ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Transkript

1 Súd: Okresný súd Bratislava II Spisová značka: 15C/243/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Donnerová ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2011: ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Bratislava II v Bratislave rozhodol samosudkyňou JUDr. Gabrielou Donnerovou v právnej veci žalobcu A. W., bytom v Š.V., ul. Š. č. X, zastúpeného DEDÁK & Partners, s. r. o., Mlynské Nivy 45, Bratislava, IČO: , proti žalovanej U. W., bytom v N., ul. N. č. XX/C, o 1.991,64 s príslušenstvom r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a. Žalovanej sa nepriznáva proti žalobcovi náhrada trov konania. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa , domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi 1.991,64 s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od do zaplatenia a náhradu trov konania. Ako dôvody podania žaloby žalobca uviedol, že na základe predbežne vykonateľného uznesenia Okresného súdu v Dunajskej Strede zo dňa č. k. 11C/333/ zaplatil žalovanej štyri mesačné splátky výživného manželke vo výške po ,- Sk (497,91 ) v mesiacoch február, marec, apríl a máj 2008, spolu ,- Sk (1.991,64 ). Krajský súd v Trnave ako odvolací súd uznesením zo dňa č. k. 10Co/78/ , ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa , zmenil uvedené uznesenie súdu prvého stupňa o nariadení predbežného opatrenia a návrh (v uvedenom konaní navrhovateľky U. W.) na vydanie predbežného opatrenia o výživné manželky proti odporcovi (v uvedenom konaní A. W.) zamietol. Vo veci samej o určenie výživného manželke rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa č. k. 11C/333/ , ktorý nadobudol právoplatnosť dňa v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa č. k. 23Co/255/ , bol návrh v uvedenom konaní navrhovateľky U. W. proti odporcovi A. W. zamietnutý. Žalobca má za to, že zrušením výživného mu vznikol nárok proti žalovanej na vrátenie zaplateného výživného podľa ust. 78 ods. 2 Zákona o rodine, pri interpretácii ktorého je potrebné použiť argument a contrario, teda výklad opakom. Na túto skutočnosť nemá podľa žalobcu vplyv, či žalovaná obdržané výživné spotrebovala alebo nie, pretože táto zásada nenávratnosti spotrebovaného výživného platí podľa ust. 78 ods. 2 Zák. o rodine len pri maloletých deťoch a pri plnoletých osobách sa vracia nielen nespotrebované, ale aj spotrebované výživné.

2 Žalovaná navrhla žalobu zamietnuť v celom rozsahu z dôvodu, že v čase platenia výživného žalovaným boli manželia a peňažné prostriedky, ktoré jej žalovaný poskytol ako výživné manželky, spadajú do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Výživné manželky, ktoré žalovanej zaplatil žalobca, žalovaná spotrebovala pre jej osobnú potrebu a na bežný chod domácnosti. Peňažné plnenie, ktoré jej žalobca poskytol z majetku v BSM, pokladá žalovaná za vyporiadané dohodou o vyporiadaní BSM účastníkov v bode 3.10, ktorú účastníci uzavreli písomne dňa po právoplatnom rozvode ich manželstva súdom. Vykonaným dokazovaním oznámením obsahu listinných dôkazov predložených účastníkmi konania ( 129 ods. 1 O. s. p.) a výsluchom žalobcu a žalovanej ( 131 O. s. p.), zistil súd tento skutkový stav veci: Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že ich manželstvo, uzavreté dňa , bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa č. k. 4C/310/ , ktorý nadobudol právoplatnosť dňa Okresný súd v Dunajskej Strede uznesením zo dňa č. k. 11C/333/ nariadil predbežné opatrenie (v konaní vo veci samej o určenie výživného manželke), ktorým zaviazal žalobcu (v uvedenom konaní odporcu) povinnosťou platiť žalovanej (v uvedenom konaní navrhovateľke) výživné ,- Sk mesačne do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Na základe predbežnej vykonateľnosti tohto uznesenia žalobca zaplatil žalovanej poukázaním z peňažného účtu vedeného v peňažnom ústave H. na jeho meno výživné na manželku po ,- Sk mesačne dňa , dňa , dňa a dňa , spolu ,- Sk. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd uznesením zo dňa č. k. 10Co/78/ , ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa , zmenil uvedené uznesenie súdu prvého stupňa o nariadení predbežného opatrenia a návrh (v uvedenom konaní navrhovateľky U. W.) na vydanie predbežného opatrenia o výživné manželky proti odporcovi (v uvedenom konaní A. W.) zamietol. Vo veci samej o určenie výživného manželke rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa č. k. 11C/333/ , ktorý nadobudol právoplatnosť dňa v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa č. k. 23Co/255/ , bol návrh v uvedenom konaní navrhovateľky U. W. proti odporcovi A. W. zamietnutý. Dňa účastníci konania uzavreli dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len "BSM") formou notárskej zápisnice napísanej notárom O. pod sp. zn. N 252/2010, Nz 25189/2010, NCRIs 25560/2010, podľa ktorej sa dohodli na vyporiadaní celého BSM, teda všetkých hnuteľných vecí, nehnuteľností, práv a záväzkov, ktoré patria do BSM ku dňu zániku BSM (bod 1.3 Dohody). Súčasne účastníci v tejto Dohode (bod 3.10) vyhlásili, že nemajú voči sebe ďalšie nároky vyplývajúce z ich BSM a vyporiadanie sa týka všetkých vecí, ktoré ako spoločné existovali v čase zániku BSM, teda aj vecí v Dohode vyslovene neuvedených. Ďalej sa účastníci v Dohode (bod 3.8.1) dohodli, že veci, ktoré by podľa svojej povahy mohli slúžiť osobnej potrebe bývalej manželky a táto ich ku dňu uzatvorenia Dohody užíva alebo osobnej potrebe maloletých detí bývalých manželov, za predpokladu, že nie sú osobným vlastníctvom mal. detí bývalých manželov, sa stanú výlučným vlastníctvom bývalej manželky. Z výpovedí žalobcu a žalovanej súd zistil, že za trvania ich manželstva žiadnym zákonným spôsobom nezaniklo ich BSM. Peniaze, vedené na peňažnom účte žalobcu v H., z ktorých žalobca poukázal v mesiacoch február až máj 2008 výživné žalovanej počas trvania ich manželstva, boli peniaze, ktoré podľa tvrdenia žalobcu žalobca získal z jeho mzdy a podľa tvrdenia žalovanej aj z jej mzdy ako aj rodičovského príspevku vyplácaného v čase, keď bola na rodičovskej dovolenke. V uvedenom období účastníci žili ako manželia v spoločnej domácnosti v Š. do , odkedy žijú oddelene. Žalobca nemal vedomosť, na aký účel použila žalovaná výživné manželky, ktoré jej poukázal. Žalovaná tvrdila, že peniaze, ktoré

3 jej z BSM poukázal žalobca ako výživné manželky, spotrebovala na zabezpečenie jej osobných potrieb a zabezpečenie spoločnej domácnosti, ktorú v tom čase viedli so žalobcom a ich mal. deťmi. Podľa 143 Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ") v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. Podľa 144 OZ veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne; spoločne uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním. Podľa 146 ods. 1 OZ ak dôjde medzi manželmi k nezhode o právach a povinnostiach vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva, rozhodne na návrh niektorého z nich súd. Podľa 148 ods. 1 OZ zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Podľa 149 ods. 1, 2, 3 OZ ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v 150. Ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní vydať si na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali. Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd. Podľa 18 veta prvá Zákona o rodine (ďalej len "ZR") manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Podľa 19 ods. 1, 2 ZR o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd. Podľa 78 ods. 2 ZR ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že žalobe žalobcu nie je možné vyhovieť. V konaní mal súd za nesporne preukázané, že počas trvania manželstva účastníkov a vedenia spoločnej domácnosti žalobca platil v mesiacoch február až máj 2008 žalovanej výživné manželky po ,- Sk mesačne na základe rozhodnutia príslušného prvostupňového súdu, ktoré bolo zrušené odvolacím súdom. Výživné manželky platil žalobca z finančných prostriedkov vedených na jeho peňažnom účte v banke vyplatených žalobcovi ako jeho mzda, prípadne aj peňazí vyplatených žalovanej ako jej mzda a rodičovský príspevok. V každom prípade výživné manželky žalobca žalovanej platil zo zdrojov BSM, ktorými sú, okrem iných zdrojov, aj mzda a akákoľvek odmena za prácu každého z manželov.

4 Otázka výživného plateného medzi manželmi tvorí zvláštnu kategóriu hospodárenia a oprávnenia manželov pri nakladaní, dispozíciou s vecami v BSM (peniaze patria do kategórie vecí) resp. v spoločnom majetku. Platenie výživného medzi manželmi je súčasne otázka rodinná v užšom zmysle slova, pretože sa plní povinnosť uložená zákonom o rodine a súčasne ide o vec majetkovú podľa Občianskeho zákonníka. Ak ide o výživné na nerozvedenú manželku alebo manžela ide vlastne o dohodu o hospodárení s BSM. Ak nebolo výživné na nerozvedenú manželku alebo manžela stanovené dohodou ale súdom, potom ide o rozhodnutie podľa 146 ods. 1 OZ. Niet pochýb, že manžel (manželka) musí plniť svoju vyživovaciu povinnosť uloženú zákonom o rodine ( 71 ods. 1 ZR). Výživné sa v takomto prípade neriadi len oddeleným majetkom, ale práve predovšetkým zárobkovými (príjmovými) možnosťami. Preto sa neplatí len z oddeleného majetku, ale zasahuje sféru zdrojov všetkého, čo patrí do BSM. Pokiaľ bol žalobca za trvania manželstva so žalovanou zaviazaný súdom povinnosťou platiť výživné manželke - žalovanej podľa Zákona o rodine, toto výživné platil zo svojej mzdy, resp. ďalších finančných zdrojov patriacich do BSM účastníkov ako manželov. Znamená to, že žalobca z BSM vyplatil žalovanej ako druhému bezpodielovému spoluvlastníkovi súdom určenú sumu výživného v peniazoch, ktorá suma peňazí neprestala patriť do BSM, avšak súdom bolo podľa 146 ods. 1 OZ rozhodnuté o hospodárení a nakladaní s určitou sumou peňazí. Výsledkom takéhoto rozhodnutia súdu je, že žalobca ako platiteľ výživného manželke zo zdrojov BSM hospodáril so sumou peňazí, ktorá mu zostala po zaplatení výživného a žalovaná ako príjemca tohto výživného okrem svojich vlastných príjmov patriacich do BSM (spoločného majetku) mala k dispozícii pre svoje hospodárenie aj sumu prijatého výživného v peniazoch. Žiadny z manželov sa pritom nestáva výlučným oddeleným vlastníkom tých súm peňazí, s ktorými hospodáril. Dôsledky sú potom tie, že čo si kto (z manželov) z takto rozdelených peňazí kúpil a nestalo sa jeho výlučným vlastníctvom (ako sú veci osobnej potreby alebo veci slúžiace výkonu povolania), stáva sa súčasťou BSM. V danom prípade má súd za to, že žalobcovi nevznikol nárok na peňažné plnenie uplatnené žalobou proti žalovanej právne kvalifikovaný ust. 78 ods. 2 ZR, pretože toto výživné v peniazoch neplatil žalobca (ani to v konaní žalobca netvrdil) z peňazí, ktoré by boli v jeho výlučnom vlastníctve. Uvedené zákonné ustanovenie nie je možné a contrario aplikovať na plnoletú osobu manžela (manželky), pokiaľ manžel (manželka) spotreboval platené výživné počas manželstva z peňazí patriacich do BSM. Iba za situácie, kedy by za trvania manželstva došlo k zrušeniu BSM (napr. podľa 148 ods. 2 OZ), výživné, ktoré by platil jeden manžel druhému manželovi, by sa platilo z oddeleného vlastníctva (majetku) a prechádzalo by do oddeleného vlastníctva (majetku) jeho príjemcu. V takom prípade by ako pohľadávka jedného z manželov proti druhému manželovi mohla byť predmetom tzv. širšieho vyporiadania BSM. Rovnako by predmetom vyporiadania BSM mala byť iba vec, ktorú by kúpil manžel z peňazí výživného manžela - manželky a táto by sa nestala jeho výlučným vlastníctvom ako vec osobnej potreby alebo vec slúžiaca výkonu povolania (napr. auto, zariadenie domácnosti a pod.), pokiaľ by vôbec išlo o platnú kúpu s poukazom na ust. 145 ods. 1 OZ. V každom z týchto prípadov, o ktorý ale v predmetnom konaní nešlo, uvedené skutočnosti majú právny význam výlučne pri vyporiadaní zaniknutého BSM, ktoré si celé písomnou platnou dohodou zo dňa účastníci konania vyporiadali vrátane práv a záväzkov s tým, že nemajú voči sebe ďalšie nároky vyplývajúce z ich BSM. Vzhľadom na to, že žalobca nemá zákonné oprávnenie na žalobou uplatnený nárok proti žalovanej, súd žalobu žalobcu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa 142 ods. 1 O. s. p. Žalovaná mala vo veci plný úspech, mala preto právo na náhradu trov konania proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal. Súd nepriznal žalovanej náhradu trov konania proti žalobcovi, pretože si ich žalovaná neuplatnila návrhom ( 151 ods. 1 O. s. p.) z dôvodu, že jej trovy v konaní nevznikli.

5 Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( 205a O. s. p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( 205 ods. 1, 2 O. s. p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( 251 ods. 1 veta prvá O. s. p.).