ekonomický týždenník 25. týždeň 2013

Transkript

1 ekonomický týždenník

2 OBSAH Zaujalo nás: O dovolenke do EÚ vstupujúceho Chorvátska uvažuje tretina Slovákov. Aké ceny ich tam čakajú? 3 Čo nové vo svete: Slovensko uskutočnilo prvý predaj samuraj bondov 4 Bernanke poslal euro nadol zo štvormesačných maxím 5 Fed chce priškrtiť kohútiky kvantitatívneho uvoľňovania 5 Fed sa podpísal aj pod pokles cien ropy až k hranici 100 USD za barel 6 Nezamestnanosť pokračovala v poklese aj v máji a dosiahla 14,26 % 6 Cenová hitparáda: Zemiaky a jablká v máji s najvýraznejším medziročným nárastom ceny 7 Rebríček týždňa: Životná úroveň Slovákov vlani dosiahla 75 % priemeru EÚ. Od roku 2008 sa zvýšila len nepatrne. 8 Kalendár udalostí 26. týždňa 9 Predikcie podľa Poštovej banky 9 Tento dokument slúži ako doplnkový informačný materiál pre klientov Poštovej banky, a.s. [ďalej ako PABK ]. Informácie a názory v ňom uvedené boli získané zo zdrojov, ktoré boli považované za spoľahlivé, avšak PABK neposkytuje žiadnu záruku za ich úplnosť a správnosť. Taktiež tento dokument nie je ponukou alebo propagáciou nákupu alebo predaja ktoréhokoľvek finančného produktu. Tento dokument môže byť reprodukovaný alebo publikovaný len s menom PABK. Poštová banka, a.s., Divízia treasury, Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, analyzy@pabk.sk 2

3 Zaujalo nás: O dovolenke do EÚ vstupujúceho Chorvátska uvažuje tretina Slovákov. Aké ceny ich tam čakajú? Európska únia po šiestich rokoch otvára svoje brány a vpúšťa dnu v poradí už 28. člena. Od 1. júla 2013 vstupuje do EÚ Chorvátsko a únia sa tak rozrastie nielen o 4,4 milióna obyvateľov, ale aj tisícky kilometrov pobrežia Jadranského mora. A práve chorvátske pobrežie je Slovákom veľmi dobre známe. Tento rok plánuje stráviť svoju hlavnú dovolenku v Chorvátsku rovná pätina Slovákov. Chorvátsko vlani navštívilo 10,4 milióna zahraničných turistov a strávili v tejto destinácii dovedna 57,5 milióna nocí. Nájdeme medzi nimi predovšetkým Nemcov, Slovincov a Talianov, ale v nemalej miere aj Slovákov. Nie nadarmo už roky nazývame chorvátske pobrežie Jadranu slovenským morom. Z údajov Chorvátskeho štatistického úradu vyplynulo aj to, že slovenskí dovolenkári vycestovali v roku 2012 do Chorvátska v priemere na 7 nocí. Tento rok plánuje svoju hlavnú dovolenku stráviť v Chorvátsku 20 % Slovákov. Ďalších 12 % Slovákov uvažuje o Chorvátsku ako o cieli svojej druhej tohtoročnej dovolenky. Vyplynulo to z prieskumu Eurobarometer. Spolu by tak v tejto sezóne mohla do Chorvátska zavítať až tretina dovolenkychtivých Slovákov. A je si z čoho vyberať. Podľa údajov Štatistického úradu EÚ [Eurostat] je v Chorvátsku k dispozícii viac ako 5,7 tisíc ubytovacích zariadení, ktoré ponúkajú takmer 1,2 milióna lôžok. O koľko viac či menej zaplatíme v Chorvátsku v porovnaní so Slovenskom? Potraviny a nealkoholické nápoje o 11 % viac Alkohol a tabak o 5 % menej Oblečenie o 4 % menej Reštaurácie a hotely o 25 % viac SPOLU o 3 % viac Zdroj: Poštová banka podľa Eurostat, rok 2011 Chorvátsko je typickou destináciou, do ktorej sa vyberáme po vlastnej osi. V aute na ceste za niekoľkými dňami slnka a oddychu tak trávime celé hodiny, prejdeme stovky kilometrov a prekročíme viacero štátnych hraníc. Dovolenkári zo západného Slovenska zväčša cestujú do Chorvátska cez Rakúsko a Slovinsko, pre tých zo stredného a východného Slovenska je zas výhodnejšia cesta cez Maďarsko. Kde sa nám počas dlhej cesty oplatí natankovať? Lacnejší benzín ako na Slovensku je v súčasnosti v Maďarsku i Rakúsku, lacnejšiu naftu zas môžeme natankovať v Rakúsku a Slovinsku. Služby hotelov a reštaurácií nás v Chorvátsku vyjdú o štvrtinu drahšie ako doma. Pri ceste do Chorvátska treba ale počítať aj s vyššími cenami potravín a nealkoholických nápojov, ktoré sú o 11 % drahšie ako na Slovensku. Naopak, na alkohole a cigaretách či napríklad oblečení môžeme v Chorvátsku čo to ušetriť. Celková cenová hladina je v tejto prímorskej krajine o zhruba 3 % vyššia ako u nás. Koľko zaplatíme v Chorvátsku za vybrané tovary a služby? Obed v reštaurácii, 1 os. 50 HRK [6,7 EUR] Čapované pivo, 0,5 litra 15 HRK [2,0 EUR] Kapučíno 10 HRK [1,3 EUR] Kolový nápoj, 0,33 litra 12 HRK [1,6 EUR] Mlieko, 1 liter 6 HRK [0,8 EUR] Chlieb, 1 ks 6 HRK [0,8 EUR] Minerálka, 1,5 litra 6 HRK [0,8 EUR] Taxi, 1 km 5 HRK [0,7 EUR] Pozn.: 1EUR = 7,5 HRK Zdroj: Poštová banka podľa Chorvátsko sa síce stáva členom Európskej únie, avšak vstupenku do eurozóny zatiaľ nemá. V krajine sa tak aj naďalej bude platiť domácou menou, ktorou je chorvátska kuna [HRK]. Aktuálny stredový kurz je približne 1 EUR = 7,5 HRK. Pri ceste do Chorvátska odporúčame využívať primeranú kombináciu platenia v hotovosti a platobnou kartou. Platba kartou dnes predstavuje bezpečný a pohodlný spôsob platenia, ktorý je navyše lacnejší ako výmena hotovosti za cudziu menu. Pri výmene hotovosti za cudziu menu sa využíva valutový kurz, avšak pri platbe kartou sa jedná o devízový a teda výhodnejší kurz. V zahraničí je platba kartou navyše výhodnejšia a lacnejšia ako výber z bankomatu. Pri ceste do Chorvátska prostredníctvom cestovnej kancelárie odporúčame zaplatiť kartou aj letenku či celý pobyt, nakoľko v prípade skrachovania leteckej spoločnosti či cestovnej kancelárie sa peniaze klientovi vrátia naspäť a v plnej výške. Ani po oddychu bažiaci dovolenkári sa vždy nedokážu úplne vyhnúť nepríjemným náhodám ako je strata batožiny či úraz, ktorý je potrebné zdravotne ošetriť. Ani takáto nepríjemnosť ale nemusí dovolenkárom urobiť nečakaný škrt cez rozpočet. Vstupom do EÚ začne Chorvátsko akceptovať Európsky preukaz zdravotného poistenia. Ten však nekryje náklady na spoluúčasť či prípadné náklady na prevoz na Slovensko. Spôsobom, ako sa vyhnúť komplikáciám, je uzatvorenie cestovného poistenia. V zahraničí, kde často nikoho nepoznáme, určite oceníme aj pomocnú ruku od nonstop asistenčnej služby. Tá vyrieši, pripadne pomôže pri riešení problémov a poradí ako postupovať ďalej. Cestovné poistenie si dnes navyše môžete vybaviť moderne a jednoducho teda online. 3

4 Čo nové vo svete: Slovensko uskutočnilo prvý predaj samuraj bondov SLOVENSKO: Slovensko si začiatkom minulého týždňa pri aukcií 10 ročných dlhopisov požičalo najvýhodnejšie vo svojej histórii. Podľa informácií Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity [ARDAL] Slovensko predalo dlhopisy so splatnosťou 10 rokov v objeme 112 mil. EUR s priemernou úrokovou sadzbou 2,4484 %. Úspešne dopadla aj druhá aukcia našich štátnych dlhopisov, v rámci ktorej ARDAL ponúkla investorom dlhopisy splatné v januári 2017, pričom akceptovala objem 101 mil. EUR s priemernou úrokovou sadzbou 1,1240 %. Išlo tak o druhú najnižšiu sadzbu v histórii. Slovensko vďačí za rekordne nízke úroky predovšetkým uvoľnenej menovej politike Európskej centrálnej banky [ECB] a konsolidácií verejných financií s cieľom znížiť verejný deficit. Okrem domáceho trhu Slovensko prvýkrát v histórii vstúpilo aj na japonský trh a predalo prvé samuraj dlhopisy japonským investorom. Požičalo si celkom 30 mld. JPY [zhruba 235 mil. EUR], pričom väčšinu [25,8 mld. JPY] tvorili dlhopisy so splatnosťou 3 roky a kupónom 0,72 % p. a. a zvyšných 4,2 mld. JPY 5 ročné dlhopisy s kupónom 0,99 % p. a.. Slovenské štátne bondy boli ponúknuté výhradne japonským investorom z rôznych oblastí, vrátane bánk, poisťovní, správcovských spoločností, ale aj regionálnych inštitúcií. MAĎARSKO: Maďarská vláda minulý týždeň navrhla zvýšenie dane z finančných transakcií. Daň z hotovostných transakcií by sa pritom mala zvýšiť z úrovne 0,3 % na 0,6 % a z bezhotovostných transakcií z úrovne 0,2 % na 0,3 %. Maďarský bankový sektor pritom už v súčasnosti platí najvyššiu mimoriadnu daň v celej EÚ. Okrem dane pre banky sa má zvýšiť aj daň z telefónnych služieb a ťažobné poplatky. Cieľom maďarskej vlády je udržať rozpočtový deficit v stanovenom limite 3,0 % HDP. Ešte minulý mesiac pritom Európska komisia [EK] navrhla vyňať z procedúry nadmerného deficitu 5 štátov vrátane Maďarska. ÍRSKO: MMF schválil uvoľnenie ďalšej tranže pomoci pre Írsko vo výške 1,27 mld. USD. MMF tak schválil v poradí už desiatu splátku finančnej pomoci, pričom krajina od fondu získala celkom 27,79 mld. USD. Írsko sa dohodlo na balíku finančnej pomoci s EÚ a MMF ešte v roku MMF hodnotí pozitívne snahu krajiny o udržanie rozpočtového deficitu pod kontrolou a opätovné naštartovanie ekonomického rastu. Problém stále predstavuje vysoká nezamestnanosť a zlé úvery bankového sektora. GRÉCKO: Inšpektori Trojky prerušili približne na týždeň svoju súčasnú misiu v Grécku, ktorá má za cieľ zhodnotiť plnenie podmienok záchranných programov a zlepšovania verejných financií. Od verdiktu inšpektorov závisí, či Grécko dostane ďalšiu splátku úveru. Euroskupina pritom v máji schválila vyplatenie 7,5 mld. EUR Grécku v dvoch splátkach. Aj MMF schválil uvoľnenie 1,74 mld. EUR pre Grécko, peniaze však fond pošle až po skončení súčasnej inšpekcie. USA: Obchodovanie na finančných trhoch počas minulého týždňa rozvírilo hlavne stredajšie zasadnutie Americkej centrálnej banky [Fed]. K zmene nastavenie menovej politiky síce nedošlo, záujem trhov však vzbudili vyjadrenia šéfa Fed-u Bernankeho, ktorý uviedol, že Fed by mohol už koncom tohto roka začať s postupným spomaľovaním objemu kvantitatívneho uvoľňovania [QE], teda objemu nakupovaných dlhopisov. Dôvodom takéhoto kroku zo strany Fed-u je dostatočný rast ekonomiky USA a zmiernenie rizík pre vývoj ekonomiky aj trhu práce. Protipólom voči vyhláseniam Fed-u o zmierňovaní rizík na trhu práce boli štatistiky o vývoj počtu nových nezamestnaných v USA. Počet nových žiadateľov o dávky v nezamestnanosti totiž minulý týždeň vzrástol na úroveň 354 tisíc, teda viac, ako sa očakávalo [340 tisíc]. Rast však nie je taký veľký, aby signalizoval výraznejšiu zmenu súčasného trendu. ECB: Uplynulý víkend sa k téme nízkych úrokových sadzieb v eurozóne vyjadril člen Rady guvernérov ECB Jens Weidmann. Štáty eurozóny aj súkromný sektor by podľa neho nemali počítať s tým, že súčasná politika nízkych úrokových sadzieb bude pokračovať donekonečna a mali by byť schopné spravovať svoje dlhy aj v situácii s vyššími úrokovými sadzbami. Weidmann, ktorý je guvernérom nemeckej Bundesbank, už viackrát varoval pre tým, aby ECB nízke úrokové sadzby udržiavala príliš dlho. Dlhové problémy niektorých štátov eurozóny by podľa neho nemali byť dôvodom na to, aby ECB v prípade cenového tlaku nezvyšovala úrokové sadzby. SLOVINSKO: Slovinská premiérka Bratušeková vyhlásila, že očakáva od EK schváleniu presunu prvej várky toxických úverov z komerčných bánk do tzv. zlej banky. Slovinská vláda by chcela v nasledujúcich mesiacoch presunúť do zlej banky toxické úvery v objeme zhruba 3,3 mld. EUR a vyčistiť tak bankový sektor. Prvý transfer by sa mal uskutočniť už 28. júna 2013, čaká sa však na súhlas EK. 4

5 Bernanke poslal euro nadol zo štvormesačných maxím Euro sa v pondelok voči doláru obchodovalo nad 1,40 EUR/USD EUR/CZK Zdroj: Bloomberg hladinou 1,3300 EUR/USD. Na trhu absentovali 26,50 dôležitejšie dáta. Najzásadnejšia správa prišla až 1,30 25,75 neskoro večer, keď portál Financial Times priniesol 1,20 25,00 informáciu, že guvernér amerického Fed u Bernanke bude v stredu na tlačovej konferencii po zasadnutí signalizovať priškrtenie objemu nákupov aktív v rámci prebiehajúceho kvantitatívneho 0,89 EUR/GBP USD/JPY uvoľňovania. Napriek tomu, že takýto krok by mal 105,00 byť pre dolár pozitívny, dolár zareagoval na správu 0,83 0,77 91,00 77,00 oslabením až k úrovni 1,3380 EUR/USD. Euro v utorok po štyroch mesiacoch prekonalo hladinu 1,3400 EUR/USD, keď ho smerom nahor poslali dobré výsledky nemeckého prieskumu sentimentu ZEW. Stredajšie obchodovanie sa nieslo v duchu vyčkávania na tlačovku šéfa Fed u Bernankeho. Euro sa počas celého dňa obchodovalo v okolí svojich štvormesačných maxím na úrovni 1,3400 EUR/USD. Slová Bernankeho, že Fed očakáva zlepšenie na trhu práce a v súvislosti s tým plánuje tapering [t. j. zníženie objemu nákupov v rámci kvantitatívneho uvoľňovania] ešte v tomto roku, však poslali euro strmhlav nadol až na úroveň 1,3260 EUR/USD. Americká mena aj vo štvrtok ťažila z Bernankeho vyhlásení a euro v nadväznosti na to oslabilo smerom k hladine 1,3200 EUR/USD. V blízkosti tejto úrovne sa euro obchodovalo aj posledný deň uplynulého týždňa. V úvode uplynulého týždňa stredoeurópske meny voči euru posilňovali a pondelkové obchodovanie zatvárala česká koruna na úrovni 25,598 EUR/CZK, maďarský forint na úrovni 291,82 EUR/HUF a poľský zlotý na úrovni 4,2338 EUR/PLN. Už v utorok však meny nášho regiónu zamierili smerom nadol vzhľadom na to, že na trhu sa začali objavovať informácie o tom, že americký Fed by mohol uvažovať o postupnom zmierňovaní programu QE. Vzhľadom na to, že špekulácie sa nakoniec potvrdili, oslabovanie regionálnych mien pokračovalo. Najcitelnejšie bolo vo štrtok, kedy česká koruna oslabila na 25,814 EUR/CZK, maďarský forint na 299,42 EUR/HUF a poľský zlotý na 4,3464 EUR/PLN. Na podobných úrovniach sa meny nášho regiónu pohybovali aj v piatok. Fed chce priškrtiť kohútiky kvantitatívneho uvoľňovania Americký Fed v stredu 19. júna rozhodol o ponechaní svojej základnej sadzby bez zmeny v pásme 0,00 % až 0,25 % a nemenil ani mesačný objem nákupov aktív zo súčasnej úrovne 85 mld. USD. Tieto závery sa očakávali, a preto viseli oveľa väčšie otázniky nad závermi tlačovej konferencie. Hoci sa určité náznaky budúceho postupu v prípade kvantitatívneho uvoľňovania očakávali, Bernanke trhy zaskočil svojou otvorenosťou a pomerne konkrétnymi časovými horizontmi. Bernanke uviedol, že Fed má v úmysle začať znižovať objemy nákupov aktív [tzv. tapering] ešte do konca tohto roka a v polovici budúceho roka by Fed rád zastavil nákupy úplne. Fed totiž očakáva, že nezamestnanosť by už v budúcom roku mohla poklesnúť na cielených 6,5 %. Fed tiež stiahol svoje predošlé vyhlásenie, že sadzby bude držať na mimoriadne nízkych úrovniach až do polovice roka V utorok 25. júna zasadnú maďarskí centrálni bankári pod hlavičkou MNB. Rovnako ako trh predpokladáme, že pristúpia k jedenástamu zníženiu základnej sadzby v rade a tá sa tak po novom ocitne na novom minime 4,25 %. Jediným faktorom, ktorý by v tom bankárom mohol zabrániť, je príliš slabý forint. Vo štvrtok 27. júna sa zídu predstavitelia ČNB, ktorí by ale menovú politiku meniť nemali a základná úroková sadzba tak zotrvá na úrovni 0,05 %. % Vývoj na peňažnom trhu 1,00 0,50 0,00 1M EURIBOR 3M EURIBOR 12M EURIBOR sadzba ECB % Sadzby národných bánk vo svete 1,00 0,50 0,00 ECB FED BoE % Sadzby národných bánk V4 8,00 4,00 0,00 ECB ČNB NBP MNB 5

6 Fed sa podpísal aj pod pokles cien ropy až k hranici 100 USD za barel Zdroj: Bloomberg Cena ropy BRENT [v USD za barel] I-12 III-12 V-12 VII-12 IX-12 XI-12 I-13 III-13 V-13 Ceny ropy sa začiatkom uplynulého týždňa hýbali len mierne v okolí úrovne 106 USD za barel, nakoľko investori vyčkávali na výsledky stredajšieho zasadnutia amerického Fed-u. Objem obchodov bol teda malý a investori opatrní. Po Bernankeho slovách v stredu večer o postupnom sťahovaní stimulačných opatrení však ceny čierneho zlata zamierili smerom nadol. Britská ropa Brent zaznamenala vo štvrtok najväčší denný prepad od novembra a klesla až na 102,15 USD za barel. V poklese pokračovala aj v piatok, kedy svoje straty ešte prehĺbila a obchodovala sa tesne nad hladinou 100 dolárov za barel. Nezamestnanosť pokračovala v poklese aj v máji a dosiahla 14,26 % Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny [ÚPSVAR] zverejnilo včera májový údaj evidovanej miery nezamestnanosti a to na úrovni 14,26 %. Oproti aprílu 2013 prišlo k poklesu podielu nezamestnaných o - 0,15 p. b. Jedná sa tak o štvrtý pokles nezamestnanosti v rade. Počet uchádzačov o prácu schopných nastúpiť do zamestnania ihneď poklesol na , celkový počet nezamestnaných klesol na Úrady práce v máji opustili predovšetkým tí, ktorí mali ako posledné zamestnanie uvedené v odvetviach stavebníctvo, priemyselná výroba, verejná správa, poľnohospodárstvo či obchod. V prípade stavbárov" sa pokles nezamestnaných znížil najvýraznejšie a to o ľudí, čoho dôvodom je zrejme lepšie počasie, ktoré umožnilo stavebným firmám nabehnúť na produkciu po pomerne dlhej zime. počet osôb I-12 II-12 III-12 IV-12 V-12 VI-12 VII-12 Nezamestnanosť VIII-12 IX-12 X-12 XI-12 XII-12 I-13 II-13 Počet nezamestnaných Počet dlhodobo nezamestnaných [nad 12 mesiacov] Miera evidovanej nezamestnanosti III-13 Zdroj: ÚPSVAR IV-13 V-13 15% 12% 9% 6% 3% 0% Pokles počtu nezamestnaných bol zároveň evidovaný vo všetkých regiónoch SR. Najnižší podiel nezamestnaných je aj naďalej v Bratislavskom kraji, kde sa miera nezamestnanosti drží v blízkosti úrovne 6 %. Naopak, vyše 20 % - nú mieru nezamestnaných evidujú v Prešovskom kraji. Banskobystrickému kraju sa už v apríli podarilo znížiť podiel nezamestnaných pod 20 %, v máji dosiahol úroveň 19,6 %. Vysoká miera nezamestnanosti trápi aj Košický kraj [tesne pod 19%]. Predpokladáme, že s príchodom leta prídu na rad aj sezónne práce, ktoré každoročne hrajú v prospech znižovania počtu nezamestnaných. Aktuálne mesiace sú ale zároveň obdobím, kedy v evidenciách na úradoch práce pribúdajú čerství vysokoškolskí absolventi. Tým počas posledných rokov zväčša trvalo často aj niekoľko mesiacov, kým si našli prácu a predpokladáme, že podobne to s nimi bude aj v tomto roku a teda na úradoch práce zotrvajú niekoľko mesiacov. Predpokladáme, že aktuálna úroveň nezamestnanosti nebude najnižšou v tomto roku a že počas letných mesiacov ešte klesne, hlavne vďaka sezónnym prácam, a priblíži sa ešte viac k úrovni 14,0 %. Neočakávame ale, že by táto hranica mohla byť podlezená. Ak aj áno, tak to bude na hrane. Priemernú úroveň evidovanej nezamestnanosti za celý rok 2013 očakávame okolo úrovne 14,5 %. 6

7 Cenová hitparáda: Zemiaky a jablká v máji s najvýraznejším medziročným nárastom ceny Cenová hitparáda Tovar MJ 5_2012 4_2013 5_2013 m/m r/r 1 Zemiaky konzumné 1 kg 0,50 0,64 0,82 28,13% 64,00% 2 Jablká 1 kg 1,15 1,22 1,32 8,20% 14,78% 3 Sardinky v oleji 125 g 0,86 0,96 0,97 1,04% 12,79% 4 Jemné párky 1 kg 3,84 4,16 4,25 2,16% 10,68% 5 Bravčový bôčik 1 kg 3,31 3,63 3,62-0,28% 9,37% 6 Masť škvarená bravčová 1 kg 2,51 2,74 2,74 0,00% 9,16% 7 Hovädzie mäso predné s kosťou 1 kg 4,45 4,73 4,76 0,63% 6,97% 8 Kurča pitvané 1 kg 2,52 2,75 2,69-2,18% 6,75% 9 Čerstvé maslo 125 g 0,97 0,99 1,02 3,03% 5,15% 10 Hovädzie mäso zadné bez kosti 1 kg 8,29 8,75 8,69-0,69% 4,83% 11 Hovädzie mäso predné bez kosti 1 kg 6,58 6,83 6,89 0,88% 4,71% 12 Bravčové pliecko bez kosti 1 kg 3,91 4,10 4,09-0,24% 4,60% 13 Bravčová krkovička s kosťou 1 kg 3,87 4,04 4,04 0,00% 4,39% 14 Bravčové karé s kosťou 1 kg 4,43 4,67 4,62-1,07% 4,29% 15 Pšeničná múka polohrubá výber 1 kg 0,47 0,50 0,49-2,00% 4,26% 16 Zahustené sladené mlieko (SALKO) 310 g 1,60 1,68 1,66-0,93% 3,95% 17 Trvanlivá saláma 1 kg 7,45 7,79 7,72-0,90% 3,62% 18 Jedlý olej 1 l 2,02 2,13 2,09-1,88% 3,47% 19 Mlieko kyslé 1 kus 0,58 0,59 0,60 1,69% 3,45% 20 Víno hroznové biele fľaškové 1 l 2,37 2,43 2,45 0,82% 3,38% 21 Šunková saláma 1 kg 4,74 4,91 4,89-0,41% 3,16% 22 Jogurt ovocný 150 g/ml 0,36 0,36 0,37 2,78% 2,78% 23 Bravčové stehno bez kosti 1 kg 4,61 4,75 4,73-0,42% 2,60% 24 Oštiepok údený 1 kg 10,43 10,77 10,69-0,74% 2,49% 25 Pasterizované plnotučné mlieko 1 l 0,88 0,89 0,90 1,12% 2,27% 26 Cestoviny vaječné 500 g 1,12 1,14 1,14 0,00% 1,79% 27 Pivo 12 % - fľaškové 0,5 l 0,64 0,65 0,65 0,00% 1,56% 28 Chlieb tmavý 1 kg 1,31 1,33 1,33 0,00% 1,53% 29 Pasterizované polotučné mlieko 1 l 0,74 0,74 0,75 1,35% 1,35% 30 Lahôdkový margarín 250 g 0,73 0,72 0,73 1,39% 0,00% 31 Rožok biely obyčajný 40 g 0,06 0,06 0,06 0,00% 0,00% 32 Tvaroh 250 g 1,12 1,09 1,12 2,75% 0,00% 33 Pražená káva mletá - Štandard zmes 100 g 1,15 1,16 1,15-1,03% -0,17% 34 Syr Eidamská tehla 1 kg 6,33 6,33 6,21-1,90% -1,90% 35 Čokoláda mliečna 100 g 0,89 0,83 0,87 4,82% -2,25% 36 Cukor kryštálový 1 kg 1,14 1,13 1,11-1,77% -2,63% 37 Ryža lúpaná 1 kg 1,52 1,44 1,46 1,39% -3,95% 38 Vajcia slepačie čerstvé 10 ks 1,92 1,75 1,75 0,00% -8,85% Zdroj: Databáza Slovstat ŠÚ SR, prepočet Poštovej banky Po mesiaci Vám opäť prinášame cenovú hitparádu, tentokrát za máj Zostavujeme ju každý mesiac na základe cien 36 potravín a 2 alkoholických nápojov, ktoré Štatistický úrad SR zverejňuje v databáze Slovstat. Váha databázou zverejnených potravín sa na celkovej váhe potravín v spotrebnom koši [143 reprezentantov] podieľa viac ako 40 percentami. Aj v marci 2013 sa na čele rebríčka udržali zemiaky, ktoré medziročne zdraželi o 64,00 %. Za nimi nasledovali a medziročný nárast ceny vyšší o takmer 15 % vykázali jablká. Medziročne vyššie ceny o 4 10 % boli zaznamenané ale i v prípade viacerých mäsových výrobkov. Najvýraznejší medziročný pokles ceny [o 8,85 %] bol vykázaný v prípade vajec. Menej ako pred rokom sme v obchodoch zaplatili aj za ryžu, kryštálový cukor, čokoládu, syr Eidam či kávu. Ceny sa oproti máju 2012 nezmenili u 3 sledovaných potravín. Medzimesačne, teda oproti aprílu 2013, sme boli svedkami výraznejšieho zdraženia spomedzi zverejnených cien potravín iba v prípade zemiakov [o 28,13 %]. Vyše osempercentný nárast zaznamenali už aj spomínané jablká. Naopak, o vyše dve percentá zlacneli kurča pitvané a polohrubá múka. 7

8 Rebríček týždňa: Životná úroveň Slovákov vlani dosiahla 75 % priemeru EÚ. Od roku 2008 sa zvýšila len nepatrne. Slovenský hrubý domáci produkt [HDP] prepočítaný na jedného obyvateľa dosiahol vlani 75 % z priemeru krajín EÚ. Vyplynulo to z údajov, ktoré zverejnil Eurostat. HDP na obyvateľa vyjadrený v parite kúpnej sily [PPS] patrí do skupiny Krajina, v % ukazovateľov popisujúcich životnú úroveň obyvateľov krajiny. V tomto prípade je vyjadrený ako podiel z priemeru krajín EÚ, ktorý predstavuje 100 %. EÚ Eurozóna Luxembursko Rakúsko Írsko Holandsko Švédsko Dánsko Nemecko Belgicko Fínsko V. Británia Francúzsko Taliansko Španielsko Cyprus Malta Slovinsko ČR Grécko Portugalsko Slovensko Litva Estónsko Maďarsko Poľsko Lotyšsko Rumunsko Bulharsko Chorvátsko Zdroj: Eurostat Slovensko malo podľa spmínaného ukazovateľa dvadsiatu najvyššiu, resp. ôsmu najnižšiu životnú úroveň v EÚ. Najvyššou úrovňou HDP na obyvateľa v únii sa už tradične môže pochváliť Luxembursko [271 %]. Druhé skončilo susedné Rakúsko [131 %] a tretie Írsko [129 %]. Za priemernou životnou úrovňou únie najvýraznejšie zaostávajú Bulhari [47 %] a Rumuni [49 %]. S výraznejším odstupom nasledovalo Lotyšsko [62 %], Poľsko a Maďarsko [zhodne 66 %]. Analyzovaný ukazovateľ v Chorvátsku, ktoré síce vlani ešte členom EÚ nebolo, ale stáva sa ním od 1. júla tohto roka, dosiahol 61 % priemeru EÚ. Dôležitá je ale nielen samotná úroveň ukazovateľa, ale aj jeho vývoj v čase. Zlepšila sa teda Slovákom ich životná úroveň za poslednú dekádu? Odpoveď znie áno. V roku 2002 dosahoval totiž HDP prepočítaný na jedného Slováka len 54 % priemeru EÚ. Do roku 2008 si Slovensko významne polepšilo na 73 %. Nasledujúce dva roky [2009 a 2010] ale zostala úroveň ukazovateľa nezmenená. V rokoch 2011 a 2012 sme si polepšili len veľmi mierne na 74 %, resp. na 75 % priemeru EÚ a to z dôvodu, že naša ekonomika rástla, no únia či eurozóna sa pasovali s recesiou. Najvýznamnejší nárast ukazovateľa zaznamenalo počas poslednej dekády Luxembursko [z 240 % na 271 % priemeru EÚ]. Za ním nasledovala Litva [zo 45 % na 70 %] a Slovensko. Významnejšie sa však zlepšila životná úroveň aj Lotyšsku, Rumunsku, Estónsku, Poľsku či Bulharsku. Zlepšenie ukazovateľa tak za posledné desaťročie dosiahli predovšetkým nové členské krajiny únie. Viaceré vyspelé západné krajiny si za posledné desaťročie pohoršili a ich životná úroveň klesla. Najväčší pokles zaznamenalo Grécko [z 90 % na 75 %] a Taliansko [zo 112 % na 98 %]. Výraznejšiemu zníženiu životnej úrovne za posledné desaťročie sa však neubránila ani Veľká Británia, Írsko či Francúzsko. Napriek tomu životná úroveň obyvateľov týchto krajín stále prekračuje európsky priemer. Hoci ukazovateľ HDP na obyvateľa patrí medzi ukazovatele popisujúce životnú úroveň, obyvatelia hodnotia kvalitu svojho života skôr prostredníctvom toho, či majú prácu, aké sú ich príjmy a čo si za ne môžu dovoliť kúpiť. No a práve vlani sme vykázali na Slovensku rast podielu nezamestnaných a zároveň reálny pokles platov. 8

9 Kalendár udalostí 26. týždňa Indikátor Obdobie Odhad PABK Odhad trhu Index cien priemyselných výrobcov PPI [28. jún 2013], v % máj 2013 Index ekonomického sentimentu IES [28. jún 2013] jún 2013 Kľúčová sadzba Maďarskej národnej banky MNB [25. jún 2013], v % jún ,25 [pokles o 0,25] 4,25 Kľúčová sadzba Českej národnej banky ČNB [27. jún 2013], v % jún ,05 [bez zmeny] 0,05 Predikcie podľa Poštovej banky Indikátor 1 Q Q Q HDP [%, r/r, stále ceny] 1] 3] 0,6* 0,8 1,4 2,0* 1,2 CPI [%, r/r] 1] 4] 2,2* 1,6 1,7 3,2* 1,8 HICP [%, r/r] 1] 4] 2,2* 1,6 1,6 3,4* 1,7 PPI [%, r/r] 1] 4] 1,8* 0,7 09 3,9* 0,7 Index reálnej mzdy [%, r/r] 1] 3] 0,3* -- 0,1 0,7 1,2* 0,3 Evidovaná nezamestnanosť [%] 1] 3] 14,73* 14,31 14,24 13,59* 14,46 Obchodná bilancia [saldo, v mil. EUR] 5] 6] 1 341,0* 1 370,0 670, ,2* 4 131,0 EUR/USD 2] 4] 1,28* 1,31 1,30 1,32* 1,30 Základná sadzba ECB 2] 4] 0,75* 0,50 0,50 0,75* 0,50 1M EURIBOR [%, p. a.] 2] 4] 0,12* 0,11 0,10 0,11* 0,10 1] priemer za kvartál 2] ku koncu kvartálu 3] priemer za rok 4] ku koncu roka 5] kumulatív za kvartál 6] kumulatív za rok * skutočnosť 9