1. Charakteristika predmetu

Transkript

1 Vzdelávacia oblasť Názov predmetu Ročník Časový rozsah výučby Príroda a spoločnosť Prírodoveda Štvrtý 2 hod./týţdeň; 66 hod./ rok 1. Charakteristika predmetu Predmet prírodoveda predstavuje úvod do systematizácie a objektivizácie spontánne nadobudnutých prírodovedných poznatkov dieťaťa. Predmet integruje viaceré prírodovedné oblasti ako je biológia, fyzika, chémia a zdravoveda. Oblasti sú integrované predovšetkým preto, lebo cieľom predmetu nie je rozvíjanie obsahu samostatných vedných disciplín, ale postupné oboznamovanie sa s prírodnými javmi a zákonitosťami tak, aby sa u dieťaťa zároveň s prírodovedným poznaním rozvíjala aj procesuálna stránka samotného poznávacieho procesu. Vyučovanie je postavené na pozorovacích a výskumných aktivitách, ktorých cieľom je riešenie čiastkových problémov, pričom východiskom k stanovovaniu vyučovacích problémov sú aktuálne detské vedomosti, ich minulá skúsenosť a úroveň ich kognitívnych schopností. Samotné edukačné činnosti sú zamerané na iniciáciu skúmania javov a udalostí, ktoré sú spojené s bezprostredným ţivotným prostredím dieťaťa a s dieťaťom samým. Prostredníctvom experimentálne zameraného vyučovania si deti rozvíjajú pozitívny vzťah k prírode, ale aj k samotnej vede. V štvrtom ročníku je časová dotácia predmetu 2 hod. týţdenne, 66 hod. ročne. 2. Ciele predmetu Hlavným cieľom predmetu je rozvíjať poznanie dieťaťa v oblasti spoznávania prírodného prostredia a javov s ním súvisiacich tak, aby bolo samostatne schopné orientovať sa v informáciách a vedieť ich spracovávať objektívne do takej miery, do akej mu to povoľuje jeho kognitívna úroveň. Cieľ je moţné bliţšie špecifikovať; prírodoveda má deti viesť k: - spoznávaniu ţivotného prostredia, k pozorovaniu zmien, ktoré sa v ňom dejú, k vnímanie pozorovaných javov ako častí komplexného celku prírody. - rozvoju schopnosti získavať informácie o prírode pozorovaním, skúmaním a hľadaním v rôznych informačných zdrojoch. - rozvoju schopnosti pozorovať s porozumením prostredníctvom vyuţívania všetkých zmyslov a jednoduchých nástrojov, interpretovať získané informácie objektívne. - opisovaniu, porovnávaniu a klasifikácii informácií získaných pozorovaním. - rozvoju schopnosti realizovať jednoduché prírodovedné experimenty. - nazeraniu na problémy a ich riešenia z rôznych uhlov pohľadu. - tvorbe a modifikácii pojmov a predstáv, ktoré opisujú a vysvetľujú základné prírodné javy a existencie. - uvedomeniu si potreby prírodu chrániť a k aktívnemu zapojeniu sa do efektívnejšieho vyuţívania látok, ktoré príroda ľuďom poskytuje. - poznaniu fungovania ľudského tela, k rešpektovaniu vlastného zdravia a k jeho aktívnej ochrane prostredníctvom zdravého ţivotného štýlu.

2 Parciálne ciele predmetu Jedným z parciálnych cieľov predmetu je efektívny a postupný rozvoj myslenia dieťaťa. Dieťa, ktoré ešte nie je schopné abstraktne myslieť a jeho logické myslenie je zatiaľ nasmerované na konkrétnu realitu (empíriu) je systematicky vedené tak, aby získalo čo najviac empirického materiálu o všeobecných prírodných javoch a aby sa na týchto konkrétnych javoch postupne učilo základným logickým operáciám. Prvý a druhý ročník Prírodovedy je preto zameraný najmä na aktívnu manipuláciu s materiálmi, s ktorými sa deti beţne stretávajú. Deti sú vyučovaním usmerňované k skúmaniu čiastkových aspektov beţných situácií tak, aby: - sa rozvíjala ich schopnosť pozorovať detaily vzhľadom na celok (s čím neskôr súvisí schopnosť syntézy), -sa naučili porovnávať (s čím neskôr súvisí schopnosť dedukcie), -sa naučili identifikovať premenné skúmanej situácie (s čím neskôr súvisí schopnosť tvorby testov hypotéz a predpokladov), -vedeli identifikovať podstatné znaky objektov a ich premenlivé znaky (s čím neskôr súvisí schopnosť identifikovať výnimku alebo pravidlo), -sa učili zovšeobecňovať vyslovovaním záveru z niekoľkonásobných pozorovaní (s čím neskôr súvisí schopnosť aplikovať osvojené vysvetlenie na podobné javy a modifikovať ho, ale aj schopnosť indukcie), -sa naučili vyjadrovať svoje predstavy o javoch slovom a obrazom (s čím neskôr súvisí schopnosť modifikácie predstáv abstraktnou manipuláciou analýzou javu s imaginárnym druhým ja vyuţitie egocentrickej reči ako prostriedku myslenia), -si rozvíjali schopnosť argumentácie s vyuţívaním kauzality (s čím neskôr súvisí schopnosť tvoriť hypotézy opodstatnené vlastnou teóriou), -dokázali zdieľať svoje predstavy s vrstovníkmi v pracovnej skupine (s čím neskôr súvisí schopnosť efektívnej kooperácie). Štvrtý ročník je v Prírodovede zameraný obsahovo a činnostne tak, aby bolo moţné dosiahnuť rozvoj kognitívnych schopností, ktoré sú uvedené v zátvorkách. Rozvoj kognitívnych schopností dieťaťa je prvoradým cieľom, s ktorým sa neoddeliteľne spája rozvoj poznatkového systému dieťaťa v oblasti prírodných vied. Deti sú vedené vo vzdelávacom procese tak, aby -si správne naplnili a vzájomne poprepájali základné prírodovedné pojmy, ktoré charakterizujú beţne pozorované skutočnosti pochopiteľné v ich veku (s čím neskôr súvisí schopnosť flexibilnejšieho pouţívania pojmov) napríklad čo je koreň, stonka, list, kvet ako spolu súvisia a prečo,... -si osvojili vybrané vedecké pojmy, na ktorých je moţné rozvíjať prírodovedné schopnosti (s čím neskôr súvisí schopnosť abstrakcie) napríklad čo je to magnetizmus, svetlo, zvuk, farba,... -si osvojili základy vedeckej terminológie a vedeli ju odlíšiť od beţnej, nevedeckej komunikácie (s čím neskôr súvisí chápanie vedeckej systematiky), napríklad názvy rôznych druhov rastlín a ţivočíchov,... -si osvojili vedomosti o vzťahoch ţivej a neţivej prírody (s čím neskôr súvisí chápanie ekologických a environmentálnych problémov), napríklad potravinové reťazce, ekosystematické vzťahy,... -si modifikovali obsahy vybraných pojmov, ktoré majú v beţnom ţivote nevedecký obsah (s čím neskôr súvisí lepšia schopnosť modifikovať obsahy iných pojmov ako aj schopnosť rozširovať a naopak zuţovať aplikovateľnosť pojmov na javy a predmety) napríklad pojmy rozpúšťanie a roztápanie, hmotnosť, príťaţlivosť,...

3 Spolu s rozvojom poznatkového systému a spôsobov jeho obohacovania a modifikácie súvisí aj rozvoj špecifických postojov, ktoré vedú dieťa k uvedomelejšiemu vyuţívaniu svojich vedomostí. Učiteľ svojim správaním a najmä spôsobom myslenia vplýva na postoje dieťaťa. U dieťaťa sa tak v postojovej oblasti rozvíjajú nasledovné charakteristiky: - Dieťa dokáţe vnímať spojitosť jeho prírodovedných poznatkov a vedy ako takej (prejaví sa najmä motiváciou k poznávaniu). - Dieťa chápe význam vedy pre kaţdodenný ţivot a objektívne posudzuje pozitívne a negatívne vplyvy vedy a jej produktov na prírodu a celkové ţivotné prostredie (prejaví sa najmä dokonalejším chápaním vedeckej práce). - Dieťa citlivo pristupuje k ţivej prírode (prejaví sa najmä praktickým prístupom k ţivým organizmom). - Dieea vie, ţe kaţdá skutočnosť je vysvetliteľná (prejaví sa najmä ústupom fantázie a preferenciou logických princípov myslenia). - Dieťa dokáţe meniť svoje predstavy o skutočnosti, ak je ovplyvňované logickou argumentáciou (prejaví sa najmä rozváţnosťou a zdravým úsudkom v diskusiách). Rozvoj poznatkového systému, rozvoj spôsobov nadobúdania a modifikácie poznatkov a rozvoj špecifických postojov majú v edukačnom pôsobení učiteľa vzájomne ekvivalentnú hodnotu a postavenie. Dieťa nezískava len poznatky, ale postupne sa stáva prírodovedne gramotným. 3. Kľúčové kompetencie Vzhľadom na špecifiká prírodovedného vzdelávania je predmet prírodoveda zameraný predovšetkým na rozvoj kognitívnych, informačných a čiastočne sociálnych kompetencií. Pri rozvoji kognitívnych kompetencií je dieťa vedené k špecifickému spracovávaniu informácií získaných vlastným pozorovaním a skúmaním, rozvíjajú sa objavné (induktívne) spôsoby poznávania. Pri rozvoji informačných kompetencií ide predovšetkým o rozvoj detskej schopnosti vyhľadávať informácie v rôznorodých zdrojoch a posudzovať ich vyuţiteľnosť pre pochopenie skúmaného javu ako aj ich mieru objektivity poskytovaných údajov. Pri rozvoji sociálnych kompetencií ide predovšetkým o rozvoj konštruktívneho dialógu zameraného na modifikáciu aktuálne platných predstáv detí o skúmaných javoch. Vzdelávací obsah je konštruovaný tak, aby si deti postupne systematizovali poznatky o prírode, ktoré nadobudli spontánnym učením, pričom najskôr sa sústreďujú na opis pozorovaných skutočností, rozvíjajú si pozorovacie, kategorizačné schopnosti a neskôr sa sústreďujú na rozširovanie poznania tým, ţe sa snaţia skúmať principiálne fungovanie vybraných prírodných javov. Rozvíjajú sa schopnosti potrebné pre objektívne skúmanie sveta a vyhľadávanie informácií v rôznych druhoch sekundárnych zdrojov. Uvedené spôsobilosti a kompetencie sa rozvíjajú pri nadobúdaní a modifikácii vybraných pojmov a najmä pri modifikácii komplexnejších predstáv, ktoré sú špecifikované obsahovým štandardom v jednotlivých témach. Prírodovedné vzdelávanie je základom pre kvalitný rozvoj ekologických poznatkov, environmentálnych súvislostí, ako aj pre kvalitný rozvoj kladného postoja k vlastnému zdraviu a zdravému ţivotnému štýlu. Keďţe ide o rozvoj postojov a poznatkov vytvorených na základe tvorby súvislostí medzi vedomosťami, nie je vhodné ich rozvíjať osobitnými aktivitami, ich rozvoj je súčasťou špecifického prístupu k prírodovednému vyučovaniu. Ich zmysluplný rozvoj je zabezpečený špecifikáciou výkonového štandardu, ktorý sústreďuje ţiakov na tvorbu súvislostí medzi nadobúdanými poznatkami.

4 4. Témy a požiadavky na výstup Tematický celok Rozvíjajúce ciele Obsahový štandard Výkonový štandard Prierezové témy Zhrnutie poznatkov z 3. roč. Meranie objemu, času, teploty, sily, hmotnosti; Meracie prístroje, základné jednotky, ţivá a neţivá prírodniny. Veci okolo nás a fyzikálne veličiny Z neţivej prírody Ţiak vie merať a pouţívať veličiny objemu, času, teploty, sily a hmotnosti a ich skratky Vie rozlišovať podľa základných znakov zástupcov ţivej a neţivej prírody. MV s MAT, VYV, PV; Vie opísať stavbu rastlinného a ţivočíšneho tela. Zem, Slnko a hviezdy vo vesmíre Osvojenie základných pojmov. Pôsobenie magnetu na predmety z rôznych látok. Magnetické pole. Gravitačná sila. Gravitačné účinky Zeme. Striedanie dňa a noci ako dôsledok otáčania Zeme okolo svojej osi. Otáčanie Zeme okolo Slnka. Letný a zimný deň. Zem a jej druţice. Prenikanie človeka do vesmíru. Mesačné fázy, Slnečná sústava, planéty, mesiace, hviezdy, asteority Zemská os, striedanie dňa a noci. Striedanie leta a zimy Magnet a jeho pôsobenie na predmety Gravitačný zákon Zem a jej druţice Fázy Mesiaca Slnečná sústava a Slnko Hviezdy Striedanie dňa a noci Letný a zimný deň Ţiak vie opísať na základe pokusov pôsobenie magnetickej sily a jej vplyv na rôzne materiály Vie vysvetliť závislosť gravitačnej sily od hmotnosti priťahujúcich sa predmetov. Má utvorenú predstavu Slnečnej sústavy. Ţiak vie vymenovať planéty. Vie opísať striedanie dňa a noci. Ţiak si vie predstaviť striedanie ročných období. ; MV so SJL, VYV

5 Podmienky ţivota na Zemi Ţivočíchy Význam slnečného ţiarenia, vody, vzduchu a pôdy pre rastliny a ţivočíchy, závislosť ţivota od vonkajších podmienok, zmeny v prírode počas roka, potravový reťazec. Dusík, kyslík, CO 2, vodná para, vzduchoprázdno, vietor. Cyklický obeh vody, sladká a slaná voda, vodná para, ľad, sneh, morské R a Ţ, sladkovodné R a Ţ Pôda, humus, zvetrávanie. Druhy pôdy. Prispôsobenie stavby tela prostrediu a spôsobu ţivota (počas roka) pri vybraných typoch ţivočíchov a rastlín. Hospodársky význam týchto ţivočíchov a rastlín pre človeka. Stavba tela, mäsoţravec, spôsoby obţivy, špecificky vyvinuté orgány. Význam slnečného ţiarenia pre rastliny a ţivočíchy Význam vzduchu, význam vody a pôdy pre ţivot Rozmanitosť ţivotných podmienok na rôznych miestach Zeme Ţiak vie vysvetliť význam slnečného ţiarenia pre ţivot Vie pomenovať časti vzduchu a ich vplyv pre organizmy. Vie opísať obeh vody v prírode a jeho význam pre existenciu. Ţiak vie opísať význam pôdy a potrebu jej ochrany. Vie opísať rozmanitosť podmienok ţivota rastlín a ţivočíchov u nás a na rôznych častiach Zeme. Vie vymenovať po dve rastliny a dva ţivočíchy, ktoré ţijú v severných a juţných krajinách. Na vybranom type rastliny a ţivočícha vie opísať prispôsobenie tela prostrediu. VYV, VLA; VLA VYV; Rastliny Bylinoţravce, preţúvanie, hrabavý vták, sťahovavý vták, hmyzoţravý, vodný vták, prispôsobenie tela ţivotným podmienkam. Hmyz, škodca, vývoj kontrast s úţitkovou hodnotou, spoločenstvo, opis tela. Niţší ţivočích, ţivot pôde, špecifické orgány, význam. Mačka domáca, Krt podzemný Srnec lesný, Baţant obyčajný Lastovička domová, Kačica divá Kapor obyčajný, Šťuka severná Mlynárik kapustový, Včela medonosná, Dáţďovka obyčajná Ţiak vie opísať vonkajšiu stavbu tela jednotlivých ţivočíchov vo vzťahu k získavaniu potravy a prostrediu. Pozná špecifické zmysly vyvinuté vzhľadom k prostrediu. Ţiak vie opísať ţivot ţivočíchov počas roka. Vie uviesť príklady hospodársky významných ţivočíchov. Ţiak chápe diverzifikáciu a jedinečnosť. VLA, VYV,

6 PV; Rastliny vodného prostredia, trváca rastlina, zákonom chránená. Ţiak vie opísať rastlinné telá. Človek a jeho ţivotné prostredie Suchomilná rastlina, bylina, trváca rastlina. Drevina, viacročná rastlina, bylina, jednoročná rastlina Lekno biele, Záruţlie močiarne Skalničník výhonkatý, Veternica hájna Na vybranom type rastliny vie opísať prispôsobenie tela ţivotnému prostrediu. Ţiak vie porovnať úţitkovosť a neúţitkovosť rastlín. Ţiak chápe rozdiel medzi jednoročnou a trvácou rastlinou. VYV, Lipa veľkolistá, Hrach siaty Enviro. vých.; Technika a my Základná odlišnosť človeka od ostatných ţivočíchov, ţivotné prostredie človeka (prírodné, sociálne, existenčné poţiadavky človeka na podmienky prírodného prostredia, stavba a funkcia dýchacích, tráviacich, rozmnoţovacích ústrojov, vylučovanie, krvný obeh, zmysly, vývoj človeka. Ochrana zdravia. Jednoduché technické prostriedky, zaloţené na fyzikálnom princípe jednoduchých mechanizmov (páka, kladka, rovina). Ţivotné prostredie Časti ľudského tela. Dýchanie, prijímanie potravy. Vylučovanie, rozmnoţovanie Vznik a vývoj človeka. Ţiak vie odlíšiť človeka zo ţivočíšnej ríše. Vie popísať a rozumie stavbe ľudského tela, funkcii jednotlivých orgánov, významu zdravého ţivota. Ţiak chápe oplodnenie, vývoj a vznik ţivota. Pozná škodlivé látky ohrozujúce ţivot. Ţiak vie ako sa starať o zdravie človeka a ţivotné prostredie. MAT, PV, VYV; Rozmanitosť prírody a jej poznávanie Význam el. energie, výroba, spotrebiče. Elektrický obvod. Elektrické vodiče a izolanty. Ochrana človeka. Ţiak vie pouţiť jednoduché technické mechanizmy v praktickom ţivote. Bezpečnosť s elektrickými Ţiak chápe význam elektriny, jej pomoc

7 spotrebičmi a zdrojmi. a nebezpečenstvo. Ţiak vie vymenovať vodiče, nevodiče. VLA, VYV, PV; Prírodné spoločenstvo LES Vyvodenie základných pojmov rastlinnej a ţivočíšnej sústavy na základe porovnávania. Základné poučenie o rastlinných a ţivočíšnych druhoch a ich mená. Priradenie základných názvov sústavy rastlín a ţivočíchov ku konkrétnym príkladom: Posúvanie a premiestňovanie predmetov Elektrická energiavýznam, spotrebiče Elektrické obvody Vodiče a izolanty Bezpečnosť Vie zapojiť el. obvod. Vie opísať spôsob bezpečného zaobchádzania s el. ţivočích, stavovce (cicavec, vták, plaz, obojţivelník, ryba), bezstavovce (napr. hmyz). Poznať vybrané typy lesných stromov, rastlín v lesnom poraste a húb, rozlišovať podstatné rozdiely medzi ihličnatými a listnatými stromami; poznať vybrané typy lesných ţivočíchov a vedieť vysvetliť vzťahy medzi nimi. Chápať zmeny v priebehu celého ţivota lesa i počas ročných období; Jedlé a jedovaté huby. Rozmanitosť prírody a jej poznávanie. Druhy rastlín. Druhy zvierat stavovce, bezstavovce. Ţiak vie pouţívať správne pomenovanie druhov rastlín, húb a ţivočíchov. Vie pomenovať rastlinné druhy na obrázku v učebnici, vybrané druhy v atlase a v regióne. Ţiak vie triediť rastliny na semenné a výtrusné, určiť rozdiel medzi nimi. Vie triediť ţivočíchy na stavovce a bezstavovce ryby, obojţivelníky, plazy, vtáky, cicavce. Ţiak vie stručne charakterizovať tieto skupiny ţivočíchov. Ţiak vie vysvetliť odlišnosti ihličnatých, listnatých a zmiešaných lesov. VLA, VYV, Env.vých.; Vie opísať jednotlivé stromy. Ţiak pozná na obraze, modeli, najznámejšie jedlé a jedovaté huby (hríb, kuriatko, bedľa, pečiarka, muchotrávka). Ţiak vie opísať na obraze vybrané typy lesných ţivočíchov, ich spôsob

8 ţivota. Les s listnat. a ihlč. stromami, kry, byliny, huby. Ţiak vie vysvetliť význam lesa a jeho ochranu. Lesné ţivočíchy. Význam lesov. Chránime svoje ţivotné prostredie Vzťah človeka k prírode, základné zásady správania v prírode, príklady prospešných a škodlivých zásahov človeka do prírodného prostredia. Ochrana ţivotného prostredia činnosťou človeka v domácnosti. Globálne problémy ľudstva úbytok ozónovej vrstvy, kyslý dáţď, otepľovanie Zeme. Chránené rastliny, ţivočíchy a územia na Slovensku. Ochrana ţivotného prostredia činnosťou človeka v domácnosti Nepriaznivé účinky znečisteného ovzdušia Ţiak vie uviesť spôsoby ochrany ţivot. prostredia správnou činnosťou človeka v domácnosti. Vie uviesť príklady surovín so spotrebného odpadu (hliníkové plechovky, papier, sklo PVC). Ţiak vie vysvetliť, ako priemyselné spracovanie týchto surovín prispieva k záchrane ţivotného prostredia. Ţiak pozná globálne problémy ľudstva (úbytok ozónovej vrstvy, kyslý dáţď, otepľovanie Zeme). VLA, VYV, Env.vých.; 5. Metódy a formy práce - rozprávanie, vysvetľovanie, práca s textom a rozhovor, predvádzanie a pozorovanie, experimentovanie, diskusné metódy, heuristické metódy, didaktické hry - individuálne, skupinové, hromadné vyučovanie 6. Materiálne vyučovacie prostriedky - učebnice

9 - učebné texty - pracovné zošity - zošity - časopisy - didaktická technika 7. Učebné zdroje učebnica pracovný zošit internetové stránky encyklopédie 8. Hodnotenie predmetu Hodnotenie predmetu sa bude riadiť platnou legislatívou metodický pokyn č. 22/2011 a vnútornými usmerneniami školy. Uplatňovanie tlačiarničiek, a slovného hodnotenia v kombinácií so známkou. Ţiaci budú hodnotení priebeţne a výsledné hodnotenie bude zohľadňovať individuálne tempo a napredovanie ţiaka. Povinná časť hodnotenia: 1.Písomná práca 1 krát za klasifikačné obdobie 2.Ústna odpoveď 1- krát za klasifikačné obdobie Voliteľná časť: 3.Projektové úlohy 1 krát za klasifikačné obdobie 4.Príprava na hodiny informácie z rôznych encyklopédií, internetu, rôzne obrázky Hodnotenie písomných prác 100% 90 % 1 89% - 75% 2 74% - 50% 3 49% - 25% 4 24% - 0% 5 Vypracovala: Mgr. Martina Štefaňáková