Správa. o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike 2002

Transkript

1 Správa o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike 2002 Bratislava jún 2002

2 OBSAH I. SITUÁCIA POĽNOHOSPODÁRSTVA A POTRAVINÁRSTVA V ROKU Hlavné charakteristiky vývoja národného hospodárstva Postavenie slovenského poľnohospodárstva a potravinárstva v národnom hospodárstve a medzinárodnom porovnaní Hlavné výrobné faktory Poľnohospodárska pôda Kapitálová vybavenosť Ľudské zdroje Trh výrobných vstupov a výrobných faktorov Trh s hlavnými výrobnými vstupmi do poľnohospodárstva Trh s pôdou a cena pôdy Trh práce Poľnohospodárska výroba a agropotravinársky trh Vývoj hrubej poľnohospodárskej produkcie Rastlinná výroba Živočíšna výroba Sebestačnosť v základných poľnohospodárskych komoditách Výroba potravín Kvalita potravín Spotreba potravín Cenový vývoj na poľnohospodárskom a potravinovom trhu Zahraničný obchod s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami Vývoj konkurencieschopnosti poľnohospodárskej a potravinovej produkcie Medzinárodné porovnanie vybraných ukazovateľov poľnohospodárskej výroby Výroba obnoviteľných a druhotných zdrojov energie a nepotravinárske využitie poľnohospodárskych surovín Vzťah poľnohospodárstva k životnému prostrediu Ekonomické výsledky poľnohospodárstva Výsledky odvetvia podľa ekonomického poľnohospodárskeho účtu (EAA) Výsledky hospodárenia v poľnohospodárskej prvovýrobe Výsledky hospodárenia právnických osôb Výsledky hospodárenia fyzických osôb Výsledky hospodárenia malých a stredných podnikov Výsledky hospodárenia v potravinárskom priemysle Závery vyplývajúce z hodnotenia ekonomických výsledkov Stav podnikateľskej štruktúry v poľnohospodárstve, poľnohospodárskych službách a potravinárskom priemysle Organizácia štátnej správy Výskum, vzdelávanie, poradenstvo, informatika a štatistika Samosprávne a záujmové organizácie

3 II. AGRÁRNA POLITIKA V ROKU Legislatívne opatrenia Inštitucionálne zabezpečenie agrárnej politiky vrátane finančných transferov Pozemkové úpravy a úprava vlastníckych a užívacích pomerov k pôde Podporné opatrenia v poľnohospodárstve a potravinárstve Organizácia trhu a podpora trhových cien Priame platby Podpora hospodárenia v znevýhodnených oblastiach Environmentálne platby Podpora vstupov do poľnohospodárstva Podpora všeobecných služieb Opatrenia na rozvoj vidieka Opatrenia v oblasti daní, úverov a poistenia Podpora spracovateľov a spotrebiteľov potravín Zhodnotenie podporných opatrení agrárnej a potravinovej politiky Hodnotenie podpôr podľa metodiky OECD Súhrnná podpora slovenského poľnohospodárstva Produkčná podpora podľa vybraných komodít Zahraničná obchodná politika Medzinárodná spolupráca Príprava na vstup do Európskej únie Plnenie národného programu implementácie acquis Príprava dodatkových informácií k pozičnému dokumentu Aktivity v rámci programov PHARE, SAPARD a twinningového procesu III. NÁVRHY OPATRENÍ NA REALIZÁCIU AGRÁRNEJ POLITIKY V ROKU IV. VÝCHODISKÁ PRE ROZPOČET ROKU V. Zoznam príloh Príloha 1 Zoznam regionálnych odborov MP SR a okresy patriace do ich pôsobnosti Príloha 2 Prehľad organizácií VVZ v APK podľa organizačno-právnej formy Príloha 3 Prehľad rozpočtových a príspevkových organizácii APK v pôsobnosti MP SR Príloha 4 Projekty a aktivity zahraničnej spolupráce AGROINŠTITÚTU Nitra v roku Príloha 5 Zoznam regionálnych komôr SPPK a okresy patriace do ich pôsobnosti Príloha 6 Prehľad podnikateľských a záujmových zväzov a združení, členov SPPK Príloha 7 Zoznam právnych predpisov týkajúcich sa APK TABUĽKY ZOZNAM POUŽITÝCH SKRATIEK 2

4 I. SITUÁCIA POĽNOHOSPODÁRSTVA A POTRAVINÁRSTVA V ROKU Hlavné charakteristiky vývoja národného hospodárstva V roku 2001 pokračoval rast výkonnosti ekonomiky meranej hrubým domácim produktom (v stálych cenách o 1,1 percentuálneho bodu). Rast domáceho aj zahraničného dopytu bol na takmer rovnakej úrovni (6,6 resp. 6,5 %). Medziročný rast HDP ovplyvnil najmä rast v trhových a netrhových službách, pričom rast o 2,5 % sme zaznamenali aj v pôdohospodárstve. Spomalenie rastu regulovaných cien priaznivo vplývalo na vývoj miery inflácie. Jej medziročné zníženie (z 12,0 % na 7,3 %) pozitívne ovplyvnilo vývoj reálnych miezd, ktoré po dvojročnom poklese vzrástli o 0,8 %. Negatívnym javom vývoja národnej ekonomiky bolo podstatne výraznejšie tempo rastu dovozov ako vývozov s následným dosiahnutím najvyššieho záporného salda zahraničného obchodu od vzniku samostatnej republiky (102,2 mld. Sk), prehĺbenie vysokej miery nezamestnanosti (z 18,6 % na 19,2 %) a deficit štátneho rozpočtu (z 3,1 % k HDP na 4,6 %). Medziročný vývoj hlavných ukazovateľov ekonomiky SR Tabuľka č. 1 Ukazovateľ Merná jednotka Tempo rastu HDP - v bežných cenách zmena v % 8,6 8,8 8,7 - v stálych cenách zmena v % 1,9 2,2 3,3 Miera inflácie 1) zmena v % 10,6 12,0 7,3 Miera nezamestnanosti 2) % 16,2 18,6 19,2 Saldo zahraničného obchodu mld. Sk -45,7-42,4-102,2 Saldo štátneho rozpočtu mld. Sk -14,8-27,6-44,4 Saldo štátneho rozpočtu k HDP v % -1,9-3,1-4,6 Bežný účet platobnej bilancie k HDP v % -5,7-4,8-8,6 Tempo rastu investícií (b.c.) zmena v % -12,9 11,7 4) Prílev priamych zahraničných investícií mld. Sk 16,4 93,9 28,9* Priame zahraničné investície spolu mld. Sk 95,4 175,0 203,5* Priemerná nomin.mes.mzda 3) Sk Rast priem. nomin.mes.mzdy 3) zmena v % 7,2 6,5 8,2 Rast priem. reál. mes.mzdy 3) zmena v % -3,1-4,9 0,8 Výmenný kurz Sk/USD 41,4 46,2 48,3 Výmenný kurz Sk/EUR 44,1 42,5 43,3 Diskontná sadzba % 8,8 8,8 8,8 Úroková miera % 16,7 11,8 10,4 Prameň: Štatistická správa o základných vývojových tendenciách v hospodárstve SR v roku 2001, Národná banka Slovenska, Mesačný bulletin NBS, január 2002 * - údaj k ) v priemere za obdobie 2) podľa výberového zisťovania pracovných síl 3) vrátane odhadu za zamestnancov u živnostníkov (bez podnikateľského príjmu) 4) údaj nie je zatiaľ dostupný 1

5 Graf č. 1 Vývoj hlavných ukazovateľov ekonomiky SR 30% 20% 10% 0% -10% -20% Saldo št. rozpočtu k HDP Tempo rastu HDP v stálych cenách Bežný účet k HDP Inflácia Miera nezamestnanosti 2. Postavenie slovenského poľnohospodárstva a potravinárstva v národnom hospodárstve a medzinárodnom porovnaní Z medziročného porovnania podielu poľnohospodárstva na základných národohospodárskych ukazovateľoch vyplýva, že: napriek medziročnému zvýšeniu HDP v poľnohospodárstve sa jeho účasť na celkovej tvorbe HDP medziročne nezmenila, ale zvýšila sa na celkovej tvorbe pridanej hodnoty, výraznejšie tempo obstarávania investícií v poľnohospodárstve sa prejavilo zvýšením jeho podielu na obstaraných investíciách v NH, pokles zamestnancov v poľnohospodárstve znížil jeho účasť na celkovej zamestnanosti, ktorá bola sprevádzaná ďalším prehĺbením mzdovej disparity až na 76,1 % priemeru NH, miernejšie prehĺbenie záporného salda v zahraničnom obchode s agropotravinami v porovnaní s národohospodárskym priemerom sa prejavilo v medziročnom poklese participácie agropotravinárskeho sektora na zápornej bilancii zahraničného obchodu SR, napriek tomu výrazný rast a výška deficitu zahraničného obchodu s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami signalizuje naliehavosť riešenia exportnej politiky a zvyšovania konkurenčnej schopnosti v agropotravinárstve. 2

6 Podiel poľnohospodárstva na základných ukazovateľoch národnej ekonomiky Tabuľka č. 2 Ukazovateľ Podiel na HDP v % HDP spolu 100,00 100,00 100,00 z toho:- pôdohospodárstvo 4,88 4,93 4,89 -- poľnohospodárstvo 4,29 4,34 4,34 - priemysel spolu 28,23 28,16 27,36 -- potravinárstvo 3,19 2,92 2,35 - stavebníctvo 3,78 3,14 3,08 - služby trhové a netrhové 53,47 54,54 55,77 Podiel dotácií do poľnohospodárstva na HDP 1,08 0,92 0,93 Podiel poľnohospodárstva na: - medzispotrebe 5) 3,60 3,26 3,40 - obstaraných investíciách 2,47 2,63 4,23 g) - pridanej hodnote 5) v b.c. 3,71 4,00 4,21 - zamestnanosti 1) 4,30 5,50 5,24 - priemernej mzde 2) 76,70 76,50 76,11 - salde zahraničného obchodu 3) 33,28 39,73 19,64 -- dovoze 6,96 5,94 5,99 -- vývoze 4,12 3,32 3,68 Prameň: a) Štatistická správa o základných vývojových tendenciách v hospodárstve SR v roku 2001 b) Ukazovatele ekonomického vývoja, ŠÚ SR, 2001, c) Vybrané ekonomické ukazovatele a zamestnanci v poľnohospodárstve za SR, ŠÚ SR, d) Zamestnanci a priemerné mesačné mzdy, ŠÚ SR e) prepočty VÚEPP f) Makroekonomické ukazovatele štvrťročných NÚ a pridaná hodnota, ŠÚ SR g) na základe predbežného odhadu ŠÚ SR Pozn.: na vyjadrenie podielu poľnohospodárstva na HDP, medzispotrebe a pridanej hodnote NH sú použité dáta národných účtov v stálych cenách 1) podiel na zamestnanosti poľnohospodárstva z dát prameňov b), a) 2) podiel na priemernej mzde odvetví ekonomickej činnosti NH z dát prameňov b), c) 3) agropotravinársky obchod na celkovom zahraničnom obchode z dát prameňov a) a colnej štatistiky 4) dotácie do poľnohospodárstva vrátane dotácií na odstraňovanie následkov sucha 5) podiel na pridanej hodnote a medzispotrebe poľnohospodárstva z prameňov a), f) Z porovnania pozície slovenského poľnohospodárstva v národnom hospodárstve a poľnohospodárstva krajín CEFTA na základe posledných dostupných údajov (rok 2000) vyplýva že: podiel poľnohospodárstva na tvorbe HDP klesol v roku 2000 takmer vo všetkých štátoch s výnimkou Česka a Slovenska, kde zostal na úrovni roku 1999, v krajinách s vysokým podielom poľnohospodárstva na celkovej zamestnanosti (Poľsko, Rumunsko) došlo v roku 2000 k jeho ďalšiemu zvýšeniu (1,2 resp. 16,1 percentuálneho boda). V ostatných sledovaných krajinách mal podiel poľnohospodárstva na celkovej zamestnanosti klesajúcu tendenciu. 3

7 Vývoj podielu poľnohospodárstva* na tvorbe HDP a zamestnanosti v krajinách CEFTA a EÚ Tabuľka č. 3 Podiel v % Krajina HDP celk. zamestnanosti Česko 3,9 3,9 5,1 4,8 Maďarsko 4,8 4,2 7,1 6,5 Poľsko 3,9 3,3 26,9 28,1 Rumunsko 15,1 12,6 41,2 57,3 Slovinsko 3,6 3,2 10,8 9,5 Slovensko 4,9 4,9 7,2 6,5 EÚ 4,5 - Prameň: Slovak, Czech, Hungarian, Latvian, Polish, Romanian and Slovenian Agriculture in Comparison with EU Countries, VÚEPP Bratislava 2001 Eurostat Poznámka:*vrátane lesného a vodného hospodárstva Podiel dovozov a vývozov agropotravinárskych komodít sa medziročne znížil vo všetkých sledovaných štátoch. Naďalej si najvyšší podiel na vývoze udržalo Poľsko a Maďarsko a na dovoze Rumunsko a Slovensko. Podiel agropotravinárskeho obchodu krajín CEFTA a EÚ v zahraničnom obchode (v %) Tabuľka č. 4 Krajina Dovoz Vývoz Dovoz Vývoz Česko 5,5 3,8 4,6 3,7 Maďarsko 3,0 8,0 2,7 6,9 Poľsko 6,3 8,9 5,6 7,9 Rumunsko 7,0 3,7 6,5 2,6 Slovinsko 6,0 3,8 5,7 3,6 Slovensko 7,0 4,1 5,9 3,3 EÚ 6,9 6,7 5,7 6,2 Prameň: CESTAT Statistical bulletin 4/2001 European Commission (Eurostat) and GATT statistics 3. Hlavné výrobné faktory 3.1. Poľnohospodárska pôda V roku 2001 pokračovalo mierne znižovanie výmery poľnohospodárskej pôdy v dôsledku úbytku ornej pôdy, viníc a chmeľníc, záhrad a ovocných sadov. Zvýšila sa iba výmera trvalých trávnych porastov, čo ovplyvnili aj uplatňované podporné opatrenia viazané na TTP. Tým sa opätovne znížilo percento zornenia, ktoré dosiahlo 59,08 %. 4

8 Výmera poľnohospodárskeho pôdneho fondu v SR Tabuľka č. 5 Výmera v ha Index v % Druh pozemku k k /2000 Poľnohospodárska pôda ,95 Orná pôda ,36 percento zornenia 59,43 59,08 99,41 Trvalé trávne porasty ,06 Chmeľnice* ,07 Vinice ,79 Záhrady ,86 Ovocné sady** ,25 Prameň: Štatistická ročenka o pôdnom fonde SR, Úrad geodézie, kartografie a katastra *podľa údajov Zväzu chmeliarov SR výmera chmeľníc predstavovala v r ha ** podľa ŠÚ SR bola plocha intenzívnych ovocných sadov v roku ha V roku 2001 sa zalesnilo 435 ha, použilo sa na občiansku a bytovú výstavbu 248 ha, priemyselnú výstavbu 32 ha a na iné investičné akcie 136 ha. Úbytky poľnohospodárskej pôdy z PPF podľa charakteru jej nepoľnohospodárskeho použitia v ha Tabuľka č. 6 Účel použitia: Úbytok poľnohospodárskej pôdy v ha rok 2000 rok 2001 Výstavba spolu priemyselná bytová a občianska vybavenosť poľnohospodárska vodohospodárska iné investičné účely Ťažba Ostatné úbytky spolu zalesňovanie ostatné účely Úbytky spolu Prameň: Štatistická ročenka o pôdnom fonde SR, Úrad geodézie, kartografie a katastra Z kvalitatívneho hľadiska, charakterizovaného zaradením BPEJ do deviatich odvodových skupín, došlo k najväčšiemu úbytku v 6. a 7. odvodovej skupine, ale naďalej pretrvával pomerne veľký úbytok vysoko produkčných poľnohospodárskych pôd patriacich do 2. a 3. odvodovej skupiny. Prehľad o rozsahu trvalého odňatia poľnohospodárskej pôdy podľa skupín BPEJ uvádza tabuľka P1 a o odnímanej poľnohospodárskej pôde podľa charakteru jej nepoľnohospodárskeho využitia v krajskej štruktúre tabuľka P2. 5

9 3.2. Kapitálová vybavenosť Pokles majetku, zaznamenaný v predchádzajúcich rokoch sa v roku 2001 zastavil. Prispela k tomu zvýšená investičná aktivita (15,1 %) poľnohospodárskych podnikov v dôsledku zlepšenia ich finančnej situácie, ako aj podpory na sprístupnenie kapitálu z úverových zdrojov. Graf č.2 Hmotný investičný majetok, investície v mld. Sk Vývoj hmotného investičného majetku, jeho opotrebovanosti a investícií Hmotný investičný majetok Investície Opotrebovanosť Opotrebovanosť v % Vypracoval :VÚEPP S výnimkou základného stáda a ťažných zvierat, vzrástli investície do všetkých skupín majetku, najvýraznejšie do strojov a zariadení (33,7 %), čo vytvorilo predpoklady substitúcie živej práce. Tendencia stagnácie majetku a oprávok sa odrazila v jeho opotrebovanosti, ktorá ostala na úrovni roku Medziročný pokles zahraničných zdrojov financovania investícii, ktoré tvorili na celkových investičných zdrojoch zanedbateľný podiel, sa v roku 2001 zvýraznil (42,3 %) vplyvom poklesu investovania do budov a stavieb. Zahraničné investície do strojov a zariadení a základného stáda sa medziročne zvýšili. Hmotný a nehmotný investičný majetok, investície a ich použitie v poľnohospodárstve a v poľnoh. službách 1) (v mil. Sk) Tabuľka č. 7 Spolu z toho zahraničné zdroje Ukazovateľ Index 2001/ Index 2001/00 NHIM , Oprávky k NHIM , Obstarané hmotné investície ,1 22,65 13,08 57,7 z toho - budovy a stavby ,5 13,15 0,50 3,8 - stroje a zariadenia ,7 3,80 5,58 146,8 - dopravné prostriedky ,1 0, zákl. stádo a ťažné zvieratá ,8 5,48 6,96 127,0 Opotrebovanosť inv. majetku v % 49,04 49, Prameň: ŠÚ SR, 1) predbežné údaje za podniky s 20 a viac zamestnancami 6

10 Hodnotenie kapitálovej vybavenosti za rok 2001 z hľadiska kapacít pre ustajnenie hospodárskych zvierat, skladovanie vybraných výrobkov a stavu poľnohospodárskej mechanizácie bolo možné na rozdiel od minulých rokov vykonať len na základe predbežných údajov zo štrukturálneho cenzusu fariem k referenčnému dátumu , pritom z tejto oblasti sa získali iba údaje o počte poľnohospodárskych objektov a strojov a zariadení. Z nich vyplýva, že podnikateľské subjekty s poľnohospodárskou činnosťou disponovali k stanovenému termínu nasledovným počtom ustajňovacích a skladovacích objektov. Počty vybraných poľnohospodárskych objektov vo vlastníctve Tabuľka č. 8 Druh objektov Počet (k ) Druh objektov Počet (k ) Maštale pre: Sklady: hovädzí dobytok obilovín ošípané ovocia 159 hydinu zeleniny 277 ovce zemiakov 741 kone 420 umelých hnojív a chem. prípravkov 932 viacúčelové 950 materiálu pohonných hmôt Silážne priestory Teplovzdušné sušičky 453 Senážne veže 363 Dojárne 578 Senníky Dielne Prameň: Stroje a zariadenia v poľnohospodárstve k , ŠÚ SR Predbežné výsledky zo ŠCF 2001, Národný program Phare 1999 Vývoj počtu vybraných druhov poľnohospodárskych strojov pre rastlinnú výrobu mal stále klesajúci trend, pretože ročná obnova strojov a zariadení nedosahovala požadovanú úroveň. Podiel počtu strojov používaných v rastlinnej výrobe starších ako 8 rokov u väčšiny typov prevýšil 80 %. Najväčší podiel v kategórii strojov starších ako 8 rokov bol u traktorových prívesov 96,3 %, nákladných automobilov 91,5 %, rozhadzovačov maštaľného hnoja 91,8 %, nakladačov traktorových a stabilných zavlažovačov 89,1 %, zberačov objemových krmovín 88,1 %, samohybných nakladačov 86,7 %, traktorov 87,3 %. Nad 80 % podiel boli aj pluhy, kombajny a zberače zemiakov. Priaznivejšia situácia bola v skupine zberačov cukrovej repy (67,3 %), rozhadzovačov PH (73,6 %), sejačiek (70,7 %) a najmä u bezorbových sejačiek (24,7 %). 7

11 Počet vybraných poľnohospodárskych strojov a zariadení k Tabuľka č. 9 Typ stroja Počet spolu (ks) Počet starších ako 8 rokov (ks) Podiel starších ako 8 rokov (%) Počet strojov do 8 rokov (ks) Podiel strojov do 8 rokov (%) Ročná obnova (v %) Traktory spolu , ,7 1,58 Pluhy , ,1 1,88 Sejačky , ,3 3,66 Bezorbové sejačky , ,3 9,4 Kombajny , ,7 2,2 Zberače zemiakov , ,8 1,7 Zberače cukrovej repy , ,7 4,1 Zberače objemových krmovín , ,9 1,48 Nakladače samohybné , ,3 1,66 Nakladače traktorové , ,9 1,36 Nákladné automobily spolu , ,5 1,06 Traktorové prívesy , ,7 0,46 Rozhadzovače MH , ,2 1,0 Rozhadzovače PH , ,4 3,3 Zavlažovače mobilné , ,8 2,85 Zavlažovače ostatné , ,9 1,36 Prameň: Stroje a zariadenia v poľnohospodárstve k , ŠÚ SR Predbežné výsledky zo ŠCF 2001, Národný program Phare 1999 Z tabuľky vyplýva, že priemerná hodnota ročnej obnovy strojov za obdobie posledných 8 rokov bola veľmi nízka, a to od 1 % do 4,1 %, s výnimkou bezorbových sejačiek 9,4 %. V žiadnom prípade nedosiahla ani úroveň jednoduchej reprodukcie techniky, t.j. 12,5 % obnovu. Na zabezpečenie jednoduchej obnovy poľnohospodárskej techniky by bolo potrebné ročne investovať cca 10 mld. Sk. 8

12 Vývoj priemerného veku vybraných poľnohospodárskych strojov Tabuľka č. 10 Typ stroja R o k Kolesové traktory 11,19 11,92 12,29 12,47 13,52 Kombajny 11,47 11,66 12,01 12,08 13,10 Lisy 9,85 11,51 12,24 12,10 12,90 Rezačky samohybné 10,53 11,92 11,76 12,21 13,07 Postrekovače 8,40 8,94 9,68 9,56 10,04 Sejačky 8,69 9,35 9,99 10,20 10,59 Pluhy 9,80 10,80 11,45 11,38 12,65 Žacie lišty 8,76 11,24 12,67 12,81 11,42 Samozberacie vozy 11,07 12,13 12,73 12,52 13,87 Rozmetadlá PH 8,85 9,15 10,27 10,52 10,83 Rozmetadlá MH 10,39 11,74 12,15 12,49 13,85 Prívesy traktorové 12,15 13,00 13,31 13,33 14,54 Obracač - zhrňovač 8,08 9,02 9,03 8,97 9,30 Nakladače 10,72 11,76 12,47 12,38 13,25 Vypracoval: TSVP Prameň: TSÚP Rovinka Nedostatočná obnova strojov má v konečnom dôsledku nepriaznivý vplyv na náklady poľnohospodárskej výroby. Napríklad z analýzy vekovej štruktúry používaných obilných kombajnov vyplýva, že v skupine do 4 rokov veku bolo 406 ks, vo veku 4-8 rokov bolo 407 ks, v skupine 8-12 rokov bolo 856 ks a vo veku nad 12 rokov až ks. Prevažne boli používané kombajny typu E514 a 516, ktorých spotreba nafty na 1 ha je v priemere o 5 l/ha vyššia, čo znamená vyššiu spotrebu o cca l nafty. Pri cene označenej nafty v zmysle zákona o spotrebnej dani z minerálnych olejov, ktorá bola cca 17 Sk/l, je to celkom cca tis. Sk. Používanie starších kombajnov má za následok aj vyššie zberové straty. Podľa odhadu odborníkov tieto dosahujú u starých strojov 10 a viac %, čo v konečnom dôsledku znamená ďalšie zvýšenie nákladov o približne tis. Sk. Ďalšie zvýšenie nákladov bolo spôsobené aj nižšou výkonnosťou strojov a tým zvýšením mzdových nákladov. O vysokej opotrebovanosti poľnohospodárskej mechanizácie svedčí aj podiel strojov vo veku 1 4 rokov, ktorý sa u väčšiny pohybuje pod úrovňou 10 %. Pomalé tempo obnovy poľnohospodárskej mechanizácie spôsobujúce zaostávanie v technologickej úrovni podstatne výraznejšie ako sa očakávalo v koncepčných zámeroch poľnohospodárskej a potravinovej politiky, vytvára jedno z hlavných rizík zefektívňovania poľnohospodárskej výroby a zvyšovania konkurenčnej schopnosti, ktoré sú nevyhnutnou podmienkou pre uplatnenie sa na jednotnom trhu EÚ. K zmierneniu tohto rizika by mal prispieť efektívnejší a rozsiahlejší systém dotačnej podpory so stanovenými prioritami riešenia v nadväznosti na úroveň opotrebovanosti strojov a zariadení a predpokladu komoditnej efektívnosti uplatnenia sa na spoločnom potravinovom trhu EÚ. Podrobnejší prehľad uvádza tabuľka P 3. Potravinársky priemysel Hodnota obstaraných investícií v roku 2001 dosiahla vo výrobe potravín, nápojov a v spracovaní tabaku mil. Sk a o 16 % prevýšila úroveň roka 2000, ale dynamika investovania sa spomalila. 9

13 Výdavky na obstaranie nehmotného a hmotného investičného majetku vo výrobe potravín, nápojov a v spracovaní tabaku 1) v mil. Sk Tabuľka č. 11 Spolu z toho financované zo zahr. zdrojov Index 2001/00 Ukazovateľ Index 2001/00 Nehmotný a hmotný investičný majetok , Oprávky k NHIM , Úhrn obstaraných investícií ,0 82,01 84,19 102,6 Obstarané hmotné investície ,4 82,01 84,19 102,6 z toho - budovy a stavby ,7 17,24 2,23 12,9 - stroje a zariadenia ,1 51,82 68,99 133,1 - dopravné prostriedky ,4 12,65 - x Opotrebovanosť NHIM v % 47,29 48, Prameň: ŠÚ SR Pozn.: NHIM = nehmotný a hmotný investičný majetok 1) predbežné údaje za podniky s 20 a viac zamestnancami Rozdielne medziročné tempo obstarávania jednotlivých skupín investícií sa prejavilo v základnej štruktúre investícií. Podiel investícií do strojov a zariadení oproti roku 2000 poklesol o 3 percentuálne body, do budov a stavieb o 0,8 boda a do dopravných prostriedkov o 0,3 boda, z čoho vyplýva, že najnižšia dynamika investovania bola do strojov a zariadení. Aj keď obstaranie celkového objemu investícií zo zahraničných zdrojov sa medziročne zvýšilo (2,6 %) ich podiel na obstaraných hmotných investíciach činil len 0,99 %. Rozhodujúca časť zahraničných investícií (82 %) sa použila na zakúpenie strojov a zariadení. Vývoj hmotných obstaraných investícií vo výrobe potravín, nápojov a v spracovaní tabaku (podniky s počtom 20 a viac zamestnancov) Graf č. 3 v mil. Sk roky 10

14 Využitie výrobných kapacít V roku 2001 mal potravinársky priemysel SR prebytok spracovateľských kapacít. Ich využitie bolo podobne ako v predchádzajúcich rokoch, v jednotlivých komoditách diferencované. Najvyššie využitie kapacít sa dosiahlo vo výrobe droždia (247,8 %). Ďalšie využitie výrobných kapacít bolo nasledovné: v intervale 90,1-100,0 %: výroba sladu, minerálnych vôd a sódoviek, výrobkov z hydiny, rastlinných tukov a olejov, spracovaných olejninárskych semien, v spracovaní cukrovej repy, v intervale 80,1 90,0 %: výroba nealkoholických sladených nápojov, mäsových výrobkov, prírodných a ostatných syrov, piva, mrazených zeleninových výrobkov, jatočnej hydiny, tavených syrov, trvanlivého pečiva, v intervale 70,1-80,0 %: výroba sušeného mlieka, cestovín, nečokoládových cukroviniek, v intervale 60,1-70,0 %: výroba jatočných ošípaných na zabitie, čokoládových cukroviniek a čokolády, pšeničného pečiva, zomelku pšenice, kyslomliečnych výrobkov, mäsových konzerv, octu, v intervale 50,1-60,0 %: výroba konzumného baleného mlieka, v spracovaní mlieka, pod 50 % : výroba kvasenej kapusty (47,1 %), chleba (45,9 %), sterilizovanej zeleniny (43,9 %), jatočného hovädzieho dobytka (43,0 %), rafinovaného liehu (43,0 %), liehovín a destilátov (42,0 %), hotových konzervovaných jedál (41,1 %), sterilizovaných kompótov (40,0 %), vína (39,3 %), masla (37,5 %), zomelku raže (34,6 %), surového liehu (31,7 %), mrazených ovocných výrobkov (1,1 %). Najvýraznejšie sa medziročne zvýšilo využitie kapacít vo výrobe droždia (o 209,1 percentuálneho boda), nealkoholických sladených nápojov (40,5 boda), minerálnych vôd a sódoviek (33,2 boda), mrazených zeleninových výrobkov (o 27,9 boda), sušeného mlieka (o 23,0 boda), sterilizovaných kompótov (21,5 boda), v spracovaní cukrovej repy (16,6 boda), vo výrobe sterilizovanej zeleniny (o 11,4 boda) a pokleslo využitie najmä vo výrobe surového liehu (36,0 boda), výrobkov z hydiny (o 36,0 boda), mäsových konzerv (30,4 boda), nečokoládových cukroviniek (27,3 boda), rafinovaného liehu (o 18,1 boda), cestovín (13,1 boda), konzumného baleného mlieka (11,9 boda), mäsových výrobkov (10,1 boda). Podrobnejšie údaje o výrobných kapacitách potravinárskeho priemyslu a ich využití sú v tabuľke P Ľudské zdroje Počet zamestnancov Trend poklesu počtu zamestnancov v poľnohospodárstve pokračoval aj v roku 2001 i keď miernejším tempom ako v predchádzajúcom roku. Podľa výberového zisťovania pracovných síl ŠÚ SR (VZPS) pracovalo v poľnohospodárstve 106,4 tis. osôb. Medziročne poklesla zamestnanosť o 8,8 tis. osôb (o 7,6%), pričom počet mužov poklesol o 8,5% a počet žien o 5,3%, ale pokles počtu žien oproti mužom bol miernejší ako v minulom roku. Relatívna zamestnanosť na 100 ha p. p. sa znížila zo 4,7 pracovníkov v roku 2000 na 4,4 v roku 2001 (prepočet na výmeru k ). V porovnaní s predchádzajúcim rokom sa zmenilo postavenie v zamestnaní, klesol podiel počtu zamestnancov (o 1,5 percentuálneho boda) a vzrástol podiel podnikateľov (vlastníci firiem, živnostníci, samostatne hospodáriaci roľníci) o 1,6 boda. Počet vypomáhajúcich rodinných príslušníkov, ktorý v roku 2000 predstavoval 0,1 tis. osôb, nebol v roku 2001 evidovaný. V organizáciách s 20 a viac zamestnancami pracovalo v rastlinnej a živočíšnej výrobe fyzických osôb (priemerný evidenčný počet), resp prepočítaných zamestnancov, čo bolo o 5,9 tis. osôb menej ako v roku Dohodu o pracovnej činnosti malo osôb. Celkový medziročný pokles zamestnancov dosiahol 7,4% a bol nižší oproti predchádzajúcemu roku o 6,5 percentuálneho boda kedy odišlo z týchto organizácii 12,9 tis. osôb. Pokles počtu zamestnancov bol sprevádzaný zmenou podielu robotníkov na celkovom počte zamestnancov, ktorý sa znížil zo 79,9% v roku 2000 na 79,5% a podielu žien s medziročným poklesom z 32,1 % na 31,9 %. 11

15 Zmeny v štruktúre pracujúcich z hľadiska vzdelania sa podľa VZPS prejavili najmä vzrastom podielu vyučených pracujúcich, vysokoškolsky vzdelaných, najmä žien a pracovníkov s vyšším odborným vzdelaním, najmä mužov a naopak poklesom podielu pracovníkov so základným vzdelaním, ktorý bol výraznejší ako pokles podielu pracovníkov so stredným vzdelaním. Pracujúci so vzdelaním bakalárov sa v roku 2001, na rozdiel od predchádzajúceho roka, nevyskytli. Štruktúra vzdelania pracujúcich v poľnohospodárstve SR (v %) Tabuľka č. 12 Vzdelanie Rok 2000 Rok 2001 celkom muži ženy celkom muži ženy základné 19,7 16,3 27,8 16,0 12,7 23,4 vyučení 51,8 60,0 31,7 56,7 64,3 38,6 úplné stredné s maturitou 24,3 18,8 37,5 22,5 17,9 34,0 vyššie odborné 0,2 0,1 0,6 0,4 0,4 0,6 vysokoškolské 3,7 4,7 1,8 4,4 4,7 3,4 bakalárske 0,3 0,1 0, Spolu Prameň: Výsledky výberového zisťovania pracovných síl, 2000,2001, ŠÚ SR Vzdelanostná štruktúra zamestnancov poľnohospodárstva SR v % Graf č základné vyučení úplné stredné s maturitou vysokoškolské Medziročné zmeny zamestnancov, z hľadiska vekového zloženia charakterizuje pokles počtu zamestnancov, hlavne vo veku medzi rokov, čo sa prejavilo aj v najväčšom znížení podielu tejto vekovej skupiny na celkovej zamestnanosti. Napriek tomu v tomto vekovom rozpätí, hlavne od rokov, pracovalo aj naďalej najviac osôb. Priaznivo sa vyvíjal podiel najmladších zamestnancov a zamestnancov vo veku rokov. 12

16 Rozdelenie zamestnancov poľnohospodárstva SR podľa veku Tabuľka č. 13 Veková kategória Podiel na celkovej zamestnanosti v % Zmena v tis. osôb rok 2001/ ,6 0,8 +0, ,8 3,7-0, ,8 7,9-1, ,8 11,8 +0, ,7 13,2-2, ,5 13,9-3, ,0 19,7-2, ,1 19,4 +0, ,2 7, ,9 0,8-0,2 65 a viac 0,5 0,7 +0,2 Prameň: Výberové zisťovanie pracovných síl: 2000, 2001, ŠÚ SR Z hľadiska právnych foriem hospodárenia agrárnu zamestnanosť v organizáciách s 20 a viac zamestnancami vytvárali obdobne ako v minulých rokoch predovšetkým poľnohospodárske družstvá (69,3%), ale s tendenciou medziročného poklesu o 1,1 percentuálneho boda v prospech podielu zamestnancov v obchodných spoločnostiach. Poklesol aj podiel zamestnancov v príspevkových organizáciách. Podiel počtu zamestnancov podľa právnych foriem Tabuľka č. 14 Právna forma Počet zamestnancov spolu v roku 2000 Podiel v % Počet zamestnancov spolu v roku 2001 Podiel v % Rozdiel podielu v % Poľnohospodárske družstvá , ,6-0,8 Štátne majetky 222 0, ,2-0,1 Obchodné spoločnosti , ,3 +1,0 z toho: a.s. a v.o.s , ,0 +0,4 s.r.o , ,3 +0,6 Príspevkové organizácie , ,9-0,1 Poľnohospodárstvo spolu , ,0 x Prameň: Štatistický štvrťročný výkaz o práci (Práca 2-04), CD MP SR, rok 2000, 2001, organizácie nad 20 zamestnancov. 13

17 Graf č. 5 Podiel zamestnancov v poľnohospodárstve podľa právnych foriem v % v roku 2001 príspevkové organizácie 1,9% obchodné spoločnosti 28,3% štátne majetky 0,2% poľnohospodárske družstvá 69,6% V potravinárskom priemysle (výroba potravín) priemerný evidenčný počet zamestnancov v organizáciách s 20 a viac zamestnancami sa znížil na osôb (t. j. o 4,2%, resp. o osôb) pri miernom poklese podielu žien zo 48,9% na 48,6%. Priemerný evidenčný počet robotníkov poklesol na osôb, čo predstavuje 5,0%, pričom dynamika poklesu počtu žien robotníčok (na osôb), bola oproti predchádzajúcemu roku výraznejšia (5,4%). Tendencia úbytku zamestnancov v potravinárstve bola tak ako v predchádzajúcom roku, miernejšia ako v poľnohospodárstve. Kým podiel pracovníkov poľnohospodárstva na celkovom evidenčnom počte zamestnancov národného hospodárstva poklesol z 5,9% v roku 2000 na 5,6% v roku 2001, v potravinárstve z 3,5 % na 3,4%. Vývoj priemerného evidenčného počtu zamestnancov v poľnohospodárstve, potravinárstve a vybraných odvetviach ekonomickej činnosti, vrátane úrovne miezd je uvedený v tabuľkách P Trh výrobných vstupov a výrobných faktorov 4.1. Trh s hlavnými výrobnými vstupmi do poľnohospodárstva Trh s priemyselnými hnojivami a chemickými ochrannými prostriedkami zabezpečovala predovšetkým obchodná spoločnosť Prefert a.s. a jej dcérske spoločnosti, s 80 %-ným podielom na trhu. Ďalšie menšie spoločnosti predávali cca 20,0 %. Ponuka priemyslových hnojív v roku 2001 bola vyhovujúca. Objem predaja vzrástol u dusíkatých hnojív o 24% a NPK o 32%. Dovoz a vývoz hnojív medziročne vzrástol s výnimkou dusíkatých hnojív. Spotreba priemyselných hnojív v roku 2001 v porovnaní s predchádzajúcim rokom vzrástla o 15,8%. Spotreba chemických ochranných látok sa zvýšila iba o 2,0%. Výroba, predaj a dovoz osív boli značne rozdrobené. Približne 25% z celkového objemu nakúpených osív spolufinancoval spracovateľský priemysel (olejniny, cukrová repa a sladovnícky jačmeň). Domáce množiteľské plochy osív jednotlivých plodín sa medziročne zvýšili (obilniny o 24,6%, strukoviny 0,3%, olejniny 44,6%, ďatelinoviny 1,4%, trávy 5,2%, jednoročné krmoviny 3,8 krát a zemiaky poklesli o 6,5%). Produkcia osív ozimín sa zvýšila o 10%. Dovoz osív za znížil s výnimkou jačmeňa a repky, kde dovoz a vývoz vzrástol. Napriek tomu, že ponuka osív sa zvýšila, platil zákon o osivách, ako aj možnosť čerpania dotácií na osivá, sa ročne vysialo od 40% - 60% necertifikovaného osiva. 14

18 Značná časť vstupov do rastlinnej výroby sa distribuovala do poľnohospodárstva cez odberateľov poľnohospodárskych produktov. Predaj hnojív, chemických ochranných prostriedkov, osív a sadív sa uskutočňoval minimálne cez dva až tri stupne. Prvovýroba mohla nakupovať priamo u výrobcu ak mala vybudované skladovacie kapacity a dostatočné finančné zdroje. Výroba kŕmnych zmesí (KZ) medziročne vzrástla o 1,2%. Na ich celkovej výrobe sa krmivársky priemysel podieľal 59,7% a samovýrobcovia 40,3%. Z celkovej výroby KZ sa pre ošípané vyrobilo 46,3%, pre hydinu 31,4%, pre hovädzí dobytok 21,1% a 1,2% pre ostatné zvieratá. Rozhodujúci podiel na trhu s krmivami mali bývalé poľnonákupy (59,3% ), kde nakupovali predovšetkým producenti hydiny, ktorí nevlastnia pôdu. Ostatné poľnohospodárske podniky si na 41% zabezpečovali krmivá samé. Systém predaja bol maximálne dvojstupňový, pričom nedochádza lok prílišnému cenovému nárastu. Úroveň spotreby kvalitných vstupov bola výrazne podmienená úrovňou ako aj vývojom cien a finančnými možnosťami ich nákupu. V roku 2001 ceny vstupov do poľnohospodárstva dosiahli v tempe rastu maximum za posledné štyri roky (9,3 %). Medziročné indexy cien vstupov do poľnohospodárstva Tabuľka č. 15 Ukazovateľ 1999/ / /00 Dodávky do poľnohospodárstva celkom 104,1 109,1 109,3 Dodávky z priemyslu 104,4 110,0 109,0 z toho: prevádzkový charakter 104,4 111,6 109,4 v tom: -energie a mazivá 110,0 129,6 108,8 -hnojivá a zlepšovadlá pôdy 103,4 103,5 111,6 -produkty na ochranu rastlín 115,0 107,2 102,5 -krmivá pre zvieratá 100,5 107,0 115,3 investičný charakter 104,9 101,0 106,6 -traktory 128,4 102,2 104,4 Dodávky z poľnohospodárstva 100,0 106,4 110,9 z toho: - osivá a sadba 100,8 102,6 105,0 - kŕmne obilniny 90,4 113,9 116,0 - služby 107,0 106,8 106,6 Prameň: ŠÚ SR Indexy cien dodávok výrobkov a služieb do poľnohospodárstva v SR V porovnaní s predchádzajúcim rokom sa zvýšili ceny dodávok tovarov a služieb z poľnohospodárstva do poľnohospodárstva, pričom najväčší vplyv na tento stav malo dramatické zvýšenie cien krmných obilnín. V priemere za celý rok predstavovala táto tendencia 16 %-ný nárast s kulmináciou v druhom kvartáli roku 2001 (nárast o 38,8 %), avšak výrazné zvyšovanie cien krmív sa začalo už v druhej polovici roka 2000, čo bolo spôsobené nedostatkom krmných obilnín v dôsledku enormného sucha. Vzrástli aj ceny zvierat na chov a výkrm, medziročne o 11,3 %, s prudkým zvýšením ceny v treťom kvartáli 2001 (o 20,3 %). Ceny osív a sadív vzrástli o 5 %, na tomto náraste sa najviac podieľali zvýšené ceny osív kŕmnej repy, strukovín a obilnín. V rámci dodávok z priemyslu prevádzkového charakteru vzrástli hlavne ceny elektrickej energie (v medziročnom porovnaní vzrástli o 16,9 %) a tým značne prispeli k nárastu globálneho indexu cien vstupov spolu s cenami krmív pre hovädzí dobytok, ošípané a hydinu, cenami dusíkatých hnojív a vápna. V skupine energie a mazív od začiatku roka 2001 sa nárast cien pohonných hmôt začal spomaľovať a v druhej polovici roka neustále klesať, čo sa v medziročnom porovnaní prejavilo prepadom pod 90 %-nú cenovú úroveň. Uvedené skutočnosti boli dôsledkom stabilizácie cien ropy na svetových trhoch v priebehu prvého polroka a následne ich dynamickým poklesom v druhom polroku. V rámci služieb dodávaných do poľnohospodárstva najvyšší nárast cien zaznamenali služby v živočíšnej výrobe a veterinárne služby, hlavne v prvej polovici roka

19 4.2. Trh s pôdou a cena pôdy Trh s poľnohospodárskymi pozemkami bol aj naďalej veľmi neprehľadný. Nedostatok informácií o stave a vývoji trhu agrárnych nehnuteľností je v prevažnej miere daný neexistenciou funkčných štatistických zisťovaní a funkčných informačných sietí. V súčasnosti k vlastníckym prevodom poľnohospodárskych pozemkov dochádza predovšetkým z dôvodu vysporiadania reštitučných nárokov a dedičského konania. Len vo veľmi malej miere dochádza k predaju a nákupu poľnohospodárskych pozemkov pre podnikateľské využitie v poľnohospodárstve. Táto skutočnosť súvisí so všeobecne nízkou kapitálovou výnosovosťou podnikania v poľnohospodárstve, s nedostatkom vlastného kapitálu pre dlhodobé investovanie formou nákupu poľnohospodárskej pôdy, ale aj neakceptovaním poľnohospodárskej pôdy ako zástavy pre získanie úveru z hľadiska bankového sektoru. Vzhľadom na skutočnosť, že doposiaľ trh s poľnohospodárskymi pozemkami nie je plne rozvinutý, sú na Slovensku naďalej pre účely oceňovania využívané úradné ceny poľnohospodárskej pôdy. Prehľad o priemerných úradných cenách pôdy v SR a percente zornenia podľa okresov a krajov je uvedený v tabuľke P Trh práce Podľa údajov Národného úradu práce sa v roku 2001 znížil podiel nezamestnaných osôb s posledným zamestnaním v poľnohospodárstve na celkovom počte evidovaných nezamestnaných o 1,1 percentuálneho boda, čo v absolútnom počte predstavuje 2,6 tis. osôb. Tým, že pokračovalo aj znižovanie zamestnancov v poľnohospodárstve sa dosiahol v porovnaní s rokom 2000 takmer rovnaký počet nezamestnaných pripadajúcich na 100 zamestnaných v poľnohospodárstve 29,4 (odhad). Vývoj agrárnej nezamestnanosti za obdobie rokov Tabuľka č 16 Ukazovateľ Poľnohospodárstvo, poľovníctvo a súvisiace služby Podiel z celkového počtu odvetvovo evidovaných nezamestnaných v % 7,3 7,0 6,9 7,1 6,7 5,6 Prameň: NÚP Graf č. 6 Vývoj poč tu nezamestnaných s predcházajúcim zamestnaním v poľ nohospodárstve Hlavné príčiny nezamestnanosti v poľnohospodárstve pretrvávali i v roku Ide predovšetkým o dlhodobý útlm výroby spojený s jej reštrukturalizáciou, celkovým nesúladom medzi zdrojmi pracovných síl a dopytom, regionálnymi rozdielmi, nízkou adaptabilitou poľnohospodárov na požiadavky trhu práce vyplývajúcou z nízkej mobility bývalých poľnohospodárov a problémov ich vzdelanostnej a vekovej úrovne. 16

20 Riešenie nezamestnanosti sa v poľnohospodárstve uskutočňovalo v rámci všeobecne prijatých legislatívnych a vecných opatrení na Slovensku. Ide napríklad o právne normy zakotvené v Zákone NR SR o zamestnanosti č. 387/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov ako aj v zákone č. 503/2001 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja. Rôzne opatrenia sa uskutočňovali i prostredníctvom úradov práce v rámci cielených projektov na podporu rizikových skupín, v ktorých nezamestnaní prechádzali od poradenstva, cez rekvalifikácie, až po podporu ich zamestnania poskytnutím príspevku zamestnávateľovi. K riešeniu zamestnanosti v poľnohospodárstve v roku 2001 mala prispieť najmä dotačná podpora, ktorá sa poskytovala v súlade so schválenou Koncepciou agrárnej a potravinovej politiky do roku 2005 a Výnosom MP SR zo 4. septembra 2001 č. 367/2/ , ktorým sa mení a dopĺňa výnos MP SR z 18. decembra 2000 č. 3809/2/ o podpore podnikania v poľnohospodárstve na tvorbu podnikateľského prostredia v rezorte pôdohospodárstva zo štátneho rozpočtu. Pozitívny prínos na zamestnanosť mali dotácie, ktoré sa poskytli na: odbyt poľnohospodárskych výrobkov a služieb v poľnohospodárstve (84,0 mil. Sk), rekonštrukciu a výsadbu vinohradov, ovocných sadov, plantáží drobného ovocia, špargle (204,3 mil. Sk) - prírastok cca 450 pracovných miest, investície v potravinárskom priemysle v nadväznosti na hygienické štandardy EÚ (80,1 mil. Sk), čím sa vytvorilo pracovných miest, pritom stavebné investície zvýšili celkovú zamestnanosť o cca osôb. na poradenstvo v poľnohospodárstve a v potravinárstve (28,3 mil. Sk), agroturistiku a diverzifikáciu ekonomických aktivít Okrem toho v rámci programu Modernizácia a diverzifikácia v poľnohospodárstve so zameraním na rozvoj vidieckeho prostredia a na udržanie osídlenia vidieka bolo vytvorených 104 nových pracovných miest. Podporou realizácie všeobecne využiteľného alebo verejne prístupného výskumu do praxe sa vytvorilo 16 pracovných miest. V roku 2001 sa realizoval Špeciálny prípravný program PHARE pre Slovensko (priorita B Pilotný projekt pre rozvoj vidieka ), ktorého jedným z cieľov je i podpora alternatívnych ekonomických aktivít potrebných na udržanie vidieckej zamestnanosti a funkčnosti vidieckych sídiel. Prostredníctvom schválených projektov bolo v roku 2001 vytvorených 9 nových pracovných miest s perspektívou vytvorenia ďalších v nasledujúcom roku. V štruktúre hlavných ekonomických odvetví (A O) patrilo poľnohospodárstvo (organizácie zamestnávajúce 20 a viac zamestnancov) naďalej medzi odvetvia s najnižšou úrovňou priemernej mesačnej mzdy. Aj keď v roku 2001 priemerná mesačná nominálna mzda vzrástla o 766 Sk (z na Sk), t. j. o 8,4%, priemerná mzda za SR bola o 31,4% vyššia ako v poľnohospodárstve. Mzdová parita na priemer hospodárstva SR sa oproti roku 2000 zhoršila o 0,4 boda (zo 76,5% na 76,1%). Zhoršil sa aj vzťah medzi priemernou mzdou v poľnohospodárstve a stanovenou úrovňou minimálnej mzdy, keď priemerná mzda predstavovala iba 2-násobok minimálnej mzdy (v roku ,1 násobok). 17

21 Porovnanie úrovne nominálnej priemernej mesačnej mzdy Tabuľka č. 17 Odvetvie Priemerná mzda rok 2001 (Sk) Prírastok oproti roku 2000 (%) Absolútne zvýšenie mesačne (Sk) Rozdiel medzi príslušným odvetvím a priemerom v NH (Sk) Poľnohospodárstvo, RV a ŽV , Výroba potravín , Priemyselná výroba , z toho:sprac.dreva a výrobkov z dreva , Stavebníctvo , Doprava , Peňažníctvo a poisťovníctvo , Spolu odvetvia ekonomickej činnosti , x Prameň: Zamestnanci a priemerné m zvýšili mesačné mzdy 2000, 2001 ŠÚ SR Medziročný prírastok priemernej mesačnej mzdy vo výrobe potravín (bez spracovania tabaku) o 10,4% (z Sk na Sk) bol v porovnaní s poľnohospodárstvom (RV a ŽV) a priemerom odvetví ekonomickej činnosti výraznejší. Mzdová parita na priemer ekonomických odvetví hospodárstva SR sa oproti roku 2000 zlepšila o 4,8 percentuálneho boda, a to z 92,3 na 97,2 percenta. 5. Poľnohospodárska výroba a agropotravinársky trh 5.1. Vývoj hrubej poľnohospodárskej produkcie Podľa predbežných údajov za rok 2001 došlo k medziročnému nárastu hrubej poľnohospodárskej produkcie ( v bežných cenách o 16,2 % a v stálych cenách o 7,8 % ) Hrubá poľnohospodárska produkcia v cenách roku 1995 mil. Sk Tabuľka č * Index Podiel v % Rok I.odhad 2001/ HPP z toho : Hrubá rastlinná produkcia Hrubá živočíšna produkcia ,78 117,62 101,37 100,0 39,4 60,6 100,0 43,1 56,9 Prameň : ŠÚ SR * Definitívne údaje budú spracované v auguste až septembri vrátane odhadov za samostatne hospodáriacich roľníkov a drobných pestovateľov a chovateľov Rastlinná výroba Podľa predbežných údajov za rok 2001 (ktoré budú ŠÚ SR upresnené v júli 2002) možno hodnotiť výsledky rastlinnej výroby nasledovne. Zvýšenie zberových plôch v roku 2001 oproti predchádzajúcemu roku, najmä pri raži, pšenici a repke, ovplyvnili aj snahy o kompenzáciu nedostatočnej produkcie roka Tendencia výrazného poklesu zberu strukovín však pokračovala spolu s poklesom zberových plôch slnečnice a cukrovej repy. Stabilizáciu plôch zemiakov v predchádzajúcom období vystriedal v roku 2001 ich pokles. 18

22 Zberové plochy hlavných plodín Tabuľka č. 19 Plodina Merná Skutočnosť Jednotka Index 2001/2000 Obilniny spolu tis.ha 812,4 847,2 104,3 z toho: Pšenica tis.ha 405,2 446,5 110,2 Kukurica tis.ha 145,0 135,2 93,2 Cukrová repa technická tis.ha 31,7 30,9 97,5 Zemiaky tis.ha 27,0 23,6 87,4 Repka olejná tis.ha 91,7 106,4 116,0 Slnečnica tis.ha 68,9 63,4 92,0 Strukoviny tis.ha 19,2 12,1 63,0 Ovocie * tis.ks ,2 Zelenina tis.ha 43,8 47,0 107,3 Prameň: Definitívne údaje o zbere, ŠÚ SR * stromy a kríky Priaznivejšie poveternostné podmienky hlavne v jeseni 2000 a účelová podpora založenia úrody a využívania závlah z kompenzačných zdrojov za dôsledky sucha v roku 2000 utlmili vplyv čiastočne nepriaznivého počasia v ostatnom vegetačnom období (nedostatočné zrážky, nadpriemerné teploty), čo sa prejavilo v hektárových úrodách, ktoré boli v porovnaní s 10-ročným priemerom vyššie pri všetkých plodinách okrem raže a ovsa. Hektárové úrody hlavných plodín Tabuľka č. 20 Plodina Merná Skutočnosť jednotka Index 2001/2000 Obilniny spolu t/ha 2,71 4,13 152,4 z toho: Pšenica t/ha 3,10 4,24 136,8 Kukurica t/ha 3,04 5,36 176,3 Cukrová repa technická t/ha 30,37 41,26 135,8 Zemiaky t/ha 15,47 16,42 106,1 Repka olejná t/ha 1,46 2,26 154,8 Slnečnica t/ha 1,70 1,87 110,0 Strukoviny t/ha 1,19 2,33 195,8 Prameň: Komoditné situačné a výhľadové správy, VÚEPP Bratislava Definitívne údaje o zbere ŠÚ SR Zmeny, ktoré nastali v zberových plochách a hektárových úrodách sa prejavili na celkovej produkcii, ktorá sa po výrazných zmenách v roku 2000 spôsobených suchom opät stabilizovala, a v niektorých komoditách dokonca zvýšila oproti predchádzajúcim rokom, čo vyjadruje aj uvedený vývoj hrubej poľnohospodárskej produkcie v stálych cenách. 19

23 Celková produkcia hlavných plodín Tabuľka č.21 Merná Skutočnosť Plodina jednotka index 2001/2000 Obilniny spolu tis.t 2 201, ,8 158,9 z toho: Pšenica tis.t 1254, ,1 151,0 Kukurica tis.t 440,4 725,3 164,7 Cukrová repa technická tis.t 961, ,8 132,6 Zemiaky tis.t 418,8 387,3 92,5 Repka olejná tis.t 133,8 240,3 179,6 Slnečnica tis.t 117,3 118,4 100,9 Strukoviny tis.t 22,8 28,4 124,6 Ovocie tis.t 128,4 103,0 80,2 Zelenina tis.t 468,8 705,0 150,4 Prameň: Definitívne údaje o zbere, ŠÚ SR Vývoj produkcie vybraných plodín v SR Graf č tis.t tis. ton obilnín cukrová repa zemiaky olejniny zelenina ovocie obilniny Prehľad o vývoji zberových plôch, hektárových úrod a produkcie vybraných plodín je v tabuľkách P 11 a P 12. Pozitívny účinok účelovo viazanej finančnej pomoci štátu pri riešení škôd spôsobených suchom prostredníctvom lepšej výživy dokumentuje aj spotreba priemyselných hnojív, ktorá medziročne vzrástla o 15,8% a dosiahla 53,9 kg čistých živín na hektár poľnohospodárskej pôdy. Napriek tomu situáciu v rastlinnej výrobe nemožno považovať za uspokojivú, pretože pretrvávajúca nedostatočná obmena osiva a sadiva, nevyrovnaná minerálna výživa rastlín s preferenciou dusíka a nízka úroveň ochrany rastlín vedie k nedostatočnému využitiu genetického potenciálu pestovaných odrôd a môže zvýšiť závislosť SR na dovozoch. 20

24 Graf č. 8 Spotreba čistých živín NPK na sledovanej a na hnojenej ornej pôde v SR v roku ,0 100,0 kg/ha 50,0 0,0 BA TT NR TN ZA BB KE PO SR Spotreba č.ž. NPK v kg/ha sledovanej výmere Spotreba č.ž. NPK v kg/ha na hnojenej výmere Priemyselnými hnojivami sa v roku 2001 hnojilo v priemere SR 79,1% ornej pôdy pritom hnojenie priemyselnými hnojivami je stále pod úrovňou normatívnej potreby živín. Napríklad v roku 2001 sa z celkovej výmery hustosiatych obilnín vyhnojilo priemyselnými hnojivami len 75,4% plôch, na ktorých bol deficit čistých živín 95,9 kg/ha. Dlhodobý deficit živín sa aj na hnojenej pôde v roku 2001 nezlepšil, ale u väčšiny komodít prehĺbil. Graf č. 9 deficit v kg/ha Deficit čistých živín NPK a priemerné hektárové úrody na hnojenej výmere v SR oz.pšenica jar. jačmeň kukurica repka oz. slnečnica úroda v t/ha deficit úroda Podrobnejší prehľad o vývoji a spotrebe priemyselných hnojív podľa údajov ŠÚ SR je v tabuľke P 13. Spotreba chemických ochranných látok sa v roku 2001 zvýšila len o 2%. Spolu sa aplikovalo 3414 ton prípravkov na ochranu rastlín, z toho 178,4 ton insekticídov, 2 137,6 ton herbicídov, 536,5 ton fungicídov a 561,5 ton ostatných prípravkov. 21

25 Graf č.10 Spotreba prípravkov na ochranu rastlín v tonach v SR Pesticídy spolu Insekticídy Herbicídy Fungicídy Ostatné pripravky Rastlinno-lekárska starostlivosť V tejto oblasti ÚKSUP v roku 2001 zabezpečoval: fytokontrolu rastlín, rastlinných produktov a ostatných predmetov na hraničných priechodoch, ktoré môžu byť nositeľmi škodlivých organizmov, proces vydávania a registrácie povolení na dovoz a vývoz rastlín a rastlinných produktov, úsek vnútornej karantény, signalizáciu výskytu škodlivých činiteľov na porastoch poľných plodín, kontrolu výskytu konope a likvidáciu makoviny (v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. ), podklady pre tvorbu zákona NR SR č. 471 /2001 Z. z. o rastlinno-lekárskej starostlivosti a vyhlášku MP SR č. 41 /2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o výkone rastlinnolekárskej starostlivosti V rámci týchto činností sa: vykonalo na hraničných priechodoch prehliadok pri dovoze, prehliadok pri vývoze. Fytoinšpektori vykonali kontrolu mimo hraničných priechodov. Z kontroly vyplynuli rozhodnutia o zákaze dovozu 99 zásielok z 12 krajín ( Maďarsko 43 výskyt karanténnych burín v kŕmnom obilí, USA, Kanada a Izrael -osivá bez certifikátov ). na úseku vonkajšej karantény bolo prerokovaných 685 žiadostí. Doteraz je registrovaných 380 producentov -vývozcov, 820 obchodníkov- vývozcov, 1087 obchodníkov dovozcov, 323 dovozcov-pestovateľov a 27 ďalších subjektov. Povolenia na dovoz majú platnosť 1 rok (pre jablká, hrušky a dule 6 mesiacov). na úseku vnútornej karantény vykonal terénny prieskum zdravotného stavu dovezených škôlkarských výpestkov, osiva a sadiva na množenie. Výskyt karanténnych organizmov sa nezistil. Pri vývoze sa pozastavilo 40 zásielok do Poľska (slnečnica, slad, hrach, osivo kukurice, pšeničné otruby a drevo buka, duba a borovice). Ponuka, dopyt a systém obchodovania Ponuka väčšiny základných rastlinných produktov v roku 2001 mala prevahu nad celkovým dopytom. Napriek tomu je potrebné uviesť, že pri zrnovej kukurici a zemiakoch domáca produkcia neuspokojila ani domáci dopyt. 22