ekonomický týždenník

ekonomický týždenník analyzy@pabk.sk

OBSAH Zaujalo nás: Čo čaká slovenskú ekonomiku v roku 2015? HDP bude rásť o niečo rýchlejšie, ale mzdy pomalšie. 3 Čo nové vo svete: Rusko čelí zníženému ratingu, Európska únia zase hroziacej deflácii 4 Euro aj naďalej na 9 ročnom minime 5 Zasadne poľská NBP, zmenu sadzieb neočakávame 5 Ropa Brent aj v tomto roku naďalej klesá 6 Slovenskí maloobchodníci v novembri s miernejším rastom tržieb Medziročný pokles exportu aj importu pokračoval aj v novembri 6 Cenová hitparáda: Čokoláda bola v novembri o vyše 10 % drahšia ako pred rokom. Naopak zemiaky o takmer polovicu lacnejšie. 6 7 Kalendár udalostí 3. týždňa 8 Predikcie podľa Poštovej banky 8 Tento dokument slúži ako doplnkový informačný materiál pre klientov Poštovej banky, a.s. [ďalej ako banka ]. Informácie a názory v ňom uvedené boli získané zo zdrojov, ktoré boli považované za spoľahlivé, avšak banka neposkytuje žiadnu záruku za ich úplnosť a správnosť. Taktiež tento dokument nie je ponukou alebo propagáciou nákupu alebo predaja ktoréhokoľvek finančného produktu. Tento dokument môže byť reprodukovaný alebo publikovaný l en s menom Poštovej banky. Poštová banka, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, analyzy@pabk.sk 2

Zaujalo nás: Čo čaká slovenskú ekonomiku v roku 2015? HDP bude rásť o niečo rýchlejšie, ale mzdy pomalšie. Rok 2014 je definitívne za nami. Každému z nás určite priniesol aj úspechy aj sklamania, pre slovenskú ekonomiku však bol vo všeobecnosti rokom pozitívnym. Skôr ako to, čo bolo, nás už ale zaujíma asi to, čo bude. Aký bude teda nový rok 2015 pre slovenské hospodárstvo? ukazovateľ 2014 F 2015 F Reálny rast HDP, r/r, v % 1] 2,3 2,7 Inflácia CPI, r/r, v % 1] 0,0 1,2 Miera evidovanej nezamestnanosti, v % 2] 12,3 11,8 Priemerná nominálna mzda, v EUR 1] 858 880 Reálny rast miezd, r/r, v % 1] 4,1 1,5 Základná úroková sadzba ECB, v % 0,05 0,05 F predikcia Poštovej banky, 1] priemer za rok, 2] ku koncu roka Zdroj: analytický tím Poštovej banky Slovenská ekonomika v roku 2014 šliapla na plyn, nakoľko v porovnaní s rastom HDP len o 0,9 % v roku 2013, sú čísla za rok 2014 oveľa zaujímavejšie. Konečné údaje týkajúce sa rastu našej ekonomiky za celý vlaňajší rok ešte nepoznáme, ale podľa našich odhadov by mal dosiahnuť úroveň 2,3 %. A v roku 2015 očakávame zrýchlenie rastu nášej ekonomiky na úroveň 2,7 %. Samozrejme tu však existujú riziká smerom nadol, ktoré pochádzajú predovšetkým z externého prostredia a ktoré môžu viesť k tomu, že konečný rast nášho hospodárstva bude pomalší ako očakávaný. Tieto riziká spočívajú predovšetkým v súčasnom geopolitickom napätí a vo vzájomných sankciách a obmedzeniach medzinárodného obchodu. Už v roku 2014 sa tradičný ťahúň slovenského hospodárstva, zahraničný obchod, takpovediac stiahol do úzadia a jeho príspevok k rastu ekonomiky bol výrazne slabší ako v predchádzajúcich rokoch. Naopak, za svoj minuloročný rast vďačí slovenská ekonomika hlavne domácej spotrebe a investičnej aktivite podnikateľov. Predpokladáme, že inak tomu nebude ani v roku 2015 a domáca spotreba aj v tomto roku významne prispeje k rastu slovenskej ekonomiky. Spotreba domácností sa bude môcť zvyšovať vďaka pokračujúcemu poklesu miery nezamestnanosti, nominálnemu aj reálnemu rastu miezd a len miernemu cenovému rastu, ktorý nebude príliš zaťažovať naše peňaženky. Z pohľadu cenového vývoja bol rok 2014 pre Slovensko výnimočný. Štatisticky totiž u nás v tomto roku ceny nielenže nerástli, ale počas viacerých mesiacov zaznamenávali medzimesačné i medziročné poklesy. Viac než dvadsaťročná slovenská história si takýto cenový vývoj nepamätá. S príchodom roka 2015 očakávame postupné zrýchľovanie cenového rastu, ktorého dôvodom bude slabšia báza z roka 2014. Neočakávame však, že by sa ceny v obchodoch začali razantnejšie zvyšovať a priemerná miera inflácie by mohla v tomto roku dosiahnuť 1,2 %. Celkový rast cenovej hladiny budú tlmiť nižšie ceny energií či dopravy. Dôvodom je znižovanie regulovaných cien elektriny a plynu, cestovanie vlakmi zadarmo pre určené skupiny obyvateľstva a zlacňovanie ropy a teda aj benzínu a nafty na pumpách. Uplynulý rok priniesol pozitívny vývoj aj na náš trh práce. Miera nezamestnanosti sa podľa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny od februára 2014 nepretržite znižovala a tento vývoj nenarušil ani tradičný prílev absolventov na úrady práce v máji a septembri či jesenný úbytok sezónnych prác. Ekonomický rast a súvisiaca tvorba nových pracovných miest by sa aj v tomto roku mali postarať o ďalší pokles miery nezamestnanosti na Slovensku. Očakávame, že evidovaná miera nezamestnanosti tak do konca roka 2015 klesne na 11,8 %. V letných mesiacoch, pre ktoré sú typické sezónne práce, by miera nezamestnanosti mohla poklesnúť aj bližšie k úrovni 11,5 %. Napriek celkovému poklesu miery nezamestnanosti ale nepredpokladáme, že by sa začali výraznejšie stierať rozdiely medzi jednotlivými regiónmi. A s priaznivým vývojom na trhu práce idú ruka v ruke aj optimistickejšie sa vyvíjajúce mzdy v našom hospodárstve. Vlaňajšok nebol výnimkou, kedy sme aj vďaka pomalému rastu cien zaznamenávali rast reálnych miezd. Analytický tím Poštovej banky očakáva pre celý rok 2014 priemernú mzdu v slovenskej ekonomike na úrovni do 860 EUR pri medziročnom raste okolo 4 %. V roku 2015 predpokladáme spomalenie rastu nominálnych miezd na 2,5 % a očakávame, že priemerná mzda tento rok dosiahne 880 EUR. Očakávaná rýchlejšia inflácia ale z tohto mzdového rastu zrejme čo to ukrojí a reálne si síce polepšíme, ale len o cca 1,5 percenta. A čo čakáme od roka 2015 na poli menovej politiky? Hlavným posolstvom bude rozchádzanie sa menových politík na pobrežiach Atlantického oceánu. Všetko totiž nasvedčuje tomu, že nožnice medzi úrokovými sadzbami v eurozóne a USA sa budú ďalej roztvárať. Zatiaľ čo ECB bude v tomto roku menovú politiku ďalej uvoľňovať, Fed si pripravuje pôdu na jej sprísnenie. A tak zatiaľ čo úrokové sadzby v USA by sa mohli dostať nad úroveň 1 %, základná sadzba ECB bude na konci roka 2015 takmer určite stále v blízkosti nuly. Výraznejší rast úrokov preto neočakávame ani v prípade bankových produktov, a to či vkladových alebo úverových. 3

Čo nové vo svete: Rusko čelí zníženému ratingu, Európska únia zase hroziacej deflácii GRÉCKO: V súčasnosti je už dlhšiu dobu vývoj na finančných trhoch ovplyvnený situáciou v Grécku. To patrí už niekoľko rokov k problémovým hráčom EÚ. Súčasnú situáciu ešte viac komplikuje fakt, že ani v treťom, a teda poslednom, kole volieb, ktoré sa konalo 29.12.2014, sa premiérovi Samarasovi nepodarilo získať dostatok hlasov pre svojho nominanta Dimasa. Obavy pred blížiacimi sa predčasnými voľbami, ktoré sa uskutočnia 25.1.2015, uplynulý týždeň spôsobili, že výnosy 10 ročných gréckych dlhopisov vzrástli nad hranicu 10 %. Stalo sa tak po 15 mesiacoch, a teda prvýkrát od septembra 2013. Investori sa totiž boja už toľkokrát spomínanej situácie, ktorá by mohla nastať po zvolení lídra opozičnej gréckej strany Syriza za prezidenta. V ostatnej dobe sa veľa špekuluje aj o tom, či by Grécko v takom prípade nevystúpilo z eurozóny. Nikto si však netrúfa odhadnúť, aké dôsledky by takýto krok zo strany Grécka mohol mať. Podľa najnovších vyjadrení z úst nemeckých predstaviteľov najväčšia európska ekonomika takýto scenár odmieta. Napriek tomu ale zvýšenú volatilitu a tlak na grécke dlhopisy môžeme očakávať aj počas nasledujúcich dvoch až troch týždňov. MAĎARSKO: Zsolt Németh, člen Orbánovho Fideszu, vyjadril verejne nespokojnosť so zahraničnou politikou súčasného maďarského premiéra. Ten by mal podľa Némethových najnovších slov dať jasne najavo, že Maďarsko sa dištancuje od Ruska a stojí za Nemeckom a nezávislou a suverénnou Ukrajinou. Náš južný sused je podľa jeho názoru stále považovaný za jedného z najväčších Putinových spojencov, kým v záujme by malo byť pridanie sa na stranu Ukrajiny, kde žije 200 tis. Maďarov. Orbán dal totiž v uplynulom roku verejne najavo ústretový krok voči ruskému prezidentovi tým, že kritizoval sankcie, ktoré uvalila EÚ voči najväčšej krajine sveta. Po tom, ako EÚ obvinila Putina z podpory separatizmu na východnej Ukrajine, Orbán síce zmenil rétoriku a priklonil sa na stranu Nemecka. To však podľa Németha nestačí na nápravu súčasného vnímania Maďarska, ktoré má v dôsledku toho oslabené vzťahy aj s Poľskom a baltickými štátmi. UKRAJINA: Európska únia zvažuje ďalšiu pomoc Ukrajine. Jednalo by sa tak už o tretí balík pôžičiek, tentokrát vo výške 1,8 mld. EUR. V predchádzajúcich dvoch kolách prijal náš východný sused pomoc v objeme 1,6 mld. EUR, schválených v uplynulom roku. Ukrajina sa v súčasnosti nachádza v najhlbšej recesii od roku 2009 a Európska únia jej chce dať najavo, že za ňou stojí. Potvrdili to aj slova prezidenta Európskej komisie Junckera, ktorý vyhlásil, že EÚ je pripravená pokračovať v poskytovaní potrebnej pomoci. Tú však ešte musí schváliť Európsky parlament a vlády členských krajín a je spojená so záväzkom Ukrajiny reformovať, a teda plniť aj podmienky Medzinárodného menového fondu [MMF]. Tie zahŕňajú finančnú konsolidáciu, zmeny v energetickom a bankovom priemysle, ale aj ďalšie opatrenia. Zaujímavosťou je, že maďarský rodák a americký miliardár George Soros sa nedávno vyjadril, že konflikt na Ukrajine predstavuje pre Európu väčšie nebezpečenstvo ako Grécko. EURÓPSKA ÚNIA: Podľa predbežných údajov nemeckého štatistického úradu medziročná inflácia v decembri spomalila rast na viac ako päťročné minimum. Spotrebiteľské ceny v krajine v decembri podľa harmonizovaných údajov spomalili rast na 0,1 % z novembrových 0,5 %. Podľa národnej metodiky inflácia klesla na 0,2 % z úrovne 0,6 %. Obe hodnoty boli najnižšie od októbra 2009. A akoby to nestačilo, na základe predbežných údajov Eurostatu čelí menová únia deflácii. V decembri totiž podľa Eurostatu ceny tovarov a služieb v eurozóne klesli o 0,2 %. Výrazné spomalenie rastu cien v najväčšej európskej ekonomike a hrozba deflácie v eurozóne podporujú špekulácie, že Európska centrálna banka [ECB] by ešte tento mesiac mohla ohlásiť nákupy vládnych dlhopisov. Tlačenie nových peňazí prostredníctvom takzvanej politiky kvantitatívneho uvoľňovania môže byť pre ECB jedným z posledných nástrojov, ako priblížiť infláciu ku svojej cieľovej hodnote tesne pod 2 % - ami. Najbližšie zasadnutie ECB venované menovej politike sa uskutoční 22. januára. NEMECKO:Medzinárodná ratingová agentúra Standard & Poor's potvrdila Nemecku rating dlhodobých a krátkodobých záväzkov v zahraničnej a domácej mene na úrovni AAA/A-1+. Potvrdenie hodnotenia úverovej spoľahlivosti krajiny odzrkadľuje názor agentúry, podľa ktorej je Nemecko modernou, vysoko diverzifikovanou a konkurencieschopnou ekonomikou dlhodobo uplatňujúcou rozumnú fiškálnu politiku so schopnosťou dodržiavať disciplínu v oblasti výdavkov. Agentúra prognózuje, že v roku 2015 vzrastie HDP krajiny o 1,1 %. RUSKÁ FEDERÁCIA: Aj Rusko zastihlo prehodnocovanie ratingu, v tomto prípade však v jeho neprospech. Medzinárodná ratingová agentúra Fitch znížila dlhodobý emisný rating [IDR] Ruska v domácej a v cudzej mene na stupeň BBB- zo stupňa BBB. Výhľad dlhodobých ratingov IDR je negatívny. Rovnaké zníženie zaznamenal aj rating nadradených nezabezpečených záväzkov v domácej a v cudzej mene a tiež stropný rating krajiny. Krátkodobý IDR Ruska agentúra potvrdila na stupni F3. Pod zhoršenie ratingu sa podpísal fakt, že hospodársky výhľad Ruska sa od polovice roku 2014 výrazne zhoršil vzhľadom na oslabenie rubľa a pokles cien ropy a zároveň výrazne stúpli úrokové sadzby. Agentúra predpokladá, že ekonomika krajiny v tomto roku oslabí o 4 %, pričom predchádzajúca prognóza rátala s poklesom o 1,5 %. Ekonomiku naďalej oslabujú sankcie zo strany Západu. 4

Euro aj naďalej na 9 ročnom minime 1,37 1,27 EURUSD 1,17 0,82 0,79 EURGBP 0,76 28,40 27,80 EURCZK Zdroj: Bloomberg 27,20 124,0 112,0 USDJPY 100,0 Ani druhý týždeň roka 2015 sa pre euro nezačal pozitívne. Ešte počas prvého pracovného dňa klesla spoločná mena eurozóny voči jej americkému náprotivku na úroveň 1,1930 EURUSD. V utorok sa chvíľu zdalo, že časť strát dokáže euro vymazať. Do záveru obchodovania sa však európska mena prepadla ešte viac ako deň predtým a to až na zatváraciu úroveň 1,1890 EURUSD. Zmenu smerom nahor nepriniesla ani streda. Predbežné údaje o deflácii v eurozóne spôsobili oslabenie sa eura o ďalšie štyri desatiny percenta. Ceny totiž poklesli viac než sa očakávalo a to by znamenalo, že menová únia čelí deflácii prvýkrát od roku 2009. Tento vývoj cien tiež predurčuje, že ECB je zase o krok bližšie k spusteniu kvantitatívneho uvoľňovania. Stredu tak euro uzavrelo na úrovni 1,1840 EURUSD. V štvrtok vplyvom nelichotivých informácii z Nemecka a obáv pred gréckymi voľbami sa naša domáca mena prepadla až na svoje intradenné minimum 1,1750 EURUSD. V priebehu dňa sa jej z tohto dna podarilo ešte odraziť, no obchodovanie aj tak uzavrela pod hranicou 1,1800 EURUSD. Zmiešané dáta z amerického trhu práce so sebou ale priniesli oslabenie sa dolára v posledný pracovný deň minulého týždňa a pomohli tak euru. Euro zamierilo nahor a za piatok si prvýkrát počas uplynulého týždňa pripísalo voči zelenej bankovke zisky na úrovni 4 desatín percenta a obchodovanie ukončilo na úrovni 1,1840 EURUSD. Za celý týždeň si spoločná mena eurozóny odpísala 1,3 % svojej hodnoty. V medzimesačnom porovnaní sa euro oslabilo o 4,3 % a medziročne stratilo na sile 13 %. Euro sa tak aktuálne nachádza na svojich nových 9 ročných minimách. Meny nášho regiónu vo všeobecnosti nasledujú vývoj eura voči doláru. Uplynulý týždeň bol však výnimkou pre maďarský forint a poľský zlotý. Maďarský forint sa v týchto dňoch voči euru pohybuje v blízkosti svojho 3 ročného minima. V priebehu uplynulého týždňa sa oslabil voči spoločnej mene eurozóny aj nad hladinu 320 EURHUF, ku koncu týždňa sa mu ale podarilo mierne zhodnotiť na úroveň cca 317 EURUHUF. Poľský zlotý sa počas uplynulého týždňa posilnil voči spoločnej mene eurozóny o necelé percento na úroveň 4,2675 EURPLN. Česká koruna sa pobrala smerom k dlhodobým minimám voči euru, za uplynulý týždeň sa oslabila o 1,7 % až na úroveň 28,1340 EURCZK. Zasadne poľská NBP, zmenu sadzieb neočakávame Tento týždeň zasadá ďalšia centrálna banka spomedzi tých, o ktorých vás pravidelne informujeme. V stredu, 14. januára 2015, bude o menovej politike rozhodovať poľská centrálna banka [NBP]. Predpokladáme, že centrálni bankári krajiny potvrdia základnú úrokovú sadzbu na aktuálnej úrovni. Počas najbližších mesiacov však možno očakávať, že vplyvom deflácie a situácie v Európe môže dôjsť k jej zníženiu. Uplynulý týždeň zasadla britská BoE, ktorá ako sme očakávali, ponechala základnú úrokovú sadzbu na rovnakej úrovni, a to 0,50 %. Britskí centrálni bankári rovnako nechali bez zmeny aj cieľový objem nakupovaných aktív, a to na úrovni 375 mld. GBP. % Vývoj na peňažnom trhu 0,70 0,35 0,00 1M EURIBOR 3M EURIBOR 12M EURIBOR sadzba ECB % Sadzby národných bánk vo svete 1,00 0,50 0,00 ECB FED BoE % Sadzby národných bánk V4 3,00 1,50 0,00 ECB ČNB NBP MNB 5

1-13 2-13 3-13 4-13 5-13 6-13 7-13 8-13 9-13 10-13 11-13 12-13 1-14 2-14 3-14 4-14 5-14 6-14 7-14 8-14 9-14 10-14 11-14 2-13 3-13 4-13 5-13 6-13 7-13 8-13 9-13 10-13 11-13 12-13 1-14 2-14 3-14 4-14 5-14 6-14 7-14 8-14 9-14 10-14 11-14 12-14 1-15 Ropa Brent aj v tomto roku naďalej klesá 125 110 95 80 65 50 Cena ropy Brent [v USD za barel] Zdroj: Bloomberg V prvý deň uplynulého týždňa ceny ropy oslabili. Podpísali sa pod to správy o spomalení rastu v americkom priemysle, ktoré naznačili, že dopyt po komodite bude ďalej klesať. Ropa Brent sa tak obchodovala na úrovni 53,11 USD za barel. Ceny ropy vplyvom spomenutých obáv klesali aj v utorok. Severomorská zmes sa obchodovala za 51,10 USD za barel. K zmene došlo v stredu vplyvom najnovších správ o prekvapujúcom poklese zásob tejto komodity v USA. Cena Brentu tak v stredu mierne vzrástla na 51,15 USD za barel. Tento trend si však udržať nedokázala a už v štvrtok opäť zlacnela až na zatváraciu úroveň 50,96 USD za barel. Štvrtkové obchodovanie s ropou sa odvíjalo od údajov z amerického trhu práce. Pokles cien tejto komodity pokračoval aj v piatok. Cena britskej ropy sa dostala na najnižšiu úroveň od apríla 2009. Posledný pracovný deň týždňa uzavrela na úrovni 50,11 USD za barel. Za týždeň sa cena Brentu prepadla o viac než 11 %. Medzimesačný pokles dosiahol 25,5 % a v medziročnom porovnaní stratila ropa na sile 51 %. Slovenskí maloobchodníci v novembri s miernejším rastom tržieb v %, r/r Maloobchodné tržby v SR Zdroj: ŠÚ SR 8 6 4 2 0-2 Najvýraznejší nárast tržieb za desať mesiacov roka 2014 zaznamenali slovenskí maloobchodníci v októbri a to až o 6,5 %. Podľa najaktuálnejších údajov Štatistického úradu SR [SÚ SR] ale v novembri rast maloobchodný tržieb spomalil a dosiahol len úroveň 2,4 %. K uzavretiu celého roka nám chýba spoznať už len údaje za december, už teraz však môžeme konštatovať, že vlaňajšok sa vyvíjal pre našich maloobchodníkov pozitívne. Slováci vo všeobecnosti zvyšovali svoju spotrebu a to vďaka klesajúcej nezamestnanosti a reálnemu rastu miezd. Najväčší medziročný rast tržieb pocítili maloobchodníci v nešpecializovaných predajniach, teda rôzne supermarkety [o 5,0 %] a maloobchod mimo predajní, stánkov a trhov, kam zaraďujeme aj internetové obchody [o 4,7%]. Pod vyššie tržby v týchto oblastiach sa už pravdepodobne podpisovali aj blížiace sa vianočné sviatky. Medziročný pokles svojich tržieb ale zaznamenalo až päť oblastí nášho maloobchodu. Z toho najväčšiemu prepadu tržieb museli čeliť obchodníci s potravinami, nápojmi a nápojmi v špecializovaných predajniach [o 6,7 %]. Tržby v maloobchode s tovarom pre kultúru a rekreáciu sa medziročne znížili o 1,5 % a zvyšné tri oblasti maloobchodu vykázali len mierny pokles svojich tržieb do jedného percenta. Relatívne pozitívne správy zastihli eurozónu a EÚ ako celok. Podľa údajov Eurostatu v medziročnom porovnaní vzrástli maloobchodné tržby v eurozóne o 1,6 % a o 2,6 % v EÚ 28. Spomedzi jednotlivých krajín EÚ si najväčší medziročný nárast tržieb pripísali Luxembursko [o 10,9 %], Estónsko [o 9,0 %] a Rumunsko [o 8,2 %]. Medziročný pokles zasiahol spomedzi doposiaľ zverejnených údajov len 2 krajiny, a to Fínsko [o 2,4 %] a Rakúsko [o 2,3 %]. 6

1-13 2-13 3-13 4-13 5-13 6-13 7-13 8-13 9-13 10-13 11-13 12-13 1-14 2-14 3-14 4-14 5-14 6-14 7-14 8-14 9-14 10-14 11-14 Medziročný pokles exportu aj importu pokračoval aj v novembri v mil. EUR 7 000 6 000 5 000 4 000 3 000 2 000 1 000 0 Vývoj zahraničného obchodu Celkový dovoz Celkový vývoz Zdroj: ŠÚ SR Aj v novembri slovenský vývoz a dovoz tovarov medziročne poklesli a to už štvrtý mesiac v rade. Saldo zahraničného obchodu SR ostalo ale aj naďalej aktívne a predstavovalo objem 431,6 mil. EUR. Vyplynulo to z údajov ŠÚ SR. V jedenástom mesiaci vlaňajška sa zo Slovenska vyviezli tovary a služby v hodnote 5 732,9 mil. EUR, čo v porovnaní s rovnakým mesiacom roka 2013 predstavuje pokles o 6,5 %, teda najvýraznejší pokles za rok 2014. K zníženiu však došlo aj na strane dovozu a toto zníženie bolo ešte výraznejší ako v prípade exportu. V medziročnom porovnaní sa objem nášho dovozu znížil až o 10,7 % a dosiahol úroveň 5 301,3 mil. EUR. Aj kumulatívne saldo zahraničného obchodu bolo za prvých jedenásť mesiacov roka 2014 aktívne, a to v objeme 4 714,1 mil. EUR. Oproti rovnakému obdobiu roka 2013 je tak vyššie o viac než 400 mil. EUR. 7

Cenová hitparáda: Čokoláda bola v novembri o vyše 10 % drahšia ako pred rokom. Naopak zemiaky o takmer polovicu lacnejšie. Cenová hitparáda Tovar MJ 11_2013 10_2014 11_2014 m/m r/r 1 Čokoláda mliečna 100 g 0,88 0,93 0,97 4,3% 10,2% 2 Oštiepok údený 1 kg 10,72 11,52 11,47-0,4% 7,0% 3 Pasterizované plnotučné mlieko 1 l 0,92 0,96 0,97 1,0% 5,4% 4 Tvaroh 250 g 1,16 1,17 1,20 2,6% 3,4% 5 Víno hroznové biele fľaškové 1 l 2,51 2,60 2,58-0,8% 2,8% 6 Jogurt ovocný 150 g/ml 0,37 0,38 0,38 0,0% 2,7% 7 Chlieb tmavý 1 kg 1,31 1,33 1,34 0,8% 2,3% 8 Pasterizované polotučné mlieko 1 l 0,78 0,80 0,79-1,3% 1,3% 9 Sardinky v oleji 125 g 1,01 1,03 1,02-1,0% 1,0% 10 Syr Eidamská tehla 1 kg 6,29 6,28 6,34 1,0% 0,8% 11 Pšeničná múka polohrubá výber 1 kg 0,46 0,45 0,46 2,2% 0,0% 12 Rožok biely obyčajný 40 g 0,06 0,06 0,06 0,0% 0,0% 13 Pivo 12 % - fľaškové 0,5 l 0,66 0,66 0,66 0,0% 0,0% 14 Masť škvarená bravčová 1 kg 2,78 2,78 2,77-0,4% -0,4% 15 Pražená káva mletá - Štandard zmes 1 kg 10,98 11,05 10,92-1,2% -0,5% 16 Šunková saláma 1 kg 4,90 4,80 4,87 1,5% -0,6% 17 Hovädzie mäso predné s kosťou 1 kg 4,76 4,71 4,70-0,2% -1,3% 18 Zahustené sladené mlieko (SALKO) 397 g 2,14 2,18 2,11-3,2% -1,4% 19 Mlieko kyslé 1 kus 0,63 0,64 0,62-3,1% -1,6% 20 Jemné párky 1 kg 4,33 4,29 4,25-0,9% -1,8% 21 Hovädzie mäso zadné bez kosti 1 kg 8,66 8,41 8,47 0,7% -2,2% 22 Cestoviny vaječné 500 g 1,13 1,12 1,10-1,8% -2,7% 23 Hovädzie mäso predné bez kosti 1 kg 6,93 6,78 6,74-0,6% -2,7% 24 Lahôdkový margarín 250 g 0,72 0,74 0,70-5,4% -2,8% 25 Čerstvé maslo 125 g 1,07 1,05 1,04-1,0% -2,8% 26 Trvanlivá saláma 1 kg 7,74 7,46 7,46 0,0% -3,6% 27 Kurča pitvané 1 kg 2,67 2,61 2,54-2,7% -4,9% 28 Bravčová krkovička s kosťou 1 kg 4,17 4,08 3,96-2,9% -5,0% 29 Bravčový bôčik 1 kg 3,75 3,52 3,56 1,1% -5,1% 30 Bravčové stehno bez kosti 1 kg 4,83 4,60 4,55-1,1% -5,8% 31 Bravčové karé s kosťou 1 kg 4,73 4,49 4,43-1,3% -6,3% 32 Bravčové pliecko bez kosti 1 kg 4,22 4,04 3,95-2,2% -6,4% 33 Vajcia slepačie čerstvé 10 ks 1,66 1,53 1,54 0,7% -7,2% 34 Ryža lúpaná 1 kg 1,44 1,29 1,33 3,1% -7,6% 35 Jedlý olej 1 l 1,98 1,71 1,68-1,8% -15,2% 36 Jablká 1 kg 1,18 1,05 0,93-11,4% -21,2% 37 Cukor kryštálový 1 kg 1,08 0,85 0,82-3,5% -24,1% 38 Zemiaky konzumné 1 kg 0,67 0,40 0,36-10,0% -46,3% Zdroj: Databáza Slovstat ŠÚ SR, prepočet analytického tímu Poštovej banky Po mesiaci Vám opäť prinášame našu cenovú hitparádu, tentokrát za november 2014. Zostavujeme ju na základe cien 36 potravín a 2 alkoholických nápojov, ktoré Štatistický úrad SR zverejňuje v databáze Slovstat. Váha databázou zverejnených potravín sa na celkovej váhe potravín v spotrebnom koši [143 položiek] podieľa viac ako 40 percentami. V novembri 2014 sa na čele rebríčka ocitla opäť mliečna čokoláda, ktorá medziročne zdražela o vyše 10,0 %. Dôvodom je podľa nás najmä vysoká cena kakaa na svetovom trhu. Za čokoládou nasledovali a medziročný nárast ceny o cca 3 % až 7 % vykázali viaceré mliečne výrobky ako údený oštiepok, mlieko či tvaroh. V prvej desiatke potravín s najvýraznejším cenovým rastom sa ale umiestnili aj ďalšie mliečne výrobky. Najvýraznejší medziročný pokles ceny, až o 46,3 %, bol vykázaný v prípade zemiakov. O takmer štvrtinu lacnejší ako v novembri 2013 bol však aj kryštálový cukor a za jablká sme zaplatili o pätinu menej ako pred rokom. Lacnejšie ako pred rokom nás vyšlo celkovo až 25 sledovaných potravín vrátane viacerých výrobkov z mäsa. Ceny troch položiek sa medziročne nezmenili. Najvýraznejší medzimesačný nárast ceny, o 4,3 %, sa v novembri týkal taktiež mliečnej čokolády. Naopak, jablká a zemiaky oproti októbru zlacneli o vyše desatinu. 8

Kalendár udalostí 3. týždňa Indikátor Obdobie Odhad PABK Odhad trhu Priemyselná produkcia [12. január 2015], v %, r/r november 2014 Stavebná produkcia [12. január 2015], v %, r/r november 2014 Tržby, mzdy, zamestnanosť vo vybraných odvetviach [13. január 2015], v mil. EUR november 2014 Index spotrebiteľských cien CPI [14. január 2015], v %, r/r december 2014 0,2 0,1 Harmonizovaný index spotrebiteľských cien HICP [16. január 2015], v %, r/r december 2014 0,2 0,1 Nové priemyselné objednávky [16. január 2015], v % november 2014 Kľúčová sadzba poľskej centrálnej banky NBP [14. január 2015], v % január 2015 2,00 [bez zmeny] 2,00 Predikcie podľa Poštovej banky Indikátor 3 Q 2014 4 Q 2014 1 Q 2015 2014 2015 HDP [%, r/r, stále ceny] 1] 3] 2,4* 1,9 2,1 2,3 2,7 CPI [%, r/r] 1] 4] 0,1* 0,0 0,7 0,2 1,8 HICP [%, r/r] 1] 4] 0,2* 0,0 0,7 0,2 1,8 PPI [%, r/r] 1] 4] 3,4* 3,1 1,0 2,9 1,5 Index reálnej mzdy [%, r/r] 1] 3] 4,3* 3,0 2,8 4,1 1,5 Evidovaná nezamestnanosť [%] 1] 3] 12,56* 12,32 12,33 12,80 11,96 Obchodná bilancia [saldo, v mil. EUR] 5] 6] 1 258,3* 610,0 1 247,0 4 192,4 4 460,0 EUR/USD 2] 4] 1,26* 1,21* 1,20 1,21* 1,23 Základná sadzba ECB 2] 4] 0,05* 0,05* 0,05 0,05* 0,05 1M EURIBOR [%, p. a.] 2] 4] 0,01* 0,02* 0,02 0,02* 0,03 1] priemer za kvartál 2] ku koncu kvartálu 3] priemer za rok 4] ku koncu roka 5] kumulatív za kvartál 6] kumulatív za rok * skutočnosť 9