ekonomický týždenník

Podobné dokumenty
Zahraničný obchod Slovenskej republiky v roku 2004.

Vývoj priemerných indexov HICP potravín celkom podľa klasifikácie COICOP v krajinách EÚ 28 za január až november 2016

Aktualizácia strednodobej predikcie P4Q Odbor ekonomických a menových analýz

44.týždeň UDALOSTI TÝŽDŇA. Čo nové na devízových trhoch: Euro aj minulý týždeň na rastovej vlne. Doláru nepriali blížiace sa voľby.

Vstup nových krajín Bulharska a Rumunska do Európskej únie

Vývoj cien energií vo vybraných krajinách V4

Prognóza vývoja ekonomiky SR v roku 2017 z pohľadu NBS

47.týždeň UDALOSTI TÝŽDŇA. Čo nové na FX trhoch: Euro uplynulý týždeň ukončilo svoju šnúru poklesov

Prognóza vývoja ekonomiky SR v roku 2018 z pohľadu NBS

Aktuálny a očakávaný makroekonomický vývoj na Slovensku. Ján Tóth viceguvernér Národná banka Slovenska

4.vydanie Barometer rodinných podnikov v Európe. September 2015

UDALOSTI TÝŽDŇA. 28. týždeň ČO NOVÉ NA DEVÍZOVÝCH TRHOCH: Euro ukončilo týždeň so ziskom voči doláru

Strednodobá predikcia P2Q-2018

Rozhodnutie o zmene alebo ponechaní úrovne úrokových sadzieb (môžu byť aj záporné?).

Štatistické ukazovatele za kvartál 2017

Štatistické ukazovatele za rok 2017

UDALOSTI TÝŽDŇA. 37. týždeň ČO NOVÉ NA DEVÍZOVÝCH TRHOCH: Euro uplynulý týždeň viac stratilo ako získalo

43.týždeň UDALOSTI TÝŽDŇA. Čo nové doma: Pokles cien našich priemyselníkov sa v septembri zmiernil. Čo nové vo svete: CETA dohoda uzrela svetlo sveta

42.týždeň UDALOSTI TÝŽDŇA. Zaujalo nás: V susednom Maďarsku, Rakúsku aj v ČR zdraželi nehnuteľnosti výraznejšie ako u nás

49.týždeň UDALOSTI TÝŽDŇA. Čo nové na FX trhoch: Euro uplynulý týždeň pod vplyvom zasadnutia ECB

39.týždeň UDALOSTI TÝŽDŇA. Čo nové doma: Nálada v slovenskej ekonomike sa naďalej zlepšuje

UDALOSTI TÝŽDŇA. 33. týždeň ČO NOVÉ NA DEVÍZOVÝCH TRHOCH: Euro pod vplyvom zápisov zo zasadnutí ECB a Fed-u

UDALOSTI TÝŽDŇA. 45. týždeň ČO NOVÉ NA KOMODITNÝCH TRHOCH: Ropa prekročila aj hranicu 64 dolárov za barel

Slovenská ekonomika padá ešte rýchlejšie Fixní kurz lotyšského latu se ocitl v ohrožení, úrokové sazby letí vzhůru 3

ekonomický týždenník 15. týždeň 2013

Základné ukazovatele vývoja národného hospodárstva

Strednodobá predikcia P1Q Odbor ekonomických a menových analýz

Analýza bola zostavená v rámci projektu INEKO s názvom Monitoring obsahovej reformy školstva, ktorý finančne podporila Nadácia Tatra banky.

12. týždeň UDALOSTI TÝŽDŇA. Čo nové na FX trhoch: Euro sa minulý týždeň obliekalo do červeného

KAPITÁLOVÝ FOND, o.p.f.

ČO NOVÉ NA DEVÍZOVÝCH TRHOCH: Európska mena pred 2. kolom volieb v zelenom teritóriu. ČO NOVÉ DOMA: Tržby maloobchodníkov v marci vzrástli o 7,5 %

CENY DO VRECKA - DOMÁCNOSTI. keď sa nás spýtajú na ceny pre rok 2019

35. týždeň UDALOSTI TÝŽDŇA

Prinášame Vám prehľad najzaujímavejších ekonomických správ na Slovensku v kontexte diania v Eurozóne.

ROZHODOVANIE O VÝBERE TRHU

Makroekonomické prognózy MFSR na roky

1. týždeň UDALOSTI TÝŽDŇA. Čo nové doma: Naši maloobchodníci v novembri s najrýchlejším minuloročným rastom tržieb

ČO NOVÉ NA DEVÍZOVÝCH TRHOCH: Európska mena uplynulý týždeň ako na hojdačke. ČO NOVÉ DOMA: Ceny našich priemyselníkov v apríli rástli tempom 2,4 %

situácia trhu práce slovenska, porovnanie so zahraničím

23. týždeň UDALOSTI TÝŽDŇA. Zaujalo nás: Každý siedmy vyvezený automobil putoval vlani do Nemecka. Čo nové vo svete: Gréci splátku odložili

3. týždeň UDALOSTI TÝŽDŇA. Zaujalo nás: Miera nezamestnanosti na Slovensku na 7 ročnom minime. V Česku ale najnižšia v rámci EÚ.

(v mld. EUR) Export Import Saldo. Teritoriálna štruktúra zahraničného obchodu SR

recesia a zadĺž ĺženosť Hospodársky klub Bratislava Juraj Sipko

Príjem v zahraničí. povinnosť podať daňové priznanie

ČO NOVÉ NA DEVÍZOVÝCH TRHOCH: ECB začne od januára 2018 obmedzovať svoj program QE

28. týždeň UDALOSTI TÝŽDŇA. Zaujalo nás: Realitný trh pokračuje v oživovaní. Ceny rezidenčných nehnuteľností vzrástli až v 25 krajinách EÚ.

Zavedenie URA v Slovenskej republike

Spotreba tepla a náklady na ústredné kúrenie (ÚK) a ohrev teplej úžitkovej vody (TÚV) v kwh a finančnom vyjadrení za posledných päť rokov ( )

HODNOTENIE ZÁŤAŽE OBYVATEĽSTVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY DUSIČNANMI

1. Zostatková doba splatnosti. Zostatková doba splatnosti finančného majetku a záväzkov k 30. júnu 2008 mala nasledovnú štruktúru:

51. týždeň UDALOSTI TÝŽDŇA. Zaujalo nás: Rok 2015 sa končí. Čo priniesol a čo možno očakávať od roku 2016?

40. týždeň UDALOSTI TÝŽDŇA. Zaujalo nás: Na sociálnych sieťach nájdeme pätinu našich online seniorov, v Internet bankingu až tretinu

ČO NOVÉ NA DEVÍZOVÝCH TRHOCH: Euro minulý týždeň pokorilo hranicu 1,22 EURUSD. ČO NOVÉ DOMA: Produkcia v našom priemysle s rastom nad 6 %

2. týždeň UDALOSTI TÝŽDŇA. Zaujalo nás: Priemerná rodina dokázala mesačne ušetriť 18 % zo svojich príjmov

ČO NOVÉ NA DEVÍZOVÝCH TRHOCH: Výsledky holandských volieb znížili politické napätie v únii

UDALOSTI TÝŽDŇA. 44. týždeň ČO NOVÉ NA DEVÍZOVÝCH TRHOCH: Dolár pod vplyvom zasadnutia Fed-u a voľby nového šéfa

Priemyselná výroba v roku 2011 a pozícia tlače a reprodukcie záznamových médií v priemyselnej výrobe

Analýza možností zvýšenia príjmovej stránky rozpočtu verejných financií. Radko Kuruc Manažér sekcie finančného trhu IHP

Tlačová konferencia. Úprava cien pre zákazníkov SPP zo segmentu maloodber a očakávaný vývoj cien pre veľkoodberateľov

ekonomický týždenník

29. týždeň UDALOSTI TÝŽDŇA

ekonomický týždenník

ekonomický týždenník

ekonomický týždenník

Situácia v chove kôz v niektorých štátoch EÚ a vo svete. E. Gyarmathy M. Gálisová A. Čopík

EKONOMIKA RASTIE VĎAKA SPOTREBE A INVESTÍCIÁM

Finančná kríza a jej vplyv na obyvateľov Slovenska

31. týždeň UDALOSTI TÝŽDŇA. Zaujalo nás: Na úroveň priemernej mzdy si vlani nesiahlo 57 % Slovákov. Menej ako 500 EUR v hrubom zarobilo 18 % našincov.

ekonomický týždenník

ekonomický týždenník

Pan-európsky prieskum verejnej mienky o ochrane zdravia a bezpečnosti pri práci Reprezentatívne výsledky za 27 členských štátov Európskej únie

za dané obdobie -2,9% -0,1% % 30%

Obrázok 1. Porovnanie počtu hlásení v systéme RAPEX v jednotlivých rokoch

Mesačný bulletin NBS, september Odbor ekonomických a menových analýz

28. týždeň UDALOSTI TÝŽDŇA. Zaujalo nás: Vývoj na finančných trhoch v 1. polroku 2015: euro sa aj vplyvom Grécka oslabilo o 8 %

ekonomický týždenník

ekonomický týždenník

14 SEKUNDOVIEK O FOREXE 1. ČO JE TO FOREX?

7 OPATRENIE Národnej banky Slovenska z 29. apríla 2008, ktorým sa ustanovujú limity umiestnenia prostriedkov technických rezerv v poisťovníctve

46. týždeň UDALOSTI TÝŽDŇA. Zaujalo nás: Slovensko v roku 1989 a dnes: ako sa zmenili naše platy a o koľko vzrástli ceny v obchodoch?

47. týždeň UDALOSTI TÝŽDŇA. Zaujalo nás: Slovenské domácnosti dokážu ušetriť v priemere desatinu svojich príjmov

Týždenný prehľad: SEPTEMBROVÁ DILEMA DVOCH CENTRÁLNYCH BÁNK. 5. septembra 2016 MUCHOVÁ Katarína. Septembrové zasadnutie ECB aj FOMC (Fed)

UDALOSTI TÝŽDŇA. 3. týždeň ČO NOVÉ NA FX TRHOCH: Euro pod vplyvom zasadnutia ECB a inaugurácie Trumpa

10. týždeň UDALOSTI TÝŽDŇA. Zaujalo nás: Na Slovensku máme najdrahšie maslo a syr. Za väčšinou potravín sa oplatí do Poľska.

ČO NOVÉ NA DEVÍZOVÝCH TRHOCH: Euro voči doláru so ziskom viac než percento. ČO NOVÉ DOMA: Slovenská ekonomika v 3. kvartáli s rastom o 3,3 %

ekonomický týždenník

Nerovnomerný vývoj v počte vyhlásených konkurzov pokračuje

ekonomický týždenník

Produkcia odpadov v SR a v Žilinskom kraji a jeho zloženie

ekonomický týždenník

14. týždeň UDALOSTI TÝŽDŇA. Zaujalo nás: Takmer 3 hodiny. Toľko pracujeme na 20 eurový nákup v Bratislave. V Košiciach o vyše hodinu dlhšie.

ekonomický týždenník

ekonomický týždenník

Daňové úľavy pre výskum a vývoj čo prinesú a komu? Vladimír Baláž Prognostický ústav SAV

ČO NOVÉ DOMA: Tržby našich maloobchodníkov v auguste vzrástli o 6,8 %

DANE A DAŇOVÝ SYSTÉM V SR

Prinášame Vám prehľad najzaujímavejších ekonomických správ na Slovensku v kontexte diania v Eurozóne.

22. týždeň UDALOSTI TÝŽDŇA

Pavel Řežábek člen bankovní rady ČNB

23. týždeň UDALOSTI TÝŽDŇA. Zaujalo nás: Praje vývoj kurzov a ropy tohtoročným dovolenkám?

Transkript:

ekonomický týždenník analyzy@pabk.sk

OBSAH Zaujalo nás: Za posledných 20 rokov sa nám zmenili chúťky. Zemiaky sme nahradili cestovinami a stali sa z nás kávičkári. 3 Čo nové vo svete: Ruské devízové rezervy sú najnižšie za 4 roky 4 Zápisnica zo zasadnutia amerického Fed-u poslala euro nahor 5 Poľská základná úroková sadzba opäť nižšia než maďarská 5 Cena ropy Brent dosiahla nové minimá 6 Tempo rastu priemyselnej produkcie klesá tretí mesiac po sebe 6 V auguste slovenský vývoz aj dovoz tovarov poklesol 7 Vývoj tržieb, zamestnanosti aj miezd v auguste polovicu odvetví potešil, polovicu sklamal 7 Rebríček týždňa: Ceny nehnuteľností v EÚ aj v druhom kvartáli opatrne rástli. Podľa Eurostatu už aj na Slovensku. 8 Kalendár udalostí 42. týždňa 9 Predikcie podľa Poštovej banky 9 Tento dokument slúži ako doplnkový informačný materiál pre klientov Poštovej banky, a.s. [ďalej ako banka ]. Informácie a názory v ňom uvedené boli získané zo zdrojov, ktoré boli považované za spoľahlivé, avšak banka neposkytuje žiadnu záruku za ich úplnosť a správnosť. Taktiež tento dokument nie je ponukou alebo propagáciou nákupu alebo predaja ktoréhokoľvek finančného produktu. Tento dokument môže byť reprodukovaný alebo publikovaný l en s menom Poštovej banky. Poštová banka, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, analyzy@pabk.sk 2

Zaujalo nás: Za posledných 20 rokov sa nám zmenili chúťky. Zemiaky sme nahradili cestovinami a stali sa z nás kávičkári. Posledné dve dekády priniesli pre spoločnosť množstvo zmien. Slovenská republika sa osamostatnila, prešli sme si obdobím ekonomického rozmachu aj hospodárskej krízy a privykli sme si na používanie mnohých technologických noviniek ako smartphonov, internetu či sociálnych sietí. Do popredia sa opäť dostáva zdravý životný štýl, work-life balance či aktívne športovanie. Zmenili sa ale aj naše jedálničky. Pozreli sme sa preto na to, ako sa Slovákom za posledných 20 rokov zmenili chúťky. Vycházali sme z údajov Štatistického úradu SR. V čom sa líšia naše dnešné jedálničky od tých spred dvadsiatich rokov? Čo nám chutí viac a čo menej? A sme ešte verní tradičnej slovenskej kuchyni? Ročná spotreba potravín na osobu MJ 1993 2013 2013-1993 Včelí med kg 0,5 1,1 120% Zrnková káva pražená kg 1,6 3,3 106% Nealkoholické nápoje l 105,7 214,8 103% Čaj kg 0,1 0,2 100% Syry spolu kg 4,9 9,3 90% Orechy [jadrá] kg 1,1 1,9 73% Cestoviny kg 4,6 7,8 70% Trvanlivé pečivo kg 6,2 9,6 55% Ryby kg 3,8 5,0 32% Kakaové výrobky kg 4,2 5,0 19% Víno spolu l 14,3 16,3 14% Zelenina a zeleninové výrobky kg 108,3 106,1-2% Mlieko a mliečne výrobky l 165,6 152,9-8% Ryža lúpaná kg 5,6 5,1-9% Tuky spolu kg 24,3 22,0-9% Cukor kg 34,5 31,1-10% Soľ jedlá kg 6,6 5,9-11% Cukrovinky kg 6,3 5,4-14% Mäso kg 64,9 54,1-17% Ovocie a ovocné výrobky kg 64,4 53,1-18% Pivo l 90,0 71,5-21% Liehoviny [40 %] l 12,2 9,4-23% Chlieb kg 50,4 38,6-23% Konzumné vajcia kusy 293,0 209,0-29% Strukoviny jedlé spolu kg 1,9 1,3-32% Zemiaky kg 89,0 47,4-47% Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa ŠÚ SR ceny kávy. V porovnaní so začiatkom roka je aktuálne káva na trhu drahšia až o viac než 90 %. Prepadákom dvadsaťročia sú v našom pomyselnom rebríčku zemiaky. V porovnaní s rokom 1993 ich totiž skonzumuje priemerný Slovák takmer o polovicu menej. Kedysi tradičná príloha tak postupne z našich tanierov mizne a zatiaľ čo pred 20 rokmi pripadala na 1 osobu spotreba na úrovni rovných 89 kilogramov, vlani to bolo len niečo cez 47 kíl. A čo zemiaky v našich kuchyniach nahradilo? Nuž, boom zažili najmä cestoviny. Jeme ich až o 70 % viac než pred 20 rokmi. Na popularite totiž aj v našich zemepisných šírkach získala tzv. talianska kuchyňa, ktorej sú cestoviny nevyhnutnou súčasťou. Ich ročná spotreba na osobu sa zvýšila z 4,6 kg v roku 1993 na 7,8 kg v roku minulom. Nie sú to však cestoviny, ktoré si pripísali za ostatné dve dekády najvýraznejší nárast spotreby. Post jednotky si uchmatli iné dobroty. Čaje, vianočné oplátky či koláče sa často nezaobídu bez sladkej a zároveň zdravej ingrediencie, ktorou je včelí med. Práve med zaznamenal za ostatných 20 rokov najväčší nárast spotreby a to až o 120 %. V absolútnom vyjadrení to síce znamená nárast len o 0,6 kg na hlavu, no v percentuálnom vyjadrení je včelí med skokanom dvadsaťročia. Približne dvojnásobne sa za posledné dve dekády zvýšila aj spotreba kávy, nealkoholických nápojov a čaju. Všetky tieto nápoje si pritom pripravujeme nielen doma, ale radi si na ne zájdeme aj do kaviarne či reštaurácie. Kávičkárom sa ale ich pôžitok môže predražiť, nakoľko v tomto roku sme na svetovom komoditnom trhu svedkami takmer nepretržitého rastu Výrazne viac ako pred 20 rokmi konzumujeme aj syry, orechy, ale aj trvanlivé pečivo. To nahradilo tradičný čerstvý chlieb, ktorého spotreba sa znížila až o takmer štvrtinu. O približne 30 % menej ako v roku 1993 jeme aj strukoviny a vajcia. Z alkoholických nápojov sme za posledných 20 rokov upustili od tvrdého aj piva, ktorých spotreba poklesla o približne pätinu. Doprajeme si ale viac vína. V súčasnosti skonzumujeme až o šestinu menej mäsa ako pred 20 rokmi. Na druhej strane nám ale viac zachutili ryby, ktorých ročná spotreba sa za posledné dve desaťročia zvýšila o tretinu. K rybe zväčša patrí aj šalát. U niekoho majonézový, u ľudí preferujúcich zdravšie jedlá zas zeleninový či listový. Napriek súčasnej obľube rôznych zeleninových šalátov nielen ako prílohy, ale aj ako hlavného chodu, sa však naša spotreba zeleniny za posledných 20 rokov mierne znížila. Zeleniny a zeleninových výrobkov sme vlani spotrebovali o 2 % menej ako v roku 1993. Ešte väčší prepad ale zaznamenalo ovocie, ktorého jeme až o 18 % menej ako pred dvadsiatimi rokmi. 3

Čo nové vo svete: Ruské devízové rezervy sú najnižšie za 4 roky SLOVENSKO: Slovensko je podľa Indexu ekonomickej slobody 45. ekonomicky najslobodnejšou krajinou spomedzi 152 porovnávaných krajín. Oproti predchádzajúcemu hodnotenému roku sme si však pohoršili o deväť miest. Najlepšie umiestnenie sme získali v oblasti menovej politiky [ktorú ale, mimochodom, riadi podobne ako v ostatných krajinách eurozóny ECB] a v oblasti medzinárodného obchodu, naopak najhoršie hodnotenie sme si vyslúžili za obchodné regulácie. Ekonomicky najslobodnejšou krajinou sveta zostáva Hongkong, na opačnom konci rebríčka sú Konžská republika a Venezuela. Ekonomická sloboda na Slovensku je podľa indexu podobná ako v Portugalsku či Lotyšsku, predbehli nás však napríklad aj Česká republika, Bulharsko či Rumunsko. NEMECKO: Záplava negatívnych správ z prostredia nemeckej ekonomiky pretrváva aj naďalej. Po poklese priemyselných objednávok v Nemecku nepotešili ani čísla za priemyselnú produkciu. Tá v auguste klesla najvýraznejším tempom od krízového roka 2009, keď zaznamenala medzimesačný pokles o 4,0 % a medziročný pokles o 2,8 %. Trhy pritom takto výrazný pokles produkcie nemeckých priemyselníkov neočakávali. Podľa tamojšieho ministerstva hospodárstva sa pod pokles produkcie negatívne podpísali letná dovolenková sezóna, ale aj spomalenie zahraničného obchodu a investícií. RUSKÁ FEDERÁCIA: Snaha prezidenta Putina eliminovať dosahy sankcií a geopolitického napätia na ruské obyvateľstvo majú za následok postupné vyčerpávanie devízových rezerv krajiny. Ruská centrálna banka sa snaží držať rubeľ nad vodou prostredníctvom masívnych intervencií, ktoré len uplynulú stredu dosiahli hodnotu až 60 mld. RUB. Devízové rezervy krajiny sa už znížili na minimum od júna 2010, keď začiatkom mesiaca dosahovali len 455 mld. USD. Aktuálny stav rezerv je však vzhľadom na intervencie z posledných dní ešte nižší. Napriek snahám brániť rubeľ je ruská mena po argentínskom pese najhoršie sa vyvíjajúcou menou spomedzi rozšíreného koša mien, keď sa od začiatku roka voči americkému doláru oslabila o viac než 18 %. ECB: Európsky bankový úrad [EBA] a Európska centrálna banka [ECB] v piatok oznámili presný termín zverejnenia výsledkov stresového testovania európskych bánk. Stane sa tak už 26. októbra napoludnie. Inštitúcie na testovaní spolupracovali a hodnotenie bude po prvýkrát zahŕňať aj výpočet kapitálovej primeranosti CET1 podľa požiadaviek smernice CRR/CRD4. Banky, ktoré testovaním kapitálových prahov neprejdú, budú mať 2 týždne na to, aby ECB predložili plány navýšenia kapitálu a následne v horizonte 6 až 9 mesiacov tieto plány doviedli k realite. Už od 4. novembra následne ECB prevezme dohľad nad vybranými strategickými komerčnými bankami, čím postaví prvý pilier plánovanej bankovej únie. MAĎARSKO: Skutočnosť, že poľská centrálna banka NBP uplynulý týždeň znížila svoju základnú úrokovú sadzbu o pol percentuálneho bodu, nahrala do karát aj investorom do maďarských či rumunských štátnych dlhopisov, ktorým tento krok dopomohol k výraznej rally. Zníženie úrokových sadzieb sa totiž premietlo do poklesu požadovaných výnosov z dlhopisov, čo automaticky znamená rast ich ceny [keďže medzi výnosom a cenou dlhopisu je inverzný vzťah]. Výnos z 10 ročných maďarských dlhopisov minulý týždeň poklesol najviac za posledný rok a dostal sa na úroveň 4,19 % p. a., teda najnižšie od júla. Pokles výnosov z maďarských dlhopisov tak bol dokonca výraznejší než na samotných poľských bondoch. Na trhu sa zároveň objavili špekulácie, že NBP by mohla byť nasledovaná maďarskou MNB. K tomuto názoru sa ale nateraz neprikláňame, nakoľko MNB si dvojročným znižovaním úrokových sadzieb urobila prácu dopredu. GRÉCKO: Rizikovou udalosťou minulého týždňa bolo hlasovanie gréckeho parlamentu o vyslovení nedôvery premiérovi Samarasovi a jeho kabinetu, ktoré ale napokon dopadlo bez prekvapení, a teda koalícia premiéra v kresle podržala v pomere hlasov 155 ku 131. Posledné týždne gréckym aktívam nepriali. Vyhlásenia gréckeho premiéra Samarasa o tom, že jeho krajina je schopná financovať sa čisto na trhu a za lepších podmienok, než mu poskytuje Medzinárodný menový fond [MMF], mali za následok výpredaje predovšetkým na gréckych dlhopisoch dlhších splatností. Benchmarkový 10 ročný grécky dlhopis stratil na cene viac než desatinu a stal sa tak úplne najhoršie sa vyvíjajúcim cenným papierom v rámci 34 vládnych papierov sledovaných agentúrou Bloomberg. Medzičasom Trojka opustila Grécko v rámci ďalšej pravidelnej kontroly, aby vo svojej centrále vyhodnotila, čo doposiaľ zistila a do Grécka sa vrátila v novembri. 4

Zápisnica zo zasadnutia amerického Fed-u poslala euro nahor EURUSD EURCZK Zdroj: Bloomberg Prvý obchodný deň uplynulého týždňa sa pre euro niesol na zelenej rastovej vlne a spoločná 1,40 28,00 mena eurozóny si voči doláru polepšila až o viac 1,32 27,60 ako percento na úroveň 1,2655 EURUSD. 1,24 27,20 Zmazala tak straty z predošlého týždňa, ktoré boli najmä dôsledkom zlepšenia na americkom pracovnom trhu. Utorkové obchodovanie na EURGBP USDJPY menovom páre EURUSD sa nieslo v znamení výkyvov. Hneď ráno po príchode európskych 0,83 0,80 111,0 106,0 obchodníkov k monitorom sa euro voči doláru posilnilo na úroveň 1,2660 EURUSD, aby ju 0,77 101,0 v priebehu dopoludnia stratilo a oslabilo sa až pod hladinu 1,2600 EURUSD. Dôvodom boli predovšetkým slabé výsledky nemeckej priemyselnej produkcie, ktorá v auguste medziročne i medzimesačne poklesla a vykázala najhorší výsledok za 5 rokov. Napoludnie otestovalo euro úroveň 1,2580 EURUSD, ale ani na nej sa dlho neohrialo a popoludní zamierilo nahor. Euro napokon uzavrelo deň v zelenom teritóriu na úrovni 1,2670 EURUSD. Streda bola na zverejnenia čo sa makrodát týka skôr chudobná a až do zverejnenia zápisnice z ostatného septembrového zasadnutia amerického Fed-u sa euro voči doláru obchodovalo v pásme 1,2620 EURUSD až 1,2680 EURUSD. Večerné minútky Fed-u však priniesli na forexový trh vzruch. Predstavitelia americkej centrálnej banky totiž podľa zápisnice očakávajú ochladenie globálnej ekonomiky a viacerí vyjadrili znepokojnenie nad posilňovaním amerického dolára. Minútky tak vyzneli pomerne holubičo [t. j. v znamení preferovania voľnejšej menovej politiky] a keďže centrálni bankári sa obávajú ďalšieho posilňovania dolára, tak ten sa v priebehu pár minút oslabil až na úroveň 1,2740 EURUSD. Štvrtkové obchodovanie sa spočiatku nieslo v znamení doznievania efektu holubičej zápisnice amerického Fed-u a euro si voči doláru polepšilo až na úroveň 1,2790 EURUSD, čo bolo jeho dvojtýždňové maximum. Tu sa ale jeho rast zastavil, nakoľko holubičí efekt pomerne rýchlo odoznel a spoločná mena eurozóny sa popoludní vybrala smerom nadol. Svoju púť napokon ukončila až pod hladinou 1,2700 EURUSD, keď obchodovanie uzavrela na úrovni 1,2680 EURUSD a teda s poklesom o tretinku percenta. Zásadnejšie makrodáta v piatok na trhu chýbali, no euro aj tak nabralo jasný smer a to nadol. Voči doláru si v posledný obchodný deň uplynulého týždňa pohoršilo o rovné pol percento, keď kleslo z otváracej úrovne 1,2700 EURUSD na záverečných 1,2630 EURUSD. V celotýždennom zúčtovaní si však euro dokázalo voči doláru polepšiť o 0,9 %, keďže sa vzdialilo od dvojročných miním na úrovni okolo 1,2500 EURUSD dosiahnutých v prvý októbrový týždeň. Spomedzi mien nášho regiónu sa minulý týždeň najviac darilo maďarskému forintu, ktorý si voči euru polepšil až o 1,4 % na piatkových 305,60 EURHUF. Dopomohlo mu k tomu paradoxne aj rozhodnutie poľskej centrálnej banky o znížení úrokových sadzieb. Samotný poľský zlotý uzavrel uplynulý týždeň na zelenej nule, teda len nepatrne silnejší, keď v piatok končil obchodovanie na úrovni 4,1890 EURPLN. Jedine česká koruna sa uplynulý týždeň voči euru oslabila, aj to len o desatinku percenta na piatkovú úroveň 27,510 EURCZK. Poľská základná úroková sadzba opäť nižšia než maďarská Poľská centrálna banka minulý týždeň urobila to, čo sme od nej očakávali a pristúpila k zníženiu základnej úrokovej sadzby. Zníženie bolo napokon až na úrovni 0,50 p. b. na okrúhlych 2,00 %, čím sa NBP so svojou sadzbou opäť dostala pod maďarskú MNB. Poľskí centrálni bankári v stanovisku po zasadnutí nevylúčili, že môže dôjsť k ďalším úpravám menovej politiky a to v prípade, že prichádzajúce dáta vrátane novej projekcie NBP poukážu na pretrvávajúce riziko strednodobého podliezania inflačného cieľa. Zasadnutie britskej BoE sa vo štvrtok zaobišlo bez prekvapení, keď centrálna banka na ostrovoch ponechala základnú úrokovú sadzbu bez zmeny na úrovni 0,50 %. % Vývoj na peňažnom trhu 0,70 0,35 0,00 1M EURIBOR 3M EURIBOR 12M EURIBOR sadzba ECB % Sadzby národných bánk vo svete 1,00 0,50 0,00 ECB FED BoE % Sadzby národných bánk V4 3,00 1,50 0,00 ECB ČNB NBP MNB 5

1-13 2-13 3-13 4-13 5-13 6-13 7-13 8-13 9-13 10-13 11-13 12-13 1-14 2-14 3-14 4-14 5-14 6-14 7-14 8-14 1-13 2-13 3-13 4-13 5-13 6-13 7-13 8-13 9-13 10-13 11-13 12-13 1-14 2-14 3-14 4-14 5-14 6-14 7-14 8-14 9-14 10-14 Cena ropy Brent dosiahla nové minimá 120 110 100 90 Cena ropy Brent [v USD za barel] Zdroj: Bloomberg na trhu lacnejšia o 8,7 % a od začiatku roka stratila na sile o viac ako 15 %. Aj napriek tomu, že začiatok minulého týždňa sa pre cenu ropy Brent začal sľubne, koniec priniesol nové minimá. Vplyvom rokovaní o odstávke v najväčšej kanadskej rafinérii zdražela ropa Brent na 92,79 USD za barel. Zhoršené ekonomické odhady MMF o globálnom ekonomickom raste zatlačili v utorok cenu na úroveň 92,11 USD za barel. Klesanie sa nezastavilo ani v stredu, keď Federálny úrad pre energetiku oznámil zvýšenie stavu zásob ropy, čo viedlo k dosiahnutiu nového minima od júna 2012, a to na úrovni 91,38 USD/barel. Toto minimum však bolo prekonané hneď vo štvrtok, keď Brent uzavrela na úrovni 90,05 USD za barel. Udržať sa aspoň tesne nad minimom sa jej podarilo v piatok, kedy uzavrela na 90,21 USD za barel. Od začiatku minulého týždňa po jeho koniec tak cena ropy Brent poklesla o 2,3 %. Medzimesačne bola ropa Tempo rastu priemyselnej produkcie klesá tretí mesiac po sebe r/r 20% 10% 0% -10% -20% Priemyselná a stavebná produkcia Zdroj: ŠÚ SR Index priemyselnej produkcie v auguste medziročne opäť vzrástol. V porovnaní s augustom 2013 sa zvýšil o 2,7 %. Pri sledovaní jeho vývoja za ostatné tri mesiace však bádame spomalenie dynamiky jeho rastu, keďže ešte v júli dosahoval medziročný nárast o 4,4 %. K markantnému nárastu o takmer 20 % došlo v ťažbe a dobývaní, miernejšie hodnoty rast dosiahol v dodávke elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu [o 3,6 %] a samotná priemyselná výroba vzrástla o 2,3 %. V auguste sa vo významnej miere darilo výrobcom elektrických Priemyselná produkcia Stavebná produkcia zariadení, ktorí si polepšili o takmer 33 %. Sťažovať sa nemôžu ani výrobcovia kovov a kovových konštrukcií, ktorých výroba medziročne vzrástla o 17,8 % a darilo sa aj ostatnej výrobe v oblasti opravy a inštalácii strojov a zariadení, ktorá vzrástla o 14,9 %. Na druhej strane, nespokojnosť môžu cítiť výrobcovia textilu, odevov, kože a kožených výrobkov, ktorí si v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka pohoršili o 21,9 %. Zníženie objemu produkcie pocítili aj vo výrobe potravín, nápojov a tabakových výrobkov, a to o 10,1 %. Z pohľadu hlavných priemyselných zoskupení si najviac polepšili výrobcovia predmetov dlhodobej spotreby [o 10,4 %] a naopak, výroba predmetov krátkodobej spotreby poklesla o 12,9 %. Stavebníci ani v tohtoročnom auguste nedokázali vyprodukovať viac ako v auguste minulého roka a ich produkcia poklesla o 4 %. Pozitívom je aspoň mierne oživovanie dynamiky tempa rastu ich produkcie v medzimesačnom porovnaní, keďže v porovnaní s júlom 2014 si polepšili o 1,7 %. 6

1-13 2-13 3-13 4-13 5-13 6-13 7-13 8-13 9-13 10-13 11-13 12-13 1-14 2-14 3-14 4-14 5-14 6-14 7-14 8-14 V auguste slovenský vývoz aj dovoz tovarov poklesol v mil. EUR 7 000 6 000 5 000 4 000 3 000 2 000 1 000 0 Vývoj zahraničného obchodu Dovoz Vývoz Zdroj: ŠÚ SR Údaje zverejnené Štatistickým úradom SR minulý týždeň ukazujú, že saldo zahraničného obchodu SR je aj naďalej aktívne. Dosiahlo úroveň 232,8 mil. EUR, čo je však najnižší objem spomedzi jednotlivých mesiacov roka 2014. Medzimesačne došlo až k viac než 40 % - nému poklesu. V auguste sa zo Slovenska vyviezli tovary v hodnote 4 678,7 mil. EUR, čo v porovnaní s rovnakým mesiacom roka 2013 predstavuje pokles o 2,4 %. Dovážalo sa opäť v menšej miere a objem dovezených tovarov predstavoval 4 445,9 mil. EUR pri medziročnom poklese o 3,1 %. Aj kumulatívne saldo zahraničného obchodu bolo za prvých osem mesiacov tohto roka aktívne v objeme 3 192,3 mil. EUR, čo je medziročne nárast o viac než 80 mil. EUR. Vývoj tržieb, zamestnanosti aj miezd v auguste polovicu odvetví potešil, polovicu sklamal Tržby slovenských priemyselníkov druhýkrát v tomto roku poklesli. Podľa údajov, ktoré ŠÚ SR zverejnil minulý týždeň, došlo k poklesu tržieb o 0,7 %, a to v dôsledku poklesu v priemyselnej výrobe a v dodávke elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu, v oboch prípadoch o 1,0 %. Výrazný nárast zaznamenali tržby v ťažbe a dobývaní [o 24,4 %], o necelých 5 % si polepšili aj tržby v dodávke vody, čistení a odvode odpadových vôd, odpadoch a službách odstraňovania odpadov. Medziročný vývoj v % v auguste 2014 Odvetvie hospodárstva Tržby Zamestnanosť Nominálna Reálna mzda mzda Priemysel -0,7 1,5 3,5 3,7 Stavebníctvo -4,9-1,8-2,2-2,0 Predaj a oprava motorových vozidiel 4,8-2,9 3,4 3,6 Veľkoobchod 4,7-2,1 5,0 5,2 Maloobchod 1,1-0,4 2,5 2,7 Ubytovanie 2,4 0,7-0,3-0,1 Činnosť reštaurácií a pohostinstiev -2,8 7,5-1,6-1,4 Vybrané trhové služby -4,2 7,2-3,1-2,9 Informácie a komunikácia -6,5 11,4-5,9-5,7 Doprava a skladovanie 5,3-2,1 5,6 5,8 Zdroj: ŠÚ SR a komunikácie. V auguste sa k nim pridali aj tržby z činnosti reštaurácií a pohostinstiev a vybraných trhových služieb. Spomedzi jednotlivých priemyselných odvetví najväčší medziročný pokles tržieb o 13,0 % pocítili výrobcovia koksu a rafinovaných ropných výrobkov. Nedarilo sa však ani výrobe potravín, nápojov a tabakových výrobkov, ktorá zaznamenala takmer 11 % - ný prepad v porovnaní s rovnakým obdobím 2013. Naopak, 15,1 % - nému rastu sa tešili výrobcovia elektrických zariadení. V ostatných odvetviach hospodárstva, t. j. okrem priemyslu, sa v porovnaní s júlom nálada zhoršila. V júli mali hlavu v smútku z medziročného poklesu tržieb len v stavebníctve a v oblasti informácií Zamestnanosť v auguste vyčarila úsmev na tvárach v odvetví informácií a komunikácie, kde narástla o viac ako 11 %. Tešiť sa mohli aj reštaurácie a pohostinstvá spolu s vybranými trhovými službami. Cez nulu sa vo vývoji zamestnanosti nepreniesli odvetvia stavebníctva, predaja a opráv motorových vozidiel, veľkoobchodu, maloobchodu a dopravy a skladovania. Z hľadiska vývoja miezd august neprial okrem stavebníctva, činnosti reštaurácií a pohostinstiev, vybraných trhových služieb, IKT ani oblasti ubytovania. Kým prvé štyri spomenuté evidovali medziročný pokles miezd aj v júli, ubytovania sa dotkol prvýkrát až v ôsmom mesiaci tohto roka. Najviac si polepšili zamestnanci v doprave a skladovaní [o 5,6 % v nominálnom vyjadrení]. Naopak, najväčší prepad nominálnych miezd [o 5,9 %] zasiahol odvetvie informácií a komunikácie. 7

Rebríček týždňa: Ceny nehnuteľností v EÚ aj v druhom kvartáli opatrne rástli. Podľa Eurostatu už aj na Slovensku. Na európskom realitnom trhu ani v druhom kvartáli 2014 nedošlo k žiadnym výrazným zmenám z hľadiska cenového vývoja nehnuteľností. Malý dôvod na radosť, z pohľadu predávajúcich, predsa len existuje. Po prvom kvartáli tohto roka, v ktorom bol zaznamenaný prvý medziročný nárast za ostatné tri roky, môžeme na základe údajov Eurostatu konštatovať, že ani druhý kvartál neostal nič dlžen. Štatistika totiž hovorí, že ceny nehnuteľností v rámci celej Európskej únie medziročne vzrástli o 1,7 %. Prognóza tak ostáva aj naďalej rovnaká, a teda výraznejšie oživenie na trhu s nehnuteľnosťami neočakávame ani v nadchádzajúcich mesiacoch. Napriek relatívne nízkym cenám, ktoré stále nedosahujú úroveň spred obdobia prasknutia realitnej bubliny, si mnoho Európanov vrátane Slovákov nemôže dovoliť nové bývanie, zväčša vplyvom neistej situácie na trhu práce. Medziročná zmena cien nehnuteľností určených na bývanie [v %] Krajina 2Q2014 Slovinsko -9,8 Taliansko -4,8 Rumunsko -3,8 Chorvátsko -2,9 Cyprus -1,5 Francúzsko -1,1 Belgicko -0,8 Fínsko -0,2 Bulharsko 0,5 Česká republika 0,7 Španielsko 0,8 Slovensko 1,2 Holandsko 1,3 Maďarsko 1,4 EÚ 1,7 Luxembursko 3,8 Dánsko 4,0 Portugalsko 5,9 Malta 6,0 Litva 6,5 Lotyšsko 8,2 Švédsko 8,7 Veľká Británia 10,2 Írsko 12,5 Estónsko 14,5 Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa HPI Eurostat Ceny nehnuteľností určených na bývanie na Slovensku v 2. štvrťroku 2014 podľa Eurostatu medziročne vzrástli o 1,2 %. V medzikvartálnom porovnaní tak došlo k 1,6 % - nému nárastu cien. Tento nárast predstavuje jemné oživenie slovenského realitného trhu, avšak cenový rast ešte stále nepokoril tempo z posledného kvartálu 2013, kedy medziročný nárast dosiahol podľa Eurostatu úroveň 2,2 %. Podľa metodiky Národnej banky Slovenska [NBS] ceny nehnuteľností na Slovensku v 2. kvartáli 2014 zaznamenali medziročný pokles o 1,5 %. Nesúlad medzi štatistikami Eurostatu a NBS vyplýva z odlišnej metodiky. Štatistika NBS sa vo väčšej miere opiera o priemerné ponukové ceny. Vďaka tomu, že podľa metodiky NBS je cena v eurách za 1 m 2 slovenských bytov a domov najnižšia od 3. kvartálu 2007, sú nehnuteľnosti pre Slovákov dostupnejšie ako v predkrízovom období. Napriek relatívne nízkym cenám však môže väčšina Slovákov o sťahovaní sa do nového len snívať. Vďačíme za to najmä neľahkej situácii na trhu práce, keďže Slovensko dlhodobo bojuje s vysokou mierou nezamestnanosti. Zamiešať kartami môžu aj nové odporúčania NBS, podľa ktorých banky budú poskytovať finančné prostriedky na kúpu nehnuteľností do výšky 100 % ich ceny už len v obmedzenej miere. Na druhej strane sa tak ale minimalizuje riziko vzniku realitnej bubliny. Svetlým bodom pri rozhodovaní sa o kúpe nehnuteľností sú nízke úrokové sadzby z úverov na bývanie, ktoré by vzhľadom na očakávanú menovú politiku v eurozóne mohli na týchto úrovniach pretrvať ešte dlhší čas. Najvýraznejší medziročný cenový pokles nehnuteľností o takmer desatinu bol v druhom kvartáli evidovaný v Slovinsku. To v porovnaní s predchádzajúcim kvartálom vymenilo na čele Chorvátsko, ktoré tentokrát zaznamenalo len miernejší pokles cien o 2,9 %. Medziročnému poklesu cien sa však neubránili ani ďalšie ekonomiky EÚ. Taliansko zaznamenalo takmer 5 % ný pokles a v ďalších piatich ekonomikách prepad osciloval v rozmedzí od 0,2 % do 3,8 %. Naopak, nespokojnosť s vyššími cenami zrejme pociťujú záujemcovia o kúpu nehnuteľností v 16 krajinách únie, za ktoré boli výsledky zverejnené. Vrásky na čele môžu mať najmä kúpychtiví Estónci, keďže v tejto pobaltskej ekonomike sa ceny bývania medziročne zvýšili až o 14,5 %. Estónsko si však prešlo krízou na realitnom trhu spojenou s prepadom cien nehnuteľností o desiatky percent a tak aj napriek cenovému rastu z posledných kvartálov sú estónske byty a domy stále o cca 15 % lacnejšie ako pred krízou. V Európskej únii ako celku boli v 2. štvrťroku 2014 nehnuteľnosti o 1,7 % drahšie ako v rovnakom období roka 2013. Na európskom realitnom trhu tak dochádza k postupnému obratu. Jedná sa o vážený priemer, v ktorom majú najväčšiu váhu najsilnejšie európske ekonomiky. V porovnaní s letom 2008, kedy ceny nehnuteľností v EÚ dosiahli svoj vrchol, boli v úvode roka 2014 európske byty a domy o cca 5 % lacnejšie. 8

Kalendár udalostí 42. týždňa Indikátor Obdobie Odhad PABK Odhad trhu Index spotrebiteľských cien CPI [13. október 2014], v % september 2014 0,1 0,1 Nové priemyselné objednávky [14. október 2014], v % august 2014 Harmonizovaný index spotrebiteľských cien HICP [16. október 2014], v % september 2014 0,1 0,1 Predikcie podľa Poštovej banky Indikátor 4 Q 2013 2 Q 2014 3 Q 2014 2014 2015 HDP [%, r/r, stále ceny] 1] 3] 1,5* 2,5* 2,2 2,3 3,1 CPI [%, r/r] 1] 4] 0,5* 0,1* 0,1 0,5 2,2 HICP [%, r/r] 1] 4] 0,5* 0,1* 0,2 0,5 2,2 PPI [%, r/r] 1] 4] 1,7* 3,8* 3,0 1,7 2,0 Index reálnej mzdy [%, r/r] 1] 3] 0,9* 4,9* 5,0 2,5 0,0 Evidovaná nezamestnanosť [%] 1] 3] 13,50* 12,85* 12,62 12,95 12,60 Obchodná bilancia [saldo, v mil. EUR] 5] 6] 695,3* 1 323,9* 890,0 3 827,0 4 460,0 EUR/USD 2] 4] 1,37* 1,37* 1,26* 1,30 1,30 Základná sadzba ECB 2] 4] 0,25* 0,15* 0,05* 0,05 0,05 1M EURIBOR [%, p. a.] 2] 4] 0,22* 0,10* 0,01* 0,01 0,03 1] priemer za kvartál 2] ku koncu kvartálu 3] priemer za rok 4] ku koncu roka 5] kumulatív za kvartál 6] kumulatív za rok * skutočnosť 9