INOVOVANÉ UČEBNÉ OSNOVY PRE PREDMET GEOGRAFIA PRIMÁRNE VZDELÁVANIE ISCED 2 VYUČOVACÍ JAZYK SLOVENSKÝ JAZYK VZDELÁVACIA OBLASŤ ČLOVEK A SPOLOČNOSŤ PREDMET GEOGRAFIA SKRATKA PREDMETU GEO ROČNÍK ŠIESTY ČASOVÁ DOTÁCIA 1 HODINA TÝŽDENNE 33 HODÍN ROČNE MIESTO REALIZÁCIE TRIEDA KNIŽNICA POČÍTAČOVÁ MIESTNOSŤ Úvod Vzdela vaci s tandard nepredstavuje iba su hrn katalo gov, ktore stanovuju vy kony a obsah vyuc ovacieho predmetu, ale je to predovs etky m program ro znych c innosti a otvoreny ch pri lez itosti na rozvi janie individua lnych uc ebny ch moz nosti z iakov. Vzdela vaci s tandard pozosta va z charakteristiky predmetu a za kladny ch uc ebny ch ciel ov, ktore sa konkretizuju vo vy konovom s tandarde. Je to uceleny syste m vy konov, ktore su vyjadrene kogniti vne odstupn ovany mi konkretizovany mi ciel mi uc ebny mi poz iadavkami. Tieto za kladne poz iadavky mo z u uc itelia es te viac s pecifikovat, konkretizovat a rozvi jat v podobe d als i ch bli zkych uc ebny ch ciel ov, uc ebny ch u loh, ota zok, c i testovy ch poloz iek. K vymedzeny m vy konom sa prirad uje obsahovy s tandard, v ktorom sa zdo razn uju pojmy ako kl u c ovy prvok vnu tornej s truktu ry uc ebne ho obsahu. Uc ivo je v n om s truktu rovane podl a jednotlivy ch tematicky ch celkov. Je to za klad vymedzene ho uc ebne ho obsahu. To vs ak nevyluc uje moz nost uc itel ov tvorivo modifikovat stanoveny uc ebny obsah v ra mci s kolske ho vzdela vacieho programu podl a jednotlivy ch roc ni kov. 1
Vzdela vaci s tandard pre predmet geografia ako program aktivity z iakov je koncipovany tak, aby vytva ral moz nosti na tie kogniti vne c innosti z iakov, ktore operuju s pojmami, aky mi su hl adanie, pa tranie, sku manie, objavovanie, lebo v nich spoc i va za kladny predpoklad pozna vania a porozumenia. V tomto zmysle nemaju byt z iaci len pasi vnymi akte rmi vy uc by a konzumentmi hotovy ch poznatkov, ktore si maju len zapama tat a na sledne zreprodukovat. Charakteristika predmetu Uc ebny predmet geografia rozvi ja u z iakov poznanie o vy nimoc nosti a jedinec nosti plane ty Zem. Poma ha spra vne pochopit podstatu javov a procesov, ktore na Zemi prebiehaju a uvedomit si princi py, na ktory ch je postavena existencia z ivota. Štu dium geografie umoz n uje z iakom spozna vat krajinu v celej svojej komplexnosti a zloz itosti. Podporuje snahu porozumiet vzt ahom medzi jednotlivy mi zloz kami a prvkami krajiny a cha pat ich silnu vza jomnu previazanost. Za kladnou zruc nost ou, rozvi janou v geografii, je pra ca s mapovy mi podkladmi v tlac enej a digita lnej podobe. Vediet mapu vyhl adat, c i tat, pracovat s n ou, analyzovat jej obsah a interpretovat ho, orientovat sa v nej a podl a nej v nezna mom prostredi, tvoria za klad geograficke ho myslenia a vzdela vania. Do kladne poznanie Zeme je nevyhnutnou podmienkou jej ochrany. Kaz de miesto na Zemi je osobite. Od iny ch sa odlis uje typicky m podnebi m, rastlinstvom, z ivoc i s stvom, ale aj obyvatel mi s vlastny m jazykom, kultu rou a spo sobom z ivota. Tolerancia z iakov k inakosti predpoklada pochopenie podstaty pri c in ro znorodosti a rozmanitosti jednotlivy ch kraji n. Vyz aduje u ctu k princi pom demokracie a obc ianskej slobody, ktory ch neres pektovanie mo z e viest k vojnovy m konfliktom a globa lnym katastrofa m. Geografia zohra va v tomto smere nezastupitel nu u lohu. Zdo razn uje su vislosti a nie vz dy jasnu prepojenost pri c in s do sledkami. Formuje osobnost mlade ho c loveka upozorn ovani m na podobnost, ale aj zvla s tnosti popisovany ch regio nov, ktore porovna va so Slovenskom, pric om poukazuje na jeho jedinec nost v kontexte Euro py, c i sveta. Ciele predmetu 2
Žiaci: - vyhl adaju, porovnaju, posu dia pravdivost a zhodnotia dostupne informa cie o krajine z ro znych informac ny ch zdrojov, - prezentuju informa cie o krajine v ro znych podoba ch (grafy, tabul ky, sche my, diagramy, fotografie, filmy a pod.), - interpretuju mapy ro zneho druhu v digita lnej aj tlac enej podobe, - zdo vodnia ro znorodost pri rodny ch podmienok na Zemi a ich vplyv na z ivot c loveka, - zaujmu postoj k najva z nejs i m proble mom l udstva a ponu knu vhodne ries enia, - pochopia zloz itost krajiny a silnu vza jomnu previazanost jej pri rodny ch a socioekonomicky ch zloz iek. Kompetencie 1. Komunikácia v materinskom jazyku - je schopnost vyjadrovat a tlmoc it koncepty, mys lienky, pocity, fakty a na zory u stnou a pi somnou formou (poc u vanie, hovorenie, c i tanie a pi sanie) a z jazykove ho hl adiska interakti vne reagovat primerany m a kreati vnym spo sobom v ro znych spoloc ensky ch a kultu rnych su vislostiach; vo vzdela vani a odbornej pri prave, v pra ci, doma a vo vol nom c ase. 2. Komunikácia v cudzích jazykoch - Zahŕn a hlavne rozmery komunika cie v materinskom jazyku: je zaloz ena na schopnosti porozumiet, vyjadrovat a tlmoc it koncepty, mys lienky, pocity, fakty a na zory u stnou a pi somnou formou (poc u vanie, hovorenie, c i tanie a pi sanie) v primeranej s ka le spoloc ensky ch a kultu rnych su vislosti (vo vzdela vani a odbornej pri prave, pra ci, doma a vo vol nom c ase) podl a z elani a potrieb jednotlivca. Komunika cia v cudzi ch jazykoch si takisto vyz aduje zruc nosti ako sprostredkovanie a medzikultu rne porozumenie. 3. Matematická kompetencia a základné kompetencie v oblasti vedy a techniky - Matematicka kompetencia je schopnost rozvi jat a pouz i vat matematicke myslenie na ries enie ro znych proble mov v kaz dodenny ch situa cia ch. Vycha dzaju c z dobry ch 3
numericky ch znalosti sa do raz kladie na postup a aktivitu, ako aj na vedomosti. Matematicka kompetencia zahŕn a na ro znych stupn och schopnost a ochotu pouz i vat matematicke modely myslenia (logicke a priestorove myslenie) a prezenta cie (vzorce, modely, diagramy, grafy, tabul ky). 4. Digitálna kompetencia - Zahŕn a sebaiste a kriticke pouz i vanie technolo gie informac nej spoloc nosti (TIS) na pracovne u c ely, vo vol nom c ase a na komunika ciu. Je zaloz ena na za kladny ch zruc nostiach v IKT: pouz i vanie poc i tac a na zi skavanie, posudzovanie, ukladanie, tvorbu, prezenta ciu a vy menu informa cii a na komunika ciu a u c ast v spolupracuju cich siet ach prostredni ctvom internetu. 5. Naučiť sa učiť - Je schopnost pokrac ovat a zotrvat v uc eni sa, organizovat vlastne uc enie sa, aj pomocou efekti vneho manaz mentu c asu a informa cii, a to individua lne alebo v skupina ch. Ta to kompetencia zahŕn a uvedomenie si procesu uc enia sa a potrieb jednotlivca, urc enie dostupny ch pri lez itosti a schopnost prekonat preka z ky na u c el u spes ne ho vzdela vania sa. Ta to kompetencia znamena zi skavat, spracova vat a prispo sobovat nove vedomosti a zruc nosti, ako aj hl adat a vyuz i vat poradenstvo. Nauc it sa uc it podnecuje uc iacich sa, aby stavali na predcha dzaju com vzdelani a z ivotny ch sku senostiach, aby mohli pouz i vat a uplatn ovat vedomosti a zruc nosti v rozlic ny ch su vislostiach: doma, v pra ci, pri vzdela vani sa a odbornej pri prave. Motiva cia a sebado vera su pri tejto kompetencii jednotlivca rozhoduju ce. 6. Spoločenské a občianske kompetencie - Kompetencie zahŕn aju individua lne, medzil udske a medzikultu rne kompetencie a pokry vaju vs etky formy spra vania, ktore jednotlivec vyuz i va na efekti vnu a kons trukti vnu u c ast na spoloc enskom a pracovnom z ivote, a to najma v c oraz rozmanitejs i ch spoloc nostiach, a v potrebny ch pri padoch na ries enie konfliktov. 7. Iniciatívnosť a podnikavosť - Vzt ahuje sa na schopnost jednotlivca zmenit mys lienky na skutky. Zahŕn a kreativitu, inova cie a priji manie rizika, ako aj schopnost pla novat a riadit projekty so za merom dosiahnut ciele. Toto podporuje jednotlivcov nielen v ich kaz dodennom z ivote doma a v spoloc nosti, ale aj na pracovisku, aby si boli vedomi kontextu svojej pra ce, a aby 4
mohli vyuz it pri lez itosti, a je to za kladom pre s pecifickejs ie zruc nosti a vedomosti, ktore potrebuju ti, ktori zakladaju podnik zamerany na spoloc ensku alebo obchodnu c innost alebo nan prispievaju. Tieto by mali zahŕn at zmysel pre eticke hodnoty a presadzovanie dobre ho riadenia. 8. Kultúrne povedomie a vyjadrovanie - Uvedomovanie si do lez itosti kreati vneho vyjadrovania mys lienok, sku senosti a emo cii prostredni ctvom ro znych me dii vra tane hudby, sce nicky ch umeni, literatu ry a vy tvarny ch umeni. Afrika Vzdelávací štandard Výkonový štandard Žiak na konci 6. ročníka základnej školy vie/dokáže: - vymedzit polohu a opi sat pobrez ie Afriky z mapy (za livy, ostrovy, polostrovy, moria, ocea ny) ( c i tanie mapy), - zdo vodnit vplyv pasa tov na vznik africky ch pu s ti a polopu s ti, - vysvetlit pri c iny rovnomerne ho rozloz enia podnebny ch pa sem vo vzt ahu k rozs i reniu rastlinstva a z ivoc i s stva v Afrike, - porovnat pri rodne podmienky v s tyroch podnebny ch pa smach Afriky, - uviest dva pri klady typicky ch rastlinny ch a z ivoc i s nych druhov z iju cich v jednotlivy ch krajinny ch Obsahový štandard Afrika Madagaskar, Soma lsky polostrov Guinejsky za liv, Stredozemne more, Červene more, Gibralta rsky prieliv rovni k, obratni ky panvy, pohoria, plos iny, pu s te Sahara, Namib, Atlas, Kilimandz a ro pasa ty Ni l, Kongo, Niger rastlinne pa sma, z ivoc i chy oblasti Afriky Ka hira, Lagos, Johannesburg, Kinshasa Juhoafricka republika Ken a Egypt Nige ria rozmiestnenie obyvatel stva, hustota 5
pa smach Afriky, - zhrnu t do vody rozdielov v zal udneni najbliz s ieho okolia najva c s i ch riek Afriky, - zhodnotit vplyv pri rodny ch podmienok na nerovnomerne rozmiestnenie obyvatel stva Afriky, - uviest pri c iny c asty ch na rodnostny ch a na boz ensky ch sporov a konfliktov medzi na rodmi z iju cimi v Afrike, - vysvetlit do vody ni zkeho podielu obyvatel ov z iju cich v mesta ch, - v obsahu tematickej mapy identifikovat s tyri najzal udnenejs ie oblasti Afriky a mesta s viac ako 5 milio nom obyvatel ov ( c i tanie mapy), - zhodnotit hospoda rsku vyspelost jednotlivy ch oblasti Afriky, - uviest tri za vaz ne proble my zniz uju ce z ivotnu u roven obyvatel ov v jednotlivy ch regio noch Afriky, - zdo vodnit zaradenie jednej z pamiatok Afriky do Zoznamu kultu rneho a pri rodne ho dedic stva UNESCO a uka zat ju na mape. zal udnenia na rodnostne zloz enie hospoda rstvo a nerastne suroviny proble my obyvatel stva Afriky pamiatky zaradene v zozname pri rodne ho a kultu rneho dedic stva UNESCO Ázia Výkonový štandard Žiak na konci 6. ročníka základnej školy vie/dokáže: Obsahový štandard Ázia Filipi ny, Japonske ostrovy, Kamc atka, Vel ke 6
- vymedzit polohu Ázie voc i ostatny m kontinentom a ocea nom (c i tanie mapy), - opi sat z mapy pobrez ie a povrch Ázie (za livy, ostrovy, polostrovy, moria, ocea ny, povrchove celky), ( c i tanie mapy), - uviest pri c iny vel kej c lenitosti povrchu Ázie, - zdo vodnit vel ky poc et sopiek a seizmicky akti vnych oblasti v pobrez ny ch oblastiach Ázie ( Ohnivy kruh ), - vysvetlit pru denie monzu nov, - identifikovat na mape oblasti Ázie, ktore su monzu nmi ovplyvn ovane, - zdo vodnit rozdiely v podnebi vnu trozemsky ch a pobrez ny ch oblasti Ázie, - objasnit pri c iny rozdielov v mnoz stve tec u cej vody poc as roka v koryta ch najdlhs i ch riek Ázie, - vymedzit podl a mapy povodia najva c s i ch a zijsky ch riek a zaradit ich do u mori a bezodtokovy ch oblasti, - identifikovat na mape oblasti Ázie ohrozovane tajfu nmi a cunami, - zhrnu t odlis nosti a podobnost priestorove ho rozloz enia rastlinstva a z ivoc i s stva v Ázii a v Amerike, - uviest pa t pri kladov typicky ch rastlinny ch a z ivoc i s nych druhov v Ázii, Sundy, Predna India, Zadna India, Mala Ázia, Arabsky polostrov, Ko rejsky polostrov, Cyprus Suezsky prieplav, Červene more, Beringov prieliv, Kaspicke more, Bajkal, Mŕtve more, Aralske jazero Chang-Jiang, Huang He, Ob, Mekong, Jenisej, Ganga, Brahmaputra, Eufrat, Tigris Himala je, Tibetska na horna plos ina, Pami r, Mount Everest, Kaukaz, Ural Za padosibi rska ni z ina, Indogangska ni z ina, Vel ka c i nska ni z ina monzu ny, tajfu ny, cunami typy krajiny obyvatel stvo Ázie Bombaj, Šanghaj, Dilli, Beijing (Peking), Soul, Tokio krest anstvo, hinduizmus, judaizmus, islam, budhizmus hospoda rstvo Ázie Či na India Japonsko Indone zia Turecko Izrael a zijske tigre, elektronika, ropa pamiatky zaradene v zozname pri rodne ho a kultu rneho dedic stva UNESCO 7
- vysvetlit do vody vel kej kultu rnej a na boz enskej ro znorodosti obyvatel stva Ázie, - zdo vodnit pri c iny napa tia a nestability v Ázii a identifikovat regio ny, ktore su nimi ohrozene, - uviest pri c iny ry chleho rastu poc tu obyvatel ov Ázie, - pomocou tematickej mapy opi sat najhustejs ie a najreds ie osi dlene oblasti Ázie, - zhodnotit vplyv pri rodny ch podmienok na nerovnomerne rozmiestnenie obyvatel stva Ázie, - pomocou tematickej mapy vytvorit zoznam desiatich najva c s i ch miest Ázie ( c i tanie mapy), - zdo vodnit vel ke rozdiely v hospoda rskej vyspelosti s ta tov Ázie a jej regio nov, - uviest dve najvy znamnejs ie hospoda rske odvetvia v rozvinuty ch a dve v menej rozvinuty ch s ta toch Ázie, - popi sat do sledky vysokej za vislosti s ta tov z oblasti Perzske ho za livu od t az by a vy vozu ropy, - uviest pri c iny na boz ensky ch sporov adlhodoby ch konfliktov medzi s ta tmi v juhoza padnej Ázii, - zdo vodnit vy nimoc nost postavenia Či ny, Indie a Japonska v Ázii aj vo svete, - uviest tri za vaz ne proble my zniz uju ce 8
z ivotnu u roven obyvatel ov jednotlivy ch regio nov Ázie, - odo vodnit zaradenie troch pamiatok Ázie do Zoznamu kultu rneho dedic stva UNESCO a uka zat ich na mape. Metódy a formy práce Vol ba meto d za visi od obsahu uc iva, ciel ov vyuc ovacej hodiny, vekovy ch a iny ch osobitosti z iakov a materia lneho vybavenia. 1. Motivačné metódy - motivačné rozprávanie (citove pribliz ovanie obsahu uc enia), - motivačný rozhovor (aktivizovanie poznatkov a sku senosti z iakov), - motivačný problém (upu tanie pozornosti prostredni ctvom nastolene ho proble mu), - motivačnú demonštráciu ( vzbudenie za ujmu pomocou uka z ky). 2. Expozičné metódy - rozprávanie (vyjadrovanie sku senosti a akti vne poc u vanie), - vysvetľovanie (logicke systematicke sprostredkovanie uc iva), - rozhovor (verba lna komunika cia formou ota zok a odpovedi na vyjadrenie faktov, konvergentny ch a divergentny ch ota zok, ota zok na pozorovanie, posu denie situa cie, hodnotenie javov, rozhodovanie), - beseda (ries enie aktua lnych ota zok cely m kolekti vom), - demonštračná metóda (demons tra cia obrazov, modelov), 3. Problémové metódy - heuristická metóda (uc enie sa ries eni m proble mov zaloz enom na vymedzeni a rozbore proble mu, tvorbe a vy beru moz ny ch ries eni a vlastnom ries eni ) - projektová metóda (ries enie projektu, komplexna prakticka u loha, proble m, te ma, ktorej ries enie teoretickou aj praktickou c innost ou vedie k vytvoreniu urc ite ho produktu). 9
4. Prácu s knihou a textom (c i tanie s porozumeni m, spracovanie textovy ch informa cii, uc enie sa z textu, orienta cia v s truktu re textu, vyhl ada vanie, triedenie, vyuz i vanie podstatny ch informa cii ), 5. Samostatné učenie prostredníctvom informačnej a komunikačnej techniky a experimentovanie (samostatne hl adanie, sku s anie, objavovanie). 6. Aktivizujúce metódy - diskusia (vza jomna vy mena na zorov, uva dzanie argumentov, zdo vodn ovani za u c elom ries enia dane ho proble mu), - didaktické hry (sebarealizac ne aktivity na uplatnenie za ujmov a sponta nnosti), - kooperatívne vyučovanie (forma skupinove ho vyuc ovania zaloz ena na vza jomnej za vislosti c lenov heteroge nnej skupiny) - brainstorming. 7. Fixačné metódy - metódy opakovania a precvičovania, (u stne a pi somne opakovanie, opakovanie s vyuz iti m uc ebnice a inej literatu ry, doma ce u lohy). 8. Práca s mapou Organizačné formy - vyučovacia hodina (za kladne ho, motivac ne ho, expozic ne ho, fixac ne ho, aplikac ne ho, diagnosticke ho typu) - terénne pozorovania Hodnotenie predmetu Ciel om hodnotenia vzdela vaci ch vy sledkov z iakov v s kole je poskytnu t z iakovi a jeho rodic om spa tnu va zbu o tom, ako z iak zvla dol danu problematiku, v c om ma nedostatky, kde ma rezervy, ake su jeho pokroky. Su c ast ou je tiez povzbudenie do d als ej pra ce, na vod, ako postupovat pri odstran ovani nedostatkov. Ciel om je zhodnotit prepojenie vedomosti so zruc nost ami a spo sobilost ami. Budeme dbat na to, aby sme prostredni ctvom hodnotenia nerozdel ovali z iakov na u spes ny ch a neu spes ny ch. Hodnotenie budeme robit na za klade urc ity ch krite rii, prostredni ctvom 10
ktory ch budeme sledovat vy voj z iaka. Za kladny m dokumentom, ktory m sa budeme riadit, su Metodicke pokyny na hodnotenie z iakov ZŠ c. 22/2011. V triedach, v ktory ch je va c s i poc et z iakov zo SZP uc itel prihliada na tu to skutoc nost. Mo z e zni z it obsah uc iva (maxima lne 10 %), na roc nost pi somny ch, kontrolny ch pra c. Musi byt vs ak zachovany predpi sany tematicky obsah. V 6. roc ni ku je predmet klasifikovany. Zi skavanie podkladov na hodnotenie: z iak je hodnoteny z minima lne dvoch vy stupov hodnotenia v polroc nom hodnotiacom obdobi. Písomné práce Po jednotlivy ch tematicky ch celkoch z iaci napi s u pi somnu pra cu test. Poc et pi somny ch pra c za kvalifikac ne obdobie je za visly od poc tu tematicky ch celkov. Termi ny pi somny ch pra c vyuc uju ci z iakom vopred ozna mi. Ota zky budu mat bodove hodnoty, vy sledky sa budu hodnotit podl a poc tu zi skany ch bodov. Za spra vne odpovede zna mkou. Zna mka je stanovena podl a nasledovnej stupnice : 100-90 % (1) 89-75 % (2) 74-50 % (3) 49-25 % (4) 24-0 % (5) Prezentácia vedomosti ústnou odpoveďou Ústne odpovede z jednotlivy ch prebraty ch te m z iak by mal mat minima lne jednu u stnu odpoved za jeden polrok. Termi ny u stnych odpovedi vyuc uju ci vopred neoznamuje. Žiak bude hodnoteny zna mkou 1 az 5 podl a presnosti, istoty vo vybranej te me, u rovne zvla dnutia uc iva a stupn a samostatnosti pri formulovani odpovede. Práca s mapou 11
Žiak preuka z e svoje zruc nosti pri orienta cii a pri pra ci s mapou, atlasom aspon raz za jeden polrok. Hodnoteni bude zna mkou 1 az 5. Termi n presku s ania vyuc uju ci neoznamuje vopred. Projektové práce Samostatne refera ty, projekty a prezenta cie pomocou IKT. Žiak vypracuje projekt na te mu vopred zadanu vyuc uju cim. Žiak bude hodnoteny zna mkou 1 az 4 podl a obsahovej a prezentac nej u rovne projektu. Krite ria hodnotenia projektu: 1. obsah 2 body 2. forma 2 body 3. prezenta cia 4 body 4. obhajoba 2 body celkove hodnotenie: 10 9 bodov (vy borny ) 8 7 bodov (chva litebny ) 6 5 bodov (dobry ) 4 3 bodov (dostatoc ny ) Zošit Ku koncu polroku (z iak je obozna meny s termi nom) je hodnoteny z iakov zos it. Hodnotena je celkova u prava zos ita zna mkou 1 az 4. Priebehu s kolske ho roka su hodnotene zadane doma ce u lohy zna mkou 1 az 5. Celkové hodnotenie Vy sledne hodnotenie bude su hrnom vys s ie uvedeny ch krite rii. Vy sledna zna mka nebude zi skana aritmeticky m priemerom priebez ny ch zna mok. Odrazi sa v nej aj akti vna pra ca z iaka na hodina ch, systematickost uc enia sa a u c ast na geografickej olympia de. Učebné zdroje Na podporu a aktiva ciu vyuc ovania a uc enia z iakov sa vyuz iju nasledovne uc ebne zdroje: 12
učebnice, pomôcky Uc ebnice a atlasy: uc ebnica Geografie pre 6. roc ni k, geograficky zos it pre 6. roc ni k, Školsky zemepisny atlas, Zemepisny atlas sveta Encyklope die a odborne c asopisy : Nationalgeographic, GEO, Ľudia a Zem, Historicka revue DVD filmy a CD vy uc bove programy: podl a priebez nej ponuky, internet: internetove geograficke porta ly, interakti vne testy mapy ro zneho typu, digita lna mapa na internete, pohl adnice Učebné osnovy sú totožné so vzdelávacím štandardom ŠVP pre príslušný predmet. 13