INOVOVANÉ UČEBNÉ OSNOVY PRE PREDMET BIOLÓGIA PRIMÁRNE VZDELÁVANIE ISCED 2 VYUČOVACÍ JAZYK SLOVENSKÝ JAZYK VZDELÁVACIA OBLASŤ ČLOVEK A PRÍRODA PREDMET BIOLÓGIA SKRATKA PREDMETU BIO ROČNÍK PIATY ČASOVÁ DOTÁCIA 2 HODINY TÝŽDENNE 66 HODÍN ROČNE MIESTO REALIZÁCIE TRIEDA KNIŽNICA POČÍTAČOVÁ MIESTNOSŤ PRÍRODNÁ ZÁHRADA V AREÁLI NAŠEJ ŠKOLY Úvod Vzdela vaci s tandard predmetu stanovuje nielen vy kon a obsah, ale umoz n uje aj rozvi janie individua lnych uc ebny ch moz nosti z iakov. Pozosta va z charakteristiky predmetu a za kladny ch uc ebny ch ciel ov, ktore sa konkretizuju vo vy konovom s tandarde. Je to uceleny syste m vy konov, ktore su vyjadrene kogniti vne odstupn ovany mi konkretizovany mi ciel mi uc ebny mi poz iadavkami. Tieto za kladne poz iadavky mo z u uc itelia es te viac s pecifikovat, konkretizovat a rozvi jat v podobe d als i ch bli zkych uc ebny ch ciel ov, uc ebny ch u loh, ota zok, c i testovy ch poloz iek. K vymedzeny m vy konom sa prirad uje obsahovy s tandard, v ktorom je uc ivo s truktu rovane podl a jednotlivy ch tematicky ch celkov. Stanoveny uc ebny obsah mo z e uc itel tvorivo modifikovat v ra mci s kolske ho vzdela vacieho programu podl a jednotlivy ch roc ni kov. Vzdela vaci s tandard je koncipovany tak, aby uc itel nepredkladal z iakom len hotove poznatky, ale vytva ral im primerane podmienky na akti vne osvojovanie vedomosti. Vytva ra priestor, ktory umoz n uje z iakom manipulovat s konkre tnymi predmetmi, pozorovat javy, merat, 1
vykona vat experimenty, vza jomne diskutovat, ries it otvorene u lohy, prakticke a teoreticke proble my. Žiacke objavovanie, ba danie, sku manie su za kladny mi pri stupmi, ktore umoz n uju nielen osvojit si nove vedomosti, ale aj za klady spo sobilosti vedeckej pra ce a vytva raju poziti vne postoje k vedecke mu spo sobu pozna vania sveta. Vzhl adom na charakter a ciele predmetu sa organiza cia vyuc ovania prispo sobi poc tu z iakov v triede. Ty m sa garantuju vonkajs ie podmienky na adekva tnu realiza ciu vy uc by a splnenie vy konove ho a obsahove ho s tandardu. Charakteristika predmetu Vyuc ovaci predmet biolo gia je na za kladnej s kole zamerany na pozna vanie javov a procesov prebiehaju cich v pri rode vo vza jomny ch su vislostiach a vedie z iakov k cha paniu pri rody ako celku. Su stred uje sa najma na tie javy, ktore bezprostredne ovplyvn uju z ivot c loveka. Ich poznanie je vy chodiskom pre formovanie poziti vneho vzt ahu k z ivej pri rode, rozvi janie schopnosti ekologicky mysliet a konat, ako aj pre upevn ovanie na vykov do lez ity ch pre zachovanie zdravia. Ciele predmetu Žiaci - zi skaju za kladnu predstavu o pri rode ako vy sledku vza jomne ho po sobenia jej zloz iek, - pochopia pri rodne javy, procesy a objekty vo vza jomny ch su vislostiach, - zi skaju informa cie o pri rode pozorovani m, pa trani m, sku mani m a vyuz iti m ro znych zdrojov, - analyzuju, interpretuju, triedia a hodnotia informa cie o organizmoch a pri rode, - pouz i vaju spra vnu terminolo giu na opi sanie procesov a javov v z ivej a nez ivej pri rode, - pla nuju, uskutoc n uju, zaznamena vaju a vyhodnocuju jednoduche biologicke pozorovania a pokusy, - diskutuju o vy zname a prakticky ch do sledkoch vybrany ch vedecky ch objavov, - aplikuju osvojene spo sobilosti a vedomosti na podporu svojho zdravia, 2
- chra nia pri rodu a s etria pri rodne zdroje, - pla nuju a realizuju jednoduche projekty v oblasti biolo gie, - prezentuju a obhajuju vy sledky svojej pra ce. Kompetencie - Pozna vat z ive organizmy a ich vy znam v pri rode a pre z ivot c loveka. Cha pat lesny, vodny, tra vny, pol ny ekosyste m a l udske obydlia ako z ivotny priestor organizmov, poznat typicky ch predstavitel ov podl a vonkajs i ch znakov, z ivotny ch prejavov a potravovy ch vzt ahov, za sady prevencie a spo sob ochrany pred s kodlivy mi druhmi. - Poznat za kladnu stavbu, funkcie a z ivotne prejavy rastlinny ch a z ivoc i s nych buniek, jednobunkovy ch a mnohobunkovy ch organizmov. - Poznat za kladnu stavbu a funkcie su stav orga nov c loveka, za sady starostlivosti prvej predleka rskej pomoci pri bez ny ch poraneniach. Rozvi jat poznatky o c innosti l udske ho tela, ako celostne ho syste mu z hl adiska ochrany zdravia a zdrave ho z ivotne ho s ty lu. - Poznat zloz ky z ivotne ho prostredia, ich vza jomny vzt ah, vy znam pre podmienky z ivota organizmov a c loveka a faktory vply vaju ce na kvalitu z ivotne ho prostredia, zdravie a spo sob z ivota c loveka a organizmov, za kladne hl adiska ochrany z ivotne ho prostredia a pri rody. Stanovene ciele sa dosahuju rozvi jani m d als i ch kl u c ovy ch kompetencii z iakov: v oblasti komunikačných schopností: - identifikovat a spra vne pouz i vat za kladne pojmy, objekti vne opi sat, vysvetlit alebo zdo vodnit za kladne znaky biologicky ch objektov a procesov, podstatu procesov a vzt ahov, vecne spra vne sa vyjadrovat verba lne, pi somne a graficky k danej uc ebnej te me, vediet vyuz it informac ne a komunikac ne zdroje, vyhl ada vat, triedit a spracova vat informa cie a da ta z ro znych zdrojov, zrozumitel ne prezentovat svoje poznatky, sku senosti a zruc nosti, vediet spracovat jednoduchu spra vu z pozorovania 3
na za klade danej s truktu ry, vediet spracovat a prezentovat jednoduchy projekt so zamerani m na ciele, meto dy, vy sledky a ich vyuz itie, v oblasti identifikácie problémov, navrhovania riešenia a schopnosti ich riešiť: - ries it u lohy zamerane na rozvoj porozumenia a aplika cie, navrhovat ro zne ries enia u loh, postupov a pri stupov, rozvi jat schopnosti a zruc nosti pri ries eni prakticky ch u loh, spracova vani jednoduchy ch spra v z pozorovani a jednoduchy ch s kolsky ch projektov, vyuz i vat tvorivost a na paditost, samostatne tvorit za very na za klade zisteni, sku mani alebo ries eni u loh, predpokladat a urc it pri c inne su vislosti, pozorovat, experimentovat a odhadovat, v oblasti sociálnych kompetencií: - vyjadrovat svoje na zory, postoje a sku senosti, pracovat vo dvojiciach alebo v skupina ch, vza jomne radit a poma hat, prezentovat a zhodnotit vy sledky svojej alebo skupinovej c innosti, hodnotit vlastne vy kony a pokroky v uc eni, v oblasti získavania, osvojovania a rozvíjania manuálnych zručností: - pouz i vat spra vne postupy a techniky pri prakticky ch c innostiach, dodrz iavat pravidla bezpec nosti a ochrany zdravia, vyuz i vat uc ebne, kompenzac ne a ine pomo cky, rozvi jat zruc nosti pri pra ci s pri rodninami a pri tere nnych pozorovaniach, aplikovat teoreticke poznatky a sku senosti v prakticky ch podmienkach. Príroda a život Vzdelávací štandard Výkonový štandard Žiak na konci 5. ročníka základnej Obsahový štandard pri roda, z ive a nez ive c asti pri rody, 4
školy vie/dokáže: - rozli s it na pri klade z ive a nez ive c asti pri rody, - rozhodnu t, ktore informa cie zi skaju pozorovani m a ktore pokusom, - vybrat vhodnu pomo cku na pozorovanie konkre tnej pri rodniny, - pozorovat pri rodniny mikroskopom, lupou. organizmy pozorovanie, pokus lupa, mikroskop, d alekohl ad mikroskopicky prepara t, podloz ne sklo, krycie skli c ko, pinzeta, preparac na ihla Spoločenstvá organizmov Výkonový štandard Žiak na konci 5. ročníka základnej školy vie/dokáže: - rozli s it spoloc enstva podl a zastu penia organizmov, - rozhodnu t o zaradeni vybrany ch organizmov do lesne ho, vodne ho, pol ne ho, lu c neho a vysokohorske ho spoloc enstva, - rozli s it organizmy podl a vonkajs ej stavby, - pozorovani m zistit spoloc ne a rozdielne znaky skupi n organizmov, - vysvetlit prispo sobenie sa organizmov dane mu prostrediu, - zdo vodnit potravove vzt ahy medzi organizmami z iju cimi v spoloc enstve, Obsahový štandard spoloc enstvo lesa, vody, pol a, lu ky, vysokohorske bakte rie, huby, rastliny, z ivoc i chy potravovy ret azec dreviny, stromy, kry, byliny vonkajs ia stavba tela rastli n a hu b (drevi n, byli n, hu b s plodnicou) vrstvy lesa dreviny ihlic nate a listnate machy, paprade, praslic ky rastliny chra nene, liec ive, jedovate podzemne za sobne orga ny huby jedle, jedovate lis ajni ky, spoluz itie vonkajs ia stavba tela z ivoc i chov (bezstavovce, stavovce) parazity, ins tinkt 5
- zhodnotit vy znam organizmov v pri rode a pre c loveka, - argumentovat, prec o musia byt niektore rastliny a z ivoc i chy chra nene, - vyhl adat informa cie, ktore rastliny alebo z ivoc i chy v ich regio ne su chra nene, - na jst pri klady pos kodzovania pri rody nevhodnou c innost ou c loveka v okoli s koly, - rozhodnu t, ktore za sady spra vania sa vpri rode su bezpec ne z hl adiska ochrany vlastne ho zdravia, - akceptovat za sady zberu hu b a liec ivy ch rastli n z pri rody, - zhodnotit vy znam kysli ka rozpustene ho vo vode pre z ivot vodny ch organizmov, - do vodnit s kodlivost a pri c iny premnoz enia niektory ch druhov organizmov pre lesne a pol ne spoloc enstvo, - zhotovit za znam z pozorovania (na kres a popis), - vyhl adat nezna me organizmy pomocou atlasu, - spracovat dopln uju ce informa cie o jednotlivy ch spoloc enstva ch vyhl adane z ro znych zdrojov, - prezentovat vlastne pra ce (plaga ty, modely, prezenta cie). ryby, obojz ivelni ky, plazy, vta ky, cicavce koz a, s upiny, perie, srst bylinoz ravce, ma soz ravce, vs ez ravce vta ky sta le, st ahovave, dravce, sovy, spevavce voda stojata, tec u ca, kysli k, teplota vody plankto n, riasy jednobunkove, mnohobunkove, sinice z ivoc i chy jednobunkove, mnohobunkove pla vacie blany, mastne perie, vta ky kr mive, nekr mive husta srst, silny chvost, hlodave zuby, hlodavce lu ka, pasienok, pole, medza, remi zka tra vnate porasty, hospoda rske plodiny obilniny, krmoviny, okopaniny, olejniny pohlavna dvojtvarost, hniezdenie 6
Metódy a formy práce Pri vol be vyuc ovaci ch meto d a foriem prihliada uc itel na usporiadanie obsahu vyuc ovania, vlastne c innosti a c innosti z iakov zacielene na dosiahnutie stanoveny ch ciel ov a kompetencii z iakov. Vol ba meto d za visi od obsahu uc iva, ciel ov vyuc ovaci ch hodi n, vekovy ch a osobitosti z iakov a materia lneho vybavenia. Z metód vyučovania sa uplatňujú: 1. motivačné metódy na vzbudenie za ujmu z iakov o uc ebnu c innost : - motivac ne rozpra vanie (citove pribliz ovanie obsahu uc enia), - motivac ny rozhovor (aktivizovanie poznatkov a sku senosti z iakov), - motivac ny proble m (upu tanie pozornosti prostredni ctvom nastolene ho proble mu), - motivac na demons tra cia (vzbudenie za ujmu pomocou uka z ky). 2. expozičné metódy pri vytva rani novy ch poznatkov a zruc nosti : - rozpra vanie (vyjadrovanie sku senosti a akti vne poc u vanie), - rozhovor (komunika cia formou ota zok a odpovedi ), - beseda (ries enie aktua lnych ota zok cely m kolekti vom), - demons trac na meto da (demons tra cia obrazov, modelov, pri rodni n), - pozorovanie, - manipula cia s predmetmi (prakticke c innosti, pokusy, experimentovanie, didakticka hra), - ins trukta z (vizua lne a auditi vne podnety k praktickej c innosti, vedenie z iakov k pochopeniu slovne ho a pi somne ho na vodu). 3. heuristická metóda (uc enie sa ries eni m proble mov zaloz enom na vymedzeni a rozbore proble mu, tvorbe a vy beru moz ny ch ries eni a vlastnom ries eni ) 7
4. projektová metóda (ries enie projektu, komplexna prakticka u loha, proble m, te ma, ktorej ries enie teoretickou aj praktickou c innost ou vedie k vytvoreniu urc ite ho produktu) 5. praktické aktivity (samostatna c innost na za klade ins trukta z e) 6. práca s knihou a textom (c i tanie s porozumeni m, spracovanie informa cii, uc enie sa z textu, orienta cia v s truktu re textu, vyhl ada vanie, triedenie, vyuz i vanie podstatny ch informa cii ) 7. aktivizujúce metódy - diskusia (vza jomna vy mena na zorov, argumentov, zdo vodn ovanie za u c elom ries enia proble mu), - situac na meto da (ries enie proble move ho pri padu rea lnej situa cie so stretom za ujmov), - didakticka hra (sebarealizac ne aktivity na uplatnenie za ujmov a sponta nnosti), - kooperati vna vyuc ovanie (forma skupinove ho vyuc ovania zaloz ena na vza jomnej za vislosti c lenov heteroge nnej skupiny). 8. fixačné metódy - meto dy opakovania a precvic ovania uc iva: u stne a pi somne opakovanie, opakovanie vyuz iti m uc ebnice a literatu ry, doma ce u lohy Z organizačných foriem sa uplatňuje: 1. vyučovacia hodina (za kladne ho, motivac ne ho, expozic ne ho, fixac ne ho, aplikac ne ho, diagnosticke ho typu) 2. terénne pozorovania (voli uc itel podl a podmienok s koly a regiona lnych moz nosti ) 3. praktické aktivity 4. exkurzia (voli uc itel podl a podmienok s koly a regiona lnych moz nosti ) Hodnotenie predmetu Ciel om hodnotenia vzdela vaci ch vy sledkov z iakov v s kole je poskytnu t z iakovi a jeho rodic om spa tnu va zbu o tom, ako z iak zvla dol danu problematiku, v c om ma nedostatky, kde ma rezervy, ake su jeho pokroky. Su c ast ou je tiez povzbudenie do d als ej pra ce, na vod, ako 8
postupovat pri odstran ovani nedostatkov. Ciel om je zhodnotit prepojenie vedomosti so zruc nost ami a spo sobilost ami. Budeme dbat na to, aby sme prostredni ctvom hodnotenia nerozdel ovali z iakov na u spes ny ch a neu spes ny ch. Hodnotenie budeme robit na za klade urc ity ch krite rii, prostredni ctvom ktory ch budeme sledovat vy voj z iaka. Za kladny m dokumentom, ktory m sa budeme riadit, su Metodicke pokyny na hodnotenie z iakov ZŠ c. 22/2011. V triedach, v ktory ch je va c s i poc et z iakov zo SZP uc itel prihliada na tu to skutoc nost. Mo z e zni z it obsah uc iva (maxima lne 10 %), na roc nost pi somny ch, kontrolny ch pra c. Musi byt vs ak zachovany predpi sany tematicky obsah. V 5. roc ni ku je predmet klasifikovany. Povinné práce v hodnotiacom portfóliu: - u stna odpoved minima lne 2x za polrok - vopred ozna mene pi somne pra ce po ukonc eni tematicke ho celku - vypracovany a od prezentovany projekt na zadanu te mu jedenkra t za rok - Prakticke cvic enia: 5. roc ni k - 5 Voliteľné práce v hodnotiacom portfóliu: - u c ast na biologickej olympia de - refera t, projekt na vybranu te mu Pri verbálnej forme kontroly u rovne osvojenia poznatkov sa bude uprednostn ovat prezentovanie poznatkov z iakmi na za klade dobrovol nej odpovede z iaka v c asovom limite pribliz ne 5 min. Hodnotit sa bude najma osvojenie za kladny ch poznatkov stanoveny ch vy konovou c ast ou vzdela vacieho s tandardu. Písomnou formou sa bude kontrolovat a hodnotit osvojenie za kladny ch poznatkov prostredni ctvom testu na konci tematicke ho celku alebo skupiny podobny ch uc ebny ch te m 9
v c asovom limite 20 min v rozsahu 10 15 ota zok zostaveny ch podl a vy konovej c asti vzdela vacieho s tandardu, podl a nasleduju cich krite rii : 100% - 90% vy borny (1) 89% - 75% chva litebny (2) 74% - 55% dobry (3) 54% - 35% dostatoc ny (4) 34% - 0% nedostatoc ny (5) Pri praktických cvičeniach sa bude hodnotit slovne hodnotenie prakticky ch zruc nosti (vra tane spra vnosti na kresov a sche m podl a potreby) s do razom na samostatnost a spra vnost tvorby za verov z ries enia u loh podl a nasleduju cich krite rii : (1) - vel mi pekna pra ca ak z iak zapi s e po odbornej stra nke vs etky poz adovane u lohy spra vne (no dopusti sa gramaticky ch chy b, ktore vyuc uju ci opravi ), na vyuc ovacej hodine pracuje preci zne, presne, dodrz iava pravidla bezpec nosti pri pra ci. (2) - pekna pra ca z iak splni danu u lohu s mens i mi chybami, v za pise urobi chybu alebo nezapi s e pri slus ne jednotky pouz ity ch fyzika lnych velic i n, pracuje zanietenie s mens i mi nepresnost ami pri pra ci. (3) - dobra pra ca z iak urobil pra cu, no protokol obsahuje za vaz ne chyby v zisteniach a za pisoch a zle vyvodene za very, pri padne chy baju ce c asti zo za pisu protokolu, pracuje v skupine s mens i m podielom pri pokusoch (4) - vyhovuju ca pra ca z iak urobi pra cu, ale neodovzda laborato rny protokol do dane ho termi nu (5) - z iak odmieta pracovat Úroven kombinovany ch verba lnych, pi somny ch, graficky ch prejavov a komunikati vnych zruc nosti sa bude kontrolovat a hodnotit prostredni ctvom prezentácie projektov. V projektovej pra ci sa hodnotia nasleduju ce oblasti: 10
a) slovna za soba b) u prava (pi somna, graficka ) c) kreativita d) vynaloz ene u silie e) zretel nost f) lingvisticka spra vnost (morfolo gia, syntax, lexikolo gia, pravopis) Učebné zdroje Na podporu a aktiva ciu vyuc ovania a uc enia z iakov sa vyuz iju nasledovne uc ebne zdroje: autor/ka HANTABÁLOVÁ I., UHEREKOVÁ M. HANTABÁLOVÁ I. učebnica Biolo gia pre 5. roc ni k za kladny ch s ko l Pracovny zos it z biolo gie pre 5. roc ni k za kladny ch s ko l Učebné osnovy sú totožné so vzdelávacím štandardom ŠVP pre príslušný predmet. 11