20. týždeň UDALOSTI TÝŽDŇA Zaujalo nás: Straty zamestnania sa obáva len 8 % Slovákov. Je to najmenej v EÚ. Čo nové doma: Aj podľa HICP indexu ceny v apríli klesli o 0,4 % Čo nové vo svete: Gréci schválili ďalšie reformy Jana Glasová Dominika Ondrová analyzy@pabk.sk www.postovabanka.sk/novinky/analyzy-trhu/ 1
Euro testovalo zhruba 2 mesačné minimum 3 Maďari zrejme opäť uvoľnia menovú politiku 3 Brent na dohľad 50 USD za barel 4 Zápisnica Fed u poslala zlato do straty 4 Aj podľa HICP indexu ceny v apríli klesli o 0,4 % 5 Nové objednávky našich priemyselníkov v marci s rastom o 5,2 % 5 Čo nové vo svete: Gréci schválili ďalšie reformy 6 Zaujalo nás: Straty zamestnania sa obáva len 8 % Slovákov. Je to najmenej v EÚ. 7 Kalendár udalostí 21. týždňa 8 Predikcie podľa Poštovej banky 8 2
Čo nové na FX trhoch: Euro testovalo zhruba 2 mesačné minimum Spoločnej európskej mene sa minulý týždeň nedarilo. S miernymi ziskami dokázala ukončiť len dva dni a zvyšnú dobu strácala. Pozornosť sa upriamovala na zverejňovanie zápisníc z ostatných zasadnutí centrálnych bánk na oboch stranách Atlantiku. Karty miešala hlavne tá americká, nakoľko mala vniesť viac svetla do špekulácií o tom, kedy Fed pristúpi k ďalšiemu zvýšeniu úrokových sadzieb. Minútky sa niesli skôr v jastrabom duchu, keďže úprava sadzieb smerom nahor ostáva na stole aj na blížiacom sa júnovom zasadnutí. Optimistické vyjadrenia predstaviteľov Federálneho rezervného systému spôsobili, že naša mena v minulom týždni testovala zhruba dvojmesačné minimum. V závere týždňa sa jej aspoň malú časť strát podarilo zmazať. V sumáre ho však ukončila slabšia o tri štvrtiny percenta. Od začiatku roka sa ale zhodnotila o viac ako 3 %. Euru sa z mien nášho regiónu nedarilo voči maďarskému forintu. Pri ňom počas týždňa stratilo viac ako desatinu percenta a ukončilo ho na hladine 314,96 EURHUF. V zelenom ale ukončilo týždeň voči českej korune aj poľskému zlotému. V prípade kačky boli zisky len nepatrné [0,03 %], voči zlotému si pripísalo štyri desatiny percenta. Piatok tak ukončilo na úrovni 27,029 EURCZK, resp. 4,4216 EURPLN. EURUSD [20. týždeň 2016], otváracia úroveň: 1,1309 EURUSD Close Zmena [1 deň] Potenciálne príčiny 16.5.2016 1,1321 0,11% - euru pomohol slabý index PMI vo výrobe v štáte New York 17.5.2016 1,1313-0,07% - z USA prišli pozitívne inflačné a realitné dáta 18.5.2016 1,1216-0,86% - zverejnenie jastrabej zápisnice z ostatného zasadnutia Fed u poslalo euro do strát 19.5.2016 1,1203-0,12% - karty miešala zápisnica zo zasadnutia ECB, jastrabie vyjadrenia predstaviteľov Fed u a silné dáta z amerického trhu práce 20.5.2016 1,1224 0,19% - makroekonomické kalendáre ostali pomerne prázdne Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa Bloomberg EURUSD EURGBP EURGBP USDJPY 1,18 1,11 1,04 0,82 0,76 0,81 0,77 125,0 115,0 Zdroj: Bloomberg 0,70 0,73 105,0 1 5-16 EURCZK 27,30 27,10 26,90 EURHUF 323,00 308,00 293,00 EURPLN 4,70 4,40 4,10 Maďari zrejme opäť uvoľnia menovú politiku Tento týždeň sa uskutoční zasadnutie jednej centrálnej banky, spomedzi tých, o ktorých pravidelne informujeme. V utorok, 24. mája 2016, sa stretnú predstavitelia maďarskej centrálnej banky [MNB]. Je pravdepodobné, že centrálni bankári pristúpia k ďalšiemu uvoľneniu menovej politiky prostredníctvom zníženia hlavnej úrokovej sadzby na nové minimum 0,90 %. % Vývoj na peňažnom trhu 0,20-0,10-0,40 1M EURIBOR 3M EURIBOR 12M EURIBOR sadzba ECB % Sadzby národných bánk vo svete 1,00 0,50 0,00 ECB FED BoE % Sadzby národných bánk V4 3,00 1,50 0,00 ECB ČNB NBP MNB 3
4-14 1 1 4-16 5-16 4-14 1 1 4-16 5-16 4-14 1 1 4-16 5-16 Čo nové na komoditných trhoch: Brent na dohľad 50 USD za barel Cena ropy Brent sa v úvode týždňa priblížila na dohľad 50 USD za barel. K pripisovaniu ziskov jej prispela prognóza banky Goldman Sachs, podľa ktorej sa presýtené globálne trhy dostanú do deficitu pravdepodobne ešte tento mesiac. V stredu sa ale rastový trend zmenil a severomorská zmes časť ziskov zmazala. Reagovala tak aj na silnejší americký dolár, ktorému sa darilo vplyvom zverejnenej zápisnice Fed u. To negatívne ovplyvnilo obchodovanie s ropou. V podobnom duchu sa nieslo obchodovanie až do záveru týždňa. Londýnskej rope sa ale napriek stratám v druhej polovici týždňa podarilo ukončiť ho v zelenom, keďže si pripísala na cene 1,9 %. Medzimesačne je drahšia až o takmer 7 %, no v porovnaní s rovnakým obdobím vlaňajška stále stráca 30 %. Ropa Brent [20. týždeň 2016], otváracia úroveň: 47,83 USD za barel Close Zmena Potenciálne príčiny [USD/barel] [1 deň] 16.5.2016 48,97 2,38% Cenu ropy Brent naďalej ovplyvňuje prebytok tejto komodity na trhu, a teda 17.5.2016 49,28 0,63% prevažujúca ponuka nad dopytom. Pod cenový vývoj sa podpisujú aj nepokoje na 18.5.2016 48,93-0,71% Blízkom východe. Veľkú úlohu zohráva aj Čína, ktorej hospodárstvo spomaľuje, čo 19.5.2016 48,81-0,25% znepokojuje aj svetovú ekonomiku. Nemenší vplyv má zrušenie embarga na export ropy z Iránu. A v súčasnosti aj špekulácie o tom, či najväčší producenti pristúpia k 20.5.2016 48,72-0,18% dohode o obmedzení ťažby, nakoľko takáto dohoda zatiaľ nepadla. Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa Bloomberg Cena ropy Brent [v USD za barel] 125 100 75 50 25 Cena ropy WTI [v USD za barel] Zdroj: Bloomberg 100 80 60 40 20 Zápisnica Fed u poslala zlato do straty Aj zlato si pripisovalo zisky len v úvodných dňoch minulého týždňa. Reagovalo tak na slabší americký dolár. Podobne ako pri rope, trend sa zmenil v stredu, kedy sa dolár výrazne posilnil. Obchodovanie ovplyvnili očakávania zvýšenia úrokových sadzieb v USA. Aj silné dáta z amerického trhu práce nahrávajú zvyšovaniu sadzieb, na čo tento vzácny kov dopláca. Počas týždňa zlato zlacnelo o 1,6 %. Od začiatku roka sa však zhodnotilo až o 18 %. Zlato [20. týždeň 2016], otváracia úroveň: 1 273,07 USD za trójsku uncu Close [USD/unca] Zmena [1 deň] 16.5.2016 1 274,20 0,09% 17.5.2016 1 278,94 0,37% 18.5.2016 1 258,55-1,59% 19.5.2016 1 254,70-0,31% 20.5.2016 1 252,15-0,20% Zdroj: Bloomberg Cena zlata [v USD za trójsku uncu] Zdroj: Bloomberg 1 440 1 340 1 240 1 140 1 040 4
1-14 2-14 3-14 4-14 1 1 1-14 2-14 3-14 4-14 1 1 4-16 Čo nové doma: Aj podľa HICP indexu ceny v apríli klesli o 0,4 % Ceny v našich obchodoch v apríli tohto roka klesli ako podľa národného CPI indexu, tak aj podľa harmonizovaného HICP indexu medziročne o 0,4 %. Pokles cien tovarov a služieb sa teda o niečo zmiernil, keďže v marci ceny klesli o 0,5 %. Údaje zverejnil Štatistický úrad SR [ŠÚ SR]. Medzimesačne ale ceny vzrástli o 0,4 %. v %, r/r Inflácia Zdroj: ŠÚ SR Aprílový medziročný pokles cien bol zapríčinený hlavne nižšími cenami v doprave o 3,9 %. Ceny čierneho zlata síce v poslednom 0,2 období už smerujú nahor, v porovnaní s rovnakým obdobím 0,0-0,2-0,4-0,6 vlaňajška je ale stále lacnejšie približne o tretinu. Aktuálny rast cien ropy vidieť už aj na medzimesačnom cenovom vývoji, keďže ceny v doprave v apríli oproti marcu vzrástli až o 1,1 %. Okrem dopravy v medziročnom porovnaní výrazne zlacneli aj potraviny a nealko -0,8 nápoje, a to medziročne o 2,5 %. Vývoj cien potravín bol ovplyvnený jednak nižšími cenami komodít na svetovom trhu a taktiež plným prenosom nižšej DPH na vybrané potraviny od HICP r/r CPI r/r začiatku tohto roka. Pokles o 1,3 % zaznamenali aj ceny bývania a energií, a to kvôli nižším cenám elektriny a plynu. Najvýraznejší medziročný rast v apríli zaznamenali ceny v hoteloch, kaviarňach a reštauráciách [o 2,5 %] a ceny za rekreáciu a kultúru [o 2,0 %]. Ceny tovarov a služieb klesli v apríli podľa údajov Eurostatu v eurozóne aj v únii ako celku o 0,2 %. Došlo tak k prehĺbeniu cenového poklesu, nakoľko v marci ceny stagnovali. Spomedzi krajín EÚ zaznamenalo najvýraznejší pokles cien Rumunsko [o 2,6 %] a Bulharsko [o 2,5 %]. Naopak, najvýraznejšie sa ceny zvýšili v Belgicku, ale aj to len o 1,5 %. Nové objednávky našich priemyselníkov v marci s rastom o 5,2 % Nové objednávky našich priemyselníkov pokračovali aj v marci v nastolenom rastovom trende. Medziročne sa zvýšili o 5,2 %, čo predstavuje najrýchlejší tohtoročný rast. Údaje pochádzajú zo ŠÚ SR. v %, r/r Nové priemyselné objednávky v SR Zdroj: ŠÚ SR 20 10 0-10 Najrýchlejšie tempo rastu zaznamenali výrobcovia kovových konštrukcií [o 38,1 %]. Ďalej nasledovali výrobcovia elektronických, počítačových a optických výrobkov [o 19,5 %], ktorí patria k našim najdôležitejším priemyselným odvetviam. Medziročne sa zvýšili aj objednávky v automobilovom priemysle, a to o 2,9 %, ktorý je ťahúňom nášho hospodárstva. K najvýraznejšiemu zníženiu nových objednávok došlo vo farmaceutickom priemysle a vo výrobe a spracovaní kovov. 5
Čo nové vo svete: Gréci schválili ďalšie reformy ROPA: Irán neplánuje zmraziť objem produkcie ropy a export. Počas víkendu to uviedol štátny tajomník ministerstva ropného priemyslu Rokneddin Javadi. Krajina sa snaží dostať svoj export na úroveň, ktorú dosahovala pred uvalením sankčného režimu. Podľa jeho slov vláda a ministerstvo ropného priemyslu na základe súčasných okolností nevydali žiadne politické rozhodnutie ani plán smerom k Národnej iránskej ropnej spoločnosti na zastavenie nárastu produkcie a exportu. Ďalšie stretnutie členov Organizácie krajín vyvážajúcich ropu je naplánované na 2. júna. GRÉCKO: Grécky parlament počas víkendu schválil zvýšenie daní a vytvorenie nového privatizačného fondu. Parlament taktiež otvoril cestu k predaju portfólia problémových úverov. Výmenou za to by Atény mali získať potrebné záchranné úvery. Grécko by sa taktiež mohlo prepracovať k začatiu rozhovorov o úľave od dlhu. Hlasovanie v parlamente sa uskutočnilo dva dni pred kľúčovým zasadnutím ministrov financií krajín eurozóny. Grécko dúfa, že hlasovanie napomôže k ukončeniu revízie záchranného programu. Následne by sa malo dostať k úverom, ktoré potrebuje na to, aby v júli splatilo záväzky voči Medzinárodnému menovému fondu, Európskej centrálnej banke a taktiež na to, aby uhradilo štátne nedoplatky. Poslanci schválili zvýšenie dane z pridanej hodnoty o jeden percentuálny bod na 24 %. Vyššia bude aj daň z pohonných hmôt, tabaku či internetu. Rozširuje sa aj daň z nehnuteľností. VEĽKÁ BRITÁNIA: Ak by Británia odišla z Európskej únie, pre Nemecko by to do konca roka 2017 mohlo znamenať stratu až do 45 mld. EUR, keďže by to pravdepodobne poškodilo export najväčšej európskej ekonomiky. Vyplynulo to zo štúdie DZ Bank. Veľká Británia totiž patrí k najdôležitejším obchodným partnerom Nemecka. Ak by Briti odhlasovali odchod z EÚ, nemecké hospodárstvo by údajne začalo pociťovať vplyvy v druhej polovici tohto roka. V takom prípade by nemecká ekonomika v tomto roku posilnila iba o 1,4 % a nie o 1,8 %, ako DZ Bank v súčasnosti prognózuje. V budúcom roku by podľa štúdie banky nemecké hospodárstvo vzrástlo iba o 0,5 % a nie o predikovaných 1,7 %. BREXIT: Odchod Británie z Európskej únie by mohol poškodiť hodnotenie úverovej spoľahlivosti iných členov EÚ s úzkymi obchodnými alebo finančnými vzťahmi s Britániou, vrátane Nemecka, Francúzska, Španielska, Írska a Holandska. Konštatuje to ratingová agentúra Fitch. Agentúra už predtým uviedla, že bude revidovať rating Británie, ktorý je v súčasnosti na stupni AA+ so stabilným výhľadom, ak v referende 23. júna zvíťazia stúpenci vystúpenia Británie z EÚ. Agentúra Fitch však zdôraznila, že jej základný scenár neráta s takýmto výsledkom. Z čisto obchodného hľadiska by najviac dotknuté boli Írsko, Malta, Belgicko, Holandsko, Cyprus a Luxembursko, v prípade ktorých sa export tovarov a služieb do Británie na HDP podieľa minimálne 8 %. Okrem toho podľa agentúry obavy z toho, že odísť z únie by mohli aj iné krajiny, by potenciálne mohli zvýšiť priemerné náklady na dlh, čo by sťažilo znižovanie dlhov v pomere k HDP. 6
Zaujalo nás: Straty zamestnania sa obáva len 8 % Slovákov. Je to najmenej v EÚ. Práca je pre väčšinu z nás náš druhý domov. Aj preto sa tematike pracovných podmienok venuje nejeden prieskum a štúdia. My sme sa najnovšie pozreli na posledný prieskum Eurofound [Sixth European Working Conditions Survey 2015], ktorý skúmal názory obyvateľov krajín Európskej únie práve na rôzne aspekty ich pracovného života. V nasledujúcom texte sa teda budeme venovať napríklad aj tomu, či majú Slováci dostatok času na plnenie pracovných úloh, koľkí pracujú mimo štandardných hodín alebo či majú obavy zo straty zamestnania. Pozrieme sa ale aj na to, či máme našim susedom v tomto smere čo závidieť. Pracovné podmienky v % Súhlasíte, že... EÚ SK HU PL CR AT počas najbližších 6 mesiacov môžete stratiť zamestnanie? 16 8 17 24 17 10 by bolo ľahké v prípade straty zamestnania, nájsť prácu s podobným platom? 37 26 28 34 25 36 váš súčasný šéf je muž? 67 67 68 67 68 73 vždy alebo väčšinou máte dostatok času na splnenie úloh? 73 65 79 74 71 74 aspoň raz do mesiaca pracujete v noci? 19 25 19 17 23 17 aspoň raz do mesiaca pracujete cez víkend? 54 54 48 59 51 45 aspoň raz do mesiaca pracujete viac ako 10 hod. denne? 32 35 27 34 37 32 máte fixné pracovné hodiny? [áno] 61 72 65 72 58 49 Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa Eurofound, Sixth European Working Conditions Suvery 2015 Dalo by sa domnievať, že jednou z hlavných obáv Slovákov je strata zamestnania. Výsledok spomínaného prieskumu je však miernym paradoxom. Len 8 % pracujúcich Slovákov sa totiž stotožňuje s tvrdením, že by v nasledujúcich 6 mesiacoch mohlo prísť o svoju prácu. To je najmenej zo všetkých krajín EÚ. Na svedomí to pravdepodobne má pozitívne sa vyvíjajúca situácia na našom trhu práce. Európsky priemer je dvojnásobný. Rovnakú obavu má desatina pracujúcich Rakúšanov, 17 % Maďarov či Čechov, ale až štvrtina Poliakov. Najväčšiu obavu o stratu zamestnania ale majú Slovinci a Španieli. Ak by aj došlo k strate zamestnania, tak každý štvrtý Slovák sa domnieva, že by bolo ľahké nájsť si podobne platenú pracovnú pozíciu. Podobne to vidia aj naši českí susedia. Európania ako takí sú optimistickejší, nakoľko európsky priemer dosiahol 37 %. Z našich susedov sú pozitívnejšie ako Slováci naladení aj Poliaci a Rakúšania. Až viac ako tretina pracujúcich z Poľska a Rakúska sa neobáva, že by nebolo ľahké nájsť si prácu s podobným platom, aký majú v súčasnosti. V Dánsku a vo Švédsku zastáva rovnaký názor až viac ako polovica pracujúcich. Naopak, obavu z nenájdenia takejto práce majú až dve tretiny Grékov, čo je najviac z EÚ 28. Vždy aktuálnou témou sú rozdiely medzi mužmi a ženami. Tie sa zvyčajne týkajú platového ohodnotenia, ale aj nerovností v zastávaní vrcholových, resp. manažérskych postov. To sčasti potvrdili aj výsledky prieskumu. Až dve tretiny Slovákov totiž uviedli, že majú za šéfa muža. Rovnako je to aj v Európskej únii a susedných krajinách. Z priemeru mierne vyčnievajú Rakúšania, keďže muža majú za šéfa až zhruba tri štvrtiny pracujúcich. Najväčšie zastúpenie žien v tejto funkcii môžeme nájsť vo Švédsku, kde ich za nadriadenú má takmer každý druhý pracujúci. Slováci ale získali aj iné prvenstvo. Len zhruba dve tretiny pracujúcich našincov totiž uviedli, že má, vždy alebo väčšinou, dostatok času na splnenie pracovných úloh. To je najmenší podiel z celej dvadsaťosmičky. Vo všetkých susedných krajinách prevýšil tento podiel aspoň 70 %. V Maďarsku si dostatok času na splnenie pracovných povinností pochvaľuje až 8 z 10 pracujúcich. Ešte spokojnejší sú v Bulharsku, kde sa s dostatkom času na svoje úlohy stotožňuje až 90 % pracujúcich. Nie každý si svoje pracovné úlohy plní počas štandardných pracovných hodín. A Slováci vedia presne, o čom je reč. Patria totiž spolu s Írmi, Malťanmi a Fínmi k tým, ktorí najčastejšie pracujú v noci. Na nočnú chodí minimálne raz do mesiaca až každý štvrtý pracujúci Slovák. Závidieť v tomto smere nemáme čo ani susednému Česku, kde sa kvôli nočným pracovným povinnostiam aspoň raz za mesiac nevyspí 23 % pracujúcich. Ostatní naši susedia sú na tom o čosi lepšie. Podobná je situácia aj v prípade práce cez víkend. Niektorým z nás sa práve posledné dva dni týždňa automaticky spájajú s voľnom a pokojom od práce. Pravdou však je, že viac ako polovica [54 %] pracujúcich Slovákov sa aspoň raz do mesiaca musí počas týchto dní venovať plneniu pracovných povinností. Lepšie na tom nie sú ani ostatní Európania, nakoľko priemer za EÚ dosiahol rovnakú hodnotu. Spomedzi našich susedov sú na tom horšie len Poliaci, nakoľko až tri pätiny z nich trávia aspoň jeden víkend v mesiaci v práci. Podobne je na tom aj každý druhý Čech. V závideniahodnejšej situácii sa ale nachádzajú pracujúci v Maďarsku a Rakúsku, kde počas víkendu nepracuje viac ako polovica z nich. Najhoršia je v tomto smere situácia v Grécku, kde takto do práce zavítajú až dve tretiny pracujúcich. Slováci patria k tým pracovitejším národom. Viac ako tretina pracujúcich našincov totiž strávi v práci aspoň raz za mesiac viac ako 10 hodín denne. Najväčšími vorkoholikmi sú vo Švédsku, kde toľkoto času práci obetuje až viac ako polovica pracujúcich. Naopak, v Taliansku a Portugalsku je to len každý piaty. Jedným z ponúkaných pracovných benefitov zvykne byť flexibilný pracovný čas. Na Slovensku ale tento trend podľa všetkého nie je ešte úplne rozšírený. Fixné pracovné hodiny majú až takmer tri štvrtiny Slovákov, ale len 44 % Fínov či necelá polovica Holanďanov. 7
Kalendár udalostí 21. týždňa Indikátor Obdobie Odhad PABK Odhad trhu Kľúčová úroková sadzba maďarskej centrálnej banky MNB [24. máj 2016], v % máj 2016 0,90 0,90 Inflácia PPI [27.máj 2016], v %, r/r apríl 2016 5,7 Predikcie podľa Poštovej banky Indikátor 4 Q 2015 1 Q 2016 2 Q 2016 2015 2016 HDP [%, r/r, stále ceny] 1] 3] 4,3* 3,0* 3,2 3,6* 3,3 CPI [%, r/r] 1] 4] 0,5* 0,5* 0,5 0,5* 0,5 HICP [%, r/r] 1] 4] 0,5* 0,5* 0,5 0,5* 0,5 PPI [%, r/r] 1] 4] 4,8* 5,3* 5,0 4,5* 2,8 Index reálnej mzdy [%, r/r] 1] 3] 4,6* 2,8 2,8 3,2* 3,4 Evidovaná nezamestnanosť [%] 1] 3] 10,83* 10,12* 9,74 11,51* 9,64 Obchodná bilancia [saldo, v mil. EUR] 5] 6] 764,7* 1 083,2* 1 010,0 3 445,0* 3 653,2 EUR/USD 2] 4] 1,09* 1,14* 1,14 1,09* 1,12 Základná sadzba ECB 2] 4] 0,05* 0,00* 0,00 0,05* 0,00 1M EURIBOR [%, p. a.] 2] 4] 0,21* 0,33* 0,34 0,21* 0,33 1] priemer za kvartál 2] ku koncu kvartálu 3] priemer za rok 4] ku koncu roka 5] kumulatív za kvartál 6] kumulatív za rok * skutočnosť 8