UČEBNÉ OSNOVY ISCED 2 Vzdelávacia oblasť Názov predmetu Ročník Časový rozsah výučby Človek a príroda BIOLÓGIA ôsmy 2 hodiny/ týţdeň, 66 hodín/rok 1. Charakteristika učebného predmetu Učebný predmet umoţňuje rozvíjať a prehlbovať poznatky o ţivých organizmoch s dôrazom na vzájomné vzťahy organizmov a vzťahy k prostrediu, ako aj človeka k ţivým a neţivým zloţkám prostredia. Predmet je zameraný na chápanie ţivej a neţivej prírody ako celku. To predstavuje poznanie konkrétnych prírodných celkov a ţivot organizmov v ich ţivotnom prostredí. Orientuje sa na prejavy ţivota a vzájomné vzťahy organizmov, chápanie základných súvislostí ţivých a neţivých zloţiek prírody, ako výsledku vzájomného pôsobenia rôznych procesov. Vedie k schopnosti triediť informácie a poznatky, vyuţívať ich v praktickom ţivote, rozvíjať aktívny a pozitívny vzťah k prírode, človeku a ochrane jeho zdravia. Základným štrukturálnym prvkom je špirálovité usporiadanie obsahu v jednotlivých ročníkoch a tematických celkoch. Poznatky sa rozvíjajú na základe princípu od vonkajších k vnútorným štruktúram vo vzájomných vzťahoch a súvislostiach. Učivo v 8. ročníku nadväzuje na predchádzajúci učebný systém s rešpektovaním vzájomných súvislostí. Štruktúra učiva sa orientuje na dynamické hľadisko zloţenia Zeme, zemského povrchu v súčinnosti so ţivými zloţkami prírody. Predstavuje spolu s vedomosťami nadobudnutými v niţších ročníkoch komplexný pohľad na prírodu a jej vývoj. Nadväzne sa ďalej orientuje na poznanie vzťahov ţivej a neţivej prírody so zameraním na základné ekologické poznatky. Obsah ročníka je vcelku zameraný na komplexné poznanie a chápanie vzájomných vzťahov a súvislostí v prírode. 2. Ciele učebného predmetu Ciele sú zamerané na poznávanie ţivej a neţivej prírody ako celku, čo predstavuje: 1. Poznať a chápať ţivot v prírodných celkoch a ţivot organizmov v nich ţijúcich. 2. Poznať väzby organizmov na ţivotné prostredie v prejavoch ţivota a vzájomných vzťahoch ako súčastí celku.
3. Chápať základné súvislosti a vzťahy prírodných objektov, ako výsledok vzájomného pôsobenia prírodných procesov a javov. 4. Chápať základné biologické procesy vo väzbe na ţivé a neţivé zloţky prírody. 5. Viesť k schopnosti triediť informácie a osvojené poznatky a vyuţívať v praktickom ţivote. 3. Kľúčové kompetencie - Porozumieť vzťahu neţivej a ţivej prírody a význam jej poznávania. Poznať základnú stavbu a stavebné jednotky Zeme, podstatné zmeny v zemskej kôre, základné vonkajšie a vnútorné geologické procesy, súvislosti geologického vývoja Zeme, prírody a človeka. - Poznať základné podmienky ţivota, faktory prostredia a vzťahy organizmov, následky vplyvu človeka na biosféru a moţnosti ich odstránenia. - Poznať hlavné znaky základných ţivotných procesov baktérii, rastlín, húb a ţivočíchov, podstatu a význam dedičnosti v prírode a pre človeka. - Poznať zloţky ţivotného prostredia, ich vzájomný vzťah, význam pre podmienky ţivota organizmov a človeka a faktory vplývajúce na kvalitu ţivotného prostredia, zdravie a spôsob ţivota človeka a organizmov, základné hľadiská ochrany ţivotného prostredia a prírody. Stanovené ciele sa dosahujú rozvíjaním ďalších kľúčových kompetencií ţiakov: _ v oblasti komunikačných schopností: - identifikovať a správne pouţívať základné pojmy, objektívne opísať, vysvetliť alebo zdôvodniť základné znaky biologických objektov a procesov, podstatu procesov a vzťahov, vecne správne sa vyjadrovať verbálne, písomne a graficky k danej učebnej téme, vedieť vyuţiť informačné a komunikačné zdroje, vyhľadávať, triediť a spracovávať informácie a dáta z rôznych zdrojov, zrozumiteľne prezentovať svoje poznatky, skúsenosti a zručnosti, vedieť spracovať jednoduchú správu z pozorovania na základe danej štruktúry, vedieť spracovať a prezentovať jednoduchý projekt so zameraním na ciele, metódy, výsledky a ich vyuţitie. v oblasti identifikácie problémov, navrhovania riešenia a schopnosti ich riešiť: - riešiť úlohy zamerané na rozvoj porozumenia a aplikácie, navrhovať rôzne riešenia úloh, postupov a prístupov, rozvíjať schopnosti a zručnosti pri riešení praktických úloh, spracovávaní jednoduchých správ z pozorovaní a jednoduchých školských projektov, vyuţívať tvorivosť a nápaditosť, samostatne tvoriť závery na základe zistení, skúmaní alebo riešení úloh, predpokladať a určiť príčinné súvislosti, pozorovať, experimentovať a odhadovať v oblasti sociálnych kompetencií: - vyjadrovať svoje názory, postoje a skúsenosti, pracovať vo dvojiciach alebo v skupinách, - vzájomne radiť a pomáhať, prezentovať a zhodnotiť výsledky svojej alebo skupinovej činnosti, hodnotiť vlastné výkony a pokroky v učení, v oblasti získavania, osvojovania a rozvíjania manuálnych zručností: 2
- pouţívať správne postupy a techniky pri praktických činnostiach, dodrţiavať pravidlá bezpečnosti a ochrany zdravia, vyuţívať učebné, kompenzačné a iné pomôcky, rozvíjať zručnosti pri práci s prírodninami a pri terénnych pozorovaniach, aplikovať teoretické poznatky a skúsenosti v praktických podmienkach. Štruktúra kompetencií spôsobilostí rozvíjaných vyučovaním predmetu: a) Kompetencie kognitívne poznávacie Formulovať a riešiť problémy, pouţívať stratégie riešenia Uplatňovať kritické myslenie Nájsť si vlastný štýl učenia a vedieť sa učiť v skupine Myslieť tvorivo a uplatňovať jeho výsledky b) Kompetencie na riešenie problémov Vysvetliť niektoré javy pomocou známych zákonov alebo pomocou jednoduchších javov Zrealizovať jednoduchý experiment podľa návodu, navrhnúť a zrealizovať jednoduchý experiment, ktorý simuluje určitý jav, alebo dáva odpoveď na určitú otázku. c) Kompetencie komunikačné Tvoriť, prijímať a spracovať informácie Vyhľadať informácie Formulovať svoj názor a argumentovať d) Kompetencie interpersonálne Akceptovať skupinové rozhodnutia Kooperovať v skupine Tolerovať odlišnosti jednotlivcov a skupín Diskutovať a viesť diskusiu o odbornom probléme e) Kompetencie intrapersonálne Ovládať svoje správanie Vytvárať si vlastný hodnotový systém f) Kompetencie pracovné 3
Manuálne zručnosti pri príprave pomôcok a experimentov dodrţiavanie pravidiel bezpečnosti a ochrany zdravia. 4. Témy a požiadavky na výstup v podobe tabuľky /príloha 1/ Príloha 1. Tematický celok Rozvíjajúce ciele Obsahový štandard, téma Úvodná hodina Výkonový štandard Oboznámiť sa s obsahom, predmetom, témami a učebnicou Prierezové témy, medzipredmetové vzťahy 2. 3. 4. 5. 6. 7. Neživá príroda a jej poznávanie Zem a jej stavba Stavebné jednotky zemskej kôry Opíš vplyv lišajníkov, papraďorastov, mäkkýšév a koreňov rastlín na neţivä prírodu. Prezentuj vlastnú predstavu šetrného prístupu človeka k prírodnému prostrediu pri ťaţbe nerastných surovín. Uveď zemské sféry dôleţité pre ţivot a vplyv slnka na ţivotné procesy na Zemi. Uveď hlavnú príčinu pohybu litosferických platní. Pomenuj základné stavební jednotky zemskej kôry. Porovnaj v čom spočíva základný rozdiel medzi kremeňom a ţulou. Neţivá a ţivá príroda. Závislosť organizmov a človeka od neţivej prírody. Poznávanie neţivej prírody, význam vied o Zemi. Stavba Zeme. ssféry zemského telesa. Stavba zemskej kôry pevnín a dna oceánov. Zemská kôra v pohybe. Pohyby zemskej kôry a ich príčiny. Vznik zemskej kôry a jej zmeny. Vzďaľovanie, pribliţovanie a podsúvanie litosferických platní. Minerály a horniny. Rozlišovacie znaky minerálov a hornín. 1. praktická aktivita: Poznávanie minerálov a hornín. Preukázať na príklade závislosť organizmov od neţivej prírody. Uviesť príklad vplyvu organizmov na neţivú prírodu. Preukázať na príklade význam vied o Zemi. Poznať význam nerastných surovín pre ţivot človeka. Určiť a pomenovať podľa ukáţky členenie sfér zemského telesa. Rozlíšiť na ukáţke pevninskú a oceánsku zemskú kôru. Poznať príčinu pohybu litosferických platní. Uviesť dôsledky vzďaľovania litosferických platní. Uviesť dôsledky pribliţovania a podsúvania litosferických platní.opísať na ukáţke vznik a zánik oceánskej zemskej kôry. Charakterizovať minerál a uviesť konkrétny príklad. Charakterizovať horninu a uviesť konkrétny príklad. Rozlíšiť na ukáţke minerál a horninu. ENV - hodnotiť vzťahy medzi človekom a jeho ţivotným prostredím. OSR - deliť si úlohy, niesť zodpovednosť, hodnotiť vlastné výkony a pokroky v učení ENV - pochopiť súvislosti medzi lokálnymi a globálnymi problémami a vlastnú zodpovednosť vo vzťahu k prostrediu. MEV práca s internetom a odbornou literatúrou MEV práca s internetom a odbornou literatúrou 4
8. 9. 10. 11. 12. 13. 14. 15. 16. Geologické procesy Rozlíš kryštalovaný, kryštalický a beztvarý minerál. Sformuluj definíciu kryštálovej štruktúry minerálu. Zdôvodni rozdielne vlastnosti kamennej soli, grafitu a diamantu. Urči podľa hustoty ľahké a ťaţké minerály. Vymenuj stupnicu tvrdosti. Uveď príklad farebného, sfarbeného a bezfarebného minerálu. Odliš vnútorné a vonkajšie geologické procesy podľa toho či: rozčleňujú zemský povrch, zväčšujú rozdiely vnadmorskej výške, obrusujú pohoria. Charakterizuj magmatickú činnosť (vznik a postupovanie magmy). Označ a pomenuj stavbu sopky. Vznik minerálov a hornín. Príklady minerálov a hornín. Minerály. Vznik, vonkajší tvar a vnútorná stavba. Vlastnosti minerálov (fyzikálne - mechanické), ich význam a vyuţívanie. Vlastnosti minerálov (fyzikálne - optické), ich význam a vyuţívanie. Chemické vlastnosti minerálov. Opakovanie tematického celku: Tvorba projektu Horniny v našej obci a jej okolí. 2. praktická aktivita: Zisťovanie vlastnosti minerálov a hornín. Geologické procesy. Vonkajšie a vnútorné geologické procesy. Katastrofické geologické procesy, príčiny a dôsledky pre človeka. Vnútorné geologické procesy. Magmatická činnosť, magma a láva. Sopečná činnosť. Časti sopky. Prejavy sopečnej činnosti. Uviesť aspoň jeden spôsob vzniku hornín. Poznať podstatu vzniku minerálov. Pomenovať priestorový útvar, od ktorého závisí tvar a vlastnosti kryštálov. Vymenovať tri fyzikálne vlastnosti minerálov. Uviesť príklad vyuţitia mechanickej vlastnosti minerálu. Uviesť príklad vyuţitia optickej vlastnosti minerálu. Poznať jednu chemickú vlastnosť minerálu. Ktoré negatívne následky prináša ťaţba a spracovanie nerastných surovín. Pozoruj na predloţených mineráloch optické vkastnosti a zapíš ich do tabuľky. Uviesť príklad zdroja energie, energiu a súvisiaci geologický proces. Rozlíšiť na príklade vonkajší a vnútorný geologický proces. Dokumentovať na príklade katastrofický geologický proces a jeho následky. Rozlíšiť magmatickú a sopečnú činnosť. Odlíšiť magmu a lávu podľa miesta vzniku. Opísať podľa ukáţky časti sopky. Uviesť príklad prejavov sopečnej činnosti. Uviesť príklad významu sopečnej činnosti pre človeka. OSR - deliť si úlohy, niesť zodpovednosť, práca v skupinách, vzájomná pomoc PPZ tvorba projektu a prezentačné schopnosti ENV - pochopiť súvislosti medzi lokálnymi a globálnymi problémami a vlastnú zodpovednosť vo vzťahu k prostrediu OŢZ - zamerať sa na zvládnutie situácií vzniknutých vplyvom priemyselných a ekologických havárií, dopravnými nehodami, ţivelnými pohromami a prírodnými 5
17. 18. 19. 20. Pomenuj vyvreté horniny podľa vzniku v hlbinách, na zmeskom povrchu, pri sopečnej činnosti. Posúď podľa vzorky ţuly, čo znamená zrnitá všesmerná stavba, smer a usporiadanie minerálov. Posúď podľa vzorky čadiča, čo znamená celistvá stavba výlevnej vyvretej horniny. Poznaj základné druhy pohorí (vrásové, príkrovové, kryhové), príčiny ich vzniku. Dokumentuj na príkladoch následky slabého a silného zemetrasenia. 21. Opíš bridličnatý vzhľad premenenej horniny. Opíš typické vlastnosti mramoru 22. (grafitu, magnetitu) a ich praktické vyuţitie. Vyvreté horniny. Vznik, rozlišovacie znaky hlbinných vyvretých hornín. Typické horniny, vlastnosti, vyuţitie, výskyt. Vyvreté horniny. Vznik, rozlišovacie znaky výlevných vyvretých hornín. Typické horniny, vlastnosti, vyuţitie, výskyt. Horotvorná činnosť a poruchy zemskej kôry. Prejavy horotvornej činnosti. Vrásnenie, vrásy a zlomy. Zemetrasenie. Vznik a druhy zemetrasenia, prejavy a dôsledky. Ochrana pred zemetrasením a jeho dôsledkami. Výskyt na Slovensku. Premena hornín a premenené horniny. Činitele premeny, vznik premenených hornín. Typické premenené horniny, vlastnosti, vyuţitie. 23. Opakovanie tematického celku 24. 25. 26. Uveď príklad vonkajšieho geologického činiteľa a vonkajšieho geologického procesu. Poznaj podstatu procesu zvetrávania. Rozlíš 3. praktická aktivita: Rozlišovanie vyvretých a premenených hornín. Vonkajšie geologické procesy. Pôsobenie vonkajších geologických činiteľov, ich prejavy. Zvetrávanie, príčiny a dôsledky. 6 Poznať podstatu vzniku vyvretých hornín. Rozlíšiť na ukáţke hlbinnú a výlevnú vyvretú horninu. Odlíšiť štruktúru ţuly a čadiča. Poznať vyuţitie aspoň jednej hlbinnej a jednej výlevnej vyvretej horniny. Charakterizovať horotvornú činnosť. Rozlíšiť na ukáţke (alebo načrtnúť) príklad poruchy zemskej kôry. Rozlíšiť vrásu a zlom podľa ich vzniku a charakteristických znakov. Poznať príčinu vzniku zemetrasenia. Uviesť príklad druhu zemetrasenia a jeho dôsledkov. Rozlíšiť rozdiel medzi ohniskom a epicentrom zemetrasenia. Poznať moţnosti ochrany ľudí a budov pred dôsledkami zemetrasenia. Uviesť hlavné činitele premeny hornín. Opísať na ukáţke typickú vlastnosť premenených hornín. Poznať jednu premenenú horninu, typickú vlastnosť a jej vyuţitie. Zistiť, aké charakteristické vlastnosti majú vyvreté a premenené horniny, podľa ktorých ich môţeme rozlíšiť. Poznať pôsobenie vonkajších geologických procesov a ich čiastkové procesy. Rozlíšiť mechanické a chemické zvetrávanie a ich dôsledky na katastrofami MEV práca s internetom a odbornou literatúrou OSR - vyjadrovať svoje názory, postoje a skúsenosti, deliť si úlohy, niesť zodpovednosť, práca v skupinách, vzájomná pomoc PPZ tvorba projektu a prezentačné schopnosti MUV - poznania rozličných tradičných aj nových kultúr a subkultúr, akceptáciu kultúrnej rozmanitosti ako spoločenskej reality a rozvoj tolerancie, rešpektu a prosociálneho správania a konania vo vzťahu ku kultúrnej odlišnosti
27. 28. 29. 30. 31. 32. 33. 34. 35. mechanické a chemické zvetrávanie podľa rozpadu a rozkladu horniny. Opíš dôsledky zemskej príťaţlivosti na svahoch. Opíš procesy zliezania, zosúvania, opadávania. Priraď, čo patrí k rušivej a tvorivej činnosti vody. Porovnaj tvar dolín vytvorených činnosťou povrchovej vody a ľadovca. Porovnaj práčiny vzniku okrúhlych a hranatých zrniek morského a púštneho piesku. Načrtni súbor vrstiev, oddlíš podloţie, nadloţie, označ hrúbku vrstvy. Pomenuj najstaršiu a najmladšiu vrstvu. Opíš podstatu vzniku úlomkovitej usadenej horniny. Uveď príklad nespevenej a spevnenej úlomkovitej usadenej horniny. Uveď príklad horniny vzniknutej zo schránok mäkkýšov, z rastlinných tiel a z morského planktónu. Uveď príklad organogénnej usadenej horniny (kamenná soľ,hematit) a jej vyuţitie. Charakterizuj kras pomocou výrazov: povrchové a podzemné krasové útvary, procesy, vápenec. Nakresli schematicky stalaktit, stalagmit, stalagnát. Vplyv, prejavy a dôsledky zemskej príťaţlivosti. Vplyv, prejavy a dôsledky vody. Vplyv, prejavy a dôsledky ľadovca. Vplyv, prejavy a dôsledky vetra. Usadené horniny. Podstata vzniku usadených hornín. Úlomkovité usadené horniny. Organické usadené horniny. Chemické usadené horniny. Krasové procesy. Podstata krasových procesov. Povrchové a podzemné krasové útvary. Kvapľové a ľadové jaskyne. geologické procesy. Poznať dôsledky zemskej príťaţlivosti na geologické procesy. Poznať dôsledky činnosti toku rieky a morskej vody. Poznať podstatu vzniku ľadovca a dôsledky činnosti horského ľadovca. Opísať prejavy a dôsledky rušivej a tvorivej činnosti vetra. Pomenovať usporiadanie útvarov usadených hornín. Poznať vyuţitie nespevnenej a spevnenej úlomkovitej usadenej horniny. Opísať podstatu vzniku organických usadených hornín. Uviesť príklad vyuţitia organickej usadenej horniny. Poznať podstatu vzniku chemických usadených hornín. Uviesť príklad vyuţitia chemickej usadenej horniny Poznať podstatu krasového procesu. Uviesť príklad povrchového a podzemného krasového útvaru. Rozlíšiť kvapľovú a ľadovú jaskyňu podľa výzdoby. Uviesť príklad kvapľovej a ľadovej jaskyne na Slovensku. ENV - pochopiť súvislosti medzi lokálnymi a globálnymi problémami a vlastnú zodpovednosť vo vzťahu k prostrediu OŢZ - zamerať sa na zvládnutie situácií vzniknutých vplyvom priemyselných a ekologických havárií, dopravnými nehodami, ţivelnými pohromami a prírodnými katastrofami MEV práca s internetom a odbornou literatúrou OSR - vyjadrovať svoje názory, postoje a skúsenosti, deliť si úlohy, niesť zodpovednosť, práca v skupinách, vzájomná pomoc PPZ tvorba projektu a prezentačné schopnosti MUV - poznania rozličných tradičných aj nových kultúr a subkultúr, akceptáciu kultúrnej rozmanitosti ako spoločenskej reality a rozvoj tolerancie, rešpektu a prosociálneho správania a konania vo vzťahu ku kultúrnej odlišnosti 7
36. Opakovanie tematického celku. 37. 38. 39. 40. 41. 42. Dejiny Zeme Zhotov podľa návodu model skameneliny. Urči na ukáţke súboru vrstiev pomerný vek spodnej vrstvy horniny. Uveď, ako moţno určiť jej skutočný vek. Uveď jednobunkové organizmy z obdobis prahôr a starohôr. Prečo sa nezachovali skameliny najstarších. Uveď príklad morského ţivočícha a vedúcej skameneliny prvohôr. Pomenuj triedu stavovcov, ktorá dosiahla v druhohorách najväčší rozvoj. Aké podmienky podporili ich rozvoj. Bezstavovce treťohôr hmyzoopelivé rastliny. Uveď cicavce štvrtohôr prispôsobené chladným podmienkam. 4. praktická aktivita: Poznávanie a rozlišovanie usadených hornín. Vek Zeme a skameneliny. Charakteristika skamenelín, podstata ich vzniku. Druhy skamenelín, príklady. Určovanie veku Zeme a hornín. Geologická história Zeme. Prahory a starohory. Prvohory a druhohory. Významné geologické procesy, prejavy ţivota, príklady vedúcich skamenelín. Treťohory a štvrtohory. Významné geologické procesy, prejavy ţivota, príklady vedúcich skamenelín. Zistiť spoločné a odlišné vlastnosti usadených hornín a ako vznikli. Charakterizovať skamenelinu. Uviesť príklad skameneliny. Opísať proces vzniku skameneliny. Poznať postup určovania pomerného a skutočného veku hornín. Uviesť významné geologické procesy v jednotlivých sférach vývoja Zeme. Poznať na ukáţke príklad vedúcej skameneliny prvohôr, druhohôr. Uviesť význam prvohorných papradí a prasličiek v súčasnosti. Poznať na ukáţke príklad vedúcej skameneliny treťohôr a štvrtohôr. Poznať dôkazy predchodcu človeka a vývoja človeka v treťohorách a štvrtohorách. 43. 44. 45. Príroda Slovenska Pomenuj vrásnenie, ktoré vytvorilo geologickú stavbu Slovenska. Opakovanie tematického celku. Tvorba projektu Skameneliny v našom okolí. Neţivá príroda Slovenska. Staršie geologické jednotky Západných Karpát. Poznať významné geologické procesy a vývoj organizmov na Slovensku. Pomenovať a určiť podľa ukáţky geologické jednotky Slovenska podľa typických znakov. Uviesť 8
46. Mladšie geologické jednotky Západných Karpát. príklad a význam typickej horniny aspoň troch pásiem. 47. 48. 49. 50. 51. 52. Podmienky života a vzťahy organizmov Uveď význam priaznivých, nepriaznivých a nevhodných podmienok prostredia na ţivot organizmu. Zdôvodni význam slnečného ţiarenia pre fotosyntézu rastlín. Uveď význam kyslíka, oxidu uhličitého, dusíka vo vzduchu pre ţivot organizmov. Uveď význam minerálnych látok, humusu v pôde pre ţivot rastlín. Uveď príklad vplyvov znečisťovania vody, pôdy, ovzdušia na ţivot človeka. Uveď, v akých podmienkach veľkosť populácie rastie a v akých sa zmenšuje. Vymenuj základné vonkajšie vzťahy medzi populáciami (konkurencia, predácia, parazitizmus, symbiózu). 5. praktická aktivita: Príroda nášho okolia. Organizmy a prostredie. Vzťahy organizmov s prostredím, prispôsobivosť organizmov prostrediu, znášanlivosť podmienok prostredia. Neţivé zloţky prostredia. Vplyv energie, svetla, tepla na ţivotné podmienky a procesy organizmov. Vplyv vzduchu, vody a pôdy na ţivotné podmienky a procesy organizmov. Znečisťovanie neţivých zloţiek prostredia. Príčiny a dôsledky znečisťovania vody, vzduchu, pôdy pre rastliny a ţivočíchy. Ţivé zloţky prostredia. Populácia. Vlastnosti populácie (veľkosť, hustota, rast), vnútorné a vonkajšie vzťahy. Zhodnotiť geologické zloţenie a tvary zemského povrchu okolia. Ako súvisia s ekosystémami okolia. Poznať aspoň tri anorganické a tri organické látky, ktoré sú súčasťou organizmov. Uviesť príklad závislosti organizmu od prostredia a vzájomného vzťahu medzi organizmami. Poznať prispôsobivosť organizmov ţivotným podmienkam. Uviesť na príklade rozsah znášanlivosti podmienok prostredia organizmami. Poznať význam slnečného ţiarenia pre rastliny. Rozlíšiť nároky rastlín a ţivočíchov na svetlo. Poznať prispôsobenie organizmov teplote prostredia. Uviesť význam vody pre organizmy. Preukázať na príklade prispôsobenie organizmov mnoţstvu vody v prostredí. Poznať význam vzduchu pre rastliny a ţivočíchy. Uviesť zloţky pôdy a ich význam pre organizmy. Uviesť príklad dôsledkov znečistenia vody, vzduchu a pôdy na ţivot rastlín. Poznať dôsledky znečistenia vody, vzduchu a pôdy pre ţivot ţivočíchov. Rozlíšiť na ukáţke jedinca populáciu rastlín a ţivočíchov. Uviesť príklad početnosti populácie. Chápať podmienky rastu populácie. Poznať význam hustoty pre preţitie populácie. Rozlíšiť na príklade konkurenciu, predáciu, parazitizmus, symbiózu. ENV - hodnotiť vzťahy medzi človekom a jeho ţivotným prostredím, rozvíjať si spôsobilosti, ktoré sú nevyhnutné pre kaţdodenné konanie a postoje človeka k ţivotnému prostrediu, - rozvíjať spoluprácu pri ochrane a tvorbe ţivotného prostredia na miestnej, regionálnej a medzinárodnej úrovni MEV práca s internetom a odbornou literatúrou OSR - vyjadrovať svoje názory, postoje a skúsenosti PPZ tvorba projektu a prezentačné schopnosti 9
53. 54. 55. 56. 57. 58. 59. 60. Uveď, s ktorými spoločenstvami organizmov sa môţeš stretnúť pri potoku, na lúkee, v lese, v domácnosti. Opíš obeh látok v ekosystéme na príklade vzťahu producent konzument - rozkladač. Uveď základný zdroj toku energie kaţdého ekosystému. Spoločenstvo organizmov. Typy spoločenstiev. Druhová rozmanitosť, štruktúra, zloţenie spoločenstva a priestorové členenie. Praktická činnosť riešenie úlohy: Spoločenstvá v okolí školy bydliska. Ekosystém. Zloţky a typy ekosystémov. Obeh látok a tok energie v ekosystéme. Praktická činnosť riešenie úlohy: Umelý ekosystém Ţivot ekosystému. Vlastnosti ekosystému (potravové vzťahy, obnovovanie a vývin ekosystému). Praktická činnosť riešenie úlohy: Aký ekosystém je v našom okolí. Biosféra. Zloţky biosféry. Obeh látok a tok energie v biosfére. Rozlíšiť rastlinné a ţivočíšne, prírodné a umelé spoločenstvo, suchozemské, sladkovodné a morské spoločenstvo. Uviesť príklad druhovej rozmanitosti. Poznať význam priestorovej štruktúry spoločenstva. Uviesť príklad dominancie v spoločenstve. Vystrihnúť z časopisov obrázky rozličných organizmov a zostaviť jednoduchú koláţ ľubovoľného spoločenstva Rozlíšiť ţivé a neţivé zloţky ekosystému. Poznať typy suchozemských a vodných ekosystémov. Uviesť príklad producenta, konzumenta, rozkladača. Zhotov umelý ekosystém v sklenenej nádobe s izbovými rastlinami a dokáţ, ţe v ňom človek ovplyvňuje tok energie a obeh látok. Poznať význam premeny látok a energie v ekosystéme. Zostaviť príklad potravového reťazca. Chápať význam obnovy ekosystému. Poznať štádiá vývoja ekosystému. Ktoré organizmy v ňom ţijú. Ktorý ekosystém v okolí je prírodný, čo ho najviac ohrozuje, ako predchádzať jeho ohrozeniu. Význam ekosystémov pre ţivot ľudí. Rozlíšiť neţivé a ţivé zloţky biosféry. Rozlíšiť na ukáţke tri ekosystémy v biosfére podľa ţivotných podmienok. Vysvetliť na príklade obeh látok v biosfére. Poznať význam toku energie v 10
biosfére. 61. 62. 63. 64. Odlíš podľa významu biologickú a ekologickú rovnováhu, uveď príklad ich narušenia. Vysvetli podstatu vzniku stenčovania ozónovej vrstvy, skleníkového efektu a kyslých daţďov. Uveď ich ekologické dôsledky Biologická a ekologická rovnováha. Podmienky udrţania biologickej rovnováhy. Moţnosti zachovania a ohrozenia ekologickej rovnováhy. Globálne ekologické problémy (stenčovanie ozónovej vrstvy, smog). Príčiny, dopady na ekosystémy, moţnosti riešenia. Globálne ekologické problémy (skleníkový efekt, hromadenie odpadov). Príčiny, dopady na ekosystémy, moţnosti riešenia. Globálne ekologické problémy (kyslé daţde). Príčiny, dopady na ekosystémy, moţnosti riešenia. Poznať význam biologickej rovnováhy. Chápať spätnú väzbu na príklade. Uviesť príklad narušenia biologickej rovnováhy. Poznať význam ekologickej rovnováhy. Porovnať stabilný a nestabilný ekosystém. Uviesť tri príklady narušenia ekologickej rovnováhy. Poznať zásady ekologického hospodárenia v krajine. Poznať príčiny a dopady vzniku smogu. Uviesť príklad zabránenia vzniku smogu. Poznať príčiny a dopady skleníkového efektu. Uviesť príklad zabránenia vzniku skleníkového efektu. Uviesť príklad príčiny hromadenia odpadov. Uviesť význam recyklácie druhotných surovín. Demonštrovať na príklade alternatívny zdroj energie a jeho prínos. Poznať príčiny a dopady vzniku kyslých daţďov. Uviesť príklad zabránenia vzniku kyslých daţďov. 65. Opakovanie tematického celku 66. Záverečné opakovanie 5. Metódy a formy práce 11
Metódy motivačné metódy (motivačné rozprávanie, motivačný rozhovor, motivačný problém, motivačná demonštrácia) aktivizujúce metódy (situačná metóda, kooperatívne vyučovanie) expozičné metódy (rozprávanie, vysvetľovanie, rozhovor, demonštračná metóda, inštruktáţ) problémové metódy (projektová metóda, brainstorming) fixačné metódy (metódy opakovania a precvičovania pomocou úloh na pracovných listoch) diagnostické metódy (pozorovanie) Postupy analýza (od celku k častiam) syntéza (od časti k celku, pochopenie vzťahov a súvislostí) indukcia (od jednotlivých faktov k všeobecným pojmom, k pravidlám, k definíciám) dedukcia (od zákonov, poučiek, pravidiel, definícií, pojmov k ich aplikácii na konkrétne príklady) genetický (vývinový) postup (rozvíjanie vedomostí postupnosťou) dogmatický postup (učenie bez zdôvodňovania a vysvetľovania) porovnávanie, t.j. synkritický postup (zisťovanie zhody alebo rozdielu dvoch a viacerých predmetov a javov podľa určitých znakov) podobnosť, t.j. analógia (z podoby istých znakov predmetov a javov usudzujeme na ďalšie podrobnosti) 6. Materiálne výučbové prostriedky - obrazy, modely, prírodniny - prezentácie na interaktívnej tabuli - mikroskopické preparáty - encyklopédie, atlasy - iná odborná literatúra - časopisy - pracovné listy - IKT 12
- internet - DVD 7. Učebné zdroje Učebnica Uhereková,M. - Hantabálová, I.: Biológia pre 8. ročník základných škôl, Expol Pedagogika 2010 ešte nie je k dispozícii 8. Hodnotenie predmetu Pri hodnotení ţiaka sa prihliada na jeho osobnostný rast, ako zvládol učivo, ako vie vyuţiť získané vedomosti v beţnom ţivote. Hodnotenie pôsobí na ţiaka motivačne. Ţiaci budú hodnotení podľa aktuálnych metodických pokynov na hodnotenie a klasifikáciu. V hodnotení ţiaka v predmete biológia sa vyuţíva: 1.formatívne hodnotenie: toto hodnotenie umoţňuje ţiakovi odstraňovať nedostatky a učiteľ mu poskytne rady na jeho zlepšenie (verbálne hodnotenie ţiaka) 2.neformálne hodnotenie: cieľom tohto hodnotenia je hodnotenie ţiaka) zhodnotiť prácu ţiaka v skupine alebo v individuálnej práci (verbálne 3.priebežné hodnotenie: - klasifikácia praktických aktivít, pozorovaní, projektových prác - klasifikácia písomných prác po skončení tematického celku alebo skupiny podobných tém - klasifikácia frontálneho verbálneho skúšania Najmenší predpokladaný počet známok za polrok: - ústne skúšanie 2 - písomné skúšanie 2 - praktické aktivity, projekty, iné 2 13
Stupnica hodnotenia písomných prác: Známka: Percentuálna úspešnosť: výborný 1 100% - 90% chválitebný 2 89% - 75% dobrý 3 74% - 50% dostatočný 4 49% - 25% nedostatočný 5 24% - 0% Pri realizácii hodnotenia ţiaka kladieme dôraz hlavne na: Vypracovala: Mgr. Bovanová Anna aktívny prístup žiaka vypracovanie projektu Zdravý ţivotný štýl praktické aktivity 5/školský rok samostatné pozorovanie 1/školský rok verbálnu formu orientačné skúšanie (v rámci motivačnej diskusie, riešenia problému), uprednostňovať princíp dobrovoľnosti písomnú formu písomné previerky po skončení tematického celku, alebo skupiny podobných tém dobrovoľné referáty, projekty... 14