ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Transkript

1 Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/654/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015: ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej, v právnej veci navrhovateľa: PRESTO Services Slovakia, s. r. o., Bratislava, Bulharská 70, IČO: , zastúpená JUDr. Jozefom Pojdákom, advokátom, Mokráň Záhoň 2, Bratislava, proti odporkyni: W.. O. H., D. D., C. P. XX, zastúpená AK KAPI & Co., s. r. o., Bratislava, Hviezdoslavovo nám. 13, o náhradu škody 226,02 s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa , č. k. 24C/135/ , v pomere hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporkyni domáhal náhrady škody vo výške 226,02 s úrokom z omeškania 9 % ročne z istiny od do zaplatenia, ako aj trov konania. V odôvodnení svojho rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že autorskou zmluvou zo dňa , uzavretou medzi navrhovateľom, ako objednávateľom a nadobúdateľom a odporkyňou, ako autorom, sa odporkyňa zaviazala uskutočňovať pre objednávateľa preklady e- learningových kurzov YDP Universal Curriculum pre základné a stredné školy z anglického jazyka do slovenského, na základe pokynov objednávateľa. Podľa čl. V zmluvy sa autorka zaviazala vykonávať plnenie podľa zmluvy v náležitej kvalite a v dohodnutých termínoch podľa časového harmonogramu, ktorý tvoril prílohu zmluvy. Navrhovateľ v konaní predložil súdu fotokópiu časti dokumentu Vyhodnocení chybovosti korektoru projektu Planéta vedomostí, z ktorého vyplýva, že v období od apríla do septembra 2009 bola vykonaná oprava pedagogických chýb projektu v spolupráci so zadávateľom a zistená celková výška škody, pripadajúca na pedagogické chyby, vo výške ,- Kč. Vyhodnotenie obsahuje tabuľkový výsledok kontroly s uvedením konkrétneho mena pedagóga, na neho pripadajúci počet opravovaných chýb a vyčíslená škoda. Podľa uvedenej tabuľky je pri mene odporkyne uvedených počet opravovaných chýb 38 a škoda vo výške ,- Kč. Navrhovateľ vyzval odporkyňu listom zo dňa na úhradu sumy 226,02, na základe zisteného počtu chýb 38, s príkladným uvedením niektorých chýb (v počte 8). Na uvedený list reagovala odporkyňa písomným podaním zo dňa , v ktorom poukazovala na mailovú komunikáciu s navrhovateľom, podľa ktorej je po pedagogickej korektúre prípustných max. 4-5 maličkých chýb, nie zásadných; po jazykovej supervízii je prípustná max. 1 maličká chyba. Celkovo skontrolovala 399,5 normostrán, v ktorých sa vyskytlo uvádzaných 38 chýb, čo predstavuje chybovosť 1 chyba na 10 normostrán, čo bolo uvedené ako prípustné. Faktúrou č. FV-10/400001, vystavenou dňa , splatnou dňa , dodávateľ fakturoval navrhovateľovi náklady projektu UC-YDP v sume ,- Kč, ktorá faktúra podľa navrhovateľa predstavuje doklad o zaplatení škody, za úhradu nákladov spojených s odstraňovaním vád a nedorobkov

2 v súvislosti so zlou kvalitou odovzdaného diela. Odporkyňa v konaní vzniesla námietku premlčania navrhovateľom uplatňovaného práva na náhradu škody. Prvostupňový súd svoje rozhodnutie po právnej stránke oprel o ust. 106 ods. 1, 100 ods. 1 Obč. zák. Pri posudzovaní odporkyňou vznesenej námietky premlčania vychádzal súd prvého stupňa z preukázanej vedomosti poškodeného, že v septembri 2009 bol reklamačným tímom vyhotovený výsledok zistenia a predložené vyhodnotenie chybovosti korektorov zadaného projektu, ktorého súčasťou boli aj prekladateľské práce odporkyne, rovnako posudzované z hľadiska kvality vykonanej práce. Vyhodnotenie okrem celkovej výšky škody obsahovalo prehľadnú tabuľku, podľa ktorej ku konkrétnemu menu pedagóga (prekladateľa) bol uvedený počet opravovaných chýb a vyčíslená výška škody, prináležiaca z celkovej škody k zistenému počtu chýb. Fakturáciou nákladov spojených s odstraňovaním vád a nedorobkov (fa č. FV-10/400001) si dodávateľ uplatnil voči navrhovateľovi zaplatenie škody, vzniknutej pri odstraňovaní chýb daného projektu. Z uvedených predložených dokumentov mal prvostupňový súd za preukázané, že navrhovateľ mal najneskôr v čase doručenia predmetnej faktúry reálnu vedomosť o výške škody aj o osobe za škodu zodpovedajúcej, začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku na náhradu škody, ktorá uplynula pred podaním žalobného návrhu. Rozhodnutie o trovách konania oprel súd prvého stupňa o ust. 142 ods. 1 O. s. p. a v konaní úspešnej odporkyni priznal náhradu trov konania, spočívajúcu v súdnom poplatku za odpor proti platobnému rozkazu vo výške 16,50 a v trovách právneho zastúpenia za 5 úkonov právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie odporu proti platobnému rozkazu, účasť na pojednávaní v dňoch , , ) po 19, % DPH, podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z. Uvedený rozsudok napadol v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľ, v celom rozsahu, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Navrhovateľ vytýkal súdu prvého stupňa, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhovateľ v odvolaní zdôraznil, že v septembri 2009 ešte nebola ukončená práca reklamačného tímu, a preto počet chýb jednotlivých korektorov, uvedený v tabuľke, nemusel byť výsledný. Navrhovateľ za deň začatia plynutia premlčacej doby považuje deň vyhotovenia predžalobnej výzvy - Výzvy na náhradu škody - t. j Do tejto doby navrhovateľ vychádzal iba z predpokladu vzniku škody a predpokladu, kto za škodu zodpovedá, vzhľadom k tomu, že na projekte okrem odporkyne pracovalo viacero ďalších prekladateľov a korektorov. Zo strany navrhovateľa boli do zaslania Výzvy na náhradu škody, resp. do podania žaloby, vykonávané viaceré úkony smerujúce k spresneniu osoby a výšky škody, ktorá pripadá na túto osobu. Počas tejto doby sa vykonávala spätná kontrola jednotlivých faktúr, a to položku po položke, keďže technické spracovanie pre navrhovateľa vykonávala externá firma a faktúry obsahujú väčšie množstvo položiek, t. j. obsahujú aj položky, ktoré nesúvisia priamo s nesprávnou pedagogickou korektúrou. Účelom tejto korektúry bolo spresnenie žalovanej sumy, t. j., aby navrhovateľ nežaloval väčšiu čiastku, ako tú, za ktorú zodpovedal odporca. Zároveň popri týchto úkonoch, týkajúcich sa kontroly faktúr, bol vytvorený tzv. R-tím, ktorý eliminoval niektoré sporné reklamácie zákazníka. V prípade faktúry č. FV-10/ zo dňa bola táto vystavená spoločnosťou PRESTO - PŘEKLADATELSKÉ CENTRUM, s. r. o., adresovaná spoločnosti PRESTO Services Slovakia, s. r. o., a faktúra hovorí len o tom, že bola známa celková suma, ktorú si z titulu náhrady škody uplatnilo PRESTO CZ voči PRESTO SK, avšak z nej nie je zrejmé, ktorý prekladateľ, resp. korektor a v akej výške sa na tejto sume podieľa. Navrhovateľ, ako poškodený, sa o konkrétnom subjekte, ktorý za vzniknutú škodu zodpovedá a celkovej škode, vyjadriteľnej v peniazoch a pripadajúcej na túto osobu, preukázateľne dozvedel až po skončení prác odborného R-tímu. V zmysle uvedeného mal navrhovateľ subjektívnu premlčaciu dobu podľa 106 ods. 1 Obč. zák. na uplatnenie nároku na náhradu škody na súde zachovanú. Navrhovateľ, pokiaľ ide o začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby, poukazoval na rozhodnutie R 38/1975, R 9/1986, tiež Ro NS ČR z , sp. zn. 33Odo/477/2001. Navrhovateľ v odvolaní trval na tom, že odporkyňa nedodržaním zmluvných povinností závažným spôsobom porušila autorskú zmluvu, a to tým, že po pedagogickej korektúre dodala značne nekvalitné preklady. Následkom porušenia tejto povinnosti bol navrhovateľ

3 nútený vykonať dodatočnú opravu dodaného diela, ktorú zabezpečil prostredníctvom iných subjektov. Navrhovateľ dodal, že po pedagogickej korektúre, vykonanej odporkyňou a technickej kompletizácii lekcií, nasledovala finálna korektúra, spočívajúca už iba v otestovaní funkčnosti a záverečnými kontrolami technického a grafického rázu - kontrolovalo sa správne zobrazenie textu vrátane obrázkov. Účelom fázy pedagogickej korektúry preto bolo text opraviť do bezchybnej podoby, t. j. odstrániť chyby, ktoré mohli nastať v priebehu prekladu, a to tak, aby do fázy kompletizácie boli odovzdané bezchybné texty, nakoľko bolo zjavné, že po skompletizovaní sa budú len ťažko opravovať. Ak by bola odporkyňa pri korektúre dostatočne obozretná, nedošlo by k dodaniu nekvalitných, nesprávnych textov, a teda by ani nevznikla škoda. Preto ak v súvislosti s odovzdanými textami odporcu, ktoré nie sú v súlade s autorskou zmluvou, navrhovateľ vynaložil náklady na zaplatenie škody poskytovateľovi, smerujúce k odstráneniu nežiadúcich právnych dôsledkov, odporkyňa zodpovedá za takto vzniknutú škodu podľa 420 Obč. zák. Na odvolanie navrhovateľa sa odporkyňa vyjadrila písomne tak, že žiadala napadnutý rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdiť. S rozhodnutím súdu sa stotožňuje. Tvrdenie navrhovateľa v odvolaní, že v septembri 2009 ešte nebola ukončená práca reklamačného tímu, nebolo doložené žiadnymi relevantnými dôkazmi. Odporkyňa ho považuje za čisto účelové, odporujúce dôkazom, predloženým súdu v konaní. Z dokumentu Vyhodnocení chybovosti korektoru projektu Planéta vedomostí, ktorý predložil samotný navrhovateľ vyplýva, že intenzívne pedagogické kontroly a odstraňovanie vád prebiehalo od polovice apríla 2009 do konca septembra Príslušný dokument následne v texte explicitne uvádza rozpis rozdelenia vzniknutej škody medzi jednotlivými pedagógmi na základe pomeru počtu chýb k celkovému počtu chýb. Tento počet chýb sa pritom zhoduje s počtom chýb uvádzaných v predžalobnej výzve navrhovateľa z , z ktorého dôvodu neobstojí ani ďalšie tvrdenie navrhovateľa, že vďaka R-tímu došlo k zníženiu počtu nutných opráv. Toto tvrdenie naopak potvrdzuje, že ak aj došlo k zníženiu počtu nutných opráv na základe práce R-tímu, muselo sa tak stať ešte pred septembrom V opačnom prípade by sa údaje o počte chýb v dokumente Vyhodnocení chybovosti korektoru projektu Planéta vedomostí zo septembra 2009 zhodovali s počtom chýb uvedených v predžalobnej výzve z Tvrdenia navrhovateľa o pokračovaní práce reklamačného tímu po septembri 2009 sú tak v priamom rozpore s dôkazmi predloženými súdu. Nikde v dokumente Vyhodnocení chybovosti korektoru projektu Planeta vedomostí sa pritom neuvádza, že údajná škoda v ňom vyčíslená je len predbežná. Z textu predžalobnej výzvy je zároveň zrejmé, že bola pripravená práve na základe dokumentu o vyhodnotení chybovosti a že do nej nevstupovali žiadne ďalšie následné úpravy. Text predžalobnej výzvy sa totiž vo veľkej časti zhoduje s textom dokumentu o vyhodnotení chybovosti. Podobne odporkyňa nesúhlasila ani s tvrdením navrhovateľa, že z faktúry č. FV-10/ nie je zrejmé, kto a v akej výške sa podieľa na celkovej výške škody. Táto faktúra len potvrdzuje, že navrhovateľovi mala vzniknúť údajná škoda najneskôr v decembri Dvojročná subjektívna premlčacia doba v čase podania návrhu navrhovateľovi už uplynula. Odporkyňa bez ohľadu na premlčanie práva naďalej trvala na tom, že návrh navrhovateľa nie je oprávnený, z dôvodu nepreukázania predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu. Výslovne nesúhlasila s tvrdením navrhovateľa, že by dodala značne nekvalitné preklady. Zdôraznila, že finálne kontrola korektúr zo strany odporcu spočívala o. i. aj v opravách, ktoré odporca ako prekladateľ nemohol sám urobiť z dôvodu fungovania systému opráv: prekladatelia napr. nevedeli vstúpiť do textového bloku a takéto opravy chýb teda iba nahlasovali om. Opravený text zasielaný odporcom teda ešte niekto následne menil bez vedomia a zásahu odporcu. Odporca teda nebol posledným článkom v systéme finálnej kontroly korektúr. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom, t. j. v celom rozsahu, podľa 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( 214 ods. 2 O. s. p.). Vo veci verejne vyhlásil rozsudok podľa 156 ods. 3, v spojení s 211 ods. 2 O. s. p., keď zistil, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech. Podľa 420 ods. 1 Obč. zák. každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

4 Podľa 100 ods. 1 Obč. zák. právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa 106 ods. 1 Obč. zák. právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Podľa 106 ods. 2 Obč. zák. najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. Podľa 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo veci vecne správne. Podľa 219 ods. 2 O. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že prvostupňový súd, vzhľadom na vykonané dokazovanie, riadne zistil skutkový stav veci v zmysle ust. 153 ods. 1 O. s. p. Vec tiež správne právne posúdil, keď na danú právnu vec aplikoval predovšetkým ust. 100 ods. 1, 106 ods. 1 Obč. zák. Prvostupňový súd svoje rozhodnutie tiež náležitým spôsobom odôvodnil, tak, ako to má na mysli ust. 157 ods. 2 O. s. p. V odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie a ktoré boli pre jeho rozhodnutie podstatné. Odvolací súd sa s právnymi závermi prvostupňového súdu v plnom rozsahu stotožňuje a na tieto poukazuje. Len na doplnenie odvolací súd uvádza, že aj podľa názoru odvolacieho súdu odporkyňa v konaní vzniesla námietku premlčania navrhovateľom uplatneného práva na náhradu škody opodstatnene. V prípade premlčania práva na náhradu škody zákon ustanovuje kombinovanú premlčaciu dobu, a to kratšiu subjektívnu a dlhšiu objektívnu. Ich začiatok je upravený odlišne; tieto dve premlčacie doby začínajú plynúť, plynú a končia sa nezávisle od seba. Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému prípadne plynie ešte druhá premlčacia doba. Platí, že subjektívna premlčacia doba môže plynúť len v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemôže presiahnuť. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a na začatie jej plynutia vždy treba rešpektovať subjektívnu stránku poškodeného, týkajúcu sa jeho a/ vedomosti o škode (t. j. nie o protiprávnom úkone či o škodnej udalosti) ako o určitej majetkovej alebo nemajetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť v peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde. Okamih vzniku škody, resp. vedomosť poškodeného o tejto škode, sa pritom nemusí zhodovať s okamihom škodnej udalosti či s protiprávnym konaním; b/ vedomosti o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá, teda o zodpovednom subjekte, za škodu bude obvykle zodpovedať priamo škodca, ktorý ju spôsobil. Súdna prax už judikovala, že pri posudzovaní otázky, kedy sa poškodený dozvedel o škode a kto za ňu zodpovedá, treba vychádzať z preukázanej skutočnej vedomosti poškodeného o týchto prvkoch (nestačí len možnosť dozvedieť sa o nich) a len vtedy začne poškodenému plynúť subjektívna premlčacia doba. V súdenej právnej veci dospel odvolací súd k záveru, zhodnému so záverom prvostupňového súdu, že navrhovateľ sa o výške (údajnej) škody (v sume ,- Kč) a o tom, kto za ňu zodpovedá

5 (odporkyňa) dozvedel z listinného dokumentu Vyhodnocení chybovosti korektoru projektu Planéta vedomostí, spracovaného na základe kontroly, ktorá prebehla v období od apríla 2009 do konca septembra Uvedený listinný dokument nie je datovaný a navrhovateľ počas dokazovania pred súdom prvého stupňa tvrdil, že údajne disponuje len kópiou tohto dokumentu bez uvedenia dátumu a datovaný doklad nebol schopný ho predložiť súdu, napriek tomu, že ho intenzívne hľadal, keďže ho prvostupňový súd opakovane na predloženie datovaného dokladu vyzýval. Nie je však sporné, že navrhovateľ disponoval fa č. FV-10/ zo dňa , splatnou dňa , ktorou boli navrhovateľovi fakturované náklady spojené s vykonaním opráv v textoch, celkom v sume ,- Kč, ktorých súčasť tvorili aj náklady pripadajúce na opravu textov, ktoré mala vyhotoviť odporkyňa. Správny je preto záver súdu prvého stupňa, že najneskôr z tejto faktúry navrhovateľ získal vedomosť o škode, ktorú mu mala spôsobiť (aj) odporkyňa. Podľa názoru odvolacieho súdu je vzhľadom na okolnosti prípadu bez významu, že škoda pripadajúca na odporkyňu nie je špecifikovaná samostatne, napokon, vedomosť o škode pripadajúcej na odporkyňu už navrhovateľ získal skôr, zo spomínaného dokumentu Vyhodnocení..., ktorý mu vychádzajúc z okolností prípadu musel byť doručený ešte pred spomínanou faktúrou (napokon navrhovateľ v konaní ani netvrdil, že by sa tak stalo až neskôr); súdu prvého stupňa sa však z vykonaného dokazovania nepodarilo ustáliť, kedy bol tento dokument doručený navrhovateľovi a teda, kedy prsne získal navrhovateľ vedomosť o výške škody, pripadajúcej na odporkyňu. Preto vychádzajúc z vyššie označenej faktúry, v spojení s dokumentom Vyhodnocení... subjektívna premlčacia doba začala navrhovateľovi plynúť najneskôr dňa a uplynula dňa (ktorý deň pripadol na piatok). Keďže navrhovateľ podal návrh na náhradu škody na súde až dňa , svoje tvrdené právo na náhradu škody uplatnil na súde až po márnom uplynutí subjektívnej premlčacej doby, a pretože odporkyňa v konaní vzniesla námietku premlčania uplatňovaného práva, súd prvého stupňa správne na vznesenú námietku prihliadol a návrh navrhovateľa z dôvodu premlčania jeho práva na náhradu škody zamietol. Argument navrhovateľa, že aj po doručení dokumentu Vyhodnocení..., resp. spomínanej faktúry, musel ešte vykonať dodatočnú kontrolu prostredníctvom R-tímu, neobstojí; predovšetkým, ako na to poukázala samotná odporkyňa, navrhovateľ svoje tvrdenie o ďalšej práci R-tímu ničím nepreukázal, keď v tomto smere neprodukoval žiadne dôkazy, a napokon toto jeho tvrdenie odporuje preukázanej zhode medzi údajmi, obsiahnutými v dokumente Vyhodnocení... a predžalobnou výzvou navrhovateľa zo dňa , ktorá z neho zjavne vychádza. Táto obrana navrhovateľa len svedčí o jeho snahe docieliť posunutie začiatku plynutia subjektívnej dvojročnej premlčacej doby podľa 106 ods. 1 Obč. zák. Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil podľa 219 ods. 1, 2 O. s. p., včítane výroku o trovách prvostupňového konania, v ktorom súd prvého stupňa rovnako nepochybil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa 224 ods. 1 v spojení s 142 ods. 1 O. s. p. V odvolacom konaní bola úspešná odporkyňa, preto jej odvolací súd v rozsudku, ktorý verejne vyhlásil, aj priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania, spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia. Odporkyňa si právo na náhradu trov odvolacieho konania uplatnila, trovy odvolacieho konania si však v zákonnej lehote nevyčíslila. Odvolací súd tak v zmysle ust. 151 ods. 2 O. s. p. nebol viazaný svojím výrokom o prisúdení náhrady trov odvolacieho konania odporkyni, a preto rozhodol, že odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.