na konkrétne odporúčania poradenského zariadenia. Žiaci s IVVP píšu kontrolné diktáty formou doplňovačky, 1 gramatický jav = 1 chyba. V tomto prípade je stupnica totožná s ostatnými žiakmi. U žiakov s úpravou učebných osnov nemusí byť kontrolný diktát klasifikovaný, ak tak uzná vyučujúci (z dôvodu demotivácie). SLOHOVÉ PRÁCE Kritéria hodnotenia slohových prác: Vonkajšia forma: (4b) - celková úprava (čitateľnosť, zreteľné grafické členenie odsekov, čistota textu (bez škrtania), dodržanie okrajov), - dodržanie predpísaného rozsahu : roč.: ¾ strany A roč.: 1 strana A4 9. roč.: 1 ½ str. A4. Vnútorná forma: (20b) - obsah (4b) (dodržanie témy, kľúčových slov v zadaní), - kompozícia (4) (dodržanie slohového postupu, logickosť a nadväznosť textu, členenie textu na odseky, ucelenosť myšlienok), - jazyk (4) (využívanie slovných druhov typických pre daný slohový postup, resp. útvar, používanie správnych väzieb, pádových koncoviek, správnosť jazykových prostriedkov, syntaktické prostriedky modálnosť, dĺžka viet, neopakovanie slov),

9 - pravopis (4) (platia pravidlá hodnotenia uvedené pri písaní kontrolných diktátoch, pričom stupnica bodovania vychádza z rozsahu slohovej práce (rozsah 1 strana A4: 0 3 chyby (4), 4 6 (3), 7 10 (2), (1), 15 a viac (0), - štýl (4) (tvorivosť, originálnosť, nie frázovitosť, pútavosť). Celkový dojem: (4b) - celkové vyznenie práce, - práca by nemala obsahovať nelogické názory, protispoločenské postoje, antihumánne a neetické názory, názory propagujúce poškodzovanie ľudského zdravia. V prípade špecifických vývinových porúch učenia, tzv.,,dys- porúch, je maximálny počet bodov 20 (nehodnotí sa vonkajšia úprava a pravopis v rámci vnútornej kompozície). V percentuálnom prevode je stupnica miernejšia o jeden bod. Známky získané pri kontrole prostredníctvom týchto foriem majú pri konečnom hodnotení a klasifikáciu najvyššiu váhu. Známky, ktoré majú menšiu váhu, avšak ovplyvňujú celkovú klasifikáciu sú za: 5-minútovky, domáce úlohy, vlastnú tvorbu, aktivitu na hodine, účasť na súťažiach. Pri každom hodnotení žiakov (jednotlivcov i skupín, formou ústneho i písomného skúšania) postupujeme podľa Metodických pokynov na hodnotenia a klasifikáciu žiakov základných škôl 22/2011, ktoré schválilo Ministerstvo školstva a vedy Slovenskej republiky s platnosťou od 1. mája Cieľom hodnotenia vzdelávacích výsledkov žiakov bude poskytnúť žiakovi a jeho rodičom spätnú väzbu o tom, ako žiak zvládol danú problematiku, v čom má nedostatky, kde má rezervy, aké sú jeho pokroky. Súčasťou hodnotenia bude tiež povzbudenie do ďalšej práce, návod, ako postupovať pri odstraňovaní nedostatkov. Hodnotené bude aj prepojenie vedomostí so zručnosťami a spôsobilosťami. Učebné zdroje Na podporou vyučovania a učenia sa žiakov budú využívané nasledovné učebné zdroje: KRAJČOVIČOVÁ, J. KESSELOVÁ, J. SEDLÁKOVÁ, M. HIRSCHNEROVÁ, Z.: Slovenský jazyk 5. Bratislava: SPN, KRAJČOVIČOVÁ, J. KESSELOVÁ, J.: Slovenský jazyk 6. Bratislava: SPN, KRAJČOVIČOVÁ, J. KESSELOVÁ, J.: Slovenský jazyk 7. Bratislava: SPN, KRAJČOVIČOVÁ, J. KESSELOVÁ, J.: Slovenský jazyk 8. Bratislava: SPN, KRAJČOVIČOVÁ, J. KESSELOVÁ, J.: Slovenský jazyk 9. Bratislava: SPN, KRAJČOVIČOVÁ, J. KRAJČOVIČOVÁ, J.: Literárna výchova pre 5. ročník základných škôl. Prievidza: EDUCO, PETRÍKOVÁ, D.: Literárna výchova pre 6. ročník základných škôl. Prievidza: EDUCO, PETRÍKOVÁ, D.: Literárna výchova pre 7. ročník základných škôl. Prievidza: EDUCO, PETRÍKOVÁ, D.: Literárna výchova pre 8. ročník základných škôl. Harmanec: VKU, PETRÍKOVÁ, D.: Literárna výchova pre 9. ročník základných škôl. Harmanec: VKU, BALÁŽOVÁ, Ľ. - BUZÁSSYOVÁ, K. a kol.: Slovník súčasného slovenského jazyka A-G. Bratislava: Veda, KAČALA, J. a kol: Krátky slovník slovenského jazyka. Bratislava: Veda, SOKOLOVÁ, M. MOŠKO, G. ŠIMON, F. BENKO, V.: Morfematický slovník slovenčiny. Prešov: Náuka, RIPKA, I. a kol: Slovník slovenských nárečí I. Veda, 1994.

10 RIPKA, I. a kol: Slovník slovenských nárečí II. Veda, RIPKA, I. a kol: Príručka slovenského pravopisu pre školy a prax. Ottovo nakladateľstvo, KRÁĽ, A.: Pravidlá slovenskej výslovnosti. Slovenské pedagogické nakladateľstvo, Kolektív autorov: Pravidlá slovenského pravopisu. Veda, ŠALING, S., IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, M. a kol.: Veľký slovník cudzích slov. Bratislava-Prešov: Samo, Kolektív autorov: Slovník cudzích slov. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, PISÁRČIKOVÁ, M. MICHALUŠ, Š.: Malý synonymický slovník. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, SMIEŠKOVÁ, E.: Malý frazeologický slovník. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, NAVRÁTIL, L. ŠIMURKA, J.: Pravopis. Praktická príručka slovenského pravopisu. Nitra: Enigma, NAVRÁTIL, L.: Neohybné slovné druhy a citoslovcia. Nitra: Enigma, WEIDLEROVÁ, A. WEIDLER, E:: Sloh na dlani. Bratislava: Príroda, SLANČOVÁ, D.: Praktická štylistika. Prešov, SOMOROVÁ, R.: Sloh pre 2. stupeň yákladných škôl a osemročných gymnázií. Bratislava: Príroda, HOVORKOVÁ, V. a kol.: Svetová literatúra na dlani. Bratislava: Príroda, Kolektív autorov: Encyklopédia spisovateľov sveta. Bratislava: Obzor, Encyklopédie, internet ( knihy, časopisy a noviny, katalóg školskej knižnice, portréty spisovateľov.

11 SLOVENSKÝ JAZYK A LITERATÚRA (SJL) ročník: piaty časový rozsah výučby: 5 hodín týždenne, spolu 165 vyučovacích hodín vyučovací jazyk: slovenský jazyk stupeň vzdelania: nižšie sekundárne vzdelanie ISCED 2 Povinné práce: Kontrolné diktáty - počet: zameranie: 1. Opakovanie zo 4. ročníka 2. Spodobovanie 3. Podstatné mená 4. Prídavné mená 5. Slovesá + učivo 5. ročníka Školská písomná práca - počet: 1 - zameranie: súkromný list, opis predmetu, opis pracovného, rozprávanie, rozprávanie s prvkami opisu (možnosť výberu)

12 Jazyková zložka I. Opakovanie učiva zo 4.ročníka (13 hodín) OŠ - rozhovor, predstavenie sa, abeceda, písmená: malé, veľké, písané, tlačené, dĺžeň, mäkčeň, vokáň, hlásky; slabiky; slová; delenie hlások: samohlásky - krátke, dlhé; dvojhlásky, spoluhlásky -tvrdé, mäkké, obojaké spoluhlásky, všeobecné/vlastné podstatné mená, gramatické kategórie podstatných mien: rod, číslo, pád pádové otázky. VŠ - Žiak sa vie v komunikačnej situácii primerane vyjadrovať. Vie vhodne vo svojom prejave využiť humorné alebo zaujímavé prvky komunikácie z literárnych textov, médií, internetu. Vie používať gestikuláciu, mimiku, postoj. Žiak pozná všetky písmená abecedy. Vie rozlíšiť malé, veľké, písané, tlačené písmená. Žiak ovláda pravopis a výslovnosť diakritických znamienok. Žiak vie identifikovať pojmy, dokáže ich prakticky odlíšiť. Žiak vie pri komunikácii správne použiť ohybné slovné druhy podstatné mená. Žiak vie správne rozdeliť slová na konci riadka. Žiak vie aplikovať nadobudnuté vedomosti z ortografie. Žiak vie posúdiť text z hľadiska jazykovej správnosti. Medzipredmetové vzťahy: DEJ, TEV Prierezové témy: finančná gramotnosť, enviromentálna výchova II. Zvuková stránka jazyka a pravopis (7 hodín) OŠ znelé/neznelé/znelé nepárové (zvučné) spoluhlásky, slabikotvorné hlásky -l, -ĺ, -r, -ŕ, spodobovanie, bodka, otáznik, výkričník, čiarka, zátvorka, dvojbodka, spojovník, pomlčka, bodkočiarka, úvodzovky, prozodické prostriedky reči (rytmus, melódia, sila hlasu, dôraz, prízvuk, tempo reči). VŠ - Žiak vie správne dodržiavať pravidlá spodobovania na základe osvojeného učiva o znelosti spoluhlások. Žiak vie správne vyslovovať slová, v ktorých nastáva spodobovanie. Žiak pri komunikácii zvláda hlasovú i zvukovú stránku, vzhľadom k obsahu komunikácie adekvátne využíva zvukové vlastnosti reči. Dodržiava pravidlá splývavej výslovnosti. Dodržiava pravidlá správnej výslovnosti ä. Žiak dokáže používať interpunkčné znamienka ako grafické signály. Žiak vie správne intonovať všetky druhy viet. Žiak chápe formálnu stránku textu a dokáže ju vyjadriť hlasovými prostriedkami: prestávkou, silou hlasu a dôrazom. Medzipredmetové vzťahy: GEG, HUV Prierezové témy: multikultúrna výchova, mediálna výchova, regionálna výchova III. Lexikálna rovina (9 hodín) OŠ - plnovýznamové a neplnovýznamové slová, jednovýznamové a viacvýznamové slová, odvodené slová, ustálené slovné spojenia, príslovia, porekadlá, pranostiky, nárečia.

13 VŠ - Žiak vie vysvetliť pojem synonymum a antonymum. Žiak vie vysvetliť lexikálny význam synoným a antoným v danom texte. Vie aplikovať vedomosti pri tvorbe vlastného textu. Vie vysvetliť funkciu synoným a antoným vo vlastnom texte. Žiak si vie overiť významy neznámych slov v jazykovedných príručkách. Žiak vie vyhľadať odvodené slová. Žiak vie identifikovať v texte ustálené slovné spojenia. Žiak vie zdôvodniť výber a použitie jednotlivých ustálených slovných spojení v texte. Žiak vie v súlade s cieľom komunikácie využívať prirovnania, príslovia, porekadlá, pranostiky. Vie odôvodniť svoj výber. Vie porovnať všetky ustálené slovné spojenia a určiť špecifiká. Žiak rozlišuje spisovnú slovnú zásobu od nárečia. Vie vysvetliť pojem spisovný jazyk a nárečie a uviesť konkrétne príklady. Žiak vie odôvodniť správnosť vybraného textu v konkrétnej situácii. Medzipredmetové vzťahy: GEG, OBN Prierezové témy: multikultúrna výchova, mediálna výchova IV. Tvarová rovina (43 hodín) OŠ - gramatické kategórie podstatných mien, podstatné mená mužského rodu životné/ neživotné/chlap/hrdina/dub/stroj, podstatné mená ženského rodu žena/ ulica/dlaň/kosť, podstatné mená stredného rodu mesto/srdce/vysvedčenie/dievča, prídavné mená akostné/ privlastňovacie, skloňovanie a stupňovanie prídavných mien podľa vzoru cudzí a pekný, zámená osobné/privlastňovacie, slovesá osoba/číslo/čas, číslovky základné/radové, predložky. VŠ - Žiak vie pri komunikácii správne použiť ohybné slovné druhy podstatné mená. Žiak vie pri komunikácii správne použiť ohybné slovné druhy (podstatné mená a ich gramatické kategórie: rod, číslo, pád). Žiak vie aplikovať svoje vedomosti o skloňovaní podstatných mien pri tvorbe vlastného textu. Žiak vie roztriediť prídavné mená podľa gramatického rodu. Žiak vie aplikovať svoje vedomosti o skloňovaní prídavných mien pri tvorbe vlastného textu. Žiak chápe dôležitosť zhody medzi pod. menami a príd. menami pre porozumenie textu. Vie vyvodiť záver na základe zistených súvislostí medzi informáciami v texte. Žiak vie vyhľadať a pomenovať zámená vo vlastnom texte. Žiak vie utvoriť osobné privlastňovacie zámeno od základného. Žiak vie aplikovať vedomosti o časovaní vo vlastnom texte. Žiak vie použiť správne tvar tykania a vykania. Žiak vie vyhľadať a pomenovať slovesá v texte. Žiak vie správne rozdeliť slová na konci riadka. Žiak vie aplikovať nadobudnuté vedomosti z ortografie slovies. Žiak vie rozoznať základné a radové číslovky vo svojom texte. Vie aplikovať vedomosti o ich skloňovaní a dodržiava ich pravopis. Žiak dodržiava správne predložkové väzby pri tvorbe slovných spojení, viet a celých textov. Medzipredmetové vzťahy: VYV, BIO, OBN Prierezové témy: multikultúrna výchova, mediálna výchova, V. Skladba (4 hodiny) OŠ -jednoduchá veta, vety podľa obsahu, slovosled. VŠ - Žiak vie samostatne tvoriť jednoduché holé a rozvité vety. Žiak vie posúdiť správnosť interpunkcie v jednoduchej vete. Žiak vie správne intonovať oznamovacie, rozkazovacie a zvolacie vety. Žiak vie samostatne tvoriť jednoduché holé a rozvité vety, pričom dodržiava správny slovosled a správne používa interpunkčné znamienka.

14 Medzipredmetové vzťahy: HUV Prierezové témy: mediálna výchova Slohová zložka (19 hodín) OŠ rozhovor, pozdrav, oslovenie, predstavenie sa, prosba/želanie, poďakovanie, tvorba otázok (žiadosť o informáciu), cielený rozhovor (interview), rozhovor, začiatok a koniec telefonického rozhovoru. VŠ- Žiak ovláda podmienky dobrého rozhovoru. Žiak sa vie v komunikačnej situácii primerane vyjadrovať. Vie používať gestikuláciu, mimiku, postoj pri komunikácii. Žiak vie zo súboru slohových útvarov vybrať žáner zodpovedajúci téme: interview. Žiak na základe analýzy stanovenej komunikácie vie napísať cielený rozhovor. Žiak ovláda podmienky dobrého telefonického rozhovoru. OŠ - správa, plagát, inzerát, reklama, oznámenie, pozvánka, poznámky/konspekt, krátke správy: SMS, . VŠ - Žiak vie rozlíšiť, porovnať a vysvetliť pojmy správa a plagát. Žiak vie vytvoriť na zadanú alebo ľubovoľnú tému správu a plagát. Žiak vie vytvoriť na zadanú alebo voľnú tému inzerát a reklamu. Žiak vie analyzovať a zovšeobecniť druhy reklám (reklamy vizuálne a auditívne). Žiak vie rozlíšiť, porovnať a vysvetliť pojmy oznámenie a pozvánka. Žiak vie vytvoriť na zadanú alebo ľubovoľnú tému oznámenie a pozvánku. Žiak vie v texte vyhľadať fakty a spojiť čiastkové informácie do komplexnej informácie. Žiak si systematicky tvorí poznámky, zaznamenáva si kľúčové slová. Vie v rozličných informačných zdrojoch vyhľadať informácie. Vie zdôvodniť výber a rozlíšiť význam získaných informácií. Žiak vie vytvoriť na zadanú alebo voľnú tému SMS a . OŠ -diskusia, názor, argument, ospravedlnenie ústne, ospravedlnenie s vysvetlením, vyjadriť súhlas/nesúhlas. VŠ - Žiak vie vecne argumentovať zdôvodniť úsudok s odkazom na text. Na obhajobu svojho stanoviska dokáže žiak použiť argumenty, ktoré získa analýzou textu. Žiak vie vytvoriť z textu na základe čiastkových informácií hypotézu o jeho závere a svoju hypotézu overiť v diskusii. Vie zhodnotiť obsahovú stránku prijatého prehovoru a vysloviť protiargumenty. V prípade nepochopenia vie opraviť slovné hodnotenie alebo preformulovať svoju výpoveď. OŠ - čítame ilustrované príbehy, opis. VŠ - Žiak dokáže vybrať a posúdiť text z obsahového i formálneho hľadiska. Žiak vie vyhľadať zaujímavú myšlienku, vie vyjadriť autorský zámer pointu. Vie samostatne a pohotovo sformulovať základné myšlienky na tému a vysloviť ich výstižne, zrozumiteľne, plynulo a jasne. Žiak vie vyhľadať kľúčové slová, vie sa orientovať v postavách. Vie opísať prostredie, v ktorom sa príbeh odohráva. Vie podľa logickej postupnosti usporiadať svoju výpoveď. Štruktúra textu U-J-Z. Žiak chápe význam prídavných mien v opise ilustrácie/obrázka. Žiak chápe význam prídavných mien v opise ilustrácie/obrázka. OŠ - pozdravy, pohľadnica, súkromný list, adresa. VŠ -Žiak vie rozlíšiť, porovnať a vysvetliť pojmy pohľadnica a súkromný list. Žiak vie vytvoriť text pohľadnice v súlade s cieľom komunikácie. Písanie zámen s veľkými písmenami v korešpondencii. Vie adekvátne vypísať adresu. OŠ - jednoduché rozprávanie, rozprávanie s prvkami opisu.

15 VŠ - Žiak vie navrhnúť tému, ktorá je v súlade s komunikačnou situáciou a vybrať vhodný slohový útvar, ktorý zosúladí s témou písania. Žiak vie vysvetliť pojem osnova. Žiak vie nahlas, plynulo prečítať svoj text, pričom správne artikuluje, intonuje, prispôsobuje tempo reči. Vie prijať hodnotenie od ostatných spolužiakov. Vie odôvodniť, prečo niektoré pripomienky nezapracoval do textu. Vie napísať čistopis so zapracovanými a opravenými chybami. Žiak vie navrhnúť tému, ktorá je v súlade s komunikačnou situáciou a vybrať vhodný slohový útvar, ktorý zosúladí s témou písania. Žiak vie vysvetliť pojem osnova. Žiak vie nahlas, plynulo prečítať svoj text, pričom správne artikuluje, intonuje, prispôsobuje tempo reči. Vie prijať hodnotenie od ostatných spolužiakov. Vie odôvodniť, prečo niektoré pripomienky nezapracoval do textu. Vie napísať čistopis so zapracovanými a opravenými chybami. Žiak vie vytvoriť na zadanú alebo voľnú tému ucelené rozprávanie s prvkami opisu a s dodržaním časovej a logickej postupnosti. VI. Opakovanie učiva z 5. ročníka (4 hodiny) VŠ žiak vie všetky vedomosti získané v 5. ročníku využiť pri práci s textom, pri tvorbe vlastného textu, pri rozličných úlohách a využíva ich v praktickom živote, pri komunikácii. Medzipredmetové vzťahy: VYV, BIO, OBN Prierezové témy: multikultúrna výchova, mediálna výchova, enviromentálna výchova, finančná gramotnosť Literatúra I. Úvod do literatúry (5 hodín) OŠ - autor/spisovateľ, čitateľ/divák, text/ ilustrácia, kniha/ knižnica, časopis, noviny, téma textu, súvislosti medzi textom a ilustráciou, reprodukcia prečítaného textu. VŠ - Žiak vie vysvetliť rozdiel medzi autorom a spisovateľom. Vie rozlíšiť umelecký text od textu v dennej tlači, v časopise. Žiak vie s pomocou v školskej (miestnej, mestskej) knižnice vybrať knihu podľa katalógu. Vie s pomocou vyhľadať informácie v knihe (knižnici) a použiť pri učení, riešení konkrétneho problému. Žiak vie vysvetliť rozdiel medzi novinami a časopisom. Vie vysvetliť zameranie detského časopisu a uviesť 1 príklad. Medzipredmetové vzťahy: VYV, HUV Prierezové témy: mediálna výchova, enviromentálna výchova II. Piesne, nonsens v literatúre (14 hodín) OŠ - poézia ako všeobecný pojem pre viazanú reč, vonkajšia kompozícia literárneho diela verš, strofa ako prostriedky viazanosti umeleckej reči, rým ako metrická vlastnosť poézie, prirovnanie a zdrobnenina ako štylistický prostriedok, rytmus ako metrická vlastnosť, personifikácia/zosobnenie ako spôsob štylizácie textu. Technika čítania (plynulé čítanie, správne dýchanie, správna artikulácia a spisovná výslovnosť). Analýza vybraných básní (piesní) z hľadiska témy a vonkajšej kompozície a metriky. Prednes básne - rytmická usporiadanosť básnického textu. Epická poézia (pozri rozprávka).

16 Ľudová pieseň ako prejav duchovného života každého národa. Prepojenie poézie s hudbou, druhy ľudovej piesne: pracovné piesne (trávnice, pastierske, valašské, banícke), zbojnícke piesne, uspávanky, regrútske a vojenské piesne, žartovné piesne, koledy (obradové piesne). Zľudovené piesne - základný rozdiel medzi ľudovou a zľudovenou piesňou. Poézia nonsensu - pôvod, výskyt nonsensu (nezmysel) v pôvodnej slovenskej umeleckej tvorbe. Nonsens ako štylizácia textu, funkcia jednotlivých prvkov pre celé vyznenie diela (hra so slovami). Dramatizácia, dialogizácia textu. VŠ - Žiak vie vysvetliť pojmy verš, strofa, rým, rytmus v súvislosti s umeleckou rečou viazanou. Vie vyhľadať verš, strofu v básni. Vie rozlíšiť rytmus v básni. Vie určiť slová v básni, ktoré sa rýmujú. S pomocou prednesie text básne spamäti. Vie vysvetliť prirovnanie ako štylistický prostriedok, ktorý využíva na porovnávanie spoločných znakov vecí, javov. Vie rozlíšiť prirovnanie v texte. Vie vysvetliť personifikáciu ako spôsob štylizácie textu. Vie rozlíšiť personifikáciu v texte. Vie rozlíšiť druhy ľudových piesní na základe ich obsahu. Vie vysvetliť znaky nonsensu v texte (v poézii a v próze). Vie vysvetliť nonsens ako štylizáciu textu. Vie vytvoriť text so znakmi nonsensu na vybranú tému. Medzipredmetové vzťahy: VYV, HUV Prierezové témy: multikultúrna výchova, regionálna výchova III. Malé formy ľudovej slovesnosti (3 hodiny) OŠ - hádanka (skryté pomenovanie inotaj, vonkajšie znaky, vnútorná podobnosť), vyčítanka, príslovie ( poučenie), porekadlo (výstižné vyjadrenie skúsenosti), pranostika (zovšeobecnenie pozorovania prírody, javov). Rytmická usporiadanosť textov krátkych foriem ľudovej slovesnosti. Analýza krátkych foriem so zameraním na ich funkciu a prejav potrieb a hodnôt ľudí v minulosti. VŠ Vie rozlíšiť jednotlivé žánre. Medzipredmetové vzťahy: OBN, KNB, GEG Prierezové témy: regionálna výchova IV. Rozprávky (15 hodín) OŠ -ľudová rozprávka ako prozaický žáner ľudovej slovesnosti. Vyjadrenie túžby človeka po dobre a spravodlivosti. Hlavné znaky rozprávky. Hlavná postava, vedľajšie postavy. Fantastická (čarodejná, čarovná) rozprávka, realistická rozprávka, zvieracia rozprávka. Nadprirodzené, neskutočné postavy, čarodejné deje, magické čísla a predmety. Neznáme miesto deja. Spoločné a rozdielne znaky fantastickej a realistickej rozprávky. Zberatelia ľudových rozprávok - slovenskí (Pavol Dobšinský, Samo Czambel) a inonárodní (Božena Němcová a slovenské ľudové rozprávky, bratia Grimmovci). Plynulosť čítania súvislého textu. Modulácia hlasu ako výraz vlastného chápania významu. Kompozičná (nadpis, odsek) a štylistická (dialóg, zdrobnenina, personifikácia, prirovnanie) analýza textu. Analýza a hodnotenie koncepcie postáv (hlavnej a vedľajších). Verbalizácia vlastného čitateľského zážitku. Rozprávka ako vyjadrenie túžby človeka po dobre a spravodlivosti. Hlavná myšlienka a téma. VŠ - Vie charakterizovať ľudovú rozprávku ako súčasť ľudovej slovesnosti. Vie opísať postavy, uviesť ich charakteristiku. Vie uviesť ideu a tému rozprávky. Vie rozlíšiť ľudovú rozprávku od autorskej. Vie vymenovať hlavné znaky rozprávky. Vie vyhľadať v texte hlavné znaky rozprávky. Vytvorí text so znakmi rozprávky.

17 Medzipredmetové vzťahy: VYV, BIO, Prierezové témy: multikultúrna výchova, enviromentálna výchova, finančná gramotnosť, osobnostný a sociálna rozvoj V. Povesti (9 hodín) OŠ - povesť ako prozaický útvar, ľudová povesť, miestna, historická, heraldická povesť. Autorská povesť - využitie námetov ľudových povestí v umeleckom spracovaní. Transformácia povesti na iný literárny žáner (rozprávku) s dodržaním kompozičných a štylisticko-lexikálnych prvkov. Dramatizácia a inscenácia textu. Spoločné a odlišné znaky s rozprávkou. Štylistická a kompozičná stránka povesti. Fantázia a realita v povesti. Hlavné a vedľajšie postavy, charakteristika jednotlivých postáv, hodnotenie konania jednotlivých hrdinov. Regionálne povesti (projektová práca). VŠ - Vie vysvetliť, aký je rozdiel medzi povesťou a rozprávkou. Vie s pomocou učiteľa abstrahovať a sformulovať hlavnú myšlienku povesti. Vie stručne reprodukovať 1 regionálnu povesť. Medzipredmetové vzťahy: GEG, DEJ Prierezové témy: regionálna výchova, enviromentálna výchova VI. Legendy (5 hodín) OŠ - legenda ako príbeh zo života svätých poznatky z náboženskej výchovy. Ľudová legenda rozprávanie vyjadrujúce predstavy a chápanie sveta, vecí a javov - vznik v súvislosti so šírením kresťanstva. Legenda ako výsledok zapisovania príbehov v kláštoroch. Autorská legenda umelecké spracovanie témy, realita a fikcia. VŠ - Žiak vie, že hlavnou postavou v legende je postava, ktorá za svoje činy bola vyhlásená za svätú. Vie s pomocou učiteľa abstrahovať a sformulovať hlavnú myšlienku prečítaného. Medzipredmetové vzťahy: KNB, OBN Prierezové témy: multikultúrna výchova VII. Náučná literatúra (6 hodín) OŠ - odlišnosti od umeleckého textu. Jasnosť, presnosť, stručnosť vyjadrovania v encyklopédii. Odborný náučný štýl. Využívanie odbornej terminológie. Úloha hesla v encyklopédii porovnanie s nadpisom v iných literárnych dielach. Usporiadanie hesiel v encyklopédii (abecedné, chronologické, systematické). Encyklopédia na internete. VŠ - Vie vysvetliť, aký je rozdiel medzi umeleckou literatúrou a náučným textom. Diferencuje ich funkcie. S pomocou vie vyhľadať informácie v encyklopédii podľa hesla. Medzipredmetové vzťahy: BIO, INF, GEG Prierezové témy: mediálna výchova, osobnostný a sociálny rozvoj VII. Dramatické umenie (6 hodín)

18 OŠ - divadelná hra ako prozaické dielo - literárny text, určený na realizáciu na divadelnej scéne (Dramatická podoba rozprávky). Bábková hra, bábkoherec, animácia, maňuškové divadlo, javajkové divadlo, marionetové divadlo. Hlavné znaky dramatickej podoby literárneho diela. Dramatizovaný literárny text dialogizovaná forma. Inscenácia - premena literárneho textu na divadelnú hru (filmovú, televíznu). Rozdiel medzi literárnym textom a inscenáciou. Tvorcovia divadelnej hry (filmovej, televíznej), scenár - scenárista, dramaturg, režisér, herci, výtvarníci, hudobný skladateľ (scénická hudba). Filmová rozprávka, televízna rozprávka, scenár, režisér, herec, zvukové efekty, ich podiel na vzniku jednotlivých dramatických žánrov. Filmová (televízna) podoba literárneho textu. Spoločné znaky a hlavné rozdiely divadelnej hry (bábkové divadlo) a filmovej (televíznej) rozprávky. VŠ - Vie charakterizovať divadelnú hru ako prozaické dielo - literárny text, určený na realizáciu na divadelnej scéne. Vie vysvetliť pojmy viažuce sa k bábkovej hre. Vie vysvetliť úlohu bábkoherca. Žiak vie vysvetliť podstatu dramatického žánra. Vie prečítať prehovory jednotlivých postáv dramatizovaného textu. Vie s pomocou učiteľa sformulovať hlavnú myšlienku dramatického textu. Medzipredmetové vzťahy: TSV, VYV Prierezové témy: multikultúrna výchova, tvorba projektu a prezentačné zručnosti VIII. Komiks (3 hodiny) OŠ komiks - literárny žáner prepojenie slovného a výtvarného umenia. Komiks ako prozaický (epický) žáner. Úloha obrázku v komikse. Funkcia bubliny. Pôvod komiksu. Princípy komiksu. Vtip a humor v komikse. Slovenskí autori komiksu. C. ČÍTANIE A INTERPRETÁCIA TEXTU VŠ - Vie vysvetliť komiks ako žáner s epickým dejom (prózu) sprostredkovaný bez rozprávača cez priamu reč a obrázky. Vie s pomocou učiteľa abstrahovať a sformulovať hlavnú myšlienku komiksu. Vytvorí komiks na vybranú tému. Medzipredmetové vzťahy: VYV Prierezové témy: tvorba projektu a prezentačné zručnosti

19 SLOVENSKÝ JAZYK A LITERATÚRA (SJL) ročník: šiesty časový rozsah výučby: 4 hodín týždenne, spolu 132 vyučovacích hodín vyučovací jazyk: slovenský jazyk stupeň vzdelania: nižšie sekundárne vzdelanie ISCED 2 Povinné práce: Kontrolné diktáty - počet: 4 - zameranie: 1. Opakovanie učiva z V. ročníka 2. Zvieracie a privlastňovacie prídavné mená 3. Príslovky 4. Učivo 6. ročníka Školská písomná práca - počet: 2 - zameranie: 1. Charakteristika 2. Rozprávanie s využitím priamej reči

20 I. Hláskoslovie alebo zvuková stránka jazyka (4 hodiny) OŠ - Suprasegmentálne (prozodické ) javy, stručná charakteristika, ich význam pri členení textu, pri komunikácii, pri dramatizácii umeleckých textov. Termín prízvuk, prízvuk v slovenčine a iných jazykoch, hlavný a vedľajší prízvuk. Melódia vety, prevládanie klesavej melódie, melódia v opytovacích vetách. Termín prízvučná a neprízvučná slabika. Uvedomenie si súladu tempa reči s obsahom textu a informačnou nasýtenosťou. Sila hlasu, dôraz a ich význam pri komunikačnej stratégii, význam pauzy a jej typy. Pojem a vymedzenie termínu interpunkčné znamienka, ich funkcia pri členení textu i jeho významu. Úvodzovky v priamej reči, čiarka a zásady jej písania v súvetí (informatívne). Termín slovná zásoba jadro a okraj, členenie slovnej zásoby. VŠ - Vedieť vymenovať prozodické javy, stručná charakteristika, význam. Samostatne a bez prípravy správne, plynule a nahlas čítať akékoľvek texty, ktorých obsah, štýl a jazyk sú primerané jazykovej úrovni a skúsenostiam žiaka a dokáže prispôsobiť rýchlosť čítania tomu, aby mohol čo najefektívnejšie pochopiť informácie a by mohol aplikovať informácie o melódii a prízvuku. Správne intonovať všetky druhy viet. Žiak dokáže používať a správne zapísať priamu reč. Medzipredmetové vzťahy: HUV Prierezové témy: multikultúrna výchova, mediálna výchova, II. Lexikológia (8 hodín) OŠ- Uvedomenie si dynamiky slovnej zásoby. Slovotvorný základ, derivácia, skladanie slov. Štruktúra odvodeného slova, obmena významu slova, tvorenie podstatných mien, slovies, frekventované predpony i prípony. Slovníky (MSS, KSSJ, SCS, PSS, MFS). Expresíva, neutrálne slová. VŠ - Vysvetliť pojmy: tvorenie slov odvodzovaním, prípona, predpona slovotvorný základ, základové slovo, odvodené slovo, tvorenie slov skladaním a uviesť príklady. Pravopis prípon a predpôn. Tvorenie nových spisovných slov odvodzovaním a skladaním, rozširovanie slovnej zásoby. Práca s rôznymi textami umeleckého i publicistického štýlu. Práca so slovníkmi, orientácia, charakter. Žiak si vie správne vybrať jazykovednú príručku na overenie významu slov, pozná typy slovníkov (MSS, KSSJ, PSP), samostatne pracuje so slovníkmi, rozširuje individuálnu slovnú zásobu. Medzipredmetové vzťahy: OBN Prierezové témy: Osobnostný a sociálny rozvoj III. Morfológia (27 hodín) OŠ - Charakteristika slovného druhu PM, skloňovanie, gramatické kategórie, vzory fixácia a rozširovanie vedomostí. Rozdiel medzi abstraktnými a konkrétnymi PM. Charakteristika adjektív, rozdelenie na vlastnostné a privlastňovacie, akostné a vzťahové prídavné mená. Gramatické kategórie, zhoda s podstatným menom v rode, čísle a páde. Charakteristika vzorov páví, matkin, otcov, skloňovanie, kategória stupňovania. Slovesá a rozdelenie na činnostné, stavové, zvratné, nezvratné, neplnovýznamové, modálne, sponové a fázové slovesá. Špecifikum slovesa byť- časovanie. Oznamovací, rozkazovací a podmieňovací spôsob slovesa. Druhy prísloviek: miesta, času, spôsobu, príčiny, stupňovanie prísloviek. Vokalizácia predložiek. Citoslovcia. VŠ - Pozná termíny GK, abstraktné a konkrétne PM s uvedením príkladov, určí GK pod. mien. Žiak správne skloňuje pod. mená a uplatňuje ich v tvorbe viet. Vysvetliť a identifikovať akostné a vzťahové prídavné mená a vysvetliť ich funkciu v texte. Vysvetliť a identifikovať zvieracie a privlastňovacie prídavné mená, určiť vzory páví, matkin, otcov a vysvetliť ich funkciu v texte. Zásady pravopisu v príponách vzorov prídavných mien. Vysvetliť a identifikovať zvratné a nezvratné slovesá, plnovýznamové a neplnovýznamové slovesá. Vysvetliť ich funkciu v texte. Žiak vie vysvetliť a identifikovať jednoduchý a zložený tvar slovies v texte. Žiak vie identifikovať oznamovací, rozkazovací, podmieňovací spôsob slovesa a chápe jeho funkciu v texte. Vie identifikovať

21 príslovky miesta, času, spôsobu a príčiny a vysvetliť ich funkciu. Vie vysvetliť funkciu stupňovania prísloviek v texte. Pozná citoslovcia a ich funkciu v texte. Dokáže vysvetliť pojem vokalizovaná predložka a nájsť ju v texte. Medzipredmetové vzťahy: MAT, BIO Prierezové témy: multikultúrna výchova IV. Syntax (12 hodín) OŠ- Charakteristika vety, veta podľa obsahu. Holá a rozvitá veta. Podmet ako základný vetný člen. Vyjadrený a nevyjadrený podmet. Podmet v nominatíve, podmet v genitíve informatívne. Holý a rozvitý podmet. Vyjadrenie podmetu podstatným menom, prídavným, menom, zámenom, iné slovné druhy ako podmet. Prísudok ako základný vetný člen. Typológia prísudku : slovesný, slovesno-menný, prisudzovací sklad. VŠ- Vedieť identifikovať vety podľa obsahu, vyjadrovanie prostredníctvom holých i rozvitých viet, identifikácia podmetu vo vete. Vedieť identifikovať podmet a prísudok vo vete, termín prisudzovací sklad. Žiak dokáže vymenovať typy podmetu i prísudku s príkladom. Vypíše z vety prisudzovací sklad a graficky ho znázorní. Slohová zložka (15 hodín) Opisujeme svet okolo nás OŠ- Opisný slohový postup, prostriedky, žánre a útvary. Jazykové prostriedky statického opisu komparácia s dynamickým opisom informatívne. VŠ- Rozlíšiť, porovnať a vysvetliť pojmy: statický opis, dynamický opis. Dokáže identifikovať opisný slohový postup a opis, uvedomuje si rozdiel medzi rozprávaním a opisom, vymenuje útvary opisného slohového postupu. Dokáže napísať jednoduchý opis, využíva poznatky z lexikológie i morfológie, pozná základné korektorské značky. Rozprávací slohový postup OŠ- Rozprávací slohový postu: znaky, prostriedky, útvary, typológia rozprávača, využitie priamej reči. VŠ- Vytvoriť na zadanú alebo voľnú tému rozprávanie s využitím priamej (1. osoba, 3.osoba). Vie identifikovať časti vnútornej kompozície rozprávania (úvod, zápletka, vyvrcholenie, obrat, rozuzlenie). Medzipredmetové vzťahy: BIO, Prierezové témy: enviromentálna výchova, finančná gramotnosť, projektové a prezentačné zručnosti Literatúra I. Krátke formy ľudovej slovesnosti (6 hodín) OŠ - Charakterizovať rozdiely medzi príslovím, porekadlom, pranostikou. Vyhľadávanie pranostík z rôznych informačných zdrojov, významová analýza krátkych prozaických textov. Vlastná tvorba. VŠ - Vysvetliť a rozlíšiť pojmy príslovie, porekadlo, pranostika, príklady. Definície pojmov.

22 II. Báj (10 hodín) OŠ- Termín báj, definícia, analýza a interpretácia určených bájí, tvorba projektu: Bohovia a hrdinovia gréckych báj. Analýza a interpretácia bájí, porovnanie mytológie Grékov, Egypťanov, Slovanov. VŠ - Vedieť identifikovať báj, jej znaky, získanie informácií z rôznych zdrojov, koncepcia postáv v zmysle dobra a zla, dramatizácia dialógu, vnútorná kompozícia báje. III. Báseň, populárna pieseň (10 hodín) OŠ - Identifikácia poézie ako literárnej formy a básne ako literárneho žánru v rámci jednotlivých literárnych textov. Znaky poézie. Verš, rým. Analýza a interpretácia textu. Metafora, epitetón. Vyvodenie a definícia pojmu populárna pieseň, porovnanie s ľudovou piesňou. Vyhľadávanie piesňových textoch a materiál o autoroch. VŠ - Vedieť určiť verš, strofu, rým, typy rýmov (združený, striedavý, obkročný), vyhľadávať a určiť zdrobneninu, prirovnanie, personifikáciu. Chápať termín rytmus. Porovnať populárnu pieseň s ľudovou piesňou z hľadiska obsahu, využitia umeleckých štýlových prostriedkov. Identifikovať v texte básne, populárnej piesne jazykové prostriedky a určiť ich. Vytvoriť vlastné umelecké jazykové prostriedky. IV. Balada (5 hodín) OŠ- Vyvodenie pojmu balada ako epický žáner ľudovej slovesnosti, pôvodne spievaný. Vyvodenie hlavných znakov balady. Vyvodenie pojmu ľudová balada, umelá balada. Epiteton ako štylizačný prostriedok poézie. Znaky balady. VŠ- Identifikovať text ako baladu, rozlíšenie ľudovej a umelej, určovanie kompozície žánru a umeleckých prostriedkov. Určenie idey, epiteton tvorenie. V. Bájka (7 hodín) OŠ- Vyvodenie pojmu bájka ako žánrovej formy, ktorá využíva humor a satiru. Porovnávať prozaickú a veršovanú podoby bájky. Analýza významovej roviny bájky (poučenie). Tvorba vlastnej bájky, rozlíšenie rukopisov autorov. VŠ- Vysvetliť termín bájka, irónia, alegória, sformulovať morálne ponaučenie. VI. Poviedka (12 hodín) OŠ- Pojem poviedka ako žáner krátkej prózy. Aplikácia literárnych pojmov - úvod, zápletka, vyvrcholenie, obrat, rozuzlenie ako súčasti vnútornej kompozície na základe analýzy textu. Vyvodenie pojmu vnútorná kompozícia literárneho diela. Aplikácia literárneho pojmu dialóg ako charakterizačného prostriedku literárnej postavy. Vyvodenie pojmu monológ a tvorba definície. VŠ- Určiť podľa stanovených kritérií poviedku. Vysvetliť pojem literárna postava, rozlíšiť hlavnú a vedľajšiu postavu. Vysvetliť pojem monológ, dialóg a svoje vysvetlenie zdôvodniť pomocou príkladov z literárnych ukážok. VII. Dobrodružná literatúra (10 hodín) OŠ- Vyvodenie a definícia pojmu dobrodružná literatúra. Identifikovať základné znaky dobrodružnej literatúry porovnávaním viacerých umeleckých žánrov. Vyvodenie pojmu rozprávač a foriem rozprávača (autorský rozprávač on-forma), rozprávač stotožnený s hlavnou postavou (ja -forma). Aplikácia literárnych pojmov - úvod, zápletka, vyvrcholenie, obrat, rozuzlenie. Významová analýza textu. Autorský rukopis.