INOVOVANÉ UČEBNÉ OSNOVY PRE PREDMET FYZIKA PRIMÁRNE VZDELÁVANIE ISCED 2 VYUČOVACÍ JAZYK SLOVENSKÝ JAZYK VZDELÁVACIA OBLASŤ ČLOVEK A PRÍRODA PREDMET FYZIKA SKRATKA PREDMETU FYZ ROČNÍK SIEDMY ČASOVÁ DOTÁCIA 1 HODINY TÝŽDENNE 33 HODÍN ROČNE MIESTO REALIZÁCIE TRIEDA KNIŽNICA POČÍTAČOVÁ MIESTNOSŤ Úvod Vzdela vaci s tandard je pedagogicky dokument, ktory stanovuje nielen vy kon a obsah, ale umoz n uje aj rozvi janie individua lnych uc ebny ch moz nosti z iakov. Pozosta va z charakteristiky a ciel ov predmetu, ktore sa konkretizuju vo vy konovom s tandarde. Vy konovy s tandard predstavuje uceleny syste m kogniti vne odstupn ovany ch vy konov. Tieto vy kony mo z e uc itel bliz s ie s pecifikovat, konkretizovat a rozvi jat v podobe d als i ch uc ebny ch ciel ov, uc ebny ch u loh, ota zok, c i testovy ch poloz iek s prihliadnuti m na aktua lne kogniti vne schopnosti z iakov. K vymedzeny m vy konom sa prirad uje obsahovy s tandard, v ktorom sa zdo razn uju pojmy ako kl u c ovy prvok vnu tornej s truktu ry uc ebne ho obsahu. Uc ivo je v n om s truktu rovane podl a jednotlivy ch tematicky ch celkov. Je to za klad vymedzene ho uc ebne ho obsahu. To vs ak nevyluc uje moz nost uc itel ov tvorivo modifikovat stanoveny uc ebny obsah v ra mci s kolske ho vzdela vacieho programu podl a jednotlivy ch roc ni kov. Vzdela vaci s tandard je koncipovany tak, aby uc itel nepredkladal z iakom len hotove poznatky, ale vytva ral im primerane podmienky na akti vne osvojovanie vedomosti. Vytva ra priestor, 1
ktory umoz n uje z iakom manipulovat s konkre tnymi predmetmi, pozorovat javy, merat, experimentovat, vza jomne diskutovat, ries it otvorene u lohy, prakticke a teoreticke proble my. Žiacke objavovanie, ba danie, sku manie su za kladny mi pri stupmi, ktore umoz n uju nielen osvojit si nove vedomosti, ale aj za klady spo sobilosti vedeckej pra ce a vytva raju poziti vne postoje k vedecke mu spo sobu pozna vania sveta. Charakteristika predmetu Vy uc ba fyziky sa spolu s biológiou a che miou podiel a na rozvi jani pri rodovednej gramotnosti z iaka tak, aby vyuz i val nadobudnute vedomosti, bol schopny kla st ota zky a na za klade do kazov vyvodzoval za very, ktore vedu k porozumeniu obsahu vy uc by pri rodny ch vied. Obsah vy uc by fyziky je postaveny na overenej kons truktivistickej pedagogickej teórii, ktora kladie pri budovani fyzika lnych poznatkov do raz na vlastnu z iacku sku senost s fyzika lnymi javmi a objektmi. Umoz n uju to z iacke pokusy, rea lne demons tra cie, priame merania a ich spracovanie. Postupne sa z iak vedie k formaliza cii pozna vane ho obsahu, pri padne k matematicky m vzt ahom a k zovs eobecneniam v podobe teoreticky ch pojmov. Aj ked ma uc itel moz nost prispo sobit si obsah vy uc by vlastny m predstava m, tu to koncepc nu mys lienku by mal zachovat. Prostredni ctvom tvorby vybrany ch fyzika lnych (c asto aj pri rodovedny ch) pojmov sa rozvi jaju z iacke ba datel ske spo sobilosti, najmä pozorovat, merat, experimentovat, spracovat namerane u daje vo forme tabuliek a grafov. Su c ast ou ty chto spo sobilosti su aj manua lne a technicke zruc nosti z iaka, schopnost formulovat hypote zy, tvorit za very a zovs eobecnenia, interpretovat u daje a opi sat ich vza jomne vzt ahy. Proces fyzika lneho vzdela vania uprednostn uje metódy a formy, ktore sa podobaju prirodzene mu postupu vedecke ho pozna vania. Vzhl adom na vek z iakov je to najmä uz spomenuty empiricky postup, pre ktory je charakteristicke ries enie proble mov experimenta lnou metódou aj s vyuz iti m informac no-komunikac ny ch prostriedkov. Akti vna u c ast z iaka sa zabezpec uje najmä ries eni m proble mov a pra cou v skupina ch. Žiak prostredni ctvom fyzika lneho vzdela vania zi ska vedomosti potrebne aj k osobny m rozhodnutiam v obc ianskych a kultu rnych za lez itostiach, ktore su visia s loka lnymi aj 2
globa lnymi proble mami ako su zdravie, z ivotne prostredie, technicky pokrok a podobne. Rovnako do lez ite je,aby pochopil kultu rne, spoloc enske a historicke vplyvy na rozvoj vedy a techniky. Ciele predmetu Žiaci - aplikuju empiricke metódy pra ce - pozorovanie, experimentovanie, meranie a spracovanie namerany ch hodno t fyzika lnych velic i n pri sku mani fyzika lnych javov, - vysvetl uju vybrane fyzika lne javy v bezprostrednom okoli a navrhuju metódy overenia svojich vysvetleni, - prezentuju a obhajuju svoje postupy a tvrdenia logickou argumenta ciou zaloz enou na do kazoch, - komunikuju verba lnou aj pi somnou formou, ovla daju symbolicku, tabela rnu, graficku komunika ciu, - aplikuju pri ries eni fyzika lnych u loh a proble mov znalost fyzicky ch pojmov, za konov, faktov, nadobudnuty matematicky apara t aj odborne informa cie zi skane z ro znych vhodny ch informac ny ch zdrojov, - rozlis uju spol ahlive informa cie od nespol ahlivy ch kriticky myslia, - ries ia proble my, v ktory ch sa integruju poznatky z viacery ch pri rodovedny ch, pri padne humanitny ch predmetov, - rozumeju historicke mu vy voju poznania vo fyzike ako vede a vplyvu technicke ho vy voja na rozvoj poznania a spoloc nosti, - posudzuju uz itoc nost vedecky ch poznatkov a technicky ch vyna lezov pre rozvoj spoloc nosti a tiez proble my spojene s ich vyuz iti m pre c loveka a z ivotne prostredie, - pracuju v ti me, vedia kooperovat a diskutovat, su zodpovedni za vy sledky svojej pra ce a zverene pomo cky, - zi skaju za ujem o pri rodu a svet techniky, - nadobudnu otvorenost k novy m objavom vo fyzike a technike, - zi skaju poziti vny vzt ah k ochrane svojho zdravia a z ivotne ho prostredia. 3
Kompetencie Vo vyuc ovacom predmete fyzika vyuz i vame pre utva ranie a rozvi janie nasleduju cich kl u c ovy ch kompetencii vy chovne a vzdela vacie strate gie, ktore z iakom umoz n uju : Komunikatívne a sociálne interakčné spôsobilosti - sprostredkovat informa cie vhodny m spo sobom tak, aby kaz dy kaz de mu rozumel - video, text, hovorene slovo, diagram, tabul ka,... ; - vyjadrit alebo formulovat jednoznac ne vlastny na zor a za ver; - kriticky hodnotit zi skane informa cie z multime dii ; - spra vne interpretovat zi skane fakty, vyvodzovat z nich za very a do sledky. Interpersonálne a intrapersonálne spôsobilosti - rozvi jat pra cu v kolekti ve, v druz nej a priatel skej atmosfe re; - osvojit si pocit zodpovednosti za seba a spoluzodpovednosti za pra cu v kolekti ve; - hodnotit a res pektovat svoju vlastnu pra cu a pra cu druhy ch. Schopnosti riešiť problémy - rozpozna vat proble my v priebehu ich fyzika lneho vzdela vania vyuz i vani m vs etky ch metód a prostriedkov, ktore maju v danom okamihu k dispozi cii - pozorovanie, meranie, experimentovanie, matematicke prostriedky, graficke prostriedky a pod; - vyjadrit alebo formulovat jednoznac ne proble m, ktory sa objavi pri fyzika lnom vzdela vani ; - hl adat, navrhovat alebo pouz i vat d als ie metódy, informa cie alebo na stroje, ktore by mohli prispiet k ries eniu dane ho proble mu, pokial doteraz pouz i vane metódy, informa cie a prostriedky neviedli k ciel u; - posudzovat ries enie dane ho fyzika lneho proble mu z hl adiska jeho spra vnosti, jednoznac nosti alebo efekti vnosti a na za klade ty chto hl adi sk pri padne porovna vat aj ro zne ries enia dane ho proble mu; - korigovat nespra vne ries enia proble mu; 4
- pouz i vat osvojene metódy ries enia fyzika lnych proble mov aj v iny ch oblastiach vzdela vania z iakov, pokial su dane metódy v ty chto oblastiach aplikovatel ne. Spôsobilosti využívať informačné technológie - zi skavat informa cie v priebehu ich fyzika lneho vzdela vania vyuz i vani m vs etky ch metód a prostriedkov, ktore maju v danom okamihu k dispozi cii; - zhromaz d ovat, triedit, posudzovat a vyuz i vat informa cie, ktore by mohli prispiet k ries eniu dane ho proble mu. Spôsobilosť byť demokratickým občanom - formulovat a prezentovat svoje postoje v priebehu fyzika lneho vzdela vania vyuz i vani m vs etky ch metód a prostriedkov, ktore maju v danom okamihu k dispozi cii, - preuka zat vlastnu zodpovednost za zverene veci, za svoje vlastne spra vanie sa, zdravie a spoluzodpovednost za z ivotne prostredie alebo stav spoloc nosti ako celku. Vzdelávací štandard Teplota. Skúmanie premien skupenstva látok Výkonový štandard Žiak na konci 7. ročníka základnej školy vie/dokáže: - opi sat pozorovane javy pri sku mani premien skupenstva la tok, - navrhnu t k meraniam tabul ku, - zaznamenat c asovy priebeh teploty pri premena ch skupenstva la tok do tabul ky a grafu, analyzovat za znamy z merani, Obsahový štandard - meranie teploty, modelovanie zostrojenia Celsiovho teplomera - kalibra cia teplomera - teplota, znac ka t, jednotka teploty C - meranie c asu, meranie teploty v priebehu c asu, graf za vislosti teploty od c asu, vyuz itie PC pri zostrojovani grafov 5
- objavit z vy sledkov experimentu faktory ovplyvn uju ce vyparovanie (poc iatoc na teplota, vel kost vol ne ho povrchu kvapaliny, pru denie vzduchu), - objavit z vy sledkov experimentu rozdiel medzi vyparovani m a varom, charakteristiky varu, - modelovat experimentom zostrojenie teplomera, vznik daz d a, - vyhl adat hodnoty teploty varu, teploty topenia (tuhnutia) la tok v tabul ka ch, - zrealizovat a vyhodnotit meteorologicke pozorovania a merania, - prezentovat vy sledky aktivi t pred spoluz iakmi. - c as, znac ka t, jednotky c asu s, min, h - premena kvapaliny na plyn, vyparovanie, podmienky vyparovania - vlhkomer - var, teplota varu, graf za vislosti teploty od c asu pri vare vody, tlak vzduchu a teplota varu - premena vodnej pary na vodu, kondenza cia, teplota rosne ho bodu - destila cia, modelovanie daz d a - premena tuhej la tky na kvapalnu, kvapalnej la tky na tuhu, - topenie tuhnutie, teplota topenia a tuhnutia pre krys talicke a amorfne la tky - graf za vislosti teploty od c asu pri topeni a tuhnuti - meteorologicke pozorovania Teplo Výkonový štandard Žiak na konci 7. ročníka základnej školy vie/dokáže: - opi sat historicky pri stup k cha paniu pojmu teplo, - overit experimentom fyzika lnu vlastnost la tok tepelna vodivost, - opi sat s i renie tepla vedeni m, pru deni m, z iareni m, Obsahový štandard - historicke aspekty cha pania pojmu teplo, stars ia jednotka tepla cal - teplo a pohyb c asti c la tky, teplota - s i renie tepla vedeni m, pru deni m a z iareni m - tepelne vodic e a tepelne izolanty - odovzda vanie a priji manie tepla 6
- opi sat vyuz itie tepelny ch vodic ov a tepelny ch izolantov v praxi, - dodrz at podmienky experimentu, - odhadnu t vy slednu teplotu pri vy mene tepla medzi horu cou a studenou vodou, - overit experimentom odovzda vanie tepla kovmi vode, - objavit z vy sledkov experimentu faktory ovplyvn uju ce vel kost prijate ho a odovzdane ho tepla, - vyhl adat hodnoty hmotnostnej tepelnej kapacity la tok v tabul ka ch, - ries it u lohy s vyuz iti m vzt ahu pre vy poc et tepla, - overit postup stanovenia energetickej hodnoty potravi n (napri klad spal ovani m), - zi skat informa cie o energetickej hodnote potravi n, - posu dit negati vne vplyvy spal ovaci ch motorov na z ivotne prostredie a spo soby elimina cie ty chto vplyvov. telesom, kalorimeter - vy sledna teplota pri vy mene tepla medzi horu cou a studenou vodou - vy sledna teplota pri odovzda vani tepla horu cimi kovmi (Cu, Al, Fe) vode, rozdiel dvoch teplo t ( t) - tepelna rovnova ha - hmotnostna tepelna kapacita, znac ka c, jednotka J/kgoC - teplo, znac ka Q, jednotka tepla J, vzt ah Q = c m t - teplo a premeny skupenstva - energeticka hodnota potravi n Metódy a formy práce Pri vyuc ovani sa budu vyuz i vat nasledovne metódy a formy vyuc ovania: Metódy - motivac ne metódy (motivac ne rozpra vanie, motivac ny rozhovor, motivac ny proble m, motivac na demons tra cia) 7
- aktivizuju ce metódy (situac na metóda, didakticke hry, kooperati vne vyuc ovanie) - expozic ne metódy (rozpra vanie, vysvetl ovanie, rozhovor, demons trac na metóda, pozorovanie, manipula cia s predmetmi, ins trukta z ) - proble move metódy (heuristicka metóda, projektova metóda, brainstorming) - fixac ne metódy (metódy opakovania a precvic ovania - pi somne ho aj u stneho) - diagnosticke metódy (pozorovanie, u stne sku s anie, pi somne sku s anie) Postupy - analy za (od celku k c astiam) - synte za (od c asti k celku, pochopenie vzt ahov a su vislosti ) - indukcia (od jednotlivy ch faktov k vs eobecny m pojmom, k pravidla m, k defini cia m) - dedukcia (od za konov, pouc iek, pravidiel, defini cii, pojmov k ich aplika cii na konkre tne pri klady) - geneticky (vy vinovy ) postup (rozvi janie vedomosti postupnost ou) - dogmaticky postup (uc enie bez zdo vodn ovania a vysvetl ovania pravidla, pouc ky, defini cie a pod.) - porovna vanie, t.j. synkriticky postup (zist ovanie zhody alebo rozdielu dvoch a viacery ch predmetov a javov podl a urc ity ch znakov) - podobnost, t.j. analógia (z podoby isty ch znakov predmetov a javov usudzujeme na d als ie podrobnosti) Formy - vyuc ovacia hodina - samostatna pra ca z iakov - pra ca z iakov vo dvojiciach - skupinova pra ca - kooperati vne vyuc ovanie (forma skupinove ho vyuc ovania zaloz ena na vza jomnej za vislosti c lenov heteroge nnej skupiny) - pra ca s knihou a textom (c i tanie s porozumeni m, spracovanie textovy ch informa cii, uc enie sa z textu, orienta cia v s truktu re textu, vyhl ada vanie, triedenie, vyuz i vanie podstatny ch informa cii ) 8
- samostatne uc enie prostredni ctvom informac nej a komunikac nej techniky - experimentovanie (samostatne hl adanie, sku s anie, objavovanie) - projektove vyuc ovanie Hodnotenie predmetu Ciel om hodnotenia vzdela vaci ch vy sledkov z iakov v s kole je poskytnu t z iakovi a jeho rodic om spätnu väzbu o tom, ako z iak zvla dol danu problematiku, v c om ma nedostatky, kde ma rezervy, ake su jeho pokroky. Su c ast ou je tiez povzbudenie do d als ej pra ce, na vod, ako postupovat pri odstran ovani nedostatkov. Ciel om je zhodnotit prepojenie vedomosti so zruc nost ami a spo sobilost ami. Budeme dbat na to, aby sme prostredni ctvom hodnotenia nerozdel ovali z iakov na u spes ny ch a neu spes ny ch. Hodnotenie budeme robit na za klade urc ity ch krite rii, prostredni ctvom ktory ch budeme sledovat vy voj z iaka. Za kladny m dokumentom, ktory m sa budeme riadit, su Metodicke pokyny na hodnotenie z iakov ZŠ c. 22/2011. V triedach, v ktory ch je väc s i poc et z iakov zo SZP uc itel prihliada na tu to skutoc nost. Mo z e zni z it obsah uc iva (maxima lne 10 %), na roc nost pi somny ch, kontrolny ch pra c. Musi byt vs ak zachovany predpi sany tematicky obsah. V 7. roc ni ku je predmet klasifikovany. Testy v 7. roc ni ku budu nasledovat po prebrati tematicke ho celku na preverenie vedomosti. Kra tke pi somky budeme pi sat podl a potreby. Hodnotit sa budu : - pi somne pra ce - kontrolne previerky, testy, projektove pra ce, - u stne odpovede. Na kontrolu a hodnotenie z iakov sa budu uplatn ovat nasledovne formy: 9
Verbálna forma Prospech sa klasifikuje týmito stupňami: Stupeň 1 (výborný) - Žiak ovla da poznatky, pojmy a za konitosti podl a uc ebny ch osnov a vie ich pohotovo vyuz i vat pri intelektua lnych, motoricky ch, prakticky ch a iny ch c innostiach. Samostatne a tvorivo uplatn uje osvojene vedomosti a kl u c ove kompetencie pri ries eni jednotlivy ch u loh, hodnoteni javov a za konitosti. Jeho u stny aj pi somny prejav je spra vny, vy stiz ny. Graficky prejav je esteticky. Vy sledky jeho c innosti su kvalitne az origina lne. Stupeň 2 (chválitebný) - Žiak ovla da poznatky, pojmy a za konitosti podl a uc ebny ch osnov a vie ich pohotovo pri intelektua lnych, motoricky ch, prakticky ch a iny ch c innostiach. Uplatn uje osvojene vedomosti a kl u c ove kompetencie pri ries eni jednotlivy ch u loh, hodnoteni javov a za konitosti samostatne a kreati vne alebo s mens i mi podnetmi uc itel a. Jeho u stny aj pi somny prejav ma obc as nedostatky v spra vnosti, presnosti a vy stiz nosti. Stupeň 3 (dobrý) - Žiak ma v celistvosti a u plnosti osvojene poznatky, pojmy a za konitosti podl a uc ebny ch osnov a pri ich vyuz i vani ma nepodstatne medzery. Ma osvojene kl u c ove kompetencie, ktore vyuz i va pri intelektua lnych, motoricky ch, prakticky ch a iny ch c innostiach s mens i mi nedostatkami. Na podnet uc itel a uplatn uje osvojene vedomosti a kl u c ove kompetencie pri ries eni jednotlivy ch u loh, hodnoteni javov a za konitosti. Podstatnejs ie nepresnosti doka z e s uc itel ovou pomocou opravit. V u stnom a pi somnom prejave ma c astejs ie nedostatky v spra vnosti, presnosti, vy stiz nosti. Graficky prejav je menej esteticky. Vy sledky jeho c innosti su menej kvalitne. Stupeň 4 (dostatočný) 10
- Žiak ma za vaz ne medzery v celistvosti a u plnosti osvojenia poznatkov a za konitosti podl a uc ebny ch osnov ako aj v ich vyuz i vani. Pri ries eni teoreticky ch a prakticky ch u loh s uplatn ovani m kl u c ovy ch kompetencii sa vyskytuju podstatne chyby. Je nesamostatny pri vyuz i vani poznatkov a hodnoteni javov. Jeho u stny aj pi somny prejav ma c asto v spra vnosti, presnosti a vy stiz nosti va z ne nedostatky. V kvalite vy sledkov jeho c innosti sa prejavuju omyly, graficky prejav je ma lo esteticky. Va z ne nedostatky doka z e z iak s pomocou uc itel a opravit. Stupeň 5 (nedostatočný) - Žiak si neosvojil vedomosti a za konitosti poz adovane uc ebny mi osnovami, ma v nich za vaz ne medzery, preto ich nedoka z e vyuz i vat. Pri ries eni teoreticky ch a prakticky ch u loh s uplatn ovani m kl u c ovy ch kompetencii sa vyskytuju znac ne chyby. Je nesamostatny pri vyuz i vani poznatkov, hodnoteni javov, nevie svoje vedomosti uplatnit ani na podnet uc itel a. Jeho u stny a pi somny prejav je nespra vny, nepresny. Kvalita vy sledkov jeho c innosti a graficky prejav su na ni zkej u rovni. Va z ne nedostatky nedoka z e opravit ani s pomocou uc itel a. Písomná forma - kontrolovat a hodnotit sa bude osvojenie za kladny ch poznatkov prostredni ctvom testu na konci tematicke ho celku alebo skupiny podobny ch uc ebny ch te m v c asovom limite 20 minu t v rozsahu 10 20 ota zok zostaveny ch podl a vy konove ho s tandardu - krite ria hodnotenia: 100% - 90% vy borny (1) 89% - 75% chva litebny (2) 74% - 55% dobry (3) 54% - 35% dostatoc ny (4) 34% - 0% nedostatoc ny (5) 11
Praktické aktivity - hodnotenie prakticky ch zruc nosti - hodnotenie spra vnosti na kresov a sche m - samostatnost a spra vnost tvorby za verov Projektová práca V projektovej pra ci sa hodnotia nasleduju ce oblasti: a) slovna za soba b) u prava (pi somna, graficka ) c) kreativita d) vynaloz ene u silie e) zretel nost f) lingvisticka spra vnost (morfológia, syntax, lexikológia, pravopis) Projektova pra ca - vyhodnotenie: a) prezenta cia vlastnej pra ce a zi skany ch vy sledkov- prezenta cia projektu, obhajoba spo sobu a formy pra ce, obhajoba za verov a spo sobov ries eni proble mov. b) hodnotenie projektu- spoloc ne hodnotenie projektu a pra ce z iakov (projekt nehodnoti len uc itel, ale aj z iaci). Žiaci su rozdeleni do skupi n a hodnotia pra cu celej d als ej skupiny, sleduju splnenie ciel a projektu, prezenta ciu, prevedenie, esteticky vzhl ad, del bu pra ce v skupine. Korektnost hodnotenia sleduje uc itel a ma posledne slovo pri celkovom hodnoteni. V poslednej etape uc i me z iakov diskutovat, argumentovat. 12
Pracovné aktivity Z pracovnej aktivity z iaci vypracuju kra tku spra vu, ktora obsahuje: 1. Na zov u lohy 2. Postup - struc ny opis postupu ries enia u lohy 3. Zistenia - struc ny opis zisteni (tabul ka a pod.) 4. Za ver - struc ne zhrnutie poznatkov Tvorba projektu Ciel om je podpora samostatnej (skupinovej) tvorivej c innosti, aplika cia teoreticky ch vedomosti a komunikati vnych zruc nosti. Žiaci mo z u ries it projekt samostatne alebo v skupina ch (2 3 z iaci). Projekt tvori plaga t (poster), ktory z iaci pi somne a graficky spracuju na za klade vlastne ho pozorovania a ins trukcii uc itel a. Učebné zdroje Na podporu a aktiva ciu vyuc ovania a uc enia z iakov sa vyuz iju nasledovne uc ebne zdroje: autor/ka učebnica Uc ebnica fyziky pre 7. roc ni k ZŠ Hrava fyzika - pre 7. roc. ZŠ, Taktik Internet videonahra vky prezenta cie na hodiny fyziky encyklope die 13
Učebné osnovy sú totožné so vzdelávacím štandardom ŠVP pre príslušný predmet. 14