ekonomický týždenník 30. týždeň 2013

Transkript

1 ekonomický týždenník

2 OBSAH Zaujalo nás: Týždeň dovolenky na Slovensku nás vyjde na 300 EUR 3 Čo nové vo svete: Aktivita európskych podnikov je na jedenapolročných maximách 4 Euro na dosah úrovne 1,3300 EUR/USD 5 Maďarsko za rok znížilo úroky o celé 3 percentuálne body 5 Cena ropy Brent minulý týždeň s miernym poklesom 6 Evidovaná miera nezamestnanosti v júni klesla. Zaúradovala zmena v metodike. 6 Cenová hitparáda: Zemiaky a jablká aj v júni s najvýraznejším medziročným nárastom ceny 7 Ceny priemyselných výrobcov aj v júni s miernym poklesom 8 Rebríček týždňa: Na Slovensku má dve práce iba 1 % zamestnaných. Po Bulharsku je to druhý najnižší podiel v EÚ. 8 Kalendár udalostí 31. týždňa 9 Predikcie podľa Poštovej banky 9 Tento dokument slúži ako doplnkový informačný materiál pre klientov Poštovej banky, a.s. [ďalej ako PABK ]. Informácie a názory v ňom uvedené boli získané zo zdrojov, ktoré boli považované za spoľahlivé, avšak PABK neposkytuje žiadnu záruku za ich úplnosť a správnosť. Taktiež tento dokument nie je ponukou alebo propagáciou nákupu alebo predaja ktoréhokoľvek finančného produktu. Tento dokument môže byť reprodukovaný alebo publikovaný len s menom PABK. Poštová banka, a.s., Divízia treasury, Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, analyzy@pabk.sk 2

3 Zaujalo nás: Týždeň dovolenky na Slovensku nás vyjde na 300 EUR Leto je už v plnom prúde. Práve počas prázdninových mesiacov si nejeden Slovák rezervuje aspoň niekoľko dní na relax a dovolenkuje. Pre niekoho je dovolenka nevyhnutnosťou, pre iného luxusom. Aj na základe toho sa rozhodujeme, či ju strávime v zahraničí alebo doma na Slovensku. Dovolenkovať sa v tomto roku chystá 70 % Slovákov. Pre štvrtinu z nich je destináciou číslo jeden Slovensko. Na základe údajov Štatistického úradu SR sme zisťovali, ako taká typická dovolenka na Slovensku vyzerá, koľko dní trvá a akú sumu peňazí si na ňu máme vyčleniť. Ak už nie na týždeň, tak aspoň na víkend. Slováci uskutočnili počas vlaňajšieho roka vo svojej domovine dovedna 3,2 mil. dovolenkových ciest. Našinci pritom obľubujú rovnako dlhodobé [minimálne 4 noci] ako aj krátkodobé dovolenky [maximálne 3 noci]. Dlhodobá dovolenka na Slovensku trvá v priemere 7 8 nocí, teda jeden týždeň, a vlani vyšla jednu osobu v priemere na 300 EUR. Slováci ale obľubujú aj kratšie pobyty, tzv. víkendovky. Kompletné náklady na takýto krátkodobý pobyt vyšli Slováka počas vlaňajška v priemere na 130 EUR. Dovolenka doma na Slovensku nás vyjde lacnejšie, nakoľko z ceny zahraničnej dovolenky tvorí zhruba 40 % až 50 %. Najčastejším dôvodom, prečo trávime voľné dni na Slovensku, je rekreácia a šport. Vlani sa zrealizovala vyše tretina z celkového počtu dovolenkových ciest práve za týmto účelom. Na popularite získavajú ale aj wellness pobyty [9 %] či agroturistika [7 %]. Mnohí Slováci ale naďalej využívajú voľné dni aj na návštevu svojich príbuzných a priateľov. Vlani sa z tohto dôvodu zrealizovala presná tretina zo všetkých uskutočnených ciest. Najfrekventovanejšími destináciami na Slovensku sú okresy Poprad a Liptovský Mikuláš, do ktorých zasahujú či už Vysoké alebo Nízke Tatry. Najobľúbenejším dovolenkovým dopravným prostriedkom je auto. Vlani sa prostredníctvom neho uskutočnili na Slovensku až dve tretiny ciest za oddychom. Jedna šestina dovoleniek sa uskutočnila autobusovou dopravou, ďalšia šestina prostredníctvom vlakov. Ubytovanie si najčastejšie prenajímame, pričom preferujeme ponuku hotelov a penziónov. Na druhej strane ale nepohrdneme ani lacnejšou alternatívou a to pod strechou našich príbuzných alebo priateľov. V prípade, že sme dovolenku trávili vlani na Slovensku, tak k dispozícii sme mali vyše 3,6 tisíc ubytovacích zariadení, takmer 64 tisíc izieb a necelých 164 tisíc lôžok. Predpokladáme, že obdobná ponuka ubytovacích kapacít čaká na turistov či dovolenkárov aj v tomto roku. Vlani sa mohli turisti na Slovensku ubytovať na jednu noc v rozpätí od 6 EUR v kempoch do 81 EUR v tzv. boutique hoteloch. Priemerná cena za jednu noc v ubytovacom zariadení ako takom bola vykázaná na úrovni 25 EUR. AKO FINANČNE ZVLÁDNUŤ DOVOLENKU NA SLOVENSKU? Hoci dovolenka na Slovensku nebýva natoľko finančne náročná ako v zahraničí, pre rodinné rozpočty mnohých domácností predstavuje nemalú záťaž. Na letné dovolenky si Slováci zväčša sporia, nájdu sa však aj takí, ktorí si ich financujú prostredníctvom spotrebného úveru. Dovolenkári by mali využívať primeranú kombináciu platenia v hotovosti a platobnou kartou. Čaj v horskej chate alebo zmrzlinu v stánku si síce bez hotovosti nedoprajeme, avšak za ubytovanie, obed v reštaurácii či nákup v potravinách je vhodné zaplatiť platobnou kartou. Samozrejme, že každému dovolenkárovi sa môže prihodiť situácia, kedy dôjde hotovosť a zaplatiť kartou sa nedá. Overte si preto pred cestou na dovolenku dostupnosť bankomatov v okolí miesta vášho pobytu. Banky dnes ale ponúkajú aj aplikácie pre mobilné telefóny, vďaka ktorým najbližší bankomat jednoducho nájdete aj priamo na mieste. Žiaľ, rôzne nepríjemnosti sa nám nevyhýbajú ani na dovolenkách. Zdravotnícke ošetrenia nám na Slovensku kryje klasické zdravotné poistenie. Deťom [nezbedníkom] ale nie je na škodu zriadiť špeciálne detské úrazové poistenie, turistom zase turistické alebo horské poistenie. Taktiež nezabúdajte na to, že zlodeji počas leta neoddychujú, a preto pred dovolenkou zvážte poistenie domácnosti. Zdroj: Poštová banka Cestovný ruch má v každej ekonomike svoje miesto. Významne vplýva nielen na rozvoj regiónov, ale prináša rovnaký efekt ako zahraničný obchod. Tak napríklad aktívny zahraničný cestovný ruch, teda príchod návštevníkov zo zahraničia na Slovensko, sa na našej ekonomike odráža tak, ako keď slovenskí výrobcovia vyvážajú svoje produkty do zahraničia. Vlani zavítalo na Slovensko viac ako 1,5 milióna návštevníkov zo zahraničia. Strávili u nás dovedna vyše 4 milióny nocí, čo predstavuje v prepočte na jedného návštevníka približne tri noci. Najviac ich pochádzalo zo susednej Českej republiky [491 tisíc], nasledovali Poliaci [164 tisíc], Nemci [136 tisíc], Rakúšania [66 tisíc] a Maďari [60 tisíc]. 3

4 Čo nové vo svete: Aktivita európskych podnikov je na jedenapolročných maximách EUROZÓNA: Spoločnosť Markit minulý týždeň zverejnila rýchly odhad júlového prieskumu nákupných manažérov známy ako indikátor PMI za Nemecko i krajiny eurozóny ako celku. Ukázalo sa, že aktivita európskych firiem sa postupne stabilizuje a je na niekoľkomesačných maximách. Kompozitný index PMI pre Nemecko v júli dosiahol úroveň 52,8 bodu. V porovnaní s júnom vzrástol o 2,4 bodu a naznačil tak postupnú stabilizáciu aktivity v nemeckom súkromnom sektore. Pozitívne prekvapil indikátor PMI vo výrobnom sektore, ktorý s hodnotou 50,3 bodu prekonal očakávania a dosiahol päťmesačné maximum. Pozitívne prekvapenie však priniesli najmä predstihové indikátory za eurozónu ako takú. Kompozitný indikátor PMI v júli podľa rýchleho odhadu dosiahol úroveň 50,4 bodu a pripísal si tak jedenapolročné maximum. V porovnaní s júnom došlo k zlepšeniu o 1,7 bodu a zároveň sa jednalo o prvé pokorenie hladiny 50 bodov od januára Za zlepšením ukazovateľa stála predovšetkým produkcia výrobného sektora, ktorá vzrástla na dvojročné maximum 52,3 bodu. Zlepšil sa aj indikátor za sektor služieb, hoci za hladinou 50 bodov stále mierne zaostal. Hoci ide na súčasnú dobu o pomerne dobré výsledky, mierne oživenie aktivity má zatiaľ stále krehké základy. Medzinárodný menový fond [MMF] uviedol, že Európska centrálna banka [ECB] bude možno potrebovať znovu okresať základnú sadzbu a depozitnú sadzbu znížiť do negatívneho teritória, aby tak naštartovala rast. MMF zároveň ECB navrhol, aby zvážila ďalšie dlhodobé úvery [LTRO] špeciálne pre solventné banky a podmienila poskytnutie prostriedkov z LTRO úverovaním malých firiem. Predstavitelia ECB Asmussen a Coeure by uvítali, keby banka začala zverejňovať zápisnice zo svojich zasadnutí. ECB ako jediná z významných centrálnych bánk udržiava detaily zo zasadnutí v tajnosti s tým, že ich zverejnenie je možné až 30 rokov po rozhodnutí o nastavení menovej politiky. Podľa aktuálnych pravidiel by sa tak prvé zápisnice dostali na svetlo sveta až v roku Zmena pravidiel by zvýšila transparentnosť rozhodnutí banky, keďže zo zápisníc by bolo jasné napríklad aj to, kto za čo hlasoval. POĽSKO: Rozhodnutie poľskej centrálnej banky [NBP] zo začiatku júla o znížení sadzby o 0,25 p. b. na 2,50 % bolo viac ako tesné. Pomer hlasov dosiahol 5 ku 5 a k zníženiu sadzieb došlo preto, že sa k nemu priklonil guvernér Belka. Dvaja z členov menového výboru NBP pritom pôvodne hlasovali za ešte výraznejšie zníženie sadzby o 0,50 p. b. ČESKÁ REPUBLIKA: České ministerstvo financií je vo svojej novej prognóze pesimistickejšie. MF ČR znížilo odhad rastu českej ekonomiky pre tento rok zo stagnácie na medziročný pokles o 1,5 %. Očakávanú mieru inflácie pre tento rok ministerstvo znížilo z 2,1 % na 1,6 %. ÍRSKO: Írska centrálna banka zhoršila svoju prognózu pre tohtoročný rast írskej ekonomiky. Z pôvodného odhadu na úrovni 1,2 % centrálna banka okresala pol percenta a po novom tak očakáva, že írske hospodárstvo porastie o 0,7 %. Dôvodom úpravy predikcie smerom nadol sú podľa banky slabšie vyhliadky exportu a pokles spotrebiteľských výdavkov. GRÉCKO: Grécky parlament vo štvrtok 25. júla odklepol zmenu pravidiel pracovnej mobility, čím splnil poslednú z podmienok pre vyplatenie ďalšej tranže pomoci v celkovom objeme 4,0 mld. EUR. Ministri financií eurozóny združení pod hlavičkou Eurogroup by preto mali odklepnúť uvoľnenie ďalšej tranže finančnej pomoci pre túto dlhmi zmietanú krajinu. Nemecko minulý týždeň pozdržalo rozhodnutie o uvoľnení 2,5 mld. EUR, aby si bolo isté, že Gréci splnia všetky podmienky. Prostriedky v objeme 2,5 mld. EUR by malo Grécko obdržať z eurovalu [EFSF] a ďalších 1,5 mld. EUR vo forme prevodu zisku ECB z ukončeného programu nákupov dlhopisov SMP. MAĎARSKO: Maďarská vláda minulý týždeň rokovala o návrhoch zmien v zmluvách o úveroch, ktoré banky domácnostiam poskytli v cudzích menách. Žiadne oficiálne stanovisko doposiaľ zverejnené nebolo, avšak Orbánova vláda údajne zvažuje hneď 7 návrhov vrátane odpisu časti istiny takýchto úverov či umožnenia ich splatenia pri lepšom než trhovom kurze. Bankám pôsobiacim v Maďarsku tak hrozia ďalšie straty. S podobnou iniciatívou totiž maďarská vláda prišla už na prelome rokov 2011 a 2012, kedy dlžníkom umožnila splatiť cudzomenné hypotéky pri výhodnejšom než trhovom kurze. ČÍNA: Čínsky premiér Li vyhlásil, že ekonomický rast pod úrovňou 7 % nebude krajina tolerovať. Otázkou zostáva, čo Čína pre rýchlejší rast urobí. Na štatistiky krajiny draka totiž už dlhšie padá tieň podozrenia z ich upravovania. 4

5 Euro na dosah úrovne 1,3300 EUR/USD EUR/USD EUR/CZK Zdroj: Bloomberg Úvod nového týždňa priniesol rast eura, ktoré si 1,40 26,50 voči doláru polepšilo až nad hladinu 1,3200 1,30 25,75 EUR/USD. Pod posilnenie eura sa podpísali 1,20 25,00 negatívne čísla z amerického realitného trhu v podobe poklesu predaja existujúcich domov. Z eurozóny žiadne zásadnejšie dáta ani správy nevyšli, a tak bolo obchodovanie vcelku pokojné. EUR/GBP USD/JPY Aj v utorok euro voči doláru posilnilo a uzavrelo 0,89 105,00 nad hladinou 1,3220 EUR/USD. Predstihové 0,83 91,00 indikátory v podobe PMI z eurozóny v stredu vyšli 0,77 77,00 nad očakávania. Euro na pozitívne výsledky reagovalo rastom až smerom k úrovni 1,3260 EUR/USD, čo bolo jeho viac než mesačné maximum. Pozitívnu náladu a posilňovanie eura však schladili šumy, že niektorá z agentúr čoskoro zníži rating Nemecka. Euro tak reagovalo poklesom na 1,3180 EUR/USD. Tieto šumy sa ale nepotvrdili a spoločná mena eurozóny sa zo strát čiastočne otriasla. V úvode štvrtkového obchodovania vyšli ďalšie pozitívne čísla z nemeckej ekonomiky v podobe prieskumu Ifo. Na radosť z týchto výsledkov ale vrhali tieň štatistiky ECB. Peňažná zásoba M3 v júni rástla pomalším než očakávaným tempom a úvery súkromným podnikom zaznamenali medziročný pokles. Euro tak síce spočiatku posilnilo na 1,3240 EUR/USD, následne však pokleslo až na úroveň 1,3165 EUR/USD. Vo večerných hodinách ale vyšiel článok najznámejšieho pozorovateľa Fed u Hilsenratha, podľa ktorého Fed na tohtotýždňovom zasadnutí nielen že neobmedzí stimuly, ale mohol by prísť so znížením cieľovej miery nezamestnanosti zo súčasnej úrovne 6,5 %. Znamenalo by to, že americké sadzby by zostali nízko dlhší čas. Euro tak večer posilnilo až k tesnej blízkosti hladiny 1,3300 EUR/USD. Záver minulého týždňa sa niesol v pokojnom duchu. Dolár si voči spoločnej mene eurozóny nedokázal polepšiť ani napriek pozitívnej revízii výsledkov prieskumu nálady v ekonomike podľa Michiganskej univerzity. Euro napokon týždeň uzavrelo na úrovni 1,3280 EUR/USD a za 7 dní si tak polepšilo o rovné percento Česká koruna počas minulého týždňa krátkodobo oslabila nad hladinu 26,000 EUR/CZK. Dôvodom boli komentáre z radov českej centrálnej banky [ČNB], keď jej guvernér Singer uviedol, že by mu neprekážala ani výrazne uvoľnenejšia menová politika. Singer zopakoval, že ďalšie uvoľnenie menovej politiky by prebiehalo práve cez devízové intervencie. V závere týždňa ale koruna svoje predošlé straty vymazala a v piatok obchodovanie uzavrela na úrovni 25,910 EUR/CZK. V podstate bez zmeny ukončil minulý týždeň poľský zlotý, ktorý sa síce v stredu dotkol hladiny 4,2000 EUR/PLN, ale do záveru týždňa oslabil smerom k pondelkovej úrovni 4,2340 EUR/PLN. Maďarský forint minulý týždeň stratil pol percenta, keď mu priťažili plány Orbánovej vlády ohľadom hypoték v cudzích menách. Forint oslabil z pondelkovej úrovne 295,80 EUR/HUF na piatkových 297,20 EUR/HUF. Maďarsko za rok znížilo úroky o celé 3 percentuálne body Maďarská centrálna banka [MNB] minulý týždeň uzavrela celý rok znižovania základnej úrokovej sadzby. MNB sadzbu znižovala po 0,25 p. b. celých 12 mesiacov v rade od augusta Po minulotýždňovom znížení sa základná úroková sadzba v Maďarsku nachádza na úrovni 4,00 %, čo je nové historické minimum. MNB pokladá doterajšie uvoľňovanie menovej politiky za úspešné, avšak znižovaniu sadzieb ešte zrejme neodzvonilo. Podobne ako ECB sa MNB rozhodla začať usmerňovať očakávania budúceho nastavenia sadzieb a uviedla, že základná sadzba by sa teraz mala znižovať po menších krokoch, t. j. 0,10 p. b. Dno maďarských úrokových sadzieb vidí guvernér Matolcsy na úrovni 3,00 % až 3,50 %. Tento týždeň zasadnú hneď štyri centrálne banky. Predpokladáme ale, že všetky ponechajú svoju menovú politiku bez zmeny. Základná sadzba amerického Fed u by tak mala zostať na úrovni 0,25 %, úrokové sadzby v susednej Českej republike zostanú na technickej nule a základná úroková sadzba ECB a britskej BoE zotrvá na úrovni 0,50 %. % Vývoj na peňažnom trhu 1,00 0,50 0,00 1M EURIBOR 3M EURIBOR 12M EURIBOR sadzba ECB % Sadzby národných bánk vo svete 1,00 0,50 0,00 ECB FED BoE % Sadzby národných bánk V4 8,00 4,00 0,00 ECB ČNB NBP MNB 5

6 Cena ropy Brent minulý týždeň s miernym poklesom Zdroj: Bloomberg Cena ropy BRENT [v USD za barel] I-12 III-12 V-12 VII-12 IX-12 XI-12 Cena ropy Brent v úvode uplynulého týždňa mierne zdražela, keď si do utorka polepšila na úroveň 108,42 USD za barel vďaka vyhláseniu Číny, že bude aj naďalej podporovať domácu spotrebu ako motor rastu. V stredu však cena ropy Brent zaznamenala pokles na 107,19 USD za barel aj napriek správe, že zásoby ropy v USA sa znížili. Vo štvrtok zaznamenala ropa Brent cenový nárast na 107,65 dolárov za barel, keď ju podporili dobré výsledky prieskumu dôvery z nemeckej ekonomiky. Už v piatok ale európska ropná zmes zlacnela na 107,17 USD za barel a za celý týždeň tak napokon na cene stratila 0,8 %. Medzimesačne i medziročne však bola ropa Brent stále o 5,8 % resp. 6,3 % drahšia. Evidovaná miera nezamestnanosti v júni klesla. Zaúradovala zmena v metodike. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny [ÚPSVAR] zverejnilo júnový údaj evidovanej miery nezamestnanosti a to na úrovni 14,25 %. Oproti máju 2013 tak prišlo iba k nepatrnému poklesu podielu nezamestnaných a to o 0,01 p. b. Jedná sa tak o piaty pokles nezamestnanosti v rade. Tentokrát ale zaúradovala zmena v metodike, nakoľko do počtu nedisponibilných uchádzačov bolo preradených z disponibilných uchádzačov cca 5,5 tisíc [pracujúcich na menších obecných a dobrovoľníckych službách]. Počet nezamestnaných schopných nastúpiť do zamestnania ihneď teda poklesol na Na druhej strane celkový počet nezamestnaných stúpol na a teda celková miera nezamestnanosti bola vykázaná na úrovni 15,49 %. Úrady práce v júni opustili predovšetkým tí, ktorí mali ako posledné zamestnanie uvedené v odvetviach stavebníctvo a priemyselná výroba. Naopak, počet nezamestnaných sa citeľne zvýšil v oblasti veľkoobchodu a maloobchodu. počet osôb I-12 II-12 III-12 IV-12 V-12 VI-12 VII-12 Nezamestnanosť VIII-12 IX-12 X-12 XI-12 XII-12 I-13 II-13 Počet nezamestnaných Počet dlhodobo nezamestnaných [nad 12 mesiacov] Miera evidovanej nezamestnanosti III-13 IV-13 V-13 VI-13 15% 12% 9% 6% 3% 0% Pokles počtu nezamestnaných schopných nastúpiť do zamestnania ihneď sa týkal predovšetkým Košického, Prešovského a Banskobystrického regiónu. Práve tie sa ale v rámci Slovenska pasujú aj naďalej s najvyšším podielom nezamestnaných [okolo 20 %]. Najnižší podiel nezamestnaných je aj naďalej v Bratislavskom kraji, kde sa ale miera nezamestnanosti dostala vyššie nad hranicu šiestich percent, konkrétne na 6,22 %. S letom prichádzajú na rad aj sezónne práce, ktoré každoročne hrajú v prospech znižovania počtu nezamestnaných. Máj a najmä jún sú ale zároveň obdobím, kedy v evidenciách na úradoch práce pribúdajú aj čerství vysokoškolskí absolventi. Tým počas posledných rokov trvalo často aj niekoľko mesiacov, kým si našli prácu. Predpokladáme, že podobne to s nimi bude aj v tomto roku a teda na úradoch práce zotrvajú niekoľko mesiacov. Očakávame, že aktuálna úroveň nezamestnanosti nebude najnižšou v tomto roku a že počas letných mesiacov ešte klesne, hlavne vďaka sezónnym prácam, a priblíži sa ešte viac k úrovni 14,00 %. Neočakávame ale, že by táto hranica mohla byť podlezená. Ak aj áno, tak to bude na hrane. Priemernú úroveň evidovanej nezamestnanosti za celý rok 2013 očakávame okolo úrovne 14,50 %. 6

7 Cenová hitparáda: Zemiaky a jablká aj v júni s najvýraznejším medziročným nárastom ceny Cenová hitparáda Tovar MJ 6_2012 5_2013 6_2013 m/m r/r 1 Zemiaky konzumné 1 kg 0,62 0,82 0,94 14,63% 51,61% 2 Jablká 1 kg 1,20 1,32 1,46 10,61% 21,67% 3 Jemné párky 1 kg 3,88 4,25 4,28 0,71% 10,31% 4 Sardinky v oleji 125 g 0,88 0,97 0,97 0,00% 10,23% 5 Masť škvarená bravčová 1 kg 2,50 2,74 2,73-0,36% 9,20% 6 Bravčový bôčik 1 kg 3,34 3,62 3,64 0,55% 8,98% 7 Hovädzie mäso predné s kosťou 1 kg 4,47 4,76 4,78 0,42% 6,94% 8 Kurča pitvané 1 kg 2,59 2,69 2,75 2,23% 6,18% 9 Bravčové pliecko bez kosti 1 kg 3,93 4,09 4,15 1,47% 5,60% 10 Trvanlivá saláma 1 kg 7,43 7,72 7,83 1,42% 5,38% 11 Čerstvé maslo 125 g 0,96 1,02 1,01-0,98% 5,21% 12 Bravčová krkovička s kosťou 1 kg 3,89 4,04 4,09 1,24% 5,14% 13 Jedlý olej 1 l 2,01 2,09 2,11 0,96% 4,98% 14 Hovädzie mäso predné bez kosti 1 kg 6,65 6,89 6,95 0,87% 4,51% 15 Šunková saláma 1 kg 4,76 4,89 4,96 1,43% 4,20% 16 Pšeničná múka polohrubá výber 1 kg 0,48 0,49 0,50 2,04% 4,17% 17 Mlieko kyslé 1 kus 0,59 0,60 0,61 1,67% 3,39% 18 Hovädzie mäso zadné bez kosti 1 kg 8,30 8,69 8,56-1,50% 3,13% 19 Oštiepok údený 1 kg 10,41 10,69 10,70 0,09% 2,79% 20 Víno hroznové biele fľaškové 1 l 2,40 2,45 2,46 0,41% 2,50% 21 Pasterizované plnotučné mlieko 1 l 0,88 0,90 0,90 0,00% 2,27% 22 Cestoviny vaječné 500 g 1,12 1,14 1,14 0,00% 1,79% 23 Bravčové stehno bez kosti 1 kg 4,60 4,73 4,68-1,06% 1,74% 24 Pivo 12 % - fľaškové 0,5 l 0,64 0,65 0,65 0,00% 1,56% 25 Bravčové karé s kosťou 1 kg 4,49 4,62 4,56-1,30% 1,56% 26 Chlieb tmavý 1 kg 1,31 1,33 1,33 0,00% 1,53% 27 Pasterizované polotučné mlieko 1 l 0,74 0,75 0,75 0,00% 1,35% 28 Tvaroh 250 g 1,11 1,12 1,12 0,00% 0,90% 29 Zahustené sladené mlieko (SALKO) 310 g 1,64 1,66 1,65-0,62% 0,79% 30 Lahôdkový margarín 250 g 0,72 0,73 0,72-1,37% 0,00% 31 Rožok biely obyčajný 40 g 0,06 0,06 0,06 0,00% 0,00% 32 Čokoláda mliečna 100 g 0,88 0,87 0,88 1,15% 0,00% 33 Syr Eidamská tehla 1 kg 6,26 6,21 6,24 0,48% -0,32% 34 Pražená káva mletá - Štandard zmes 100 g 1,17 1,15 1,14-0,61% -2,48% 35 Jogurt ovocný 150 g/ml 0,37 0,37 0,36-2,70% -2,70% 36 Ryža lúpaná 1 kg 1,50 1,46 1,44-1,37% -4,00% 37 Cukor kryštálový 1 kg 1,13 1,11 1,08-2,70% -4,42% 38 Vajcia slepačie čerstvé 10 ks 1,83 1,75 1,71-2,29% -6,56% Zdroj: Databáza Slovstat ŠÚ SR, prepočet Poštovej banky Po mesiaci Vám opäť prinášame cenovú hitparádu, tentokrát za jún Zostavujeme ju každý mesiac na základe cien 36 potravín a 2 alkoholických nápojov, ktoré Štatistický úrad SR zverejňuje v databáze Slovstat. Váha databázou zverejnených potravín sa na celkovej váhe potravín v spotrebnom koši [143 reprezentantov] podieľa viac ako 40 percentami. Aj v júni 2013 sa na čele rebríčka udržali zemiaky, ktoré medziročne zdraželi o vyše polovicu. Za nimi nasledovali a medziročný nárast ceny o vyše pätinu vykázali jablká. Medziročne vyššie ceny o 5 % 10 % boli zaznamenané ale i v prípade mnohých mäsových výrobkov. Najvýraznejší medziročný pokles ceny [o 6,56 %] bol vykázaný v prípade vajec. Menej ako pred rokom sme v obchodoch zaplatili aj za kryštálový cukor, ryžu, jogurt, kávu či syr Eidam. Ceny sa oproti júnu 2012 nezmenili v prípade 3 sledovaných potravín. Medzimesačne, teda oproti máju 2013, sme zaznamenali výraznejšie zdraženie najmä v prípade zemiakov [o 14,63 %] a jabĺk [o 10,61 %]. Naopak, o takmer tri percentá zlacneli cukor a jogurt. 7

8 Ceny priemyselných výrobcov aj v júni s miernym poklesom %, r/r Ceny priemyselných výrobcov - PPI I-12 II-12 III-12 IV-12 V-12 VI-12 VII-12 VIII-12 IX-12 X-12 XI-12 XII-12 I-13 II-13 III-13 IV-13 V-13 VI-13 Zdroj: ŠÚ SR PPI, r/r CPI, r/r Slovenskí priemyselníci predávali v júni svojim prvým tuzemským odberateľom o 0,3 % lacnejšie produkty ako pred rokom. Rovnaký medziročný pokles výrobných cien bol evidovaný aj v máji. Predchádzajúce mesiace, siahajúce až do roku 2010, boli pritom charakteristické medziročnými nárastmi cien priemyselných výrobcov. Júnový pokles cien našich priemyselníkov ovplyvnili predovšetkým nižšie ceny priemyselných producentov ako takých, ale aj priemyselníkov z oblasti ťažby a dobývania a to zhodne o 0,5 %. V rámci priemyselných odvetví bol najvýraznejší medziročný pokles cien evidovaný v prípade výrobcov koksu a rafinovaných ropných produktov [o 6,2 %]. Naopak ceny výrobcov strojov a zariadení boli medziročne vyššie o 8,5 %. Ceny dodávateľov elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu zaznamenali v júni len nepatrný pokles o 0,1 %. V dodávkach vody, čistení a súvisiacich službách bolo zaznamenané medziročné zvýšenie cien o 1,4 %. Rebríček týždňa: Na Slovensku má dve práce iba 1 % zamestnaných. Po Bulharsku je to druhý najnižší podiel v EÚ. Podiel zamestnaných s dvomi zamestnaniami na celkovom počte zamestnaných [rok 2012] 1. Švédsko 8,5% 14. Veľká Británia 3,8% 2. Dánsko 7,9% eurozóna 3,5% 3. Holandsko 7,3% 15. Slovinsko 3,3% 4. Poľsko 7,0% 16. Francúzsko 3,2% 5. Litva 5,7% 17. Luxembursko 2,9% 6. Estónsko 5,0% 18. Cyprus 2,6% 7. Fínsko 4,9% 19. Rumunsko 2,4% 8. Malta 4,9% 20. Chorvátsko 2,2% 9. Lotyšsko 4,9% 21. ČR 2,2% 10. Nemecko 4,7% 22. Írsko 2,1% 11. Portugalsko 4,5% 23. Maďarsko 2,1% 12. Belgicko 4,2% 24. Španielsko 2,0% 13. Rakúsko 4,2% 25. Grécko 1,9% EÚ 27 3,8% 26. Taliansko 1,4% 14. Veľká Británia 3,8% 27. SR 1,0% eurozóna 3,5% 28. Bulharsko 0,4% Zdroj: Prepočet Poštovej banky na základe údajov Eurostat Na Slovensku je nezamestnaným každý siedmy ekonomicky aktívny Slovák. Mať dnes prácu je pre mnohých Slovákov vzácnosťou, pracovať naraz v dvoch zamestnaniach je priam raritou. Potvrdzujú to aj aktuálne štatistiky Eurostatu. V roku 2012 malo súčasne dve práce 24,1 tisíc Slovákov a z celkového počtu zamestnancov predstavovali iba 1 % ný podiel. Dve práce majú o niečo častejšie muži [12,2 tisíc] ako ženy [11,9 tisíc]. Menší podiel ľudí pracujúcich súčasne v dvoch zamestnaniach evidovali už iba v Bulharsku [0,4 %]. Podiel do 2 % vykázali ešte južania, t. j. Taliani, Gréci a Španieli. V únii pracuje v dvoch robotách súčasne 38 zamestnancov z tisíc, v eurozóne 35. Naopak, rekordné podiely zamestnancov s dvomi prácami vyšli na severe Európy. Vo Švédsku pripadá na tisíc zamestnancov 85 ľudí s dvomi prácami, v Dánsku 79. Vyše sedempercentný podiel takto pracujúcich bol vlani evidovaný ešte v Holandsku a Poľsku. 8

9 Kalendár udalostí 31. týždňa Indikátor Obdobie Odhad PABK Odhad trhu Index ekonomického sentimentu IES [30. júl 2013] júl 2013 Kľúčová sadzba Americkej centrálnej banky Fed [31. júl 2013] august ,25 [bez zmeny] 0,25 Kľúčová sadzba Českej centrálnej banky ČNB [1. august 2013], v % august ,05 [bez zmeny] 0,05 Kľúčová sadzba Európskej centrálnej banky ECB [1. august 2013], v % august ,50 [bez zmeny] 0,50 Kľúčová sadzba Britskej centrálnej banky BoE [1. august 2013], v % august ,50 [bez zmeny] 0,50 Predikcie podľa Poštovej banky Indikátor 2 Q Q Q HDP [%, r/r, stále ceny] 1] 3] 0,8 1,4 1,8 2,0* 1,2 CPI [%, r/r] 1] 4] 1,7* 1,7 1,8 3,2* 1,8 HICP [%, r/r] 1] 4] 1,7* 1,7 1,7 3,4* 1,8 PPI [%, r/r] 1] 4] 0,1 0,0 0,2 3,9* 0,5 Index reálnej mzdy [%, r/r] 1] 3] 0,6 0,8 1,0 1,2* 0,2 Evidovaná nezamestnanosť [%] 1] 3] 14,31* 14,28 14,59 13,59* 14,49 Obchodná bilancia [saldo, v mil. EUR] 5] 6] 1 750,7 990,0 750, ,2* 4 786,1 EUR/USD 2] 4] 1,30* 1,30 1,30 1,32* 1,30 Základná sadzba ECB 2] 4] 0,50* 0,50 0,50 0,75* 0,50 1M EURIBOR [%, p. a.] 2] 4] 0,12* 0,12 0,15 0,11* 0,15 1] priemer za kvartál 2] ku koncu kvartálu 3] priemer za rok 4] ku koncu roka 5] kumulatív za kvartál 6] kumulatív za rok * skutočnosť 9